Xefo 4 mg/ml - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

Xefo 4 mg/ml

prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna injekčná liekovka obsahuje 8 mg lornoxikamu. Po rozpustení v 2 ml rozpúšťadla rekonštituovaný roztok obsahuje 4 mg/ml lornoxikamu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.  LIEKOVÁ FORMA

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok.

Prášok: žltý, pevné skupenstvo

Rozpúšťadlo: bezfarebná kvapalina, prakticky bez častíc

Osmolarita získaného roztoku je približne 328 mosmol/kg a pH približne 8,7.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1   Terapeutické indikácie

Tento liek je určený na krátkodobú úľavu akútnej slabej až stredne silnej bolesti.

4.2  Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Tento spôsob aplikácie lieku sa má použiť len vtedy, ak je potrebné dosiahnuť rýchlu úľavu od bolesti alebo ak perorálne alebo rektálne podanie nie je možné.

Všeobecne platí, že sa liečba má začať len jednou injekciou.

Na základe individuálnej odpovede na liečbu je potrebné pre všetkých pacientov zostaviť vhodný harmonogram dávkovania.

Bolesť

Odporúčaná dávka: 8 mg intravenózne alebo intramuskulárne. Denná dávka by nemala presiahnuť 16 mg. U niektorých pacientov vznikne potreba podania dodatočných 8 mg počas prvých 24 hodín.

Dodatočné informácie osobitných skupín pacientov

Pediatrická populácia

Lornoxikam sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov vzhľadom na nedostatok údajov o bezpečnosti a účinnosti.

Starší pacienti

Pre pacientov starších ako 65 rokov nie je potrebná špeciálna úprava dávky, pokiaľ netrpia poruchami funkcie pečene a obličiek. Lornoxikam je potrebné podávať opatrne, pretože v tejto skupine pacientov je tolerancia nežiaducich účinkov v tráviacom trakte zhoršená (pozri časť 4.4).

Pacienti s poruchami funkcie obličiek

U pacientov so slabou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek je potrebné zvážiť zníženie dávky (pozri časť 4.4).

Pacienti s poruchami funkcie pečene

U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene je potrebné zvážiť zníženie dávky (pozri časť 4.4).

Nežiaduce účinky môžu byť minimalizované užívaním najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby nevyhnutnej pre kontrolu symptómov (pozri časť 4.4.).

Spôsob podávania

Spôsob podania je intravenózna (i.v.) alebo intramuskulárna (i.m.) injekcia. Pri podávaní ako i.v. injekcia je čas podania najmenej 15 sekúnd a pri i.m. podaní najmenej 5 sekúnd.

Po príprave roztoku je potrebné vymeniť ihlu. Pri i.m. aplikácii použite dostatočne dlhú ihlu pre hlboké intramuskulárne vpichnutie.

Pokyny na riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Tento liek je určený na jednorazové použitie.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na lornoxikam alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• – Trombocytopénia

• – Precitlivenosť (symptómy podobné astme, rinitíde, angioedému a žihľavke) na nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) vrátane kyseliny acetylsalicylovej

• – Ťažké zlyhanie srdca

• – Krvácanie do gastrointesti­nálneho traktu, cerebrovaskulárne krvácanie alebo iné poruchy spojené s krvácaním

• – V minulosti diagnostikované krvácanie do tráviaceho traktu alebo perforácie, súvisiace s predchádzajúcou liečbou NSAID

• – Aktívny alebo v minulosti diagnostikovaný opakujúci sa peptický vred/krvácanie (dve alebo viacero jednotlivých epizód preukázanej ulcerácie alebo krvácania)

• – Ťažké poruchy funkcie pečene

• – Ťažké poruchy funkcie obličiek (hladina kreatinínu v sére >700 pmol/1)

• – Tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6)

Pri nasledujúcich ochoreniach je lornoxikam potrebné podávať len po dôkladnom zvážení rizika a prínosu.

• – Poruchy funkcie obličiek: Lornoxikam je potrebné podávať opatrne pacientom so slabými (hladina kreatinínu v sére 150–300 ^mol/1) až stredne závažnými (hladina kreatinínu v sére 300–700 pmol/1) poruchami funkcií obličiek z dôvodu závislosti zachovania prietoku krvi obličkami od prostaglandínov. Liečbu lornoxikamom je potrebné prerušiť v prípade zhoršenia funkcie obličiek počas liečby.

