SOLU-MEDROL 40 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

SOLU-MEDROL 40 mg

SOLU-MEDROL 125 mg

SOLU-MEDROL 250 mg

SOLU-MEDROL 500 mg

SOLU-MEDROL 1 g

prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

SOLU-MEDROL 40 mg:

Jedna dvojkomorová injekčná liekovka Act-O-Vial obsahuje 40 mg metylprednizolónu (vo forme sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu) a 1 ml rozpúšťadla. Po rekonštitúcii vznikne roztok s koncentráciou 40 mg/ml.

SOLU-MEDROL 125 mg:

Jedna dvojkomorová injekčná liekovka Act-O-Vial obsahuje 125 mg metylprednizolónu (vo forme sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu) a 2 ml rozpúšťadla. Po rekonštitúcii vznikne roztok s koncentráciou 62,5 mg/ml.

SOLU-MEDROL 250 mg:

Jedna dvojkomorová injekčná liekovka Act-O-Vial obsahuje 250 mg metylprednizolónu (vo forme sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu) a 4 ml rozpúšťadla. Po rekonštitúcii vznikne roztok s koncentráciou 62,5 mg/ml.

SOLU-MEDROL 500 mg:

Jedna injekčná liekovka s práškom obsahuje 500 mg metylprednizolónu (vo forme sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu) a jedna injekčná liekovka s rozpúšťadlom obsahuje 7,8 ml rozpúšťadla . Po rekonštitúcii vznikne 8 ml roztoku (s koncentráciou 62,5 mg/ml).

SOLU-MEDROL 1 g:

Jedna injekčná liekovka s práškom obsahuje 1 g metylprednizolónu (vo forme sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu) a jedna injekčná liekovka s rozpúšťadlom obsahuje 15,6 ml rozpúšťadla. Po rekonštitúcii vznikne 16 ml roztoku (s koncentráciou 62,5 mg/ml).

Pomocné látky so známym účinkom:

Obsah benzylalkoholu:

Rozpúšťadlo obsahuje 9 mg benzylalkoholu v 1 ml roztoku (9 mg/ml).

Obsah laktózy:

SOLU-MEDROL 40 mg: obsahuje 25 mg laktózy v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial.

Obsah sodíka:

SOLU-MEDROL 40 mg: obsahuje 11,27 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial.

SOLU-MEDROL 125 mg: obsahuje 16,52 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial. SOLU-MEDROL 250 mg: obsahuje 32,56 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial. SOLU-MEDROL 500 mg: obsahuje 58,39 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke s práškom. SOLU-MEDROL 1 g: obsahuje 116,78 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke s práškom.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok.

Biely až sivobiely lyofilizovaný prášok (koláč) a rozpúšťadlo vo forme číreho a bezfarebného roztoku.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Endokrinné poruchy

• Primárna alebo sekundárna adrenokortikálna insuficiencia (liekom voľby je hydrokortizón alebo kortizón; syntetické analógy sa môžu v prípade potreby používať spolu
• Akútna adrenokortikálna insuficiencia (liekom voľby je hydrokortizón alebo kortizón, môže byť nutná náhrada mineralokorti­koidov, obzvlášť pri použití syntetických analógov).
• Sekudárny šok pri adrenokortikálnej insuficiencii alebo šok neodpovedajúci na zvyčajnú liečbu, keď môže byť prítomná nadobličková insuficiencia (liekom voľby je zvyčajne hydrokortizón. Keď však nie je mineralokortikoidný účinok žiaduci, dáva sa prednosť metylprednizolónu).
• Pred operáciou alebo v prípade ťažkého poranenia alebo ochorenia, u pacientov so známou nadobličkovou nedostatočnosťou alebo pri pochybnostiach o adrenokortikálnej rezerve.
• kongenitálna adrenálna hyperplázia (AGS)
• nehnisavá tyreoiditída
• hyperkalciémia v spojitosti s onkologickým ochorením

Reumatické ochorenia (zápalové i degeneratívne)

Ako prídavná liečba na krátkodobé podávanie (pacientom na preklenutie akútnej fázy alebo znovuvzplanutia):

• posttraumatická osteoartróza
• synovitída z osteoartrózy
• reumatoidná artritída vrátane juvenilnej reumatoidnej artritídy (vybrané prípady si môžu vyžadovať udržiavaciu liečbu nízkymi dávkami)
• akútna a subakútna burzitída
• epikondylitída
• akútna nešpecifická tendosynovitída
• akútna dnavá artritída
• psoriatická artritída
• ankylozujúca spondylitída
• systémovom lupus erythematosus (a lupusovej nefritíde)
• akútnej reumatickej karditíde
• systémovej dermatomyozitíde (polymyozitíde)
• nodóznej polyartritíde
• Goodpasteurovom syndróme

Kožné ochorenia

• pemfigus
• závažná forma multiformného erytrému (Stevens-Johnsonov syndróm)
• exfoliatívna dermatitída
• závažná psoriáza
• bulózna herpetiformná dermatitída
• závažná seboroická dermatitída
• mycosis fungoides

Alergické ochorenia

Na liečbu závažných alebo bežnou liečbou nezvládnuteľných alergických stavov:

• asthma bronchiale
• kontaktná dermatitída
• atopická dermatitída
• sérová choroba
• sezónna alebo celoročná alergická nádcha
• polieková reakcia z precitlivenosti
• urtikariálna transfúzna reakcia
• akútny neinfekčný edém laryngu (liekom prvej voľby je adrenalín)

Očné ochorenia

Závažné akútne a chronické alergické a zápalové procesy postihujúce oči:

• herpes zoster ophtalmicus
• iritída, iridocyklitída
• chorioretinitída
• difúzna zadná uveitída a chorioiditída
• neuritída zrakového nervu
• sympatická oftalmia
• zápal predného segmentu oka
• alergická konjunktivitída
• alergické rohovkové erózie
• keratitída

Gastrointestinálne ochorenia

Na preklenutie kritického obdobia ochorenia:

• ulcerózna kolitída (systémová liečba)
• Crohnova choroba (systémová liečba)

Respiračné ochorenia

• symptomatická sarkoidóza
• berylióza
• fulminantná alebo diseminovaná pľúcna tuberkulóza (pri súčasnom používaní antituberkulóznej chemoterapie)
• Loefflerov syndróm neliečiteľný iným spôsobom
• aspiračná pneumonitída
• pneumónia spôsobená Pneumocystis jiroveci

Liečba SOLU-MEDROLOM je prínosná ako prídavná liečba u pacientov s AIDS pri stredne závažnej až závažnej pneumónii spôsobenej Pneumocystis jiroveci, ak sa podáva počas prvých 72 hodín úvodnej antipneumocystovej liečby.

