Serkep 25 mikrogramov/125 mikrogramov - súhrnné informácie

Serkep 25 mikrogramov/125 mikrogramov

Serkep 25 mikrogramov/250 mikrogramov inhalačná suspenzia v tlakovom obale

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna odmeraná dávka (uvoľnená z ventilu) obsahuje:

25 mikrogramov salmeterolu (vo forme salmeterolxina­foátu) a 125 mikrogramov flutikazónpro­pionátu. To zodpovedá dodanej dávke (uvoľnenej z trysky) 21 mikrogramov salmeterolu a 110 mikrogramov flutikazónpro­pionátu.

25 mikrogramov salmeterolu (vo forme salmeterolxina­foátu) a 250 mikrogramov flutikazónpro­pionátu. To zodpovedá dodanej dávke (uvoľnenej z trysky) 21 mikrogramov salmeterolu a 220 mikrogramov flutikazónpro­pionátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Inhalačná suspenzia v tlakovom obale.

Nádoba obsahuje bielu až sivo-bielu suspenziu.

Nádobky sú zapracované do bielych plastových dávkovačov, ktorých súčasťou je rozprašovací otvor a sú vybavené svetlofialovou ochrannou manžetou proti prachu.

Nádobky sú zapracované do bielych plastových dávkovačov, ktorých súčasťou je rozprašovací otvor a sú vybavené bordovou ochrannou manžetou proti prachu.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Serkep je indikovaný na pravidelnú liečbu astmy, keď je vhodné použiť kombinovaný liek (dlhodobo účinný beta2-agonista a inhalačný glukokortikos­teroid):

• – pacientom, ktorých stav nie je dostatočne kontrolovaný inhalačnými glukokortikos­teroidmi a inhalačným krátkodobo pôsobiacim beta2-agonistom používaným podľa potreby

alebo

pacientom, ktorých stav užje dostatočne kontrolovaný inhalačným glukokortikos­teroidom aj dlhodobo pôsobiacim beta2-agonistom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Serkep je indikovaný iba dospelým vo veku 18 rokov a starším.

Serkep nie je indikovaný deťom vo veku 12 rokov a mladším alebo dospievajúcim vo veku 13 až 17 rokov.

Dávkovanie

Pacienti majú byť upozornení, že na dosiahnutie optimálneho účinku sa salmeterol/flu­tikazónpropio­nát musí používať každý deň, dokonca aj počas asymptomatického obdobia.

Pacienti majú byť pravidelne kontrolovaní lekárom, aby sila salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu, ktorú užívajú, bola vždy optimálna a bola menená len na odporúčanie lekára. Dávka má byť titrovaná na najnižšiu možnú dávku, ktorá účinne udrží príznaky pod kontrolou. Poznámka: Serkep je k dispozícii len v dvoch silách; nie je k dispozícii v nižšej sile obsahujúcej 25 mikrogramov salmeterolu a 50 mikrogramov flutikazónpro­pionátu, daná sila je dostupná u iných podobných liekov s fixnou kombináciou obsahujúcich tieto dve liečivá a v súčasnosti uvedených na trhu. Ak je vhodné titrovaním znížiť dávku inhalačného glukokortikos­teroidu pod 125 mikrogramov, je z tohto dôvodu potrebné prejsť na alternatívnu fixnú kombináciu salmeterolu a flutikazónpro­pionátu, ktorá obsahuje nižšiu dávku inhalačného glukokortikos­teroidu.

Ak sa s najnižšou silou takejto alternatívnej fixnej kombinácie, podávanej dvakrát denne, dlhodobo udržia príznaky pod kontrolou, tak v ďalšom kroku by sa mohol skúsiť len samotný inhalačný glukokortikos­teroid. Pacienti, ktorí skôr ako liečbu samotným inhalačným glukokortikos­teroidom vyžadujú liečbu dlhodobo pôsobiacim beta2-agonistom, majú možnosť byť titrovaní na najnižšiu silu tejto alternatívnej fixnej kombinácie, podávanej jedenkrát denne, pokiaľ je to podľa predpisujúceho lekára dostatočné na udržanie ochorenia pod kontrolou. Ak sa u pacienta vyskytujú príznaky v noci, má byť v prípade dávkovania jedenkrát denne dávka podaná v noci, a ak sa u pacienta vyskytujú príznaky najmä cez deň, dávka má byť podaná ráno.

Serkep sa nemá používať u pacientov s miernou astmou. Použitie Serkepu sa môže zvážiť u pacientov so stredne ťažkou perzistujúcou astmou, ale len ak s nižšou silou lieku, ktorý obsahuje nižšiu dávku glukokortikos­teroidu, nemožno udržať príznaky pod kontrolou.

Pacientom sa má podávať taká sila salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu, ktorá obsahuje dávku flutikazónpro­pionátu zodpovedajúcu závažnosti ich ochorenia. Ak sú u niektorého pacienta potrebné dávky mimo odporúčanej schémy, je potrebné predpísať príslušné dávky beta2-agonistu a/alebo glukokortikos­teroidu.

Odporúčané dávky:

Dospelí vo veku 18 rokov a starší:

• – Dve inhalácie 25 mikrogramov salmeterolu a 125 mikrogramov flutikazónpro­pionátu dvakrát denne.

alebo

• – Dve inhalácie 25 mikrogramov salmeterolu a 250 mikrogramov flutikazónpro­pionátu dvakrát denne.

Krátkodobé skúšanie so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom možno považovať za začiatočnú udržiavaciu liečbu u dospelých so stredne ťažkou perzistujúcou astmou (definovaní ako pacienti s dennými príznakmi, dennou potrebou neodkladného podania a stredne ťažkou až ťažkou obštrukciou dýchacích ciest), pre ktorých je nevyhnutná rýchla kontrola astmy. V týchto prípadoch je odporúčaná začiatočná dávka dve inhalácie 25 mikrogramov salmeterolu a 50 mikrogramov flutikazónpro­pionátu dvakrát denne. Poznámka: Serkep v súčasnej dobe nie je dostupný na trhu v najnižšej sile tejto kombinácie, a preto je u dospelých so stredne ťažkou perzistujúcou astmou potrebné predpísať na začiatočnú udržiavaciu liečbu alternatívnu fixnú kombináciou salmeterolu

a flutikazónpro­pionátu, obsahujúcu nižšiu dávku inhalačného glukokortikos­teroidu. Môže byť potrebné dávku inhalačného glukokortikos­teroidu zvýšiť, aby sa dosiahla kontrola príznakov astmy, ale hneď ako sa táto kontrola dosiahne, liečba sa má zhodnotiť a dávka inhalačného glukokortikos­teroidu titrovať nadol na najnižšiu dávku, pri ktorej je zachovaná účinná kontrola symptómov. Je možné zvážiť, či by pacienti mali z najnižšej sily fixnej kombinácie prejsť na samotný inhalačný glukokortikos­teroid. Pri znižovaní liečby je dôležité pravidelné hodnotenie pacientov.

