Zipwell 40 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Zipwell 40 mg

Zipwell 60 mg

Zipwell 80 mg

tvrdé kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tvrdá kapsula obsahuje ziprasidónium­chlorid v množstve, ktoré zodpovedá 40 mg, 60 mg alebo 80 mg ziprasidónu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula.

Zipwell 40 mg je: tvrdá želatínová kapsula veľkosti 4 s modrým telom a modrou čiapočkou.

Zipwell 60 mg je: tvrdá želatínová kapsula veľkosti 3 s bielym telom a bielou čiapočkou.

Zipwell 80 mg je: tvrdá želatínová kapsula veľkosti 2 s bielym telom a modrou čiapočkou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Ziprasidón je indikovaný na liečbu schizofrénie u dospelých.

Ziprasidón je indikovaný na liečbu manických alebo zmiešaných epizód strednej závažnosti pri bipolárnej poruche u dospelých, detí a dospievajúcich vo veku 10–17 rokov (prevencia epizód bipolámej poruchy zatiaľ nebola stanovená – pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka pri akútnej liečbe schizofrénie a bipolárnej poruchy je 40 mg ziprasidónu dvakrát denne užívaných s jedlom. Denná dávka sa môže následne upraviť v závislosti od individuálneho klinického stavu na maximálnu dávku 80 mg dvakrát denne. Ak je to indikované, maximálna odporúčaná dávka sa môže dosiahnuť už na 3. deň liečby.

Je zvlášť dôležité neprekračovať maximálnu dávku, nakoľko bezpečnostný profil pri dávke vyššej ako 160 mg/deň nebol potvrdený a ziprasidón sa dáva do súvislosti s predĺžením QT intervalu v závislosti od dávky (pozri časti 4.3 a 4.4).

Pri udržiavacej liečbe schizofrénie majú pacienti užívať najnižšiu účinnú dávku; v mnohých prípadoch môže postačovať dávka 20 mg dvakrát denne.

Starší pacienti

Nižšia začiatočná dávka nie je bežne indikovaná, ale má sa zvážiť u pacientov vo veku nad 65 rokov, keď si to vyžaduje ich klinický stav.

Použitie pri poruche funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava dávky (pozri časť 5.2).

Použitie pri poruche funkcie pečene

U pacientov s pečeňovou insuficienciou sa majú zvážiť nižšie dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pediatrická populácia

Bipolárna mánia

Doporučená dávka pri akútnej liečbe bipolárnej mánie u detí a dospievajúcich (vo veku od 10 do 17 rokov) je jednorazová dávka 20 mg ziprasidónu v prvý deň liečby spolu s jedlom. Ziprasidón sa má následne podávať v dvoch jednotlivých denných dávkach spolu s jedlom a dávka sa má v priebehu 1–2 týždňov titrovať až do dosiahnutia cieľového rozsahu 120–160 mg/deň u pacientov s hmotnosťou > 45 kg alebo 60–80 mg/deň u pacientov s hmotnosťou < 45 kg. Následné dávkovanie má byť upravené na základe individuálneho klinického stavu v rozsahu 80 – 160 mg/deň pre pacientov vážiacich > 45 kg alebo 40 – 80 mg/deň pre pacientov vážiacich < 45 kg. V klinických štúdiách bolo povolené asymetrické dávkovanie, kedy ranné dávky boli o 20 alebo 40 mg nižšie ako večerné dávky (pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2).

Je mimoriadne dôležité neprekračovať maximálnu dávku stanovenú na základe telesnej hmotnosti, vzhľadom k tomu, že bezpečnostný profil nad maximálnu dávku (160 mg pre deti s hmotnosťou >45 kg a 80 mg/deň pre deti s hmotnosťou <45 kg) nebol potvrdený a ziprasidón sa spája s predĺžením QT intervalu závislým od dávky (pozri časti 4.3 a 4.4).

Schizofrénia

Bezpečnosť a účinnosť ziprasidónu u pediatrických pacientov so schizofréniou nebola doteraz stanovená (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Ziprasidón sa má podávať s jedlom. Kapsuly sa majú prehltnúť celé, nežuvať a musia sa užiť s jedlom. Je dôležité kapsuly nežuvať, môže to mať vplyv na rozsah, v akom sa liek vstrebáva v čreve.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Známe predĺženie QT intervalu. Vrodený syndróm dlhého QT. Nedávno prekonaný akútny infarkt myokardu. Nekompenzované srdcové zlyhanie. Arytmie, ktoré sa liečia antiarytmikami tried IA a III.

