RELPAX 40 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

RELPAX 20 mg

RELPAX 40 mg

RELPAX 80 mg filmom obalené tablety

2.  KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

RELPAX 20 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg eletriptánu (ako eletriptánium­bromid).

Pomocné látky so známym účinkom: 23,000 mg laktózy a 0,036 mg oranžovej žlti.

RELPAX 40 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg eletriptánu (ako eletriptánium­bromid).

Pomocné látky so známym účinkom: 46,000 mg laktózy a 0,072 mg oranžovej žlti.

RELPAX 80 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg eletriptánu (ako eletriptánium­bromid).

Pomocné látky so známym účinkom: 92,0 mg laktózy a 0,144 mg oranžovej žlti (E 110).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

oranžové okrúhle konvexné filmom obalené tablety s označením “REP 20” na jednej strane a “Pfizer” na strane druhej

oranžové okrúhle konvexné filmom obalené tablety s označením “REP 40” na jednej strane a “Pfizer” na strane druhej

oranžové okrúhle konvexné filmom obalené tablety s označením “REP 80” na jednej strane a “Pfizer” na strane druhej

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Akútna liečba fázy bolesti hlavy pri záchvatoch migrény s aurou alebo bez aury u dospelých pacientov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Tablety RELPAX sa majú užiť čím skôr po začiatku migrenóznej bolesti hlavy, ale sú tiež účinné, keď sa užijú v neskoršom štádiu počas záchvatu migrény.

Zistilo sa, ža ak sa RELPAX užije počas aury, nezabráni nástupu migrenóznej bolesti hlavy, a preto sa RELPAX musí užiť iba počas fázy bolesti hlavy pri migréne.

Tablety RELPAX sa nemajú podávať profylakticky.

Dospelí (vo veku 18 – 65 rokov)

Odporúčaná začiatočná dávka je 40 mg.

Ak sa bolesti hlavy vrátia do 24 hodín:

Ak sa migrenózne bolesti hlavy objavia opäť do 24 hodín od počiatočnej odpovede, bola v liečbe recidívy preukázaná účinnosť druhej dávky RELPAXU rovnakej sily. Ak je potrebné užiť druhú dávku, nemá sa tak stať do 2 hodín od začiatočnej dávky.

Ak sa nedostaví odpoveď:

Ak po užití prvej dávky RELPAXU bolesť hlavy u pacienta neustúpi do 2 hodín, tak pri tom istom záchvate sa nemá podať druhá dávka, lebo klinické štúdie nepotvrdili účinnosť druhej dávky. Klinické štúdie ukázali, že väčšina pacientov, u ktorých sa nedostavila odpoveď na liečbu záchvatu, bude pravdepodobne reagovať na liečbu pri nasledujúcom záchvate.

Pacienti, u ktorých nebola zaznamenaná dostatočná účinnosť po primeranej liečbe 40 mg (napr. dobrá tolerabilita, ale neúčinnosť u dvoch z troch atakov), môžu byťpri ďalších migrenóznych atakoch účinne liečení dávkou 80 mg (pozri časť 5.1). Druhá dávka 80 mg sily sa nesmie užiť v priebehu 24 hodín.

Maximálna denná dávka nesmie prekročiť 80 mg (pozri časť 4.8).

Starší pacienti

Bezpečnosť a účinnosť eletriptánu nebola u pacientov vo veku nad 65 rokov systematicky preskúmaná kvôli malému počtu pacientov zahrnutých v klinických štúdiách. Použitie RELPAXU sa preto u starších pacientov neodporúča.

Pediatrická populácia

Dospievajúci (vo veku 12 – 17 rokov)

Účinnosť RELPAXU u dospievajúcich vo veku 12 – 17 rokov nebola stanovená. Súčasné dostupné údaje sú popísané v časti 5.2, ale nie je možné prijať odporúčanie ohľadom dávkovania.

Deti (vo veku 6 – 11 rokov)

Bezpečnosť a účinnosť užívania RELPAXU u detí nebola stanovená. Súčasné dostupné údaje sú popísané v časti 5.2, ale nie je možné prijať odporúčanie ohľadom dávkovania.

Poškodenie funkcie pečene

U pacientov s miernym až stredným stupňom poškodenia funkcie pečene sa nevyžaduje úprava dávky. Keďže sa užívanie RELPAXU u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene neštudovalo, je u týchto pacientov kontraindikovaný.