Ak nie je splnené jedno alebo dve z kritérií závažnosti astmy, nebol preukázaný jasný prínos

v porovnaní so samotným inhalačným flutikazónpro­pionátom používaným ako začiatočná udržiavacia liečba. Vo všeobecnosti inhalačné glukokortikos­teroidy zostávajú liekom prvej línie u väčšiny pacientov. Serkep nie je určený na začiatočnú liečbu ľahkej astmy. U pacientov s ťažkou astmou sa odporúča stanoviť vhodné dávkovanie inhalačného glukokortikos­teroidu pred použitím akejkoľvek fixnej kombinácie.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Serkepu u detí vo veku 12 rokov a mladších a u dospievajúcich vo veku 1317 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje. Používanie Serkepu sa neodporúča deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov.

Pacientom, ktorí majú ťažkosti s koordináciou stlačenia dávkovača a vdýchnutia, alebo ktorí by mohli mať takéto ťažkosti, sa odporúča použiť so Serkepom inhalačný nadstavec AeroChamber Plus. So Serkepom sa má používať iba inhalačný nadstavec AeroChamber Plus. Iné inhalačné nadstavce sa so Serkepom nemajú používať a pacienti si nemajú inhalačné nadstavce vymieňať.

Pacientov treba poučiť o správnom používaní a starostlivosti o ich inhalátor a inhalačný nadstavec a aj pravidelne kontrolovať spôsob ich používania, aby sa zaistilo dodanie optimálneho množstva inhalovaného lieku do pľúc. Pacienti majú používať odporúčaný inhalačný nadstavec, keďže prechod na iný inhalačný nadstavec môže viesť k zmene dávky dodanej do pľúc (pozri časť 4.4).

Opätovnú titráciu na najnižšiu účinnú dávku je treba vykonávať vždy, ak pacienti, ktorí už predtým používali iný liek a inhalačný nadstavec, prejdú na Serkep s inhalačným nadstavcom AeroChamber Plus alebo bez neho.

Osobitné skupiny pacientov

U starších pacientov alebo u pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii údaje o použití salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu u pacientov s poruchou funkcie pečene.

Spôsob podávania

Inhalačné použitie.

Pokyny na použitie:

Pacienti majú byť poučení o správnom používaní inhalátora (pozri písomnú informáciu pre používateľa).

Pri inhalácii je uprednostňovaná poloha v sede alebo v stoji.

Inhalátor je určený na použitie vo vertikálnej polohe.

Testovanie inhalátora:

Pred prvým použitím inhalátora majú pacienti vyskúšať, či funguje. Pacienti majú odstrániť kryt náustka jemným stlačením okrajov krytu a uchopiť inhalátor medzi prsty a palec, s palcom umiestneným na spodnej strane pod náustkom. Aby sa pacienti uistili, že inhalátor funguje, majú ho riadne pretrepať, namieriť náustok od seba a pevne stlačiť nádobku, čím sa vypustí dávka do vzduchu. Tieto kroky treba opakovať najmenej trikrát, inhalátorom sa musí potrepať pred uvoľnením každej dávky, kým počítadlo neukáže 120.

Ak sa inhalátor nepoužíval jeden týždeň alebo dlhšie, alebo ak sa inhalátor veľmi schladí (na teplotu pod 0 °C), kryt náustka sa musí odstrániť, inhalátor dôkladne pretrepať a uvoľniť do vzduchu dve dávky.

Pri každom stlačení inhalátora sa číslo na počítadle zníži o jedno.

Použitie inhalátora:

• 1. Pacienti majú odstrániť kryt náustka jemným stlačením bokov náustka.

• 2. Pacienti majú skontrolovať, že inhalátor vrátane náustka z vonkajšej ani z vnútornej strany neobsahuje voľné častice.

• 3. Pacienti majú inhalátorom riadne potrepať, čím sa zaistí odstránenie akýchkoľvek voľných častíc a rovnomerné premiešanie obsahu inhalátora.

• 4. Pacienti majú inhalátor držať vzpriamene medzi prstami a palcom, s palcom umiestneným na spodnej strane, pod náustkom.

• 5. Pacienti majú vydýchnuť čo najviac, pokiaľ im to nespôsobuje ťažkosti a potom umiestniť náustok do úst medzi zuby a zovrieť okolo neho pery. Pacientov je potrebné poučiť, aby do náustka nehrýzli.

• 6. Ihneď potom, ako pacienti začnú vdychovať cez ústa, majú inhalátor zvrchu stlačiť, aby sa uvoľnila dávka liečiva a zároveň stále plynulo a hlboko vdychujú.

• 7. Zatiaľ čo pacienti zadržiavajú dych, majú vybrať inhalátor z úst a dať preč prst z hornej časti inhalátora. Pacienti majú zadržiavať dych tak dlho, ako je to možné bez námahy.

• 8. Na užitie ďalšej inhalácie majú pacienti držať inhalátor kolmo a počkať asi pol minúty, kým zopakujú kroky 3 až 7.

• 9. Pacienti majú ihneď vrátiť kryt náustka tak, že ho silno zatlačia, až zacvakne do správnej polohy. Nasadenie nevyžaduje použitie nadmernej sily v správnej polohe kryt zacvakne.

DÔLEŽITÉ

Pri krokoch 5, 6 a 7 sa pacienti nemajú ponáhľať. Je dôležité, aby pacienti tesne pred použitím inhalátora začali čo najpomalšie vdychovať. Pri niekoľkých prvých použitiach majú pacienti precvičovať inhaláciu lieku pred zrkadlom. Ak uvidia nad inhalátorom alebo po stranách úst vychádzať „hmlu“, majú znovu začať od kroku 3.

Pacienti si majú vypláchnuť ústa vodou a vypľuť a/alebo si umyť zuby po každej dávke liečiva, aby sa minimalizovalo riziko vzniku orofaryngeálnej kandidózy a zachrípnutia.