Súbežná liečba liekmi, ktoré predlžujú QT interval, ako sú antiarytmiká IA a III. triedy, oxid arzenitý, halofantrín, levometadyl acetát, mezoridazín, tioridazín, pimozid, sparfloxacín, gatifloxacín, moxifloxacín, dolasetrón mesilát, meflochín, sertindol alebo cisaprid (pozri časti 4.4 a 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Na identifikáciu pacientov, pre ktorých nie je liečba ziprasidónom vhodná, treba vykonať lekársku prehliadku a zistiť anamnézu, vrátane vyhodnotenia rodinnej anamnézy (pozri časť 4.3).

QT interval

Ziprasidón spôsobuje mierne až stredne závažné, od dávky závislé, predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.8 a časť 5.1.).

Ziprasidón sa preto nemá podávať spolu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (pozri časti 4.3 a 4.5). U pacientov s výraznou bradykardiou je potrebná opatrnosť. Poruchy elektrolytovej rovnováhy, ako napr. hypokaliémia a hypomagneziémia, zvyšujú riziko malígnych arytmií, a majú sa upraviť pred začatím liečby ziprasidónom. Pred začiatkom liečby pacientov so stabilným srdcovým ochorením sa má zvážiť EKG vyšetrenie.

Ak sa vyskytnú srdcové symptómy ako napr. palpitácie, vertigo, synkopy alebo srdcové záchvaty, treba zvážiť možnosť vzniku malígnych srdcových arytmií a treba vykonať komplexné vyšetrenie srdca, vrátane EKG. Ak je QTc interval >500 ms, odporúča sa ukončenie liečby (pozri časť 4.3).

Po uvedení lieku na trh sa u pacientov s viacerými kombinovanými rizikovými faktormi, ktorí užívajú ziprasidón, zriedkavo hlásili „torsade de pointes“.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť ziprasidónu pri liečbe schizofrénie v pediatrickej populácii nebola hodnotená.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je zriedkavá, ale potenciálne fatálna komplikácia, ktorá bola hlásená v spojitosti s antipsychotickými liekmi, vrátane ziprasidónu. Manažment NMS má zahŕňať okamžité vysadenie všetkých antipsychotických liekov.

Závažné kožné nežiaduce reakcie

Po expozícii ziprasidónu bola hlásená lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS). DRESS pozostávajú z kombinácie troch alebo viacerých nasledujúcich príznakov: kožná reakcia (ako je vyrážka alebo exfoliatívna dermatitída), eozinofília, horúčka, lymfadenopatia a jeden alebo viac systémových komplikácií, ako sú hepatitída, nefritída, pneumonitída, myokarditída a perikarditída.

Po expozícii ziprasidónu boli hlásené ďalšie závažné kožné nežiaduce reakcie, ako Stevens-Johnsonov syndróm.

Závažné kožné nežiaduce reakcie sú niekedy smrteľné. Ak sa vyskytnú závažné kožné nežiaduce reakcie, ukončite liečbu ziprasidónom.

Tardívna dyskinéza

Ziprasidón má potenciál po dlhodobej liečbe spôsobovať tardívnu dyskinézu a iné tardívne extrapyramídové syndrómy. Je známe, že pacienti s bipolárnou poruchou sú na túto kategóriu symptómov obzvlášť citliví. Pri predĺžení trvania liečby a zvyšujúcom sa veku sú oveľa častejšie. Ak sa objavia znaky a príznaky tardívnej dyskinézy, treba zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie liečby ziprasidónom.

Záchvaty

Pri liečbe pacientov so záchvatmi v anamnéze sa odporúča opatrnosť.

Porucha funkcie pečene

Chýbajú skúsenosti s liečbou u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, preto sa má ziprasidón používať s opatrnosťou v tejto skupine pacientov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Zvýšené riziko cerebrovaskulárnych príhod v populácii s demenciou

V randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických štúdiách v populácii s demenciou bolo pri niektorých atypických antipsychotikách pozorované približne 3-násobné zvýšenie rizika cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus tohto zvýšenia rizika nie je známy. Zvýšenie rizika sa nedá vylúčiť ani pri iných antipsychotikách alebo pri iných skupinách pacientov. Zipwell sa má užívať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik cievnej mozgovej príhody.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou

Údaje z dvoch rozsiahlych pozorovacích štúdií preukázali, že u starších pacientov s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami je malé riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí nie sú liečení antipsychotikami. Nie sú dostatočné údaje pre spoľahlivý odhad presného rozsahu tohto rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.

