selenase perorálny roztok 500 µg, perorálny roztok 50 µg/ ml - súhrnné informácie

Súhrnné informácie o lieku - selenase perorálny roztok 500 µg, perorálny roztok 50 µg/ ml

1. NÁZOV LIEKU

selenase® perorálny roztok 100 pg. perorálny roztok 50 pg/ml

selenase® perorálny roztok 500 pg. perorálny roztok 50 pg/ml

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 2 ml ampulka obsahuje 100 mikrogramov selénu vo forme 332 mikrogramov pentahydrátu seleničitanu sodného (Na2SeO3 5H2O). čo zodpovedá 50 pg/ml.

Každá 10 ml fľaštička na pitie obsahuje 500 mikrogramov selénu vo forme 1665 mikrogramov pentahydrátu seleničitanu sodného (Na2SeO3 5H2O), čo zodpovedá 50 pg/ml.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálny roztok.

Číry a bezfarebný roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dokázaný nedostatok selénu, ktorý nie je možné kompenzovať z potravinových zdrojov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Denná dávka

100–200 mikrogramov selénu (čo zodpovedá 1–2 ampulkám). Ak je pre dosiahnutie normálnej hladiny v krvi treba viac selénu, je možné dávku zvýšiť na 500 mikrogramov selénu (čo odpovedá 5 ampulkám = 5 × 100 mikrogramov alebo 1 fľaštičke na pitie = 500 mikrogramov).

Spôsob podávania

Jednorazovú ampulku oddeľte od zvyšku balenia ampuliek a otáčaním vrchnáku otvorte perorálnu ampulku. Celý obsah ampulky vytlačte do úst.

V prípade fľaštičiek na pitie:

uzáver doprava, aby sa fľaštička na pitie otvorila pomocou tŕňa integrovaného do skrutkovaceho uzávera.

Obr. 2:

Potom otočte skrutkovací uzáver doľava.

Obr. 3:

Celý obsah fľaštičky nalejte do úst alebo opatrne nakvapkajte požadovanú dávku lieku stalčením fľaštičky do priloženej odmerky s mililitrovou stupnicou. Potom fľaštičku na pitie pevne zatvorte.

Pred prehltnutím zadržte tekutinu v ústach na približne 30 – 60 sekúnd.

Na kontrolu úspešnosti liečby je potrebné stanoviť hladiny selénu v krvi alebo v sére.

Dĺžka podávania selenase^® perorálneho roztoku v doplnkovej dávke (100 mikrogramov selénu na deň, čo zodpovedá 1 ampulke) nie je časovo obmedzená.

Dávkovanie pre deti

Štartovacia dávka 2 pg/kg telesnej hmotnosti a udržiavacia dávka 1 pg/kg telesnej hmotnosti denne.

Pre odmeranie dávky potrebnej pre dieťa menšej ako 1 ml perorálneho roztoku dajte približne 5 ml perorálneho roztoku do odmernej misky a vyberte potrebné množstvo pomocou priloženej pipety. Napr. pre jednoročné dieťa s telesnou hmotnosťou 10 kg je udržovacia dávka 10 pg denne, čo zodpovedá 0,2 ml perorálneho roztoku.

Pre monitorovanie úspešnosti liečby sa má určovať hladina selénu vo všetkej krvi alebo v sére.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené maximálne denné dávky pre detí pri dlhodobom užívaní:

Vek (roky)	Max. tolerovaný príjem (pg selénu/deň)
1–3	60
4–6	90
7–10	130
11–14	200
15–17	250

Dávkovanie u špeciálnych skupín pacientov

Neexistuje žiaden vedecký záznam, ktorý si vyžaduje úpravu dávkovania u pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene.

Dávkovanie u pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene

Nie je žiaden vedecký záznam pre úpravu dávkovania u pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene.

4.3 Kontraindikácie

Hypersenzitivita na akúkoľvek zložku lieku (liečivo alebo pomocné látky).

Selenóza.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Žiadne.

4.5 Liekové a iné interakcie

Musí sa zabezpečiť, aby sa selenase^® perorálny roztok nepodával perorálne súbežne s redukujúcimi substanciami (napr. vitamín C), pretože nemožno vylúčiť precipitáciu elementárneho selénu (pozri časť 6.2 Inkompatibility).

Elementárny selén nie je rozpustný vo vodnom prostredí a nemá žiadnu biologickú dostupnosť. selenase® perorálny roztok a vitamín C sa majú podávať s časovým odstupom 4 hodín.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití selenase^® u gravidných žien. Obmedzené publikované údaje zo štúdií na zvieratách preukázali známky reprodukčnej toxicity iba pri toxickej dávke pre matku. Neočakáva sa žiaden nežiaduci účinok seleničitanu sodného na graviditu a nenarodené dieťa za predpokladu, že sa použije v prípade dokázaného nedostatku selénu.