Pacienti majú zvážiť zaobstaranie si ďalšieho inhalátora, keď počítadlo ukáže číslo 20. Až sa použijú všetky odporučené dávky, počítadlo sa zastaví na 0. Až sa počítadlo zastaví na 0, vymeňte inhalátor.

Pacienti sa nikdy nemajú pokúšať meniť čísla na počítadle ani oddeliť počítadlo od dávkovača. Počítadlo nie je možné znovu nastaviť a je trvalo pripojené vo vnútri dávkovača.

Čistenie (tiež podrobne popísané v písomnej informácii pre používateľa):

Inhalátor sa má čistiť aspoň jedenkrát týždenne.

• 1. Odstráňte kryt z náustka.

• 2. Nádobku nevyberajte z plastového obalu.

• 3. Poutierajte náustok aj plastový obal zvonka a zvnútra suchou handričkou alebo papierovým obrúskom.

• 4. Znovu nasaďte kryt náustka. Nasadenie nevyžaduje použitie nadmernej sily, kryt v správnej polohe zacvakne.

ŽIADNU ČASŤ INHALÁTORA NEUMÝVAJTE ANI NEVKLADAJTE DO VODY.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na ktorékoľvek z liečiv alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Salmeterol/flu­tikazónpropio­nát sa nemá používať na liečbu akútnych príznakov astmy, ktoré si vyžadujú použitie rýchlo a krátkodobo pôsobiaceho bronchodilatancia. Pacienti majú byť poučení, aby mali stále k dispozícii svoj inhalátor na zmiernie príznakov akútneho astmatického záchvatu.

Liečba salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom sa nemá začínať u pacientov počas exacerbácie alebo výrazného zhoršenia stavu, alebo akútneho zhoršenia astmy.

Počas liečby salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom sa môžu vyskytnúť závažné nežiaduce udalosti spojené s astmou a exacerbáciou astmy. Pacientom sa má odporučiť, aby pokračovali v liečbe, ale aby vyhľadali lekársku pomoc, ak po začatí liečby Serkepom príznaky astmy zostanú naďalej nekontrolované, alebo ak sa zhoršia.

Zvýšené požiadavky na použitie lieku na zmiernenie príznakov astmy (krátkodobo pôsobiaceho bronchodilatancia) alebo znížená odpoveď na tento liek svedčia o zhoršení kontroly astmy a pacienti majú opätovne podstúpiť kontrolu u lekára.

Náhle a progresívne zhoršovanie kontroly astmy je potenciálne život ohrozujúce a pacient má byť urgentne vyšetrený. Má sa zvážiť zvýšenie dávky glukokortikos­teroidov.

Ak sú príznaky astmy pod kontrolou, môže sa uvažovať o postupnom znižovaní dávky salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu. Pri postupnom znižovaní dávky je dôležitá pravidelná kontrola pacientov. Má sa použiť najnižšia účinná dávka kombinácie salmeterolu a flutikazónpro­pionátu (čo môže znamenať prechod na alternatívnu fixnú kombináciu salmeterolu a flutikazónpro­pionátu obsahujúcu nižšiu dávku inhalačného glukokortikos­teroidu) (pozri časť 4.2).

Liečba salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom sa nesmie náhle ukončiť kvôli riziku exacerbácie. Znižovanie liečebných dávok sa má vykonať pod dohľadom lekára.

Tak ako všetky inhalačné lieky obsahujúce glukokortikos­teroidy, aj salmeterol/flu­tikazónpropio­nát sa má podávať opatrne pacientom s aktívnou alebo latentnou formou tuberkulózy pľúc a mykotickými, vírusovými alebo inými infekciami dýchacích ciest. Ak je to indikované, má sa ihneď začať vhodná liečba.

V zriedkavých prípadoch môže salmeterol/flu­tikazónpropio­nát vo vysokých terapeutických dávkach spôsobiť srdcové arytmie, napr. supraventrikulárnu tachykardiu, extrasystoly, fibriláciu predsiení a mierne prechodné zníženie hladín draslíka v sére. Salmeterol/flu­tikazónpropio­nát sa musí používať opatrne u pacientov s ťažkými kardiovaskulárnymi poruchami alebo abnormalitami srdcového rytmu a u pacientov s diabetom mellitus, tyreotoxikózou, neliečenou hypokaliémiou alebo u pacientov predisponovaných k nízkym hladinám draslíka v sére.

Veľmi zriedkavo bol hlásený nárast hladín cukru v krvi (pozri časť 4.8) a to je potrebné vziať do úvahy vtedy, ak sa tento liek predpisuje pacientom s diabetom mellitus v anamnéze.

Tak ako pri inej inhalačnej liečbe môže dôjsť k paradoxnému bronchospazmu s okamžitým zhoršením piskotu a dýchavičnosťou po podaní dávky. Paradoxný bronchospazmus odpovedá na rýchlo pôsobiace bronchodilatans a má byť ihneď liečený. Používanie Serkepu sa musí ihneď ukončiť, pacient musí byť vyšetrený a v prípade potreby sa má začať alternatívna liečba.

Boli hlásené farmakologické nežiaduce účinky liečby beta2-agonistami, ako sú tremor, palpitácie a bolesť hlavy, zvyčajne prechodné a ustupujúce pri pravidelnej liečbe.

Systémové účinky sa môžu objaviť pri akomkoľvek inhalačnom glukokortikos­teroide, najmä pri dlhodobom predpisovaní vysokých dávok. Výskyt týchto účinkov je oveľa menej pravdepodobný ako pri perorálnych glukokortikos­teroidoch. Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidný vzhľad, útlm funkcie nadobličiek, zníženie minerálnej denzity kostí, kataraktu a glaukóm a zriedkavejšie aj rôzne účinky na psychiku alebo správanie zahŕňajúce psychomotorickú hyperaktivitu, poruchy spánku, úzkosť, depresiu alebo agresivitu (najmä u detí) (informácie o systémových účinkoch inhalačných kortikosteroidov u detí a dospievajúcich, pozri podnadpis Pediatrická populácia). Preto je dôležité, aby bol pacient pravidelne kontrolovaný a dávka inhalačného glukokortikos­teroidu znížená na najnižšiu dávku, pri ktorej je udržiavaná účinná kontrola astmy.

Pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov môžu byť hlásené poruchy videnia. Ak sa u pacienta objavia symptómy, ako rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môže patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.

