UNASYN P.O.S. 250 mg/5 ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

UNASYN P.O.S. 250 mg/5 ml

prášok na perorálnu suspenziu

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo: sultamicilín

Každá fľaška s práškom na perorálnu suspenziu UNASYN P.O.S. 250 mg/5 ml obsahuje bázu sultamicilínu 68,67 mg/g prášku, čo zodpovedá 250 mg sultamicilínu v 5 ml perorálnej suspenzie po rozpustení vo vode.

Sultamicilín je dvojitý ester, v ktorom sú ampicilín a inhibítor betalaktamáz sulbaktám, spojené metylénovou skupinou. Chemicky je sultamicilín oximetylpenicilínan-sulfónový ester ampicilínu s molekulovou hmotnosťou 594,7.

Jedna dávka perorálnej suspenzie obsahuje približne 31,6 mg (1,37 mmol) sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

prášok na perorálnu suspenziu

Biely až takmer biely prášok čerešňovej vône.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

UNASYN P.O.S. 250 mg/5 ml (sultamicilín) je indikovaný na liečbu infekcií, ktoré sú vyvolané citlivými mikroorganizmami. Typické indikácie sú infekcie horných dýchacích ciest vrátane sínusitídy, otitídy a tonzilitídy; infekcie dolných dýchacích ciest vrátane bakteriálnej pneumónie a bronchitídy; infekcie močových ciest a pyelonefritída; infekcie kože a mäkkých tkanív a gonokokové infekcie.

Sultamicilín sa môže indikovať aj pacientom, u ktorých po úvodnej liečbe UNASYNOM IM/IV (sulbaktám/am­picilín IM/IV) je vhodné pokračovať perorálnou liekovou formou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka sultamicilínu u dospelých (vrátane starších pacientov) je 375 mg – 750 mg (čomu zodpovedá 7,5 ml – 15 ml perorálnej suspenzie) dvakrát denne.

Dospelým aj deťom sa liek podáva ešte 48 hodín po ústupe horúčky a ďalších prejavov infekcie. Liečba bežne trvá 5 – 14 dní, ale v prípade potreby aj dlhšie.

V liečbe nekomplikovanej kvapavky sa môže sultamicilín podať jednorazovo v perorálnej dávke 2,25 g (deväť 5 ml lyžičiek pripravenej suspenzie kalibrovaných na 250 mg). Súbežné perorálne podanie 1 g probenecidu predĺži plazmatické koncentrácie sulbaktámu a ampicilínu.

Pri kvapavke so suspektnou syfilitickou léziou je pred podaním sultamicilínu potrebné vyšetrenie v tmavom poli a sérologické vyšetrenia v mesačných intervaloch aspoň počas 4 mesiacov.

Liečba infekcií vyvolaných hemolytickým streptokokom má trvať aspoň 10 dní, aby sa zabránilo vzniku akútnej reumatickej horúčky a glomerulonefritídy.

Pediatrická populácia

Na liečbu väčšiny infekcií u detí s hmotnosťou menej ako 30 kg sa podáva sultamicilín v dávke 25 –50 mg/kg/deň perorálne rozdelenej do dvoch dávok podľa závažnosti infekcie a odporúčania lekára. U detí s hmotnosťou 30 kg a viac sa odporúčajú obvyklé dávky ako u dospelých.

Použitie pri poruche funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je vylučovanie sulbaktámu a ampicilínu porovnateľné, preto pomer plazmatických koncentrácií obidvoch zložiek ostáva zachovaný. Týmto pacientom by sa mal sultamicilín podávať v dlhších intervaloch tak ako je bežné pri podávaní ampicilínu.

U pacientov so zníženou funkciou obličiek a u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka sa má vziať do úvahy, že UNASYN P.O.S. 250 mg/5 ml obsahuje približne 31,6 mg (1,37 mmol) sodíka.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na sultamicilín, iné penicilíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov liečených penicilínovými antibiotikami vrátane sultamicilínu boli opísané prípady závažných a ojedinele aj fatálnych hypersenzitívnych (anafylaktických) reakcií. Tieto reakcie sú častejšie u osôb so známou precitlivenosťou na penicilín a/alebo viaceré alergény. U pacientov s anamnézou precitlivenosti na penicilíny boli hlásené aj prípady závažných reakcií, ku ktorým došlo pri liečbe cefalosporínmi. Pred začiatkom liečby penicilínovými antibiotikami je potrebné starostlivo preskúmať predchádzajúce alergické reakcie na penicilíny, cefalosporíny alebo na iné alergény. Pri vzniku alergickej reakcie je potrebné ihneď prerušiť ďalšie podávanie lieku a začať príslušnú liečbu.

Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú urgentnú aplikáciu adrenalínu. V prípade potreby sa musí zabezpečiť podanie kyslíka, intravenózne podanie steroidov a musia sa zabezpečiť voľné dýchacie cesty, vrátane intubácie.

Podobne ako pri ostatných antibiotikách je nutné počas liečby sústavne sledovať, či nedochádza k nežiaducemu rozmnoženiu rezistentných mikroorganizmov vrátane hubových infekcií. Pri superinfekcii je potrebné podávanie lieku prerušiť a začať príslušnú liečbu.

Pri užívaní takmer všetkých antibiotík, vrátane sultamicilínu, boli hlásené hnačky súvisiace s Clostridium difficile (Clostridium difficile associated diarrhea – CDAD). Stupeň závažnosti týchto hnačiek môže byť od miernych hnačiek až po smrteľnú kolitídu. Liečba antibiotikami mení normálnu črevnú flóru a má za následok nadmerný rast C. difficile.

C. difficile produkuje toxíny A a B, ktoré napomáhajú rozvoju CDAD. Hypertoxín produkovaný kmeňmi C. difficile spôsobuje zvýšenú morbiditu a mortalitu, pretože tieto infekcie môžu byť odolné na liečbu antibiotikami a môžu vyžadovať kolektómiu. U všetkých pacientov, u ktorých sa po užívaní antibiotík objaví hnačka, treba myslieť na CDAD. Dôležitá je najmä podrobná anamnéza, keďže výskyt CDAD sa hlásil aj viac ako 2 mesiace od užívania antibiotík.

2

Keďže infekčná mononukleóza je vírusovej etiológie, ampicilín sa nemá používať na jej liečbu.

U pacientov s infekčnou mononukleózou, ktorí dostali ampicilín, sa vyvinul vo vysokom percente kožný exantém.

Pri dlhodobej liečbe sa odporúča pravidelne kontrolovať možné poruchy funkcie orgánov, vrátane funkcie obličiek, pečene a hematopoetického systému.

Hlavný spôsob vylučovania ampicilínu a sulbaktámu po perorálnom podaní sultamicilínu je močom. Pri podávaní sultamicilínu novorodencom treba pamätať na to, že ešte nemajú plnohodnotne vyvinuté obličkové funkcie.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy-izomaltázy nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Alopurinol: súbežné perorálne podávanie alopurinolu a ampicilínu významne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu kožného exantému u pacientov, ktorí užívajú oba lieky v porovnaní s pacientami, ktorí užívajú len samotný ampicilín.

Antikoagulanciá: penicilíny môžu spôsobiť zmenu v agregácii krvných doštičiek

a v hemokoagulačných testoch. Tento účinok môžu zvyšovať antikoagulanciá.

Bakteriostatické lieky (chloramfenikol, erytromycín, sulfónamidy a tetracyklíny): bakteriostatické lieky môžu interferovať s baktericídnymi účinkami penicilínov, preto je lepšie sa vyhnúť ich súbežnému podávaniu.

Perorálne kontraceptíva obsahujúce estrogény: boli hlásené prípady zníženia účinku perorálnych kontraceptív u žien, ktoré užívali ampicilín, výsledkom čoho bola neplánovaná gravidita. I keď táto súvislosť je málo pravdepodobná, pacientky treba upozorniť, aby užívali inú alebo kombinovanú kontraceptívnu metódu, ak sú liečené ampicilínom.

Metotrexát: súbežné podávanie s penicilínmi viedlo ku zníženiu klírensu metotrexátu a k zodpovedajúcemu nárastu toxicity metotrexátu. Pacientov treba pozorne monitorovať. Môže byť potrebné zvýšiť dávku leukovorínu a podávať ho dlhší čas.

Nesteroidné protizápalové lieky (kyselina acetylsalicylová, indometacín a fenylbutazón): kyselina acetylsalicylová, indometacín a fenylbutazón môžu predĺžiť elimináciu penicilínov, čo sa preukázalo predĺžením eliminačného polčasu penicilínov.

