Spitomin 5 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Spitomin 5 mg

Spitomin 10 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta Spitomin 5 mg obsahuje 5 mg buspiróniumchlo­ridu.

Každá tableta Spitomin 10 mg obsahuje 10 mg buspiróniumchlo­ridu.

Pomocná látka so známym účinkom

Každá tableta Spitomin 5 mg obsahuje 55,7 mg monohydrátu laktózy.

Každá tableta Spitomin 10 mg obsahuje 111,4 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Vzhľad: biele alebo takmer biele, okrúhle, ploché tablety so zrezanou hranou, bez vône, s deliacou ryhou na jednej a označením e 151 (Spitomin 5 mg) a e 152 (Spitomin 10 mg) na druhej strane.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Spitomin je indikovaný na liečbu pretrvávajúcej úzkosti. Hlavné použitie je na zmiernenie symptómov generalizovanej úzkostnej poruchy (GUP), ako sú:

• – tremor, nutkavé pohyby, napätie a neschopnosť uvoľnenia, zvýšený svalový tonus, svalové zášklby a bolesti, ktoré preukazujú existenciu motorického napätia,

• – autonómna hyperaktivita prejavujúca sa zvýšeným potením, suchom v ústach, tachykardiou, dýchavičnosťou, zrýchleným dýchaním, závratmi, parestéziami, zvýšeným močením, hnačkou, brušnou nepohodou a zblednutím,

• – psychologické symptómy obyčajne sprevádzajúce úzkosť: nepokoj, vzrušenie, agitovanosť, obavy a strach, vrátane strachu zo smrti,

• – nadmerná pozornosť vedúca k podráždenosti, ťažkosti pri sústredení a nespavosť.

Spitomin možno tiež použiť ako doplnkové liečivo pri liečbe pacientov závislých od alkoholu alebo depresívnych pacientov. (Pozri časť 4.5 „Liekové a iné interakcie“.)

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávky treba individualizovať podľa stavu pacienta.

Odporúčaná začiatočná dávka je 3×5 mg denne. Možno ju zvýšiť o 5 mg denne každé 2 – 3 dni. Priemerná denná dávka je 20 – 30 mg. Jednotlivá dávka by nemala prekročiť 30 mg. Maximálna denná dávka nesmie prekročiť 60 mg.

Ak sa buspirón podáva so silným inhibítorom CYP3A4, začiatočná dávka sa má znížiť a zvyšovať len postupne po zhodnotení lekárom.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Po jednorazovom podaní pacientom s miernou až stredne závažnou renálnou nedostatočnosťou (klírens kreatinínu 20 – 49 ml/min/1,7­2 m²) bolo pozorované mierne zvýšenie hladiny buspirónu v krvi bez zvýšenia biologického polčasu. Týmto pacientom má byť buspirón podávaný opatrne a v nízkych dávkach, odporúča sa 2-krát denne. Pred eventuálnym zvýšením dávky treba starostlivo posúdiť pacientovu reakciu a symptómy. Jednorazové podanie pacientom s anúriou spôsobuje zvýšenie krvnej hladiny metabolitu 1-pyrimidín/pipe­razínu (1-PP) a dialýza u nich nepreukázala účinok ani na hladinu buspirónu, ani na hladinu 1-PP. Buspirón sa nemá podávať pacientom s klírensom kreatinínu < 20 ml/min/1,7­2 m², najmä nie pacientom s anúriou, pretože môže dôjsť k zvýšeniu hladiny buspirónu a jeho metabolitov.

Porucha funkcie pečene

Ako sa dá očakávať, lieky ako buspirón, použité u pacientov so zníženou funkciou pečene, vykazujú znížený „first-pass effect“. Po jednorazovom podaní sa u pacientov s cirhózou pečene objavujú vyššie maximálne koncentrácie nezmeneného buspirónu, spolu s predĺžením biologického polčasu. U týchto pacientov sa má buspirón používať s opatrnosťou a individuálna dávka sa má starostlivo upravovať, aby sa znížila možnosť vzniku nežiaducich účinkov na CNS, ktoré môžu vzniknúť ako dôsledok vysokých maximálnych koncentrácií buspirónu. Zvýšenie dávky sa má starostlivo zvážiť, a to až po 4 – 5 dňoch skúseností s predchádzajúcim dávkovaním.