Dlhodobá liečba pacientov vysokými dávkami inhalačných glukokortikos­teroidov môže viesť k útlmu funkcie nadobličiek a akútnej adrenálnej kríze. Veľmi zriedkavo boli opísané prípady útlmu funkcie nadobličiek a akútnej adrenálnej krízy aj po podávaní dávok flutikazónpro­pionátu medzi 500 a menej ako 1 000 mikrogramami. Situácie, ktoré môžu potenciálne spustiť akútnu adrenálnu krízu, zahŕňajú úraz, chirurgický zákrok, infekciu alebo akékoľvek rýchle zníženie dávky. Tento stav sa zvyčajne prejaví nešpecifickými príznakmi a môže zahŕňať anorexiu, bolesť brucha, zníženie telesnej hmotnosti, únavu, bolesť hlavy, nauzeu, vracanie, hypotenziu, zníženú úroveň vedomia, hypoglykémiu a záchvaty kŕčov. V období stresu alebo pri elektívnom chirurgickom zákroku sa má zvážiť pridanie systémových glukokortikos­teroidov.

Systémová absorpcia salmeterolu a flutikazónpro­pionátu prebieha predovšetkým v pľúcach. Je potrebné si uvedomiť, že pri podávaní meranej dávky inhalátorom s použitím inhalačného nadstavca sa môže zvýšiť množstvo liečiva dodaného do pľúc a to môže potenciálne viesť k vyššiemu riziku vzniku systémových nežiaducich účinkov. Farmakokinetické údaje po jednej dávke preukázali, že systémová expozícia salmeterolu a flutikazónpro­pionátu sa môže zvýšiť až dvojnásobne pri použití inhalačného nadstavca AeroChamber Plus s fixnou kombináciou salmeterolu a flutikazónpro­pionátu, v porovnaní s použitím inhalačného nadstavca Volumatic.

Prínos liečby inhalačným flutikazónpro­pionátom má minimalizovať potrebu perorálnych steroidov, ale u pacientov prechádzajúcich z perorálnych steroidov môže dlhšie pretrvávať riziko narušenej adrenálnej rezervy. Liečba týchto pacientov má byť preto obzvlášť starostlivá a pacienti majú byť pravidelne monitorovaní. Riziku môžu byť vystavení aj pacienti, ktorí v minulosti vyžadovali akútnu liečbu vysokými dávkami glukokortikos­teroidov. Vždy sa má myslieť na možnosť tejto reziduálnej dysfunkcie v prípade urgentného stavu a v určitých situáciách, ktoré môžu vyvolať stres a má sa zvážiť vhodná liečba glukokortikos­teroidmi. Pred elektívnym zákrokom môže byť potrebné konzultovať rozsah poruchy funkcie obličiek so špecialistom.

Ritonavir môže značne zvýšiť koncentráciu flutikazónpro­pionátu v plazme. Z tohto dôvodu je potrebné sa vyhnúť ich súbežnému použitiu, pokiaľ možný prínos pre pacienta neprevyšuje riziko systémových nežiaducich účinkov glukokortikos­teroidov. Zvýšené riziko systémových nežiaducich účinkov existuje aj pri súbežnom podávaní flutikazónpro­pionátu s inými silnými inhibítormi CYP3A (pozri časť 4.5).

V trojročnej štúdii bol u pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), ktorí dostávali salmeterol a flutikazónpropionát ako fixnú kombináciu podávanú cez Diskus/Accuhaler v porovnaní s placebom, hlásený zvýšený výskyt infekcií dolných dýchacích ciest (najmä pneumónie a bronchitídy) (pozri časť 4.8).V trojročnej štúdii CHOCHP boli starší pacienti, pacienti s nižším indexom telesnej hmotnosti (<25 kg/m2) a pacienti s veľmi ťažkým ochorením (predpoklad FEV1 <30%) vystavení najväčšiemu riziku vzniku pneumónie a to bez ohľadu na liečbu. U pacientov s CHOCHP musia byť lekári ostražití kvôli možnému vzniku pneumónie a iných infekcií dolných dýchacích ciest, pretože klinické prejavy takýchto infekcií a exacerbácie sa často prekrývajú. Ak pacient s ťažkou CHOCHP prekonal pneumóniu, liečba Serkepom sa musí prehodnotiť. Účinnosť a bezpečnosť Serkepu neboli u pacientov s CHOCHP stanovené a z tohto dôvodu nie je Serkep indikovaný na liečbu pacientov s CHOCHP.

Údaje z veľkého klinického skúšania (Salmeterol Multi-Center Astma Research Trial, SMART) poukázali na to, že afroamerickí pacienti boli vystavení zvýšenému riziku závažných respiračných nežiaducich udalostí alebo došlo k úmrtiu pri používaní salmeterolu v porovnaní s placebom (pozri časť 5.1). Nie je známe, či to spôsobili farmakogenetické alebo iné faktory. Pacientom čiernej rasy afrického alebo afrokaribského pôvodu sa má preto odporučiť, aby pokračovali v liečbe, ale aby vyhľadali lekársku pomoc, ak počas používania Serkepu príznaky astmy zostanú naďalej nekontrolované, alebo ak sa zhoršia.

Súbežné systémové podávanie ketokonazolu významne zvyšuje systémovú expozíciu salmeterolu. Môže to viesť k zvýšenému výskytu systémových účinkov (napr. predĺženiu QTc intervalu a palpitáciám). Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnej liečbe ketokonazolom alebo inými silnými inhibítormi CYP3A4, pokiaľ prínosy neprevažujú nad potenciálne zvýšeným rizikom systémových nežiaducich účinkov liečby salmeterolom (pozri časť 4.5).

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci vo veku < 16 rokov užívajúci vysoké dávky flutikazónpro­pionátu (zvyčajne

>1 000 mikrogra­mov/deň) môžu byť vystavení určitému riziku systémových účinkov. Systémové účinky sa môžu vyskytnúť najmä dlhodobom užívaní vysokých dávok. Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidný vzhľad, útlm funkcie nadobličiek, akútnu adrenálnu krízu a rastovú retardáciu u detí a dospievajúcich a zriedkavejšie aj rôzne účinky na psychiku alebo správanie zahŕňajúce psychomotorickú hyperaktivitu, poruchy spánku, úzkosť, depresiu alebo agresivitu. Treba zvážiť odporučenie dieťaťa alebo dospievajúceho k špecialistovi na detské pľúcne choroby.