• – Funkcie obličiek je potrebné sledovať u pacientov, ktorí podstúpili veľký chirurgický zákrok, u pacientov so zlyhaním srdca, u pacientov liečených diuretikami, u pacientov súbežne liečených liekmi, u ktorých sa predpokladá alebo je známe, že spôsobujú poškodenie obličiek.

• – Pacienti s poruchami zrážania krvi: Odporúča sa dôkladné klinické monitorovanie a laboratórne vyšetrenie (napr. APTT).

• – Pacienti s poruchami funkcie pečene (napr. cirhóza pečene): Klinické monitorovanie a laboratórne vyšetrenie v pravidelných intervaloch je potrebné zvážiť u pacientov s poruchami funkcie pečene, keďže môže dôjsť k akumulácii lornoxikamu (nárast v ploche pod krivkou AUC) po liečbe dennými dávkami 12–16 mg. Odhliadnuc od tohto faktu, zhoršené funkcie pečene nemajú vplyv na farmakokinetické parametre lornoxikamu v porovnaní so zdravými jedincami.

• – Dlhotrvajúca liečba (viac ako 3 mesiace): Odporúča sa pravidelné laboratórne vyšetrenie hematológie (hemoglobín), funkcií obličiek (kreatinín) a enzýmov v pečeni.

• – Pacienti starší ako 65 rokov: Odporúča sa monitorovanie funkcií obličiek a pečene. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať pacientom v pokročilom veku, ktorí podstúpili operáciu.

Vyhnite sa užívaniu lornoxikamu súbežne s NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2.

Nežiaduce účinky môžu byť minimalizované užívaním najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby nevyhnutnej pre kontrolu symptómov (pozri časť 4.2. a nižšie uvedené riziká krvácania do gastrointesti­nálneho traktu a kardiovaskulárne riziká).

Krvácanie do gastrointesti­nálneho traktu, ulcerácia a perforácia: krvácanie do gastrointesti­nálneho traktu, ulcerácia alebo perforácia, s možnými smrteľnými následkami, boli popísané kedykoľvek počas liečby všetkými NSAID s alebo bez varujúcich príznakov alebo predchádzajúcej diagnostike ťažkých gastrointesti­nálnych porúch.

Riziko krvácania do gastrointesti­nálneho traktu, ulcerácie a perforácie sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou NSAID u pacientov, ktorým bol v minulosti diagnostikovaný vred, obzvlášť, ak bol komplikovaný krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u pacientov v pokročilom veku.

U týchto pacientov je potrebné začať liečbu najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov je potrebné zvážiť kombinovanú liečbu s protektívnymi látkami (napr. misoprostolom alebo inhibítormi protónových púmp) ako aj u pacientov, ktorí vyžadujú súbežnú nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej alebo iných liečiv kvôli pravdepodobnému zvýšeniu rizika gastrointesti­nálnych porúch (pozri nižšie a časť 4.5). Odporúča sa klinické monitorovanie v pravidelných intervaloch.

U pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytla gastrointestinálna toxicita, najmä u pacientov

v pokročilom veku, sa môžu vyskytnúť nezvyčajné symptómy v brušnej oblasti (najmä krvácanie do gastrointesti­nálneho traktu) predovšetkým v počiatočnej fáze liečby.

Pozornosť je potrebné venovať pacientom so súbežnou medikáciou, ktorá môže zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako je warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo látky, ktoré zabraňujú tvorbe krvných zrazenín ako kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).

V prípade výskytu krvácania do gastrointesti­nálneho traktu alebo ulcerácie je potrebné u pacientov liečených lornoxikamom liečbu ukončiť.

NSAID je pacientom, u ktorých sa v minulosti vyskytli ochorenia tráviaceho traktu (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), potrebné podávať opatrne, keďže môže dôjsť k zhoršeniu ich ochorenia (pozri časť 4.8).

U pacientov v pokročilom veku je zvýšená frekvencia nežiaducich reakcií na NSAID, najmä krvácanie do gastrointesti­nálneho traktu a perforácia, ktoré môžu mať smrteľné následky (pozri časť 4.3).

Pozornosť je potrebné venovať pacientom, u ktorých sa v minulosti diagnostikovala hypertenzia a/alebo zlyhanie srdca z dôvodu popísaného výskytu zadržiavania tekutín a edému v súvislosti s liečbou NSAID.

