SYNTOPHYLLIN - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

SYNTOPHYLLIN

240 mg/10 ml injekčný roztok

2.  KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo: aminofylín 240 mg v 10 ml. (aminofylín je molekulový komplex teofylínu a etyléndiamínu).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Popis lieku: číry, bezfarebný až svetložlto zafarbený roztok, prakticky bez častíc.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Asthma bronchiale, chronická obštrukčná bronchitída, obštrukčný emfyzém pľúc, respiračná insuficiencia s hypoventiláciou, idiopatická apnoe novorodencov.

Liek je určený na liečbu dospelých a detí.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Začiatočná dávka u dospelých je 10 ml (240 mg) injekčného roztoku pomaly intravenózne počas 5 minút alebo 5 mg/kg hmotnosti v 100 až 250 ml infúzii izotonického roztoku chloridu sodného, trvajúcej 30 až 60 minút. Na udržanie terapeutickej koncentrácie teofylínu je možné pokračovať v podávaní udržiavacej dávky v infúzii podľa tabuľky:

dospelí fajčiari: 0,7 mg/kg/h

dospelí nefajčiari 16 až 50 rokov: 0,4 mg/kg/h

pacienti vyššieho veku s dysfunkciou pečene,

cor pulmonale, so srdcovým zlyhaním: 0,2 mg/kg/h

Maximálna jednotlivá dávka je 500 mg, maximálna denná dávka je 1 500 mg.

Pediatrická populácia

Stimulácia dýchania pri novorodeneckej apnoe:

Intravenózna úvodná dávka 6 mg/kg telesnej hmotnosti počas 20 minút, udržiavacia infúzia 1 – 1,5 mg/kg/h.

Úvodná intravenózna dávka je 6 mg/kg telesnej hmotnosti počas 20 minút, udržiavacia dávka u detí vo veku 6 až 52 týždňov sa vypočíta podľa vzorca:

dávka (mg/kg/h) = (0,008 x vek v týždňoch) + 0,21

Pre vyššie vekové kategórie udržiavacie dávky uvádza tabuľka:

deti od 1 roka do 9 rokov: 0,8 mg/kg/h

deti od 9 do 12 rokov: 0,7 mg/kg/h

dospievajúci (fajčiari) 12 až 16 rokov: 0,7 mg/kg/h

dospievajúci (nefajčiari) 12 až 16 rokov: 0,5 mg/kg/h

Udržiavaciu dávku rozdeľujeme najčastejšie do 4 dávok v priebehu 24 hodín, alebo ju podávame v kontinuálnej infúzii.

Spôsob podávania

Liek je určený na pomalú intravenóznu a intravenóznu infúznu aplikáciu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Nepoužívaj­te pri:

• – tyreotoxikóze,

• – ťažkej insuficiencii pečene,

• – tachydysrytmii,

• – akútnom infarkte myokardu,

• – epilepsii.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

SYNTOPHYLLIN sa nepodáva intramuskulárne.

Pri astmatickom záchvate je použitie SYNTOPHYLLINU ďalším stupňom komplexnej liečby, ktorá zahŕňa aplikáciu kyslíka, inhalačne krátko pôsobiace betamimetiká, kortikosteroidy, subkutánne podanie betamimetika. Pri nedostatočnom účinku úvodnej dávky SYNTOPHYLLINU sa podáva betamimetikum v infúzii. V prípade, že pacient užíval xantínové deriváty, musí byť dávka určená na základe zistených koncentrácii teofylínu v plazme. Individualizácia dávky je nutná z dôvodu ovplyvnenia farmakokinetiky teofylínu rôznymi faktormi (vek, hmotnosť, diéta, fajčenie, funkcia pečene, liekové interakcie). Pri výpočte dávky sa používa prepočet na ideálnu telesnú hmotnosť (lean body mass). Pri prechode na orálne liekové formy je možné podať liek s predĺženým uvoľňovaním po skončení infúzie. Pri rýchlo účinkujúcom lieku je potrebný 4 až 6 hodinový interval medzi skončením infúzie a podaním lieku.

4.5 Liekové a iné interakcie

Aminofylín podaný s prokaínom, hypotenzívami a vazodilatačnými liekmi prehlbuje pokles krvného tlaku. Súčasne podané betaadrenomimetiká, inhalačné anestetiká, glukokortikoidy môžu zvyšovať výskyt nežiaducich účinkov. Barbituráty, fenylbutazón, karbamazepín, fenytoín, primidón, nifedipín, rifampicín znižujú koncentráciu voľného teofylínu v plazme. Koncentráciu v plazme zvyšujú cimetidín, ranitidín, erytromycín, troleandomycín, klindamycín, linkomycín, chinolóny, perorálne kontraceptíva, anabolické steroidy, disulfiram, kofeín, azatioprim, cyklofosfamid, diltiazem, verapamil, izoniazid, mexiletín, metyldopa, metotrexát a betablokátory.

