Risepro 1 mg - súhrnné informácie

Risepro 1 mg

Risepro 2 mg

Risepro 3 mg

Risepro 4 mg

Risepro 6 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta Risepro 1 mg obsahuje 1 mg risperidónu

Jedna filmom obalená tableta Risepro 2 mg obsahuje 2 mg risperidónu

Jedna filmom obalená tableta Risepro 3 mg obsahuje 3 mg risperidónu

Jedna filmom obalená tableta Risepro 4 mg obsahuje 4 mg risperidónu

Jedna filmom obalená tableta Risepro 6 mg obsahuje 6 mg risperidónu

Pomocné látky so známym účinkom

Jedna filmom obalená tableta Risepro 1/2/3/4/6 mg obsahuje 117,8/116,8/1­15,8/114,8/112,8 mg monohydrátu laktózy.

Jedna filmom obalená tableta Risepro 2 mg obsahuje 0,034 mg oranžovej žlte (E110).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

• 1 mg: Biela, oválna, filmom obalená tableta s rozmerom 11 × 5,5 mm a deliacou ryhou na oboch stranách.

• 2 mg: Oranžová, oválna, filmom obalená tableta s rozmerom 11 × 5,5 mm a deliacou ryhou na oboch stranách.

• 3 mg: Žltá, oválna, filmom obalená tableta s rozmerom 11 × 5,5 mm a deliacou ryhou na oboch stranách.

• 4 mg: Zelená, oválna, filmom obalená tableta s rozmerom 11 × 5,5 mm a deliacou ryhou na oboch stranách.

• 6 mg: Žltá, okrúhla, bikonvexná filmom obalená tableta s priemerom 8,0 mm a krížovou ryhou na jednej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké časti.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Risepro je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Risepro je indikovaný na liečbu stredne závažných až závažných manických epizód spojených s bipolárnymi poruchami.

Risepro je indikovaný na krátkodobú liečbu (do 6 týždňov) pretrvávajúcej agresivity u pacientov so stredne závažnou až závažnou demenciou Alzheimerovho typu, ktorí neodpovedajú na nefarmakologické prístupy a u ktorých existuje riziko sebapoškodenia alebo zranenia ostatných.

Risepro je indikovaný na krátkodobú symptomatickú liečbu (do 6 týždňov) pretrvávajúcej agresivity pri poruche správania u detí od 5 rokov a dospievajúcich s podpriemernými mentálnymi schopnosťami alebo mentálnou retardáciou diagnostikovaných podľa kritérií DSM-IV, u ktorých závažnosť agresívneho alebo iného asociálneho správania vyžaduje farmakologickú liečbu. Farmakologická liečba má byť súčasťou komplexnejšieho liečebného programu, vrátane psychosociálnej a výchovnej intervencie. Odporúča sa, aby risperidón predpísal špecialista na detskú neurológiu alebo psychiater pre deti a dospievajúcich alebo lekár, ktorý je dobre oboznámený s liečbou porúch správania u detí a dospievajúcich.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Risepro sa môže podávať raz alebo dvakrát denne.

Pacienti majú začať s dávkou 2 mg risperidónu denne. Túto dávku je možné druhý deň zvýšiť na 4 mg. Potom môže zostať dávka nezmenená, alebo sa v prípade potreby ďalej individuálne upraví. U väčšiny pacientov sú dostačujúce denné dávky 4 až 6 mg. U niektorých pacientov môže byť vhodná pomalšia titračná fáza a nižšia úvodná a udržiavacia dávka.

Dávky vyššie ako 10 mg/deň nepreukázali vyššiu účinnosť ako dávky nižšie a môžu spôsobovať zvýšený výskyt extrapyramídových symptómov. Bezpečnosť dávok nad 16 mg/deň nebola overovaná, a preto sa neodporúčajú.

Starší pacienti

Odporúča sa úvodná dávka 0,5 mg dvakrát denne. Toto dávkovanie sa môže individuálne upravovať zvyšovaním po 0,5 mg dvakrát denne až po dávku 1 až 2 mg dvakrát denne.

Pediatrická populácia

Risperidón sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov so schizofréniou kvôli chýbajúcim údajom o účinnosti.

Dospelí

Risepro sa má podávať jedenkrát denne, a to v úvodnej dávke 2 mg risperidónu. Ak je potrebná úprava dávky, je možné tak urobiť v intervale nie kratšom ako 24 hodín a s prírastkom dávky 1 mg na deň. Risperidón sa môže podávať vo flexibilných dávkach v rozmedzí od 1 do 6 mg denne tak, aby bola u každého pacienta optimalizovaná hladina účinnosti a znášanlivosti. Denné dávky risperidónu nad 6 mg neboli u pacientov s manickými epizódami skúšané.

Tak ako pri každej symptomatickej liečbe, ďalšie užívanie Risepra sa má priebežne vyhodnocovať a upravovať.

Starší pacienti

Odporúča sa úvodná dávka 0,5 mg dvakrát denne. Túto dávku možno individuálne upravovať o 0,5 mg dvakrát denne na 1 až 2 mg dvakrát denne. Vzhľadom na obmedzené skúsenosti s používaním u starších pacientov je potrebná zvýšená opatrnosť.

Pediatrická populácia

Risperidón sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov s bipolárnou mániou kvôli chýbajúcim údajom o účinnosti.

Odporúča sa úvodná dávka 0,25 mg dvakrát denne. Toto dávkovanie sa môže individuálne upravovať podľa potreby zvyšovaním po 0,25 mg dvakrát denne, ale nie častejšie ako každý druhý deň. Pre väčšinu pacientov je optimálna dávka 0,5 mg dvakrát denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky okolo 1 mg dvakrát denne.

Risepro sa nemá pacientom s pretrvávajúcou agresivitou pri demencii Alzheimerovho typu podávať dlhšie ako 6 týždňov. Počas liečby sa majú pacienti často a pravidelne kontrolovať a ďalšia liečba sa má prehodnocovať.

Pediatrická populácia (vo veku 5 až 18 rokov)

Pacientom s hmotnosťou > 50 kg sa odporúča úvodná dávka 0,5 mg jedenkrát denne. Toto dávkovanie môže byť v prípade potreby individuálne upravované zvyšovaním o 0,5 mg jedenkrát denne, nie častejšie ako každý druhý deň. Optimálna dávka pre väčšinu pacientov je 1 mg jedenkrát denne. Pre niektorých pacientov môže byť vhodná dávka 0,5 mg jedenkrát denne, zatiaľ čo pre iných 1,5 mg jedenkrát denne.