U pacientov s výskytom vysokého krvného tlaku alebo miernym alebo ľahkým zlyhaním srdca upchatím ciev je potrebné patričné monitorovanie a poradenstvo, pretože v súvislosti s užívaním NSAID sa predpokladá zadržiavanie tekutín a edémy.

Klinické pokusy a epidemiologické údaje predpokladajú, že užívanie niektorých NSAID (zvlášť vo vysokých dávkach a počas dlhotrvajúcej liečby) možno spájať s miernym nárastom rizika trombotických arteriálnych príhod (napríklad myokardiálneho infarktu alebo mŕtvice). Na vylúčenie tohto rizika pri užívaní lornoxikamu nie je dostatok údajov.

Pacientov s nekontrolovaným vysokým krvným tlakom, zlyhaním srdca upchatím ciev, zistenou ischemickou chorobou srdca, ochorením periférneho cievneho systému alebo cerebrovaskulárnym ochorením možno liečiť lornoxikamom iba po dôkladnom zvážení. Rovnako je potrebné zvážiť dlhodobú liečbu pacientov s faktormi vysokého rizika vzniku kardiovaskulárneho ochorenia (napr. vysoký krvný tlak, hyperlipidémia, diabetes mellitus a fajčenie).

Súbežná liečba NSAID a heparínom v súvislosti s miechovou alebo epidurálnou anestéziou zvyšuje riziko miechového/epi­durálneho hematómu (pozri časť 4.5).

Ťažké kožné reakcie, niektoré so smrteľnými následkami vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy, boli veľmi zriedkavo pozorované v súvislosti s používaním NSAID (pozri časť 4.8). Pacienti sú vystavení najvyššiemu riziku týchto reakcií v počiatočnom štádiu liečby, nástup reakcie je vo väčšine prípadov v priebehu prvého mesiaca liečby. Liečbu lornoxikamom je potrebné prerušiť pri prvom prejave vyrážky, lézií sliznice alebo iných príznakov precitlivenosti.

U pacientov, ktorí sa liečia na bronchiálnu astmu alebo toto ochorenie majú v anamnéze, je potrebná zvýšená opatrnosť pri liečbe lornoxikamom. NSAID môžu u takýchto pacientov vyvolať bronchospazmus.

Pacienti so systémovým lupus erythematosus (SLE) a systémovými chorobami spojivového tkaniva môžu mať zvýšené riziko výskytu aseptickej meningitídy.

Lornoxikam znižuje agregáciu krvných doštičiek a predlžuje čas krvácania, preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť pri aplikácii pacientom so zvýšenou náchylnosťou ku krvácaniu.

Súbežná liečba NSAID a takrolimom môže dôsledkom zníženia syntézy prostacyklínu v obličke zvýšiť riziko nefrotoxicity. Z tohto dôvodu je potrebné podrobne sledovať funkcie obličiek u pacientov s kombinovanou terapiou.

Tak ako v prípade väčšiny NSAID bolo popísané občasné zvýšenie hladín transamináz v sére, zvýšenie hladín bilirubínu v sére a iných parametrov funkcie pečene, rovnako ako zvýšenie kreatinínu v sére a hladiny močovinového dusíka v krvi ako aj iné laboratórne abnormality. V prípade, že takáto abnormalita je výrazná alebo pretrváva, je potrebné podávanie lornoxikamu prerušiť a vykonať vhodné vyšetrenia.

Užívanie lornoxikamu, lieku, ktorý inhibuje syntézu cyklooxygenázy a prostaglandínov, môže znížiť plodnosť a neodporúča sa ženám, ktoré chcú otehotnieť. U žien, ktoré majú ťažkosti s otehotnením alebo u ktorých sa práve vyšetruje plodnosť, sa má zvážiť vysadenie Xefa.

Varicella môže byť výnimočne pôvodcom závažných komplikácií pri infekciách kože a mäkkých tkanív.

Zatiaľ sa nedá vylúčiť, či NSAID prispievajú k zhoršeniu týchto infekcií.

Odporúča sa preto vyhnúť sa používaniu lornoxikamu pri ochorení na varicellu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné podávanie lornoxikamu a

• – cimetidínu: Zvyšuje plazmatické koncentrácie lornoxikamu. (Neboli zistené žiadne interakcie medzi lornoxikamom a ranitidínom, alebo lornoxikamom a antacidami).