Vzhľadom na nárast rýchlosti znovuvzplanutí tuberkulózy u pacientov s AIDS, sa musí zvážiť podávanie antimykobakte­riálnej liečby, ak sa kortikosteroidy používajú v tejto rizikovej skupine pacientov. Pacienti musia byť starostlivo sledovaní pre možnosť vzplanutia iných skrytých infekcií.

Hematologické ochorenia

• získaná (autoimunitná) hemolytická anémia
• idiopatická trombocytopenická purpura u dospelých (len intravenózne podanie; intramuskulárne podanie je kontraindikované)
• sekundárna trombocytopénia u dospelých
• erytroblastopénia (RBC anémia)
• kongenitálna (erytroidná) hypoplastická anémia

Neoplastické ochorenia (paliatívna liečba)

• leukémie a lymfómy u dospelých
• akútna leukémia u detí
• terminálne štádium rakoviny: Na zlepšenie kvality života u pacientov v terminálnom štádiu rakoviny

Opuchové stavy

• Na navodenie močenia alebo remisie proteinúrie pri nefrotickom syndróme bez urémie idiopatického typu alebo vyvolanom lupus erythematosus.

Ochorenia nervového systému

• opuch mozgu spôsobený tumormi – primárnymi alebo metastatickými alebo v spojitosti s chirurgickou liečbou alebo rádioterapiou
• akútne znovuvzplanutie sklerózy multiplex
• akútne poškodenie miechy. Liečba sa musí začať do osem hodín po úraze.

Aj keď nie sú k dispozícii údaje zo žiadnej (dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej) klinickej štúdie, výsledky zo štúdií na zvieracích modeloch ukazujú, že podanie SOLU-MEDROLU môže byť prospešné pri hemoragickom, traumatickom alebo chirurgickom šoku neodpovedajúcom na štandardnú liečbu (napr. náhrada tekutín a pod.). Pozri tiež časť 4.4.

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

Rôzne

• tuberkulózna meningitída so subarachnoidálnym blokom alebo hroziacim blokom, ak sa použije súbežne s príslušnou antituberkulóznou chemoterapiou
• trichinóza pri neurologickom alebo myokardiálnom postihnutí
• orgánové transplantácie
• prevencia nauzey a vracania v dôsledku chemoterapie rakoviny

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

AKO POMOCNÁ LIEČBA ŽIVOT OHROZUJÚCICH STAVOV sa odporúča dávka 30 mg/kg metylprednizolónu podaná vnútrožilovo počas minimálne 30 minút. V prípade potreby sa môže počas hospitalizácie uvedená dávka podávať opakovane každých 4 až 6 hodín počas 48 hodín. Pozri tiež časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

PULZNÁ LIEČBA v prípade veľmi závažných exacerbácií alebo rezistencie na štandardnú liečbu (nesteroidové antiflogistiká, soli zlata, penicilamín)

Odporúčané schémy podávania:

• Reumatoidná artritída:

• – 1 g denne intravenózne počas 1, 2, 3 alebo 4 dní alebo

• – 1 g mesačne intravenózne počas 6 mesiacov

• Málo až stredne emetogénna chemoterapia:
• Vysoko emetogénna chemoterapia:

Jednu hodinu pred chemoterapiou SOLU-MEDROL 250 mg podaný intravenózne počas najmenej 5 minút spolu s príslušnou dávkou metoklopramidu alebo butyrofenónu. Potom SOLU-MEDROL 250 mg intravenózne pri úvode chemoterapie a pred prepustením.

AKÚTNE POŠKODENIE MIECHY

Liečba sa musí začať v priebehu 8 hodín po úraze.

Počiatočná dávka metylprednizolónu je 30 mg/kg telesnej hmotnosti podaná ako intravenózny bolus v priebehu 15 minút pod stálym lekárskym dohľadom. Túto rýchlosť podania bolusovej injekcie možno použiť len v tejto indikácii za monitorovania EKG a pri dostupnosti defibrilátora. Podanie vysokých dávok metylprednizolónu intravenózne ako bolus (dávka viac ako 500 mg v čase kratšom ako 10 minút) môže vyvolať arytmie, obehový kolaps alebo zastavenie srdca. Po podaní bolusovej injekcie nasleduje 45 minútová prestávka, po ktorej nasleduje kontinuálna infúzia 5,4 mg/kg/h počas 23 hodín v prípade, že liečba bola začatá do 3 hodín po úraze, alebo počas 47 hodín v prípade, že liečba bola začatá v priebehu 3–8 hodín po úraze. Táto sa má podávať infúznou pumpou najlepšie do inej žily.

V INÝCH INDIKÁCIÁCH úvodná dávka kolíše od 10 do 500 mg v závislosti na klinickom stave. V krátkodobej liečbe závažných akútnych stavov, ako astma bronchiale, sérová choroba, urtikariálna transfúzna reakcia alebo akútna exacerbácia sclerosis multiplex, môžu byť potrebné vyššie dávky. Úvodná dávka maximálne 250 mg sa má podávať vnútrožilovo počas minimálne 5 minút a dávka presahujúca 250 mg minimálne počas 30 minút. Ďalšie dávky sa môžu podať vnútrožilovo alebo vnútrosvalovo v intervaloch podľa klinického stavu pacienta. Liečba kortikoidmi je doplnkom, nie náhradou štandardnej liečby.

Pediatrická populácia

Pri podávaní dojčatám a deťom sa môže znížiť dávkovanie, ale je potrebné riadiť sa skôr závažnosťou stavu a odpoveďou pacienta ako vekom či hmotnosťou pacienta. Dávka nemá byť nižšia ako 0,5 mg/kg každých 24 hodín.

Po podávaní lieku presahujúcom niekoľko dní je potrebné dávku znižovať alebo liečbu prerušovať postupne. V prípade, že u chronických stavov dôjde k spontánnej remisii, liečba sa musí prerušiť.