Pacientom s hmotnosťou < 50 kg sa odporúča úvodná dávka 0,25 mg jedenkrát denne. Toto dávkovanie môže byť v prípade potreby individuálne upravované zvyšovaním o 0,25 mg jedenkrát denne, nie častejšie ako každý druhý deň. Optimálna dávka pre väčšinu pacientov je 0,5 mg jedenkrát denne. Pre niektorých pacientov môže byť vhodná dávka 0,25 mg jedenkrát denne, zatiaľ čo pre iných 0,75 mg jedenkrát denne.

Tak ako pri každej symptomatickej liečbe, ďalšie užívanie Risepra sa má priebežne vyhodnocovať a upravovať.

Neodporúča sa podávať Risepro deťom mladším ako 5 rokov, pretože pri tejto poruche nie sú žiadne skúsenosti s použitím u detí mladších ako 5 rokov.

Porucha funkcie obličiek a pečene

Pacienti s poruchou funkcie obličiek majú nižšiu schopnosť eliminovať aktívnu antipsychotickú frakciu ako dospelí s normálnou funkciou obličiek. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú vyššiu plazmatickú koncentráciu voľnej frakcie risperidónu.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek a pečene, bez ohľadu na indikáciu, úvodná a udržiavacia dávka má byť polovičná a titrácia dávky má byť pomalšia.

U tejto skupiny pacientov sa má Risepro podávať s opatrnosťou.

Spôsob podávania

Risepro je určený na vnútorné použitie. Jedlo neovplyvňuje absorpciu Risepra.

Pri ukončovaní liečby sa odporúča postupné vysadzovanie lieku. Po náhlom vysadení vysokých dávok antipsychotických liekov boli veľmi zriedkavo zaznamenané akútne abstinenčné príznaky zahŕňajúce nauzeu, vracanie, potenie a nespavosť (pozri časť 4.8). Môže sa tiež vyskytnúť návrat psychotických príznakov a bolo hlásené objavenie sa mimovoľných pohybov (ako napr. akatízia, dystónia a dyskinéza).

Prechod z iných antipsychotík

Odporúča sa, ak je to z medicínskeho hľadiska vhodné, pri začatí liečby Riseprom predchádzajúcu liečbu postupne vysadzovať. Pri zmene liečby z depotných antipsychotík, ak je to medicínsky vhodné, sa odporúča začať liečbu Riseprom namiesto podania plánovanej injekcie. Potreba pokračovať v súčasnej liečbe antiparkinsonikami sa má opakovane prehodnocovať.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedené v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Starší pacienti s demenciou

Zvýšená mortalita u starších pacientov demenciou

V metaanalýze 17 kontrolovaných štúdií atypických antipsychotík, vrátane risperidónu bola u starších pacientov s demenciu liečených atypickými antipsychotikami zvýšená mortalita v porovnaní s placebom. V placebom kontrolovaných štúdiách s perorálnym risperidónom u tejto populácie bol výskyt mortality 4,0 % u pacientov liečených risperidónom v porovnaní s 3,1 % pacientov, ktorí dostávali placebo. Miera pravdepodobnosti (95 % presný interval spoľahlivosti) bola 1,21 (0,7; 2,1). Priemerný vek (rozsah) pacientov, ktorí zomreli bol 86 rokov (v rozsahu 67 – 100). Údaje z dvoch veľkých pozorovacích štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení konvenčnými antipsychotikami majú o niečo vyššie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí nie sú liečení. Nie sú k dispozícii dostatočné údaje, ktoré dávajú pevný odhad presnej veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa. Rozsah zistení zvýšenej úmrtnosti v observačných štúdiách možno pripísať antipsychotickej látke v protiklade s niektorými charakteristikami pacientov, ktoré nie sú jasné.

Súčasné užívanie s furosemidom

V placebom kontrolovanej štúdiií s risperidónom u starších pacientov s demenciou bola súčasná liečba furosemidom a risperidónom spojená s vyššou mortalitou (7,3 %; priemerný vek 89 rokov, v rozsahu 75 – 97) v porovnaní s liečbou pacientov samotným risperidónom (3,1 %; priemerný vek 84 rokov, v rozsahu 70 – 96) alebo samotným furosemidom (4,1 %; priemerný vek 80 rokov, v rozsahu 67 – 90). Zvýšená mortalita u pacientov liečených súčasne furosemidom a risperidónom bola pozorovaná v dvoch zo štyroch klinických štúdií. Súčasné užívanie risperidónu a iných diuretík (najmä thiazidových diuretík užívaných v nízkych dávkach) sa nespájalo s podobnými zisteniami.

Nezistili sa žiadne patofyziologické mechanizmy, ktoré by jasne vysvetľovali tento nález a nepozoroval sa žiadny zodpovedajúci mechanizmus vedúci k úmrtiu. Aj napriek tomu je potrebná opatrnosť a pred rozhodnutím, či danú kombináciu alebo súčasnú liečbu inými silnými diuretikami použiť, sa má zvážiť pomer rizika a prínosu. U pacientov liečených inými diuretikami v kombinácii s risperidónom sa mortalita nezvýšila. Bez ohľadu na liečbu bola celkovým rizikovým faktorom mortality dehydratácia, preto je potrebné jej predísť u starších pacientov s demenciou.

Cerebrovaskulárne nežiaduce účinky (cerebrovascular adverse events, CVAE)

Približne 3-násobné zvýšenie rizika cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov sa pozorovalo v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdiách s niektorými atypickými antipsychotikami u dementnej populácie.

Spoločné údaje zo šiestich placebom kontrolovaných štúdií s risperidónom hlavne u starších pacientov (> 65 rokov) s demenciou preukázali, že CVAE (závažné a nezávažné, kombinované) sa vyskytli u 3,3 % (33/1 009) pacientov liečených risperidónom a u 1,2 % (8/712) pacientov liečených placebom. Miera pravdepodobnosti (95 % presný interval spoľahlivosti) bola 2,96 (1,34; 7,50). Mechanizmus tohto zvýšeného rizika nie je známy. Nemožno vylúčiť zvýšené riziko u iných antipsychotík alebo v iných populáciách pacientov. Risperidón sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi mozgovej príhody.

Riziko CVAE bolo výrazne vyššie u pacientov so zmiešaným alebo vaskulárnym typom demencie v porovnaní s demenciou Alzheimerovho typu. Preto sa pacienti s inými typmi demencie, okrem Alzheimerovej, nemajú liečiť risperidónom.

Lekárom sa odporúča posúdiť riziko a prínos liečby starších pacientov s demenciou Riseprom, pričom u jednotlivého pacienta treba brať do úvahy rizikové faktory mozgovej príhody.

Pacienti/ošetrujúci personál majú byť poučení, aby ihneď hlásili príznaky potenciálnych CVAE, ako napríklad náhla slabosť alebo znecitlivenie tváre, rúk alebo nôh a problémy s rečou alebo zrakom. Všetky možnosti liečby, vrátane vysadenia risperidónu, majú byť bezodkladne zvážené.

