Pohotovostná lekáreň Hľadať Menu

VITRAKVI – súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC)

Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) je určený zdravotníkom. Pacientom je určený príbalový leták: dávkovanie, vedľajšie účinky, tehotenstvo a dojčenie.

Stav k
(EMA)
ATC skupina:
Podobné lieky podľa ATC:

Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Vitrakvi

VITRAKVI 25 mg tvrdé kapsulyVITRAKVI 100 mg tvrdé kapsuly

1. NÁZOV LIEKU

VITRAKVI 25 mg tvrdé kapsuly
VITRAKVI 100 mg tvrdé kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

VITRAKVI 25 mg tvrdé kapsuly

Každá tvrdá kapsula obsahuje larotrektinibsulfát v množstve zodpovedajúcom 25 mg larotrektinibu.

VITRAKVI 100 mg tvrdé kapsuly
Každá tvrdá kapsula obsahuje larotrektinibsulfát v množstve zodpovedajúcom 100 mg larotrektinibu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula (kapsula).

VITRAKVI 25 mg tvrdé kapsuly
Biela nepriehľadná tvrdá želatínová kapsula veľkosti 2 (18 mm dĺžka x 6 mm šírka), s modrou
potlačou v tvare kríža BAYER a „25 mg“ na tele kapsuly.
VITRAKVI 100 mg tvrdé kapsuly
Biela nepriehľadná tvrdá želatínová kapsula veľkosti 0 (22 mm dĺžka x 7 mm šírka), s modrou
potlačou v tvare kríža BAYER a „100 mg“ na tele kapsuly.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

VITRAKVI je ako monoterapia indikované na liečbu dospelých a pediatrických pacientov so solídnymi nádormi s fúziou génu neurotropného tyrozínkinázového receptora (NTRK),

-

ktorímajúochorenie, ktoré je lokálne pokročilé, metastázujúce, alebo ktorého chirurgická
resekcia by pravdepodobne spôsobila závažnú chorobnosť a

-

pre ktorých neexistujú žiadne uspokojivé možnosti liečby (pozri časti 4.4. a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba liekom VITRAKVI musí byť začatá lekármi, ktorí majú skúsenosti s podávaním
protinádorových terapií.
Pred začatím liečby liekom VITRAKVI sa má potvrdiť prítomnosť fúzie génov NTRK vo vzorke
nádoru pomocou schváleného testu.

Dávkovanie

Dospelí
Odporúčaná dávka u dospelých je 100 mg larotrektinibu dvakrát denne až do progresie ochorenia
alebo až kým nedôjde k neprijateľnej toxicite.
Pediatrická populácia
Dávkovanie u pediatrických pacientov je založené na ploche povrchu tela (Body Surface Area, BSA).
Odporúčaná dávka u pediatrických pacientov je 100 mg/m2 larotrektinibu dvakrát denne, maximálne
100 mg na dávku, až do progresie ochorenia alebo až kým nedôjde k neprijateľnej toxicite.
Pre pediatrických pacientov od narodenia do veku menej ako 3 mesiace je odporúčaná počiatočná
dávka 50 mg/m² dvakrát denne (pozri časť 5.2).
Vynechaná dávka
Ak pacient dávku vynechá, nemá užiť naraz dve dávky ako náhradu za vynechanú dávku. Pacienti
majú užiť nasledujúcu dávku v nasledujúcom naplánovanom čase. Ak bude pacient po užití dávky
vracať, nemá užiť ďalšiu dávku ako náhradu za vyvracanú dávku.
Úprava dávky
Pri všetkých nežiaducich reakciách 2. stupňa môže byť vhodné pokračovať v podávaní lieku, odporúča
sa však dôkladné sledovanie, aby sa zaručilo, že sa nezhorší toxicita.

Pri všetkých nežiaducich reakciách 3. alebo 4. stupňa, ktoré nesúvisia s abnormálnymi výsledkami pečeňových testov:

  • Podávanie lieku VITRAKVI sa má prerušiť, kým nežiaduca reakcia neustúpi alebo kým sa nezlepší na východiskovú úroveň alebo na 1. stupeň. Ak reakcia ustúpi do 4 týždňov, má sa znova začať v podávaní lieku s najbližšou upravenou dávkou.
  • Ak nežiaduca reakcia neustúpi do 4 týždňov, podávanie lieku VITRAKVI sa má trvalo ukončiť.

Odporúčané úpravy dávky lieku VITRAKVI pri nežiaducich reakciách sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Odporúčané úpravy dávky lieku VITRAKVI pri nežiaducich reakciách

Úprava dávky

Dospelí a

pediatrickí pacienti s plochou povrchu tela

aspoň 1,0 m2

Pediatrickí pacienti vo veku 3 mesiace alebo

starší s plochou povrchu tela menšou

ako 1,0 m2

Pediatrickí pacienti vo veku menej ako 3 mesiace
Prvá75 mg dvakrát denne75 mg/m2 dvakrát denne25 mg/m2 dvakrát denne
Druhá50 mg dvakrát denne50 mg/m2 dvakrát denne-
Tretia100 mg jedenkrát denne25 mg/m2 dvakrát dennea-

a Pediatrickí pacienti po troch úpravách dávky, ktorí sú na dávke 25 mg/m² dvakrát denne, majú zostať na tejto dávke (25 mg/m2 dvakrát denne), aj keď sa im počas liečby zvýši plocha povrchu tela.

U pacientov, ktorí nie sú schopní tolerovať liek VITRAKVI ani po troch úpravách dávky, sa má podávanie lieku VITRAKVI trvalo ukončiť.

Odporúčané úpravy dávky v prípade abnormálnych výsledkov pečeňových testov počas liečby liekom VITRAKVI sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Odporúčané úpravy dávky a opatrenia pre liečbu liekom VITRAKVI pri abnormálnych výsledkoch pečeňových testov.

Laboratórne parametreOdporúčané opatrenia
Zvýšenia hladín ALT a/alebo AST 2. stupňa (> 3x ULN a ≤ 5x ULN)
  • Majú sa vykonávať pravidelné sériové laboratórne vyšetrenia po zistení toxicity 2. stupňa až do jej ustúpenia za účelom stanovenia potreby prerušenia podávania alebo zníženia dávky.

Zvýšenia hladín ALT a/alebo AST 3. stupňa (> 5x ULN a ≤ 20x ULN)

alebo

zvýšenia hladín ALT a/alebo AST

  1. 4. stupňa (>20x ULN) s hladinou bilirubínu < 2x ULN
  • Liečba sa má prerušiť až do ustúpenia nežiaducej reakcie alebo kým sa hodnota nevráti na východiskovú úroveň. Pravidelne sa má sledovať funkcia pečene až do ustúpenia nežiaducej reakcie alebo kým sa hodnota nevráti na východiskovú úroveň. Ak nežiaduca reakcia neustúpi, liečba sa má trvalo ukončiť.
  • Ak nežiaduca reakcia ustúpi, má sa znova začať v podávaní lieku s najbližšou upravenou dávkou. Liečba sa má znovu začať len u pacientov, u ktorých prínos prevyšuje riziko.
  • Ak sa po opakovanom začatí liečby vyskytne zvýšenie hladiny ALT a/alebo AST 4. stupňa, liečba sa má natrvalo ukončiť.
Hladiny ALT a/alebo AST ≥ 3x ULN s hladinou bilirubínu ≥ 2x ULN
  • Liečba sa má prerušiť a má sa pravidelne sledovať funkcia pečene až do ustúpenia nežiaducej reakcie alebo kým sa hodnota nevráti na východiskovú úroveň.
  • Má sa zvážiť trvalé ukončenie liečby.
  • Liečba sa má znovu začať len u pacientov, u ktorých prínos prevyšuje riziko.
  • Ak sa liečba začne znovu, má sa začať s najbližšou nižšou dávkou. Po opakovanom začatí sa má pravidelne sledovať funkcia pečene.
  • Ak sa po opakovanom začatí liečby znova vyskytne nežiaduca reakcia, liečba sa má trvalo ukončiť.
ALT Alanínaminotrasferáza
AST Aspartátaminotrasferáza
ULN horná hranica normálnej hodnoty (Upper Limit of Normal)

Osobitné populácie

Starší pacienti
U starších pacientov sa úprava dávky neodporúča (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov so stredne závažnou (Child-Pugh B) až závažnou (Child-Pugh C) poruchou funkcie
pečene sa má počiatočná dávka lieku VITRAKVI znížiť o 50 %. U pacientov s miernou poruchou
funkcie pečene (Child-Pugh A) sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Súbežné podávanie so silnými inhibítormi CYP3A4

Ak je potrebné súbežné podávanie so silným inhibítorom CYP3A4, dávka lieku VITRAKVI sa má znížiť o 50 %. Po ukončení podávania inhibítora po dobu 3 až 5 polčasov eliminácie sa má pokračovať

v podávaní dávky lieku VITRAKVI užívanej pred začatím podávania inhibítora CYP3A4 (pozri
časť 4.5).

Spôsob podávania

VITRAKVI je určené na perorálne použitie.

VITRAKVI je dostupné vo forme kapsúl alebo perorálneho roztoku s ekvivalentnou perorálnou
biologickou dostupnosťou a obidve liekové formy sú vzájomne zameniteľné.
Pacientovi je potrebné odporučiť, aby kapsulu prehĺtal celú a zapil pohárom vody. Z dôvodu trpkej
chuti sa kapsula nemá otvárať, žuvať ani drviť.
Kapsuly sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla, ale nesmú sa užívať s grapefruitom ani
grapefruitovým džúsom

.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť naprieč rôznymi typmi nádorov

Prínos lieku VITRAKVI bol preukázaný v jednoramenných klinických skúšaniach, ktoré zahŕňali relatívne malú vzorku pacientov, ktorých nádory vykazovali fúzie génu NTRK. Priaznivý účinok lieku VITRAKVI bol preukázaný na základe celkovej miery odpovede a trvania odpovede u obmedzeného počtu typu nádorov. Účinok môže byť kvantitatívne rozdielny podľa typu nádoru, ako aj súbežných genetických alterácií (pozri časť 5.1). Z týchto dôvodov sa má liek VITRAKVI použiť, iba ak neexistujú iné uspokojivé liečebné možnosti u ktorých bol preukázaný klinický prínos alebo ak takéto možnosti liečby boli vyčerpané (tj, nie sú žiadne uspokojivé možnosti liečby).

Neurologické reakcie

U pacientov, ktorí dostávali larotrektinib, boli hlásené neurologické reakcie vrátane závratu, poruchy
chôdze a parestézie (pozri časť 4.8). K nástupu väčšiny neurologických reakcií došlo počas prvých
troch mesiacov liečby. V závislosti od závažnosti a pretrvávania týchto príznakov sa má zvážiť
prerušenie liečby, zníženie dávky alebo ukončenie podávania lieku VITRAKVI (pozri časť 4.2)

.

Hepatotoxicita

U pacientov dostávajúcich larotrektinib boli hlásené abnormálne výsledky pečeňových testov vrátane
zvýšených hladín ALT, AST, alkalickej fosfatázy (ALP) a bilirubínu (pozri časť 4.8). K väčšine
zvýšení hladín ALT a AST došlo do 3 mesiacov po začatí liečby. Boli hlásené prípady hepatotoxicity
so zvýšenými hladinami ALT a/alebo AST 2., 3. alebo 4. stupňa závažnosti a zvýšené hladiny
bilirubínu ≥ 2x ULN.
U pacientov so zvýšenými hladinami pečeňových transamináz sa má na základe závažnosti prerušiť
podávanie, upraviť dávka alebo natrvalo ukončiť liečba liekom VITRAKVI (pozri časť 4.2).
Má sa sledovať funkcia pečene vrátane hladín ALT, AST, ALP a bilirubínu pred prvou dávkou, potom
každé 2 týždne počas prvého mesiaca liečby, následne mesačne počas ďalších 6 mesiacov liečby
a potom pravidelne počas liečby. U pacientov, u ktorých sa vyvinú zvýšenia hladín transamináz, je
potrebné častejšie testovanie (pozri časť 4.2).

Súbežné podávanie s CYP3A4/P-gp induktormi

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu silných alebo stredne silných induktorov CYP3A4/P-gp s liekom VITRAKVI z dôvodu rizika zníženej expozície. (pozri časť 4.5).

Antikoncepcia u žien a mužov

Ženy vo fertilnom veku musia počas užívania lieku VITRAKVI a najmenej po dobu jedného mesiac

a

po ukončení liečby používať vysoko účinnú antikoncepciu (pozri časti 4.5 a 4.6).
Mužov v plodnom veku s partnerkou vo fertilnom veku, ktorá nie je tehotná, je potrebné poučiť, aby

počas liečby liekom VITRAKVI a po dobu najmenej jedného mesiaca po poslednej dávke používali vysoko účinnú antikoncepciu (pozri časť 4.6).

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinky iných látok na larotrektinib

Účinok inhibítorov CYP3A, P-gp a BCRP na larotrektinib

Larotrektinib je substrát cytochrómu P450 (CYP) 3A, P-glykoproteínu (P-gp) a proteínu rezistencie rakoviny prsníka (Breast Cancer Resistance Protein, BCRP). Súbežné podávanie lieku VITRAKVI so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A a s inhibítormi P-gp a BCRP (napr. atazanavir,

klaritromycín, indinavir, itrakonazol, ketokonazol, nefazodón, nelfinavir, ritonavir, saquinavir,
telitromycín, troleandomycín, vorikonazol alebo grapefruit) môže zvýšiť plazmatické koncentráci

e

larotrektinibu (pozri časť 4.2).
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podávanie jednej 100 mg dávky
lieku VITRAKVI s 200 mg dávkou itrakonazolu (silný inhibítor CYP3A a inhibítor P-gp a BCRP

)

jedenkrát denne po dobu 7 dní zvýšilo hodnotu Cmax larotrektinibu 2,8-násobne a hodnotu AUC
4,3-násobne.
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podanie jednej 100 mg dávky lieku
VITRAKVI s jednou 600 mg dávkou rifampicínu (inhibítor P-gp a BCRP) zvýšilo hodnotu Cma

x

larotrektinibu 1,8-násobne a hodnotu AUC 1,7-násobne.
Účinok induktora CYP3A a P-gp na larotrektinib
Súbežné podávanie lieku VITRAKVI so silnými alebo stredne silnými induktormi CYP3A a silnými
induktormi P-gp (napr. karbamazepín, fenobarbitál, fenytoín, rifabutín, rifampicín alebo ľubovník
bodkovaný) môže znížiť plazmatické koncentrácie larotrektinibu a je potrebné sa im vyhnúť (pozr

i

časť 4.4).
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podávanie jednej 100 mg dávky

lieku VITRAKVI so 600 mg dávkou rifampicínu (silný induktor CYP3A a P-gp) raz denne po dobu 11 dní znížilo hodnotu Cmax larotrektinibu o 71 % a hodnotu AUC o 81 %. Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o účinku stredne silného induktora, ale očakáva sa zníženie expozície larotrektinibu.

Účinky larotrektinibu na iné látky

Účinok larotrektinibu na substráty CYP3A
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podávanie lieku VITRAKVI
(100 mg dvakrát denne po dobu 10 dní) zvýšilo hodnoty Cmax a AUC perorálneho midazolamu
1,7-násobne v porovnaní so samotným midazolamom, čo naznačuje, že larotrektinib je slabým
inhibítorom CYP3A.
Pri súbežnom používaní substrátov CYP3A s úzkym terapeutickým rozsahom (napr. alfentanil,
cyklosporín, dihydroergotamín, ergotamín, fentanyl, pimozid, chinidín, sirolimus alebo takrolimus) j

e

u pacientov užívajúcich VITRAKVI potrebná opatrnosť. Ak sa u pacientov užívajúcich VITRAKVI
vyžaduje súbežné použitie týchto substrátov CYP3A s úzkym terapeutickým rozsahom, z dôvodu
výskytu nežiaducich reakcií sa môžu vyžadovať zníženia dávok substrátov CYP3A.
Účinok larotrektinibu na substráty CYP2B6
In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib indukuje CYP2B6. Súbežné podávanie larotrektinibu so
substrátmi CYP2B6 (napr. bupropión, efavirenz) môže znížiť ich expozíciu.
Účinok larotrektinibu na iné substráty transportérov
In vitro štúdie ukázali, že larotrektinib je slabý inhibítor OATP1B1.