Pri dlhodobej liečbe je potrebné v pravidelných intervaloch kontrolovať glykémiu 2 hodiny po jedle, moč, krvný tlak, telesnú hmotnosť a RTG hrudníka. U pacientov s vredovou chorobou alebo výraznými dyspeptickými ťažkosťami je potrebné vyšetrenie hornej časti GIT v anaméze. Lekársky dohľad je potrebný aj v prípade prerušenia chronickej liečby.

Roztok sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu sa môže podávať vo vnútrožilovej alebo vnútrosvalovej injekcii alebo v infúzii. Odporúčanou cestou podania v úvodnej liečbe akútnych stavov je vnútrožilová injekcia.

Formulácie metylprednizo­lónsukcinátu obsahujú benzylalkohol (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Pediatrická populácia)

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

SOLU-MEDROL 40 mg je kontraindikovaný u pacientov so známou alergiou na kravské mlieko alebo s podozrením na alergiu na kravské mlieko (pozri časť 4.4).

SOLU-MEDROL je kontraindikovaný:

• u pacientov, ktorí majú systémové mykotické infekcie,
• na použitie pre intratekálne podanie,
• na použitie pre epidurálne podanie,
• podanie živých alebo živých atenuovaných vakcín je kontraindikované u pacientov užívajúcich imunosupresívne dávky kortikosteroidov (pozri časť 4.4).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Kortikosteroidy môžu zvyšovať náchylnosť na infekcie, môžu maskovať niektoré prejavy infekcie a počas ich podávania sa môžu objaviť nové infekcie. Pri používaní kortikosteroidov je možné pozorovať zníženú rezistenciu a neschopnosť ohraničiť infekciu. Infekcie, pri ktorých etiologickým agens sú vírusy, baktérie, mikroskopické huby, prvoky alebo helminty postihujúce ktorúkoľvek časť tela, môžu súvisieť s podávaním kortikosteroidov samotných alebo v kombinácii s inými imunospresívami ovplyvňujúcimi bunkovú imunitu, humorálnu imunitu alebo funkciu neutrofilov. Tieto infekcie môžu byť mierne, ale aj ťažké a niekedy môžu mať smrteľný priebeh. So zvyšovaním dávok kortikosteroidov sa zvyšuje aj frekvencia výskytu infekčných komplikácií.

Pacienti, ktorí užívajú lieky na potlačenie imunitného systému sú náchylnejší na infekcie ako zdraví jednotlivci. Ovčie kiahne a osýpky, môžu mať napríklad, ťažší priebeh a dokonca môžu končiť fatálne u neimúnnych detí alebo dospievajúcich, ktorí užívajú kortikosteroidy.

Podanie živých alebo živých atenuovaných vakcín je u pacientov liečených imunosupresívnymi dávkami kortikosteroidov kontraindikované. Usmrtené alebo inaktivované vakcíny sa môžu pacientom liečeným imunosupresívnymi dávkami kortikosteroidov podávať, hoci odpoveď na tieto vakcíny môže byť znížená. U pacientov, ktorým sa podávajú neimunosupresívne dávky kortikosteroidov sa môže indikovať imunizácia.

Používanie kortikosteroidov pri aktívnej tuberkulóze sa má obmedziť na prípady fulminantnej alebo diseminovanej tuberkulózy, kedy sa kortikosteroid podáva spolu s príslušným antituberkulóznym režimom.

Ak sú kortikosteroidy indikované u pacientov s latentnou tuberkulózou alebo pozitívnou tuberkulínovou skúškou, musia byť pozorne sledovaní, pretože môže dôjsť k aktivácii ochorenia. Pacienti počas dlhodobej liečby kortikosteroidmi majú dostávať chemoprofylaxiu.

U pacientov liečených kortikosteroidmi bol hlásený výskyt Kaposiho sarkómu. Vysadenie kortikosteroidov môže viesť ku klinickej remisii.

Úloha kortikosteroidov pri septickom šoku bola sporná, prvé štúdie uvádzali ako prospešné, tak aj škodlivé účinky. Prednedávnom sa považovali doplnkové kortikosteroidy za prospešné u pacientov so zisteným septickým šokom, ktorí vykazovali nedostatočnosť nadobličiek. Avšak, ich rutinné použitie pri septickom šoku sa neodporúča. Výsledky systematického skúmania krátkodobej liečby vysokými dávkami kortikosteroidov nepodporujú ich používanie. Meta-analýzy a hodnotenia však naznačujú, že dlhšie trvajúca liečba (5–11 dní) nízkymi dávkami kortikosteroidov môže viesť ku zníženiu mortality, zvlášť u pacientov s vazopresor-dependentným septickým šokom.

Vyskytnúť sa môžu alergické reakcie. Pretože u pacientov liečených kortikosteroidmi došlo ku zriedkavým prípadom kožných reakcií a vzniku anafylaktických/a­nafylaktoidných reakcií, majú sa pred ich podaním týmto pacientom vykonať zodpovedajúce preventívne opatrenia, predovšetkým ak má pacient v anamnéze údaje o alergii na akýkoľvek liek.

Alergia na kravské mlieko (nasledovné odseky sa týkajú len SOLU-MEDROLU 40 mg)

SOLU-MEDROL 40 mg obsahuje laktózu získanú z hovädzieho zdroja ako pomocnú látku a preto môže obsahovať stopové množstvá proteínov kravského mlieka (alergénov kravského mlieka). Závažné alergické reakcie, vrátane bronchospazmu a anafylaxie, sa hlásili u pacientov alergických na proteíny kravského mlieka, ktorí sa liečili na akútne alergické stavy. Pacientom so známou alergiou na kravské mlieko alebo s podozrením na alergiu na kravské mlieko sa nesmie podávať SOLU-MEDROL 40 mg (pozri časť 4.3).

Alergické reakcie na proteíny kravského mlieka sa majú zvážiť u pacientov, ktorí dostávajú SOLU-MEDROL 40 mg na liečenie akútnych alergických stavov, a dôjde u nich k zhoršeniu príznakov alebo sa u nich objavia nové alergické príznaky (pozri časť 4.3). Podávanie SOLU-MEDROLU 40 mg sa musí ukončiť a stav pacienta sa musí následne liečiť.