Odporúča sa, aby sa pravidelne sledoval rast detí, ktoré sa dlhodobo liečia inhalačnými glukokortikos­teroidmi. Dávka inhalačného glukokortikos­teroidu sa má znížiť na najnižšiu dávku, pri ktorej sa udržuje efektívna kontrola astmy. Poznámka: Serkep je dostupný len v dvoch silách; nie je dostupná v nižšej sile obsahujúcej 25 mikrogramov salmeterolu a 50 mikrogramov flutikazónpro­pionátu, teda v sile, ktorá sa predpisuje deťom. Navyše, bezpečnosť a účinnosť Serkepu u detí vo veku 12 rokov a mladších a u dospievajúcich vo veku 13–17 rokov neboli stanovené. Nie sú k dispozícii žiadne údaje. Použitie Serkepu sa momentálne neodporúča u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov (pozri časť 4.2).

4.5 Liekové a iné interakcie

Beta-adrenergné blokátory môžu oslabiť alebo antagonizovať účinok salmeterolu. Pacienti s astmou sa majú vyhnúť podávaniu neselektívnych aj selektívnych betablokátorov, pokiaľ pre ich použitie nie sú presvedčivé dôvody. Liečba beta2-agonistom môže mať za následok vznik potenciálne závažnej hypokaliémie. Osobitná opatrnosť sa odporúča pri akútnej ťažkej astme, keďže tento účinok môže byť zosilnený súbežnou liečbou derivátmi xantínu, steroidmi a diuretikami.

Súbežné použitie iných beta-adrenergných liekov môže mať potenciálne aditívny účinok.

Flutikazónpro­pionát

Za normálnych okolností sa po inhalačnom podávaní dosiahnu nízke plazmatické koncentrácie flutikazónpro­pionátu, a to kvôli rozsiahlemu metabolizmu pri prvom prechode pečeňou a vysokému systémovému klírensu sprostredkovanému cytochrómom P450 3A4 v črevách a pečeni. Z tohto dôvodu nie sú klinicky významné liekové interakcie sprostredkované flutikazónpro­pionátom pravdepodobné.

V štúdii zameranej na liekové interakcie u zdravých osôb, ktoré užívali intranazálny flutikazónpropionát a ritonavir (veľmi silný inhibítor cytochrómu P450 3A4) v dávke 100 mg dvakrát denne, došlo k niekoľkosto­násobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie flutikazónpro­pionátu, čo malo za následok výrazne znížené koncentrácie kortizolu v sére. Informácia o tejto interakcii chýba pre inhalačný flutikazónpro­pionát, ale očakávajú sa výrazne zvýšené plazmatické koncentrácie flutikazónpro­pionátu. Boli hlásené prípady Cushingovho syndrómu a útlmu funkcie nadobličiek. Je potrebné vyhnúť sa tejto kombinácii, pokiaľ prínos neprevyšuje zvýšené riziko systémových nežiaducich účinkov glukokortikoidov.

V malej štúdii u zdravých dobrovoľníkov došlo pri podávaní o niečo slabšieho inhibítora CYP3A, ketokonazolu, k zvýšeniu expozície flutikazónpro­pionátu po jednorazovej inhalácii o 150 %. Toto viedlo k výraznejšiemu zníženiu plazmatickej koncentrácie kortizolu v porovnaní so samotným flutikazónpro­pionátom. Očakáva sa, že súbežná liečba inhibítormi CYP3A vrátane liekov obsahujúcich kobicistát zvyšuje riziko systémových vedľajších účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, ak prínos neprevyšuje zvýšené riziko vzniku systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov.

V takomto prípade treba pacientov sledovať z hľadiska systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov.

Salmeterol

Silné inhibítory CYP3A4

Súbežné podávanie ketokonazolu (400 mg perorálne jedenkrát denne) a salmeterolu (50 mikrogramov inhalačne dvakrát denne) 15 zdravým osobám počas 7 dní malo za následok významné zvýšenie plazmatickej expozície salmeterolu (1,4-násobný nárast Cmax a 15-násobný nárast AUC). Môže to viesť k zvýšenému výskytu ďalších systémových účinkov liečby salmeterolom (napr. predĺženiu QTc intervalu a palpitáciám) v porovnaní s podávaním salmeterolu alebo ketokonazolu v monoterapii (pozri časť 4.4).

Nezaznamenali sa klinicky významné účinky na krvný tlak, srdcovú frekvenciu, glykémiu a hladiny draslíka v krvi. Súbežné podávanie ketokonazolu nepredĺžilo polčas eliminácie salmeterolu ani nezvýšilo akumuláciu salmeterolu pri jeho opakovanom podávaní.

Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu ketokonazolu, pokiaľ prínos neprevyšuje potenciálne zvýšené riziko systémových nežiaducich účinkov liečby salmeterolom. Podobné riziko interakcie pravdepodobne existuje aj pri iných silných inhibítoroch CYP3A4 (napr. itrakonazol, telitromycín, ritonavir).

Stredne silné inhibítory CYP 3A4

Súbežné podávanie erytromycínu (500 mg perorálne trikrát denne) a salmeterolu (50 mikrogramov inhalačne dvakrát denne) 15 zdravým osobám počas 6 dní malo za následok malé, ale štatisticky nevýznamné zvýšenie expozície salmeterolu (1,4-násobný nárast Cmax a 1,2-násobný nárast AUC). Súbežné podávanie erytromycínu sa nespájalo so žiadnymi závažnými nežiaducimi účinkami.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Určité množstvo údajov u gravidných žien (medzi 300 až 1 000 ukončených gravidít) nepoukazuje na to, že by salmetrol a flutikazónpropionát spôsobovali malformácie alebo fetálnu/neonatálnu toxicitu. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu po podaní agonistov beta2-adrenoreceptorov a glukokortikos­teroidov (pozri časť 5.3).

Podávanie Serkepu gravidným ženám sa má zvážiť len vtedy, ak je očakávaný prínos pre matku väčší ako akékoľvek možné riziko pre plod.

V liečbe gravidných žien sa má používať najnižšia účinná dávka flutikazónpro­pionátu, ktorá je potrebná na udržiavanie dostatočnej kontroly astmy.

Dojčenie

Nie je známe, či sa salmeterol a flutikazónpro­pionát/ich metabolity vylučujú do materského mlieka.

Štúdie preukázali, že salmeterol a flutikazónpropionát a ich metabolity sa vylučujú do mlieka u samíc potkanov.

