VEROGALID ER 240 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

VEROGALID ER 240 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 240 mg verapamíliumchlo­ridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta s predĺženým uvoľňovaním.

Filmom obalené tablety kapsulovitého tvaru farby slonovej kosti s poliacou ryhou na jednej strane a s vyrazeným označením „73/00“ na jednej strane a znakom „TEVA“ na druhej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Liečba hypertenzie.

Prevencia a liečba ischemickej choroby srdca (nedostatočné zásobovanie srdcového svalu krvou):

– chronická stabilná angína pektoris (klasická, námahou indukovaná angína);

– nestabilná angína pektoris (akcelerovaná, predinfarktová angína, kľudová angína);

– vazospastická angína pektoris (Prinzmetalova angína, variantná angína);

– angína pektoris pri stavoch po infarkte myokardu u pacientov bez srdcovej insuficiencie, keď nie sú indikované betablokátory.

Liečba porúch srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii, pri atriálnom flutteri/fibrilácii s rýchlym atrioventrikulárnym prevodom (okrem WPW syndrómu, pozri časť 4.3).

Liek sa má podávať iba dospelým pacientom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podania

Dávkovanie:

Hypertenzia:

Dávka verapamíliumchlo­ridu v tabletách s predĺženým uvoľňovaním sa má určiť individuálne. Zvyčajne sa podáva ráno 1 tableta s predĺženým uvoľňovaním. U pacientov, u ktorých je potrebné znížiť krvný tlak pomaly, je možné začať liečbu s 1/2 tablety ráno. Pri uvedenom dávkovaní sa terapeutický účinok zvyčajne prejaví po jednom týždni podávania. Ak sa však počas tohto obdobia nedosiahne žiaduci účinok, dávky sa majú zvyšovať v týždenných alebo dlhších intervaloch, postupne až na 2 tablety denne (ráno a večer s časovým odstupom 12 hodín).

Na základe skúseností s použitím lieku má byť priemerná dávka takmer pri všetkých indikáciách medzi 240 mg až 360 mg. Pri dlhodobej liečbe nemá denná dávka prekročiť 480 mg, krátkodobé podanie vyšších dávok je však možné.

Ostatné indikácie:

Odporúčaná denná dávka je 240 mg až 480 mg verapamíliumchlo­ridu v dvoch dávkach.

1/2 tablety – 1 tableta Verogalidu ER 240 mg dvakrát denne zodpovedá dávke 240 mg – 480 mg verapamíliumchlo­ridu/deň.

Porucha funkcie pečene

Účinok verapamíliumchlo­ridu sa u pacientov s poruchou funkcie pečene zosilňuje a predlžuje v závislosti od stupňa poškodenia pečene (z dôvodu pomalšieho odbúravania lieku). U týchto pacientov má liečba začať nízkymi dávkami a konečná dávka sa musí upraviť veľmi opatrne podľa terapeutického účinku.

Porucha funkcie obličiek

Dispozícia verapamíliumchlo­ridu u pacientov s poruchou funkcie obličiek nebola úplne stanovená a odporúča sa dôkladné monitorovanie pacienta.

Staršia populácia

Nie sú žiadne zvláštne odporúčania pre dávkovanie, okrem pacientov s poruchou funkcie pečene; osobitnú pozornosť treba venovať dávkovaniu kvôli zníženému metabolizmu liekov.

Pediatrická populácia:

Bezpečnosť a účinnosť Verogalidu ER 240 mg u detí a dospievajúcich neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje. Liek sa má podávať len dospelým pacientom.

Spôsob podávania

Liek je najlepšie užívať ráno s jedlom alebo krátko po jedle. Tablety sa nesmú hrýzť, deliť alebo drviť. Majú sa prehltnúť celé a zapiť polovicou pohára vody.

Trvanie liečby nie je časovo obmedzené.

Po dlhodobej liečbe sa nemá Verogalid ER 240 mg vysadiť náhle, dávka sa má znižovať postupne.