Risepro sa má používať krátkodobo iba pri liečbe pretrvávajúcich prejavov agresivity u pacientov so stredne závažnou až závažnou demenciou Alzheimerovho typu ako doplnok nefarmakologických prístupov, ktoré mali obmedzený alebo žiadny účinok a keď existuje možné riziko ohrozenia pre nich samotných alebo pre iných.

Pacienti sa majú pravidelne kontrolovať a potreba ďalšej liečby sa má prehodnocovať.

Ortostatická hypotenzia

Vzhľadom na inhibičnú aktivitu risperidónu na a-receptoroch môže nastať (ortostatická) hypotenzia, najmä v úvodnom období titrovania dávky. V postmarketingovom sledovaní sa klinicky významná hypotenzia pozorovala pri súčasnom užití risperidónu a antihypertenzívnej liečby. Risepro samá podávať uvážene pacientom s diagnostikovaným kardiovaskulárnym ochorením (napr. zlyhávanie srdca, infarkt myokardu, poruchy prevodového systému, dehydratácia, hypovolémia alebo cerebrovaskulárne ochorenie) a dávkovanie samá postupne titrovať podľa odporučenia (pozri časť 4.2). Ak nastane hypotenzia, treba zvážiť zníženie dávky.

Leukopénia, neutropénia a agranulocytóza

Prípady leukopénie, neutropénie a agranulocytózy boli hlásené u antipsychotík vrátane risperidónu. Počas sledovania po uvedení lieku na trh bola agranulocytóza hlásená veľmi zriedkavo (< 1/10 000 paci­entov).

Pacientov s anamnézou klinicky významného zníženia počtu bielych krviniek alebo liekmi vyvolanej leukopénie/ne­utropénie treba sledovať počas niekoľkých prvých mesiacov liečby a pri prvom náznaku klinicky významného zníženia počtu bielych krviniek bez prítomnosti iných faktorov, ktoré by spôsobovali tento stav, treba zvážiť prerušenie liečby risperidónom.

Pacientov s klinicky významnou neutropéniou treba dôsledne monitorovať pre horúčku alebo iné príznaky alebo prejavy infekcie, a ak sa tieto príznaky alebo prejavy objavia, treba ich okamžite liečiť. Pacienti s ťažkou neutropéniou (absolútny počet neutrofilov < 1 × 109/ l) majú liečbu risperidónom prerušiť a treba u nich sledovať počet bielych krviniek dovtedy, kým sa neupraví.

Tardívna dyskinéza/extra­pyramídové symptómy (TD/EPS)

Lieky s vlastnosťami antagonistov dopamínových receptorov sa spájali so vznikom tardívnej dyskinézy charakterizovanej rytmickými mimovoľnými pohybmi, predovšetkým jazyka a/alebo tváre. Nástup extrapyramídových príznakov je rizikovým faktorom pre tardívnu dyskinézu. Pokiaľ saobjavia známky a symptómy tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť prerušenie podávania všetkých liekov s antipsychotickým účinkom.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

Pri liečbe antipsychotikami bol zaznamenaný neuroleptický malígny syndróm, charakterizovaný hypertermiou, svalovou rigiditou, vegetatívnou labilitou, poruchami vedomia a zvýšenými hladinami kreatínfosfokinázy. Ďalšími príznakmi môže byť myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne zlyhanie obličiek. Ak sa tieto príznaky vyskytnú, treba ukončiť podávanie všetkých liekov s antipsychotickým účinkom vrátane Risepra.

Parkinsonova choroba a demencia s Lewyho telieskami

Lekári majú pri predpisovaní antipsychotík, vrátane Risepra, posudzovať riziko a prínos u pacientov s Parkinsonovou chorobou alebo s demenciou s Lewyho telieskami. Parkinsonova choroba sa môže užívaním risperidónu zhoršiť. U oboch skupín môže byť zvýšené riziko neuroleptického malígneho syndrómu alebo zvýšenej citlivosti na antipsychotické lieky; títo pacienti boli vylúčení z klinických štúdií. Táto zvýšená citlivosť sa okrem extrapyramídových symptómov môže prejavovať aj zmätenosťou, otupenosťou, posturálnou nestabilitou s vysokým výskytom pádov.

Hyperglykémia a diabetes mellitus

Počas liečby risperidónom bola hlásená hyperglykémia, diabetes mellitus a exacerbácia preexistujúceho diabetu. V niektorých prípadoch bolo hlásené predchádzajúce zvýšenie telesnej hmotnosti, ktoré môže byť predisponujúcim faktorom. Spojitosť s ketoacidózou bola hlásená veľmi zriedkavo a spojitosť s diabetickou kómou zriedkavo. Odporúča sa náležité klinické monitorovanie v súlade so zavedenými smernicami pre antipsychotickú liečbu. Pacientov liečených akýmikoľvek atypickými antipsychotikami vrátane risperidónu treba monitorovať pre príznaky hyperglykémie (ako je polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacientov s diabetom mellitus treba pravidelne monitorovať pre zhoršenie kontroly glukózy.

Zvýšenie telesnej hmotnosti

V súvislosti s použitím risperidónu bolo hlásené významné zvýšenie telesnej hmotnosti. Hmotnosť sa má pravidelne monitorovať.

Hyperprolakti­némia

Štúdie na tkanivových kultúrach naznačujú, že u ľudí môže prolaktín stimulovať rast nádorových buniek v prsníkoch. Napriek tomu, že sa doteraz v klinických a epidemiologických štúdiách nepreukázala žiadna priama súvislosť s podávaním antipsychotík, u pacientov s príslušnou anamnézou, odporúča sa zvýšená opatrnosť. Risepro sa má používať opatrne u pacientov s preexistujúcou hyperprolaktinémiou a u pacientov s možnými nádormi súvisiacimi s prolaktínom.

Predĺženie QT intervalu

V postmarketingovom sledovaní bolo predĺženie QT intervalu hlásené veľmi zriedkavo. Tak ako pri ostatných antipsychotikách, má sa venovať zvýšená pozornosť, keď sa risperidón predpisuje pacientom s diagnostikovaným kardiovaskulárnym ochorením, predĺžením QT intervalu v rodinnej anamnéze, bradykardiou alebo poruchami elektrolytov (hypokaliémia, hypomagneziémia), pretože to môže zvýšiť riziko arytmogénnych účinkov pri súčasnom užívaní s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval.

Záchvaty

Risepro sa má podávať uvážene pacientom s anamnézou záchvatov alebo inými stavmi, ktoré potenciálne znižujú záchvatový prah.

Priapizmus

Pri liečbe risperidónom sa môže vyskytnúť priapizmus vzhľadom na jeho účinok na inhibíciu a-adrenergných receptorov.