Nevykonali sa žiadne klinické štúdie na preskúmanie interakcií so substrátmi OATP1B1. Preto nie je možné vylúčiť, či môže súbežné podávanie larotrektinibu so substrátmi OATP1B1 (napr. valsartan, statíny) zvýšiť ich

expozíciu.
Účinok larotrektinibu na substráty PXR regulovaných enzýmov
In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib je slabý induktor PXR regulovaných enzýmov (napr. rodin

a

CYP2C a UGT). Súbežné podávanie larotrektinibu s CYP2C8, CYP2C9 or CYP2C19 substrátm

i

(napr. repaglinid, warfarín, tolbutamid alebo omeprazol) môže znížiť ich expozíciu.
Hormonálna antikoncepcia
V súčasnosti nie je známe, či môže larotrektinib znížiť účinnosť systémovo pôsobiacej hormonálnej

antikoncepcie. A preto je potrebné poučiť ženy používajúce systémovo pôsobiacu hormonálnu antikoncepciu, aby navyše používali aj bariérovú metódu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

Na základe mechanizmu účinku nie je pri podávaní larotrektinibu gravidnej žene možné vylúčiť
poškodenie plodu. Ženy vo fertilnom veku majú pred začatím liečby liekom VITRAKVI absolvovať
tehotenský test.
Ženy vo fertilnom veku je potrebné poučiť, aby počas liečby liekom VITRAKVI a najmenej po dobu
jedného mesiaca po poslednej dávke používali vysoko účinnú antikoncepciu. V súčasnosti nie j

e

známe, či môže larotrektinib znížiť účinnosť systémovo pôsobiacej hormonálnej antikoncepcie, ženy
používajúce systémovo pôsobiacu hormonálnu antikoncepciu je potrebné poučiť, aby navyše používali
aj bariérovú metódu.
Mužov v plodnom veku s partnerkou vo fertilnom veku, ktorá nie je tehotná, je potrebné poučiť, aby
počas liečby liekom VITRAKVI a po dobu najmenej jedného mesiaca po poslednej dávke používali
vysoko účinnú antikoncepciu.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití larotrektinibu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej
toxicity (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu lieku VITRAKVI počas gravidity.
Dojčenie
Nie je známe, či sa larotrektinib/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.
Dojčenie má byť počas liečby liekom VITRAKVI a po dobu 3 dní po poslednej dávke ukončené.
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o účinku larotrektinibu na fertilitu. Pri štúdiách toxicity po
opakovanom podávaní neboli pozorované žiadne významné účinky na fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

VITRAKVI má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívali larotrektinib, boli hlásené prípady závratu a únavy, väčšinou 1. a 2. stupňa počas prvých troch mesiacov liečby. To môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje počas tohto

časového obdobia. Pacientov je potrebné poučiť, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým
nebudú mať dostatočnú istotu, že liečba liekom VITRAKVI ich nepriaznivo neovplyvňuje (pozr

i

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšími nežiaducimi reakciami (≥ 20 %) v poradí s klesajúcou frekvenciou boli zvýšená hladi

na

ALT (36 %), zvýšená hladina AST (33 %), vracanie (30 %), anémia (28 %), zápcha (28 %), hnačka
(27 %), nevoľnosť (24 %), únava (23 %) a závrat (20 %).
Väčšina nežiaducich reakcií bola 2. alebo 3. stupňa. 4. stupeň bol najvyšším hláseným stupňom
nežiaducich reakcií v prípade zníženého počtu neutrofilov (2 %), zvýšenej hladiny ALT (1 %),
zvýšenej hladiny AST, zníženého počtu leukocytov, zníženého počtu trombocytov, svalovej slabosti
a zvýšenej hladiny alkalickej fosfatázy v krvi (každá < 1 %). Najvyšším hláseným stupňom
nežiaducich reakcií bol 3. stupeň v prípade anémie (7 %), zvýšenia telesnej hmotnosti (6 %), hnačky
(4 %), poruchy chôdze a vracania (každá 1 %) a únavy, závratu, parestézie, nevoľnosti, myalgie
a zápchy (každá < 1 %).

K trvalému ukončeniu liečby liekom VITRAKVI z dôvodu nežiaducich reakcií, vzniknutých počas liečby a pripisovaných skúšanému lieku došlo u 2 % pacientov (2 prípady každý pre znížený počet neutrofilov, zvýšenú hladinu ALT a zvýšenú hladinu AST, po 1 prípade poruchy chôdze a svalovej

slabosti). K väčšine nežiaducich reakcií vedúcich k zníženiu dávky došlo počas prvých troch mesiacov
liečby.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Bezpečnosť lieku VITRAKVI bola hodnotená u 361 pacientov s nádorom s pozitívnou fúziou TRK

v

jednom z troch prebiehajúcich klinických skúšaní; v klinickom skúšaní 1, 2 (“NAVIGATE”) a v
klinickom skúšaní 3 (“SCOUT”) a po uvedení lieku na trh. Charakteristiky bezpečnostnej populácie
pozostávali z pacientov s mediánom veku 39,0 rokov (rozsah: 0 až 90 rokov) pričom 37 % paciento

v

boli pediatrickí pacienti. V celej bezpečnostnej populácii (n=361) bol medián trvania liečby
16,2 mesiacov (rozsah: 0,1 až 89,1 mesiacov).
Nežiaduce liekové reakcie hlásené u pacientov (n=361) liečených liekom VITRAKVI sú uvedené
v tabuľke 3 a tabuľke 4.

Nežiaduce liekové reakcie sú klasifikované podľa triedy orgánových systémov. Skupiny frekvencií sú definované pomocou nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté

(≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi
zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej
závažnosti.
Tabuľka 3: Nežiaduce liekové reakcie hlásené u pacientov s nádormi s pozitívnou TRK fúziou
liečených odporúčanou dávkou lieku VITRAKVI (celková bezpečnostná populácia, n=361) a po
uvedení lieku na trh
Trieda orgánových systémovFrekvenciaVšetky stupne3./4. stupeňa

Poruchy krvi

a lymfatického systému

veľmi časté

anémia

znížený počet neutrofilov (neutropénia),

znížený počet leukocytov (leukopénia)

časté

znížený počet trombocytov (trombocytopénia)anémia,
znížený počet neutrofilov
(neutropénia)a,
znížený počet leukocytov
(leukopénia)a

menej časté

znížený počet trombocytov
(trombocytopénia)a, b
Poruchy nervového systémuveľmi častézávrat
častéporucha chôdze,porucha chôdze
parestézia

menej časté

závrat,
parestézia

Poruchy

gastrointestinálneho traktu

veľmi časténevoľnosť

,

zápcha,
vracanie,
hnačka

časté

dysgeúziachnačka,
vracanie

menej časté

nevoľnosť,
zápcha
Poruchy pečeneneznámepoškodenie pečened
a žlčových ciest
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkanivaveľmi častémyalgia
častésvalová slabosť
menej častémyalgia

,

svalová slabosťa, b
Celkové poruchy a reakcie v mieste podaniaveľmi častéúnava

menej časté

únava
Laboratórne a funkčné vyšetreniaveľmi časté
zvýšenie hladiny
alanínaminotransferázy
(ALT),
zvýšenie hladiny
aspartátaminotransferáz

y

(AST),
zvýšená telesná hmotnosť
(abnormálne priberanie

)

časté

zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny

alanínaminotransferázy (ALT)a,

zvýšenie hladiny

aspartátaminotransferázy (AST)a,

zvýšená telesná hmotnosť (abnormálne priberanie)

menej časté

zvýšenie hladiny alkalicke

j

fosfatázy v krvia,

b a boli hlásené reakcie 4. stupňa

b pre každý stupeň bola frekvencia nižšia ako < 1 %

c nežiaduca reakcia dysgeúzia zahŕňa preferované termíny „dysgeúzia“ a „porucha chuti“ d zahŕňa prípady s hladinami ALT/AST ≥ 3x ULN a hladinami bilirubínu ≥ 2x ULN

Tabuľka 4: Nežiaduce liekové reakcie hlásené u pediatrických pacientov s nádormi s pozitívn

ou

TRK fúziou liečených odporúčanou dávkou lieku VITRAKVI (n=135); všetky stupne

Trieda

orgánových systémov

Frekvencia

Dojčatá a batoľatá

(n=43)a

Deti

(n=67)b

Adolescenti

(n=25)c

Pediatrickí pacienti

(n=135)

Poruchy krvi a lymfatického systémuveľmi časté

anémia,

znížený počet neutrofilov

(neutropénia), znížený počet leukocytov

(leukopénia),

znížený počet trombocytov

(trombocytopénia)

anémia,

znížený počet neutrofilov (neutropénia), znížený počet leukocytov (leukopénia)

anémia,

znížený počet neutrofilov (neutropénia), znížený počet leukocytov (leukopénia)

anémia,
znížený počet
neutrofil

ov

(neutropénia)

, znížený počet leukocytov

(leukopénia), znížený počet trombocytov

(trombocytopénia)

časté

znížený počet trombocytov

(trombocytopénia)

znížený počet
trombocytov
(trombocytopénia)
Poruchy nervového systémuveľmi častézávrat
častézávratzávrat,
parestézia,
porucha chôdz

e

parestézia,

porucha chôdze

závrat,
parestézi

a,

porucha chôdze

Poruchy

gastrointesti-nálneho traktu

veľmi časténevoľnosť,nevoľnosť
zápcha,
vracanie,
hnačka

,

nevoľnosť,nevoľno

sť,

,

zápcha,zápcha,zápcha,
vracanie,vracanie,vracanie
hnačkahnačkahnačka
častédysgeúziadysgeúzi

a

Poruchy

kostrovej

a svalovej

sústavy

a spojivového tkaniva

veľmi častémyalgiamyalgiamyalgia
častésvalová slabosťsvalová slabos

ť

svalová slabosťsvalová slabosť

Celkové poruchy a reakcie

v mieste podania

veľmi častéúnavaúnava
únavaúnava
Laboratórne a funkčné vyšetreniaveľmi časté

zvýšenie hladiny alanínamino-

transferázy (ALT), zvýšenie hladiny aspartátamino-transferázy (AST), zvýšená telesná hmotnosť

(abnormálne

priberanie),

zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny
alanínamino-
transferázy (ALT),
zvýšenie hladiny
aspartátamino-
transferázy (AST),
zvýšená telesná
hmotnosť
(abnormálne
priberanie),

zvýšenie hladiny alkalickej

fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny alanínamino-

transferázy (ALT), zvýšenie hladiny aspartátamin-

otransferázy

(AST),

zvýšenie telesnej hmotnosi

(abnormálne

priberanie),

zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny
alanínamino

-

transferázy (ALT),
zvýšenie hladiny
aspartátamino-
transferázy (AST),
zvýšená telesná
hmotn

osť

(abnormáln

e

priberanie),

zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi a

Dojčatá/batoľatá (28 dní až 23 mesiacov): bolo hlásených 5 nežiaducich reakcií 4. stupňa - znížený počet neutrofilov

(neutropénia) a 2 zvýšenia hladiny alkalickej fosfatázy v krvi. Nežiaduce reakcie 3. stupňa zahŕňali 11 prípadov zníženého

počtu neutrofilov (neutropénia), 4 prípady zvýšenia hladiny ALT, po 3 prípady anémie, hnačky a zvýšenej telesnej
hmotnosti (abnormálne priberanie), po 2 prípady zvýšenia hladiny alkalickej fosfatázy v krvi a vracania a 1 prípad zvýšenia
hladiny AST.

b Deti (2 až 11 rokov): bola hlásená 1 nežiaduca reakcia 4. stupňa - znížený počet leukocytov. Bolo hlásených 9 prípadov nežiaducej reakcie 3. stupňa - znížený počet neutrofilov (neutropénia), 4 prípady zvýšenej telesnej hmotnosti (abnormálneho priberania), po 2 prípady zvýšenia hladiny ALT, anémie, hnačky a vracania a po 1 prípade zvýšenia hladiny AST, poruchy chôdze, parestézie a myalgie.

c Adolescenti (12 až < 18 rokov): Neboli hlásené žiadne nežiaduce reakcie 4. stupňa . Pre reakcie 3. stupňa boli hlásené po 1 prípade zvýšenie hladiny ALT, zvýšenie hladiny AST, únava, porucha chôdze a svalová slabosť.

Popis vybratých nežiaducich reakcií

Neurologické reakcie
V celkovej bezpečnostnej databáze (n=361) sa pozorovala neurologická nežiaduca reakcia maximálne
  1. 3. alebo 4. stupňa, ktorá sa pozorovala u 10 (3 %) pacientov a zahŕňala poruchy chôdze (4 pacient

i,

1 %), závrat (3 pacienti, < 1 %) a parestéziu (3 pacienti, < 1 %). Celková miera výskytu bola 20 %
v prípade závratu, 7 % v prípade parestézie a 5 % v prípade poruchy chôdze. Neurologické reakci

e

vedúce k úprave dávky alebo prerušeniu liečby zahŕňali závrat (1 %), poruchu chôdze (< 1 %) a
parestéziu (< 1 %). Jeden pacient trvale ukončil liečbu kvôli poruche chôdze 3. stupňa. Vo všetký

ch

prípadoch okrem jedného boli pacienti s dôkazom protinádorovej aktivity, ktorí vyžadovali znížen

ie

dávky, schopní pokračovať v dávkovaní pri zníženej dávke a/alebo podľa rozpisu (pozri časť 4.4).
Hepatotoxicita
U pacientov liečených liekom VITRAKVI sa pozorovali abnormálne výsledky pečeňových testov
vrátane hladín ALT, AST, ALP a bilirubínu.
V databáze vyhodnotenia celkovej bezpečnosti (n=361) sa pozorovalo zvýšenie transamináz
maximálne 4. stupňa v prípade zvýšenia hladiny ALT u 7 pacientov (2 %) a zvýšenie AST
u 4 pacientov (1 %). 3. stupeň v prípade zvýšení hladín ALT sa pozoroval u 26 (7 %) pacientov a AST
u 22 (6 %) pacientov. Väčšina zvýšení 3. stupňa bola prechodná a vyskytovala sa v prvých troch
mesiacoch liečby a do 3. až 4. mesiaca sa znížila na 1. stupeň. Zvýšenie hladiny ALT 2. stupňa sa

pozorovalo u 37 (10 %) pacientov a AST 2. stupňa u 33 (9 %) pacientov, zvýšenie hladiny ALT

  1. 1. stupňa sa pozorovalo u 173 (48 %) pacientov a zvýšenie hladiny AST 1. stupňa sa pozorovalo u 177 (49 %) pacientov.

Zvýšenie hladiny ALT vedúce k úpravám dávky alebo prerušeniu liečby sa vyskytlo u 25 (7 %) pacientov a zvýšenie hladiny AST vedúce k úpravám dávky u 21 (6 %) pacientov (pozri časť 4.4). Dvaja pacienti trvalo ukončili liečbu, 1 pacient kvôli zvýšeniam hladín ALT 3. stupňa a AST 3. stupňa.

Boli hlásené prípady hepatotoxicity so zvýšeniami hladín ALT a/alebo AST 2., 3. alebo 4. stupňa
závažnosti a zvýšenia hladiny bilirubínu ≥ 2x ULN. V niektorých prípadoch sa prerušilo podávanie
lieku VITRAKVI a znovu sa začalo so zníženou dávkou, zatiaľ čo v iných prípadoch sa liečba
natrvalo ukončila (pozri časť 4.4).

Ďalšie informácie o osobitných populáciách

Pediatrická populácia
Z 361 pacientov liečených liekom VITRAKVI bolo 135 (37 %) pacientov vo veku od narodenia do
< 18 rokov (n=13 vo veku od narodenia až < 3 mesiacov, n=4 vo veku ≥ 3 mesiacov až
< 6 mesiacov, n=17 vo veku ≥ 6 mesiacov až < 12 mesiacov, n=9 vo veku ≥ 12 mesiacov až
< 2 rokov, n=30 vo veku ≥ 2 rokov až < 6 rokov, n=37 vo veku ≥ 6 rokov až < 12 rokov, n=25 vo
veku ≥ 12 rokov až < 18 rokov). Väčšina nežiaducich reakcií mala závažnosť 1. alebo 2. stupňa
a ustúpila bez úpravy dávky lieku VITRAKVI alebo ukončenia liečby. Nežiaduce reakcie stupňa
závažnosti 3. alebo 4. boli vo všeobecnosti pozorované častejšie u pacientov vo veku < 6 rokov. Boli
hlásené u 77 % pacientov od narodenia do < 3 mesiacov a u 47 % pacientov od ≥ 3 mesiacov do < 6

rokov. Znížený počet neutrofilov viedol podľa hlásení k vysadeniu skúšaného lieku, úprave dávkovania a prerušeniu dávkovania.

Starší pacienti
Z 361 pacientov v celej populácii na vyhodnotenie bezpečnosti, ktorí dostávali VITRAKVI, bolo
69 (19 %) pacientov vo veku 65 rokov a starších a 22 (6 %) pacientov bolo vo veku 75 rokov alebo
starších. Bezpečnostný profil u starších pacientov (≥ 65 rokov) je konzistentný s profilom
pozorovaným u mladších pacientov. Nežiaduca reakcia závrat (30 % oproti 28 % u všetkých
dospelých pacientov), anémia (36 % oproti 28 % u všetkých dospelých pacientov), hnačka (25 %
oproti 23 % u všetkých dospelých pacientov), svalová slabosť (13 % oproti 11 % u všetkých
dospelých pacientov), znížený počet trombocytov (12 % oproti 6 % u všetkých dospelých pacientov,
porucha chôdze (9 % oproti 5 % u všetkých dospelých pacientov) a dysgeúzia (9 % oproti 6 %
u všetkých dospelých pacientov) boli častejšie u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežn

é

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie nanárodné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V

.

4.9 Predávkovanie

Skúsenosti s predávkovaním liekom VITRAKVI sú obmedzené. Príznaky predávkovania nie sú
stanovené. V prípade predávkovania majú lekári nasadiť všeobecné podporné opatrenia
a symptomatickú liečbu (pozri časť 5.1).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká a imunomodulátory, cytostatiká, iné cytostatiká; ATC kód: L01EX12.

Mechanizmus účinku

Larotrektinib je adenozíntrifosfát (ATP) kompetetívny a selektívny inhibítor tropomyozínovej
receptorovej kinázy (TRK), ktorý bol zámerne navrhnutý tak, aby sa zabránilo aktivite s necieľovým

i

kinázami. Cieľom larotrektinibu je rodina TRK proteínov vrátane TRKA, TRKB a TRKC, ktoré sú
kódované génmi NTRK1, NTRK2 a NTRK3, v uvedenom poradí. V širokom rozsahu testov purifikáci

e

enzýmov larotrektinib inhiboval TRKA, TRKB a TRKC s hodnotami IC50 v rozsahu od 5 do 11 nM.
Jediná iná kinázová aktivita sa vyskytla pri 100-násobne vyšších koncentráciách. V in vitro a in vivo
nádorových modeloch vykazoval larotrektinib protinádorovú aktivitu v bunkách s konštitutívno

u

aktiváciou proteínov TRK, ktorá bola následkom génových fúzií, delécie proteínovej regulačnej
domény alebo v bunkách s nadmernou expresiou proteínu TRK.
Rámcové udalosti fúzie génov vyplývajúce z chromozomálnych preusporiadaní ľudských génov
NTRK1, NTRK2 a NTRK3 vedú k tvorbe onkogénnych fúznych proteínov TRK. Tieto výsledné nové
chimérické onkogénne proteíny sú aberantne exprimované a podporujú konštitutívnu kinázovú aktivi

tu následne aktivujúcu výstupné bunkové signálne dráhy, ktoré sa podieľajú na proliferácii a prežívaní buniek, vedúcich k nádorovému ochoreniu spôsobenému fúznymi proteínmi TRK.

