Tensiomin 12,5 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Tensiomin 12,5 mg

Tensiomin25 mg

Tensiomin50 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Tablety Tensiomin 12,5 mg obsahujú liečivo captoprilum 12,5mg.

Tablety Tensiomin 25 mg obsahujú liečivo captoprilum 25mg.

Tablety Tensiomin 50 mg obsahujú liečivo captoprilum 50mg.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Vzhľad:

Tensiomin 12,5 mg: biele až sivobiele, ploché, okrúhle tablety so šikmo zrezanými hranami, poliacou ryhou na jednej a vtlačeným znakom e 121 na druhej strane, s nepatrnou charakteristic­kou vôňou.

Tensiomin 25 mg: biele až sivobiele, ploché, okrúhle tablety so šikmo zrezanými hranami, so štvrtiacou ryhou na jednej a vtlačeným znakom e 122 na druhej strane, s nepatrnou charakteristic­kou vôňou.

Tensiomin 50 mg: biele až sivobiele, ploché, okrúhle tablety so šikmo zrezanými hranami, poliacou ryhou na jednej a vtlačeným znakom e 123 na druhej strane, s nepatrnou charakteristic­kou vôňou.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Hypertenzia: esenciálna hypertenzia, renoparenchymálna hypertenzia, autoimúnna nefropatia, hypertenzia spojená s diabetes mellitus, renovaskulárna hypertenzia.

Kongestívne zlyhanie srdca.

Po infarkte myokardu: v prípade symptomatickej a asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory, v stabilných hemodynamických podmienkach.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie je potrebné určovať v závislosti od individuálnych potrieb každého pacienta.

Esenciálna hypertenzia: počiatočná dávka je obvykle 12,5 mg kaptoprilu dvakrát denne. Ak je hypotenzívny účinok v priebehu 1–2 týždňov nepostačujúci, dávka by sa mala postupne zvýšiť na maximum 50mg trikrát denne.

Bežná udržiavacia dávka je 25 mg 2–3-krát denne.

Maximálna denná dávka – 150 mg kaptoprilu by sa nemala prekročiť. Vyššie dávky spôsobia zvýšenú frekvenciu nežiaducich účinkov bez zlepšenia terapeutického výsledku. Aby sa dosiahlo ďalšie zníženie krvného tlaku, v dávkovacej schéme možno ku kaptoprilu pridať iné antihypertenzíva (napr. diuretiká, p-blokátory, blokátory vápnikového kanála).

Renovaskulárna a renoparenchymálna hypertenzia: odporúčaná počiatočná dávka je 6,25 mg trikrát denne. Udržiavacia dávka môže byť zvýšená postupne na maximum 25 mg trikrát za deň. Vyššie dávky nie sú obvykle potrebné.

Pacienti s narušenou renálnou funkciou: liečba by sa mala začať malými dávkami (6,25 mg

2–3-krát za deň). Dávku možno zvyšovať len pomaly postupne a s extrémnou opatrnosťou. Maximálna dávka závisí od klírens kreatinínu pacienta a je nasledovná:

Kongestívne zlyhanie srdca: pacienti v takom stave by mali byť počas liečby kaptoprilom pod prísnym lekárskym dohľadom. Odporúča sa počiatočná dávka 6,25mg trikrát denne. Môže sa postupne zvyšovať každé 2–3 týždne až po udržiavaciu dávku 25mg 2–3-krát denne.

Po infarkte myokardu: liečba kaptoprilom by sa nemala začať skôr ako 3 dni po akútnom infarkte myokardu za predpokladu, že prevláda stabilný hemodynamický stav. Počiatočná denná dávka je 6,25 mg. Zvyšovanie dávky by sa malo robiť postupne podľa tolerancie pacienta, kým sa dosiahne 25 mg trikrát za deň. V neskoršom štádiu liečby a v závislosti od individuálnej tolerancie pacienta by sa dávka mohla zvýšiť na 3×50 mg.

Liečba detí: o použití kaptoprilu na liečbu detí nie sú dostatočné údaje. Takáto liečba vyžaduje extrémnu opatrnosť a mala by sa použiť len v špeciálnych prípadoch (napr. renovaskulárna a renoparenchymálna hypertenzia). Počiatočná dávka by mala byť nízka, dennú dávku možno zvýšiť na 1–2 mg/kg telesnej hmotnosti s nepretržitým sledovaním.