Riziko u dojčených novorodencov/doj­čiat nemôže byť vylúčené. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie, alebo či ukončiť liečbu Serkepom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Neexistujú žiadne údaje u ľudí. Štúdie na zvieratách však nepreukázali žiadne účinky salmeterolu alebo flutikazónpro­pionátu na fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Serkep nemá žiadny, alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Vzhľadom na to, že Serkep obsahuje salmeterol a flutikazónpro­pionát, je možné očakávať taký typ a závažnosť nežiaducich reakcií, ktoré sú spojené s jednotlivými liečivami. Výskyt ďalších nežiaducich účinkov po súbežnom podaní oboch liečiv nebol pozorovaný.

Nežiaduce účinky, ktoré boli spájané so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom, sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov). Frekvencie výskytu boli stanovené z údajov z klinických skúšaní. Výskyt u placeba sa nebral do úvahy.

• 1. Hlásené často pri placebe

• 2. Hlásené veľmi často pri placebe

• 3. Hlásené počas 3 rokov v štúdii s CHOCHP

• 4. Pozri časť 4.4

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Boli hlásené farmakologické nežiaduce účinky liečby beta2-agonistami, ako sú tremor, palpitácie a bolesť hlavy, zvyčajne prechodné a ustupujúce pri pravidelnej liečbe.

Tak ako pri inej inhalačnej liečbe môže dôjsť k paradoxnému bronchospazmu s okamžitým zhoršením piskotu a dýchavičnosťou po podaní dávky. Paradoxný bronchospazmus odpovedá na rýchlo pôsobiace bronchodilatans a má byť ihneď liečený. Používanie Serkepu sa musí ihneď prerušiť, pacient musí byť vyšetrený a v prípade potreby sa má začať alternatívna liečba.

Vzhľadom na flutikazónpro­pionátovú zložku sa u niektorých pacientov môže objaviť zachrípnutie a kandidóza (soor) ústnej dutiny, hrdla a zriedkavo aj ezofágu. Zachrípnutie aj kandidóza môžu byť zmiernené vykloktaním vodou a/alebo vyčistením zubov po použití lieku. Symptomatickú kandidózu ústnej dutiny a hrdla je možné liečiť lokálnymi antimykotickými liekmi aj pri pokračovaní liečby Serkepom.

Pediatrická populácia

Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidný vzhľad, útlm funkcie nadobličiek a spomalenie rastu u detí a dospievajúcich (pozri časť 4.4). U detí sa môže tiež vyskytnúť úzkosť, poruchy spánku a zmeny správania, vrátane hyperaktivity a podráždenosti.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Z klinických skúšaní nie sú dostupné žiadne údaje o predávkovaní salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom, nižšie sú však uvedené údaje o predávkovaní jednotlivými liečivami:

Salmeterol

Prejavy a príznaky predávkovania salmeterolom sú závraty, zvýšenie systolického krvného tlaku, tremor, bolesť hlavy a tachykardia. Ak je potrebné liečbu Serkepom prerušiť v dôsledku predávkovania beta-agonistickou zložkou lieku, má sa zvážiť zabezpečenie vhodnej náhradnej liečby steroidmi. Okrem toho môže dôjsť k hypokaliémii a z tohto dôvodu treba zvážiť monitorovanie hladín draslíka v sére. Má sa zvážiť suplementácia draslíka.

Flutikazónpro­pionát

Akútne predávkovanie: akútna inhalácia flutikazónpro­pionátu v dávkach prevyšujúcich odporúčané dávky môže viesť k dočasnému útlmu funkcie nadobličiek. Nie je potrebný urgentný zásah, keďže funkcia nadobličiek sa v priebehu niekoľkých dní obnoví, čo sa potvrdilo stanovením plazmatického kortizolu.

Chronické predávkovanie inhalačným flutikazónpro­pionátom: má byť monitorovaná adrenálna rezerva a môže byť potrebná liečba systémovými glukokortikos­teroidmi. Po stabilizácii sa má pokračovať v liečbe inhalačnými glukokortikos­teroidmi v odporúčaných dávkach. (pozri časť 4.4).

V prípadoch akútneho aj chronického predávkovania flutikazónpro­pionátom sa v liečbe Serkepom môže pokračovať v dávkach dostatočných na kontrolu príznakov.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: liečivá na obštrukčné ochorenie dýchacích ciest, adrenergiká

v kombinácii s kortikosteroidmi alebo inými liečivami, bez anticholínergík,, ATC kód: R03AK06

Mechanizmus účinku a farmakodynamické účinky

Serkep obsahuje salmeterol a flutikazónpro­pionát, ktoré majú odlišný spôsob účinku.

Príslušný mechanizmus účinku oboch liečiv je popísané nižšie.

Salmeterol:

Salmeterol je selektívny dlhodobo pôsobiaci (12 hodín) agonista beta2-adrenoceptorov s dlhým bočným reťazcom, ktorý sa viaže na vonkajšiu stranu väzbového miesta receptoru.

Salmeterol vyvoláva dlhodobejšiu, najmenej 12 hodín trvajúcu bronchodilatáciu v porovnaní s odporúčanými dávkami konvenčných krátkodobo pôsobiacich beta2-agonistov.

Flutikazónpro­pionát:

Flutikazónpropionát podávaný inhalačne v odporúčaných dávkach má protizápalový účinok v pľúcach typický pre glukokortikoidy, výsledkom ktorého je zmiernenie príznakov a exacerbácií astmy, s menším počtom nežiaducich účinkov ako pri podávaním systémových glukokortikos­teroidov.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Klinické skúšania so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom zamerané na astmu

Dvanásťmesačná štúdia (Dosiahnutie optimálnej kontroly astmy, z angl. Gaining Optimal Asthma ControL, GOAL) u 3 416 dospelých a dospievajúcich pacientov s perzistentnou astmou porovnala bezpečnosť a účinnosť salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu oproti samotnému inhalačnému glukokortikos­teroidu (flutikazónpro­pionát) s cieľom zistiť, či sú ciele liečby astmy dosiahnuteľné. Liečba bola zintenzívnená každých 12 týždňov až dovtedy, kým sa nedosiahla úplná kontrola alebo najvyššia dávka skúšaného lieku. V štúdii GOAL sa dokázalo, že kontrolu astmy dosiahlo viac pacientov liečených salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom ako pacientov liečených samotným ICS (inhalačného glukokortikos­teroidu) a táto kontrola sa dosiahla pri nižšej dávke glukokortikos­teroidu.