Zipwell nie je schválený na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

Riziko venóznej tromboembólie

Prípady venóznej tromboembólie (VTE) boli zaznamenané pri používaní antipsychotických liekov. Keďže pacienti liečení antipsychotickými liekmi majú často získané rizikové faktory pre vznik VTE, všetky možné rizikové faktory pre VTE sa majú zistiť pred ako aj počas liečby Zipwellom a majú sa prijať preventívne opatrenia.

Priapizmus

Pri používaní antipsychotík, vrátane ziprasidónu, boli hlásené prípady priapizmu. Rovnako ako pri iných antipsychotikách, sa tento nežiaduci účinok nezdá byť závislý od dávky a nesúvisí s dĺžkou liečby.

Hyperprolakti­némia

Podobne ako iné liečivá, ktoré sú antagonistami dopamínových D2 receptorov, ziprasidón môže zvýšiť hladiny prolaktínu. So zlúčeninami zvyšujúcimi prolaktín boli hlásené poruchy ako sú galaktorea, amenorea, gynekomastia a impotencia. Dlhotrvajúca hyperprolaktinémia, ak je spojená s hypogonadizmom, môže viesť k zníženiu kostnej denzity.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakokinetické a farmakodynamické štúdie ziprasidónu a iných liekov, ktoré predlžujú QT interval, sa nevykonali. Aditívny účinok ziprasidónu a týchto liekov sa nedá vylúčiť, preto sa ziprasidón nemá podávať s liekmi, ktoré predlžujú QT interval, ako napr. antiarytmiká IA a III. triedy, oxid arzenitý, halofantrín, levometadyl acetát, mezoridazín, tioridazín, pimozid, sparfloxacín, gatifloxacín, moxifloxacín, dolasetrón mesilát, meflochín, sertindol alebo cisaprid (pozri časť 4.3).

Interakčné štúdie medzi ziprasidónom a inými liekmi u detí neboli vykonané.

Lieky, ktoré účinkujú na CNS/alkohol

Vzhľadom na primárny účinok ziprasidónu, pri kombinovanom podávaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom je potrebná opatrnosť.

Účinok ziprasidónu na iné lieky

In vivo štúdia s dextrometorfánom nepreukázala výraznú inhibíciu CYP2D6 pri plazmatických koncentráciách o 50 % nižších, ako pri tých, ktoré sa dosahujú po dávke 40 mg ziprasidónu dvakrát denne. In vitro údaje naznačujú, že ziprasidón môže mierne inhibovať CYP2D6 a CYP3A4. Je však nepravdepodobné, že ziprasidón bude klinicky významne ovplyvňovať farmakokinetiku liečiv, ktoré sa metabolizujú týmito izoformami cytochrómu P450.

Perorálne kontraceptíva – podávanie ziprasidónu nemalo za následok významné zmeny farmakokinetiky estrogénových (etinylestradiol, substrát CYP3A4) alebo progesterónových zložiek.

Lítium – súbežné podávanie ziprasidónu nemalo účinok na farmakokinetiku lítia. Nakoľko sa ziprasidón a lítium spájajú so zmenami prevodového systému srdca, táto kombinácia môže predstavovať riziko farmakodynamických interakcií, vrátane arytmií, avšak v kontrolovaných klinických skúšaniach kombinácia ziprasidónu a lítia nepreukázala zvýšené klinické riziko v porovnaní s lítiom samotným.

Údaje o súbežnom podávaní stabilizátorov nálady karbamazepínu sú limitované. Farmakokinetická interakcia ziprasidónu s valproátom je nepravdepodobná z dôvodu absencie spoločnej metabolickej cesty pre tieto dve liečivá. V pacientskej štúdii súbežné podávanie ziprasidónu a valproátu ukázalo, že priemerné koncentrácie valproátu boli v terapeutickom rozmedzí v porovnaní s valproátom podávaným súbežne s placebom.