Probenecid: probenecid znižuje renálnu tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu, ak sa používajú súbežne. Tento účinok vedie ku zvýšenej a predĺženej sérovej koncentrácii, predĺženiu eliminačného polčasu a zvýšeniu rizika toxicity.

Ovplyvnenie výsledkov laboratórnych testov: stanovenie cukru v moči pomocou Benediktovho činidla, Fehlingovho činidla a Clinitestu™ môže poskytovať falošne pozitívne výsledky. Zaznamenali sa prechodné zníženia plazmatických koncentrácií celkového konjugovaného estriolu, estriol-glukuronidu, konjugovaného estrónu a estradiolu u gravidných žien, ktoré užívali ampicilín. Takýto účinok sa môže objaviť aj pri podávaní kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie reprodukčných procesov u zvierat nepotvrdili nepriaznivé ovplyvnenie fertility, ani poškodenie plodu v dôsledku podávania sultamicilínu. Sulbaktám prestupuje cez placentárnu bariéru. Avšak 3 bezpečnosť použitia u žien počas gravidity nebola stanovená. Preto sa má sultamicilín podávať počas gravidity len v prípade, ak potenciálne prínosy prevýšia potenciálne riziko.

Laktácia

Do materského mlieka sa vylučuje ampicilín a sulbaktám v nízkych koncentráciách. Použitie sultamicilínu u dojčiacej matky môže u dieťaťa spôsobiť senzibilizáciu, hnačku, kandidózu a kožnú vyrážku. Použitie sultamicilínu počas laktácie sa neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Je potrebné vziať do úvahy, že sa môže ojedinele vyskytnúť závrat.

4.8 Nežiaduce účinky

Všetky nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytovali v terapeutických štúdiách s opakovanou dávkou sultamicilínu u dospelých, sú vymenované v nižšie uvedenej tabuľke podľa triedy a frekvencie: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100, < 1/10), menej časté (> 1/1 000, < 1/100), zriedkavé (< 1/1 000) a neznáme.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

K dispozícii sú len obmedzené informácie týkajúce sa akútnej toxicity sodnej soli ampicilínu a sodnej soli sulbaktámu u ľudí. Predpokladá sa, že predávkovanie liekom vyvolá zvýraznené nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené počas užívania lieku. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké koncentrácie betalaktámových antibiotík v mozgovomiechovom moku môžu spôsobiť neurologické prejavy vrátane záchvatov. V prípade výskytu záchvatov sa odporúča sedácia podaním diazepamu. Hemodialýza môže urýchliť vylučovanie sultamicilínu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, kombinácie penicilínov vrátane inhibítorov betalaktamáz, ATC kód: J01CR0

V biochemických štúdiách s použitím nebunkových bakteriálnych systémov sa potvrdilo, že sulbaktám ireverzibilne inhibuje najdôležitejšie betalaktamázy, ktoré tvoria mikroorganizmy rezistentné na penicilín. Sulbaktám má významnú antibakteriálnu aktivitu len voči Neisseriaceae. V štúdiách s použitím rezistentných kmeňov mikroorganizmov sa potvrdilo, že sodná soľ sulbaktámu chráni penicilíny a cefalosporíny pred deštrukciou betalaktamázami, ktoré tvoria rezistentné mikroorganizmy a zároveň pôsobí s penicilínovými a cefalosporínovými antibiotikami významne synergicky. Pretože sulbaktám sa tiež viaže na niektoré penicilín viažuce proteíny, niektoré citlivé kmene sa stávajú ešte citlivejšie na jeho kombináciu ako na samotné betalaktámové antibiotikum.

Baktericídnou zložkou kombinácie je ampicilín, ktorý podobne ako benzylpenicilín pôsobí na citlivé mikroorganizmy počas štádia aktívneho rozmnožovania inhibíciou biosyntézy mukopeptidov v bunkovej stene.

Sultamicilín je účinný voči širokému spektru grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií vrátane: Staphylococcus aureus a Staphylococcus epidermidis (vrátane kmeňov rezistentných na penicilín a niektorých kmeňov rezistentných na meticilín); Streptococcus pneumoniae, Streptococcus faecalis a iné kmene Streptococcus sp.; Haemophilus influenzae a Haemophilus parainfluenzae (kmene produkujúce aj neprodukujúce betalaktamázy); Moraxella catarrhalis; anaeróbne baktérie vrátane Bacteroides fragilis a príbuzné druhy; Escherichia coli; Klebsiella sp.; Proteus sp. (indolpozitívne aj indolnegatívne kmene); Enterobacter sp.; Morganella morganii; Citrobacter sp.; Neisseria meningitidis a Neisseria gonorrhoeae.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní u ľudí dochádza počas absorpcie k hydrolýze sultamcilínu na ampicilín a sulbaktám, obidve látky sa dostávajú do systémovej cirkulácie v molárnom pomere 1:1.