4.3 Kontraindikácie

• precitlivenosť na verapamíliumchlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
• kardiogénny šok,
• akútny infarkt myokardu komplikovaný bradykardiou,
• závažná hypotenzia alebo zlyhanie ľavej komory,
• systolická hypotenzia nižšia ako 90 mmHg,
• bradykardia (< 50 úderov/min),
• nekompenzované zlyhanie srdca,
• druhý alebo tretí stupeň atrioventrikulárnej blokády (AV),
• sinoatriálna blokáda,
• syndróm chorého sínusu,
• gravidita, najmä počas prvých troch mesiacov,
• laktácia,
• súbežné požitie grapefruitovej šťavy,
• u pacientov s flutterom/fi­briláciou predsiení v kombinácii s WPW syndrómom (Wolf-Parkinson-White Syndrome) sa môže objaviť zvýšené riziko indukcie komorovej tachykardie.
• kombinácia s ivabradínom (pozri časť 4.5)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Mimoriadna opatrnosť sa vyžaduje v akútnej fáze infarktu myokardu.

Verapamíliumchlorid môže ovplyvniť vedenie vzruchu a má sa používať s opatrnosťou u pacientov s bradykardiou a prvým stupňom atrioventrikulárnej blokády.

Účinky verapamíliumchlo­ridu a betablokátorov alebo iných liekov s kardiodepresívnym účinkom môžu zosilňovať kondukciu a kontrakciu, preto sa musí ich podávaniu venovať mimoriadna pozornosť, najmä ak sú podávané súbežne. Platí to najmä, ak sa jeden liek podáva intravenózne.

U pacientov s poruchou funkcie pečene treba osobitnú pozornosť venovať dávkovaniu kvôli zníženému metabolizmu liekov.

Dispozícia verapamíliumchlo­ridu u pacientov s poruchou funkcie obličiek nebola úplne stanovená a odporúča sa dôkladné monitorovanie pacienta.

Verapamíliumchlorid sa nedá odstrániť dialýzou.

U pacientov užívajúcich verapamíliumchlorid sa vyžaduje opatrnosť pri liečbe inhibítormi HMG CoA reduktázy (napr. simvastatín, atorvastatín alebo lovastatín). Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou možnou dávkou verapamíliumchlo­ridu, ktorá sa má titrovať smerom hore. Ak sa liečba verapamíliumchlo­ridom pridá pacientom užívajúcim inhibítory HMG CoA reduktázy (napr. simvastatín, atorvastatín alebo lovastatín), je potrebné vziať do úvahy príslušné informácie o liekoch obsahujúcich statíny.

4.5 Liekové a iné interakcie

Metabolické štúdie in vitro naznačujú, že verapamíliumchlorid je metabolizovaný enzýmami cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18. Zistilo sa, že verapamíliumchlorid je inhibítorom enzýmov CYP3A4 a glykoproteínu-P (P-gp). Klinicky významné interakcie boli hlásené s inhibítormi CYP3A4, ktoré spôsobujú zvýšenie hladín verapamíliumchlo­ridu v plazme, zatiaľ čo stimulátory CYP3A4 spôsobili zníženie hladín verapamíliumchlo­ridu v plazme, čo je dôvodom na monitorovanie pacientov z hľadiska liekových interakcií.

Potenciálne liekové interakcie súvisiace s verapamílium­chloridom:

Kyselina acetylsalicylová

Súbežné užívanie verapamíliumchlo­ridu a kyseliny acetylsalicylovej môže zvýšiť riziko krvácania.

Alkohol

Bola hlásená zvýšená hladina alkoholu v krvi.

Alfablokátory

Verapamíliumchlorid môže zvýšiť plazmatické koncentrácie prazosínu a terazosínu, ktoré môžu mať aditívny hypotenzný účinok.

Antiarytmiká

Verapamíliumchlorid môže mierne znížiť plazmatický klírens flekainidu, zatiaľ čo flekainid nemá žiadny vplyv na plazmatický klírens verapamíliumchlo­ridu.

Verapamíliumchlorid môže zvýšiť plazmatické koncentrácie chinidínu. U pacientov s hypertrofickou kardiomyopatiou sa môže objaviť pľúcny edém.

Kombinácia verapamíliumchlo­ridu a antiarytmík môže mať aditívne kardiovaskulárne účinky (napr. AV blokádu, bradykardiu, hypotenziu, zlyhanie srdca).