Laktácia

Selén sa vylučuje do materského mlieka. U dávok, ktoré upravujú nedostatok selénu u dojčiacich žien sa neočakáva, že by vyvolali nežiaduce účinky u dojčeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Žiadne.

4.8 Nežiaduce účinky

Dosiaľ nie sú známe žiadne, ak sa selenase^® perorálny roztok používa podľa odporúčania.

4.9 Predávkovanie

Známky akútneho predávkovania sú cesnakový zápach pri výdychu, únava, nauzea, hnačka a abdominálna bolesť. Chronické predávkovanie môže ovplyvniť rast nechtov a vlasov a môže viesť k periférnej polyneuropatii.

Medzi opatrenia patria výplach žalúdka, nútená diuréza alebo podanie vysokých dávok vitamínu C.

V prípade extrémneho predávkovania (1000–10 000 – násobok normálnej dávky) je potrebné pokúsiť sa o elimináciu selénu dialýzou. Podanie dimerkaprolu sa neodporúča, keďže toxický účinok selénu by sa zosilnil.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné minerály.

ATC kód: A12C E02.

Selén je kofaktorom rozličných enzýmov v ľudskom organizme, a preto patrí medzi esenciálne stopové prvky. Dosiaľ sa identifikovalo viac ako 25 proteínov a proteínových podjednotiek obsahujúcich selén a väčšinu klinických a biochemických účinkov selénu možno pripísať ich aktivite. Avšak nie všetky účinky selénu sa výhradne spájajú s účinkom rozdielnych enzýmov.

U ľudí sa identifikovala glutationperoxidáza obsahujúca selén a selénový proteín P. Glutationperoxidáza tvorí časť antioxidačného ochranného mechanizmu bunky u cicavcov. Ako súčasť glutationperoxidázy môže selén spomaliť rýchlosť peroxidácie lipidov, a z toho vyplývajúce poškodenie bunkovej steny. Glutationperoxidáza ovplyvňuje metabolizmus leukotriénov, tromboxánov a prostacyklínov. U zvierat je typ I jódtyronín-5-dejodináza charakterizovaná ako selénový enzým, ktorý konvertuje tyroxín (T4) na trijódtyronín (T3), aktívny tyreoidálny hormón.

Nedostatok selénu sa prejavuje znížením hladín selénu v krvi alebo plazme a potlačením aktivity glutationperoxidázy v krvi, plazme alebo trombocytoch. Patofyziologický význam reakcií závislých od selénu sa preukázal v štúdiách u ľudí a zvierat s nedostatkom selénu: nedostatok selénu aktivuje a inhibuje odpoveď imunologických mechanizmov, zvlášť odpovede nešpecifických buniek a telových tekutín. Nedostatok selénu ovplyvňuje aktivitu rôznych pečeňových enzýmov. Nedostatok selénu potenciuje poškodenie pečene oxidatívnymi alebo chemickými faktormi ako aj toxicitu ťažkých kovov, ako sú ortuť a kadmium.

U ľudí sa popísali nasledovné ochorenia ako dôsledok nedostatku selénu: Keshanovo ochorenie, endemická kardiopatia a Kaschinovo-Beckovo ochorenie, endemická osteoartropatia, ktorá sa spája s veľmi závažnou deformáciou kĺbov. Klinický prejav nedostatku selénu sa tiež pozoroval ako dôsledok dlhodobej parenterálnej výživy a nerovnovážnej diéty.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Seleničitan sodný sa nekonvertuje okamžite na proteíny. V krvi sa väčšina dodaného selénu využíva erytrocytmi a konvertuje sa na hydrogénselenid prostredníctvom enzýmov. Hydrogénselenid pôsobí ako centrálna zásoba selénu na elimináciu aj špecifickú integráciu selénu v selenoproteínoch. Redukovaný selén sa viaže na plazmatické proteíny, ktoré migrujú do pečene a ostatných orgánov. Sekundárny plazmatický transport z pečene do cieľových tkanív, ktoré produkujú glutationperoxidázu syntézou, sa pravdepodobne deje prostredníctvom P-selenoproteínu obsahujúceho selenocysteín. Nasledovná metabolická dráha syntézy selenoproteínu sa doposiaľ skúmala len u prokaryotov. V metabolickom procese sa selenocysteín špecificky inkorporuje do peptidových reťazcov glutationperoxidázy.