Dobrá kontrola astmy bola dosiahnutá rýchlejšie so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom ako pri samotnom ICS. Dĺžka liečby potrebná na dosiahnutie prvého celého týždňa s dobrou kontrolou u 50 % jedincov bola 16 dní v skupine so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom v porovnaní s 37 dňami v skupine s ICS. V podskupine astmatikov bez predošlej liečby steroidmi bola dĺžka liečby potrebná na dosiahnutie celého týždňa s dobrou kontrolou 16 dní pri liečbe salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom v porovnaní s 23 dňami pri liečbe ICS.

Celkové výsledky štúdie ukázali:

• *Dobrá kontrola astmy; < 2 dni so skóre príznakov > 1 (skóre príznakov 1 je definované ako „príznaky počas krátkej doby dňa“), použitie SABA počas < 2 dní a < 4 príležitostí/týž­deň, >80 % predpokladaného ranného vrcholového výdychového prietoku, bez prebúdzania sa v noci, bez exacerbácií a bez nežiaducich účinkov vyžadujúcich zmenu liečby.

• Úplná kontrola astmy; bez príznakov, bez použitia SABA, > 80 % predpokladaného ranného vrcholového výdychového prietoku, bez prebúdzania sa v noci, bez exacerbácií a bez nežiaducich účinkov vyžadujúcich zmenu liečby.

Výsledky tejto štúdie naznačujú, že 50/100 mikrogramov salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu dvakrát denne možno považovať za začiatočnú udržiavaciu liečbu u pacientov so stredne ťažkou perzistujúcou astmou, u ktorých je rýchla kontrola astmy považovaná za nevyhnutnú (pozri časť 4.2).

Dvojito zaslepená, randomizovaná štúdia s paralelnými skupinami u 318 pacientov s perzistentnou astmou vo veku > 18 rokov hodnotila bezpečnosť a znášanlivosť podávania dvoch inhalácií (dvojnásobná dávka) salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu dvakrát denne počas dvoch týždňov. V štúdii sa dokázalo, že zdvojnásobenie počtu inhalácií v každej sile salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu počas až 14 dní viedlo k malému zvýšeniu výskytu nežiaducich udalostí spojených s beta-agonistom (tremor; 1 pacient [1 %] oproti 0, palpitácie; 6 [3 %] oproti 1 [<1 %], svalové kŕče; 6 [3 %] oproti 1 [<1 %]) a k podobnému výskytu nežiaducich udalostí spojených s inhalačným glukokortikos­teroidom (napr. kandidóza ústnej dutiny; 6 [6 %] oproti 16 [8 %], zachrípnutie; 2 [2 %] oproti 4 [2 %]) v porovnaní s jednou inhaláciou dvakrát denne. Malé zvýšenie výskytu nežiaducich udalostí spojených s beta-agonistom sa musí vziať do úvahy, ak lekár uvažuje o zdvojnásobení dávky salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu u dospelých pacientov, ktorí si navyše vyžadujú krátkodobú (až 14-dňovú) liečbu inhalačným glukokortikos­teroidom.

Multicentrická výskumná štúdia skúmajúca salmeterol na liečbu astmy (z angl. Salmeterol Multi-center Asthma Research Trial, SMART)

SMART bola multicentrická, randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, 28-týždňová štúdia s paralelnými skupinami v USA, v ktorej bolo 13 176 pacientov randomizovaných do skupiny so salmeterolom (50 ^g dvakrát denne) a 13 179 pacientov do skupiny s placebom, ktoré boli pridané k obvyklej terapii astmy pacientov. Pacienti boli zaradení, ak boli vo veku >12 rokov, mali astmu a ak v súčasnej dobe používali liek na astmu (ale nie agonisty beta-adrenergných receptorov s dlhodobým účinkom (LABA)). Zaznamenalo sa, ak pacienti pri zaradení do štúdie používali inhalačné kortikosteroidy, ale nebolo to požiadavkou štúdie. Primárnym cieľovým ukazovateľom v štúdii SMART bol kombinovaný počet respiračných úmrtí a respiračných život ohrozujúcich príhod.

Hlavné zistenia zo štúdie SMART: primárny cieľový ukazovateľ

(Riziko uvedené tučným písmom je štatisticky významné s 95 % spoľahlivosťou.)

Hlavné zistenia zo štúdie SMART podľa používania inhalačných steroidov pri zaradení do štúdie: sekundárne cieľové ukazovatele

(*= výpočet nebol možný kvôli tomu, že v skupine s placebom nebola žiadna udalosť. Riziko uvedené tučným písmom je štatisticky významné s 95 % spoľahlivosťou. Sekundárne cieľové ukazovatele vo vyššie uvedenej tabuľke dosiahli štatistickú významnosť v celej populácii.) Sekundárne cieľové ukazovatele, ktorými boli kombinované úmrtia z akejkoľvek príčiny alebo život ohrozujúce príhody z akejkoľvek príčiny, úmrtie z akejkoľvek príčiny, alebo hospitalizácia z akejkoľvek príčiny, nedosiahli štatistickú významnosť v celej populácii.

Pediatrická populácia

V skúšaní SAM101667 so 158 deťmi vo veku 6 až 16 rokov so symptomatickou astmou bola kombinácia salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu rovnako účinná ako zdvojnásobenie dávky flutikazónpro­pionátu, ak išlo o kontrolu symptómov a funkcie pľúc. Toto skúšanie nebolo navrhnuté na skúmanie vplyvu na exacerbácie.

V skúšaní, ktoré randomizovalo deti vo veku 4 až 11 rokov [n = 428] bol salmeterol/flu­tikazónpropio­nát v Diskuse (50/100 mikrogramov, jedna inhalácia dvakrát denne) porovnaný so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom MDI (25/50 mikrogramov, dve inhalácie dvakrát denne) počas liečebného obdobia 12 týždňov. Upravená priemerná zmena od východiskovej hodnoty priemerného ranného vrcholového výdychového prietoku počas 1.-12. týždňa bola 37,7 l/min v skupine s Diskusom a 38,6 l/min v skupine MDI. Zlepšenia sa tiež pozorovali v oboch liečebných skupinách počas „záchranných“ a bezpríznakových dní a nocí.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po inhalačnom podaní kombinácie salmeterolu a flutikazónpro­pionátu boli farmakokinetické vlastnosti každého liečiva podobné farmakokinetickým vlastnostiam pozorovaným po ich samostatnom podaní. Pre účely farmakokinetiky je preto možné hodnotiť obe liečivá oddelene.