• – antikoagulancií: NSAID môžu zvyšovať účinok antikoagulancií ako napr. warfarínu (pozri časť 4.4). Je potrebné previesť podrobné sledovanie INR (international normalized ratio)

• – fenprokumónu: Znížený účinok liečby fenprokumónom.

• – heparínu: NSAID zvyšujú riziko miechového alebo epidurálneho hematómu pri súbežnom podávaní s heparínom v súvislosti s miechovou alebo epidurálnou anestéziou (pozri časť 4.4.).

• – ACE inhibítorov: Antihypertenzívny účinok ACE inhibítorov môže byť znížený.

• – diuretík: Znížený diuretický a antihypertenzívny účinok kľučkových diuretík, tiazidových diuretík a kálium šetriacich diuretík.

• – beta-adrenergných blokátorov: Znížený antihypertenzívny účinok.

• – Blokátory angiotenzínového recepotoru II: Znížený antihypertenzívny účinok.

• – digoxínu: Znižuje vylučovanie digoxínu obličkami.

• – kortikosteroidov: Zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4).

• – chinolónových antibiotík: Zvýšené riziko záchvatov.

• – látky, ktoré zabraňujú tvorbe krvných zrazenín: Zvýšené riziko krvácania do gastrointesti­nálneho traktu (pozri časť 4.4).

• – iných NSAID: Zvýšené riziko krvácania do gastrointesti­nálneho traktu.

• – metotrexátu: Zvýšené koncentrácie metotrexátu v sére. Môže sa vyskytnúť zvýšená toxicita. Pri súbežnej liečbe je potrebné dôkladné monitorovanie.

• – selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): Zvýšené riziko krvácania do gastrointesti­nálneho traktu (pozri časť 4.4).

• – lítia: NSAID inhibujú vylučovanie lítia obličkami, dôsledkom čoho sa koncentrácia lítia v sére môže zvýšiť nad hranice toxicity. Z tohto dôvodu je potrebné monitorovať hladiny lítia v sére, predovšetkým na začiatku, pri úprave a ukončení liečby.

• – cyklosporínu: Zvýšené koncentrácie cyklosporínu v sére. Nefrotoxicita cyklosporínu sa môže zvýšiť cez účinky sprostredkované obličkovými prostaglandínmi. Počas kombinovanej liečby je potrebné monitorovať funkcie obličiek.

• – derivátov sulfonylmočoviny (napr. glibenklamid): Zvýšené riziko hypoglykémie

• – známych induktorov a inhibítorov CYP2C9 izoenzýmov: Lornoxikam (podobne ako iné od cytochróm P450 2C9 (CYP2C9 izoenzým) závislé NSAID) interaguje so známymi induktormi a inhibítormi CYP2C9 izoenzýmov (pozri časť 5.2 Biotransfor­mácia)

• – takrolimu: Zvyšuje riziko nefrotoxicity z dôvodu zníženej syntézy prostacyklínu v obličke. Počas kombinovanej liečby je potrebné monitorovať funkcie obličiek (pozri časť 4.4.).

• – pemetrexedu: NSAID môžu znížiť renálny klírens pemetrexedu s dôsledkom zvýšenej toxicity pemetrexedu na renálny a gastrointestinálny systém a kostnú dreň (myelosupresia).

Gravidita

Lornoxikam je kontraindikovaný v treťom trimestri gravidity a nesmie sa používať v prvom a druhom trimestri a počas pôrodu z dôvodu chýbajúcich klinických údajov o gravidných ženách vystavených účinku lornoxikamu.

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití lornoxikamu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Inhibícia syntézy prostaglandínu môže nežiaduco ovplyvniť graviditu a/alebo vývoj embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií predpokladajú zvýšené riziko spontánneho potratu a malformácií srdca po použití inhibítorov syntézy prostaglandínov v ranom štádiu gravidity. Predpokladá sa zvyšovanie rizika s rastúcou dávkou a dobou liečby. V štúdiách na zvieratách podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov malo za následok zvýšenú pre- a post implantačnú stratu a embryo-fetálnu letalitu. Počas prvého a druhého trimestra gravidity sa inhibítory syntézy prostaglandínov nesmú podávať, pokiaľ to nie je jasne nevyhnutné.