Pri súbežnom užívaní verapamíliumchlo­ridu a dizopyramidu alebo flekainidu existuje zvýšené riziko myokardiálnej depresie a asystólie.

Antikonvulzíva

Verapamíliumchlorid môže zvýšiť plazmatické koncentrácie karbamazepínu, čo môže vyvolať nežiaduce účinky, ako sú diplopia, bolesť hlavy, ataxia alebo závraty. Verapamíliumchlorid môže tiež zvýšiť plazmatické koncentrácie fenytoínu.

Antidepresíva Verapamíliumchlo­rid môže zvýšiť plazmatické koncentrácie imipramínu.

Antidiabetiká

Verapamíliumchlorid môže zvýšiť plazmatické koncentrácie glibenklamidu.

Antihypertenzíva, diuretiká, vazodilatanciá

Zosilňujú hypotenzný účinok.

Antibiotiká

Rifampicín môže znižovať plazmatické koncentrácie verapamíliumchlo­ridu, čo môže mať za následok znížený účinok verapamíliumchlo­ridu na pokles krvného tlaku. Erytromycín, klaritromycín a telitromycín môžu zvyšovať plazmatické koncentrácie verapamíliumchlo­ridu.

Antineoplastiká

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie doxorubicínu.

Barbituráty

Fenobarbital môže znižovať plazmatické koncentrácie verapamíliumchlo­ridu.

Benzodiazepíny a iné anxiolytiká

Verapamíliumchlorid môže zvýšiť plazmatické koncentrácie buspirónu a midazolamu.

Betablokátory

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie metoprololu a propranololu, čo môže vyvolať aditívny kardiovaskulárny účinok (napr. AV blokádu, bradykardiu, hypotenziu, zlyhanie srdca).

Intravenózne podávané betablokátory sa nesmú podať pacientom užívajúcim verapamíliumchlo­rid.

Srdcové glykozidy

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie digitoxínu a digoxínu. Ukázalo sa, že verapamíliumchlorid zvyšuje sérové koncentrácie digoxínu, a preto je potrebná opatrnosť s ohľadom na digitalisovú toxicitu. Má sa stanoviť hladina srdcových glykozidov a ak je to potrebné, má sa znížiť ich dávka.

Kolchicín

Kolchicín je substrát CYP3A a efluxný transportér, P-gp. Je známe, že verapamíliumchlorid inhibuje CYP3A a P-gp. Keď sa verapamíliumchlorid a kolchicín podávajú súbežne, inhibícia P-gp a/alebo CYP3A verapamíliumchlo­ridom môže viesť k zvýšenej expozícii kolchicínu. Kombinované použitie sa neodporúča.

Antagonisty H2 receptorov

Cimetidín môže zvyšovať plazmatické koncentrácie verapamíliumchlo­ridu.

HIV antivirotiká

Plazmatická koncentrácia verapamíliumchlo­ridu sa môže zvýšiť vzhľadom na metabolický inhibičný potenciál niektorých HIV antivirotík, ako je ritonavir. Vyžaduje sa opatrnosť alebo zníženie dávky verapamíliumchlo­ridu.

Imunosupresíva

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie cyklosporínu, everolimu, sirolimu a takrolimu.

Inhalačné anestetiká

Pri súbežnom použití inhalačných anestetík a antagonistov kalcia, ako je verapamíliumchlo­rid, musí byť titrácia každého z nich veľmi opatrná, aby nedošlo k aditívnemu kardiovaskulárnemu účinku (napr. AV blokáda, bradykardia, hypotenzia, zlyhanie srdca).

Ivabradín

Súbežné užívanie verapamíliumchlo­ridu s ivabradínom je kontraindikované vzhľadom na ďalší účinok zníženia srdcovej frekvencie (pozri časť 4.3).

Hypolipidemiká

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie atorvastatínu, lovastatínu

a simvastatínu.