Vzostup koncentrácie teofylínu bol popísaný po začatí liečby aciklovirom. Aminofylín podaný spolu s flumanezilom predlžujú eliminačný polčas midazolamu. Opakované podávanie lanzoprazolu znižovalo hladiny teofylínu indukciou mikrozomálnych enzýmov. Fluexetín inhibuje metabolizmus teofylínu inhibíciou CYP1A2. Súčasné podávanie klinofloxacínu zvyšuje koncentrácie teofylínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Pri použití SYNTOPHYLLINU v tehotenstve a počas dojčenia sa musí zvažovať potenciálny prínos liečby pre matku a možné riziko pre plod. Teofylín prechádza cez placentu a pri plode dosahuje terapeutické hladiny. U novorodencov matiek, ktoré brali teofylín, sa pozorovala prechodná tachykardia, dráždivosť a dávenie. Tieto účinky sa objavia s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, keď plazmatické hladiny u matky dosahujú hornú terapeutickú hranicu.

V tehotenstve sa mení farmakokinetika teofylínu.V treťom trimestri bolo pozorované zníženie klírensu teofylínu, v niektorých prípadoch o 20 – 53 %. Boli pozorované prípady toxicity, vyžadujúce zníženie dávok. Pre mierne tokolytické účinky teofylín môže oddialiť pôrod.

Dojčenie

Teofylín preniká do materského mlieka.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Niektoré nežiaduce účinky, vyskytujúce sa pri liečbe xantínovými liekmi môžu znižovať schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov úzko súvisí so správnou indikáciou liečby, rešpektovaním kontraindikácií, so správnym dávkovaním a správnou rýchlosťou podania. Pre úzku terapeutickú šírku teofylínu sa u časti pacientov môžu vyskytnúť prejavy predávkovania už pri terapeutických plazmatických koncentráciách.

Teofylín môže vyvolať nauzeu, dávenie, bolesť v epigastriu, hnačku a krvácanie do gastrointesti­nálneho systému. Zvyšuje tiež sekréciu žalúdkovej šťavy a znižuje tonus dolného ezofageálneho sfinkteru, čo môže viesť ku gastroezofageálnemu refluxu.

Teofylín môže vyvolať sínusovú tachykardiu alebo supraventrikulárne alebo komorové extrasystoly pri terapeutických plazmatických koncentráciách. Môžu sa vyskytnúť tiež polytópne predsieňové extrasystoly.

Po rýchlej intravenóznej injekcii sa môže vyskytnúť hypotenzia. Boli pozorované aj úmrtia, pravdepodobne spôsobené kardiovaskulárnou toxicitou teofylínu.

Teofylín stimuluje centrálny nervový systém v dôsledku čoho vzniká nespavosť, zvýšená dráždivosť, bolesť hlavy alebo tremor. Pri vyšších plazmatických koncentráciách môžu vzniknúť epileptické záchvaty.

Nežiaduce reakcie na kožu sú charakterizované najčastejšie exanténmi rôzneho typu, pruritom, erytrodermiou a exfoliatívnou dermatitídou. Väčšinou sú ľahkého stupňa. Často ide o hypersenzitivitu na etyléndiamín, ktorú je možno potvrdiť kožnými testami. V týchto prípadoch sa odporúča používať miesto aminofylínových prípravkov teofylínové.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky:

Teofylín má úzky terapeutický index. Príznaky predávkovania sa pozorujú pri plazmatických koncentráciách nad 20 mg/l, ale môžu sa objaviť už pri terapeutických plazmatických hladinách 10 –15 mg/l. Letálne koncentrácie sú nad 50 mg/l. Pri chronickej intoxikácii sa klinické príznaky otravy objavujú pri nižších plazmatických hladinách než pri akútnej otrave. Ľudia od 60 rokov a deti v prvých rokoch života sú viacej citliví na intoxikáciu.

Klinicky sa otrava prejavuje gastrointesti­nálnymi príznakmi (nauzea, dávenie a hnačka), kardiovaskulárnymi príznakmi (tachykardia, supraventrikulárne a ventrikulárne arytmie, hypotenzia) a príznakmi z dráždenia centrálneho nervového systému (dávenie, hyperventilácia, agitácia, tremor, svalové kŕče). Prítomné môžu byť metabolické poruchy: hypokaliémia, hyperglykémia, hypofosfatémia, hypokalciémia, metabolická acidóza alebo respiračná alkalóza. V ojedinelých prípadoch môže byť intoxikácia komplikovaná psychózou, demenciou, akútnou pankreatitídou, rhabdomyolýzou alebo akútnym renálnym zlyhaním.