Účinok iných liekov na ziprasidón

Ketokonazol (400 mg/deň), inhibítor CYP3A4, zvýšil sérové koncentrácie ziprasidónu o <40 %. Pri očakávanom Tmax ziprasidónu sa zvýšili sérové koncentrácie S-metyl-dihydroziprasidónu o 55 % a ziprasidón-sulfoxidu o 8 %. Nepozorovalo sa žiadne dodatočné predĺženie QTc.

Zmeny vo farmakokinetike v dôsledku súčasného podávania silných inhibítorov CYP3A4 nemajú pravdepodobne klinický význam, preto sa nevyžaduje úprava dávkovania. In vitro údaje naznačujú, že ziprasidón je P glykoproteínový (p-gp) substrát. In vivo význam je neznámy, avšak súčasné podávanie so známymi p-gp inhibítormi ako verapamil, makrolidové antibiotiká, chinidín, itrakonazol a ritonavir môže spôsobiť zvýšené plazmatické koncentrácie ziprasidónu. Súčasné podávanie s p-gp induktormi ako rifampín a ľubovník bodkovaný môže spôsobiť znížené koncentrácie ziprasidónu. Toto sa musí zobrať do úvahy pri súčasnom podávaní ziprasidónu s inými liekmi.

Liečba karbamazepínom v dávke 200 mg dvakrát denne počas 21 dní viedla k zníženiu expozície približne o 35 %. voči ziprasidónu

Antacidá – opakované dávky antacíd s obsahom hliníka a horčíka alebo cimetidínu nemajú pri podaní s jedlom klinicky významný účinok na farmakokinetiku ziprasidónu.

Sérotonergné lieky

V ojedinelých prípadoch sa vyskytli hlásenia sérotonínového syndrómu, ktorý dočasne súvisel s terapeutickým použitím ziprasidónu v kombinácii s inými sérotonergnými liekmi, ako napr. SSRI (pozri časť 4.8). Príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmätenosť, rozrušenie, horúčku, potenie, ataxiu, hyperreflexiu, myoklonus a hnačku.

Väzba na proteíny

Ziprasidón sa vo veľkej miere viaže na plazmatické proteíny. Väzba ziprasidónu na plazmatické proteíny in vitro nebola ovplyvnená warfarínom alebo propranololom, dvoma liekmi so silnou väzbou na plazmatické proteíny, a ani ziprasidón neovplyvňoval väzbu týchto liekov v ľudskej plazme. Možnosť vzniku liekových interakcií so ziprasidónom z dôvodu vytesňovania je teda nepravdepodobná.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Štúdie reprodukčnej toxicity preukázali nežiaduci vplyv na reprodukčný proces pri dávkach, ktoré vedú k toxicite matky a/alebo k sedácii. Nenašli sa žiadne dôkazy pre teratogenitu (pozri časť 5.3).

Gravidita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie na tehotných ženách. Ženy vo fertilnom veku, ktoré užívajú ziprasidón preto treba upozorniť, aby užívali vhodnú metódu antikoncepcie. Nakoľko sú skúsenosti u ľudí obmedzené, podávanie ziprasidónu počas gravidity sa odporúča iba v prípade, keď očakávaný prínos pre matku prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.

Antipsychotiká (označenie v skupine):

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane ziprasidónu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Zipwell sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutne nutné. Ak je potrebné počas gravidity prerušiť liečbu, nemá sa vykonať náhle.

Laktácia

Nie je známe, či sa ziprasidón vylučuje do materského mlieka. Pacientky počas užívania ziprasidónu nemajú dojčiť svoje dieťa. Ak je liečba nevyhnutná, dojčenie sa musí prerušiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ziprasidón môže spôsobiť ospalosť a môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti, ktorí pravdepodobne budú viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, majú byť na to náležite upozornení.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách (pozri časť 5.1) sa ziprasidón podával perorálne približne 6500 jedincom. Najčastejším nežiaducim účinkom v klinických štúdiách schizofrénie boli sedácia a akatízia. V klinických štúdiách bipolárnej poruchy boli najčastejšími nežiaducimi účinkami sedácia, akatízia, extrapyramídové poruchy a závrat.