U pacientov liečených kortikosteroidmi a vystavených nezvyčajnému stresu je pred, počas a po stresovej situácii indikovaná zvýšená dávka rýchlo účinkujúcich glukokortikoidov.

Farmakologické dávky kortikosteroidov podávané dlhšiu dobu, môžu mať za následok supresiu (HPA) hypotalamo-hypofýzo-nadobličkovej osi (sekundárna adrenokortikálna insuficiencia). Stupeň a trvanie adrenokortikálnej insuficiencie sú u pacientov rozdielne a závisia od dávky, frekvencie, doby podávania a dĺžky liečby s glukokortikoidmi. Tento účinok sa môže minimalizovať použitím liečby obdeň (každý druhý deň).

Navyše, náhle vysadenie glukokortikoidov pri akútnej adrenálnej insuficiencii môže mať fatálny následok.

Liekom indukovaná sekundárna adrenokortikálna insuficiencia preto môže byť minimalizovaná postupným znižovaním dávky. Tento druh relatívnej insuficiencie môže pretrvávať mesiace po ukončení liečby; preto sa má pri akejkoľvek stresovej situácii v tomto období znovu podať hormonálna liečba.

Po náhlom vysadení glukokortikoidov môže dôjsť k „abstinenčnému syndrómu z vysadenia steroidov“, zdanlivo nesúvisiaceho s adrenokortikálnou insuficienciou. Tento syndróm zahŕňa príznaky ako sú: anorexia, nauzea, vracanie, letargia, bolesť hlavy, horúčka, bolesť kĺbov, deskvamácia, myalgia, zníženie telesnej hmotnosti a/alebo hypotenzia. Predpokladá sa, že tieto účinky sú skôr dôsledkom náhlej zmeny koncentrácie glukokortikoidov, než nízkej hladiny kortikosteroidov.

Glukokortikoidy môžu vyvolať alebo zhoršiť Cushingov syndróm, a preto sa treba vyhnúť podávaniu glukokortikoidov pacientom s Cushingovou chorobou.

U pacientov s hypotyreózou je účinok kortikosteroidov zosilnený.

Kortikosteroidy, vrátane metylprednizolónu môžu zvyšovať glukózu v krvi, zhoršiť už existujúci diabetes a pri dlhodobej liečbe kortikosteroidmi zvýšiť náchylnosť na diabetes mellitus.

Pri užívaní kortikosteroidov sa môžu objaviť duševné poruchy, od eufórie, insomnie, prudkých zmien nálad, zmien osobnosti a ťažkej depresie po klinicky zistené psychotické prejavy. Existujúca emocionálna nestabilita alebo psychotické tendencie sa tiež môžu vplyvom kortikosteroidov zhoršiť.

Pri systémových steroidoch sa môžu objaviť potenciálne závažné psychiatrické nežiaduce účinky. Príznaky sa zvyčajne objavia v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov od začiatku liečby.

Väčšina reakcií sa upraví buď po znížení dávky alebo vysadení lieku, hoci špecifická liečba môže byť nevyhnutná. Účinky na duševný stav boli hlásené po vysadení kortikosteroidov, frekvencia nie je známa. Pacienti/opatro­vatelia majú byť poučení, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa rozvinú duševné príznaky u pacienta, najmä ak sa pozoruje depresívna nálada alebo samovražedné myšlienky.

Pacienti/opatro­vatelia by mali byť upozornení na výskyt možných duševných porúch, ktoré sa môžu objaviť buď počas alebo bezprostredne po znížení dávky/vysadení systémových steroidov.

Kortikosteroidy sa musia používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov so záchvatovými ochoreniami.

Kortikosteroidy sa musia používať s opatrnosťou u pacientov s myasténiou gravis. (Pozri tiež odkaz o myopatii v časti „Účinky na kostrové svalstvo“, nižšie).

Aj keď kontrolované štúdie preukázali účinnosť kortikosteroidov v zvládnutí akútnej exacerbácie roztrúsenej sklerózy, nepreukázali vplyv na celkový priebeh ochorenia. Tieto štúdie preukázali potrebu relatívne vysokých dávok kortikoidov na dosiahnutie preukázateľného výsledku.

Bolo hlásených viacero nežiaducich účinkov v súvislosti s intratekálnym/e­pidurálnym podaním (pozri odsek 4.8 Nežiaduce účinky).

U pacientov užívajúcich kortikoidy, zvyčajne dlhodobo vo vyšších dávkach, bola hlásená epidurálna lipomatóza.

Kortikosteroidy sa musia používať s opatrnosťou u pacientov s očným herpes simplex vzhľadom na možnosť perforácie rohovky.

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta objavia symptómy, ako je rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môže patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako je napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov. Centrálna serózna chorioretinopatia može viesť k odlúčeniu sietnice.

Dlhodobé užívanie kortikosteroidov môže spôsobiť zadnú subkapsulárnu kataraktu, nukleárnu kataraktu (najmä u detí), exoftalmus alebo zvýšený vnútroočný tlak, následkom čoho môže vzniknúť glaukóm s možným poškodením zrakového nervu. Pacienti užívajúci glukokortikoidy môžu byť náchylní na vznik sekundárnej plesňovej a vírusovej infekcie oka.

Nežiaduce účinky glukokortikoidov na kardiovaskulárny systém, ako sú dyslipidémia a hypertenzia, môžu predurčiť liečených pacientov s existujúcimi kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi na ďalšie účinky na kardiovaskulárny systém, pri užívaní vysokých dávok a v prípade dlhodobej liečby. Preto sa majú u týchto pacientov kortikosteroidy používať uvážlivo a pozornosť sa má venovať zmene rizika a v prípade potreby ďalšiemu monitorovaniu srdcovej činnosti. Nízka dávka a liečba obdeň môžu znížiť výskyt komplikácií pri liečbe kortikosteroidmi.

Existujú hlásenia o srdcových arytmiách a/alebo cirkulačnom kolapse a/alebo zastavení srdca po rýchlom podaní veľkých intravenóznych dávok sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu (viac ako 0,5 g podaného počas menej ako 10 minút). Po podaní alebo počas podania vysokých dávok sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu sa pozoroval vznik bradykardie bez súvislosti s rýchlosťou alebo dĺžkou trvania infúzie.

V prípadoch kongestívneho zlyhania srdca sa majú systémové kortikosteroidy používať s opatrnosťou a len ak je to nevyhnutné.