Starší pacienti

Aktuálne údaje nepodporujú zmenu dávkovacieho režimu na základe veku alebo pohlavia pacienta.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť buspirónu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené.

Placebom kontrolované štúdie, v ktorých bolo 334 pacientov liečených buspirónom po dobu až šiestich týždňov, nepreukázali účinnosť buspirónu v dávkach doporučených pre dospelých pri liečbe generalizovanej úzkostnej poruchy u pacientov mladších ako 18 rokov. Plazmatické koncentrácie buspirónu a jeho aktívneho metabolitu boli pri podávaní rovnakých dávok u pediatrických pacientov v porovnaní s dospelými vyššie.

Spôsob podávania

Na vnútorné použitie.

Jedlo zvyšuje biologickú dostupnosť buspirónu. Tablety sa majú užívať každý deň v rovnakú dobu s jedlom alebo bez jedla.

Grapefruitový džús zvyšuje plazmatickú koncentráciu buspirónu. Pacienti, ktorú užívajú buspirón, sa majú vyhnúť konzumácii väčšieho množstva grapefruitové­ho džúsu.

4.3 Kontraindikácie

Spitomin sa nemá podávať pacientom s nasledujúcimi ťažkosťami:

• – precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.,

• – závažná porucha funkcie pečene alebo obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min/1,7­2 m²),

• – akútna intoxikácia alkoholom, hypnotikami, analgetikami alebo antipsychotikami,

• – epilepsia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Podávanie buspirónu pacientom, ktorí užívajú inhibítor monoaminooxidázy (IMAO) môže predstavovať nebezpečenstvo. Po pridaní buspirónu do liečebného režimu obsahujúceho IMAO bol hlásený výskyt zvýšenia krvného tlaku. Preto sa súbežné užívanie buspirónu s inhibítormi monoaminooxidázy neodporúča.

Pediatrická populácia

Spitomin sa nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov, pretože bezpečnosť a účinnosť neboli v tejto vekovej skupine doteraz stanovené (pozri časť 4.2).

Buspirón sa má užívať s opatrnosťou u pacientov s:

• – poruchou funkcie pečene

• – poruchou funkcie obličiek

• – akútnym glaukómom s úzkym uhlom

• – myasténiou gravis

• – liekovou závislosťou

Buspirón môže potenciálne maskovať klinické príznaky depresie a preto sa nemá samostatne používať na liečbu depresie.

Zneužívanie liekov a závislosť

Na základe štúdií u ľudí a u zvierat, buspirón nemá žiadny potenciál pre zneužívanie liekov a závislosť.

Potenciál pre reakcie z vysadenia u pacientov závislých na sedatívach/hyp­notikách/anxi­olytikách

Pretože buspirón nevykazuje skríženú toleranciu s benzodiazepínmi a inými obvyklými sedatívami/hyp­notikami, nepotláča abstinenčný syndróm, ktorý sa často objavuje pri ukončení liečby týmito liekmi. Preto je pred začatím liečby buspirónom vhodné postupne vysadiť tieto lieky, predovšetkým u pacientov dlhodobo užívajúcich lieky tlmiace CNS.

Dlhodobá toxicita

Pretože mechanizmus účinku nebol úplne objasnený, nie je možné predvídať dlhodobé toxické pôsobenie na CNS alebo iné orgánové systémy.

Neexistujú údaje svedčiace o možnej interakcii medzi buspirónom a alkoholom. Aj keď liek nezvyšuje poškodenie fyzických a mentálnych schopností vyvolaných alkoholom, pacientov treba upozorniť, že sa majú požívaniu alkoholu počas liečby Spitominom vyhnúť.