Tabuľka nižšie uvádza zoznam nežiaducich účinkov založený na kombinácii krátkodobých štúdií (4–6 týždňov) s fixnou dávkou u schizofrénie a krátkodobých štúdií (3 týždne) s flexibilnou dávkou u bipolárnej mánie s možným alebo pravdepodobným vzťahom k ziprasidónu, a ktoré sa vyskytli častejšie ako u placeba. Ďalšie vedľajšie účinky hlásené po uvedení lieku na trh sú zahrnuté ako frekvencia „Neznáme“ v zozname nižšie.

Všetky nežiaduce účinky sú zoradené podľa triedy a frekvencie (veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100) a zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000) neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Nežiaduce účinky uvedené nižšie môžu súvisieť aj so základným ochorením a/alebo súbežnou liečbou.

Výskyt tonicko-klonických záchvatov a hypotenzie v krátkodobých a dlhodobých klinických štúdiách so ziprasidónom pri schizofrénii a bipolárnej mánii bol menej častý, vyskytoval sa u menej ako 1 % pacientov, ktorí sa liečili ziprasidónom.

Ziprasidón spôsobuje mierne až stredne závažné predĺženie QT intervalu (pozri časť 5.1), závislé od dávky. V klinických štúdiách schizofrénie bolo pomocou EKG zistené predĺženie o 30 až 60 ms u

• 12,3 % (976/7941) pacientov, ktorí sa liečili ziprasidónom, a u 7,5 % (73/975) pacientov, ktorí dostávali placebo. Predĺženie o >60 ms bolo pozorované u 1,6 % (128/7941) pacientov, ktorí sa liečili ziprasidónom a u 1,2 % (12/975) pacientov, ktorí dostávali placebo. Výskyt predĺženia QTc intervalu nad 500 ms bol u 3 z celkom 3266 (0,1 %) pacientov, ktorí sa liečili ziprasidónom a u 1 z celkom 538 (0,2 %) placebom liečených pacientov. V klinických skúškach u bipolárnej poruchy boli pozorované podobné zistenia.

• V klinických skúškach dlhodobej udržiavacej liečby schizofrénie boli u pacientov liečených ziprasidónom niekedy zvýšené hladiny prolaktínu, avšak u väčšiny pacientov sa vrátili k referenčným hodnotám bez prerušenia liečby. Navyše, potenciálne klinické prejavy (napr. gynekomastia a zväčšenie prsníkov) boli zriedkavé.

Pediatrická populácia s bipolárnou poruchou a dospievajúci so schizofréniou

Ziprasidón sa v klinických skúšaniach bipolárnej poruchy u pediatrickej populácie spájal s podobným miernym až stredným, od dávky závislým predĺžením QT intervalu ako u dospelej populácie.

Tonicko-klonické kŕče a hypotenzia neboli hlásené v placebom kontrolovaných skúšaniach bipolárnej poruchy u pediatrickej populácie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Skúsenosti s predávkovaním ziprasidónom sú obmedzené. Najvyššie potvrdené jednorazové užitie ziprasidónu je 12 800 mg. V tomto prípade boli hlásené extrapyramídové symptómy a QTc interval 446 ms (bez srdcových ťažkostí). Všeobecne sú najčastejšie hlásené príznaky predávkovania extrapyramídové symptómy, ospanlivosť, tremor a úzkosť.

Možnosť vzniku psychickej otupenosti, záchvatov alebo dystonických reakcií hlavy a krku po predávkovaní predstavuje riziko aspirácie pri vyvolanom vracaní. Ihneď treba začať s kardiovaskulárnym monitoringom, ktorý má zahŕňať nepretržitý elektrokardio­grafický monitoring na odhalenie možných arytmií. Ziprasidón nemá špecifické antidotum.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká, deriváty indolu

ATC kód: N05AE04.

Ziprasidón má vysokú afinitu k dopamínovým receptorom typu 2 (D2) a podstatne vyššiu afinitu k sérotonínovým receptorom typu 2A (5HT2A). Pri použití pozitrónovej emisnej tomografie (PET) bola receptorová blokáda 12 hodín po jednorazovej dávke 40 mg pri sérotonínovom type 2A väčšia ako 80 % a pri type D2 väčšia ako 50 %. Ziprasidón taktiež reaguje so sérotonínovými receptormi 5HT2C, 5HT1D a 5HT1A, pričom jeho afinita k týmto miestam je rovnaká alebo väčšia, než afinita k D2 receptoru. Ziprasidón má stredne vysokú afinitu k neuronálnym transmiterom sérotonínu a noradrenalínu. Ziprasidón vykazuje stredne vysokú afinitu k histamínovým H(1)- a alfa(1)-receptorom. Ziprasidón vykazuje zanedbateľnú afinitu k muskarínovým M(1)-receptorom.