Po progresii pri podávaní inhibítorov TRK boli pozorované mutácie spôsobujúce získanú rezistenciu

.

Larotrektinib mal minimálnu aktivitu v bunkových líniách s bodovými mutáciami v kinázovej domén

e

TRKA vrátane klinicky identifikovanej mutácie spôsobujúcej získanú rezistenciu, G595R. Bodové
mutácie v kinázovej doméne TRKC s klinicky identifikovanou získanou rezistenciou na larotrektinib
zahŕňajú G623R, G696A a F617L.

Molekulárne príčiny primárnej rezistencie na larotrektinib nie sú známe. Z tohoto dôvodu nie je známe, či prítomnosť súbežného onkogénneho drivera naviac okrem fúzie génu NTRK, ovplyvňuje

účinnosť inhibície TRK. Meraný vplyv akejkoľvek súbežnej genómovej alterácie na účinnosť
larotrektinibu je uvedený nižšie v texte (pozri časť Klinická účinnosť).

Farmakodynamické účinky

Elektrofyziológia srdca

U 36 zdravých dospelých osôb, ktoré dostali jednorazové dávky v rozsahu od 100 mg do 900 mg, lie

k

VITRAKVI nepredlžoval interval QT v žiadnom klinicky významnom rozsahu.
Dávka 200 mg zodpovedá maximálnej expozícii (Cmax) podobnej expozícii pozorovanej pri podávaní
larotrektinibu 100 mg dvakrát denne v ustálenom stave. Pri podávaní lieku VITRAKVI sa pozoroval

o

malé skrátenie intervalu QTcF s maximálnym priemerným účinkom pozorovaným medzi
  1. 3. a 24. hodinou po dosiahnutí Cmax, s geometrickým priemerným skrátením intervalu QTcF od východiskovej hodnoty o -13,2 ms (rozsah -10 až -15,6 ms). Klinický význam tohto zistenia nebol stanovený.

Klinická účinnosť

Prehľad štúdií
Účinnosť a bezpečnosť lieku VITRAKVI sa skúmali v troch multicentrických, otvorených,
jednoramenných klinických štúdiách u dospelých a pediatrických pacientov s nádorovým ochorením
(tabuľka 5). Dve štúdie stále prebiehajú.
Pacienti so zdokumentovanou fúziou génov NTRK a bez nej sa mohli zúčastniť štúdie 1 a štúdie

3 („SCOUT“). Predpokladom pre zaradenie pacientov do štúdie 2 („NAVIGATE“) bolo nádorové ochorenie s fúziou TRK. Súbor súhrnnej analýzy účinnosti zahŕňal 364 pacientov s nádorovým ochorením s fúziou TRK zaradených do týchto troch štúdií, ktorí mali merateľné ochorenie vyhodnotené metódou RECIST verzia 1.1, primárny nádor nezasahujúci CNS a dostali aspoň jednu

dávku larotrektinibu k júlu 2024. Títo pacienti museli už absolvovať predchádzajúcu štandardnú lieč

bu

príslušnú pre ich typ nádoru a štádium ochorenia, alebo podľa názoru skúšajúceho by museli podstúp

iť

radikálny chirurgický zákrok (ako napríklad amputácia končatiny, resekcia tváre alebo zákrok
spôsobujúci paralýzu), prípadne u nich muselo byť nepravdepodobné, že by tolerovali dostupné
štandardné liečby pokročilého štádia ochorenia alebo by z nich mali nejaký klinicky významný príno

s.

Hlavnými kritériami výsledkov účinnosti boli celková miera odpovede (Overall Response Rate, OR

R)

a trvanie odpovede (Duration of Response, DOR), ktoré určovala zaslepená nezávislá revízna komisi

a

(Blinded Independent Review Committee, BIRC).

Okrem toho 60 pacientov s primárnymi nádormi CNS a merateľným ochorením na začiatku štúdie

bolo liečených v štúdii 2 („NAVIGATE“) a v štúdii 3 („SCOUT“). 57 zo 60 pacientov s primárnymi
nádormi CNS absolvovali predchádzajúcu liečbu rakoviny (chirurgický zákrok, rádioterapia a/alebo
predchádzajúca systémová terapia). Odpovede nádorového ochorenia na liečbu vyhodnocoval
skúšajúci s použitím kritérií RANO alebo RECIST verzia 1.1.
Identifikácia fúzií génov NTRK sa opierala o vzorky tkanív pre metódy molekulárnych testov:
sekvenovanie novej generácie (NGS) použité u 327 pacientov, polymerázová reťazová reakcia (PCR

)

použitá u 14 pacientov, fluorescenčná in situ hybridizácia (FISH) použitá u 18 pacientov a iné metód

y

testovania (sekvenovanie, nanoreťazec, Sangerovo sekvenovanie alebo chromozomálna mikromatica

)

použité u 5 pacientov.
Tabuľka 5: Klinické štúdie prispievajúce k analýzam účinnosti liečby solídnych a primárnych
nádorov CNS
Názov, návrh a populácia pacientov
štúdie

Dávka a forma lieku

Typy nádorov zahrnuté
do analýzy účinno

sti

n

Štúdia 1

NCT02122913

  • Otvorená štúdia fázy 1 so

    zvyšovaním dávky a rozširovaním; rozširujúca fáza vyžadovala nádory s fúziou génov NTRK

  • Dospelí pacienti (≥ 18 rokov) s pokročilými solídnymi nádormi s fúziou génov NTRK
Dávky až do 200 mg
jedenkrát alebo
dvakrát denne (25 mg

,

100 mg kapsuly alebo
20 mg/ml perorálny
roztok)

Štítna žľaza (n=4)

Slinná žľaza (n=3) GIST (n=2)a

Sarkóm mäkkých tkanív (n=2)

NSCLC (n=1)b, c

Neznámy primárny karcinóm (n=1)

1

3

Štúdia 2 „NAVIGATE“

NCT02576431

  • Medzinárodná otvorená štúdia fázy 2 skúmajúca rôzne typy nádorov
  • Dospelí a pediatrickí pacienti vo veku ≥ 12 rokov s pokročilými solídnymi nádormi s fúziou génov NTRK
100 mg dvakrát denne
(25 mg, 100 mg
kapsuly alebo
20 mg/ml perorálny
roztok)
NSCLC (n=29)b, c
Sarkóm mäkkých tkanív
(n=28)
Štítna žľaza (n=26)

b

Hrubé črevo (n=25)
Slinná žľaza (n=24)
Primárny nádor CN

S

(n=19)
Melanóm (n=10)b
Prsník, nesekrečný (n=10)b
Pankreas (n=7)
Prsník, sekrečný (n=5)
Cholangiokarcinóm (n=4)
GIST (n=3)a
Žalúdok (n=3)
Prostata (n=2)
Slepé črevo, atypick

ý

karcinoidný karcinóm pľúc,
kostný sarkóm, krčo

k

maternice, pečeňe,
dvanástnik, vonkajš

í

zvukovodb, pažerák

,

SCLCb, d, konečník,
semenníkyb, týmus,
neznámy primárny
karcinóm, urotelový

210

karcinóm, maternica (každý
n=1)

Štúdia 3 „SCOUT“

NCT02637687

  • Medzinárodná otvorená štúdia fázy 1/2 so zvyšovaním dávky

    a rozširovaním; rozširujúca kohorta fázy 2 vyžadovala prítomnosť pokročilých solídnych nádorov s fúziou génov NTRK vrátane lokálne pokročilého infantilného fibrosarkómu

  • Pediatrickí pacienti vo veku od narodenia do 21 rokov s pokročilým nádorovým ochorením alebo s primárnymi nádormi CNS
Dávky do

Infantilný fibrosarkóm (n=49)

Sarkóm mäkkých tkanív (n=42)b

Primárny nádor CNS (n=41)

Vrodený mezoblastický nefróm (n=2)

Kostný sarkóm (n=2) Prsník sekrečný, krčok maternice, lipofibromatóza, melanóm, štítna zľaza (každý n=1)

141
100 mg/m2 dvakrát
denne (25 mg, 100 mg
kapsuly alebo
20 mg/ml perorálny
roztok)
Celkový počet pacientov (n)*364
* pozostáva z 304 pacientov s vyhodnotením odpovede nádorového ochorenia na liečbu komisiou IRC a 60 pacientov
s primárnymi nádormi CNS (vrátane astrocytómu, gangliogliómu, glioblastómu, gliómu, glioneronálnych nádorov,
neuronálnych a zmiešaných neuronálno-gliálnych nádorov, oligodendrogliómu a primitívneho neuro-ektodermálneho
nádoru, nešpecifikované) s vyhodnotením odpovede nádorového ochorenia na liečbu skúšajúcim

a GIST: gastrointestinálny stromálny nádor

b mozgové metastázy sa pozorovali u niektorých pacientov s nasledujúcimi typmi nádorov: pľúca (NSCLC, SCLC), štítna žľaza, melanóm, prsník (nesekrečný), vonkajší zvukovod, sarkóm mäkkého tkaniva a semenníky

c NSCLC: nemalobunkový karcinóm pľúc
d SCLC: malobunkový karcinóm pľúc
e hepatocelulárny karcinóm
Východiskové charakteristiky pre 304 pacientov s pevnými nádormi s fúziou génov NTRK v súhrnnej
analýze boli nasledovné: medián veku 44,5 rokov (rozsah 0 až 90 rokov), 33 % vo veku < 18 roko

v a 67 % vo veku ≥ 18 rokov, 55 % belochov a 47 % mužov a ECOG PS 0 až 1 (88 %), 2 (10 %) alebo

3 (2 %). 91 % pacientov už predtým podstúpilo liečbu ich nádorového ochorenia definovanú ako
chirurgický zákrok, rádioterapia alebo systémová terapia. Z nich 72 % podstúpilo predchádzajúcu
systémovú terapiu s mediánom 1 predchádzajúceho systémového liečebného režimu. 28 % zo
všetkých pacientov nepodstúpilo žiadnu predchádzajúcu systémovú liečbu. Z týchto 304 paciento

v boli najčastejšie zastúpenými typmi nádorov sarkóm mäkkých tkanív (24 %), infantilný fibrosarkóm (16 %), karcinóm pľúc (11 %), karcinóm štítnej žľazy (10 %), nádor slinných žliaz (9 %) a karcinóm

hrubého čreva (8 %).
Východiskové charakteristiky pre 60 pacientov s primárnymi nádormi CNS s fúziou génov NTRK

hodnotené skúšajúcim boli nasledovné: medián veku 9,1 rokov (rozsah 0 až 79 rokov), 43 pacientov

vo veku < 18 rokov a 17 pacientov vo veku ≥ 18 rokov, 39 pacientov belochov a 28 paciento

v

mužského pohlavia a ECOG PS 0-1 (52 pacientov) alebo ECOG PS 2 (5 pacienti). 57 (95 %)
pacientov už predtým podstúpilo liečbu nádorového ochorenia definovanú ako chirurgický zákrok

,

rádioterapia alebo systémová terapia. Medián podanej predchádzajúcej systémovej liečby (režimu) bol
1

.

Výsledky hodnotenia účinnosti

Súhrnné výsledky účinnosti pre celkovú mieru odpovede, trvanie odpovede a čas do prvej odpovede,

v primárnej analýze populácie (n=304) a s post-hoc pridaním primárnych nádorov CNS (n=60) sú
zahrnuté v súhrnnej populácii (n=364) sú uvedené v tabuľke 6 a tabuľke 7.
Tabuľka 6: Súhrnné výsledky účinnosti v prípade solídnych nádorov s primárnymi nádormi
CNS a bez nich
Parameter účinnostiAnalýza v prípadeAnalýza v prípade
solídnych nádorov bezsolídnych nádorov
primárnych nádorovs primárnymi nádormi
CNSCNS
(n=304)a(n=364)a, b
Celková miera odpovede (ORR) % (n)65 % (198)60 % (219
[95 % IS][59, 70]

)

[55, 65]
Úplná odpoveď (CR)22 % (66)20 % (71)
Patologická úplná odpoveďc7 % (20)5 % (20)
Čiastočná odpoveď (PR)37 % (112)35 % (128)
Čas do prvej odpovede (medián,1,841,84
mesiace) [rozsah][0,89; 22,90][0,89; 49,87]
Trvanie odpovede (medián, mesiace)43,343,3
[rozsah][0,0+; 84,7+][0,0+; 84,7+]
% s trvaním ≥ 12 mesiacov80 %79 %
% s trvaním ≥ 24 mesiacov66 %65 %
% s trvaním ≥ 36 mesiacov57 %54 %
% s trvaním ≥ 48 mesiacov48 %47 %
+ označuje

trvajúcu odpoveď

a Analýza vykonaná nezávislou revíznou komisiou podľa RECIST verzie 1.1 pre solídne nádory s výnimkou primárnyc

h nádorov CNS (304 pacientov).

b Vyhodnotené pomocou kritérií RANO alebo RECIST verzie 1.1 pre primárne nádory CNS (60 pacientov).
c Patologická CR bola CR, ktorú dosiahli pacienti liečení larotrektinibom a následne podstúpili chirurgickú resekciu so
žiadnymi životaschopnými nádorovými bunkami a negatívnymi okrajmi pri pochirurgickom patologickom hodnotení.
Najlepšia predchirurgická odpoveď pre týchto pacientov bola reklasifikovaná patologická CR po chirurgickom zákroku
podľa RECIST verzie 1.1.

Tabuľka 7: Celková miera odpovede podľa typu nádoru*

Typ nádoruPacienti (n=364)ORRaDOR
%95 % ISmesiaceRozsah (mesiace)
≥12≥24≥ 36
Sarkóm mäkkých tkanív7268 %56 %, 79 %80 %72 %60 %0,03+; 84,7+
Primárny nádor CNS6035 %23 %, 48 %66 %50 %50 %2,8+; 70,9+
Infantilný fibrosarkóm4994 %83 %, 99 %83 %66 %60 %1,6+; 73,7+
Pľúca3269 %50 %, 84 %75 %52 %45 %1,9+, 67,2+
Štítna žľaza3165 %45 %, 81 %85 %63 %47 %3,7; 83,9+
Slinná žľaza2785 %66 %, 96 %91 %86 %76 %2,7; 81,1+
Hrubé črevo2548 %28 %, 69 %83 %62 %31 %3,9; 56,3+
Prsník16
nesekrečný c1030 %7 %, 65 %67 %0 %0 %7,4; 15,3
sekrečný b683 %36 %, 100 %80 %80 %80 %11,1; 69,2+
Melanóm1145 %17 %, 77 %50 %NRNR1,9+; 23,2+
Pankreas714 %0 %, 58 %0 %0 %0 %5,8; 5,8
Gastrointestinálny stromálny nádor580 %28 %, 99 %75 %38 %38 %9,5; 50,4+
Kostný sarkóm333 %1 %, 91 %0 %0 %0 %9,5; 9,5
Vrodený mezoblastický nefróm2100 %16 %, 100 %100 %100 %50 %32,9; 44,5
Krčok maternice250 %1 %, 99 %100 %NRNR18,7+; 18,7+
Neznámy primárny karcinóm2100 %16 %, 100 %0005,6; 7,4
Vonkajší zvukovod1100 %3 %, 100 %100 %100 %100 %45,1+, 45,1+
Lipofibromatóza1100 %3 %, 100 %100 %NRNR17,7+; 17,7+

DOR: trvanie odpovede

NE: nemožno vyhodnotiť

NR: nedosiahnuté

* pre nasledujúce typy nádorov nie sú k dispozícii žiadne údaje: cholangiokarcinóm (n=4), žalúdok (n=3), prostata (n=2), slepé črevo, pečeň, dvanástnik, pažerák, konečník, semenníky, týmus, urotel, maternica (každý n=1) + označuje trvajúcu odpoveď

a hodnotená na základe analýzy vykonanej nezávislou revíznou komisiou podľa RECIST 1.1 pre všetky typy nádorov okrem
pacientov s primárnym nádorom CNS, ktorí boli hodnotení použitím kritérií RANO alebo RECIST verzie 1.1
b 2 s úplnou odpoveďou, 2 s čiastočnou odpoveďou
c 1 s úplnou odpoveďou, 2 s čiastočnou odpoveďou
Z dôvodu zriedkavosti výskytu nádorového ochorenia s fúziou TRK boli pacienti skúmaní v rámci
viacerých typov nádorov s limitovaným počtom pacientov v prípade niektorých typov nádorov, čo
spôsobilonejednoznačnosť v odhade celkovej odpovede podľa typu nádoru. ORR pre celkovú
populáciu nemusí zodpovedať očakávanej odpovedi u jednotlivých typov nádorov.
V subpopulácii dospelých (n=222) bola ORR 51 %. V pediatrickej subpopulácii (n=142) bola ORR
74 %.
U 257 pacientov so širokou molekulárnou charakterizáciou pred liečbou larotrektinibom, bola celková
miera odpovede 53 % u 120 pacientov, ktorí mali naviac aj iné genomické alterácie okrem fúzie génu
NTRK a u 137 pacientov bez iných genomických alterácií bola celková miera odpovede 68 %.
Súhrnná primárna analýza
Súhrnná primárna analýza pozostávala z 304 pacientov a nezahŕňala primárne nádory CNS. Medián
trvania liečby pred progresiou ochorenia bol 15,9 mesiacov (rozsah: 0,1 až 99,4 mesiacov) na základe
údajov z júla 2024 (ukončenie získavania údajov). 55 % pacientov dostávalo VITRAKVI po dobu
12 mesiacov alebo dlhšie, 37 % dostávalo VITRAKVI po dobu 24 mesiacov alebo dlhšie a 28 %
dostávalo VITRAKVI po dobu 36 mesiacov alebo dlhšie. U 27 % pacientov pokračovali následné
kontroly v čase analýzy.
V čase analýzy medián trvania odpovede bol 43,3 mesiacov (rozsah: 0,0+ až 84,7+), pričom odhadom
trvalo 80 % [95 % IS: 74, 86] odpovedí 12 mesiacov alebo dlhšie, 66 % odpovedí [95% IS: 59, 74]
trvalo 24 mesiacov alebo dlhšie a 57 % odpovedí [95% IS: 49, 64] trvalo 36 mesiacov alebo dlhšie

.