Aby sa prejavili uspokojivé anxiolytické účinky, môže byť potrebných niekoľko dní liečby (7 – 14 dní). Pacientov treba upozorniť, že nemajú očakávať okamžité zlepšenie. Optimálne výsledky vyžadujú opakované dávky lieku. Pre maximálny terapeutický účinok sa môžu vyžadovať 4 týždne liečby. U pacientov s vážnymi symptómami úzkosti je potrebný lekársky dohľad.

Pacientov netolerujúcich laktózu treba pred začatím užívania Spitominu varovať. 5 mg tableta obsahuje 55,7 mg laktózy a 10 mg tableta 111,4 mg laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

K súbežnému užívaniu buspirónu s inými liekmi pôsobiacimi na CNS je potrebné pristupovať s opatrnosťou.

Účinok iných liekov na buspirón

Neodporúčané kombinácie:

• - Inhibítory MAO: súbežné podávanie s inhibítormi MAO môže zvýšiť krvný tlak. Preto sa súbežné podávanie s inhibítormi MAO neodporúča (pozri časť 4.4).

• - Erytromycín: Súbežné podávanie buspirónu (10 mg v jednorazovej dávke) a erytromycínu (štyri dni 1,5 g jedenkrát denne zvýšilo u zdravých dobrovoľníkov plazmatické koncentrácie buspirónu (hodnota Cmaxsa zvýšila 5× a AUC 6x). Ak je potrebné užívať buspirón v kombinácii s erytromycínom, odporúča sa nízka dávka buspirónu (napr. 2,5 mg dvakrát denne). Nasledujúca úprava dávkovania obidvoch liekov sa má robiť na základe klinickej odpovede.

• - Itrakonazol: Súbežné podávanie buspirónu (10 mg v jednorazovej dávke) a itrakonazolu (štyri dni 200 mg jedenkrát denne) zvýšilo u zdravých dobrovoľníkov plazmatické koncentrácie buspirónu (hodnota Cmaxsa zvýšila 13× a AUC 19x). Ak je potrebné užívať buspirón v kombinácii s itrakonazolom, odporúča sa nízka dávka buspirónu (napr. 2,5 mg jedenkrát denne). Nasledujúca úprava dávkovania obidvoch liekov sa má robiť na základe klinickej odpovede.

Kombinácie užívané s opatrnosťou:

• - Diltiazem: Súbežné podávanie buspirónu (10 mg v jednorazovej dávke) a diltiazemu (60 mg trikrát denne) zvýšilo u zdravých dobrovoľníkov plazmatické koncentrácie buspirónu (hodnota Cmax sa zvýšila 5,3× a AUC 4x). Pri podávaní buspirónu súčasne s diltiazemom môže dôjsť k zvýšeniu účinku a toxicity buspirónu. Nasledujúca úprava dávkovania obidvoch liekov sa má robiť na základe klinickej odpovede.

• - Verapamil: Súčasné podávanie buspirónu (10 mg v jednorazovej dávke) a verapamilu (80 mg trikrát denne) zvýšilo u zdravých dobrovoľníkov plazmatické koncentrácie buspirónu (hodnota Cmax a AUC sa zvýšila 3,4x). Pri podávaní buspirónu súbežne s verapamilom môže dôjsť k zvýšeniu účinku a toxicity buspirónu. Nasledujúca úprava dávkovania obidvoch liekov sa má robiť na základe klinickej odpovede.

• - Rifampicín: Rifampicín indukuje metabolizmus buspirónu prostredníctvom CYP3A4. Preto súbežné podávanie buspirónu (30 mg v jednorazovej dávke) a rifampicínu (päť dní 600 mg jedenkrát denne) znížilo u zdravých dobrovoľníkov plazmatické koncentrácie (hodnota Cmax sa znížila o 84 % a AUC o 90 %) a farmakodynamický účinok buspirónu.

Kombinácie, které je potrebné zobrať do úvahy:

• - SSRI: Kombinácia buspirónu a selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) bola testovaná v mnohých klinických štúdiách u viac než 300 000 pacientov. Aj keď neboli pozorované žiadne závažné toxicity, vyskytli sa vzácne prípady záchvatov u pacientov užívajúcich buspirón súbežne s SSRI.