Pri podávaní kortikosteroidov sa hlásil výskyt trombózy vrátane žilovej tromboembólie.

• V dôsledku toho sa kortikosteroidy majú používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí majú alebo môžu mať predispozíciu k tromboembolickým poruchám.

Steroidy sa majú používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s hypertenziou.

Vysoké dávky kortikosteroidov môžu vyvolávať akútnu pankreatitídu.

Neexistuje všeobecne jednotný názor na to, či sú kortikosteroidy samy o sebe zodpovedné za peptické vredy zistené počas liečby, liečba glukokortikoidmi však môže maskovať príznaky peptického vredu, takže ku perforácii alebo krvácaniu môže dôjsť bez výrazných bolestí. Liečba glukokortikoidmi môže maskovať peritonitídu alebo iné prejavy alebo príznaky, ktoré sa spájajú s gastrointes­tinálnymi poruchami, ako sú perforácia, obštrukcia alebo pankreatitída. V kombinácii s nesteroidnými antiflogistikami je riziko vzniku gastrointesti­nálnych vredov zvýšené.

Kortikosteroidy sa musia podávať so zvýšenou opatrnosťou pri liečbe nešpecifickej ulceróznej kolitídy, pokiaľ existuje pravdepodobnosť hroziacej perforácie, abscesu alebo inej pyogénnej infekcie, divertikulitídy, nedávnych črevných anastomóz alebo aktívneho alebo latentného peptického vredu.

Cyklické pulzné dávky intravenózneho metylprednizolónu (zvyčajne pri začiatočnej dávke > 1g/deň) môžu viesť k liekovému poškodeniu pečene vrátane akútnej hepatitídy alebo zvýšenia hladiny pečeňových enzýmov. Hlásené boli zriedkavé prípady hepatotoxicity. Čas do nástupu môže predstavovať niekoľko týždňov alebo dlhšie obdobie. Vo väčšine prípadov sa odznenie nežiaducich udalostí pozorovalo po prerušení liečby. Preto je nutné pacienta vhodným spôsobom sledovať.

• V súvislosti s podaním vysokých dávok kortikosteroidov bola popísaná akútna myopatia najčastejšie sa vyskytujúca u pacientov s poruchami neuromuskulárneho prenosu (napr. myasténia gravis) alebo u pacientov liečených súbežne anticholinergikami, ako sú inhibítory neuromuskulárneho prenosu (napr. pankurónium). Táto akútna myopatia môže byť generalizovaná, môže postihovať očné svaly a svalstvo dýchacích ciest a môže mať za následok kvadruparézu. Môže dôjsť ku zvýšeniu hladín kreatínkinázy. Klinické zlepšenie alebo zotavenie po vysadení kortikosteroidov môže trvať týždne alebo roky.

Osteoporóza je bežný, ale zriedkavo zistený nežiaduci účinok spojený s dlhodobou liečbou veľkými dávkami glukokortikoidov.

Kortikosteroidy sa musia používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s renálnou insuficienciou.

Priemerné a vysoké dávky hydrokortizónu alebo kortizónu môžu spôsobiť zvýšenie krvného tlaku, retenciu sodíka a vody a zvýšené vylučovanie draslíka. Je menej pravdepodobné, že sa tieto účinky vyskytnú pri syntetických derivátoch s výnimkou použitia veľkých dávok. Diéta s obmedzeným príjmom soli a suplementácia draslíka môže byť nevyhnutná. Všetky kortikosteroidy zvyšujú vylučovanie vápnika.

Systémové kortikosteroidy nie sú určené na liečbu traumatickéhou úrazu mozgu, a preto sa nemajú používať. V multicentrickej štúdii sa odhalila zvýšená mortalita 2 týždne a 6 mesiacov po úraze u pacientov užívajúcich sodnú soľ metylprednizo­lónsukcinátu v porovnaní s placebom. Príčinná súvislosť pri liečbe sodnou soľou metylprednizo­lónsukcinátu preukázaná nebola.

Keďže komplikácie liečby glukokortikoidmi závisia od veľkosti dávky a dĺžky liečby, rozhodnúť o riziku/prínose liečby sa musí individuálne, pokiaľ ide o dávku a dĺžku liečby, či sa má aplikovať denná alebo prerušovaná liečba.

Najnižšia možná dávka kortikosteroidov sa má používať pre kontrolu stavu pri liečbe a ak je možné zníženie dávky, znižovanie má byť postupné.

Očakáva sa, že súbežná liečba inhibítormi CYP3A vrátane liekov obsahujúcich kobicistát zvyšuje riziko systémových vedľajších účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, ak prínos neprevyšuje zvýšené riziko vzniku systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov. V takomto prípade treba pacientov sledovať z hľadiska systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov (pozri časť 4.5).

Aspirín a nesteroidné antiflogistiká v kombinácii s kortikosteroidmi by sa mali používať opatrne. Po podaní systémových kortikosteroidov bola hlásená feochromocytómová kríza, ktorá môže byť fatálna. Pacientom s podozrením alebo s potvrdeným feochromocytómom majú byť systémové kortikosteroidy podané až po zhodnotení rizika/benefitu.

Pediatrická populácia

Rast a vývoj dojčiat a detí dlhodobo liečených kortikosteroimi sa má starostlivo sledovať.

Spomalenie rastu sa môže vyskytnúť u detí, ktoré dostávajú dlhodobú, dennú liečbu glukokortikoidmi v rozdelených dávkach a použitie tohto režimu má byť obmedzené len na najurgentnejšie indikácie. Tomuto vedľajšiemu účinku sa dá zvyčajne predísť, alebo ho minimalizovať liečbou glukokortikoid­mi obdeň.

Pre dojčatá a deti na dlhodobej liečbe kortikosteroidmi predstavuje mimoriadne riziko zvýšený intrakraniálny tlak.

Vysoké dávky kortikosteroidov môžu vyvolať pankreatitídu u detí.

Nasledujúce upozornenie platí, iba ak lieková forma obsahuje benzylalkohol:

Rozpúšťadlo obsahuje 9 mg benzylalkoholu v 1 ml roztoku (9 mg/ml). Benzylalkohol môže spôsobiť alergické reakcie.