83 % [95 % IS: 79, 88] liečených pacientov bolo jeden rok po začatí liečby nažive, 73 % [95 % IS

: 68, 78] bolo dva roky po začatí liečby nažive a 68 % [95 % IS: 63, 74] tri roky s ešte nedosiahnutým mediánom celkového prežívania. Medián prežívania bez progresie bol 28,0 mesiacov v čase analýzy,

s mierou prežívania bez progresie 63 % [95 % IS: 57, 69] po 1 roku, 54 % [95% IS: 48, 60] po
2 rokoch a 44 % [95 % IS: 38, 50] po 3 rokoch.
Medián zmeny veľkosti nádoru v súhrnnej primárnej analýze predstavoval zmenšenie o 66 %.

Pacienti s primárnymi nádormi CNS

V čase ukončenia získavania údajov z 60 pacientov s primárnymi nádormi CNS bola pozorovan

á

potvrdená odpoveď u 21 pacientov (35 %), pričom 5 zo 60 pacientov (8 %) mal úplnú odpoveď
a 16 pacientov (27 %) malo čiastočnú odpoveď. Ďalších 24 pacientov (40 %) malo stabilné ochorenie.
13 pacienti (22 %) mali progresívne ochorenie.

V čase ukončenia získavania údajov bola doba liečby v rozsahu od 1,2 do 67,3 mesiacov a u 20 zo 60 pacientov stále prebiehala, pričom všetci z týchto pacientov dostávali liečbu po progresii ochorenia.

Registrácia s podmienkou

Tento liek bol registrovaný s tzv. podmienkou. To znamená, že sa očakávajú ďalšie údaje o tomto lieku.

Európska agentúra pre lieky najmenej raz ročne posúdi nové informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

U pacientov s nádorovým ochorením dostávajúcich kapsuly VITRAKVI sa maximálne plazmatick

é

hladiny (Cmax) larotrektinibu dosiahli približne 1 hodinu po podaní dávky. Polčas (t½) je približne
3 hodiny a ustálený stav sa dosiahne do 8 dní pri 1,6-násobnej systémovej akumulácii. Pri odporúčanej
dávke 100 mg užívanej dvakrát denne boli u dospelých v ustálenom stave aritmetický priemer

(± štandardná odchýlka) Cmax 914 ± 445 ng/ml a denná hodnota AUC 5 410 ± 3 813 ng*h/ml. In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib nie je substrátom pre OATP1B1 ani pre OATP1B3.

In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib pri klinicky významných koncentráciách neinhibuje
CYP1A2, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19 ani CYP2D6 a je nepravdepodobné, že by mal
vplyv na klírens substrátov týchto CYP.
In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib pri klinicky významných koncentráciách neinhibuje
transportéry BCRP, P-gp, OAT1, OAT3, OCT1, OCT2, OATP1B3, BSEP, MATE1 ani
MATE2-K a je nepravdepodobné, že by mal vplyv na klírens substrátov týchto transportérov.

Absorpcia

VITRAKVI je dostupný vo forme kapsúl a perorálneho roztoku.
Priemerná absolútna biologická dostupnosť larotrektinibu bola 34 % (rozsah: 32 % až 37 %) po
jednorazovej perorálnej dávke 100 mg. U zdravých dospelých osôb bola hodnota AUC larotrektinibu
podaného vo forme perorálneho roztoku podobná ako v prípade kapsuly, s hodnotou Cmax 36 % vyššou
v prípade perorálneho roztoku.
U zdravých osôb, ktorým sa podával VITRAKVI po jedle s vysokým obsahom tukov a kalórií, sa
v porovnaní s hodnotami Cmax a AUC pri podávaní po noci nalačno hodnota Cmax larotrektinibu znížila
o približne 35 % a nedošlo k žiadnemu vplyvu na AUC.
Účinok látok zvyšujúcich žalúdočné pH na larotrektinib
Rozpustnosť larotrektinibu je závislá od pH. In vitro štúdie ukazujú, že v kvapalných objemoch
významných pre gastrointestinálny (GI) trakt je larotrektinib úplne rozpustný v celom rozsahu pH GI
traktu. Preto nie je pravdepodobné, že by látky meniace pH ovplyvňovali larotrektinib.

Distribúcia

Priemerný distribučný objem larotrektinibu u zdravých dospelých osôb bol 48 l po intravenóznom
podaní i.v. mikrotracera v kombinácii so 100 mg perorálnou dávkou. Naviazanie larotrektinibu na
ľudské plazmatické bielkoviny in vitro bolo približne 70 % a bolo nezávislé od koncentrácie lieku

.

Pomer koncentrácií lieku v krvi k plazme bol približne 0,9.

Biotransformácia

Larotrektinib sa metabolizoval najmä prostredníctvom CYP3A4/5 in vitro. Po perorálnom podaní
jednej 100 mg dávky rádioaktívne označeného larotrektinibu zdravým dospelým osobám boli
hlavnými rádioaktívnymi zložkami lieku v krvnom obehu nezmenený larotrektinib (19 %)
a O-glukuronid, ktorý vzniká po strate podielu hydroxypyrolidínovej močoviny (26 %).

Eliminácia

Polčas larotrektinibu v plazme u pacientov s nádorovým ochorením, ktorým sa VITRAKVI podávalo
v dávke 100 mg dvakrát denne, bol približne 3 hodiny. Priemerný klírens (CL) larotrektinibu bol
približne 34 l/h po intravenóznom podaní i.v. mikrotracera v kombinácii so 100 mg perorálnou dávko

u

VITRAKVI.

Vylučovanie

Po perorálnom podaní 100 mg rádioaktívne označeného larotrektinibu zdravým dospelým osobám sa
58 % z podanej rádioaktivity vylúčilo v stolici a 39 % sa vylúčilo v moči a keď bola podaná dávka i.v

.

mikrotracera v kombinácii so 100 mg perorálnou dávkou larotrektinibu, 35 % z podanej rádioaktivity
sa vylúčilo v stolici a 53 % sa vylúčilo v moči. Podiel vylúčený vo forme nezmeneného lieku v moči
predstavoval 29 % po podaní dávky i.v. mikrotracera, čo naznačuje, že priame vylučovanie obličkami
predstavovalo 29 % z celkového klírensu.

Linearita/nelinearita

Plocha pod krivkou časového priebehu plazmatickej koncentrácie (AUC) a maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) larotrektinibu po jednorazovej dávke u zdravých dospelých osôb boli až do 400 mg úmerné dávke a pri dávkach 600 až 900 mg boli mierne vyššie ako úmerné.

Osobitné populácie

Pediatrickí pacienti

Na základe výsledkov populačných farmakokinetických analýz, expozície (Cmax a AUC) u pediatrických pacientov pri odporúčanej dávke 100 mg/m2, s maximálnou dávkou 100 mg dvakrát

denne bola expozícia vyššia ako u dospelých (≥ 18 ročných) u ktorých bola podávaná dávka 100 mg
dvakrát denne (pozri Tabuľka 8). Údaje, ktoré určujú expozíciu u malých detí (vo veku 1 mesiac až
< 2 roky) pri odporúčanej dávke sú obmedzené (n=46).

Tabuľka 8: Expozícia (Cmax a AUCa) u pacientov rozdelených do vekových skupín pri odporúčanej dávke 100 mg/m2, s maximálnou dávkou 100 mg dvakrát denne

Veková skupinan=438bNásobný rozdiel v porovnaní s pacientmi vo veku ≥ 18 rokovc
CmaxAUCa
1 až < 3 mesiace123,24,5
3 až < 6 mesiacov43,03,2
6 až < 12 mesiacov192,11,7
1 až < 2 roky111,61,1
2 až < 6 rokov371,61,1
6 až < 12 rokov381,31,2
12 až < 18 rokov320,90,8
≥ 18 rokov2851,01,0

a plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času v ustálenom stave

b počet pacientov získaných z údajov k 23. septembru 2024

c násobný rozdiel je pomer uvedenej vekovej skupiny k skupine ≥ 18 rokov. Násobný rozdiel 1 sa rovná žiadnemu rozdielu.

Simulácie preukázali, že dávka 50 mg/m² dvakrát denne u pacientov vo veku menej ako 3 mesiace vedie k expozíciam porovnateľným s expozíciami u pacientov vo veku 3 mesiace do menej ako 2 roky pri dávke 100 mg/m² dvakrát denne, pričom metriky expozície (Cmax, AUC, Ctrough) neklesajú pod simulované hodnoty expozície u pacientov vo veku 3 mesiace do menej ako 2 roky. Klinické údaje pre dávku 50 mg/m² dvakrát denne u pacientov vo veku menej ako 3 mesiace nie sú k dispozícii.

Starší pacienti
Nie je žiadny klinicky významný rozdiel v expozícii larotrektinibu u pacientov vo veku > 65 rokov
v porovnaní s mladšími pacientmi (< 65 rokov).
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Uskutočnila sa farmakokinetická štúdia u pacientov s miernou (Child-Pugh A), stredne závažnou
(Child-Pugh B) a závažnou (Child-Pugh C) poruchou funkcie pečene a u zdravých dospelých
kontrolných osôb s normálnou funkciou pečene zodpovedajúcou veku, indexom telesnej hmotnosti
a pohlavím. Všetci účastníci dostali jednu 100 mg dávku larotrektinibu. U účastníkov s miernou,
strednou a závažnou poruchou funkcie pečene sa pozorovalo 1,3-násobné, 2-násobné a 3,2-násobné
zvýšenie hodnoty AUC0-inf larotrektinibu, v uvedenom poradí, oproti účastníkom s normálnou
funkciou pečene. Pre hodnotu Cmax sa pozorovalo mierne 1,1-násobné, 1,1-násobné a 1,5-násobn

é

zvýšenie, v uvedenom poradí.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Uskutočnila sa farmakokinetická štúdia u pacientov s ochorením obličiek v konečnom štádiu
vyžadujúcim si dialýzu a u zdravých dospelých kontrolných osôb s normálnou funkciou obličiek
zodpovedajúcou veku, indexom telesnej hmotnosti a pohlavím. Všetci účastníci dostali jednu 100 mg
dávku larotrektinibu. U účastníkov s poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo 1,25-násobné zvýšenie
hodnoty Cmax a 1,46-násobné zvýšenie hodnoty AUC0-inf larotrektinibu oproti účastníkom s normálnou
funkciou obličiek.
Iné osobitné populácie
Pohlavie a rasa nemajú na základe populačnej farmakokinetickej analýzy žiadny vplyv na systémovú
expozíciu larotrektinibu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Systémová toxicita

Systémová toxicita sa hodnotila v štúdiách s denným perorálnym podávaním po dobu až 3 mesiacov

potkanom a opiciam. Kožné lézie obmedzujúce dávku sa pozorovali len u potkanov a boli primárne
zodpovedné za mortalitu a chorobnosť. U opíc sa nepozorovali žiadne kožné lézie.
Klinické príznaky gastrointestinálnej toxicity obmedzovali dávku u opíc. U potkanov sa pozorovala
závažná toxicita (STD10) pri dávkach zodpovedajúcich 1- až 2-násobku hodnoty AUC u ľudí pri
odporúčanej klinickej dávke. U opíc sa nepozorovala žiadna významná systémová toxicita pri
dávkach, ktoré zodpovedajú > 10-násobku hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke.

Embryotoxicita/teratogenita

Larotrektinib nebol teratogénny ani embryotoxický pri dennom podávaní počas obdobia organogenézy
gravidným potkanom a králikom v dávkach toxických pre matku, t. j. zodpovedajúcich 32-násobku
(u potkanov) a 16-násobku (u králikov) hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke.
Larotrektinib prechádza placentou u oboch druhov.

Reprodukčná toxicita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie fertility s larotrektinibom. V 3-mesačných štúdiách toxicity
nevykazoval larotrektinib žiadny histologický účinok na samčie reprodukčné orgány u potkanov a opíc
pri najvyšších testovaných dávkach zodpovedajúcich približne 7-násobku (u samcov potkanov)
a 10-násobku (u samcov opíc) hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke. Larotrektinib
navyše nevykazoval žiadny účinok na spermatogenézu u potkanov.
V 1-mesačnej štúdii s opakovanými dávkami u potkanov sa pozorovalo menej žltých teliesok, zvýšený
výskyt anestru a znížená hmotnosť maternice s atrofiou maternice a tieto účinky boli reverzibilné.
Počas 3-mesačných štúdií toxicity u potkanov a opíc pri dávkach zodpovedajúcich približne 3-násobku
(u samíc potkanov) a 17-násobku (u samíc opíc) hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávk

e

sa nepozorovali žiadne účinky na samičie reprodukčné orgány.

Larotrektinib sa podával mláďatám potkanov od 7. do 70. postnatálneho dňa (PND). Pri vysokej úrovni dávok zodpovedajúcej 2,5- až 4-násobku hodnoty AUC pri odporúčanej dávke sa pozorovala úmrtnosť pred odstavením kojených mláďat (pred 21. PND). Účinky na rast a nervový systém sa pozorovali pri 0,5- až 4-násobku hodnoty AUC pri odporúčanej dávke. U samcov aj samíc mláďat bol pred ich odstavením pozorovaný znížený prírastok telesnej hmotnosti, pričom u samíc došlo na konci expozície po odstavení k jeho zvýšeniu, zatiaľ čo u samcov bol pozorovaný znížený prírastok telesnej hmotnosti aj po odstavení, bez zotavenia. Zníženie rastu samcov bolo spojené s oneskoreným dospievaním. Účinky na nervový systém (t. j. zmenená funkčnosť zadných končatín a pravdepodobne zvýšené zatváranie očných viečok) vykazovali čiastočný ústup. Na úrovni vysokých dávok sa hlásil aj pokles miery výskytu gravidít napriek normálnemu páreniu.

Genotoxicita a karcinogenita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie karcinogenity s larotrektinibom.
Larotrektinib nebol mutagénny v testoch bakteriálnej reverznej mutácie (Ames) a v testoch in vitro
mutagenézy u cicavcov. Larotrektinib bol negatívny v mikronukleovom teste in vivo u myší pri
maximálnej tolerovanej dávke 500 mg/kg.

Farmakologická bezpečnosť

Farmakologická bezpečnosť larotrektinibu sa hodnotila v niekoľkých štúdiách in vitro a in vivo, ktoré
hodnotili účinky na CV, CNS, respiračné a GI systémy u rôznych druhov. Larotrektinib nemal žiadny
nežiaduci účinok na hemodynamické parametre a intervaly EKG u telemetricky monitorovaných opíc
pri expozíciách (Cmax), ktoré sú približne 6-násobkom terapeutických expozícií u ľudí. Larotrektinib
nevykazoval u dospelých zvierat (potkanov, myší, opíc cynomolgus) pri expozícii (Cmax) najmenej
7-krát vyššej ako je expozícia u ľudí žiadne neurobehaviorálne nálezy. Larotrektinib nemal žiadny
účinok na respiračné funkcie u potkanov pri expozíciách (Cmax), ktoré boli najmenej 8-násobkom
terapeutickej expozície u ľudí. U potkanov spôsobil larotrektinib zrýchlený prechod črevami
a zvýšenú žalúdočnú sekréciu a kyslosť.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obal kapsuly
želatína
oxid titaničitý (E 171)
Farbivo potlače
šelak, bielený zbavený vosku
hlinitý lak indigokarmínu (E 132)

oxid titaničitý (E 171)

propylénglykol (E 1520)
dimetikón 1000

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Fľaše z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) s polypropylénovým (PP) detským bezpečnostným uzáverom so závitom s polyetylénovou (PE) zatavenou tesniacou vrstvou.

Každá škatuľa obsahuje jednu fľašu s 56 tvrdými kapsulami.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými
požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Bayer AG
51368 Leverkusen
Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/19/1385/001
  • VITRAKVI 25 mg
EU/1/19/1385/002 – VITRAKVI 100 mg

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19. septembra 2019

Dátum posledného predĺženia registrácie: 18. júla 2025

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.

VITRAKVI 20 mg/ml perorálny roztok

1. NÁZOV LIEKU

VITRAKVI 20 mg/ml perorálny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každý ml perorálneho roztoku obsahuje larotrektinibsulfát v množstve zodpovedajúcom 20 mg
larotrektinibu.

Pomocné látky so známym účinkom:

Každý ml perorálneho roztoku obsahuje 2 mg benzoanu sodného.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálny roztok.

Bezfarebný až žltý alebo oranžový alebo červený alebo hnedastý roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

VITRAKVI je ako monoterapia indikované na liečbu dospelých a pediatrických pacientov so solídnymi nádormi s fúziou génu neurotropného tyrozínkinázového receptora (NTRK),

-

ktorímajúochorenie, ktoré je lokálne pokročilé, metastázujúce, alebo ktorého chirurgická
resekcia by pravdepodobne spôsobila závažnú chorobnosť a

-

pre ktorých neexistujú žiadne uspokojivé možnosti liečby (pozri časti 4.4. a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba liekom VITRAKVI musí byť začatá lekármi, ktorí majú skúsenosti s podávaním
protinádorových terapií.
Pred začatím liečby liekom VITRAKVI sa má potvrdiť prítomnosť fúzie génov NTRK vo vzorke
nádoru pomocou schváleného testu.

Dávkovanie

Dospelí
Odporúčaná dávka u dospelých je 100 mg larotrektinibu dvakrát denne až do progresie ochorenia
alebo až kým nedôjde k neprijateľnej toxicite.
Pediatrická populácia
Dávkovanie u pediatrických pacientov je založené na ploche povrchu tela (Body Surface Area, BSA).
Odporúčaná dávka u pediatrických pacientov je 100 mg/m2 larotrektinibu dvakrát denne, maximálne
100 mg na dávku, až do progresie ochorenia alebo až kým nedôjde k neprijateľnej toxicite.
Pre pediatrických pacientov od narodenia do veku menej ako 3 mesiace je odporúčaná počiatočná
dávka 50 mg/m² dvakrát denne (pozri časť 5.2).
Vynechaná dávka
Ak pacient dávku vynechá, nemá užiť naraz dve dávky ako náhradu za vynechanú dávku. Pacienti
majú užiť nasledujúcu dávku v nasledujúcom naplánovanom čase. Ak bude pacient po užití dávky
vracať, nemá užiť ďalšiu dávku ako náhradu za vyvracanú dávku.
Úprava dávky
Pri všetkých nežiaducich reakciách 2. stupňa môže byť vhodné pokračovať v podávaní lieku, odporúča
sa však dôkladné sledovanie, aby sa zaručilo, že sa nezhorší toxicita.