Jednotlivé prípady záchvatov u pacientov užívajúcich buspirón v kombinácii s SSRI boli hlásené z bežnej klinickej praxe.

Buspirón sa má užívať s opatrnosťou v kombinácii so sérotonínergnými liekmi (vrátane IMAO, L-tryptofánu, triptánov, tramadolu, linezolidu, SSRI, lítia a ľubovníka bodkovaného), pretože existujú ojedinelé správy o výskyte sérotonínového syndrómu u pacientov užívajúcich buspirón súbežne s SSRI. Pri podozrení na túto možnosť je potrebné okamžite prerušiť liečbu buspirónom a začať podpornú symptomatickú liečbu.

• - Väzba na bielkoviny: Buspirón môže in vitro vytesniť lieky menej pevne viazané na bielkoviny, ako je digoxín. Klinický význam tejto vlastnosti nie je známy.

• - Nefazodón: Súbežné podávanie buspirónu (2,5 alebo 5 mg dvakrát denne) a nefazodónu (250 mg dvakrát denne) spôsobilo u zdravých dobrovoľníkov výrazné zvýšenie plazmatických koncentrácií buspirónu (zvýšenie hodnoty Cmax20× a AUC 50x) a štatisticky významné zníženie (asi o 50 %) plazmatických koncentrácií metabolitu buspirónu, 1-pyrimidinylpi­perazinu. Pri dávkach 5 mg buspirónu dvakrát denne sa pozorovalo mierne zvýšenie hodnoty AUC u nefazodónu (23 %) a u jeho metabolitov, hydroxy nefazodónu (HO-NEF) (17 %) a mCPP (9 %). Mierne zvýšenie hodnoty Cmax sa pozorovalo u nefazodónu (8 %) a jeho metabolitu HO-NEF (11 %).

Profil nežiaducich účinkov u jedincov užívajúcich buspirón v dávke 2,5 mg dvakrát denne a nefazodón v dávke 250 mg dvakrát denne bol podobný ako u jedincov užívajúcich tieto lieky samostatne. U jedincov užívajúcich buspirón v dávke 5 mg dvakrát denne a nefazodón v dávke 250 mg dvakrát denne sa prejavili nežiaduce účinky ako točenie hlavy, asténia, závraty a ospalosť. Pri súčasnom podávaní s nefazodónom sa odporúča dávku buspirónu znížiť. Nasledujúca úprava dávkovania obidvoch liekov sa má robiť na základe klinickej odpovede.

• - Grapefruitová šťava: Súbežné podávanie buspirónu v dávke 10 mg a grapefruitovej šťavy (dvojitá dávka 200 ml počas 2 dní) zvýšilo u zdravých dobrovoľníkov plazmatické koncentrácie buspirónu (hodnota Cmaxsa zvýšila 4,3× a AUC 9,2x).

• - Ostatné inhibítory a induktory CYP3A4: Pri podávaní so silným inhibítorom CYP3A4 sa odporúča opatrné užívanie nízkej dávky buspirónu. Pre zachovanie anxiolytického účinku buspirónu podávaného v kombinácii so silným induktorom CYP3A4, napr. fenobarbitalom, fenytoínom, karbamazepínom, ľubovníkom bodkovaným, môže byť nutná úprava dávky buspirónu.

• - Fluvoxamín: Pri krátkodobej liečbe buspirónom v kombinácii s fluvoxamínom sa plazmatické koncentrácie buspirónu v porovnaní s monoterapiou buspirónom zdvojnásobili.

• - Trazodón: Súbežné podávanie trazodónu spôsobilo u niektorých pacientov trojnásobné až šesťnásobné zvýšenie ALT.