Konzervačná látka benzylalkohol je spájaná so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane „syndrómu lapavého dychu“ a smrti u pediatrických pacientov. Aj keď bežné terapeutické dávky tohto lieku zvyčajne obsahujú množstvo benzylalkoholu, ktoré je podstatne nižšie ako množstvá, ktoré boli hlásené v spojitosti so „syndrómom lapavého dychu“, minimálne množstvo benzylalkoholu, pri ktorom sa môže vyskytnúť toxicita, nie je známe. Riziko vzniku toxicity benzylalkoholu závisí od podaného množstva a od schopnosti obličiek a pečene detoxikovať chemickú látku. Vznik toxicity je pravdepodobnejší u predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou. U malých detí je zvýšené riziko kvôli akumulácii.

Vysoké množstvá sa majú používať s opatrnosťou a len ak je to nevyhnutné, najmä u osôb s poruchou funkcie pečene alebo obličiek kvôli riziku akumulácie a toxicity (metabolická acidóza).

SOLU-MEDROL 40 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

SOLU-MEDROL 40 mg: obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

SOLU-MEDROL 125 mg: obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

SOLU-MEDROL 250 mg: obsahuje 32,56 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke Act-O-Vial, čo zodpovedá 1,628 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

SOLU-MEDROL 500 mg: obsahuje 58,39 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke s práškom, čo zodpovedá 2,9195 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

SOLU-MEDROL 1 g: obsahuje 116,78 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke s práškom, čo zodpovedá 5,839 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Potrebné vziať do úvahy u pacientov na diéte s nízkym obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Metylprednizolón je substrátom pre enzým cytochróm P450 a metabolizuje sa prevažne enzýmom CYP 3A4. CYP 3A4 je dominantný enzým, najčastejšie sa vyskytujúci z CYP podskupiny v pečeni dospelých ľudí. Katalyzuje 6p-hydroxyláciu steroidov, základný metabolický krok pre oba, endogénne a syntetické kortikosteroidy. Mnohé ďalšie zložky sú tiež substrátmi CYP3A4, niektoré z nich (ako aj iné lieky) preukázali zmenu metabolizmu glukokortikoidov v dôsledku indukcie (expresie) alebo inhibície enzýmom CYP3A4.

CYP3A4 INHIBÍTORY- lieky inhibujúce aktivitu enzýmu CYP3A4, znižujú pečeňový klírens a zvyšujú plazmatické koncentrácie substrátov CYP3A4 liekov, ako je metylprednizolón. Aby sa zabránilo toxicite steroidmi, môže byť potrebné dávku metylprednizolónu titrovať za prítomnosti CYP3A4 inhibítora.

CYP3A4 INDUKTORY- lieky indukujúce aktivitu enzýmu CYP3A4, zvyšujú pečeňový klírens, čo vedie ku zníženiu plazmatických koncentrácií liekov, ktoré sú substrátmi pre CYP3A4.

Na dosiahnutie požadovaného výsledku môže byť potrebné súbežné podávanie zvýšených dávok metylprednizolónu.

CYP3A4 SUBSTRÁTY- za prítomnosti iného CYP3A4 substrátu môže byť pečeňový klírens metylprednizolónu ovplyvnený, čo vyžaduje primeranú úpravu dávky. Je možné, že nežiaduce udalosti súvisia s užívaním oboch liekov, pravdepodobnejšie však pri súbežnom podaní.

ÚČINKY NESÚVISIACE S CYP3A4 – iné interakcie a účinky, ktoré sa vyskytujú pri užívaní metylprednizolónu sú popísané v tabuľke 2 nižšie.

Tabuľka 2 poskytuje zoznam a popis najčastejších a/alebo klinicky dôležitých liekových interakcií alebo účinkov s metylpredni­zolónom.

Tabuľka 2. Dôležité interakcie/účinky liekov alebo liečiv s metylpredni­zolónom

Inkompatibility

Aby sa predišlo problémom s kompatibilitou a stabilitou, odporúča sa, aby sa SOLU-MEDROL používal samostatne, oddelene od iných látok podávaných intravenózne. Medzi lieky, ktoré sú v roztoku so sodnou soľou metylprednizo­lónsukcinátu z hľadiska fyzikálnych vlastností nekompatibilné, patrí okrem iných sodná soľ alopurinolu, doxapramiumchlorid, tigecyklín, hydrochlorid diltiazemu, glukonát vápenatý, vekuróniumbromid, rokuróniumbromid, cisatrakurium­besylát, glykopyrolát, propofol (ďalšie informácie, pozri časť 6.2)

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách preukázali, že kortikosteroidy, ak sa podávajú matkám vo vysokých dávkach, môžu spôsobiť malformáciu plodu. Avšak nezdá sa, že by kortikosteroidy podávané tehotným ženám spôsobovali kongenitálne anomálie. Keďže sa neuskutočnili adekvátne reprodukčné štúdie s metylpredni­zolónsukcinátom sodným u ľudí, toto liečivo sa má počas gravidity používať len po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika pre matku a plod.

Niektoré kortikosteroidy ľahko prechádzajú cez placentu. Jedna retrospektívna štúdia zistila zvýšený výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti u detí narodených matkám liečených kortikosteroidmi. Ukazuje sa, že u ľudí je riziko nízkej pôrodnej hmotnosti závislé od dávky a môže byť minimalizované podávaním nižších dávok kortikosteroidov.

Deti narodené matkám, ktoré počas tehotenstva dostávali vyššie dávky kortikosteroidov, musia byť pozorne sledované a hodnotené na prejavy adrenálnej insuficiencie, aj keď novorodenecká nadobličková insuficiencia je zriedkavá u novorodencov, ktorí boli vystavení kortikosteroidom počas vnútromaternicového vývinu.

Nie sú známe účinky kortikosteroidov na pôrodné sťahy a samotný pôrod.

U detí, narodených matkám, ktoré boli počas gravidity dlhodobo liečené kortikosteroidmi, sa pozorovala katarakta.

Nasledujúce vyhlásenie platí, iba ak lieková forma obsahuje benzylalkohol:

Benzylalkohol môže prechádzať do placenty (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Kortikosteroidy sa vylučujú do materského mlieka.

Kortikosteroidy vylučované do materského mlieka môžu spomaľovať rast a ovplyvňovať endogénnu tvorbu glukokortikoidov u dojčiat. Toto liečivo by sa malo používať počas dojčenia len po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika pre matku a plod.