Pri všetkých nežiaducich reakciách 3. alebo 4. stupňa, ktoré nesúvisia s abnormálnymi výsledkami pečeňových testov:

  • Podávanie lieku VITRAKVI sa má prerušiť, kým nežiaduca reakcia neustúpi alebo kým sa nezlepší na východiskovú úroveň alebo na 1. stupeň. Ak reakcia ustúpi do 4 týždňov, má sa znova začať v podávaní lieku s najbližšou upravenou dávkou.
  • Ak nežiaduca reakcia neustúpi do 4 týždňov, podávanie lieku VITRAKVI sa má trvalo ukončiť.

Odporúčané úpravy dávky lieku VITRAKVI pri nežiaducich reakciách sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Odporúčané úpravy dávky lieku VITRAKVI pri nežiaducich reakciách

Úprava dávky

Dospelí a pediatrickí pacienti s plochou povrchu tela aspoň

1,0 m2

Pediatrickí pacienti vo veku 3 mesiace alebo

starší s plochou povrchu tela menšou

ako 1,0 m2

Pediatrickí pacienti vo veku menej ako 3 mesiace
Prvá75 mg dvakrát denne75 mg/m2 dvakrát denne25 mg/m2 dvakrát denne
Druhá50 mg dvakrát denne50 mg/m2 dvakrát denne-
Tretia100 mg jedenkrát denne25 mg/m2 dvakrát dennea-

a Pediatrickí pacienti po troch úpravách dávky, ktorí sú na dávke 25 mg/m² dvakrát denne, majú zostať na tejto dávke (25 mg/m² dvakrát denne), aj keď sa im počas liečby zvýši plocha povrchu tela.

U pacientov, ktorí nie sú schopní tolerovať liek VITRAKVI ani po troch úpravách dávky, sa má podávanie lieku VITRAKVI trvalo ukončiť.

Odporúčané úpravy dávky v prípade abnormálnych výsledkov pečeňových testov počas liečby liekom VITRAKVI sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Odporúčané úpravy dávky a opatrenia pre liečbu liekom VITRAKVI pri abnormálnych výsledkoch pečeňových testov.

Laboratórne parametreOdporúčané opatrenia
Zvýšenia hladín ALT a/alebo AST 2. stupňa (> 3x ULN a ≤ 5x ULN)
  • Majú sa vykonávať pravidelné sériové laboratórne vyšetrenia po zistení toxicity 2. stupňa až do jej ustúpenia za účelom stanovenia potreby prerušenia podávania alebo zníženia dávky.

Zvýšenia hladín ALT a/alebo AST 3. stupňa (> 5x ULN a ≤ 20x ULN)

alebo

zvýšenia hladín ALT a/alebo AST

  1. 4. stupňa (>20x ULN) s hladinou bilirubínu < 2x ULN
  • Liečba sa má prerušiť až do ustúpenia nežiaducej reakcie alebo kým sa hodnota nevráti na východiskovú úroveň. Pravidelne sa má sledovať funkcia pečene až do ustúpenia nežiaducej reakcie alebo kým sa hodnota nevráti na východiskovú úroveň. Ak nežiaduca reakcia neustúpi, liečba sa má trvalo ukončiť.
  • Ak nežiaduca reakcia ustúpi, má sa znova začať v podávaní lieku s najbližšou upravenou dávkou. Liečba sa má znovu začať len u pacientov, u ktorých prínos prevyšuje riziko.
  • Ak sa po opakovanom začatí liečby vyskytne zvýšenie hladiny ALT a/alebo AST 4. stupňa, liečba sa má natrvalo ukončiť.
Hladiny ALT a/alebo AST ≥ 3x ULN s hladinou bilirubínu ≥ 2x ULN
  • Liečba sa má prerušiť a má sa pravidelne sledovať funkcia pečene až do ustúpenia nežiaducej reakcie alebo kým sa hodnota nevráti na východiskovú úroveň.
  • Má sa zvážiť trvalé ukončenie liečby.
  • Liečba sa má znovu začať len u pacientov, u ktorých prínos prevyšuje riziko.
  • Ak sa liečba začne znovu, má sa začať s najbližšou nižšou dávkou. Po opakovanom začatí sa má pravidelne sledovať funkcia pečene.
  • Ak sa po opakovanom začatí liečby znova vyskytne nežiaduca reakcia, liečba sa má trvalo ukončiť.
ALT Alanínaminotrasferáza
AST Aspartátaminotrasferáza
ULN horná hranica normálnej hodnoty (Upper Limit of Normal)

Osobitné populácie

Starší pacienti
U starších pacientov sa úprava dávky neodporúča (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov so stredne závažnou (Child-Pugh B) až závažnou (Child-Pugh C) poruchou funkcie
pečene sa má počiatočná dávka lieku VITRAKVI znížiť o 50 %. U pacientov s miernou poruchou
funkcie pečene (Child-Pugh A) sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Súbežné podávanie so silnými inhibítormi CYP3A4
Ak je potrebné súbežné podávanie so silným inhibítorom CYP3A4, dávka lieku VITRAKVI sa má
znížiť o 50 %. Po ukončení podávania inhibítora po dobu 3 až 5 polčasov eliminácie sa má pokračovať
v podávaní dávky lieku VITRAKVI užívanej pred začatím podávania inhibítora CYP3A4 (pozri
časť 4.5).

Spôsob podávania

VITRAKVI je určené na perorálne použitie.

VITRAKVI je dostupné vo forme kapsúl alebo perorálneho roztoku s ekvivalentnou perorálnou
biologickou dostupnosťou a obidve liekové formy sú vzájomne zameniteľné.
Perorálny roztok sa má podávať do úst pomocou perorálnej striekačky s objemom 1 ml alebo 5 ml
alebo enterálne pomocou nazogastrickej výživovej sondy.

-

Na podávanie dávok nižších ako 1 ml sa má použiť 1 ml perorálna striekačka. Vypočítaný
objem dávky sa má zaokrúhliť na najbližších 0,1 ml.

-

Na podávanie dávok od 1 ml sa má použiť 5 ml perorálna striekačka. Objem dávky sa má
vypočítať so zaokrúhlením na najbližších 0,2 ml.

-

Pri podávaní nazogastrickou výživovou sondou sa liek VITRAKVI nemá miešať s výživovými
prípravkami. Miešanie s výživovými prípravkami by mohlo viesť k upchatiu sondy.

-

Pre pokyny na použitie perorálnych striekačiek a výživových sond pozri časť 6.6.
Perorálny roztok sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla, ale nesmie sa užívať s grapefruitom ani
grapefruitovým džúsom

.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť naprieč rôznymi typmi nádorov

Prínos lieku VITRAKVI bol preukázaný v jednoramenných klinických skúšaniach, ktoré zahŕňali relatívne malú vzorku pacientov, ktorých nádory vykazovali fúzie génu NTRK. Priaznivý účinok lieku VITRAKVI bol preukázaný na základe celkovej miery odpovede a trvania odpovede u obmedzeného počtu typu nádorov. Účinok môže byť kvantitatívne rozdielny podľa typu nádoru, ako aj súbežných genetických alterácií (pozri časť 5.1). Z týchto dôvodov sa má liek VITRAKVI použiť, iba ak neexistujú iné uspokojivé liečebné možnosti u ktorých bol preukázaný klinický prínos alebo ak takéto možnosti liečby boli vyčerpané (tj, nie sú žiadne uspokojivé možnosti liečby).

Neurologické reakcie

U pacientov, ktorí dostávali larotrektinib, boli hlásené neurologické reakcie vrátane závratu, poruchy
chôdze a parestézie (pozri časť 4.8). K nástupu väčšiny neurologických reakcií došlo počas prvých
troch mesiacov liečby. V závislosti od závažnosti a pretrvávania týchto príznakov sa má zvážiť
prerušenie liečby, zníženie dávky alebo ukončenie podávania lieku VITRAKVI (pozri časť 4.2)

. Hepatotoxicita

U pacientov dostávajúcich larotrektinib boli hlásené abnormálne výsledky pečeňových testov vrátan

e

zvýšených hladín ALT, AST, alkalickej fosfatázy (ALP) a bilirubínu (pozri časť 4.8). K väčšine
zvýšení hladín ALT a AST došlo do 3 mesiacov po začatí liečby. Boli hlásené prípady hepatotoxicit

y

so zvýšenými hladinami ALT a/alebo AST 2., 3. alebo 4. stupňa závažnosti a zvýšené hladiny
bilirubínu ≥ 2x ULN.

U pacientov so zvýšenými hladinami pečeňových transamináz sa má na základe závažnosti prerušiť

podávanie, upraviť dávka alebo natrvalo ukončiť liečba liekom VITRAKVI (pozri časť 4.2).
Má sa sledovať funkcia pečene vrátane hladín ALT, AST, ALP a bilirubínu pred prvou dávkou, potom
každé 2 týždne počas prvého mesiaca liečby, následne mesačne počas ďalších 6 mesiacov liečby
a potom pravidelne počas liečby. U pacientov, u ktorých sa vyvinú zvýšenia hladín transamináz, j

e

potrebné častejšie testovanie (pozri časť 4.2).

Súbežné podávanie s CYP3A4/P-gp induktormi

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu silných alebo stredne silných induktorov CYP3A4/P-gp s liekom VITRAKVI z dôvodu rizika zníženej expozície. (pozri časť 4.5).

Antikoncepcia u žien a mužov

Ženy vo fertilnom veku musia počas užívania lieku VITRAKVI a najmenej po dobu jedného mesiac

a

po ukončení liečby používať vysoko účinnú antikoncepciu (pozri časti 4.5 a 4.6).
Mužov v plodnom veku s partnerkou vo fertilnom veku, ktorá nie je tehotná, je potrebné poučiť, aby
počas liečby liekom VITRAKVI a po dobu najmenej jedného mesiaca po poslednej dávke používali
vysoko účinnú antikoncepciu (pozri časť 4.6)

.

Dôležité informácie o niektorých zložkách

Benzoan sodný: tento liek obsahuje 2 mg benzoanu sodného v 1 ml.
Sodík: tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v 5 ml, t. j. v podstate zanedbateľné
množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinky iných látok na larotrektinib

Účinok inhibítorov CYP3A, P-gp a BCRP na larotrektinib

Larotrektinib je substrát cytochrómu P450 (CYP) 3A, P-glykoproteínu (P-gp) a proteínu rezistencie

rakoviny prsníka (Breast Cancer Resistance Protein, BCRP). Súbežné podávanie lieku VITRAKVI so
silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A a s inhibítormi P-gp a BCRP (napr. atazanavir,
klaritromycín, indinavir, itrakonazol, ketokonazol, nefazodón, nelfinavir, ritonavir, saquinavir,
telitromycín, troleandomycín, vorikonazol alebo grapefruit) môže zvýšiť plazmatické koncentráci

e

larotrektinibu (pozri časť 4.2).
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podávanie jednej 100 mg dávky
lieku VITRAKVI s 200 mg dávkou itrakonazolu (silný inhibítor CYP3A a inhibítor P-gp a BCRP

)

jedenkrát denne po dobu 7 dní zvýšilo hodnotu Cmax larotrektinibu 2,8-násobne a hodnotu AUC
4,3-násobne.
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podanie jednej 100 mg dávky lieku

VITRAKVI s jednou 600 mg dávkou rifampicínu (inhibítor P-gp a BCRP) zvýšilo hodnotu Cmax larotrektinibu 1,8-násobne a hodnotu AUC 1,7-násobne.

Účinok induktora CYP3A a P-gp na larotrektinib
Súbežné podávanie lieku VITRAKVI so silnými alebo stredne silnými induktormi CYP3A a silnými
induktormi P-gp (napr. karbamazepín, fenobarbitál, fenytoín, rifabutín, rifampicín alebo ľubovník
bodkovaný) môže znížiť plazmatické koncentrácie larotrektinibu a je potrebné sa im vyhnúť (poz

ri

Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podávanie jednej 100 mg dávky lieku VITRAKVI so 600 mg dávkou rifampicínu (silný induktor CYP3A a P-gp) raz denne po dobu 11 dní znížilo hodnotu Cmax larotrektinibu o 71 % a hodnotu AUC o 81 %. Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o účinku stredne silného induktora, ale očakáva sa zníženie expozície larotrektinibu.

Účinky larotrektinibu na iné látky

Účinok larotrektinibu na substráty CYP3A
Klinické údaje u zdravých dospelých osôb naznačujú, že súbežné podávanie lieku VITRAKVI
(100 mg dvakrát denne po dobu 10 dní) zvýšilo hodnoty Cmax a AUC perorálneho midazolamu
1,7-násobne v porovnaní so samotným midazolamom, čo naznačuje, že larotrektinib je slabým
inhibítorom CYP3A.
Pri súbežnom používaní substrátov CYP3A s úzkym terapeutickým rozsahom (napr. alfentanil

,

cyklosporín, dihydroergotamín, ergotamín, fentanyl, pimozid, chinidín, sirolimus alebo takrolimus) j

e

u pacientov užívajúcich VITRAKVI potrebná opatrnosť. Ak sa u pacientov užívajúcich VITRAKVI
vyžaduje súbežné použitie týchto substrátov CYP3A s úzkym terapeutickým rozsahom, z dôvodu
výskytu nežiaducich reakcií sa môžu vyžadovať zníženia dávok substrátov CYP3A.
Účinok larotrektinibu na substráty CYP2B6
In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib indukuje CYP2B6. Súbežné podávanie larotrektinibu so
substrátmi CYP2B6 (napr. bupropión, efavirenz) môže znížiť ich expozíciu.
Účinok larotrektinibu na iné substráty transportérov
In vitro štúdie ukázali, že larotrektinib je slabý inhibítor OATP1B1.

Nevykonali sa žiadne klinické štúdie na preskúmanie interakcií so substrátmi OATP1B1. Preto

nie je možné vylúčiť, či môže
súbežné podávanie larotrektinibu so substrátmi OATP1B1 (napr. valsartan, statíny) zvýšiť ich
expozíciu.
Účinok larotrektinibu na substráty PXR regulovaných enzýmov
In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib je slabý induktor PXR regulovaných enzýmov (napr. rodin

a

CYP2C a UGT). Súbežné podávanie larotrektinibu s CYP2C8, CYP2C9 or CYP2C19 substrátmi
(napr. repaglinid, warfarín, tolbutamid alebo omeprazol) môže znížiť ich expozíciu.

Hormonálna antikoncepcia

V súčasnosti nie je známe, či môže larotrektinib znížiť účinnosť systémovo pôsobiacej hormonálnej

antikoncepcie. A preto je potrebné poučiť ženy používajúce systémovo pôsobiacu hormonálnu
antikoncepciu, aby navyše používali aj bariérovú metódu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

Na základe mechanizmu účinku nie je pri podávaní larotrektinibu gravidnej žene možné vylúčiť
poškodenie plodu. Ženy vo fertilnom veku majú pred začatím liečby liekom VITRAKVI absolvovať
tehotenský test.
Ženy vo fertilnom veku je potrebné poučiť, aby počas liečby liekom VITRAKVI a najmenej po dobu
jedného mesiaca po poslednej dávke používali vysoko účinnú antikoncepciu. V súčasnosti nie je
známe, či môže larotrektinib znížiť účinnosť systémovo pôsobiacej hormonálnej antikoncepcie, ženy
používajúce systémovo pôsobiacu hormonálnu antikoncepciu je potrebné poučiť, aby navyše používali
aj bariérovú metódu.
Mužov v plodnom veku s partnerkou vo fertilnom veku, ktorá nie je tehotná, je potrebné poučiť, aby
počas liečby liekom VITRAKVI a po dobu najmenej jedného mesiaca po poslednej dávke používali
vysoko účinnú antikoncepciu.

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití larotrektinibu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu lieku VITRAKVI počas gravidity.

Dojčenie

Nie je známe, či sa larotrektinib/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.
Dojčenie má byť počas liečby liekom VITRAKVI a po dobu 3 dní po poslednej dávke ukončené

.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o účinku larotrektinibu na fertilitu. Pri štúdiách toxicity po opakovanom podávaní neboli pozorované žiadne významné účinky na fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

VITRAKVI má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívali larotrektinib, boli hlásené prípady závratu a únavy, väčšinou 1. a 2. stupňa počas prvých troch mesiacov liečby. To môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje počas tohto

časového obdobia. Pacientov je potrebné poučiť, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým
nebudú mať dostatočnú istotu, že liečba liekom VITRAKVI ich nepriaznivo neovplyvňuje (pozr

i

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšími nežiaducimi reakciami (≥ 20 %) v poradí s klesajúcou frekvenciou boli zvýšená hladin

a

ALT (36 %), zvýšená hladina AST (33 %), vracanie (30 %), anémia (28 %), zápcha (28 %), hnačka
(27 %), nevoľnosť (24 %), únava (23 %) a závrat (20 %).
Väčšina nežiaducich reakcií bola 2. alebo 3. stupňa. 4. stupeň bol najvyšším hláseným stupňom
nežiaducich reakcií v prípade zníženého počtu neutrofilov (2 %), zvýšenej hladiny ALT (1 %),
zvýšenej hladiny AST, zníženého počtu leukocytov, zníženého počtu trombocytov, svalovej slabosti
a zvýšenej hladiny alkalickej fosfatázy v krvi (každá < 1 %). Najvyšším hláseným stupňom
nežiaducich reakcií bol 3. stupeň v prípade anémie (7 %), zvýšenia telesnej hmotnosti (6 %), hnačky
(4 %), poruchy chôdze a vracania (každá 1 %) a únavy, závratu, parestézie, nevoľnosti, myalgie
a zápchy (každá < 1 %).