• - Cimetidín: Súbežné užívanie buspirónu a cimetidínu spôsobilo mierne zvýšenie hladiny metabolitu buspirónu, 1-(2-pyrimidinyl)-piperazinu. Vzhľadom na silnú väzbu buspirónu na bielkoviny (asi 95 %) je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní s liekmi so silnou väzbou na bielkoviny

• – Baklofén, lofexidín, nabilon a antihistaminiká môžu zvýšiť sedatívny účinok.

Účinok buspirónu na iné lieky

• - Diazepam: Po pridaní buspirónu do dávkovacieho režimu diazepamu neboli pozorované štatisticky významné rozdiely v ustálených farmakokinetických parametroch (Cmax, AUC a Cmin) u diazepamu, ale u nordiazepamu bolo zistené zvýšenie asi o 15 % a boli pozorované menej významné nežiaduce klinické účinky (závraty, bolesti hlavy a nauzea).

• - Haloperidol: Súbežné podávanie haloperidolu a buspirónu môže zvýšiť hladinu haloperidolu v sére.

• - Digoxín: U človeka sa približne 95 % buspirónu viaže na plazmatické bielkoviny. Buspirón nevytesňuje in vitro lieky pevne naviazané na sérové bielkoviny (napr. warfarín). Ale môže in vitro vytesniť menej pevne naviazané lieky, ako napríklad digoxín. Klinický význam tejto vlastnosti nie je známy.

• - Warfarín: Po pridaní buspirónu do liečebného režimu obsahujúceho warfarín bolo hlásené predĺženie protrombínové­ho času.

• – Používanie buspirónu spolu s inými anxiolytikami a liekmi pôsobiacimi na CNS nie je dostatočne zdokumentované. Súbežné užívanie Spitominu s neuroleptikami alebo antidepresívami preto vyžaduje výnimočnú opatrnosť.

• – Opatrnosť je potrebná pri podávaní Spitominu spolu s antihyperten­zívami, srdcovými glykozidmi, antidiabetikami a perorálnymi antikoncepčnými prostriedkami.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Údaje o podávaní buspirónu tehotným ženám sú obmedzené alebo nie sú k dispozícii. Štúdie reprodukčnej toxicity na zvieratách nenaznačujú priame alebo nepriame škodlivé účinky (pozri časť 5.3).

Podávanie buspirónu v gravidite sa z preventívnych dôvodov neodporúča.

Účinok buspirónu na pôrod nie je známy.

Dojčenie

Nie je známe, či sa buspirón alebo jeho metabolit/meta­bolity vylučujú do ľudského materského mlieka. Na základe posúdenia prospešnosti dojčenia pre dieťa a prospešnosti liečby pre matku je potrebné rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť podávanie buspirónu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Buspirón má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pozornosť je treba venovať rizikám spojeným s ospalosťou alebo závratmi vyvolanými týmto liekom (pozri časť 4.8).

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky buspirónu, ak sa vyskytnú, sú obvykle pozorované na začiatku liečby a obvykle ustupujú pri pokračujúcom užívaní lieku a/alebo znížení dávkovania.

Klinické skúsenosti

Pri porovnaní pacientov užívajúcich buspirón s pacientmi užívajúcimi placebo boli závraty, bolesť hlavy, nervozita, točenie hlavy, nauzea, vzrušenie a potenie/ vlhká lepkavosť jedinými nežiaducimi účinkami, ktoré sa vyskytli s významne vyššou frekvenciou (p < 0,10) v skupine užívajúcej buspirón.

Nižšie uvedený zoznam nežiaducich účinkov je zoradený podľa tried orgánových systémov a terminológie MedRA a frekvencie pomocou nasledujúcich kategórií častosti: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až < 1/10); menej časté (> 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

* závraty vrátane točenia hlavy

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v

4.9 Predávkovanie

Odporúčaná liečba predávkovania

U zdravých dobrovoľníkov bola maximálna tolerovaná dávka buspirónu 375 mg/deň. Pri užívaní maximálnych dávok boli najčastejšie pozorovanými príznakmi nauzea, vracanie a iné gastrointestinálne príznaky, závraty, ospalosť, mióza. Je potrebné čo najskôr vyprázdniť žalúdok. Liečba má byť symptomatická a podporná. Špecifické antidotum nie je známe. Buspirón sa nedá odstrániť hemodialýzou.