Ukázalo sa že, ziprasidón je antagonistom sérotonínových receptorov typu 2A (5HT2A), ako aj dopamínových receptorov typu 2 (D2). Predpokladá sa, že terapeutická aktivita je čiastočne sprostredkovaná kombináciou týchto dvoch antagonistických účinkov. Ziprasidón je tiež silný antagonista 5HT2C a 5HT1D receptorov, silný agonista 5HT1A receptorov a inhibuje neuronálne spätné vychytávanie noradrenalínu a sérotonínu.

• V 52-týždňovej štúdii bol ziprasidón účinný pri udržiavaní klinického zlepšenia počas kontinuálnej liečby u pacientov, ktorí preukázali odozvu na začiatku liečby: medzi jednotlivými skupinami liečenými ziprasidónom nebol jasný dôkaz o závislosti odpovede od dávky. V tejto štúdii, do ktorej boli zaradení pacienti s pozitívnymi, ako aj negatívnymi príznakmi, bola účinnosť ziprasidónu demonštrovaná pri pozitívnych aj negatívnych príznakoch.

• V dvojito-zaslepenej porovnávacej štúdii schizofrénie boli merané metabolické parametre vrátane hmotnosti a hladín inzulínu nalačno, celkového cholesterolu a triglyceridov a indexu inzulínovej rezistencie (IR). U pacientov, ktorí užívali ziprasidón, neboli od začiatku liečby pozorované významné zmeny u žiadneho z týchto metabolických parametrov.

Účinnosť ziprasidónu u dospelých s bipolárnou mániou bola stanovená v dvoch placebom kontrolovaných, dvojito-zaslepených 3-týždňových štúdiách, ktoré porovnávali ziprasidón s placebom a v jednej dvojito-zaslepenej 12-týždňovej štúdii, ktorá porovnávala ziprasidón s haloperidolom a placebom. Tieto štúdie zahŕňali približne 850 pacientov, ktorí spĺňali DSM-IV kritériá pre bipolárnu poruchu I s akútnou alebo zmiešanou epizódou, s psychotickými črtami alebo bez nich. Výskyt psychotických čŕt na začiatku liečby bol v týchto štúdiách 49,7 %; 34,7 % alebo 34,9 %. Účinnosť bola stanovená pomocou stupnice na hodnotenie mánie (Mania Rating Scale, MRS). Stupnica závažnosti celkového klinického dopadu (Clinical Global Impression-Severity, CGI-S) bola v týchto štúdiách buď súčasne primárnou alebo kľúčovou sekundárnou premennou účinnosti. Liečba ziprasidónom (40–80 mg dvakrát denne, priemerná denná dávka 120 mg) viedla k štatisticky významne väčšiemu zlepšeniu v prípade oboch MRS a CGI-S na poslednej návšteve (3. týždeň) v porovnaní s placebom. V 12-týždňovej štúdii (priemerná denná dávka 16 mg) viedla liečba haloperidolom k významne väčšiemu zníženiu MRS skóre v porovnaní so ziprasidónom (priemerná denná dávka 121 mg). Ziprasidón preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov, u ktorých pokračuje odpoveď na liečbu od 3. do 12. týždňa.

Účinnosť ziprasidónu v liečbe bipolárnej poruchy I u detí a dospievajúcich (vo veku 10 až 17 rokov) sa hodnotila v 4-týždňovej placebom kontrolovanej štúdii (n=237) s hospitalizovanými alebo ambulantnými pacientmi, ktorí splnili DSM-IV kritériá bipolárnej poruchy I s manickými alebo zmiešanými epizódami s psychotickými prejavmi alebo bez nich a mali východiskové Y-MRS skóre >17. Táto dvojito zaslepená placebom kontrolovaná štúdia porovnávala flexibilne dávkovaný perorálne podávaný ziprasidón (80–160 mg/deň (40–80 mg dvakrát denne) rozdelený do 2 dávok u pacientov s hmotnosťou >45 kg; 40–80 mg/deň (20–40 mg dvakrát denne) u pacientov s hmotnosťou <45 kg) s placebom. Ziprasidón sa podával ako jednotlivá dávka 20 mg v prvý deň, potom sa v priebehu 1–2 týždňov titroval v 2 denných dávkach až na cieľový rozsah 120–160 mg/deň u pacientov s hmotnosťou >45 kg alebo 60–80 mg/deň u pacientov s hmotnosťou <45 kg. Povolené bolo asymetrické dávkovanie s rannou dávkou o 20 alebo 40 mg nižšou ako večernou. Ziprasidón bol u zmeny celkového Y-MRS skóre vo 4. týždni oproti východiskovým hodnotám lepší ako placebo. V tejto klinickej štúdii bola podaná priemerná denná dávka 119 mg u pacientov s hmotnosťou >45 kg a 69 mg u pacientov s hmotnosťou <45 kg

