Phenaemaletten - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Phenaemal 0,1

100 mg tablety

Phenaemaletten

15 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Phenaemal 0,1: 1 tableta obsahuje 100 mg fenobarbitalu

Phenaemaletten: 1 tableta obsahuje 15 mg fenobarbitalu

Pomocná látka so známym účinkom: laktóza

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Phenaemal 0,1: biele, okrúhle ploché tablety so skosenou hranou na vrchnej strane s označením DN, ryhami rozdelené na štvrtiny. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice, z ktorých každá obsahuje 50 mg fenobarbitalu. Rozlomenie tablety na štvrtiny je možné len pre ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

Phenaemaletten: biele mierne vypuklé tablety s priemerom 0,57 cm, na vrchnej strane s označením TC. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky, z ktorých každá obsahuje 7,5 mg fenobarbitalu.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Rôzne formy epilepsie (generalizované tónicko-klonické záchvaty (grand mal), juvenilná myoklonická epilepsia (impulzívny petit mal); prevencia záchvatov typu grand mal u záchvatov petit mal v detskom veku.

Upozornenie:

Podávanie fenobarbitalu môže vyvolať psychomotorické záchvaty a absenciu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávkovanie závisí od povahy a závažnosti ochorenia.

Dospelí

Pri liečení epilepsie sa dospelým podáva 1–3 mg fenobarbitalu na kilogram telesnej hmotnosti. Najvyššia jednotlivá dávka pre dospelého pacienta je 400 mg fenobarbitalu, pričom najvyššia celková denná dávka je 800 mg fenobarbitalu.

Pediatrická populácia

Pri liečení epilepsie sa deťom podáva 3 – 4 mg fenobarbitalu na kilogram telesnej hmotnosti.

Spôsob podávania

Tablety sa zapíjajú tekutinou (približne 1 pohár vody), a rozdelia sa do dvoch denných dávok.

O dĺžke liečby fenobarbitalom rozhoduje lekár podľa priebehu ochorenia. Po určitom čase musí lekár prehodnotiť potrebu liečby fenobarbitalom. Tak, ako pri všetkých liekoch s obsahom barbiturátov, môže po dlhodobejšom užívaní fenobarbitalu vzniknúť závislosť. Treba mať na pamäti, že ako symptomatická forma liečby musí byť fenobarbital podávaný nepretržite, a že po jeho vysadení sa záchvaty môžu vrátiť v zhoršenej forme, dokonca sa môže objaviť status epilepticus. Odporúča sa nikdy nevysadzovať liečbu náhle, ale postupne, pomalým znižovaním dávok.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo, na iné barbituráty alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Akútna intoxikácia alkoholom, hypnotikami, analgetikami, centrálne tlmivými alebo stimulačnými látkami.
• Akútna hepatálna porfýria.
• Ťažká respiračná depresia.
• Závažná dysfunkcia pečene.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Fenobarbital sa má podávať len po dôkladnom zvážení potenciálnych rizík a prínosov a ak sú pacienti pozorne sledovaní, v prípade

• závažnej dysfunkcie obličiek,
• afektívnych porúch v rodinnej anamnéze ,
• užívania drog, alkoholizmu alebo iných foriem závislosti v anamnéze,
• zníženého vedomia pacienta,
• starších pacientov,
• hyperaktívnych detí,
• závažného poškodenia myokardu,
• akútnej silnej bolesti, ktorá môže vyvolať paradoxné stavy vzrušenia alebo prekrývať dôležité príznaky,
• porúch dýchania spojených s dyspnoe a obštrukciou. Počas podávania lieku Phenaemal 0,1 alebo Phenaemaletten treba mať na pamäti tlmivý účinok fenobarbitalu na dýchanie.

Kožné reakcie

Život ohrozujúce kožné reakcie: pri užívaní fenobarbitalu bol hlásený Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN).

Pacienti majú byť poučení o znakoch a príznakoch a pozorne sledovaní ohľadom kožných reakcií. Najvyššie riziko výskytu SJS alebo TEN je v prvých týždňoch liečby.

Ak sú prítomné príznaky alebo znaky SJS alebo TEN (napr. progresívna kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo mukotickými léziami), liečba fenobarbitalom sa má prerušiť.

Najlepšie výsledky pri zvládnutí SJS a TEN sa dosahujú vďaka včasnej diagnóze a okamžitému vysadeniu každého podozrivého lieku. Včasné vysadenie je spojené s lepšou prognózou.

Ak sa pri užívaní fenobarbitalu u pacienta vyskytli SJS alebo TEN, fenobarbital sa tomuto pacientovi už nesmie nikdy podávať.