Je potrebné predpokladať užitie viacerých liekov.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psycholeptiká, anxiolytiká, deriváty buspirónu. ATC kód: N05BE01.

Mechanizmus účinku

Buspiróniumchlorid, liečivo tabliet Spitomin, je nebenzodiazepínové anxiolytikum. Presný mechanizmus účinku nie je známy. Na rozdiel od klasických anxiolytík, buspirón nemá antikonvulzný, sedatívny a svalovo relaxačný účinok. Znižuje acetylcholín v niektorých častiach mozgu a neviaže sa na benzodiazepínové GABA-receptory, ako preukázali štúdie in vitro a in vivo. Potencujúci účinok buspirónu na dopaminergný systém sa zisťoval in vitro. Ukazuje sa, že látka blokuje presynaptické dopamínové receptory selektívne a vyvoláva zvýšenie frekvencie výbojov v dopamínových neurónoch stredného mozgu. Navyše má buspirón a jeden z jeho metabolitov vysokú afinitu voči serotonínovým receptorom. Buspirón bol klasifikovaný ako parciálny agonista selektívneho serotonínového podtypu 1A (5-HT1A) s presynaptickými aj postsynaptickými receptormi 5-HT1A in vitro. Predpokladá sa, že anxiolytické účinky buspirónu sú spôsobené jeho účinkom na serotonergný a dopamínergný systém.

Buspirón nemá negatívny účinok na schopnosť výkonu psychomotorických funkcií. Počas liečby sa nevyskytuje závislosť na látke ani tolerancia, a objavenie sa abstinenčných príznakov je nepravdepodobné. Látka nepotencuje ani tlmiace účinky na CNS vyvolané alkoholom.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Nástup účinku a jeho trvanie

Postupné liečebné účinky sú pozorovateľné 7 – 14 dní po začatí liečby, pričom maximálny účinok sa dosahuje po 4 týždňoch.

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa buspirón rýchlo absorbuje s biologickou dostupnosťou blízkou 90 %.

Distribúcia

Buspirón má celkovú viazanosť na bielkoviny 95 %. Dve tretiny buspirónu sa viažu na albumín, zvyšok je viazaný na alfa-1-kyslý glykoproteín.

Biotransformácia

Liek je rozsiahlo metabolizovaný pri prvom prechode pečeňou. Zistili sa tri skupiny metabolitov: 1-pyrimidinyl piperazín (1-PP), hydroxylované deriváty a glukuronidy. Spomedzi nich sa 1-PP považuje za farmakologicky aktívny metabolit.

Eliminácia

Eliminačný polčas pôvodnej zlúčeniny je 2,4 – 2,7 hod., pre metabolit 1-PP je to asi 4,8 hod. Menej než 1 % perorálne podanej dávky sa vylúči močom bezo zmeny. 29 – 63 % perorálnej dávky sa vylúči do 24 hod. po podaní, predovšetkým vo forme metabolitov. 18 – 38 % dávky možno nájsť v stolici. Štúdie na zvieratách ukázali, že látka sa vylučuje do materského mlieka. Zodpovedajúce štúdie na ľuďoch sa nevykonali. Buspirón nie je dialyzovateľný.

5.3  Predklinické údaje o bezpečnosti

AKÚTNA TOXICITA

Toxické účinky buspirónu po jednotlivej perorálnej dávke sa študovali na niekoľkých živočíšnych druhoch, ako ukazuje nasledujúca tabuľka:

Intravenózne, subkutánne a perorálne podanie hydrochloridu buspirónu sa vyhodnocovalo na potkanoch a myšiach oboch pohlaví. Toxické príznaky vyvolané látkou zahrňovali hypokinézu, kŕče sprevádzané slinením a opistotonus. Slinenie a klonické kŕče boli pozorované u psov. Vo všetkých študovaných prípadoch sa tieto zistenia vyskytli nezávisle od spôsobu podania lieku. Pitva zvierat uhynutých v dôsledku respiračnej nedostatočnosti ukázala patologické roztiahnutie žalúdka u potkanov a hypersekréciu žalúdočnej šťavy a poškodenia povrchovej sliznice v oblasti gastro-pylorického spojenia u psov. Obidvom skupinám zvierat sa podávali perorálne dávky hydrochloridu buspirónu.