Inhibítory syntézy prostaglandínov podávané počas tretieho trimestra gravidity môžu vystaviť plod kardiopulmonálnej toxicite (predčasné uzavretie ductus arteriosus a pulmonálnej hypertenzii) a dysfunkcii obličiek, čo môže viesť k zlyhaniu obličiek a tak zníženiu objemu amniotickej tekutiny.

• V závere gravidity môžu inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť matku a plod predĺženému času krvácania a potlačeniu kontrakcií maternice, čo môže oneskoriť alebo predĺžiť pôrod. Z tohto dôvodu je použitie lornoxikamu kontraindikované v treťom trimestri gravidity (pozri časť 4.3).

Laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o exkrécii lornoxikamu do ľudského materského mlieka. Lornoxikam sa v relatívne vysokých koncentráciách vylučuje do materského mlieka potkanov. Z tohto dôvodu by lornoxikam nemal byť užívaný dojčiacimi ženami.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacienti, pociťujúci závraty a/alebo ospalosť počas liečby lornoxikamom, by sa mali vyhnúť vedeniu motorových vozidiel alebo obsluhovaniu strojov.

4.8  Nežiaduce účinky

Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky NSAID sú gastrointesti­nálneho pôvodu. Môžu sa vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo krvácanie do gastrointesti­nálneho traktu, niekedy so smrteľnými následkami, zvlášť u starších pacientov (pozri časť 4.4). Po podaní NSAID boli pozorované nauzea, vracanie, hnačka, plynatosť, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola pozorovaná gastritída.

Približne u 20 % pacientov liečených lornoxikamom je možné očakávať pociťovanie nežiaducich účinkov. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky lornoxikamu patrí nauzea, dyspepsia, bolesť brucha, vracanie a hnačka. V dostupných štúdiách sa tieto príznaky vyskytli u menej ako 10 % pacientov.

• V súvislosti s liečbou NSAID sa predpokladá výskyt edému, vysokého krvného tlaku a zlyhanie srdca.

Klinické pokusy a epidemiologické údaje predpokladajú, že užívanie niektorých NSAID (zvlášť vo vysokých dávkach a počas dlhotrvajúcej liečby) možno spájať s nárastom rizika trombotických arteriálnych príhod (napríklad myokardiálneho infarktu alebo mŕtvice, pozri časť 4.4).

Výnimočne sa pri varicelle môžu vyskytnúť závažné komplikácie infekcií kože a mäkkých tkanív.

Nižšie uvedený zoznam obsahuje nežiaduce účinky, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytli u viac než 0,05 % z 6 417 pacientov liečených vo fáze II, III a IV klinických štúdií.

Veľmi časté (> l/10); Časté (> l/100 až < 1/10); Menej časté (> 1/1 000 až < 1/100); Zriedkavé (> l/10 000 až < 1/1 000); Veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Infekcie a nákazy

Zriedkavé: Faryngitída.

Poruchy krvi a lymfatického systému Zriedkavé: Anémia, trombocytopénia, leukopénia, predĺžený čas krvácania

Veľmi zriedkavé: Ekchymóza. NSAID môžu spôsobiť potenciálne vážnu hematologickú poruchu ako: neutropénia, agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia (skupinový účinok NSAID).

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: Precitlivenosť, anafylaktoidná reakcia a anafylaxia.

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté: Anorexia, zmeny telesnej hmotnosti.

Psychické poruchy

Menej časté: Nespavosť, depresia.

Zriedkavé: Zmätenosť, nervozita, nepokoj.

Poruchy nervového systému

Časté: Slabá a krátkodobá bolesť hlavy, závraty.

Zriedkavé: Somnolencia, parestézia, dysgeúzia, tremor, migréna.

Veľmi zriedkavé: aseptická meningitída u pacientov so SLE a systémovými chorobami spojivového tkaniva (pozri časť 4.4.).

Poruchy oka

Menej časté: Konjunktivitída.

Zriedkavé: Poruchy videnia.

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: Vertigo, tinitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: Palpitácia, tachykardia, edém, zlyhanie srdca.

Poruchy ciev

Menej časté: Začervenanie, edém.

Zriedkavé: Hypertenzia, návaly horúčavy, hematóm.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: Rinitída.

Zriedkavé: Dyspnoe, kašeľ, bronchospazmus.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: Nauzea, bolesť brucha, dyspepsia, hnačka, vracanie.

Menej časté: Zápcha, plynatosť, eruktácia, chorobná suchosť ústnej sliznice, gastritída, žalúdočný vred, bolesť v hornej časti brucha, dvanástnikový vred, ulcerácia ústnej sliznice.