Bezpečnosť ziprasidónu sa hodnotila u 267 pediatrických pacientov (vo veku 10–17 rokov), ktorí sa zúčastnili klinickej štúdie bipolárnej mánie s viacerými dávkami; perorálny zisprasidón dostávalo po dobu najmenej 180 dní celkom 82 pediatrických pacientov s bipolárnou poruchou I.

V 4-týždňovej štúdii s pediatrickými pacientmi (vo veku 10 – 17 rokov) s bipolárnou mániou neboli medzi pacientmi užívajúcimi ziprasidón a placebo zaznamenané rozdiely v priemernej zmene telesnej hmotnosti, glykémie nalačno, celkového cholesterolu, LDL cholesterolu alebo hladiny triglyceridov oproti východiskovým hodnotám.

Neexistujú dlhodobé dvojito zaslepené klinické štúdie skúmajúce účinnosť a toleranciu ziprasidónu u detí a dospievajúcich.

Neexistujú dlhodobé klinické štúdie, ktoré skúmajú účinnosť ziprasidónu v prevencii návratu manických/depre­sívnych príznakov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podávaní opakovaných dávok ziprasidónu s jedlom sa maximálne sérové koncentrácie dosahujú typicky 6 až 8 hodín po podaní dávky. Absolútna biologická dostupnosť dávky 20 mg po jedle je 60 %. Farmakokinetické štúdie ukázali, že biologická dostupnosť ziprasidónu sa zvýši až na 100 % v prítomnosti jedla. Preto sa odporúča, aby sa ziprasidón užíval spolu s jedlom.

Distribúcia

Distribučný objem je približne 1,1 l/kg. Väzba ziprasidónu na bielkoviny plazmy je vyššia ako 99 %. Biotransformácia a eliminácia

Priemerný polčas eliminácie ziprasidónu je po perorálnom podaní 6,6 hodín. Ustálený stav sa dosiahne v priebehu 1–3 dní. Priemerný klírens intravenózne podaného ziprasidónu je 5 ml/min/kg. Približne 20 % dávky sa vylúči močom a približne 66 % sa eliminuje stolicou.

Ziprasidón vykazuje lineárnu kinetiku v rozsahu dávok 20 – 80 mg dvakrát denne u nasýtených jedincov.

Ziprasidón sa po perorálnom podaní rozsiahlo metabolizuje, len malé množstvo ziprasidónu sa vylučuje nezmenené močom (<1 %) a stolicou (<4 %). Ziprasidón sa primárne vylučuje troma predpokladanými metabolickými cestami, pričom vznikajú štyri hlavné cirkulujúce metabolity, benzizotiazol­piperazín (BITP) sulfoxid, BITP sulfón, ziprasidón sulfoxid a S-metyl-dihydroziprasidón. Nezmenený ziprasidón predstavuje približne 44 % z celkového množstva látky v sére.

Ziprasidón je primárne metabolizovaný dvomi cestami: redukciou a metyláciou za vzniku S-metyl-dihydroziprasidónu, čo predstavuje približne dve tretiny metabolizmu, a oxidačným metabolizmom, čo predstavuje zostávajúcu tretinu. In vitro štúdie za použitia ľudských pečeňových buniek naznačujú, že S-metyl-dihydroziprasidón vzniká v dvoch krokoch. Z týchto štúdií vyplýva, že prvý krok je sprostredkovaný primárne chemickou redukciou glutatiónom a súčasne enzymatickou redukciou aldehyd oxidázou. Druhým krokom je metylácia sprostredkovaná tiol-metyl-transferázou. In vitro štúdie naznačujú, že hlavným cytochrómom P450 katalyzujúcim oxidačný metabolizmus ziprasidónu je CYP3A4, s potenciálnym malým prispením CYP1A2.