Regulácia telesnej teploty

Liekom s antipsychotickým účinkom sa pripisuje porucha schopnosti organizmu znížiť teplotu telesného jadra. Odporúča sa vhodná starostlivosť, ak sa Risepro predpisuje pacientom, ktorí sa ocitnú v situáciách vedúcich k zvýšeniu teploty telesného jadra, napr. nadmerné cvičenie, pobyt vo veľkých horúčavách, súčasná liečba s anticholinergným účinkom alebo dehydratácia.

Antiemetický účinok

V predklinických štúdiách s risperidónom sa pozoroval antiemetický účinok. Pokiaľ sa tento účinok objaví u ľudí, môže maskovať príznaky predávkovania niektorými liekmi alebo stavy ako črevná obštrukcia, Reyov syndróm alebo mozgový nádor.

Porucha funkcie obličiek a pečene

Pacienti s poruchou funkcie obličiek majú nižšiu schopnosť eliminovať aktívnu antipsychotickú frakciu ako dospelí s normálnou funkciou obličiek. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú vyššiu plazmatickú koncentráciu voľnej frakcie risperidónu (pozri časť 4.2).

Venózny tromboembolizmus

Pri liečbe antipsychotikami sa zaznamenali prípady venózneho tromboembolizmu (VTE). Keďže sú u pacientov liečených antipsychotikami často prítomné získané rizikové faktory VTE, všetky možné rizikové faktory VTE sa majú pred liečbou Riseprom a počas nej identifikovať a následne uplatniť preventívne opatrenia.

Peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky

Počas operácie katarakty u pacientov liečených liekmi s a1a-adrenergným antagonistickým účinkom vrátane risperidónu sa pozoroval peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky (intraoperative flop iris syndrome, IFIS) (pozri čať 4.8).

IFIS môže zvyšovaťriziko očných komplikácií počas operácie a po nej. Ak pacient v súčasnosti používa alebo v minulosti používal lieky s a1a-adrenergným agonistickým účinkom, treba o tom očného chirurga oboznámiť ešte pred operáciou. Potenciálny prospech zastavenia liečby a1-blokátormi pred operáciou katarakty sa nestanovil a musí sa zvážiť oproti riziku zastavenia antipsychotickej liečby.

Pediatrická populácia

Skôr ako sa risperidón predpíše dieťaťu alebo dospievajúcemu s poruchou správania, musia sa kompletne vyhodnotiť fyzické a sociálne príčiny agresívneho správania, ako napríklad bolesť alebo neprimerané požiadavky prostredia.

U tejto populácie sa má starostlivo sledovať sedatívny účinok risperidónu z dôvodu možných dopadov na schopnosť učenia sa. Zmena času podávania risperidónu môže zlepšiť vplyv utlmenia pozornosti u detí a dospievajúcich.

Risperidón sa dával do súvislosti so strednými prírastkami telesnej hmotnosti a indexu telesnej hmotnosti (body mass index, BMI). Odporúča sa zaznamenať východiskovú hmotnosť pred liečbou a pravidelne počas nej. Zmeny výšky v dlhodobých otvorených rozšírených štúdiách boli v rámci očakávaných, veku príslušných noriem. Vplyv dlhodobej liečby risperidónom na sexuálne dospievanie a výšku sa dostatočne neštudoval.

Vzhľadom na potenciálny vplyv dlhodobej hyperprolaktinémie na rast a sexuálne dospievanie u detí a dospievajúcich je nutné zvážiť pravidelné klinické zhodnotenie endokrinologického stavu, vrátane stanovenia výšky, hmotnosti, sexuálnej zrelosti, sledovania menštruácie a iných účinkov potenciálne spojených s prolaktínom.

Počas liečby risperidónom je tiež potrebné vykonávať pravidelné vyšetrenia extrapyramídových symptómov a iných pohybových porúch.

Špecifické odporúčania pre dávkovanie u detí a dospievajúcich, pozri časť 4.2.

Pomocné látky

Filmom obalené tablety obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Filmom obalené tablety Risepro 2 mg obsahujú oranžovú žlť. Môže vyvolať alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Tak ako pri ostatných antipsychotikách je potrebná zvýšená opatrnosť pri predpisovaní risperidónu spolu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, akými sú antiarytmiká (napr. chinidín, dizopyramid, prokaínamid, propafenón amiodarón, sotalol), tricyklické antidepresíva (t. j. amitriptylín), tetracyklické antidepresíva (t. j. maprotilín), niektoré antihistaminiká, ostatné antipsychotiká, niektoré antimalariká (t. j. chinín a meflochín) a lieky spôsobujúce nerovnováhu elektrolytov (hypokaliémia, hypomagneziémia), bradykardiu alebo tie, ktoré inhibujú metabolizmus risperidónu v pečeni. Tento zoznam je indikatívny a nie je vyčerpávajúci.

Možný účinok Risepra na iné lieky

Z dôvodu zvýšeného rizika sedácie sa má risperidón užívať s opatrnosťou v kombinácii s inými centrálne účinkujúcimi látkami, predovšetkým s alkoholom, opiátmi, antihistaminikami a benzodiazepínmi.

Risepro môže antagonizovať účinok levodopy a ďalších agonistov dopamínu. Ak je táto kombinácia potrebná, najmä v konečnom štádiu Parkinsonovej choroby, má sa pre každú liečbu predpísať najnižšia účinná dávka.

Počas sledovania po uvedení lieku na trh sa pri súbežnom použití risperidónu s antihypertenznou liečbou pozorovala klinicky významná hypotenzia.

Risepro nepreukázal klinicky relevantný účinok na farmakokinetiku lítia, valproátu, digoxínu alebo topiramátu.

Možný účinok iných liekov na Risepro

Karbamazepín znižuje plazmatickú hladinu aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu. Podobné účinky sa pozorujú napr. pri rifampicíne, fenytoíne a fenobarbitale, ktoré tiež indukujú pečeňové enzýmy CYP 3A4 aj P-glykoproteín. Po začatí alebo ukončení súbežnej liečby karbamazepínom alebo inými induktormi pečeňových enzýmov CYP 3A4 /P-glykoproteínu (P-gp) má lekár dávkovanie Risepra prehodnotiť.

Fluoxetín a paroxetín, inhibítory CYP 2D6, zvyšujú plazmatickú hladinu risperidónu, ale menej než hladinu aktívnej antipsychotickej frakcie. Predpokladá sa, že ďalšie inhibítory CYP 2D6, ako napríklad chinidín, môžu ovplyvňovať plazmatické koncentrácie risperidónu podobným spôsobom.

Po

začatí alebo ukončení súbežnej liečby fluoxetínom alebo paroxetínom má lekár dávkovanie Risepra prehodnotiť.

Verapamil, inhibítor CYP 3A4 a P-gp, zvyšuje plazmatickú hladinu risperidónu.