Poškodenie funkcie obličiek

Nakoľko sa účinky RELPAXU na tlak krvi pri poškodení funkcie obličiek zosilňujú (pozri časť 4.4), odporúča sa u pacientov s miernym a stredným stupňom poškodenia úvodná dávka 20 mg.

Maximálna denná dávka nemá prekročiť 40 mg. RELPAX je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek.

Spôsob podávania

Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť vodou.

4.3 Kontraindikácie

RELPAX je kontraindikovaný u pacientov:

• s precitlivenosťou na eletriptániumbromid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• s ťažkým poškodením funkcie pečene alebo obličiek.
• so stredne ťažkou alebo ťažkou hypertenziou alebo neliečenou miernou hypertenziou.
• s potvrdeným ochorením koronárnych ciev srdca vrátane ischemickej choroby srdca (angína pektoris, predchádzajúci infarkt myokardu alebo potvrdená tichá ischémia srdca),
• so spazmom koronárnych artérií, s objektívnymi alebo subjektívnymi príznakmi ischemickej choroby srdca alebo Prinzmetalovou angínou.
• s významnými arytmiami alebo srdcovým zlyhávaním.
• s ochorením periférnych ciev.
• s anamnézou náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP) alebo tranzitórneho ischemického ataku (TIA).
• ktorým sa podal ergotamín alebo deriváty ergotamínu (vrátane metysergidu) do 24 hodín pred alebo po liečbe s eletriptánom (pozri časť 4.5).
• Súčasné podávanie iných agonistov 5-HT1 receptorov s eletriptánom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

RELPAX sa nesmie užívať spolu so silnými inhibítormi CYP3A4, napr. ketokonazolom, itrakonazolom, erytromycínom, klaritromycínom, josamycínom a inhibítormi proteáz (ritonavirom, indinavirom a nelfinavirom).

RELPAX sa má používať iba v prípade jednoznačne diagnostikovanej migrény. RELPAX nie je indikovaný na liečbu hemiplegickej, oftalmoplegickej alebo bazilárnej migrény.

RELPAX sa nemá podávať na liečbu “atypických“ bolestí hlavy, t.z. bolestí hlavy, ktoré môžu súvisieť s možným závažným ochorením (cievna mozgová príhoda, ruptúra aneuryzmy), kde cerebrovaskulárna vazokonstrikcia môže byť škodlivá.

Eletriptán môže viesť k prechodným príznakom zahrňujúcim bolesti na hrudi a zvieranie, ktoré môžu byť intenzívne a môžu ovplyvniť aj hrdlo (pozri časť 4.8). Pokiaľ existuje domnienka, že tieto príznaky indikujú ischemickú chorobu srdca, ďalšia dávka sa nemá užiť a má sa vykonať primerané vyšetrenie.

Pacienti so zlyhávaním srdca

RELPAX sa nemá podávať bez predchádzajúceho vyšetrenia pacientom, u ktorých je pravdepodobnosť prítomnosti nediagnostikovaného kardiálneho ochorenia, alebo pacientom s rizikom ochorenia koronárnych artérií (CAD) [napr. pacientom s hypertenziou, diabetom, fajčiarom alebo pacientom užívajúcim nikotínovú substitučnú terapiu, mužom nad 40 rokov, ženám po menopauze a pacientom s významnou rodinnou anamnézou CAD]. Kardiologické vyšetrenie nemusí nutne identifikovať každého pacienta s ochorením srdca a vo veľmi zriedkavých prípadoch sa po podaní agonistov 5-HT1 objavili závažné srdcové príhody u pacientov bez základného kardiovaskulárneho ochorenia. Pacienti, u ktorých bolo diagnostikované ochorenie koronárnych artérií, nesmú užívať RELPAX (pozri časť 4.3).

Agonisti 5-HT1 receptorov sa dávajú do súvislosti s koronárnym vazospazmom. V zriedkavých prípadoch boli v súvislosti s agonistami 5-HT1 receptorov hlásené prípady ischémie myokardu alebo infarktu myokardu.

Nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať častejšie počas súčasného použitia triptánov s rastlinnými prípravkami obsahujúcimi ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).