Riziko závislosti a informácie o vysadení lieku

Fenobarbital môže spôsobiť fyzickú a psychickú závislosť. Riziko je prítomné už pri dennom podávaní počas niekoľko týždňov. To platí nielen pre nadmerné užívanie obzvlášť vysokých dávok, ale aj pre dávkovanie v liečebnom rozsahu.

Pri dlhšom užívaní (viac ako jeden týždeň) sa fenobarbital nesmie náhle vysadiť, ale je potrebné dávky postupne znižovať. Treba mať na pamäti možnosť prechodných abstinenčných príznakov.

Laboratórne vyšetrenia

Pri dlhodobejšej liečbe fenobarbitalom je potrebné pravidelné vyšetrenie krvného obrazu, hladiny alkalickej fosfatázy, ako aj funkcie pečene a obličiek.

Kontroly hladiny v sére sa odporúčajú 1 – 2-krát do roka. Rovnako je potrebné skontrolovať hladinu v sére pred ordináciou ( na zachytenie individuálnej vstrebávacej a vylučovacej schopnosti), pred zmenou a po zmene medikácie, ako aj pri nedostatočnej účinnosti.

Kontroly hladiny v sére sú tiež potrebné v prípade nežiaducich účinkov a pri podozrení na intoxikáciu, ako aj pri liečbe epilepsie počas gravidity.

Psychomotorické záchvaty a absencie

Podávanie fenobarbitalu môže spustiť psychomotorické záchvaty a absencie.

Metabolizmus kostí

Kvôli potenciálnym účinkom na metabolizmus kostí sú potrebné pravidelné kontroly.

Fotosenzibili­zácia

Treba zamedziť intenzívnemu vystaveniu slnečnému žiareniu, kvôli možnosti citlivosti pokožky.

Alkohol

Konzumácia alkoholu je počas liečby fenobarbitalom prísne zakázaná.

Suicidálne myšlienky a správanie

Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií antiepileptikami ukázala malé zvýšenie rizika suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u fenobarbitalu.

Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom

( a opatrovateľom pacientov )je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.

Informácie o pomocných látkach

Phenaemal 0,1 a Phenaemaletten obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičným problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinok fenobarbitalu na iné lieky

Pri súčasnom podávaní môže fenobarbital zosilňovať účinok iných centrálne pôsobiacich liekov (určité psychofarmaká, anestetiká, analgetiká, hypnotiká) a alkoholu.

Fenobarbital je silný voči systému oxidázy so zmiešanou funkciou hepatického cytochrómu P450. Štúdie experimentálnych systémov s ľuďmi preukázali indukciu CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9 a CYP3A4. Účinky enzýmovej indukcie fenobarbitalu môžu zrýchliť metabolizmus látok a znížiť ich koncentráciu.

Toto sa vzťahuje napríklad na

• antiarytmiká (napr. disopyramid, chinidín),
• antiepileptiká (napr. karbamazepín, valproát, etosuximid, lamotrigín, tiagabín, felbamát),
• glukokortikoidy,
• perorálne antikoncepčné prostriedky,
• hormóny štítnej žľazy,
• perorálne antikoagulanciá,
• antimykotiká (napr. griseofulvín, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol),
• antibiotiká (napr. chloramfenikol, doxycyklín, metronidazol, rifampicín),
• inhibítory proteázy (napr. darunavir, lopinavir, indinavir, nelfinavir),
• cytostatiká (napr. teniposid),
• teofylín, montelukast,
• blokátory kalciového kanála (napr. felodipín, nifedipín, nimodipín, verapamil),
• betablokátory (napr. metoprolol, timolol, propanolol),
• lidokaín,
• klozapín, haloperidol,
• klonazepam,
• cyklosporín, takrolimus.

Účinok iných liekov na fenobarbital

Valproát a felbamát môžu znižovať klírens fenobarbitalu, a tým môžu viesť k zvýšeniu plazmatickej koncentrácie. Môže byť potrebné zníženie dávky fenobarbitalu.

Doplnky obsahujúce kyselinu listovú môžu viesť k zníženiu hladín fenobarbitalu v sére.

Iné interakcie

Je známe, že barbituráty zvyšujú toxicitu metotrexátu.

Keďže fenobarbital a fenytoín majú podobné indukčné profily a podliehajú biotransformácii rovnakými enzýmami, existuje tu možnosť indukcie aj inhibície. Výsledok interakcie medzi obidvomi liekmi u daného pacienta ukáže, ktorý mechanizmus prevláda.

Fenobarbital môže zvyšovať potrebu vitamínu D.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku majú byť informované o potrebe plánovania a sledovania gravidity ešte pred začatím liečby.