Galantamín a donepezil nevykazujú klinicky významný účinok na farmakokinetiku risperidónu a na účinnú antipsychotickú frakciu.

Fenotiazíny, tricyklické atidepresíva a niektoré P-blokátory môžu zvyšovať plazmatickú hladinu risperidónu, nie však hladinu účinnej antipsychotickej frakcie. Amitriptylín neovplyvňuje farmakokinetiku risperidónu ani jeho antipsychoticky účinnú frakciu. Cimetidín a ranitidín síce zvyšujú biologickú dostupnosť risperidónu, biologickú dostupnosť antipsychoticky účinnej frakcie zvyšujú len minimálne. Erytromycín, inhibítor CYP 3A4, neovplyvňuje farmakokinetiku risperidónu ani antipsychoticky účinnej frakcie.

Súbežné užívanie psychostimulancií (napr. metylfenidát) s risperidónom u detí a dospievajúcich nemenilo farmakokinetiku ani účinnosť risperidónu.

Zvýšená mortalita u starších pacientou s demenciou pri súbežnom užívaní furosemidu, pozri časť 4.4.

Súbežné použitie perorálneho risperidónu s paliperidónom sa neodporúča, pretože paliperidón je aktívnym metabolitom risperidónu a táto kombinácia môže viesť k aditívnej expozícii účinnej antipsychotickej frakcii.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Adekvátne údaje o použití risperidónu u tehotných žien nie sú k dispozícii. V štúdiach na zvieratách nebol risperidón teratogénny, pozorovali sa však iné typy reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane Risepra) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramídových príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré sa môžu líšiť, čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch príjmu potravy. Preto treba novorodencov starostlivo sledovať.

Risepro sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak je potrebné liečbu počas gravidity ukončiť, nemá sa ukončiť náhle.

Dojčenie

V štúdiách na zvieratách sa risperidón a 9-hydroxy-risperidón vylučovali do mlieka.

Preukázalo sa, že risperidón a 9-hydroxy-risperidón sa tiež vylučujú v malých množstvách do ľudského materského mlieka. Nie sú dostupné údaje o nežiaducich reakciách u dojčených detí. Preto sa má zvážiť prínos dojčenia voči potenciálnemu riziku pre dieťa.

Plodnosť

Tak ako u iných liekov, ktoré antagonizujú dopamínové D2-receptory, aj risperidón zvyšuje hladinu prolaktínu. Hyperprolaktinémia môže spôsobiť supresiu gonadoliberínu (gonadotropin-releasin hormone, GnRH) v hypotalame, čím sa zníži sekrécia gonadotropínu hypofýzou. Ten potom môže inhibovať reprodukčnú funkciu zhoršením steroidogenézy v pohlavných orgánoch u mužov aj žien.

V predklinických štúdiách sa nepozorovali žiadne relevantné účinky.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Risepro môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje kvôli potenciálnemu vplyvu na nervový systém a zrak (pozri časť 4.8). Preto sa pacientom neodporúča viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje, pokiaľ nie je známa ich individuálna vnímavosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie na liek (adverse drug reactions, ADRs) (incidencia > 10 %) sú: parkinsonizmus, sedácia/somno­lencia, bolesť hlavy a insomnia.

Medzi ADRs, ktoré pravdepodobne závisia od dávky, patrili parkinsonizmus a akatízia.

Všetky nasledujúce ADRs boli hlásené v rámci klinických štúdií a po uvedení risperidónu na trh. Sú usporiadané podľa frekvencie stanovenej na základe klinických štúdií s risperidónom.

Používajú sa tieto termíny a frekvencie: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové poruchy: parkinsonizmus (hypersekrécia slín, muskuloskeletálna strnulosť, parkinsonizmus, slintanie, rigidita (fenomén ozubeného kolesa), bradykinéza, hypokinéza, maskovitá tvár, svalová rigidita, akinéza, strnutie šije, svalová rigidita, parkinsonovská chôdza, a abnormálny glaberálny reflex, parkinsonský tras), akatízia (akatízia, nepokoj, hyperkinéza a syndróm nepokojných nôh), tremor, dyskinéza (dyskinéza, fascikulácie, choreatetóza, atetóza a myoklonus), dystónia.Dystónia zahŕňa dystóniu, hypertóniu, tortikolis, samovoľné svalovékontrakcie, kontraktúru svalu, blefarospazmus, okulogýriu, paralýzu jazyka, kŕčetváre, laryngospazmus, myotóniu, opistotonus, orofaryngeálny spazmus,pleuro­totonus, kŕč jazyka a trizmus. . Treba poznamenať, že sa zahŕňa širšie spektrum symptómov, ktoré nemajúnevyhnutne extrapyramídový pôvod. Insomnia zahŕňa: iniciálnu insomniu, strednú insomniu. Konvulzia zahŕňa: konvulziu grand mal. Menštruačná porucha zahŕňa: nepravidelnú menštruáciu, oligomenorreu. Edém zahŕňa: generalizovaný edém, periférny edém, jamkový edém.

Nežiaduce účinky zaznamenané pri liekoch s obsahom paliperidónu

Paliperidón je aktívny metabolit risperidónu, preto profily nežiaducich účinkov týchto zlúčenín (perorálnych aj injekčných liekových foriem) sú relevantné navzájom. Okrem vyššie uvedených ADRs sa pri použití liekov s obsahom paliperidónu zaznamenal nasledujúci ADR. Tento ADR preto možno očakávať aj pri risperidóne.

Poruchy srdca: syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie .

Účinky tejto skupiny liekov

Tak ako pri iných antipsychotikách, aj pri sledovaní po uvedení risperidónu na trh boli hlásené veľmi zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu. Ďalšie súvisiace účinky na srdce hlásené pri antipsychotikách, ktoré predlžujú QT interval zahŕňajú ventrikulárnu arytmiu, ventrikulárnu fibriláciu, ventrikulárnu tachykardiu, náhle úmrtie, zástavu srdca a torsades de pointes.

Venózny tromboembolizmus

Pri antipsychotických látkach boli hlásené prípady venózneho tromboembolizmu, vrátane prípadov pulmonálneho embolizmu a prípadov trombózy hlbokých vén (neznáma frekvencia).

Zvýšenie telesnej hmotnosti

Pomery dospelých pacientov so schizofréniou užívajúcich risperidón a placebo, ktorí splnili kritérium prírastku telesnej hmotnosti >7 %, boli porovnané v poole 6– až 8– týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách. Ukázalo sa, že štatistický významne vyššia incidencia nárastu hmotnosti bola u risperidónu (18 %) v porovnaní s placebom (9 %). V poole placebom kontrolovaných 3-týždňových štúdií s dospelými pacientmi s akútnou mániou, bola incidencia nárastu hmotnosti o >

7 %

v závere porovnateľná v skupine s risperidónom (2,5 %) a placebom (2,4 %) a bola mierne vyššia v aktívne kontrolovanej skupine (3,5 %).