Pokusy s opakovanou dávkou sa na zvieratách nerobili. Dlhodobé skúsenosti u ľudí potvrdili, že môžu znášať dávku až 375mg/deň počas 30 dní bez prejavu vážnych vedľajších účinkov. Pozorovala sa nevoľnosť, vracanie, pocity chvenia, ospalosť, nespavosť a rozostrené videnie.

REPRODUKČNÁ TOXICITA

Vykonali sa dva súbory štúdií. V prvom súbore sa vyšetrovala reprodukčná a vývojová toxicita potkaních matiek a plodov pri podávaní perorálnych dávok buspirónu od 7. do 17. dňa gestácie. Použili sa dávky buspirónu 2, 12 a 75mg/kg/deň. Najvyššie dávky spôsobili zastavenie rastu plodu s následnou nižšou váhou plodu a zvýšeným výskytom abnormálnej kostry. Pôrod, pomer živonarodených mláďat, postnatálna diferenciácia, schopnosť učenia a pohybový a emočný vývoj však neboli ovplyvnené. Je zaujímavé, že vrhy dvoch generácií samíc potkana pôvodne ošetrovaných buspirónom nepreukazovali žiadne odchýlky v pozorovaných parametroch.

Druhý súbor štúdií zisťoval možné toxické účinky buspirónu pri podávaní látky počas perinatálneho a laktačného obdobia. Podávali sa dávky 2, 12 a 75mg/kg/deň buspirónu samiciam potkana od 17. dňa gestácie do 20. dňa po vrhu. Najvyššia dávka vyvolala zvýšenie počtu potratov, pokles príjmu potravy testovaných matiek a následne pokles váhového prírastku. Novorodené mláďatá mali nižšiu schopnosť prežitia a tiež oneskorenie v rôznych vývojových štádiách (napr. uvoľnenie boltca). Motorický a emočný vývoj nebol ovplyvnený. Vyhodnocovali sa aj vrhy nasledujúcich generácií, pričom sa neobjavili žiadne negatívne zistenia.

Záver: Liek spôsobuje zmeny plodu, preto je potrebná opatrnosť. Keďže nie sú k dispozícii dôkladné štúdie na človeku, počas tehotenstva sa treba užívaniu buspirónu vyhnúť. Jeho účinok na pôrod nie je známy.

MUTAGENITA

Neboli pozorované žiadne bodové mutácie v žiadnej zo študovaných bunkových kultúr 5 kmeňov druhu Salmonella a myšacieho lymfómu. Po podaní jednorazovej alebo viacnásobnej dávky buspirónu neboli zistené žiadne chromozómové zmeny ani abnormality buniek kostnej drene.

KARCINOGENITA

Dlhodobé štúdie (24 a 18 mesiacov) na myšiach s použitím 167-násobku maximálnej odporúčanej perorálnej dávky pre človeka ukázali, že látka nemá žiadny karcinogénny potenciál.

6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

6.1  Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy mikrokryštalická celulóza sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) magnéziumstearát

koloidný bezvodý oxid kremičitý

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3   Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C, v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal: OPA/Al/PVC blister (6 blistrov – 10 tabliet v každom blistri).

Vonkajší obal: papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia: 60 × 5 mg, 60 × 10 mg

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Spôsob výdaja: výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

Pozri aj časť 6.4.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC

1106 Budapešť, Keresztúri út 30–38.

Maďarsko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Spitomin 5 mg: 70/0344/00-S

Spitomin 10 mg: 70/0345/00-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 31. októbra 2000

Dátum posledného predĺženia registrácie: 9. februára 2007