Liečba pacientov užívajúcich verapamíliumchlorid inhibítormi HMG CoA reduktázy (napr.

simvastatín, atorvastatín alebo lovastatín) má začať najnižšou možnou dávkou, ktorá sa má titrovať smerom hore. Ak sa liečba verapamíliumchlo­ridom pridá pacientom užívajúcim inhibítory HMG CoA reduktázy (napr. simvastatín, atorvastatín alebo lovastatín), je potrebné zvážiť zníženie dávky statínu a retitrovať oproti koncentráciám sérového cholesterolu.

Ukázalo sa, že atorvastatín zvyšuje hladiny verapamíliumchlo­ridu. Aj keď neexistujú priame klinické dôkazy in vivo, vplyv atorvastatínu na farmokinetiku je veľmi významný a pôsobí rovnakým spôsobom ako simvastatín alebo lovastatín. Súbežné použitie atorvastatínu a verapamíliumchlo­ridu sa musí dôkladne zvážiť.

Fluvastatín, pravastatín a rosuvastatín sa nemetabolizujú CYP3A4 a interakcia

s verapamílium­chloridom je menej pravdepodobná.

Lítium

Sérové hladiny lítia sa môžu znížiť, môže sa však objaviť zvýšená citlivosť na lítium, ktorá spôsobuje zvýšenú neurotoxicitu.

Myorelaxanciá

Užívanie verapamíliumchlo­ridu a intravenózne podávaného dantrolénu môže vyvolať hypotenziu, myokardiálnu depresiu alebo hyperkaliémiu.

Agonisty serotonínových receptorov

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie almotriptanu.

Teofylín

Verapamíliumchlorid môže zvyšovať plazmatické koncentrácie teofylínu.

Urikosuriká

Sulfinpyrazón môže znižovať plazmatickú koncentráciu verapamíliumchlo­ridu, čo môže znížiť hypotenzný účinok.

Antikoagulanciá

Pri súbežnom podávaní perorálneho verapamilu a dabigatranetexilátu (150 mg), P-gp substrátu boli Cmax a AUC dabigatranu zvýšené, no rozsah tejto zmeny sa líšil v závislosti od času podania a liekovej formy verapamilu. Súbežné podanie verapamilu 240 mg s predĺženým uvoľňovaním a dabigatranetexilátu v rovnakom čase vedie k zvýšenej expozícii dabigatranu (zvýšenie Cmax približne o 90 % a AUC približne o 70 %).

Ak sa verapamil podáva v kombinácii s dabigatrane­texilátom, odporúča sa dôsledný klinický monitoring a to najmä výskytu krvácania obzvlášť u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek.

Ostatné

Ľubovník bodkovaný môže znižovať plazmatickú koncentráciu verapamíliumchlo­ridu, zatiaľ čo grapefruitová šťava môže zvyšovať plazmatické koncentrácie verapamíliumchlo­ridu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Hoci neboli publikované žiadne dôkazy o teratogénnych účinkoch verapamíliumchlo­ridu, nemá sa podávať počas prvého trimestra gravidity, pokiaľ lekár nerozhodne, že je to pre pacientku nevyhnutné. Liek však môže spôsobiť relaxáciu svalstva maternice, čo treba vziať do úvahy.

Dojčenie

Verogalid ER 240 mg sa vylučuje do materského mlieka v malých množstvách a je nepravdepodobné, že by mal škodlivé účinky. Zriedkavo však boli hlásené reakcie z precitlivenosti na verapamíliumchlo­rid, a preto sa má užívať počas laktácie, len ak lekár rozhodne, že je to pre pacientku nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V závislosti od individuálnej citlivosti môže byť znížená schopnosť pacienta viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať v nebezpečných podmienkach. Platí to najmä v počiatočných štádiách liečby, pri zmene lieku alebo pri zvyšovaní dávky. Preukázalo sa, že rovnako ako iné lieky, aj Verogalid ER 240 mg zvyšuje hladinu alkoholu v krvi a spomaľuje jeho elimináciu. Účinok alkoholu sa môže preto zosilniť.

4.8 Nežiaduce účinky

Nižšie uvedené nežiaduce účinky pochádzajú zo IV. fázy klinických štúdií alebo výsledkov sledovania po uvedení lieku na trh (postmarketingové hlásenia).