Všetok nadbytok hydrogénselenidu sa metabolizuje prostredníctvom metylselenolu a dimetylselenidu na trimetylselenoniový ión, hlavný produkt eliminácie.

Po perorálnom podaní sa selén v hlavnej miere absorbuje z tenkého čreva. Absorpcia seleničitanu sodného v čreve nie je regulovaná homeostatickým mechanizmom. V závislosti od koncentrácie seleničitanu sodného a prítomnosti príbuzných substancií, je to zvyčajne medzi 44 až 89 %, niekedy aj viac ako 90 %. Aminokyselina cysteín zvyšuje absorpciu seleničitanu sodného.

Celkové množstvo selénu prítomného v ľudskom organizme je medzi 4 až 20 mg. Ľudia vylučujú selén stolicou, prostredníctvom obličkami a cez respiračný systém, v závislosti od podaného množstva. Selén sa eliminuje prevažne vo forme trimetylselenóniového iónu prostredníctvom obličiek. Eliminácia závisí od statusu selénu.

Po intravenóznom alebo perorálnom podaní sa proces eliminácie selénu rozdelil do troch fáz. Po perorálnom podaní 10 mikrogramov vo forme [⁷⁵Se] seleničitanu sodného sa 14–20 % absorbovaného selénu eliminovalo prostredníctvom obličiek počas prvých dvoch týždňov, zatiaľ čo skoro žiadna časť sa neeliminovala pľúcami a kožou. Retencia selénu v celom organizme sa znížila v troch fázach s polčasmi 0,7–1,2 dní vo fáze 1; 7–11 dní vo fáze 2 a 96–144 dní vo fáze 3. Koncentrácia selénu sa znížila rýchlejšie v pečeni, srdci a plazme v porovnaní s kĺbmi alebo kosťami. Po intravenóznom podaní dávky [⁷⁵Se] seleničitanu sodného sa 12 % vylúčilo počas prvých 24 hodín. Ďalších 40 % sa eliminovalo s biologickým polčasom 20 dní. Polčas tretej fázy bol 115 dní.

Eliminácia po perorálnom a intravenóznom podaní fyziologickej dávky [⁷⁴Se] seleničitanu sodného sa porovnávala priamo: po perorálnom podaní dávky 82 pg selénu vo forme seleničitanu sodného sa 18 % intravenóznej dávky a 12 % perorálnej dávky eliminuje obličkami počas prvých 24 hodín spolu s metabolizovaným fyziologickým selénom. Po tejto fáze je proces eliminácie pri oboch cestách podania viac-menej rovnaký. U zdravých dobrovoľníkov bola eliminácia perorálne a parenterálne podaného seleničitanu sodného porovnateľná.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V Literatúre publikované o toxicite selénu a seleničitanu sodného po jednorázovom a opakovanom podávaní neodhalila nijaké negatívne účinky na zdravie okrem tých, čo boli už známe z experimentov na ľuďoch. Reprodukčná toxicita bola zistená len u veľmi vysokých dávok a neboli odhalené nijaké dôkazy rizík teratogénnych účinkov na cicavce pri nižších ako maternálne toxických dávkach. Hoci dáta o mutagenicite a karcinogenicite nie sú presvedčivé, pretože existujú pozitívne ako aj negatívne účinky, negatívne účinky v týchto oblastiach sa všeobecne objavujú pri koncentráciách nad normálnymi fyziologickými hladinami.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný

Kyselina chlorovodíková

Voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Keď sa ako doplnok pripravuje perorálny roztok so selenase^® perorálnym roztokom, musí sa zabezpečiť, aby hodnota pH neklesla pod 7,0 a aby sa roztok nemiešal s redukujúcimi substanciami (napr. vitamín C), keďže môže pravdepodobne dôjsť k precipitácii elementárneho selénu. Elementárny selén nie je rozpustný vo vodnom prostredí a nemá žiadnu biologickú dostupnosť. selenase^® perorálny roztok a vitamín C sa majú podávať perorálne s časovým odstupom 4 hodín.

6.3 Čas použiteľnosti

selenase® perorálny roztok 100 pg, perorálny roztok 50 pg/ml

Neotvorený: 2 roky.

Po otvorení ihneď použiť. Nepoužitý obsah znehodnoťte.

selenase® perorálny roztok 500 pg, perorálny roztok 50 pg/ml

Neotvorený: 30 mesiacov.

Použite ihneď po otvorení. Nepoužitý obsah znehodnoťte.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulky, každá s obsahom 2 ml perorálneho roztoku, sú vyrobené z plastu (LDPE). Veľkosti balenia: 10, 20, 50, 60, 90 a 100.