Pri podávaní eletriptánu v rozpätí terapeutických dávok sa pri dávke 60 mg a viac, pozorovalo mierne a prechodné zvýšenie tlaku krvi. V klinických štúdiách sa však toto zvýšenie nespájalo s klinickými dôsledkami. Tento účinok bol výraznejší u pacientov s poškodením funkcie obličiek a u starších ľudí. U pacientov s poškodením obličkových funkcií bol priemerný maximálny vzostup systolického tlaku krvi o 14 – 17 mmHg (obvykle 3 mmHg) a diastolického tlaku krvi o 14 – 21 mmHg (obvykle 4 mmHg). U starších ľudí bol priemerný maximálny vzostup systolického tlaku krvi o 23 mmHg v porovnaní so vzostupom 13 mmHg u mladých dospelých pacientov (placebo 8 mmHg).

Hlásenia po uvedení lieku na trh uvádzajú, že zvýšenie tlaku krvi sa vyskytlo aj u pacientov, ktorí užívali 20 mg a 40 mg eletriptánu a u pacientov bez poškodenia funkcie obličiek a u pacientov, ktorí neboli vyššieho veku.

Bolesť hlavy z nadmerného užívania liekov – lieková bolesť hlavy (LBH)

Bolesť hlavy sa pri dlhodobom užívaní akýchkoľvek liekov na tíšenie bolesti hlavy môže zhoršiť. Ak už existuje skúsenosť s touto situáciou alebo existuje na ňu podozrenie, má sa vykonať odborné lekárske vyšetrenie a liečba sa má prerušiť. Podozrenie na diagnózu LBH existuje u pacientov, ktorí majú často alebo denne bolesti hlavy napriek alebo z dôvodu pravidelného užívania liekov na tíšenie bolesti hlavy.

Serotonínový syndróm

Serotonínový syndróm (vrátane zmeneného mentálneho stavu, autonómnej nestability a neuromuskulárnych abnormalít) bol hlásený po súbežnej liečbe s triptánmi a selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania noradrenalínu (SNRI). Tieto reakcie môžu byť závažné. Ak je súbežné podávanie s triptánom a SSRI alebo SNRI klinicky nevyhnutné, odporúča sa, aby bol pacient primerane pozorovaný, najmä na začiatku liečby, pri zvýšení dávky lieku alebo pridaní ďalšieho lieku so serotonergným účinkom (pozri časť 4.5).

• V klinickej farmakologickej štúdii sa podávala jednorazová dávka 80 mg zdravým subjektom (n=6) a subjektom so závažným (n=5), stredným (n=5) miernym (n=6) stupňom renálneho poškodenia. Maximálny nárast voči východzej hodnote u subjektov s renálnym poškodením bol v rozmedzí od 14 do 17 mm Hg pre systolický a od 14 do 21 mm Hg pre diastolický krvný tlak a bol vyšší než u normálnych subjektov (3 –4 mm Hg).

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Tento liek tiež obsahuje oranžovú žlť, ktorá môže vyvolať alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Vplyv iných liekov na eletriptán

• V pivotných klinických štúdiách nebol hlásený žiadny dôkaz interakcie eletriptánu s betablokátormi, tricyklickými antidepresívami, selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a flunarizínom, ale údaje z formálnych klinických štúdií, sledujúce liekové interakcie s týmito liekmi, nie sú dostupné (okrem propranololu, pozri nižšie).

• V klinických štúdiách s propranololom (160 mg), verapamilom (480 mg) a flukonazolom (100 mg) bola hodnota Cmax eletriptánu zvýšená 1,1-násobne, 2,2-násobne a 1,4-násobne pre jednotlivé uvedené lieky. Uvedené lieky zvýšili AUC eletriptánu 1,3-násobne, 2,7-násobne a 2,0-násobne. Tieto účinky sa nepovažujú za klinicky významné, keďže v porovnaní s podávaním samotného eletriptánu nedošlo k zodpovedajúcim zvýšeniam tlaku krvi a výskytu nežiaducich účinkov.

• V klinických štúdiách s erytromycínom (1 000 mg) a ketonazolom (400 mg), čo sú špecifické a silné inhibítory CYP3A4, sa pozoroval signifikantný vzostup Cmax (2 resp. 2,7-násobný) a AUC (3,6 resp. 5,9-násobný) eletriptánu. Táto zvýšená expozícia bola spojená so zvýšením t1/2 eletriptánu zo 4,6 h na 7,1 h pri podávaní erytromycínu a zo 4,8 h na 8,3 h pri podávaní ketokonazolu (pozri časť 5.2). Preto sa RELPAX nesmie užívať spolu so silnými inhibítormi CYP3A4, napr. ketokonazolom, itrakonazolom, erytromycínom, klaritromycínom, josamycínom a inhibítormi proteáz (ritonavirom, indinavirom a nelfinavirom).