Liečba:

Pri vysokej plazmatickej koncentrácii teofylínu alebo pri vzniku kŕčov, hypotenzie alebo srdcových arytmií je potrebné použiť niektorú eliminačnú metódu. Najúčinnejšia eliminácia sa dosahuje pri hemoperfúzii cez aktívne uhlie alebo živicu. Účinná je aj hemodialýza, peritoneálna dialýza je neúčinná. Ostatná liečba je symptomatická: upravuje sa hypokaliémia, pri kŕčoch sa podáva diazepam alebo fenobarbital, pri hypotenzii je nutné doplniť objem cirkulujúcej tekutiny, pri supraventrikulárnej tachykardii je možné použiť verapamil, pri komorovej tachykardii je možné použiť beta-blokátor alebo prokaínamid.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antiastmatiká, xantíny.

ATC kód: R03DA05

Mechanizmus účinku

SYNTOPHYLLIN injekcie obsahujú aminofylín, čo je molekulový komplex metylxantínového derivátu teofylínu s etyléndiamínom. Vlastný účinok je spôsobený teofylínom. Má bronchodilatačný účinok, pôsobí stimulačne na dychové centrum, zvyšuje frekvenciu a silu srdcových kontrakcií, má slabý diurektický účinok, stimuluje CNS, zvyšuje žalúdkovú sekréciu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia a eliminácia

V plazme sa približne 60 % teofylínu viaže na plazmatické bielkoviny, hlavne albumín. Väzba na plazmatické bielkoviny je väčšia u astmatikov a novorodencov v porovnaní so zdravými osobami. Pri chorobách, ktoré vedú k poklesu plazmatickej hladiny albumínu (napr. nefrotický syndróm alebo cirhóza pečene), a u novorodencov sa znižuje množstvo viazanej látky. Po intravenóznej aplikácii sa účinok dosiahne za niekoľko minút. Distribučný objem teofylínu je priemerne 0,45 l/kg.

Približne 10 % látky sa u dospelého vylúči močom v nezmenenej forme. U novorodencov množstvo nezmenenej látky môže dosiahnuť až 50 % z podanej dávky.

Medzi jednotlivými subjektami sú veľké interindividuálne rozdiely v pečeňovej biotransformácii, čo vedie k veľkým rozdielom v klírense, plazmatických koncentráciách a biologickom polčase teofylínu. Pečeňová biotransformácia je ďalej ovplyvnená faktormi ako sú: vek, fajčenie, diéta, funkcia pečene, zlyhanie srdca a súčasne podávané lieky. Farmakokinetika teofylínu nie je ovplyvnená funkčným ochorením obličiek.

Teofylín preniká cez placentu do materského mlieka.

Farmakologický účinok teofylínu dobre koreluje s plazmatickými hladinami. Za terapeutické (bronchodilatačný účinok) sa považujú hladiny teofylínu 10 – 20 mg/l, to predstavuje 55 až 110 mikromol/l. Hladiny nad 20 mg/l môžu byť potenciálne toxické hladiny.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Výsledky toxikologických štúdií nepreukázali údaje, ktoré by vyvolali námietky proti užívaniu lieku SYNTOPHYLLIN v uvedených indikáciách a dávkach.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Na prípravu infúzie je najvhodnejší izotonický roztok chloridu sodného. Liek je alkalický, nesmie sa miešať s roztokmi s kyslým pH, predovšetkým s vitamínmi skupiny B, vitamínom C, prometazínom, chlorpromazínom, inzulínmi, tetracyklínmi, erytromycínom, amiodaronom, hydrokortizónom, dobutamínom, chloridom verapamilu, chloridom mazipredónia, chloridom tetracyklínu a draselnou soľou benzylpenicilínu. Pri miešaní týchto roztokov dochádza k vytesňovacej reakcii, ktorá môže viesť k vzniku viditeľnej zrazeniny, alebo prebehne vytesňovacia reakcia bez viditeľnej zrazeniny. Rozhodujúcim faktorom je nielen pH roztoku, ale aj samotný charakter účinnej látky.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulka z bezfarebného skla s etiketou, výlisok z PVC, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia:

5 sklenených ampuliek po 10 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Bez zvláštnych iných upozornení.

Liek je viazaný na lekársky predpis.

Roztok použite bezprostredne po otvorení obalu.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BB Pharma a.s., Durychova 101/66, 142 00 Praha 4 – Lhotka, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0770/92-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 14.12.1992

Dátum posledného predĺženia registrácie: 04.07.2007