Biologická dostupnosť perorálnej dávky zodpovedá 80 % rovnakej dávky sulbaktámu a ampicilínu podanej intravenózne. Podanie po jedle nemá na systémovú biologickú dostupnosť vplyv. Maximálne sérové koncentrácie ampicilínu uvoľneného zo sultamicilínu sú približne 2-krát vyššie ako pri rovnakej dávke perorálne podaného samotného ampicilínu. Biologické polčasy u zdravých dobrovoľníkov boli približne 0,75 h pre sulbaktám a 1 h pre ampicilín, pričom 50 % – 75 % z každej látky sa vylúčilo močom v nezmenenej aktívnej forme. Biologický polčas je predĺžený u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Probenecid znižuje renálnu tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu. Súbežné podávanie probenecidu a sultamicilínu vedie ku zvýšeniu a predĺženiu hladín ampicilínu a sulbaktámu v krvi (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie).

5.3  Predklinické údaje o bezpečnosti

Kým u laboratórnych zvierat sa pozorovala reverzibilná glykogenóza, tento jav bol závislý od dávky a času a nepredpokladá sa, že by sa vyvinula pri terapeutických dávkach a zodpovedajúcich plazmatických hladinách, ktoré sa dosahujú počas relatívne krátkych období kombinovanej liečby ampicilínom/sul­baktámom u človeka.

Dlhodobé štúdie na hodnotenie karcinogénneho potenciálu u zvierat sa neuskutočnili. Jednotlivé zložky sultamicilínu (ampicilín/sul­baktám) boli negatívne v testoch na mutagenitu.

Reprodukčné štúdie sa uskutočnili u myší a potkanov s oveľa vyššími dávkami ako sú dávky u ľudí a neodhalili žiadny dôkaz o poruche fertility alebo o poškodení plodu pôsobením sultamicilínu. U gravidných žien nie sú však k dispozícii žiadne primerané a dobre kontrolované štúdie.

Štúdie u morčiat preukázali, že intravenózne podanie ampicilínu znížilo tonus maternice, frekvenciu kontrakcií, intenzitu kontrakcií a trvanie kontrakcií. Nie je však známe, či používanie sultamicilínu u ľudí počas pôrodu vyvoláva okamžité alebo oneskorené nežiaduce účinky na plod, či predlžuje trvanie pôrodu alebo či zvyšuje pravdepodobnosť nevyhnutnosti kliešťového pôrodu alebo iných pôrodných zásahov alebo resuscitácie novorodenca.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

sacharóza

koloidný oxid kremičitý bezvodý čerešňová aróma R-1230/S hydrogen­fosforečnan disodný bezvodý dihydrogenfos­forečnan sodný bezvodý

6.2  Inkompatibility

Žiadne.

6.3  Čas použiteľnosti

Prášok: 2 roky

Suspenzia: 14 dní pri uchovávaní v chladničke

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

Biela okrúhla 120 ml HDPE fľaška (na prípravu 60 ml suspenzie) s červenou ryskou a modrým okrúhlym bezpečnostným PP uzáverom (vnútorná výstelka LDPE + EPE/Al/PES), biela odmerná lyžička kalibrovaná na 125 mg/250 mg/500 mg, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka

Veľkosť balenia:

plu por 1 × 60 ml (250 mg/5 ml)

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pokyny na rekonštitúciu sultamicilínu – prášku na perorálnu suspenziu

Prehltnúť až po príprave suspenzie. Fľašku s práškom na perorálnu suspenziu naplniť vodou až po rysku. Pretrepávať až kým bude obsah rovnomerne premiešaný; následne opäť naplniť vodou po tú istú rysku a opäť pretrepať. Suspenzia sa môže použiť po dobu 14 dní pokiaľ sa uchováva v chladničke. Pred každým použitím pretrepať.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PFIZER Europe MA EEIG

Ramsgate Road, Sandwich, Kent, CT13 9NJ

Veľká Británia

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0272/93-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum registrácie: 20. decembra 1993

Dátum posledného predĺženia registrácie: 29. júna 2007