Zriedkavé: Meléna, hemateméza, stomatitída, ezofagitída, gastroezofageálny reflux, dysfágia, aftózna stomatitída, glositída, prasknutý peptický vred, gastrointestinálna hemorágia.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: Zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov ALT alebo AST.

Veľmi zriedkavé: Hepatotoxicita vyúsťujúca do hepatálneho zlyhania, hepatitídy, žltačky a cholestázy.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: Vyrážka, pruritus, hyperhidróza, erytematózna vyrážka, žihľavka a angioedém, alopécia. Zriedkavé: Dermatitída a ekzém, purpura.

Veľmi zriedkavé: Edém a tvorba pľuzgierov, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: Artralgia.

Zriedkavé: Bolesť kostí, svalový spazmus, myalgia.

Poruchy obličiek a močových ciest

Zriedkavé: Noktúria, poruchy močenia, zvýšenie hladín močovinového dusíka v krvi a kreatinínu. Veľmi zriedkavé: Lornoxikam môže vyvolať akútne renálne zlyhanie u pacientov s existujúcim poškodením obličiek, pri ktorom udržiavanie krvného prietoku obličiek závisí od prostaglandínov (pozri časť 4.4.) Nefrotoxicita v rôznych formách, vrátane nefritídy a nefrotického syndrómu, je spájaná so skupinovým účinkom NSAID.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: Celkový pocit choroby, opuch tváre.

Zriedkavé: Asténia.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Do tejto doby nie sú známe skúsenosti s predávkovaním, preto nie je možné definovať následky predávkovania alebo navrhnúť špecifické opatrenia. Avšak, po predávkovaní lornoxikamom je možné očakávať nasledujúce symptómy: Nauzea, vracanie, symptómy týkajúce sa centrálnej nervovej sústavy (závraty, poruchy videnia). Medzi ťažké symptómy patrí ataxia postupujúca až do kómy a kŕčov, poškodenia pečene a obličiek a možné poruchy zrážania.

V prípade podozrenia alebo skutočného predávkovania je potrebné liečbu zastaviť. V dôsledku jeho krátkeho biologického polčasu sa lornoxikam rýchlo vylučuje. Lornoxikam nie je možné odstrániť dialýzou. Doteraz neexistuje žiadna známa špecifická liečba antidotami. Gastrointestinálne poruchy je možné liečiť analógom prostaglandínu alebo ranitidínom.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Protizápalové a protireumatické látky, nesteroidné, oxikamy, ATC kód: M01AC05

Mechanizmus účinku

Lornoxikam je nesteroidné protizápalové liečivo s analgetickými vlastnosťami a patrí do triedy oxikamov. Mechanizmus účinku lornoxikamu prevažne s súvisí s inhibíciou syntézy prostaglandínov (inhibícia cyklooxygenázy) vedúcej k desenzibilizácii periférnych nociceptorov a následnému potlačeniu zápalu. Predpokladá sa taktiež centrálny účinok na nocicepciu nezávislý od protizápalových účinkov.

Farmakodynamické účinky

Lornoxikam nemá vplyv na vitálne funkcie (napr. na telesnú teplotu, dychovú frekvenciu, pulz, tlak krvi, EKG, spirometriu).

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Analgetické vlastnosti lornoxikamu boli úspešne preukázané v niekoľkých klinických štúdiách počas vývoja lieku.

• V dôsledku lokálneho podráždenia gastrointesti­nálneho traktu a systémového ulcerogénneho účinku súvisiaceho s inhibíciou syntézy prostaglandínu (PG) sú častým vedľajším účinkom po liečbe lornoxikamom gastrointestinálne poruchy rovnako ako po liečbe inými NSAID.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Lornoxikam 8 mg prášok na injekčný roztok je určený na intravenózne (i.v.) ako aj intramuskulárne (i.m.) podávanie. Maximálne koncentrácie v plazme sa dosiahnu pri i.m. podaní približne za 0,4 hodiny po podaní. Absolútna biodostupnosť po i.m. podaní je 97 % (prerátané na AUC).

Distribúcia

Lornoxikam sa nachádza v plazme v nezmenenej forme a aj ako jeho hydroxylovaný metabolit. Väzba lornoxikamu na plazmatické proteíny je 99 % a nie je závislá od koncentrácie.