V dlhodobých štúdiách s detskou populáciou a dospievajúcimi s poruchami správania a ďalšími disruptívnymi poruchami správania, bol priemerný nárast hmotnosti po 12 mesačnej liečbe 7,3 kg. Predpokladaný nárast hmotnosti normálneho dieťaťa medzi 5–12 rokom je 3 až 5 kilogramov ročne. U 12–16 ročných je tento stupeň priberania 3 až 5 kg ročne zachovaný u dievčat, zatiaľ čo u chlapcov je prírastok približne 5 kg ročne.

Ďalšie informácie o špeciálnych populáciách

Nežiaduce reakcie na liek, ktoré boli hlásené vo vyššej miere u starších pacientov s demenciou alebo u pediatrických pacientov ako u dospelej populácii sú opísané nižšie:

Starší pacienti s demenciou

U starších pacientov s demenciou boli v klinických štúdiách hlásené nasledovné frekvencie nežiaducich reakcií na liek: tranzitórny ischemický atak 1,4 % a cerebrovaskulárna príhoda 1,5 %. V tejto skupine pacientov boli tiež hlásené tieto nežiaduce reakcie na liek s frekvenciou >5 % a s minimálne dvojnásobnou frekvenciou pozorovanou u iných dospelých pacientov: infekcie močových ciest, periférny edém, letargia a kašeľ.

Pediatrická populácia

Vo všeobecnosti, u detí sa očakávajú podobné nežiaduce reakcie, aké boli pozorované u dospelých. Nasledujúce nežiaduce reakcie na liek boli hlásené s frekvenciou >5 % u pediatrických pacientov (5 až 17 ročných) a s minimálne dvojnásobnou frekvenciou pozorovanou v klinických štúdiách s dospelými: somnolencia/útlm, únava, bolesť hlavy, zvýšená chuť do jedla, vracanie, infekcia horných dýchacích ciest, upchatie nosa, bolesť brucha, závraty, kašeľ, pyrexia, tremor, diarea a enuréza.

Vplyv dlhodobej liečby risperidónom na sexuálne dospievanie a výšku sa dostatočne neštudoval (pozri 4.4, podčasť „Deti a dospievajúci“):

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Vo všeobecnosti, zaznamenané prejavy a príznaky vyplývajú zo zvýraznenia známych farmakologických účinkov risperidónu. Tie zahŕňajú ospalosť a útlm, tachykardiu, hypotenziu a extrapyramídové symptómy. Pri predávkovaní bolo hlásené predĺženie QT intervalu a kŕčovité záchvaty. V súvislosti so súčasným predávkovaní risperidónom a paroxtínom bol hlásený torsades de pointes.

V prípade akútneho predávkovania je nutné zvážiť možnosť požitia viacerých liekov.

Liečba

Zaistiť a udržiavať priechodné dýchacie cesty a zabezpečiť dostatočný prívod kyslíka a ventiláciu. Treba zvážiť výplach žalúdka (po intubácii, ak je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívom v prípade, že bol liek užitý pred menej ako jednou hodinou. Okamžite sa má začať kardiovaskulárne monitorovanie zahŕňajúce trvalé elektrokardio­grafické monitorovanie kvôli možným arytmiám.

Špecifické antidotum risperidónu nie je známe, preto sa majú zabezpečiť primerané podporné opatrenia. Hypotenzia a obehový kolaps sa liečia primeranými opatreniami ako sú infúzie a/alebo podanie sympatomimetických látok. Ak sa prejavia závažné extrapyramídové symptómy, má sa podať anticholinergný liek. Intenzívne lekárske sledovanie a monitorovanie sa má zabezpečiť až do úpravy stavu pacienta.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antipsychotiká. ATC kód: N05AX08

Mechanizmus účinku

Risperidón je selektívny monoamínový antagonista s jedinečnými vlastnosťami. Má vysokú afinitu k serotonínovým 5-HT2 a dopamínovým D2 receptorom. Risperidón sa viaže aj na ai-adrenergné receptory a s nižšou afinitou na Hl-histamínové a a2-adrenergné receptory. Risperidón nemá afinitu k cholinergným receptorom. Aj keď je risperidón silný D2 antagonista, čiže sa predpokladá, že zlepšuje pozitívne symptómy schizofrénie, spôsobuje menší útlm motorickej aktivity a znižuje indukciu katalepsie v porovnaní s klasickými antipsychotikami. Vyvážený centrálny serotonínový a dopamínový antagonistický účinok môže znižovať riziko výskytu extrapyramídových nežiaducich účinkov a rozširuje terapeutickú účinnosť aj na negatívne a afektívne symptómy schizofrénie.

Farmakodynamické účinky

Klinická účinnosť

Schizofrénia

Účinok risperidónu v krátkodobej liečbe schizofrénie bol potvrdený v štyroch štúdiách trvajúcich 4-až 8– týždňov s viac ako 2500 pacientmi, ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre schizofréniu. V 6-týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách zahŕňajúcich titráciu risperidónu až po dávky l0 mg/deň podávané dvakrát denne, bol risperidón lepší ako placebo na celkovom skóre škály BPRS (Brief Psychiatric Rating Scale). V 8-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdii zahŕňajúcej 4 stanovené dávky risperidónu (2, 6, l0 a l6 mg/deň, podávané dvakrát denne), všetky štyri skupiny s risperidónom boli lepšie ako placebo na celkovom skóre škály pozitívneho a negatívneho syndrómu (PANSS). V 8-týždňovej štúdii porovnávajúcej dávky, ktorá zahŕňala 5 stanovených dávok risperidónu (l, 4, 8, l2 a l6 mg/deň podávané dvakrát denne), skupiny so 4, 8 a l6 mg risperidónu denne boli na celkovom skóre PANSS lepšie ako skupina s l mg risperidónu. V 4-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdii porovnávajúcej dávky, ktorá zahŕňala dve stanovené dávky risperidónu (4 a 8 mg/deň podávané raz denne), boli skupiny s oboma dávkami risperidónu lepšie ako placebo vo viacerých parametroch PANSS, vrátane celkovej škály PANSS a parametra odpovede na liečbu (>20% zníženie celkového skóre PANSS). V dlhodobej štúdii s dospelými ambulantnými pacientmi, ktorí prevažne spĺňali kritériá DSM-IV pre schizofréniu a ktorých stav na antipsychotickej liečbe bol stabilný minimálne 4 týždne, boli randomizovaní na risperidón 2 až 8 mg/deň alebo haloperidol kvôli sledovaniu relapsu počas l až 2 rokov. U pacientov, ktorí užívali risperidón, bol čas do relapsu výraznejšie dlhší ako u pacientov, ktorí užívali haloperidol.