• V klinických štúdiách s perorálnym kofeínom/ergo­tamínom podávaným 1 a 2 hodiny po eletriptáne sa pozorovali malé, aj keď aditívne zvýšenia tlaku krvi, ktoré sú predvídateľné na základe farmakologických vlastností oboch liekov. Preto sa odporúča, aby sa lieky obsahujúce ergotamín alebo lieky odvodené od ergotamínu (napríklad dihydroergotamín) neužívali 24 hodín po podaní eletriptánu. Rovnako tak má uplynúť aspoň 24 hodín po podaní lieku obsahujúceho ergotamín, než bude užitý eletriptán.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku eletriptánu. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj. RELPAX sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Laktácia

Eletriptán sa vylučuje do materského mlieka. V jednej štúdii u 8 žien, ktorým sa podala jednorazová dávka 80 mg eletriptánu, tvorilo priemerné celkové množstvo eletriptánu v materskom mlieku v tejto skupine v priebehu 24 hodín 0,02 % dávky.

Napriek tomu je potrebná opatrnosť, keď sa zvažuje možnosť podávania RELPAXU ženám, ktoré dojčia. Expozíciu dojčiat je možné minimalizovať tak, že matky 24 hodín po užití lieku nebudú dojčiť.

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2018/03799-Z1A, 2018/02729-Z1A

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

RELPAX má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhu strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn profilu bezpečnosti

RELPAX sa v klinických štúdiách podával viac ako 5 000 jedincom, ktorí užívali jednu alebo dve dávky RELPAXU v dávke 20 mg, 40 mg alebo 80 mg. Najčastejšími zaznamenanými nežiaducimi reakciami boli únava, somnolencia, nauzea a závrat. V randomizovaných klinických štúdiách sa pri užití dávok 20 mg, 40 mg a 80 mg pozoroval trend závislosti výskytu nežiaducich účinkov na dávke.

Zoznam nežiaducich účinkov uvedených v tabuľke.

Nasledujúce nežiaduce reakcie (s incidenciou >1% a vyššiou ako u placeba) boli hlásené u pacientov liečených terapeutickými dávkami v klinických skúšaniach. Udalosti sú zatriedené podľa frekvencie ako časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100) alebo zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000).

Bežné nežiaduce účinky pozorované pri podávaní RELPAXU sú typické pre nežiaduce účinky hlásené v súvislosti s agonistami 5-HT1 ako skupiny.

Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledujúce nežiaduce účinky:

Poruchy imunitného systému: alergické reakcie, z ktorých niektoré môžu byť závažné, vrátane angioedému.

Poruchy nervového systému: serotonínový syndróm, zriedkavý výskyt synkôp, cerebrovaskulárnej príhody.

Poruchy ciev: hypertenzia.

Poruchy srdca: ischémia myokardu alebo infarkt, spazmus koronárnych artérií.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu: ako v prípade iných agonistov 5-HT1B/1D boli hlásené zriedkavé prípady ischemickej kolitídy, vracanie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Sú známe prípady, keď pacienti užili 120 mg eletriptánu v jednorazovej dávke bez významných nežiaducich účinkov. Avšak na základe farmakologických vlastností tejto skupiny liekov by sa pri predávkovaní mohla vyskytnúť hypertenzia alebo iné závažné kardiovaskulárne príznaky.

V prípade predávkovania je potrebné urobiť štandardné podporné opatrenia. Polčas eliminácie eletriptánu je približne 4 hodiny, preto monitorovanie pacientov a zabezpečenie celkovej podpornej liečby pri predávkovaní eletriptánom musí pokračovať najmenej počas 20 hodín, alebo pokiaľ znaky a príznaky pretrvávajú.