Pacienti liečení diuretikami: pozri časť 4.4.

Tablety je najlepšie užiť hodinu pred jedlom.

Vyhodnotenie účinku prvej dávky je dôležité u ambulantných pacientov. Lekársky dohľad je potrebný, kým sa nepodarí nastaviť udržiavaciu dávku kaptoprilu. Mali by sa nastaviť aj dávky iných liekov používaných súčasne s kaptoprilom.

Starší pacienti: Nevyžaduje sa žiadne špeciálne nastavenie dávkovania, kým pacient nemá sprievodné renálne poškodenie. Pred začiatkom liečby treba preto posúdiť renálne funkcie (pozri časť 4.4). Dávku je potrebné nastaviť na najmenšie možné množstvo, ktorým sa dosiahne adekvátna hodnota krvného tlaku.

4.3 Kontraindikácie

Liečba Tensiominom je kontraindikovaná v nasledujúcich prípadoch:

• – hypersenzitivita na kaptopril alebo iný ACE inhibítor, hypersenzitivita na ktorúkoľvek pomocnú látku obsiahnutú v tabletách,

• – gravidita a/alebo obdobie laktácie,

• – pacienti s neutropéniou, agranulocytózou alebo trombocytopéniou,

• – prípady hypertrofickej kardiomyopatie s nízkym srdcovým výdajom,

• – aortostenóza, závažná mitrálna stenóza,

• – primárny hyperaldostero­nizmus,

• – anamnéza angioneurotického edému s predošlou terapiou ACE inhibítormi,

• – bilaterálna stenóza renálnej artérie alebo artérie v jednej funkčnej obličke.

Po podaní ACE inhibítorov sa popísal zvýšený sérový kreatinín a zlyhanie obličiek.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek vyžaduje opatrnosť. Počiatočná dávka by mala byť nízka, obvykle 6,25 mg 2–3-krát denne. Aj zvyšovanie tejto dávky, ak je potrebné, by malo prebiehať opatrne. Pred začatím liečby kaptoprilom u týchto pacientov by sa mala raz za mesiac skontrolovať proteinúria. Ak presiahne 1g/deň, alebo ak progresívne stúpa počas kontroly, odporúča sa prehodnotiť liečbu. Počas prvých 8 mesiacov liečby sa očakáva objavenie sa zvýšenej proteinúrie. Preto počnúc 9. mesiacom liečby postačuje kontrolovať proteinúriu každých 3–6 mesiacov.

Antihypertenzívny účinok kaptoprilu je výraznejší u renovaskulárnych hypertenzií, než u pacientov s esenciálnou hypertenziou (s normálnymi hladinami renínu). Preto sa analýza antihypertenzívneho účinku kaptoprilu môže považovať aj za diagnostický nástroj.

Kaptopril nie je účinný pri liečbe Connovho syndrómu. Tento jav môže slúžiť pri diagnostike tohto syndrómu. Kaptopril sa však nemá použiť na jeho liečbu.

U pacientov dialyzovaných použitím vysoko-prietokových polyakrylnitri­lových membrán, ktorí sú zároveň liečení ACE inhibítormi, sa zaznamenal vysoký výskyt anafylaktických reakcií, napr. opuchy tváre, sčervenanie, dýchavičnosť, počas prvých minút začínajúcej dialýzy. Odporúča sa použiť alternatívnu membránu, alebo alternatívny anti-hypertenzívny liek.

Pacienti s nízkou hladinou sodíka a dehydratovaní pacienti, ako aj pacienti s renovaskulárnou hypertenziou by sa mali kaptoprilom liečiť len opatrne. U týchto pacientov má antihypertenzívny účinok lieku vyšší stupeň.

Pacienti s kongestívnym srdcovým zlyhaním často pociťujú hypotenziu po prvej dávke. Preto je lepšie liečbu začať u hospitalizovaných pacientov. Ak to nie je možné, mali by byť aspoň pod prísnym lekárskym dohľadom.

Pacienti liečení v predošlom období diuretikami môžu užívať kaptopril až po trojdňovej prestávke bez diuretík. Ak prerušenie liečby diuretikami nie je možné, kaptopril by sa mal začať dávkou 6,25 mg trikrát denne.