Salmeterol

Salmeterol pôsobí lokálne v pľúcach, preto plazmatické koncentrácie nevyjadrujú terapeutický účinok. Okrem toho sú údaje o farmakokinetike salmeterolu obmedzené, vzhľadom na technické ťažkosti so stanovením liečiva v plazme z dôvodu nízkych plazmatických koncentrácií (približne 200 pikogramov/ml alebo menej) po inhalačnom podávaní terapeutických dá­vok.

Flutikazónpro­pionát

Absolútna biologická dostupnosť po inhalácii jednotlivej dávky flutikazónpro­pionátu sa u zdravých osôb pohybuje v rozmedzí približne 5 až 11 % nominálnej dávky, v závislosti od spôsobu inhalačného podania. U pacientov s astmou sa pozoroval nižší stupeň systémovej expozície inhalačnému flutikazónpro­pionátu.

Systémová absorpcia prebieha hlavne v pľúcach a na začiatku je rýchla, potom sa predlžuje. Zvyšok inhalovanej dávky môže byť prehltnutý, ale minimálne sa podieľa na systémovej expozícii v dôsledku nízkej rozpustnosti vo vode a presystémového metabolizmu, výsledkom čoho je menej ako 1 % perorálna dostupnosť. So zvyšujúcou sa inhalovanou dávkou sa lineárne zvyšuje systémová expozícia.

Vylučovanie flutikazónpro­pionátu je charakterizované vysokým plazmatickým klírensom (1 150 ml/min), veľkým distribučným objemom v rovnovážnom stave (približne 300 l) a terminálnym polčasom približne 8 hodín.

Väzba na plazmatické bielkoviny je 91 %.

Flutikazónpropionát je zo systémovej cirkulácie odstránený veľmi rýchlo. Hlavnou cestou je metabolizmus na inaktívny metabolit, kyselinu karboxylovú, prostredníctvom enzýmu CYP3A4 cytochrómu P450. V stolici sa nachádzajú aj ďalšie neidentifikované metabolity.

Renálny klírens flutikazónpro­pionátu je zanedbateľný. Menej ako 5 % dávky sa vylúči močom a to najmä vo forme metabolitov. Hlavná časť dávky sa vylúči stolicou vo forme metabolitov a nezmeneného liečiva.

Pediatrická populácia

Účinok 21-dňovej liečby salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom podávaných v inhalátore v sile 25/50 mikrogramov (2 inhalácie dvakrát denne s alebo bez inhalačného nadstavca) alebo salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom v Diskuse v sile 50/100 mikrogramov (1 inhalácia dvakrát denne) bol hodnotený u 31 detí vo veku 4 až 11 rokov s miernou astmou. Systémová expozícia flutikazónpro­pionátu bola pri použití inhalátora salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu s inhalačným nadstavcom (107 pg.h/ml [95% IS: 45,7; 252,2]) a pri použití salmeterolu/flu­tikazónpropio­nátu v Diskuse (138 pg.h/ml [95 % IS: 69,3; 273,2]) podobná, ale nižšia pri použití inhalátora so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom (24 pg.h/ml [95 % IS: 9,6; 60,2]). Systémová expozícia salmeterolu bola podobná pri použití inhalátora so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom, inhalátora so salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom s inhalačným nadstavcom

a salmeterolom/flu­tikazónpropio­nátom v Diskuse (126 pg.h/ml [95 % IS: 70; 225], 103 pg.h/ml [95 % IS: 54; 200] a 110 pg.h/ml [95 % IS: 55; 219], v uvedenom poradí).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Jedinými obavami ohľadom bezpečnosti používania u ľudí vyplývajúcimi zo štúdií na zvieratách so salmeterolom a flutikazónpro­pionátom podávanými jednotlivo boli prejavy spojené so zvýšeným farmakologickým účinkom.

V reprodukčných štúdiách na zvieratách sa dokázalo, že glukokortikos­teroidy vyvolávajú malformácie (rázštep podnebia, malformácie skeletu). Zdá sa však, že výsledky týchto štúdií na zvieratách nie sú relevantné pre podávanie odporúčaných dávok u človeka. V štúdiách na zvieratách sa toxické účinky salmeterolu na embryo a plod dokázali len pri vysokých expozičných hladinách. Po súbežnom podávaní oboch liečiv v dávkach spojených so známymi abnormalitami vyvolanými glukokortikos­teroidmi sa u potkanov zistil zvýšený výskyt transpozície pupočníkovej artérie a nedokončenej osifikácie záhlavovej kosti.

U rôznych druhov zvierat, ktoré boli denne počas dvoch rokov vystavené norfluránu, bolo preukázané, že tento hnací plyn bez obsahu CFC, nemá žiadne toxické účinky pri vysokých koncentráciách výparov, ktoré výrazne prevyšujú koncentrácie pravdepodobné u pacientov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Hnací plyn: norflurán (HFA 134a) etanol, bezvodý

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Nádobka obsahuje kvapalinu pod tlakom. Nevystavujte teplotám presahujúcim 50 °C, chráňte pred priamym slnečným svetlom. Ani vyprázdnenú nádobku neprepichujte a nevhadzujte do ohňa.

Tak ako u väčšiny inhalačných liekov v tlakových nádobách, liečivý účinok tohto lieku sa môže znížiť, ak je nádobka schladená.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Suspenzia je obsiahnutá v 16 ml tlakovej nádobke z hliníkovej zliatiny s vnútornou florovanou vrstvou etylén-propylénovým kopolymérom(FEP), uzavretej s dávkovacím ventilom. Nádobky sú vsadené do bielych plastových dávkovačov, ktorých súčasťou je rozprašovací náustok a vybavené svetlofialovou alebo bordovou ochrannou manžetou proti prachu. Dávkovač má integrovane pripojené počítadlo dávok, ktoré ukazuje, koľko odmeraných dávok lieku zostáva v balení. Číslo je vidieť cez okno v zadnej časti plastového dávkovača. Jedna tlaková nádobka dodáva 120 odmeraných dá­vok.

Zariadenia sú k dispozícii v škatuliach, ktoré obsahujú:

Inhalátor s 1×120 odmeranými dávkami

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Mylan Ireland Limited

Unit 35/36 Grange Parade

Baldoyle Industrial Estate

Dublin 13, Írsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Serkep 25 mikrogramov/125 mikrogramov: 14/0492/16-S

Serkep 25 mikrogramov/250 mikrogramov: 14/0493/16-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 21. novembra 2016