Nie je známe, aký vplyv na koncentráciu eletriptánu v sére má hemodialýza alebo peritoneálna dialýza.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina:

antimigrenikum, antiserotonikum/se­lektívni agonisty 5-HT1 receptorov serotonínu/ele­triptán

ATC kód: N02CC06

Mechanizmus účinku

Eletriptán je selektívny agonista vaskulárnych 5-HT1B a neuronálnych 5-HT1D receptorov. Eletriptán sa tiež vyznačuje vysokou afinitou pre 5-HT1F receptor, čo môže prispievať k jeho antimigrenóznemu mechanizmu účinku. Eletriptán má miernu afinitu k ľudským rekombinantným 5-HT1A, 5-HT2B, 5-HT1E a 5-HT7 receptorom.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Účinnosť RELPAXU v akútnej liečbe migrény bola hodnotená v desiatich placebom kontrolovaných štúdiách, do ktorých bolo zaradených približne 5000 pacientov, ktorí dostávali RELPAX v dávkach 20 mg až 80 mg. K úľave pri bolestiach hlavy došlo už po 30 minútach po perorálnom podaní dávky. Častosť pozitívnej odpovede (t.z. zníženie strednej alebo silnej bolesti hlavy na slabú alebo žiadnu bolesť) 2 hodiny po užití dávky bola 59 – 77 % pri dávke 80 mg, 54 – 65 % pri dávke 40 mg, 47 – 54 % pri dávke 20 mg a 19 – 40 % po podaní placeba. RELPAX bol účinný aj v liečbe pridružených príznakov spojených s migrénou, ako sú vracanie, nauzea, fotofóbia, fonofóbia.

Odporúčanie pre titrovanie dávky do 80 mg vyplynulo z otvorených dlhodobých štúdií a z krátkodobej dvojito zaslepenej štúdie, kde sa pozoroval iba trend smerom k štatistickej významnosti.

RELPAX je jednoznačne účinný v liečbe migrény súvisiacej s menštruáciou. Potvrdilo sa, že ak sa RELPAX užije vo fáze aury, nemá preventívne účinky na migrenózne bolesti hlavy, a preto sa má RELPAX užívať len počas fázy bolesti hlavy pri migréne.

Vo farmakokinetických štúdiách nekontrolovaných placebom bolo u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi, namerané väčšie zvýšenie tlaku krvi po dávke 80 mg RELPAXU (pozri časť 4.4.). Tento poznatok sa nedá vysvetliť na základe farmakokinetických zmien, takže môže byť prejavom špecifickej farmakodynamicky podmienenej odpovede na podávanie eletriptánu u pacientov s renálnym poškodením.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Eletriptán sa po perorálnom podaní rýchlo a dobre vstrebáva z gastrointes­tinálneho traktu (najmenej 81 %). Absolútna biologická dostupnosť pri perorálnom podaní lieku u mužov a žien je približne 50 %. Priemerná Tmax sa dosahuje približne 1,5 hodiny po perorálnom podaní. V rozmedzí terapeutického dávkovania (20 až 80 mg) sa potvrdila lineárna farmakokinetika.

Po perorálnom podaní spolu s jedlom s veľkým obsahom tuku sa hodnoty AUC a Cmax eletriptánu zvýšili približne o 20 až 30 %. Po perorálnom podaní počas záchvatu migrény sa AUC znížila približne o 30 % a Tmax sa predĺžil na 2,8 hodín.

Po podaní opakovaných dávok (20 mg trikrát denne) počas 5 až 7 dní ostala farmakokinetika eletriptánu lineárna a akumulácia sa dala predpovedať. Pri opakovanom podávaní vyšších dávok (40 mg trikrát denne a 80 mg dvakrát denne) akumulácia eletriptánu počas 7 dní bola vyššia, ako sa predpokladalo (približne o 40 %).

Distribúcia

Distribučný objem eletriptánu po i.v. podaní je 138 l, čo poukazuje na jeho distribúciu do tkanív. Eletriptán sa viaže len v stredne vysokej miere na proteíny (približne 85 %).

Biotransformácia

Štúdie in vitro naznačujú, že eletriptán je primárne metabolizovaný v pečeni cytochromálnym enzýmom P-450 CYP3A4. Tento nález sa opiera o zvýšené plazmatické koncentrácie eletriptánu po súčasnom podávaní s erytromycínom a ketokonazolom, čo sú známe selektívne a silné inhibítory CYP3A4. Štúdie in vitro tiež poukazujú na malý vplyv CYP2D6, hoci v klinických štúdiách neexistujú dôkazy o polymorfizme s týmto enzýmom.