Raz za mesiac v prvých troch mesiacoch liečby a neskôr raz za tri mesiace by sa mal kontrolovať počet bielych krviniek. Pacientom s autoimúnnymi ochoreniami, alebo pacientom liečeným cytostatikami a imunosupresívami by sa mal počet bielych krviniek kontrolovať raz za dva týždne počas prvých troch mesiacov liečby. Nízke výsledky, ako 4×109/L vyžadujú kontrolu krvného obrazu. Liečbu kaptoprilom treba prerušiť, ak počet granulocytov klesne pod 1×109/L. Vo všeobecnosti možno povedať, že krvný obraz treba urobiť okamžite, keď sa objavia príznaky infekcie.

U pacientov podstupujúcich operáciu môže dôjsť k hypotenzii, ktorú možno upraviť objemovou expanziou.

Pacienti s angioneurotickým (Quinckeho) edémom by mali kaptopril okamžite vysadiť. Ak je potrebné, mali by sa pridať podporné terapeutické opatrenia.

Pacienti s autoimúnnym ochorením majú v porovnaní s ostatnými skupinami pacientov zvýšenú tendenciu na vznik nežiaducich účinkov. Preto je u týchto pacientov potrebné pravidelne kontrolovať krvný obraz a funkciu obličiek.

4.5    Liekové a iné interakcie

Podávanie nasledujúcich preparátov spolu s kaptoprilom sa neodporúča:

• – liekov zvyšujúcich hladinu draslíka v sére (napr. draslík šetriacich diuretík ako spironolaktónu, triamterenu alebo amiloridu), vzhľadom na zvýšené riziko hyperkaliémie.

Opatrnosť sa vyžaduje pri kombinácii kaptoprilu s nasledujúcimi liekmi:

• – diuretikami, najmä u dehydratovaných pacientov,

• – vazodilatanciami, kvôli riziku hypotenzie,

• – nesteroidnými protizápalovými liekmi, kvôli redukovanému antihypertenzívnemu účinku,

• - imunosupresívami, cytostatickými látkami a/alebo alopurinolom; výsledkom môže byť zmena v krvnom obraze (najmä zvýšené riziko leukopénie),

• – lítiom; ACE inhibítory redukujú vylučovanie lítia,

• – probenecidom; výsledkom súčasného použitia oboch liekov je redukovaná exkrécia kaptoprilu,

• – anestetikami; môže sa zvýšiť hypotenzívny účinok niektorých anestetických látok. Možno to upraviť objemovou expanziou.

• – narkotikami / antipsychotikami; môže sa objaviť posturálna hypotenzia,

• – antihypertenzívami: tieto látky všeobecne zvyšujú hypotenzívny účinok kaptoprilu. Avšak predpokladá sa, že hypotenzívny účinok kaptoprilu sa môže oneskoriť, keď sa pacienti liečení klonidínom prestavia na kaptopril,

• – alkoholom; môže mať za následok zvýšenie hypotenzívneho účinku kaptoprilu.

4.6    Gravidita a laktácia

Použitie ACE inhibítorov je kontraindikované počas celého obdobia gravidity a laktácie.

Ženy, ktoré otehotnejú počas užívania ACE inhibítora by mali byť informované o jeho teratogénnej aktivite.

Kaptopril prechádza placentárnou bariérou a ak sa podáva tehotným ženám, môže spôsobiť fetálnu a neonatálnu morbiditu a mortalitu.

Vystavenie plodu ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra bolo spojené s neonatálnou hypotenziou, zlyhaním obličiek, deformáciami tváre a lebky a/alebo úmrtím. Popísal sa aj materský oligohydramnion odrážajúci klesajúce renálne funkcie v plode. V súvislosti s oligohydramnionom sa uvádzajú kontrakcie končatín, kranofaciálne deformácie, hypoplastický vývin pľúc a intraurinná retardácia rastu. Plody vystavené „in utero“ ACE inhibítorom musia byť prísne pozorované kvôli hypotenzii, oligúrii a hyperkaliémii. Oligúria by sa mala liečiť podporou krvného tlaku a renálnou perfúziou.

Zaznamenala sa aj intrauterinná retardácia rastu, predčasná dospelosť, zrejmý ductus arteriosus a smrť plodu, ale nie je jasné, či sú vo vzťahu k ACE inhibícii alebo k sprievodnému materskému ochoreniu.

Kaptopril sa vylučuje do materského mlieka, ale jeho účinok na dojčené dieťa sa nepotvrdil.