Gravidita

Riziko spojené s fenobarbitalom

U detí vystavených fenobarbitalu „in-utero“ bol pozorovaný zvýšený výskyt mikrocefálie, lebkovej dysmorfie, miernej straty pôrodnej hmotnosti, zníženej telesnej dĺžky a – v niektorých štúdiách -zvýšené riziko srdcových porúch. Fenobarbital v kombinácii s kofeínom môže viesť k zvýšenému riziku malformácií. Základné, liečené ochorenie môže byť takisto dôvodom zvýšeného rizika malformácie. Riziko malformácie závisí však aj od antiepileptickej liečby.

Opatrenia počas gravidity

Pri plánovaní gravidity alebo v prípade začiatočného štádia gravidity je potrebné bezodkladne sa poradiť s ošetrujúcim lekárom. Fenobarbital sa môže počas gravidity podávať len po dôkladnom zvážení prínosov a rizík. Riziko pre embryo/plod spojené s fenobarbitalom sa má dôkladne zvážiť oproti riziku pre matku a dieťa v súvislosti s neliečenou epilepsiou. Ak sa podávanie fenobarbitalu považuje za nevyhnutné, má sa podávať najnižšia možná dávka zamedzujúca záchvatom. Toto platí počas celého tehotenstva, ale najmä počas prvého trimestra, najmä medzi 20. a 40. dňom gravidity. Keďže malformácie sú s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené špičkovými plazmatickými koncentráciami, denná dávka sa má podávať rozdelená na niekoľko malých dávok v priebehu dňa. Plazmatická koncentrácia môže počas gravidity kolísať, a preto sa má pravidelne sledovať.

Plazmatická hladina má byť v dolnej časti terapeutického rozsahu, najmä do 40. dňa gravidity.

Keďže liečba viacerými liekmi je spojená s vyšším rizikom vrodených malformácií, kombinácii s inými antikonvulzívami alebo s inými liekmi sa má, kedykoľvek je to možné, vyhýbať u žien vo fertilnom veku a počas gravidity.

Suplementácia kyselinou listovou sa má zvážiť u žien, ktoré plánujú otehotnieť a počas gravidity, aby sa znížilo riziko defektov neurálnej trubice (pozri aj časť 4.5).

Odporúčajú sa prenatálne diagnostické opatrenia pre včasné zistenie poškodenia plodu (ultrazvuk a určenie hladiny alfa-fetoproteínu).

Účinky na novorodencov

Aby sa u novorodencov zabránilo poruchám zrážania krvi súvisiacim s vitamínom K1, odporúča sa perorálne podávanie vitamínu K1 v poslednom mesiaci gravidity, ako aj podanie vitamínu K1 novorodencovi po pôrode. Okrem toho sa má novorodenec sledovať, či nevykazuje známky krvácania. U novorodencov žien liečených fenobarbitalom sa môže vyskytovať sedácia a lieková závislosť, najmä v období bezprostredne po pôrode. Možné sú abstinenčné príznaky a novorodenci sa majú v takýchto prípadoch sledovať.

Laktácia

Hoci sa v materskom mlieku nachádza 30 – 50 % sérovej koncentrácie fenobarbitalu, spravidla nie je potrebné laktáciu ukončiť. Ak sa však objaví nadmerný útlm alebo neochota piť u dojčaťa, odstavenie je potrebné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Aj pri správnom podávaní môže mať fenobarbital vplyv na pozornosť do takej miery, že sa zhoršuje schopnosť aktívne sa zúčastňovať cestnej premávky alebo obsluhovať strojové zariadenia.

To platí vo zvýšenej miere v kombinácii s alkoholom. Preto treba už počas prvých dní liečby prestať viesť vozidlá, obsluhovať strojové zariadenia a vykonávať iné nebezpečné činnosti.

Toto rozhodnutie má posúdiť lekár, ktorý uváži individuálnu reakciu a konkrétne dávkovanie lieku.

4.8 Nežiaduce účinky

Tabuľka 1 uvádza zoznam hlásených nežiaducich účinkov podľa triedy systémového orgánu a podľa frekvencie.

Kategórie frekvencie výskytu sú definované podľa nasledovných pravidiel:

Tabuľka 1 Nežiaduce účinky pri užívaní fenobarbitalu

Nežiaduce účinky závisia od dávky a vyskytujú sa najmä na začiatku liečby. Spojenie medzi liečbou barbiturátmi a výskytom polyfibromatózy je možné.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného

4.9 Predávkovanie

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiepileptikum, ATC kód : N03AA02