Fertilita

Kortikosteroidy spôsobili zhoršenie plodnosti v štúdiách na zvieratách. (pozri časť 5.3

Predklinické údaje o bezpečnosti).

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Účinok kortikosteroidov na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje nebol systematicky skúmaný. Nežiaduce účinky, ako sú závraty, vertigo, poruchy videnia a únava sa môžu vyskytnúť pri liečbe kortikosteroidmi. V prípade výskytu týchto účinkov, pacienti nemajú viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8  Nežiaduce účinky

Tieto nežiaduce reakcie boli hlásené v súvislosti s kontraindikovaným spôsobom podania: Intratekálne/E­pidurálne: arachnoiditída, funkčné gastrointestinálne poruchy/dysfunkcia močového mechúra, bolesť hlavy, meningitída, paraparéza/pa­raplégia, záchvat, poruchy vnímania. Frekvencia týchto nežiaducich účinkov nie je známa.

Tabuľka 3 Tabuľka nežiaducich účinkov liečiva

Peritonitída môže byť primárnym prejavom alebo príznakom gastrointestinálnej poruchy, ako je perforácia, obštrukcia alebo pankreatitída (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní)).

fHepatitída bola pozorovaná po intravenóznom podaní (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

*Nepatrí medzí MedDRA názvoslovie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Nie je známy klinický syndróm z akútneho predávkovania kortikosteroidmi. Hlásenia akútnej toxicity a/alebo smrti z predávkovania sú zriedkavé. V prípade predávkovania neexistuje špecifiké antidótum, liečba je podporná a symptomatická. Metylprednizolón je dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Kortikosteroidy na systémové použitie, glukokortikoidy, ATC kód: H02AB04

Metylprednizolón je silný protizápalový steroid. Má väčší protizápalový účinok ako prednizolón a menšiu tendenciu vyvolať retenciu sodíka a vody.

Sodná soľ metylprednizo­lónsukcinátu má rovnaké metabolické a protizápalové účinky ako metylprednizolón. Ak sa podáva parenterálne a v ekvimolárnych množstvách, biologický účinok dvoch zlúčenin je ekvivalentný. Relatívny účinok sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu a hydrokortizón nátrium-sukcinátu je po intravenóznom podaní vyjadrený znížením počtu eozinofilov najmenej štyri ku jednej. To sa zhoduje s relatívnym účinkom metylprednizolónu a hydrokortizónu pri perorálnom podaní.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetika metylprednizolónu je lineárna, nezávisle od cesty podania.

Absorpcia

Po intramuskulárnej dávke 40 mg sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu štrnástim zdravým dospelým dobrovoľníkom mužského pohlavia sa priemerná maximálna koncentrácia 454 ng/ml dosiahla za 1 hodinu. Po 12 hodinách plazmatická koncentrácia metylprednizolónu klesla na

• 31,9 ng/ml. Po 18 hodinách od podania žiadne množstvo metylprednizolónu nebolo detekované. Podľa plochy pod krivkou koncentrácie v čase (AUC), ktorá indikuje celkové množstvo absorbovaného lieku, bolo zistené, že intramuskulárne podaná sodná soľ metylprednizo­lónsukcinátu je ekvivalentná rovnakej dávke podanej intravenózne.

Výsledky štúdie preukázali, že ester sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu rýchlo a rozsiahlo konvertuje na aktívnu zložku metylprednizolónu pri všetkých cestách podania. Zistilo sa, že rozsah absorpcie voľného metylprednizolónu po intravenóznom a intramuskulárnom podaní je ekvivalentný a aj výrazne vyšší ako po podaní perorálneho roztoku a perorálnych tabliet metylprednizolónu. Vzhľadom na to, že rozsah absorbovaného metylprednizolónu pri liečbe po intravenóznom a intramuskulárnom podaní bol ekvivalentný aj napriek väčšiemu množstvu hemisukcinát esteru v celkovom obehu po intravenóznom podaní, zdá sa, že sa ester v tkanive konvertuje po injekcii podanej intramuskulárne s následnou absorpciou vo forme voľného metylmednizolónu.

Distribúcia

Metylprednizolón sa značne distribuuje do tkanív, prechádza hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka. Zdanlivý distribučný objem je približne 1,4 l/kg. Väzba metylprednizolónu na plazmatické proteíny u ľudí je približne 77 %.

Biotransformácia

U ľudí sa metylprednizolón metabolizuje v pečeni na neaktívne metabolity, hlavné sú 20a-hydroxymetylpred­nizolón a 20p-hydroxymetylpred­nizolón.

Ku metabolizmu v pečeni dochádza najmä prostredníctvom enzýmu CYP3A4 (zoznam liekových interakcií založených na metabolizme sprostredkovanom CYP3A4, pozri časť 4.5)

Metylprednizolón, rovnako ako mnoho substrátov enzýmu CYP3A4, môže byť tiež substrátom pre ATP dependentný kazetový (ABC) transportný proteín p-glykoproteínu, ktorý ovplyvňuje tkanivovú distribúciu a interakcie s ostatnými liekmi.

Eliminácia

Priemerný polčas eliminácie celkového metylprednizolónu je v rozmedzí od 1,8 do 5,2 hodiny. Celkový klírens je približne 5–6 ml/min/kg.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní neodhalili žiadne osobitné riziká. Predpokladá sa, že toxicity zistené v štúdiách po opakovanom podaní sa vyskytujú pri kontinuálnej expozícii exogénnymi adrenokortikálnymi steroidmi.

Karcinogénny potenciál

Metylprednizolón sa oficiálne nevyhodnocoval v štúdiách karcinogenity u hlodavcov. Získali sa variabilné výsledky s inými glukokortikoidmi, ktorých karcinogénnosť sa testovala na myšiach a potkanoch. Zo zverejnených údajov však vyplýva, že niekoľko príbuzných glukokortikoidov, vrátane budezonidu, prednizolónu a triamcinolón acetonidu, môže zvyšovať incidenciu hepatocelulárnych adenómov a karcinómov po perorálnom podaní samcom potkanov v pitnej vode. K týmto tumorogénnym účinkom dochádzalo v dávkach, ktoré boli nižšie ako typické klinické dávky v mg/m².