K trvalému ukončeniu liečby liekom VITRAKVI z dôvodu nežiaducich reakcií, bez ohľadu na

zaradenie, vzniknutých počas liečby a pripisovaných skúšanému lieku došlo u 2 % pacientov
(2 prípady každý pre znížený počet neutrofilov, zvýšenú hladinu ALT a zvýšenú hladinu AST, p

o

1 prípade poruchy chôdze a svalovej slabosti). K väčšine nežiaducich reakcií vedúcich k zníženi

u

dávky došlo počas prvých troch mesiacov liečby.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Bezpečnosť lieku VITRAKVI bola hodnotená u 361 pacientov s nádorom s pozitívnou fúziou TRK

v

jednom z troch prebiehajúcich klinických skúšaní; v klinickom skúšaní 1, 2 (“NAVIGATE”) a v
klinickom skúšaní 3 (“SCOUT”) a po uvedení lieku na trh. Charakteristiky bezpečnostnej populácie
pozostávali z pacientov s mediánom veku 39,0 rokov (rozsah: 0 až 90 rokov) pričom 37 % pacientov
boli pediatrickí pacienti. V celej bezpečnostnej populácii (n=361) bol medián trvania liečby
16,2 mesiacov (rozsah: 0,1 až 89,1 mesiacov).
Nežiaduce liekové reakcie hlásené u pacientov (n=361) liečených liekom VITRAKVI sú uvedené
v tabuľke 3 a tabuľke 4.
Nežiaduce liekové reakcie sú klasifikované podľa triedy orgánových systémov.
Skupiny frekvencií sú definované pomocou nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté
(≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi
zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej
závažnosti.
Tabuľka 3: Nežiaduce liekové reakcie hlásené u pacientov s nádormi s pozitívnou TRK fúziou
liečených odporúčanou dávkou lieku VITRAKVI (celková bezpečnostná populácia, n=361) po
uvedení lieku na trh
Trieda orgánových systémovFrekvenciaVšetky stupne3./4. stupeňa

Poruchy krvi

a lymfatického systému

veľmi časté

anémia,

znížený počet neutrofilov (neutropénia),

znížený počet leukocytov (leukopénia)

častéznížený počet trombocytov (trombocytopénia)anémia,
znížený počet neutrofilov
(neutropénia)a,
znížený počet leukocytov
(leukopénia)a
menej častéznížený počet trombocytov
(trombocytopénia)a, b
Poruchy nervového systémuveľmi častézávrat
častéporucha chôdze,porucha chôdze
parestézia
menej častézávrat,
parestézia

Poruchy

gastrointestinálneho traktu

veľmi časténevoľnosť

,

zápcha,
vracanie,
hnačka
častédysgeúziachnačka,
vracanie
menej časténevoľnosť,
zápcha
Poruchy pečeneneznámepoškodenie pečened
a žlčových ciest
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkanivaveľmi častémyalgia
častésvalová slabosť
menej častémyalgia

,

svalová slabosťa, b
Celkové poruchyveľmi častéúnava
a reakcie v miestemenej častéúnava
podania
Laboratórne a funkčné vyšetreniaveľmi častézvýšenie hladiny
alanínaminotransferázy
(ALT),
zvýšenie hladiny
aspartátaminotransferázy
(AST),
zvýšená telesná hmotnosť
(abnormálne priberanie)
častézvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny alanínaminotransferázy (ALT)a,

zvýšenie hladiny aspartátaminotransferázy (AST)a,

zvýšená telesná hmotnosť (abnormálne priberanie)

menej častézvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvia, b

a boli hlásené reakcie 4. stupňa

b pre každý stupeň bola frekvencia nižšia ako < 1 %

c nežiaduca reakcia dysgeúzia zahŕňa preferované termíny „dysgeúzia“ a „porucha chuti“ d zahŕňa prípady s hladinami ALT/AST ≥ 3x ULN a hladinami bilirubínu ≥ 2x ULN

Tabuľka 4: Nežiaduce liekové reakcie hlásené u pediatrických pacientov s nádormi s pozitívnou
TRK fúziou liečených odporúčanou dávkou lieku VITRAKVI (n = 135); všetky stupne

Trieda

orgánových systémov

Frekvencia

Dojčatá a batoľatá

(n=43)a

Deti

(n=67)b

Adolescenti

(n=25)c

Pediatrickí pacienti (n=135)
Poruchy krvi a lymfatického systémuveľmi časté

anémia,

znížený počet neutrofilov

(neutropénia), znížený počet leukocytov

(leukopénia),

znížený počet trombocytov

(trombocytopénia)

anémia

,

znížený počet
neutrofilov
(neutropénia),

znížený počet leukocytov (leukopénia)

anémia,

znížený počet neutrofilov (neutropénia), znížený počet leukocytov (leukopénia)

anémia

,

znížený počet
neutrofilov
(neutropénia)

, znížený počet leukocytov

(leukopénia), znížený počet trombocytov

(trombocytopénia) časté

znížený početznížený počet
trombocytovtrombocytov
(trombocytopénia)(trombocytopénia
)
Poruchy nervového systémuveľmi časté
závrat

časté

závratzávrat,

parestézia,

porucha chôdze

závrat,
parestézia,parestézia,
porucha chôdzeporucha chôdze

Poruchy

gastrointesti-nálneho traktu

veľmi časté
nevoľnosť,nevoľnosť
zápcha,
vracanie,
hnačka

,

zápcha

,

nevoľnosť,nevoľnosť
zápcha,
vracanie,vracanie,
hnačkahnačka

,

zápcha

,

vracanie,
hnačka

časté

dysgeúziazápchadysgeúzia

Poruchy

kostrovej

a svalovej

sústavy

a spojivového tkaniva

veľmi časté
myalgia,myalgia,myalgi

a

časté

svalová slabosťsvalová slabosťsvalová slabosťsvalová slabosť
Celkovéeveľmi časté
poruchy
a reakci
v mieste
podania
únavaúnavaúnavaúnava
Laboratórne a funkčné vyšetreniaveľmi časté

zvýšenie hladiny alanínamino-

transferázy (ALT), zvýšenie hladiny aspartátamino-transferázy (AST), zvýšená telesná hmotnosť

(abnormálne

priberanie),

zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny

zvýšenie hladiny alanínamino-transferázy

(ALT),

zvýšenie hladiny aspartátamino-transferázy

(AST),

zvýšenie telesnej hmotnosti

(abnormálne priberanie),

zvýšenie hladiny alkalickej

fosfatázy v krvi

zvýšenie hladiny
alanínamino-alanínamino-
transferázytransferázy (ALT),
(ALT),zvýšenie hladiny
zvýšenie hladinyaspartátamino
aspartátamino-
transferázy (AST),

zvýšenie hladiny alkalickej

fosfatázy v krvi, zvýšená telesná hmotnosť

(abnormálne priberanie)

zvýšenie hladiny alkalickej

fosfatázy v krvi

-

transferázy (AST),
zvýšená telesná
hmotnosť

(abnormálne priberanie), zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi

a

Dojčatá/batoľatá (28 dní až 23 mesiacov): bolo hlásených 5 nežiaducich reakcií 4. stupňa - znížený počet neutrofilov
(neutropénia) a 2 zvýšenia hladiny alkalickej fosfatázy v krvi. Nežiaduce reakcie 3. stupňa zahŕňali 11 prípadov zníženého
počtu neutrofilov (neutropénia), 4 prípady zvýšenia hladiny ALT, po 3 prípady anémie, hnačky a zvýšenej telesnej

hmotnosti (abnormálne priberanie), po 2 prípady zvýšenia hladiny alkalickej fosfatázy a vracania a 1 prípad zvýšenia hladiny AST.

b Deti (2 až 11 rokov): bola hlásená 1 nežiaduca reakcia 4. stupňa - znížený počet leukocytov. Bolo hlásených 9 prípadov

nežiaducej reakcie 3. stupňa - znížený počet neutrofilov (neutropénia), 4 prípady zvýšenej telesnej hmotnosti
(abnormálneho priberania), po 2 prípady zvýšenia hladiny ALT, anémie, hnačky a vracania a po 1 prípade zvýšenia hladin

y

AST, porúch chôdze,parestézie a myalgie.

c Adolescenti (12 až < 18 rokov): Neboli hlásené žiadne nežiaduce reakcie 4. stupňa. Pre reakcie 3. stupňa boli hlásené po 1 prípade zvýšenie hladiny ALT, zvýšenie hladiny AST, únava, porucha chôdze a svalová slabosť.

Popis vybratých nežiaducich reakcií

Neurologické reakcie
V celkovej bezpečnostnej databáze (n=361) sa pozorovala neurologická nežiaduca reakcia maximálne
  1. 3. alebo 4. stupňa, ktorá sa pozorovala u 10 (3 %) pacientov a zahŕňala poruchy chôdze (4 pacienti

,

1 %), závrat (3 pacienti, < 1 %) a parestéziu (3 pacienti, < 1 %). Celková miera výskytu bola 20 %
v prípade závratu, 7 % v prípade parestézie a 5 % v prípade poruchy chôdze. Neurologické reakcie
vedúce k úprave dávky alebo prerušeniu liečby zahŕňali závrat (1 %), poruchu chôdze (< 1 %) a
parestéziu (< 1 %). Jeden pacient trvale ukončil liečbu kvôli poruche chôdze 3. stupňa. Vo všetkýc

h

prípadoch okrem jedného boli pacienti s dôkazom protinádorovej aktivity, ktorí vyžadovali zníženi

e

dávky, schopní pokračovať v dávkovaní pri zníženej dávke a/alebo podľa rozpisu (pozri časť 4.4).

Hepatotoxicita

U pacientov liečených liekom VITRAKVI sa pozorovali abnormálne výsledky pečeňových testov

vrátane hladín ALT, AST, ALP a bilirubínu.
V databáze vyhodnotenia celkovej bezpečnosti (n=361) sa pozorovalo zvýšenie transamináz
maximálne 4. stupňa v prípade zvýšenia hladiny ALT u 7 pacientov (2 %) a zvýšenie AST
u 4 pacientov (1 %). 3. stupeň v prípade zvýšení hladín ALT sa pozoroval u 26 (7 %) pacientov a AST
u 22 (6 %) pacientov. Väčšina zvýšení 3. stupňa bola prechodná a vyskytovala sa v prvých troch

mesiacoch liečby a do 3. až 4. mesiaca sa znížila na 1. stupeň. Zvýšenie hladiny ALT 2. stupňa sa

pozorovalo u 37 (10 %) pacientov a AST 2. stupňa u 33 (9 %) pacientov, zvýšenie hladiny ALT
  1. 1. stupňa sa pozorovalo u 173 (48 %) pacientov a zvýšenie hladiny AST 1. stupňa sa pozorovalo
u 177 (49 %) pacientov.
Zvýšenie hladiny ALT vedúce k úpravám dávky alebo prerušeniu liečby sa vyskytlo u 25 (7 %)
pacientov a zvýšenie hladiny AST vedúce k úpravám dávky u 21 (6 %) pacientov (pozri časť 4.4).
Dvaja pacienti trvalo ukončili liečbu, 1 pacient kvôli zvýšeniam hladín ALT 3. stupňa a AST
  1. 3. stupňa.

Boli hlásené prípady hepatotoxicity so zvýšeniami hladín ALT a/alebo AST 2., 3. alebo 4. stupňa

závažnosti a zvýšenia hladiny bilirubínu ≥ 2x ULN. V niektorých prípadoch sa prerušilo podávanie
lieku VITRAKVI a znovu sa začalo so zníženou dávkou, zatiaľ čo v iných prípadoch sa liečba
natrvalo ukončila (pozri časť 4.4)

.

Ďalšie informácie o osobitných populáciách

Pediatrická populácia
Z 361 pacientov liečených liekom VITRAKVI bolo 135 (37 %) pacientov vo veku od narodenia do
< 18 rokov (n=13 vo veku od narodenia až < 3 mesiacov, n=4 vo veku ≥ 3 mesiacov až
< 6 mesiacov, n=17 vo veku ≥ 6 mesiacov až < 12 mesiacov, n=9 vo veku ≥ 12 mesiacov až
< 2 rokov, n=30 vo veku ≥ 2 rokov až < 6 rokov, n=37 vo veku ≥ 6 rokov až < 12 rokov, n=25 vo
veku ≥ 12 rokov až < 18 rokov). Väčšina nežiaducich reakcií mala závažnosť 1. alebo 2. stupňa
a ustúpila bez úpravy dávky lieku VITRAKVI alebo ukončenia liečby. Nežiaduce reakcie 3. alebo 4.
stupňa závažnosti boli vo všeobecnosti pozorované častejšie u pacientov vo veku < 6 rokov. Boli
hlásené u 77 % pacientov od narodenia do < 3 mesiacov a u 47 % pacientov od ≥ 3 mesiacov do
< 6 rokov. Znížený počet neutrofilov viedol podľa hlásení k vysadeniu skúšaného lieku, úprave
dávkovania a prerušeniu dávkovania.
Starší pacienti
Z 361 pacientov v celej populácii na vyhodnotenie bezpečnosti, ktorí dostávali VITRAKVI, bolo
69 (19 %) pacientov vo veku 65 rokov a starších a 22 (6 %) pacientov bolo vo veku 75 rokov alebo
starších. Bezpečnostný profil u starších pacientov (≥ 65 rokov) je konzistentný s profilom
pozorovaným u mladších pacientov. Nežiaduca reakcia závrat (30 % oproti 28 % u všetkých
dospelých pacientov), anémia (36 % oproti 28 % u všetkých dospelých pacientov), hnačka (25 %
oproti 23 % u všetkých dospelých pacientov), svalová slabosť (13 % oproti 11 % u všetkých
dospelých pacientov), znížený počet trombocytov (12 % oproti 6 % u všetkých dospelých pacientov,
porucha chôdze (9 % oproti 5 % u všetkých dospelých pacientov) a dysgeúzia (9 % oproti 6 %

u všetkých dospelých pacientov) boli častejšie u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežn

é

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie nanárodné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V

.

4.9 Predávkovanie

Skúsenosti s predávkovaním liekom VITRAKVI sú obmedzené. Príznaky predávkovania nie sú
stanovené. V prípade predávkovania majú lekári nasadiť všeobecné podporné opatrenia
a symptomatickú liečbu (pozri časť 5.1).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká a imunomodulátory, cytostatiká, iné cytostatiká; ATC kód: L01EX12.

Mechanizmus účinku

Larotrektinib je adenozíntrifosfát (ATP) kompetetívny a selektívny inhibítor tropomyozínovej
receptorovej kinázy (TRK), ktorý bol zámerne navrhnutý tak, aby sa zabránilo aktivite s necieľovým

i

kinázami. Cieľom larotrektinibu je rodina TRK proteínov vrátane TRKA, TRKB a TRKC, ktoré sú
kódované génmi NTRK1, NTRK2 a NTRK3, v uvedenom poradí. V širokom rozsahu testov purifikáci

e

enzýmov larotrektinib inhiboval TRKA, TRKB a TRKC s hodnotami IC50 v rozsahu od 5 do 11 nM.
Jediná iná kinázová aktivita sa vyskytla pri 100-násobne vyšších koncentráciách. V in vitro a in vivo
nádorových modeloch vykazoval larotrektinib protinádorovú aktivitu v bunkách s konštitutívno

u

aktiváciou proteínov TRK, ktorá bola následkom génových fúzií, delécie proteínovej regulačnej
domény alebo v bunkách s nadmernou expresiou proteínu TRK.
Rámcové udalosti fúzie génov vyplývajúce z chromozomálnych preusporiadaní ľudských génov
NTRK1, NTRK2 a NTRK3 vedú k tvorbe onkogénnych fúznych proteínov TRK. Tieto výsledné nové
chimérické onkogénne proteíny sú aberantne exprimované a podporujú konštitutívnu kinázovú aktivi

tu následne aktivujúcu výstupné bunkové signálne dráhy, ktoré sa podieľajú na proliferácii a prežívaní buniek vedúcich k nádorovému ochoreniu spôsobenému fúznymi proteínmi TRK.

Po progresii pri podávaní inhibítorov TRK boli pozorované mutácie spôsobujúce získanú rezistenciu

.

Larotrektinib mal minimálnu aktivitu v bunkových líniách s bodovými mutáciami v kinázovej domén

e

TRKA vrátane klinicky identifikovanej mutácie spôsobujúcej získanú rezistenciu, G595R. Bodové
mutácie v kinázovej doméne TRKC s klinicky identifikovanou získanou rezistenciou na larotrektinib
zahŕňajú G623R, G696A a F617L.

Molekulárne príčiny primárnej rezistencie na larotrektinib nie sú známe. Z tohoto dôvodu nie je známe, či prítomnosť súbežného onkogénneho drivera naviac okrem fúzie génu NTRK, ovplyvňuje

účinnosť inhibície TRK. Meraný vplyv akejkoľvek súbežnej genómovej alterácie na účinnosť
larotrektinibu je uvedený nižšie v texte (pozri časť Klinická účinnosť).

Farmakodynamické účinky

Elektrofyziológia srdca

U 36 zdravých dospelých osôb, ktoré dostali jednorazové dávky v rozsahu od 100 mg do 900 mg, lie

k

VITRAKVI nepredlžoval interval QT v žiadnom klinicky významnom rozsahu.
Dávka 200 mg zodpovedá maximálnej expozícii (Cmax) podobnej expozícii pozorovanej pri podávaní
larotrektinibu 100 mg dvakrát denne v ustálenom stave. Pri podávaní lieku VITRAKVI sa pozoroval

o

malé skrátenie intervalu QTcF s maximálnym priemerným účinkom pozorovaným medzi
  1. 3. a 24. hodinou po dosiahnutí Cmax, s geometrickým priemerným skrátením intervalu QTcF od východiskovej hodnoty o -13,2 ms (rozsah -10 až -15,6 ms). Klinický význam tohto zistenia nebol stanovený.