Keďže kaptopril je kontraindikovaný u dojčiacich matiek, odporúča sa ukončiť dojčenie, ak je liečba ACE inhibítormi nevyhnutná.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Treba brať do úvahy možný výskyt závratu alebo únavy, najmä na začiatku liečby.

Preto treba pacientov varovať pred nebezpečím pri vedení vozidiel, obsluhe strojov a vykonávaní prác so zvýšeným rizikom úrazu v prípade, ak sa spomínané účinky prejavia.

4.8    Nežiaduce účinky

Môžu sa objaviť nasledujúce nežiaduce účinky:

anorexia, sucho v ústach, narušenie chuťových vnemov (kovová alebo slaná chuť, ktorá spontánne vymizne 2–3 mesiace po liečbe), aftóza postihujúca bukálne mukózne membrány, nauzea a vracanie, peptický vred, cholestáza, abdominálna bolesť, diarea alebo konstipácia.

Prechodná závažná hypotenzia (efekt po prvej dávke). Pacienti predtým liečení diuretikami a pacienti s renovaskulárnou hypertenziou alebo kongestívnym zlyhaním srdca majú väčšie riziko na prejavenie sa spomínaného nežiaduceho účinku.

Bolesť hlavy, závrat, poruchy spánku, parestézia.

Zriedkavo tachykardia, bolesť v hrudi, palpitácia (najmä u dehydratovaných pacientov). Vyrážky alebo sčervenanie tváre. Zriedkavo angioneurotický (Quinckeho) edém tváre, perí, jazyka a periférny edém.

Neproduktívny kašeľ, ale len zriedka je potrebné prerušenie liečby.

Proteinúria spolu s membranóznou glomerulopatiou alebo syndróm nefrózy.

Neutropénia a/alebo agranulocytóza ako výsledok myeloidnej hypoplázie. Následne možná infekcia.

Zvýšené sérové hladiny pečeňových enzýmov, karbamidnitrogénu, kreatinínu a/alebo draslíka. Kaptopril môže spôsobiť falošne pozitívne močové testy na acetón.

4.9    Predávkovanie

Symptómy predávkovania sú hypotenzia, šok, stupor, bradykardia, elektrolytické poruchy a zlyhanie obličiek.

Po užití nadmernej dávky sa musí pacient držať pod prísnym dohľadom. Sérový elektrolyt a kreatinín by sa mal často monitorovať. Ak bolo užitie nedávne, mali by sa urobiť opatrenia na elimináciu a zabránenie absorbcie. Ak sa vyvinie hypotenzia, pacienta treba umiestniť do protišokovej polohy a potom zvoliť objemovú expanziu. Možno uvažovať o liečbe antiotenzínom II. Bradykardia alebo extenzívne vagové reakcie by sa mali liečiť atropínom. Možno uvažovať o použití kardiostimulátora. Kaptopril sa odstraňuje dialýzou, ale použitie vysokoprietokových polyakrylnitri­lových membrán by sa malo obísť.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum, ACE inhibítor

ATC kód: C09AA01

Priaznivý účinok ACE inhibítorov na hypertenziu a srdcové zlyhanie spočíva v supresii renín-angiotenzín aldosterónového systému. Renín mení angiotenzinogén na angiotenzín I, ktorý sa pomocou angiotenzínkon­vertujúceho enzýmu peptidylpeptidázy (ACE) mení na angiotenzín II.

Angiotenzín II je účinný vazokonstriktor zodpovedný za arteriálnu vazokonstrikciu a zvýšený krvný tlak, rovnako ako za stimuláciu nadobličiek vylučovať aldosterón. Výsledkom inhibície ACE je zníženie angiotenzínu II v plazme, ktoré vedie k poklesu vazopresorovej aktivity a redukovanej sekrécii aldosterónu. Hoci uvedený pokles je malý, môžu sa objaviť malé zvýšenia koncentrácií sérového draslíka, spolu so stratou sodíka a tekutiny. Výsledkom prerušenia negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu je zvýšenie aktivity plazmového renínu.

ACE tiež degraduje kinínový peptid bradykinín na inaktívne metabolity. Výsledkom ACE inhibície je zvýšená aktivita cirkulujúceho a lokálneho kalikrein-kininového systému, ktorý aktiváciou prostaglandínového systému prispieva k periferálnej vazodilatácii. Je možné, že tento mechanizmus je zahrnutý do hypotenzívneho účinku ACE inhibítorov a je zodpovedný za určité vedľajšie účinky.