Mechanizmus účinku

Mechanizmus pôsobenia barbiturátov nie je zatiaľ podrobne známy. Má sa za to, že rozrušovaním komplexov chloridových kanálov GABA receptorov, zvyšujú kľudový potenciál membrán. Okrem toho presynapticky potláčajú uvoľňovanie prenášačov vzruchov a predovšetkým vo vyššej koncentrácii sťažujú šírenie vzruchov pri nervových impulzoch, znížením priepustnosti membrán v blízkosti axónov. Barbituráty brzdia viac polysynaptické než monosynaptické neurónové reťazce. Salvy impulzov brzdia vždy silnejšie, než jednotlivé impulzy, čo je pre antikonvulzívne vlastnosti dôležité. Utlmujú tak aktívne zložky formatio reticularis, ako aj centrá kôry veľkého mozgu a predĺženej miechy. Tlmenie činnosti CNS závisí od dávky. So zvyšujúcou sa dávkou sa tlmiaci účinok mení na hypnotický až narkotický. Okrem toho má fenobarbital výrazný antikonvulzívny účinok.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po podaní cez ústa sa fenobarbital vstrebe v tenkom čreve v priebehu 1 – 2 hodín.

Absolútna biologická dostupnosť presahuje 80 %.

Koncentrácia v sére

Koncentrácia v sére pri jednorazovom podaní dosahuje maximum po 4 – 6 hodinách. Koncentrácia v CNS a v mozgovo-miechovom moku sa vyrovná s koncentráciou v sére v priebehu 30 minút. Medzi dávkou a hladinou v sére je v liečebnom rozsahu v zásade priama úmernosť, ktorá je však značne individuálna. Liečebná koncentrácia v sére predstavuje rozpätie 10–25 pg/ml.

Toxická hranica je >50 pg/ml.

Distribúcia

Fenobarbital je distribuovaný do takmer všetkých tkanív; jeho väzba na bielkoviny predstavuje 45 –55 %. U novorodencov je nižšia.

Eliminácia

Polčas vylučovania predstavuje 60 – 120 hodín; ustálený stav sa dosahuje po 10 – 20 dňoch. Po opakovaných dávkach dochádza ku kumulácii. Fenobarbital sa nezmenený vylučuje obličkami (20 –40 %) a v pečeni metabolizuje na neaktívne produkty. Rýchlosť vylučovania fenobarbitalu závisí od veku. U detí a mladistvých je vyššia; vylučovanie u novorodencov a starších pacientov je výrazne pomalšie. Preto je pri dávkovaní potrebné zohľadňovať vek pacienta.

Metabolizmus

Hlavným produktom metabolizmu je p-hydroxy-fenobarbital. Produkty metabolizmu sa vylučujú predovšetkým močom. Indukciou enzýmov sa po opakovanom podaní lieku zvyšuje vlastná rýchlosť biotransformácie aj ďalších substrátov.

5.3    Preklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

Liečebné spektrum fenobarbitalu je obmedzené. Smrteľná jednotlivá dávka pre človeka bez následnej liečby je 4 – 6 g. Súčasné požívanie alkoholu alebo iných centrálne tlmiacich psychofarmák môže už pri zachovaní liečebných dávok viesť k intoxikácii (pozri časť 4.9).

Chronická toxicita

Dlhodobé pôsobenie fenobarbitalu pri dlhodobom zneužívaní vedie k hromadeniu chronickej otravy, ktorá má podobné prejavy ako chronická paralýza (polyneuritída, ataxia, oslabená pozornosť, nejasná reč, zmätenosť). Náhle vysadenie lieku môže v závažných prípadoch vyvolať epileptický záchvat. Po dennej dávke fenobarbitalu približne 800 mg sa po náhlom vysadení dostavuje pocit slabosti, trasenie, stavy strachu, kŕče až delírium.

Mutagénne, karcinogénne a teratogénne vlastnosti

Počas metabolického procesu vytvára fenobarbital epoxidy, ktoré môžu mať mutagénne, karcinogénne, teratogénne a cytotoxické účinky. O teratogénnych účinkoch fenobarbitalu nie sú k dispozícii jednoznačné vedecké poznatky.

Jednotlivo sa vyskytli prípady embryopatie.

• 6. FARMAKOLOGICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Phenaemal 0,1: mikrokryštalická celulóza, želatína, monohydrát laktózy, kukuričný škrob,

kyselina steárová, koloidný oxid kremičitý bezvodý

Phenaemaletten: mikrokryštalická celulóza, želatína, monohydrát laktózy, kukuričný škrob,

kyselina stearová.

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4   Upozornenie na podmienky s spôsob uchovávania

Nevyžaduje žiadne zvláštne upozornenia.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

50 tabliet, sklenená liekovka hnedej farby alebo biely polyetylénový obal na tablety, s bezpečnostným plastovým uzáverom bielej farby, kartónová škatuľka, písomná informácia pre používateľa

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

DESITIN ARZNEIMITTEL GMBH

Weg beim Jäger 214

D-22335 Hamburg

Nemecko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Phenaemal 0,1: 57/1023/92-S

Phenaemaletten: 57/1024/92-S

9.   DÁTUM REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 18.12.1992

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14.12.2006