Biotransformácia

Lornoxikam sa rozsiahle metabolizuje v pečeni, predovšetkým hydroxyláciou na inaktívny 5-hydroxylornoxikam. Táto biotransformácia lornoxikamu vyžaduje prítomnosť enzýmu CYP2C9.

• V dôsledku genetických polymorfizmov existujú jedinci s pomalou a rýchlou formou tohto enzýmu, čo môže viesť k zvýšeniu hladín lornoxikamu v plazme u jedincov s pomalou formou. Hydroxylovaný metabolit nevykazuje žiadnu farmakologickú aktivitu. Lornoxikam sa metabolizuje kompletne a približne 2/3 sa eliminujú pečeňou a 1/3 obličkami ako inaktívna látka.

• V zvieracích modeloch lornoxikam neindukuje enzýmy v pečeni. Z údajov klinických štúdií nie je žiadny dôkaz akumulácie lornoxikamu po opakovanom podávaní v rámci odporúčanej dávky. Toto zistenie je podporené údajmi monitorovania liečiva počas 1 rok trvajúcich štúdií.

Eliminácia

Priemerný polčas eliminácie pôvodnej látky sú 3 až 4 hodiny. Po perorálnom podaní je približne 50 % vylúčených v stolici a 42 % obličkami, prevažne ako 5-hydroxylornoxikam. Polčas eliminácie 5-hydroxylornoxikamu je približne 9 hodín po dávke podanej parenterálne jeden alebo dvakrát denne.

U pacientov nad 65 rokov je klírens znížený o 30–40 %. Okrem zníženého klírensu nebola u pacientov v pokročilom veku pozorovaná žiadna významná zmena kinetického profilu lornoxikamu.

U pacientov s poruchami funkcií obličiek alebo pečene nebola pozorovaná žiadna významná zmena kinetického profilu lornoxikamu s výnimkou akumulácie u pacientov s chronickým ochorením pečene po liečbe dennými dávkami 12 a 16 mg počas 7 dní.

5.3   Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

• V štúdiách toxicity po jednorazovom a opakovanom podaní mal lornoxikam u niekoľkých živočíšnych druhov za následok renálnu toxicitu a ulceráciu gastrointesti­nálneho traktu.

• V štúdiách na zvieratách, podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov malo za následok zvýšenú pre- a post implantačnú stratu a embryo-fetálnu letalitu. Navyše bola u zvierat, ktorým boli podávané inhibítory syntézy prostaglandínov počas organogenézy, pozorovaná zvýšená incidencia rôznych malformácií vrátane kardiovaskulárnych malformácií.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Prášok:

manitol

trometamol

dinátrium edetát

Rozpúšťadlo:

voda na injekciu

6.2   Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3   Čas použiteľnosti

3 roky

Po rozpustení: Chemicky a fyzikálne stabilný pri používaní počas 24 hodín pri teplote 21 °C (± 2 °C). Z mikrobiologického hľadiska je liek potrebné použiť ihneď. Ak sa liek nepoužije ihneď, za čas a podmienky uschovania pred použitím zodpovedá používateľ a zvyčajne by nemal byť presiahnutý čas viac ako 24 h pri 2 až 8 °C, pokiaľ nie je rozpúšťanie a zriedenie prevedené v kontrolovaných a overených sterilných podmienkach.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C. Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšej škatuli. Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného lieku, pozri časť 6.3.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

1 sada obsahuje:

Prášok na injekciu, 8 mg: Sklenená injekčná liekovka (typ I, 4R/8R) jantárového sfarbenia s gumenou zátkou chránenou hliníkovým uzáverom s vyklápacím viečkom.

Vodu na injekciu, 2 ml: Ampulka z číreho skla.

Veľkosti balenia: 1, 5, 6, 10 sád.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6   Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Injekčný roztok sa pripraví rozpustením obsahu jednej injekčnej liekovky vo vode pre injekciu z priloženej ampulky, bezprostredne pred použitím. Rozpustením sa získa číra tekutina žltej farby.

V prípade viditeľných príznakov znehodnotenia lieku, musí byť liek zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

Lornoxikam je kompatibilný s 0,9 % NaCl, 5 % dextrózou (glukózou) a Ringerovým roztokom.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Takeda Pharma A/S

Dybendal Alle 10

2630 Taastrup

Dánsko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

29/0598/08-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 10. novembra 2008

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. marca 2011