Manické epizódy v bipolárnej poruche

Účinnosť monoterapie risperidónom v akútnej liečbe manických epizód spojených s bipolárnou poruchou I sa dokázala v troch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách monoterapie u približne 820 pacientov, ktorí podľa kritérií DSM-IV trpeli bipolárnou poruchou I. V týchto troch štúdiách sa preukázalo, že risperidón v dávke 1 až 6 mg denne (dve štúdie s úvodnou dávkou 3 mg a jedna štúdia s úvodnou dávkou 2 mg) je výrazne lepší ako placebo vo vopred špecifikovanom primárnom koncovom bode, t.j. zmena celkového skóre YMRS (Young Mania Rating Scale) v 3. týždni oproti úvodnej hodnote. Výsledky sekundárnej účinnosti boli vo všeobecnosti v súlade s primárnymi výsledkami. Percento pacientov s poklesom celkového skóre YMRS o > 50 % oproti báze bolo po troch týždňoch výrazne vyššie u risperidónu ako u placeba. Jedna z troch štúdií zahŕňala rameno s haloperidolom a 9-týždňovú dvojito zaslepenú udržiavaciu fázu. Účinnosť bola zachovaná počas celého 9-týždňového obdobia s udržiavacou liečbou. Zmena oproti báze v celkovej YMRS preukázala nepretržité zlepšovanie a v 12. týždni bola porovnateľná medzi risperidónom a haloperidolom.

Účinnosť risperidónu, ako dodatku k stabilizátorom nálady v liečbe akútnej mánie, bola dokázaná v jednej z dvoch 3-týždňových, dvojito zaslepených štúdiách s približne 300 pacientmi, ktorí splnili kritériá DSM-IV pre bipolárnu poruchu I. V jednej 3-týždennej štúdii, bol risperidón 1 až 6 mg/deň (úvodná dávka 2 mg/deň), ako dodatok k lítiu alebo valproátu, lepší ako samotné lítium alebo valproát vo vopred špecifikovanom primárnom koncovom bode, t.j., zmena celkového skóre YMRS v 3.

týždni

oproti úvodnej hodnote. V druhej 3-týždňovej štúdii nebol risperidón 1 až 6 mg/deň (úvodná dávka 2 mg/deň) kombinovaný s lítiom, valproátom alebo karbamazepínom lepší v znížení celkového skóre YMRS ako samotné lítium, valproát alebo karbamazepín. Pravdepodobným vysvetlením zlyhania tejto

štúdie bola indukcia risperidónu a klírensu 9-hydroxy-risperidónu karbamazepínom, čo viedlo k zníženiu hladiny risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu pod terapeutickú hodnotu. Keď sa v post-hoc analýze vynechala skupina s karbamazepínom, risperidón kombinovaný s lítiom alebo valproátom bol v znížení celkového skóre YMRS lepší ako samotné lítium alebo valproát.

Pretrvávajúca agresivita u pacientov s demenciou

Účinnosť risperidónu v liečbe behaviorálnych a psychologických symptómoch demencie (BPSD), vrátane porúch správania ako agresivita, agitácia, psychóza, čulosť a afektívnych porúch, bola dokázaná v troch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách s 1150 staršími pacientmi so stredne závažnou až závažnou demenciou. Jedna štúdia sa uskutočnila so stanovenými dávkami risperidónu 0,5, 1 a 2 mg/deň. Dve štúdie boli s flexibilnými dávkami risperidónu v rozmedzí 0,5 až 4 mg/deň a 0,5 až 2 mg/deň. Risperidón preukázal u starších pacientov s demenciou štatisticky významnú a klinicky dôležitú účinnosť v liečbe agresivity a menšiu účinnosť v liečbe agitácie a psychózy (meranie podľa škály BEHAVE-AD [Behavioural Pathology in Alzheimer’s Disease Rating Scale] a CMAI [Cohen-Mansfield Agitation Inventory]). Liečebný účinok risperidónu nezávisel od skóre MMSE (Mini-Mental State Examination) (a nadväzne od závažnosti demencie); od sedatívnych vlastností risperidónu; od prítomnosti resp. neprítomnosti psychózy a od typu demencie, Alzheimerova, vaskulárna alebo zmiešaná (pozri tiež časť 4.4).

Pediatrická populácia

Porucha správania

Účinnosť risperidónu v krátkodobej liečbe disruptívneho správania bola dokázaná v dvoch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách s približne 240 pacientmi vo veku 5 až 12 rokov s diagnózou disruptívnych porúch správania (DBD) podľa DSM-IV a hraničnou inteligenčnou funkčnosťou alebo miernou alebo strednou mentálnou retardáciou/po­ruchou učenia. V dvoch štúdiách bol risperidón v dávke 0,02 až 0,06 mg/kg/deň výrazne lepší ako placebo vo vopred špecifikovanom koncovom bode, t.j. zmena oproti báze v Škále problémov správania, súčasti N-CBRF (Nisonger-Child Behaviour Rating Form) v 6. týždni.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Risperidón sa metabolizuje na 9-hydroxy-risperidón, ktorý má podobnú farmakologickú aktivitu ako risperidón (pozri Biotransformácia a Eliminácia).

Absorpcia

Risperidón sa úplne absorbuje po perorálnom podaní, pričom maximálnu plazmatickú koncentráciu dosahuje v priebehu 1 až 2 hodín. Absolútna perorálna biologická dostupnosť risperidónu je 70 % (CV=25 %). Relatívna perorálna biologická dostupnosť risperidónu z tabliet je 94 % (CV=10 %) v porovnaní s roztokom. Absorpcia nie je ovplyvnená jedlom, a preto sa môže risperidón podávať s jedlom alebo nalačno. Rovnovážna hladina risperidónu sa u väčšiny pacientov dosiahne v priebehu jedného dňa. Rovnovážna hladina 9-hydroxy-risperidónu sa dosiahne v priebehu 4 – 5 dní podávania.

Distribúcia

Risperidón je rýchlo distribuovaný. Distribučný objem je 1–2 l/kg. V plazme sa risperidón viaže na albumín a ai-kyslý glykoproteín. Podiel risperidónu viazaného na plazmatické proteíny predstavuje 90 %, u 9-hydroxy-risperidónu 77%.