Zoznam nežiaducich reakcií

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je klasifikovaná podľa nasledujúcich konvencií MedDRA: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy nervového systému

Neznáme: bolesť hlavy, závrat, parestézia, tremor a extrapyramidálny syndróm.

Poruchy ucha a labyrintu

Neznáme: vertigo a tinitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Neznáme: bradykardiálne arytmie ako sínusová bradykardia, sínusové zastavenie s asystóliou,

druhý a tretí stupeň AV blokády, periférny edém, palpitácie, tachykardia, rozvoj alebo zhoršenie srdcového zlyhania a hypotenzia, sčervenanie.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Neznáme: nauzea, vracanie, zápcha, ileus a bolesť brucha/diskomfort, gingiválna hyperplázia (ak

sa liek podáva dlhodobo, po vysadení lieku úplne reverzibilný stav).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Neznáme: alergické reakcie (napr. erytém, pruritus, urtikária), opuch členkov, angioedém,

Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém, erytromelalgia, alopécia a purpura.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: svalová slabosť, myalgia a artralgia.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Neznáme: impotencia (erektilná dysfunkcia), galaktorea, gynekomastia sa pozorovala u starších

mužov dlhodobo liečených verapamíliumchlo­ridom, úplne reverzibilné po vysadení lieku vo všetkých prípadoch.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Neznáme: únava.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Neznáme: reverzibilné poškodenie funkcie pečene charakterizované zvýšením transamináz

a/alebo alkalických fosfatáz (najpravdepodob­nejšia je reakcia z precitlivenosti), zvýšené hladiny prolaktínu v krvi.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy intoxikácie verapamíliumchlo­ridom závisia od prijatého množstva, včasnosti zavedenia intoxikačných opatrení a myokardiálnej kontraktility (závisí od veku).

Hlavné symptómy sú nasledovné: pokles krvného tlaku (niekedy až nemerateľné hodnoty), symptómy šoku, strata vedomia, prvý a druhý stupeň AV blokády (často ako Wenckebachov fenomén s únikovými rytmami alebo bez nich), celková AV blokáda s úplnou AV disociáciou, únikový rytmus, asystólia, bradykardia až do vysokého stupňa AV blokády, sínusové zastavenie, hyperglykémia, stupor a metabolická acidóza. V dôsledku predávkovania sa vyskytli úmrtia.

Terapeutické opatrenia závisia od času požitia lieku, od druhu a závažnosti príznakov intoxikácie. Verapamíliumchlorid sa nedá odstrániť hemodialýzou.

Všeobecné opatrenia, ktoré je potrebné vykonať:

Gastrická laváž so zvyčajnými postupmi, a to najneskôr 12 hodín po požití, ak sa nedá detekovať gastrointestinálna motilita (peristaltické zvuky). Pri podozrení na intoxikáciu verapamíliumchlo­ridom sa indikujú extenzívne opatrenia na elimináciu ako vyvolané vracanie, odstránenie obsahu žalúdka a endoskopia tenkého čreva, laváž tenkého čreva, použitie preháňadla, klystír. Aplikujú sa obvyklé intenzívne resuscitačné opatrenia, ako je vonkajšia masáž srdca, respirácia, defibrilácia a/alebo kardiostimulačná liečba.

Osobitné opatrenia, ktoré je potrebné vykonať:

Eliminácia kardiodepresívnych účinkov, hypotenzie alebo bradykardie. Špecifické antidotum je kalcium, napr. 10 – 20 ml 10% roztoku kalciumglukonátu, podaného intravenózne (2,25 – 4,5 mmol), v prípade potreby podaného opakovane alebo podaného ako plynulá kvapková infúzia (napr.

5 mmol/hod.).

Nasledujúce opatrenia, ktoré môžu byť tiež potrebné:

V prípade druhého alebo tretieho stupňa AV blokády, sínusovej bradykardie, asystólie: atropín, izoprenalín, orciprenalín alebo kardiostimulačná liečba.

• V prípade hypotenzie: dopamín, dobutamín, noradrenalín.