Identifikovali sa dva hlavné cirkulujúce metabolity, ktoré významne prispievajú k rádioaktivite plazmy po podaní eletriptánu značkovaného C¹⁴. Metabolit, ktorý vznikol N-oxidáciou, sa nevyznačoval žiadnou aktivitou u zvieracích modelov in vitro. Metabolit vytvorený N-demetyláciou sa vyznačuje podobnou aktivitou ako eletriptán u zvieracích modelov in vitro. Tretia oblasť rádioaktivity v plazme nebola formálne identifikovaná, avšak je veľmi pravdepodobné, že je zmesou hydroxylovaných metabolitov, u ktorých sa tiež pozorovalo ich vylučovanie močom a stolicou.

Plazmatické koncetrácie N-demetylovaného aktívneho metabolitu predstavujú len 10 – 20 % z množstva podaného materského lieku, a preto sa nepredpokladá, že by významným spôsobom prispievali k terapeutickému účinku eletriptánu.

Eliminácia

Priemerná hodnota celkového plazmatického klírensu eletriptánu po i.v. podaní je 36 l/h s následným plazmatickým polčasom približne 4 hodiny. Priemerná hodnota renálneho klírensu po perorálnom podaní je približne 3,9 l/h. Extrarenálny klírens predstavuje približne 90 % celkového klírensu, čo poukazuje na skutočnosť, že eletriptán sa eliminuje primárne metabolizmom.

Farmakokinetika u niektorých špeciálnych skupín pacientov

Pohlavie

Metaanalýza klinických farmakologických štúdií a populačná farmakokinetická analýza klinických štúdií ukázali, že pohlavie nemá žiadny klinicky významný vplyv na plazmatickú koncentráciu eletriptánu.

Staršie osoby (vo veku nad 65 rokov)

Pri porovnaní starších (65 – 93 rokov) a mladších dospelých pacientov sa zistilo štatisticky nesignigikantné malé zníženie (16 %) klírensu spojené so štatisticky signifikantným zvýšením polčasu (z približne 4,4 h na 5,7 h).

Dospievajúci (vo veku 12 – 17 rokov)

Farmakokinetické charakteristiky eletriptánu (40 mg a 80 mg) u dospievajúcich pacientov s migrénou pri podaní dávky medzi záchvatmi boli podobné ako u zdravých dospelých osôb.

Deti (vo veku 6–11 rokov)

V porovnaní s dospievajúcimi je klírens eletriptánu u detí nezmenený. Distribučný objem je však u detí menší, čo vedie k vyšším plazmatickým hladinám, než by sa dali očakávať po podaní tej istej dávky dospelým pacientom.

Pacienti s poškodenou funkciou pečene

U pacientov s poškodenou funkciou pečene (Child-Pugh A a B) sa zaznamenal štatisticky signifikantný vzostup AUC (34 %) a polčasu. Malý vzostup sa zaznamenal i v hodnote Cmax (18 %). Táto malá zmena v expozícii nie je považovaná za klinicky relevantnú.

Pacienti s poškodenou funkciou obličiek

Pacienti s miernym (klírens kreatinínu 61 – 89 ml/min), stredným (klírens kreatinínu 31 –60 ml/min) a ťažkým (klírens kreatinínu < 30 ml/min) stupňom poškodenia funkcie obličiek nezaznamenali štatisticky významnú zmenu týkajúcu sa farmakokinetiky eletriptánu alebo väzby na plazmatické proteíny. V tejto skupine pacientov sa zistilo zvýšenie tlaku krvi.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza monohydrát laktózy sodná soľ kroskarmelózy magnéziumstearát.

Oranžová obalová sústava: aurantiacum Opadry® OY-LS-23016 (hypromelóza, monohydrát laktózy, triacetín, oxid titaničitý E171 a žltooranžový lak E110).

Priehľadná obalová sústava: clarum Opadry®YS-2–19114-A (hypromelóza, triacetín).

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3   Čas použiteľnosti

3 roky

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

aklarové blistre (biele nepriehľadné PVC – Aclar / Al fólia (PVC lak) alebo Vonkajší obal: písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia:

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG

Boulevard de la Plaine 17 1050 Bruxelles

Belgicko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

RELPAX 20 mg:

RELPAX 40 mg:

RELPAX 80 mg:

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 09.05.2001

Dátum posledného predĺženia registrácie: 16.01.2006