Biotransformácia a eliminácia

Risperidón sa metabolizuje prostredníctvom CYP 2D6 na 9-hydroxy-risperidón, ktorý má podobnú farmakologickú aktivitu ako risperidón. Risperidón a 9-hydroxy-risperidón sú aktívnou antipsychotickou frakciou. CYP 2D6 je predmetom genetického polymorfizmu. Rýchli CYP 2D6 metabolizéri premieňajú risperidón na 9-hydroxy-risperidón rýchlo, zatiaľ čo pomalí CYP 2D6 metabolizéri ho premieňajú oveľa pomalšie. Aj keď majú rýchli metabolizéri nižšiu hladinu risperidónu a vyššiu hladinu 9-hydroxy-risperidónu ako pomalí metabolizéri, farmakokinetika kombinácie risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu (t.j. aktívnej antipsychotickej frakcie) po jednorazovom a opakovanom podaní je u rýchlych a pomalých metabolizérov CYP 2D6 podobná.

Ďalšou metabolickou cestou risperidónu je N-dealkylácia. V štúdiách in vitro využívajúcich mikrozómy ľudskej pečene sa ukázalo, že risperidón v klinicky významných koncentráciách v podstate neinhibuje metabolizmus liekov, ktoré sú metabolizované izoenzýmami cytochrómu P450, vrátane CYP 1A2, CYP 2A6, CYP 2C8/9/10, CYP 2D6, CYP 2E1, CYP 3A4 aCYP 3A5. Týždeň po podaní sa 70 % dávky vylúči močom a 14 % stolicou. Podiel močom vylúčeného risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu je 35–45 % podanej dávky. Zvyšok tvoria neaktívne metabolity. Polčas eliminácie risperidónu po perorálnom podaní psychotickým pacientom je približne 3 hodiny. Polčas eliminácie 9– hydroxy-risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie je 24 hodín.

Lineárnosť/ne­lineárnosť

Plazmatické koncentrácie risperidónu sú pri terapeutickom dávkovaní úmerné dávke.

Starší pacienti, porucha funkcie pečene a obličiek

Štúdia s jednorazovou dávkou preukázala v priemere o 43 % vyššie plazmatické koncentrácie účinnej antipsychotickej frakcie, o 38 % dlhší polčas eliminácie a zníženie klírensu o 30 % u starších pacientov. Vyššie plazmatické koncentrácie účinnej antipsychotickej frakcie a znížený klírens aktívnej antipsychotickej frakcie v priemere o 60 % sa pozoroval u pacientov s obličkovou nedostatočnosťou. Plazmatické koncentrácie risperidónu boli normálne u pacientov s nedostatočnosťou pečene, ale stredná hodnota voľnej frakcie risperidónu v plazme narástla približne o 35 %.

Pediatrická populácia

Farmakokinetika risperidónu, 9-hydroxy-risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie u detí je podobná ako u dospelých.

Pohlavie, rasa a fajčenie

Pri analýze populačnej farmakokinetiky sa nepotvrdili žiadne zreteľné účinky pohlavia, rasy alebo fajčenia na farmakokinetiku risperidónu alebo účinnú antipsychotickú frakciu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách (sub)chronickej toxicity, v ktorých sa dávkovanie začalo u pohlavne nezrelých potkanov a psov, boli v závislosti na dávke prítomné účinky na samčie a samičie pohlavné ústroje a mliečne žľazy. Tieto účinky súviseli so zvýšenou hladinou prolaktínu v sére spôsobenou blokádou dopamínového receptoru D2 risperidónom. Štúdie na tkanivových kultúrach ďalej naznačujú, že by rast buniek v ľudských tumoroch prsníka mohol byť stimulovaný prolaktínom. U potkanov a králikov nebol risperidón teratogénny. V štúdii s risperidónom, v ktorej sa sledovala reprodukcia potkanov, sa pozorovali nežiaduce účinky na párenie rodičov a na pôrodnú hmotnosť a prežívanie mláďat. U potkanov bola vnútromaternicová expozícia risperidónu spojená s kognitívnym deficitom v dospelosti. Po podaní iných antagonistov dopamínu ťarchavým samiciam zvierat sa zistili nežiaduce účinky na učenie a motorický vývoj mláďat. V štúdii toxicity u mláďat potkanov bola pozorovaná zvýšená mortalita mláďat a oneskorenie fyzického vývoja. V 40-týždňovej štúdii mladých psov, bolo pohlavné dospievanie oneskorené. Na základe AUC, rast dlhých kostí nebol ovplyvnený u psov pri 3,6-násobku maximálnej expozície u ľudí, u dospievajúcich (1,5 mg / deň); zatiaľ čo účinky na dlhé kosti a pohlavné dozrievanie boli pozorované pri 15-násobku maximálnej expozície u ľudí, u adolescentov.

V sérii testov sa nezistili žiadne genotoxické účinky risperidónu. V štúdiách skúmajúcich karcinogénne účinky po perorálnom podaní risperidónu potkanom a myšiam sa pozoroval zvýšený výskyt adenómov hypofýzy (u myší), adenómov endokrinného pankreasu (u potkanov) a adenómov prsnej žľazy (oba druhy laboratórnych zvierat).Tieto nádory môžu súvisieť s dlhotrvajúcou inhibíciou dopamínových D2 receptorov a hyperprolakti­némiou. Význam týchto poznatkov z hľadiska rizika pre ľudí nie je známy. In vitro a in vivo modely na zvieratách ukazujú, že vysoké dávky risperidónu môžu spôsobiť predĺženie QTintervalu, čo bolo u pacientov spájané s teoreticky zvýšeným rizikom torsades de pointes.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

monohydrát laktózy,

kukuričný škrob,

nátriumlauryl­sulfát,

mikrokryštalická celulóza,

hypromelóza,

koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.

Obal tablety

hypromelóza, oxid titaničitý (E171), propylénglykol, mastenec.

Ďalšie pomocné látky

• 1 mg: obalová sústava Opadry biela: oxid titaničitý (E171)

• 2 mg: obalová sústava Opadry oranžová: oranžová žlť (E110)

• 3 mg: obalová sústava Opadry: chinolínová žlť (E104)

• 4 mg: obalová sústava Opadry zelená: indigotín (E132), chinolínová žlť (E104)

• 6 mg: obalová sústava Opadry žltá: chinolínová žlť (E104)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

• 3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje špeciálne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (PVC/PE/PVDC/­hliník).

• 1 mg: 6, 20, 50, 60 alebo 100 tabliet

• 2 mg: 6, 20, 50, 60 alebo 100 tabliet

• 3 mg: 6, 20, 50, 60 alebo 100 tabliet

• 4 mg: 6, 20, 50, 60 alebo 100 tabliet

• 6 mg: 6, 20, 50, 60 alebo 100 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PharmaSwiss Česká republika s.r.o.

Jankovcova 1569/2c

170 00 Praha 7

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

1 mg: 68/0319/07-S

2 mg: 68/0320/07-S

3 mg: 68/0321/07-S

4 mg: 68/0322/07-S

6 mg: 68/0323/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30. augusta 2007

Dátum posledného predĺženia registrácie: 29. októbra 2010