Ziprasidón, S-metyl-dihydroziprasidón a ziprasidón sulfoxid majú pri testovaní in vitro vlastnosti, z ktorých možno predpovedať predlžujúci účinok na QTc interval. S-metyl-dihydroziprasidón sa vylučuje najmä stolicou biliárnou exkréciou s malým podielom metabolizmu katalizovaného CYP3A4. Ziprasidón sulfoxid sa vylučuje renálnou exkréciou a sekundárnym metabolizmom katalyzovaným CYP3A4.

Osobitné skupiny pacientov

Farmakokinetický skríning pacientov neodhalil žiadny významný rozdiel vo farmakokinetike medzi fajčiarmi a nefajčiarmi.

Neboli pozorované žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike medzi pohlaviami alebo v rôznych vekových kategóriách. Farmakokinetika ziprasidónu u detí a dospievajúcich vo veku od 10 do 17 rokov bola po korekcii rozdielov v telesnej hmotnosti podobná ako u dospelých.

V súlade s faktom, že renálny klírens prispieva len veľmi málo k celkovému klírensu ziprasidónu, neboli zaznamenané žiadne progresívne expozície ziprasidónu pri jeho podaní pacientom s rôznym stupňom poruchy funkcie obličiek. Expozície pacientov s miernym (klírens kreatinínu 30–60 ml/min), stredným (klírens kreatinínu 10–29 ml/min) a ťažkým poškodením (vyžadujúcim dialýzu) boli 146 %, 87 % a 75 % expozícií zdravých jedincov (klírens kreatinínu >70 ml/min) po perorálnom podaní 20 mg dvakrát denne počas 7 dní. Nie je známe, či sú u týchto pacientov zvýšené sérové koncentrácie metabolitov.

Pri ľahkom až stredne ťažkom poškodení pečeňových funkcií (Child Pugh A alebo B), ktoré boli spôsobenom cirhózou, boli sérové koncentrácie po perorálnom podaní o 30 % vyššie a eliminačný polčas bol asi o 2 hodiny dlhší ako u normálnych pacientov. Účinok poškodenia funkcie pečene na sérové koncentrácie metabolitov nie je známy.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje o bezpečnosti neodhalili na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu žiadne osobitné riziko pre ľudí. V reprodukčných štúdiách na potkanoch a králikoch teratogenita ziprasidónu nebola dokázaná. Nežiaduce účinky na fertilitu a pokles hmotnosti mláďat boli pozorované pri dávkach, ktoré vyvolávali toxicitu samičích matiek, ako je pokles prírastku telesnej hmotnosti. Vzostup perinatálnej mortality a oneskorenie funkčného vývoja potomkov sa vyskytli pri plazmatických koncentráciách u samičích matiek extrapolovaných na podobné maximálne koncentrácie terapeutických dávok u ľudí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Obsah kapsuly

Magnéziumstearát

Koloidný oxid kremičitý, bezvodý

Sodná soľ kroskarmelózy

Predželatinovaný kukuričný škrob

Zipwell 40 mg tvrdé kapsuly

Telo a čiapočka:

Indigokarmín (E132)

Oxid titaničitý (E171)

Želatína

Zipwell 60 mg tvrdé kapsuly

Telo a čiapočka:

Oxid titaničitý (E171)

Želatína

Zipwell 80 mg tvrdé kapsuly

Telo:

Oxid titaničitý (E171)

Želatína

Čiapočka:

Indigokarmín (E132)

Oxid titaničitý (E171)

Želatína

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3  Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

OPA-Al-PVC/Al blistre a (HDPE) obal na tablety s viečkom so západkou (LDPE) so zabezpečovacím prstencom a vysušovadlom (silikagél).

Blistre: 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 a 100 tvrdých kapsúl.

HDPE obal na tablety: 100 tvrdých kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne. Žiadne zvláštne požiadavky.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Reykjavíkurvegi 76–78

220 Hafnarfjordur

Island

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Zipwell 40 mg: 68/0717/09-S

Zipwell 60 mg: 68/0718/09-S

Zipwell 80 mg: 68/0719/09-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. novembra 2009 Dátum posledného predĺženia registrácie: 20. mája 2015