Mutagénny potenciál

Metylprednizolón sa oficiálne nevyhodnocoval z hľadiska genotoxicity. Avšak metylprednizo­lónsulfonát, ktorého štruktúra sa podobá štruktúre metylprednizolónu, nebol mutagénny s metabolickou alebo bez metabolickej aktivácie v Salmonella typhimurium pri 250 až 2 000 mikrogra­mov/platňu alebo v cicavčom bunkovom génovom mutačnom teste využívajúcom vaječníkové bunky čínskeho škrečka pri 2 000 až 10 000 mikrogra­mov/ml. Metylprednizo­lónsulfonát neindukoval neplánovanú DNA syntézu v primárnych hepatocytoch u potkanov pri 5 až 10 000 mikrogra­mov/ml. Okrem toho z prieskumu zverejnených údajov vyplýva, že prednizolónfar­nezylát (PNF), ktorý má podobnú štruktúru ako metylprednizolón, nebol mutagénny s metabolickou aktiváciou alebo bez metabolickej aktivácie v Salmonella typhimurium a Escherichia coli kmeňoch pri 312 až 5 000 mikrogra­mov/platňu. V línii fibroblastových buniek čínskeho škrečka spôsobil PNF mierne zvýšenie incidencie štrukturálnych chromozomálnych aberácií s metabolickou aktiváciou pri najvyššej testovanej koncentrácii 1 500 mikrogra­mov/ml.

Reprodukčná toxicita

Kortikosteroidy spôsobili zníženie plodnosti, keď boli podávané potkanom.

Samcom potkanov sa podával kortikosterón v dávkach 0, 10 a 25 mg/kg/deň subkutánnou injekciou raz denne počas 6 týždňov a párili sa s neošetrenými samicami. Po 15. dni sa vysoká dávka znížila na 20 mg/kg/deň. Pozorovalo sa zníženie počtu kopulačných spojení, čo mohol byť sekundárny následok zníženia hmotnosti vedľajších orgánov. Znížil sa počet implantácií a živých plodov.

Kortikosteroidy sa preukázali ako teratogénne u mnohých druhov pokiaľ užívali dávky ekvivalentné k ľudským dávkam. V reprodukčných štúdiách na zvieratách, glukokortikoidy ako metylprednizolón zvyšovali incidenciu malformácií (rázštep podnebia, kostrové malformácie), embryo-fetálnej letality (napr. zvýšenie resorpcie) a vnútromaternicového spomalenia rastu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

SOLU-MEDROL 40 mg:

Prášok na injekčný roztok:

laktóza

monohydrát dihydrogénfos­forečnanu sodného hydrogénfosfo­rečnan sodný

hydroxid sodný (na úpravu pH)

Rozpúšťadlo:

voda na injekcie

SOLU-MEDROL 125 mg, SOLU-MEDROL 250 mg:

Prášok na injekčný roztok: monohydrát dihydrogénfos­forečnanu sodného hydrogénfosforečnan sodný hydroxid sodný (na úpravu pH)

Rozpúšťadlo:

voda na injekcie

SOLU-MEDROL 500 mg, SOLU-MEDROL 1 g:

Prášok na injekčný roztok:

monohydrát dihydrogénfos­forečnanu sodného hydrogénfosforečnan sodný hydroxid sodný (na úpravu pH)

Rozpúšťadlo: voda na injekcie benzylalkohol

6.2  Inkompatibility

Kompatibilita a stabilita intravenóznych roztokov sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu s inými liečivami závisí od pH, koncentrácie, času, teploty a rozpustnosti samotného metylprednizolónu vo výslednom roztoku. Aby sa predišlo problémom s kompatibilitou a stabilitou, odporúča sa, vždy keď je to možné, podávať roztoky sodnej soli metylprednizo­lónsukcinátu oddelene od iných liečiv a prepláchnuť žilu po podaní, resp. intravenózne podať vedľajším prídavným vstupom do infúzie („Y“) (viac informácií pozri časť 4.5).

6.3  Čas použiteľnosti

SOLU-MEDROL 40 mg: 2 roky

SOLU-MEDROL 125 mg: 2 roky

SOLU-MEDROL 250 mg, SOLU-MEDROL 500 mg, SOLU-MEDROL 1 g: 5 rokov

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Pred rekonštitúciou: Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Po rekonštitúcii: Rekonštituované roztoky uchovávajte pri teplote do 25 °C a použite ich v priebehu 12 hodín.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

Každé balenie obsahuje prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok. SOLU-MEDROL 40 mg: 1 dvojkomorová injekčná liekovka Act-O-Vial SOLU-MEDROL 125 mg: 1 dvojkomorová injekčná liekovka Act-O-Vial SOLU-MEDROL 250 mg: 1 dvojkomorová injekčná liekovka Act-O-Vial SOLU-MEDROL 500 mg: 1 injekčná liekovka s práškom + 1 injekčná liekovka s rozpúšťadlom SOLU-MEDROL 1 g: 1 injekčná liekovka s práškom + 1 injekčná liekovka s rozpúšťadlom Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

• 6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Návod na prípravu roztoku na injekčné vnútrožilové alebo vnútrosvalové podanie:

NÁVOD NA POUŽITIE DVOJKOMOROVEJ INJEKČNEJ LIEKOVKY (DVOJKOMPARTMEN­TOVEJ ACT-O-VIAL)

• 1. Stlačením plastického aktivátora presuňte rozpúšťadlo do spodného oddelenia.

• 2. Jemne potraste, aby sa roztok premiešal.

• 3. Odstráňte plastický kryt zo stredu zátky.

• 4. Vydezinfikujte povrch zátky vhodným dezinfekčným roztokom.

• 5. Zátku prepichnite ihlou kolmo cez stred zátky, kým neuvidíte hrot ihly. Otočte injekčnú liekovku hore dnom a aspirujte obsah.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG

Boulevard de la Plaine 17 1050 Bruxelles

Belgicko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

SOLU-MEDROL 40 mg: 56/0045/75-S

SOLU-MEDROL 125 mg: 56/0179/18-S

SOLU-MEDROL 250 mg: 56/0180/18-S

SOLU-MEDROL 500 mg: 56/0181/18-S

SOLU-MEDROL 1 g: 56/0182/18-S

9.  DÁTUM REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 28. decembra 1975

Dátum posledného predĺženia registrácie: 30. júla 2007