U pacientov s hypertenziou je výsledkom podávania ACE inhibítorov redukcia krvného tlaku v polohe na chrbte a stoji do približne rovnakého rozsahu s nekompenzačným vzostupom frekvencie srdca. Periférna arteriálna rezistencia je redukovaná bez klinicky signifikantných zmien v minútovom objeme.

U pacientov s esenciálnou hypertenziou je malá zmena v renálnom krvnom toku po dlhodobej liečbe. U pacientov s renovaskulárnou hypertenziou značne klesá rýchlosť glomerulárnej filtrácie na stenóznej časti , ale nemení sa na nestenóznej časti.

U niektorých pacientov môže trvať niekoľko týždňov, kým sa dosiahne optimálna redukcia krvného tlaku. Antihypertenzívny účinok sa udržiava počas dlhodobej terapie. Pri náhlom vysadení kaptoprilu sa nepozoruje spontánna hypertenzívna reakcia.

ACE inhibítory sú efektívne aj u hypertonikov s nízkou hladinou renínu.

V štúdiách na odlišných rasách sa zistilo, že u hypertonikov čiernej rasy (obvykle nízka hladina renínu) je odpoveď na monoterapiu ACE inhibítormi v priemere slabšia, než u hypertonikov bielej rasy. Tento rozdiel mizne po pridaní diuretika.

Hemodynamické účinky terapie ACE inhibítormi na pacientov so srdcovým zlyhaním sú výsledkom arteriálnej ako aj venodilatácie. Znižuje sa pred- a do- zaťaženie. Dôsledkom sú pokles v ľavom ventrikulárnom plniacom tlakovom/kapilárnom klinovom tlaku a rast minútového objemu. Klinicky, znaky a symptómy srdcového zlyhania sa zlepšia a cvičebná kapacita sa zvýši. Tieto účinky sa udržia počas dlhodobej liečby.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

U zdravých hladujúcich subjektov sa 70% perorálnej dávky absorbuje a absolútna biologická dostupnosť je 60 % v porovnaní s IV cestou. V jednej perorálnej dávke je vzťah dávky k plazmatickej hladine (Cmax a AUC) mimo rozsahu 10–100 mg. Po jednotlivej perorálnej dávke 100mg je Cmax okolo 1,6–1,9 mg/ml. Tmax je asi 0,8–1,0 hod. S ohľadom na ACE inhibíciu je efektívny plazmatický polčas 2 hod. Začiatok účinku od perorálneho podania je 30 minút, s maximálnym účinkom pozorovaným za 1 až 2 hodiny.

Antihypertenzívna účinnosť sa nezlepší dávkami prekračujúcimi 150 mg za deň.

Súčasné podávanie s jedlom znižuje biologickú dostupnosť o 25 až 50%, ale nemá žiadny vplyv na antihypertenzívny účinok. Antacidá ale redukujú biologickú dostupnosť o 45%, odďaľujú Tmax o 1,5 hodiny a oneskorujú antihypertenzívny účinok.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

Keďže kaptopril je pre klinické použitie dostupný od roku 1981, skúsenosť získaná za tento čas používaním u ľudí sa považuje za prevažujúcu nad predlinickými údajmi.

V štúdiách na myšiach a potkanoch sa nepotvrdila žiadna karcinogenita, ani pri mnohonásobnom prekročení maximálnej dávky.

Teratogénny účinok kaptoprilu je popísaný vyššie (pozri časť 4.6).

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Lactosum monohydricum, cellulosum microcristallinum, maydis amylum, ricini oleum hydrogenatum, silica colloidalis anhydrica a magnesii stearas.

6.2.    Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3.   Čas použiteľnosti

48 mesiacov.

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Za normálnych podmienok, pri teplote do 25^oC, chrániť pred svetlom.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal: OPA/Al/PVC/Alu blister.

Vonkajší obal: papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

Veľkosť balenia:

Tensiomin 12,5mg: 30×, 90×, 200×.

Tensiomin 25mg: 30×, 90×, 200×.

Tensiomin 50mg: 20×, 30×, 90×, 200×.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC

• Budapešť Maďarsko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0097/92-S

9.   DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

28.05.1992