Klinická účinnosť

Prehľad štúdií
Účinnosť a bezpečnosť lieku VITRAKVI sa skúmali v troch multicentrických, otvorených,
jednoramenných klinických štúdiách u dospelých a pediatrických pacientov s nádorovým ochorením
(tabuľka 5). Dve štúdie stále prebiehajú.
Pacienti so zdokumentovanou fúziou génov NTRK a bez nej sa mohli zúčastniť štúdie 1 a štúdie

3 („SCOUT“). Predpokladom pre zaradenie pacientov do štúdie 2 („NAVIGATE“) bolo nádorové ochorenie s fúziou TRK. Súbor súhrnnej analýzy účinnosti zahŕňal 364 pacientov s nádorovým ochorením s fúziou TRK zaradených do týchto troch štúdií, ktorí mali merateľné ochorenie vyhodnotené metódou RECIST verzia 1.1, primárny nádor nezasahujúci CNS a dostali aspoň jednu

dávku larotrektinibu k júlu 2024. Títo pacienti museli už absolvovať predchádzajúcu štandardnú lieč

bu

príslušnú pre ich typ nádoru a štádium ochorenia, alebo podľa názoru skúšajúceho by museli podstúp

iť

radikálny chirurgický zákrok (ako napríklad amputácia končatiny, resekcia tváre alebo zákrok
spôsobujúci paralýzu), prípadne u nich muselo byť nepravdepodobné, že by tolerovali dostupné
štandardné liečby pokročilého štádia ochorenia alebo by z nich mali nejaký klinicky významný príno

s.

Hlavnými kritériami výsledkov účinnosti boli celková miera odpovede (Overall Response Rate, OR

R)

a trvanie odpovede (Duration of Response, DOR), ktoré určovala zaslepená nezávislá revízna komisi

a

(Blinded Independent Review Committee, BIRC).

Okrem toho 60 pacientov s primárnymi nádormi CNS a merateľným ochorením na začiatku štúdie

bolo liečených v štúdii 2 („NAVIGATE“) a v štúdii 3 („SCOUT“). 57 zo 60 pacientov s primárnymi
nádormi CNS absolvovali predchádzajúcu liečbu rakoviny (chirurgický zákrok, rádioterapia a/alebo
predchádzajúca systémová terapia). Odpovede nádorového ochorenia na liečbu vyhodnocoval
skúšajúci s použitím kritérií RANO alebo RECIST verzia 1.1.
Identifikácia fúzií génov NTRK sa opierala o vzorky tkanív pre metódy molekulárnych testov:
sekvenovanie novej generácie (NGS) použité u 327 pacientov, polymerázová reťazová reakcia (PCR

)

použitá u 14 pacientov, fluorescenčná in situ hybridizácia (FISH) použitá u 18 pacientov a iné metód

y

testovania (sekvenovanie, nanoreťazec, Sangerovo sekvenovanie alebo chromozomálna mikromatica

)

použité u 5 pacientov.
Tabuľka 5: Klinické štúdie prispievajúce k analýzam účinnosti liečby solídnych a primárnych
nádorov CNS
Názov, návrh a populácia pacientov
štúdie

Dávka a forma lieku

Typy nádorov zahrnuté
do analýzy účinno

sti

n

Štúdia 1

NCT02122913

  • Otvorená štúdia fázy 1 so

    zvyšovaním dávky a rozširovaním; rozširujúca fáza vyžadovala nádory s fúziou génov NTRK

  • Dospelí pacienti (≥ 18 rokov) s pokročilými solídnymi nádormi s fúziou génov NTRK
Dávky až do 200 mg
jedenkrát alebo
dvakrát denne (25 mg

,

100 mg kapsuly alebo
20 mg/ml perorálny
roztok)

Štítna žľaza (n=4)

Slinná žľaza (n=3) GIST (n=2)a

Sarkóm mäkkých tkanív (n=2)

NSCLC (n=1)b, c

Neznámy primárny karcinóm (n=1)

1

3

Štúdia 2 „NAVIGATE“

NCT02576431

  • Medzinárodná otvorená štúdia fázy 2 skúmajúca rôzne typy nádorov
  • Dospelí a pediatrickí pacienti vo veku ≥ 12 rokov s pokročilými solídnymi nádormi s fúziou génov NTRK
100 mg dvakrát denne
(25 mg, 100 mg
kapsuly alebo
20 mg/ml perorálny
roztok)
NSCLC (n=29)b, c
Sarkóm mäkkých tkanív
(n=28)
Štítna žľaza (n=26)

b

Hrubé črevo (n=25)
Slinná žľaza (n=24)
Primárny nádor CN

S

(n=19)

Melanóm (n=10)b

Prsník, nesekrečný (n=10)b
Pankreas (n=7)
Prsník, sekrečný (n=5)
Cholangiokarcinóm (n=4)
GIST (n=3)a
Žalúdok (n=3)
Prostata (n=2)
Slepé črevo, atypick

ý

karcinoidný karcinóm pľúc,
kostný sarkóm, krčo

k

maternice, pečeňe,
dvanástnik, vonkajš

í

zvukovodb, pažerák

,

SCLCb, d, konečník,
semenníkyb, týmus,
neznámy primárny
karcinóm, urotelový

210

karcinóm, maternica (každý n=1)

Štúdia 3 „SCOUT“

NCT02637687

  • Medzinárodná otvorená štúdia fázy 1/2 so zvyšovaním dávky

    a rozširovaním; rozširujúca kohorta fázy 2 vyžadovala prítomnosť pokročilých solídnych nádorov s fúziou génov NTRK vrátane lokálne pokročilého infantilného fibrosarkómu

  • Pediatrickí pacienti vo veku od narodenia do 21 rokov s pokročilým nádorovým ochorením alebo s primárnymi nádormi CNS
Dávky do

Infantilný fibrosarkóm (n=49)

Sarkóm mäkkých tkanív (n=42) b

Primárny nádor CNS (n=41)

Vrodený mezoblastický nefróm (n=2)

Kostný sarkóm (n=2) Prsník sekrečný, krčok maternice, lipofibromatóza, melanóm, štítna žľaza (každý n=1)

141
100 mg/m2 dvakrát
denne (25 mg, 100 mg
kapsuly alebo
20 mg/ml perorálny
roztok)
Celkový počet pacientov (n)*364
* pozostáva z 304 pacientov s vyhodnotením odpovede nádorového ochorenia na liečbu komisiou IRC a 60 pacientov
s primárnymi nádormi CNS (vrátane astrocytómu, gangliogliómu, glioblastómu, gliómu, glioneronálnych nádorov,
neuronálnych a zmiešaných neuronálno-gliálnych nádorov, oligodendrogliómu a primitívneho neuro-ektodermálneho
nádoru, nešpecifické) s vyhodnotením odpovede nádorového ochorenia na liečbu skúšajúcim

a GIST: gastrointestinálny stromálny nádor

b mozgové metastázy sa pozorovali u niektorých pacientov s nasledujúcimi typmi nádorov: pľúca (NSCLC, SCLC), štítna žľaza, melanóm, prsník (nesekrečný), vonkajší zvukovod, sarkóm mäkkého tkaniva a semenníky

c NSCLC: nemalobunkový karcinóm pľúc
d SCLC: malobunkový karcinóm pľúc
e hepatocelulárny karcinóm
Východiskové charakteristiky pre 304 pacientov s pevnými nádormi s fúziou génov NTRK v súhrnnej
analýze boli nasledovné: medián veku 44,5 rokov (rozsah 0 až 90 rokov), 33 % vo veku < 18 roko

v a 67 % vo veku ≥ 18 rokov, 55 % belochov a 47 % mužov a ECOG PS 0 až 1 (88 %), 2 (10 %) alebo

3 (2 %). 91 % pacientov už predtým podstúpilo liečbu ich nádorového ochorenia definovanú ako
chirurgický zákrok, rádioterapia alebo systémová terapia. Z nich 72 % podstúpilo predchádzajúcu
systémovú terapiu s mediánom 1 predchádzajúceho systémového liečebného režimu. 28 % zo
všetkých pacientov nepodstúpilo žiadnu predchádzajúcu systémovú liečbu. Z týchto 304 paciento

v boli najčastejšie zastúpenými typmi nádorov sarkóm mäkkých tkanív (24 %), infantilný fibrosarkóm (16 %), karcinóm pľúc (11 %), karcinóm štítnej žľazy (10 %), nádor slinných žliaz (9 %) a karcinóm

hrubého čreva (8 %).
Východiskové charakteristiky pre 60 pacientov s primárnymi nádormi CNS s fúziou génov NTRK

hodnotené skúšajúcim boli nasledovné: medián veku 9,1 rokov (rozsah 0 až 79 rokov), 43 pacientov

vo veku < 18 rokov a 17 pacientov vo veku ≥ 18 rokov, 39 pacientov belochov a 28 paciento

v

mužského pohlavia a ECOG PS 0 až 1 (52 pacientov) alebo ECOG PS 2 (5 pacienti). 57 (95 %)
pacientov už predtým podstúpilo liečbu nádorového ochorenia definovanú ako chirurgický zákrok

,

rádioterapia alebo systémová terapia. Medián podanej predchádzajúcej systémovej liečby (režimu) bo

l

1

.

Výsledky hodnotenia účinnosti

Súhrnné výsledky účinnosti pre celkovú mieru odpovede, trvanie odpovede a čas do prvej odpovede,

v primárnej analýze populácie (n=304) a s post-hoc pridaním primárnych nádorov CNS (n=60) sú
zahrnuté v súhrnnej populácii (n=364), sú uvedené v tabuľke 6 a tabuľke 7.
Tabuľka 6: Súhrnné výsledky účinnosti v prípade solídnych nádorov s primárnymi nádormi
CNS a bez nich
Parameter účinnostiAnalýza v prípadeAnalýza v prípade
solídnych nádorov bezsolídnych nádorov
primárnych nádorovs primárnymi nádormi
CNSCNS
(n=304)a(n=364)a, b
Celková miera odpovede (ORR) % (n)65 % (198)60 % (219)
[95 % IS][59, 70][55, 65]
Úplná odpoveď (CR)22 % (66)20 % (71)
Patologická úplná odpoveďc7 % (20)5 % (20)
Čiastočná odpoveď (PR)37 % (112)35 % (128)
Čas do prvej odpovede (medián,1,841,84
mesiace) [rozsah][0,89; 22,90][0,89; 49,87]
Trvanie odpovede (medián, mesiace)43,343,3
[rozsah][0,0+; 84,7+][0,0+; 84,7+]
% s trvaním ≥ 12 mesiacov80 %79 %
% s trvaním ≥ 24 mesiacov66 %65 %
% s trvaním ≥ 36 mesiacov57 %54 %
% s trvaním ≥ 48 mesiacov48 %47 %
NR: nedosiahnuté
+ označuje trvajúcu odpoveď
a Analýza vykonaná nezávislou revíznou komisiou podľa RECIST verzie 1.1 pre solídne nádory s výnimkou primárnyc

h nádorov CNS (304 pacientov).

b Vyhodnoté pomocou kritérií RANO alebo RECIST verzie 1.1 pre primárne nádory CNS (60 pacientov).
c Patologická CR bola CR, ktorú dosiahli pacienti liečení larotrektinibom a následne podstúpili chirurgickú resekciu so
žiadnymi životaschopnými nádorovými bunkami a negatívnymi okrajmi pri pochirurgickom patologickom hodnotení.
Najlepšia predchirurgická odpoveď pre týchto pacientov bola reklasifikovaná patologická CR po chirurgickom zákroku
podľa RECIST verzie 1.1.

Tabuľka 7: Celková miera odpovede podľa typu nádoru*

Typ nádoruPacienti (n=364)ORRaDOR
%95 % ISmesiaceRozsah (mesiace)
≥12≥24≥ 36
Sarkóm mäkkých tkanív7268 %56 %, 79 %80 %72 %60 %0,03+; 84,7+
Primárny nádor CNS6035 %23 %, 48 %66 %50 %50 %2,8+; 70,9+
Infantilný fibrosarkóm4994 %83 %, 99 %83 %66 %60 %1,6+; 73,7+
Pľúca3269 %50 %, 84 %75 %52 %45 %1,9+, 67,2+
Štítna žľaza3165 %45 %, 81 %85 %63 %47 %3,7; 83,9+
Slinná žľaza2785 %66 %, 96 %91 %86 %76 %2,7; 81,1+
Hrubé črevo2548 %28 %, 69 %83 %62 %31 %3,9; 56,3+
Prsník16
nesekrečný c1030 %7 %, 65 %67 %0 %0 %7,4; 15,3
sekrečný b683 %36 %, 100 %80 %80 %80 %11,1; 69,2+
Melanóm1145 %17 %, 77 %50 %NRNR1,9+; 23,2+
Pankreas714 %0 %, 58 %0 %0 %0 %5,8; 5,8
Gastrointestinálny stromálny nádor580 %28 %, 99 %75 %38 %38 %9,5; 50,4+
Kostný sarkóm333 %1 %, 91 %0 %0 %0 %9,5; 9,5
Vrodený mezoblastický nefróm2100 %16 %, 100 %100 %100 %50 %32,9; 44,5
Krčok maternice250 %1 %, 99 %100 %NRNR18,7+; 18,7+
Neznámy primárny karcinóm2100 %16 %, 100 %0005,6; 7,4
Vonkajší zvukovod1100 %3 %, 100 %100 %100 %100 %45,1+; 45,1+
Lipofibromatóza1100 %3 %, 100 %100 %NRNR17,7+; 17,7+

DOR: trvanie odpovede

NE: nemožno vyhodnotiť

NR: nedosiahnuté

* pre nasledujúce typy nádorov nie sú k dispozícii žiadne údaje: cholangiokarcinóm (n=4), žalúdok (n=3), prostata (n=2), slepé črevo, pečeň, dvanástnik, pažerák, konečník, semenníky, týmus, urotelový karcinóm, maternica (každý n=1) + označuje trvajúcu odpoveď

a hodnotená na základe analýzy vykonanej nezávislou revíznou komisiou podľa RECIST 1.1 pre všetky typy nádorov okrem pacientov s primárnym nádorom CNS, ktorí boli hodnotení použitím kritérií RANO alebo RECIST verzie 1.1 b 2 s úplnou odpoveďou, 2 s čiastočnou odpoveďou

c 1 s úplnou odpoveďou, 2 s čiastočnou odpoveďou

Z dôvodu zriedkavosti výskytu nádorového ochorenia s fúziou TRK boli pacienti skúmaní v rámci
viacerých typov nádorov s limitovaným počtom pacientov v prípade niektorých typov nádorov, čo
spôsobilonejednoznačnosť v odhade celkovej odpovede podľa typu nádoru. ORR pre celkovú
populáciu nemusí zodpovedať očakávanej odpovedi u jednotlivých typov nádorov.
V subpopulácii dospelých (n=222) bola ORR 51 %. V pediatrickej subpopulácii (n=142) bola ORR
74 %.
U 254 pacientov so širokou molekulárnou charakterizáciou pred liečbou larotrektinibom, bola celková
miera odpovede 53 % u 120 pacientov, ktorí mali naviac aj iné genomické alterácie okrem fúzie génu
NTRK a u 137 pacientov bez iných genomických alterácií bola celková miera odpovede 68 %.
Súhrnná primárna analýza
Súhrnná primárna analýza pozostávala z 304 pacientov a nezahŕňala primárne nádory CNS. Medián
trvania liečby pred progresiou ochorenia bol 15,9 mesiacov (rozsah: 0,1 až 99,4 mesiacov) na základe
údajov z júla 2024 (ukončenie získavania údajov). 55 % pacientov dostávalo VITRAKVI po dobu
12 mesiacov alebo dlhšie, 37 % dostávalo VITRAKVI po dobu 24 mesiacov alebo dlhšie a 28 %
dostávalo VITRAKVI po dobu 36 mesiacov alebo dlhšie. U 27 % pacientov pokračovali následné
kontroly v čase analýzy.
V čase analýzy medián trvania odpovede bol 43,3 mesiacov (rozsah: 0,0+ až 84,7+ mesiacov), pričom

odhadom trvalo 80 % [95 % IS: 74, 86] odpovedí 12 mesiacov alebo dlhšie, 66 % odpovedí [95% IS:

59, 74] trvalo 24 mesiacov alebo dlhšie a 57 % odpovedí [95% IS: 49, 64] trvalo 36 mesiacov alebo
dlhšie. 83 % [95 % IS: 79, 88] liečených pacientov bolo jeden rok po začatí liečby nažive, 73 % [95 %
IS: 68, 78] bolo dva roky po začatí liečby nažive a 68 % [95 % IS: 63, 74] tri roky s ešte

nedosiahnutým mediánom celkového prežívania. Medián prežívania bez progresie bol 28,0 mesiacov

v čase analýzy, s mierou prežívania bez progresie 63 % [95 % IS: 57, 69] po 1 roku, 54 % [95% IS:
48, 60] po 2 rokoch a 44 % [95 % IS: 38, 50] po 3 rokoch.
Medián zmeny veľkosti nádoru v súhrnnej primárnej analýze predstavoval zmenšenie o 66 %.

Pacienti s primárnymi nádormi CNS

V čase ukončenia získavania údajov zo 60 pacientov s primárnymi nádormi CNS bola pozorovaná
potvrdená odpoveď u 21 pacientov (35 %), pričom 5 zo 60 pacientov (8 %) mal úplnú odpoveď
a 16 pacientov (27 %) malo čiastočnú odpoveď. Ďalších 24 pacientov (40 %) malo stabilné ochorenie.
13 pacienti (22 %) mali progresívne ochorenie.

V čase ukončenia získavania údajov bola doba liečby v rozsahu od 1,2 do 67,3 mesiacov a u 20 zo 60 pacientov stále prebiehala, pričom všetci z týchto pacientov dostávali liečbu po progresii ochorenia.

Registrácia s podmienkou

Tento liek bol registrovaný s tzv. podmienkou. To znamená, že sa očakávajú ďalšie údaje o tomto lieku.