Ak existujú náznaky ďalšieho myokardiálneho zlyhania: dopamín, dobutamín, v prípade potreby opakované kalciové injekcie.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina: antihypertenzívum, antiarytmikum, vazodilatancium, verapamíliumchlo­ridum, ATC kód: C08DA01

Spôsob účinku:

Verapamíliumchlorid ako blokátor kalciového kanála obmedzuje vstup kalcia do buniek hladkého svalstva ciev, myocytov, ale i srdcového vodivého systému. Tým vyvoláva vazodilatáciu koronárneho riečiska a spomaľuje vedenie vzruchu v srdci. Znižuje rýchlosť spontánnej depolarizácie i trvanie kalcium dependentných akčných potenciálov, najmä buniek SA i AV uzla. Na EKG predlžuje interval PQ, ostatné intervaly nemení. Spôsobuje dilatáciu v koronárnom riečisku a má tiež negatívne inotropný účinok.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Z gastrointes­tinálneho traktu sa absorbuje asi 90 % perorálne podanej dávky verapamíliumchlo­ridu, ale v dôsledku vysokého účinku prvého prechodu pečeňou je biologická dostupnosť nižšia, pohybuje sa v rozmedzí 20 – 35 %. Vrcholové plazmatické koncentrácie dosahuje za 1 – 2 hodiny po orálnom podaní. Väzba na bielkoviny plazmy je 90 %, biologický polčas je 3 – 7 hodín, trvanie účinku s vysokou variabilitou je 1,5 – 10 hodín. Verapamíliumchlorid je intenzívne metabolizovaný v pečeni.

• V plazme bolo identifikovaných 12 metabolitov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxicita

Po podaní vysokých dávok verapamíliumchlo­ridu potkanom a psom v priebehu 18 mesiacov nedošlo k výskytu nežiaducich účinkov. Pri toxických dávkach uhynuli 3 zo 42 zvierat. Príčinou bola bradykardia, inhibícia atrioventriku­lárneho vedenia a pokles krvného tlaku. Rovnako sa vyskytla reverzibilná hyperplázia gingívy. U psov sa na konci pokusu nenašli zmeny v hematologickej a klinicko-chemickej oblasti.

Teratogenita

Pri podaní verapamíliumchlo­ridu králikom a potkanom nebol dokázaný teratogénny efekt. U psov pri dávkovaní 60 mg/kg telesnej hmotnosti bola dokázaná embryotoxicita. Neexistujú žiadne známky na dôkaz teratogenicity a embryotoxicity u človeka.

Mutagenita

Testy mutagenity (AMES test, testy chromozomálnej aberácie na ľudských lymfocytoch in vitro a na kostnej dreni čínskeho škrečka in vivo, test bunkovej transformácie na embryonálnych bunkách sýrskeho škrečka) nepreukázali mutagénny účinok verapamíliumchlo­ridu.

Karcinogenita:

Po podaní verapamíliumchlo­ridu potkanom v dávkach 10 – 120 mg/kg živej hmotnosti počas

24 mesiacov nebol dokázaný karcinogénny účinok verapamíliumchlo­ridu.

6.1 Zoznam pomocných látok

nátriumalginát mikrokryštalická celulóza povidón

bezfarebná filmotvorná sústava YS-1–7006 (hypromelóza, polyetyléngly­kol/makrogol) žltá filmotvorná sústava Y-5–12577 (hypromelóza, hydroxypropyl­celulóza, oxid titaničitý, polyetyléngly­kol/makrogol, hlinitý lak chinolínovej žlte E 104) magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C, neuchovávajte v chlade, chráňte pred mrazom. Uchovávajte v pôvodnom vnútornom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Veľkosť balenia

30, 60, 100, 500 tabliet

Druh obalu

Polyetylénová liekovka s hliníkovým uzáverom a štítkom, ktorá je s písomnou informáciou pre používateľa vložená do papierovej škatuľky.

Veľkosť balenia

30 tabliet

Druh obalu

Polyetylénová liekovka s plastovým uzáverom s tesniacou vložkou a štítkom alebo PVC/PVDC/Al blister, ktoré sú s písomnou informáciou pre používateľa vložené do papierovej škatuľky.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o. Teslova 26, 821 02, Bratislava

Slovenská republika

8.

83/0084/99-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 26.7.1999

Dátum posledného predĺženia registrácie: 28.1.2005