Európska agentúra pre lieky najmenej raz ročne posúdi nové informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

U pacientov s nádorovým ochorením dostávajúcich kapsuly VITRAKVI sa maximálne plazmatické
hladiny (Cmax) larotrektinibu dosiahli približne 1 hodinu po podaní dávky. Polčas (t½) je približne
3 hodiny a ustálený stav sa dosiahne do 8 dní pri 1,6-násobnej systémovej akumulácii. Pri odporúčane

j

dávke 100 mg užívanej dvakrát denne boli u dospelých v ustálenom stave aritmetický priemer

(± štandardná odchýlka) Cmax 914 ± 445 ng/ml a denná hodnota AUC 5 410 ± 3 813 ng*h/ml. In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib nie je substrátom pre OATP1B1 ani pre OATP1B3.

In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib pri klinicky významných koncentráciách neinhibuje
CYP1A2, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19 ani CYP2D6 a je nepravdepodobné, že by mal
vplyv na klírens substrátov týchto CYP.
In vitro štúdie naznačujú, že larotrektinib pri klinicky významných koncentráciách neinhibuje
transportéry BCRP, P-gp, OAT1, OAT3, OCT1, OCT2, OATP1B3, BSEP, MATE1 ani
MATE2-K a je nepravdepodobné, že by mal vplyv na klírens substrátov týchto transportérov.

Absorpcia

VITRAKVI je dostupný vo forme kapsúl a perorálneho roztoku.
Priemerná absolútna biologická dostupnosť larotrektinibu bola 34 % (rozsah: 32 % až 37 %) po

jednorazovej perorálnej dávke 100 mg. U zdravých dospelých osôb bola hodnota AUC larotrektinibu

podaného vo forme perorálneho roztoku podobná ako v prípade kapsuly, s hodnotou Cmax 36 % vyššou
v prípade perorálneho roztoku.
U zdravých osôb, ktorým sa podával VITRAKVI po jedle s vysokým obsahom tukov a kalórií, sa
v porovnaní s hodnotami Cmax a AUC pri podávaní po noci nalačno hodnota Cmax larotrektinibu znížila
o približne 35 % a nedošlo k žiadnemu vplyvu na AUC

.

Účinok látok zvyšujúcich žalúdočné pH na larotrektinib
Rozpustnosť larotrektinibu je závislá od pH. In vitro štúdie ukazujú, že v kvapalných objemoch
významných pre gastrointestinálny (GI) trakt je larotrektinib úplne rozpustný v celom rozsahu pH GI
traktu. Preto nie je pravdepodobné, že by látky meniace pH ovplyvňovali larotrektinib.

Distribúcia

Priemerný distribučný objem larotrektinibu u zdravých dospelých osôb bol 48 l po intravenóznom
podaní i.v. mikrotracera v kombinácii so 100 mg perorálnou dávkou. Naviazanie larotrektinibu na
ľudské plazmatické bielkoviny in vitro bolo približne 70 % a bolo nezávislé od koncentrácie lieku

.

Pomer koncentrácií lieku v krvi k plazme bol približne 0,9.

Biotransformácia

Larotrektinib sa metabolizoval najmä prostredníctvom CYP3A4/5 in vitro. Po perorálnom podaní
jednej 100 mg dávky rádioaktívne označeného larotrektinibu zdravým dospelým osobám boli
hlavnými rádioaktívnymi zložkami lieku v krvnom obehu nezmenený larotrektinib (19 %)
a O-glukuronid, ktorý vzniká po strate podielu hydroxypyrolidínovej močoviny (26 %).

Eliminácia

Polčas larotrektinibu v plazme u pacientov s nádorovým ochorením, ktorým sa VITRAKVI podávalo
v dávke 100 mg dvakrát denne, bol približne 3 hodiny. Priemerný klírens (CL) larotrektinibu bol
približne 34 l/h po intravenóznom podaní i.v. mikrotracera v kombinácii so 100 mg perorálnou dávko

u

VITRAKVI.

Vylučovanie

Po perorálnom podaní 100 mg rádioaktívne označeného larotrektinibu zdravým dospelým osobám sa
58 % z podanej rádioaktivity vylúčilo v stolici a 39 % sa vylúčilo v moči a keď bola podaná dávka i.v

.

mikrotracera v kombinácii so 100 mg perorálnou dávkou larotrektinibu, 35 % z podanej rádioaktivity
sa vylúčilo v stolici a 53 % sa vylúčilo v moči. Podiel vylúčený vo forme nezmeneného lieku v moči
predstavoval 29 % po podaní dávky i.v. mikrotracera, čo naznačuje, že priame vylučovanie obličkam

i

predstavovalo 29 % z celkového klírensu.

Linearita/nelinearita

Plocha pod krivkou časového priebehu plazmatickej koncentrácie (AUC) a maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) larotrektinibu po jednorazovej dávke u zdravých dospelých osôb boli až do 400 mg úmerné dávke a pri dávkach 600 až 900 mg boli mierne vyššie ako úmerné.

Osobitné populácie

Pediatrickí pacienti

Na základe výsledkov populačných farmakokinetických analýz, expozície (Cmax a AUC) u pediatrických pacientov pri odporúčanej dávke 100 mg/m2 s maximálnou dávkou 100 mg dvakrát denne bola expozícia vyššia ako u dospelých (≥ 18 ročných) u ktorých bola podávaná dávka 100 mg

dvakrát denne (pozri tabuľku 8). Údaje, ktoré určujú expozíciu u malých detí (vo veku 1 mesiac a

ž

< 2 roky) pri odporúčanej dávke sú obmedzené (n=46).

Tabuľka 8: Expozícia (Cmax a AUCa) u pacientov rozdelených do vekových skupín pri odporúčanej dávke 100 mg/m2, s maximálnou dávkou 100 mg dvakrát denne

Veková skupinan=438bNásobný rozdiel v porovnaní s pacientmi vo veku ≥ 18 rokovc
CmaxAUCa
1 až < 3 mesiace123,24,5
3 až < 6 mesiacov43,03,2
6 až < 12 mesiacov192,11,7
1 až < 2 roky111,61,1
2 až < 6 rokov371,61,1
6 až < 12 rokov381,31,2
12 až < 18 rokov320,90,8
≥ 18 rokov2851,01,0

a plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času v ustálenom stave

b počet pacientov získaných z údajov k 23. septembru 2024

c násobný rozdiel je pomer uvedenej vekovej skupiny k skupine ≥ 18 rokov. Násobný rozdiel 1 sa rovná žiadnemu rozdielu.

Simulácie preukázali, že dávka 50 mg/m² dvakrát denne u pacientov vo veku menej ako 3 mesiace vedie k expozíciam porovnateľným s expozíciami u pacientov vo veku 3 mesiace do menej ako 2 roky pri dávke 100 mg/m² dvakrát denne, pričom metriky expozície (Cmax, AUC, Ctrough) neklesajú pod simulované hodnoty expozície u pacientov vo veku 3 mesiace do menej ako 2 roky. Klinické údaje pre dávku 50 mg/m² dvakrát denne u pacientov vo veku menej ako 3 mesiace nie sú k dispozícii.

Starší pacienti
Nie je žiadny klinicky významný rozdiel v expozícii larotrektinibu u pacientov vo veku > 65 rokov
v porovnaní s mladšími pacientmi (<65 rokov).
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Uskutočnila sa farmakokinetická štúdia u pacientov s miernou (Child-Pugh A), stredne závažnou
(Child-Pugh B) a závažnou (Child-Pugh C) poruchou funkcie pečene a u zdravých dospelých
kontrolných osôb s normálnou funkciou pečene zodpovedajúcou veku, indexom telesnej hmotnosti
a pohlavím. Všetci účastníci dostali jednu 100 mg dávku larotrektinibu. U účastníkov s miernou,
strednou a závažnou poruchou funkcie pečene sa pozorovalo 1,3-násobné, 2-násobné a 3,2-násobné
zvýšenie hodnoty AUC0-inf larotrektinibu, v uvedenom poradí, oproti účastníkom s normálnou
funkciou pečene. Pre hodnotu Cmax sa pozorovalo mierne 1,1-násobné, 1,1-násobné a 1,5-násobn

é

zvýšenie, v uvedenom poradí.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Uskutočnila sa farmakokinetická štúdia u pacientov s ochorením obličiek v konečnom štádiu
vyžadujúcim si dialýzu a u zdravých dospelých kontrolných osôb s normálnou funkciou obličiek
zodpovedajúcou veku, indexom telesnej hmotnosti a pohlavím. Všetci účastníci dostali jednu 100 mg
dávku larotrektinibu. U účastníkov s poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo 1,25-násobné zvýšenie
hodnoty Cmax a 1,46-násobné zvýšenie hodnoty AUC0-inf larotrektinibu oproti účastníkom s normálnou
funkciou obličiek.
Iné osobitné populácie
Pohlavie a rasa nemajú na základe populačnej farmakokinetickej analýzy žiadny vplyv na systémovú
expozíciu larotrektinibu

.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Systémová toxicita

Systémová toxicita sa hodnotila v štúdiách s denným perorálnym podávaním po dobu až 3 mesiacov
potkanom a opiciam. Kožné lézie obmedzujúce dávku sa pozorovali len u potkanov a boli primárn

e

zodpovedné za mortalitu a chorobnosť. U opíc sa nepozorovali žiadne kožné lézie.
Klinické príznaky gastrointestinálnej toxicity obmedzovali dávku u opíc. U potkanov sa pozoroval

a

závažná toxicita (STD10) pri dávkach zodpovedajúcich 1- až 2-násobku hodnoty AUC u ľudí pri
odporúčanej klinickej dávke. U opíc sa nepozorovala žiadna významná systémová toxicita pri
dávkach, ktoré zodpovedajú > 10-násobku hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke.

Embryotoxicita/teratogenita

Larotrektinib nebol teratogénny ani embryotoxický pri dennom podávaní počas obdobia organogenézy
gravidným potkanom a králikom v dávkach toxických pre matku, t. j. zodpovedajúcich 32-násobku
(u potkanov) a 16-násobku (u králikov) hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke.
Larotrektinib prechádza placentou u oboch druhov.

Reprodukčná toxicita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie fertility s larotrektinibom. V 3-mesačných štúdiách toxicity
nevykazoval larotrektinib žiadny histologický účinok na samčie reprodukčné orgány u potkanov a opíc
pri najvyšších testovaných dávkach zodpovedajúcich približne 7-násobku (u samcov potkanov)
a 10-násobku (u samcov opíc) hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke. Larotrektinib
navyše nevykazoval žiadny účinok na spermatogenézu u potkanov.
V 1-mesačnej štúdii s opakovanými dávkami u potkanov sa pozorovalo menej žltých teliesok, zvýšený
výskyt anestru a znížená hmotnosť maternice s atrofiou maternice a tieto účinky boli reverzibilné.
Počas 3-mesačných štúdií toxicity u potkanov a opíc pri dávkach zodpovedajúcich približne 3-násobku
(u samíc potkanov) a 17-násobku (u samíc opíc) hodnoty AUC u ľudí pri odporúčanej klinickej dávke
sa nepozorovali žiadne účinky na samičie reprodukčné orgány.

Larotrektinib sa podával mláďatám potkanov od 7. do 70. postnatálneho dňa (PND). Pri vysokej úrovni dávok zodpovedajúcej 2,5- až 4-násobku hodnoty AUC pri odporúčanej dávke sa pozorovala úmrtnosť pred odstavením kojených mláďat (pred 21. PND). Účinky na rast a nervový systém sa pozorovali pri 0,5- až 4-násobku hodnoty AUC pri odporúčanej dávke. U samcov aj samíc mláďat bol pred ich odstavením pozorovaný znížený prírastok telesnej hmotnosti, pričom u samíc došlo na konci expozície po odstavení k jeho zvýšeniu, zatiaľ čo u samcov bol pozorovaný znížený prírastok telesnej hmotnosti aj po odstavení, bez zotavenia. Zníženie rastu samcov bolo spojené s oneskoreným dospievaním. Účinky na nervový systém (t. j. zmenená funkčnosť zadných končatín a pravdepodobne zvýšené zatváranie očných viečok) vykazovali čiastočný ústup. Na úrovni vysokých dávok sa hlásil aj pokles miery výskytu gravidít napriek normálnemu páreniu.

Genotoxicita a karcinogenita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie karcinogenity s larotrektinibom.
Larotrektinib nebol mutagénny v testoch bakteriálnej reverznej mutácie (Ames) a v testoch in vitro
mutagenézy u cicavcov. Larotrektinib bol negatívny v mikronukleovom teste in vivo u myší pri
maximálnej tolerovanej dávke 500 mg/kg.

Farmakologická bezpečnosť

Farmakologická bezpečnosť larotrektinibu sa hodnotila v niekoľkých štúdiách in vitro a in vivo, ktoré
hodnotili účinky na CV, CNS, respiračné a GI systémy u rôznych druhov. Larotrektinib nemal žiadny
nežiaduci účinok na hemodynamické parametre a intervaly EKG u telemetricky monitorovaných opíc
pri expozíciách (Cmax), ktoré sú približne 6-násobkom terapeutických expozícií u ľudí. Larotrektinib
nevykazoval u dospelých zvierat (potkanov, myší, opíc cynomolgus) pri expozícii (Cmax) najmenej
7-krát vyššej ako je expozícia u ľudí žiadne neurobehaviorálne nálezy. Larotrektinib nemal žiadny
účinok na respiračné funkcie u potkanov pri expozíciách (Cmax), ktoré boli najmenej 8-násobkom
terapeutickej expozície u ľudí. U potkanov spôsobil larotrektinib zrýchlený prechod črevami
a zvýšenú žalúdočnú sekréciu a kyslosť.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

čistená voda
hydroxypropylbetadex 0.69
sukralóza (E 955)
citrónan sodný (E 331)
benzoan sodný (E 211)
jahodová príchuť
kyselina citrónová (E 330)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

Po prvom otvorení: 10 dní.

Uchovávajte v chladničke (2°C–8°C).

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2°C–8°C).
Neuchovávajte v mrazničke.

Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Fľaša z jantárového skla (typu III) s polypropylénovým (PP) detským bezpečnostným uzáverom so závitom.

Každá škatuľa obsahuje dve fľaše, každá obsahuje 50 ml perorálneho roztoku.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pokyny na použitie

Perorálna striekačka

  • Použite vhodnú perorálnu striekačku s označením CE a adaptér fľašky (s priemerom 28 mm).

    -

Pre objemy menšie ako 1 ml použite 1 ml perorálnu striekačku so značkami
odstupňovanými po 0,1 ml

.

-

Pre objemy od 1 ml použite 5 ml perorálnu striekačku so značkami odstupňovanými po
0,2 ml.

-

Otvorte fľašu: stlačte viečko fľaše a otočte ho proti smeru hodinových ručičiek.

-

Vložte adaptér fľašky do hrdla fľaše a uistite sa, že je dobre pripevnený.

-

Vezmite perorálnu striekačku a uistite sa, či je piest úplne stlačený. Vložte perorálnu striekačku
do otvoru v adaptéri. Fľašu prevráťte hore dnom.

-

Potiahnutím piestu nadol naplňte perorálnu striekačku malým množstvom roztoku a potom
stlačením piestu smerom nahor odstráňte všetky bubliny. Potiahnite piest smerom nadol
k značke na stupnici zodpovedajúcej predpísanému množstvu v ml.

-

Prevráťte fľašu do pôvodnej polohy a vytiahnite perorálnu striekačku z fľašového adaptéra

.

-

Pomaly stláčajte piest, pričom smerujte kvapalinu na vnútornú stranu líca, aby sa umožnilo
prirodzené prehĺtanie.

-

Zavrite fľašu pôvodným viečkom fľaše (adaptér ponechajte na mieste).

Nasogastrická výživová sonda

-

Použite vhodnú nazogastrickú výživovú sondu.Vonkajší priemer nazogastrickej výživovej
sondy sa má zvoliť na základe charakteristík pacienta. Typické priemery sond, dĺžky sond
a odvodené plniace objemy sú uvedené v tabuľke 9.
-Podávania výživy sa má zastaviť a sonda sa má prepláchnuť aspoň 10 ml vody. Poznámka:
Pozri výnimky týkajúce sa novorodencov a pacientov s obmedzeniami podávania tekutín v
odstavci nižšie.

-

Na podávanie lieku VITRAKVI do nazogastrickej výživovej sondy sa má použiť vhodná
striekačka.
Sonda sa má znova prepláchnuť aspoň 10 ml vody, aby sa zaručilo podanie lieku VITRAKVI
a vyčistenie sondy.
Novorodenci a deti s obmedzeniami podávania tekutín môžu vyžadovať pri podávaní lieku
VITRAKVI minimálny preplachovací objem 0,5 až 1 ml alebo prepláchnutie vzduchom.

-

Znova začnite podávať výživu.

Tabuľka 9: Odporúčané rozmery sond podľa vekovej skupiny

Pacient

Priemer sondy na

podávanie štandardnej výživy

Priemer sondy na podávanie výživy s vysokou hustotouDĺžka sondy (cm)Plniaci objem sondy (ml)
Novorodenci4–5 FR6 FR40–500,25–0,5
Deti6 FR8 FR50–800,7–1,4
Dospelí8 FR10 FR80–1201,4–4,2
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národným

i

požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Bayer AG
51368 Leverkusen
Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/19/1385/004 – VITRAKVI 20 mg/ml perorálny roztok

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19. septembra 2019

Dátum posledného predĺženia registrácie: 18. júla 2025

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.

O tomto dokumente

Zdroj: Európska agentúra pre lieky (EMA)

Stav k (EMA)

Našli ste chybu? Napíšte nám cez kontaktnú stránku.

Informácie na webe nenahrádzajú radu lekára ani lekárnika.

Údaje o lieku Vitrakvi

Číslo registrácie EÚ EU/1/19/1385
Liečivá látka (INN) larotrectinib sulfate
ATC kód L01XE53 – Larotrektinib
Držiteľ rozhodnutia o registrácii Bayer AG
Stav registrácie Registrované (19. 9. 2019)
  • Registrácia s podmienkou
Ďalšie monitorovanie Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti.
Zdroj Stránka lieku na webe EMA

Zdroj: Európska agentúra pre lieky (EMA), Stav k 4. 8. 2026