Zovirax 200 mg/5 ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Zovirax 200 mg/5 ml perorálna suspenzia

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo: aciklovir 200 mg v 5 ml suspenzie.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálna suspenzia.

Sivobiela perorálna suspenzia s banánovou arómou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií kože a slizníc, ktoré spôsobuje vírus Herpes simplex, vrátane primárneho a recidivujúceho genitálneho herpesu (okrem novorodeneckej infekcie HSV a ťažkých infekcií HSV u detí so zníženou imunitou).

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na supresiu (prevenciu recidív) rekurentných infekcií vírusom Herpes simplex u imunokompeten­tných pacientov.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov so zníženou imunitou.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií vírusom Varicella- (ovčie kiahne) a Herpes zoster (pásový opar). Štúdie dokázali, že včasná liečba pásového oparu Zoviraxom mala priaznivý vplyv na bolesť a je schopná znížiť incidenciu postherpetickej neuralgie (zosterová bolesť).

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu niektorých ťažko imunodeficientných pacientov, menovite pacientov s pokročilým ochorením HIV (počty CD4+ < 200/mm³, vrátane pacientov s AIDS a ťažkého ARC) a u pacientov po transplantácii kostnej drene. Štúdie dokázali, že perorálny Zovirax, podávaný súčasne s antiretroví­rusovou liečbou (hlavne perorálny Retrovir), znížil úmrtnosť u pacientov s pokročilým ochorením HIV, a že perorálny Zovirax, ktorému predchádzala mesačná liečba intravenóznym Zoviraxom, znižuje úmrtnosť u pacientov po transplantácii kostnej drene. Navyše perorálny Zovirax poskytoval účinnú profylaxiu herpetických ochorení.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí:

Liečba infekcií vírusom Herpes simplex: Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex sa má užívať 200 mg Zoviraxu päťkrát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa vynecháva nočná dávka. Liečba má trvať päť dní, ale pri ťažkých primárnych infekciách sa môže predĺžiť.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i intravenóznu aplikáciu.

S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie; u rekurentných infekcií sa má začať

už v prodromálnom období alebo pri prvom objavení lézií.

Supresia infekcií vírusom Herpes simplex:

K supresii infekcií spôsobených vírusom Herpes simplex u pacientov s normálnou funkciou imunitného systému sa používa dávka 200 mg Zoviraxu štyrikrát denne v približne šesťhodinových intervaloch.

U mnohých pacientov je možné prejsť na veľmi vhodné podávanie 400 mg Zoviraxu dvakrát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.

Postupná titrácia nadol k 200 mg Zoviraxu trikrát denne v približne osemhodinových intervaloch, alebo dokonca len dvakrát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch, sa môže prejaviť ako dostatočne účinná.

U niektorých pacientov sa môže objaviť exacerbácia infekcie aj pri celkovej dennej dávke 800 mg Zoviraxu.

Liečba sa má prerušiť pravidelne v intervaloch od šesť do dvanásť mesiacov, aby sa mohli sledovať možné zmeny v prirodzenom priebehu ochorenia.

Profylaxia infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou imunitou:

Na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou imunitou sa má užívať 200 mg Zoviraxu štyrikrát denne v približne šesťhodinových intervaloch.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i možnosť intravenóznej aplikácie.

Trvanie profylaktického podávania je podmienené trvaním rizikového obdobia.

Liečba infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster:

Na liečbu infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster sa má užívať 800 mg Zoviraxu päťkrát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa vynecháva nočná dávka. Liečba má trvať sedem dní.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva sa má zvážiť možnosť intravenóznej aplikácie.

S podávaním sa má začať čo najskôr po prepuknutí ochorenia. Liečba dosahuje lepšie výsledky vtedy, keď sa s ňou začalo čo najskôr po vzniku vyrážok.

Liečba ťažko imunodeficientných pacientov:

Na liečbu pacientov s ťažkou imunodeficienciou sa má podávať 800 mg Zoviraxu štyrikrát denne v približne šesťhodinových intervaloch.

Liečbe pacientov po transplantácii kostnej drene má predchádzať až mesačné intravenózne podávanie Zoviraxu (pozri Informácie o predpisovaní infúzie Zovirax I.V.).

U pacientov po transplantácii kostnej drene bolo študované trvanie liečby 6 mesiacov

(od 1 do 7 mesiacov po transplantácii). U pacientov s pokročilým ochorením HIV trvala študovaná liečba 12 mesiacov, ale je pravdepodobné, že títo pacienti by v záujme profitovania z dlhodobejšej liečby v nej pokračovali.

Pediatrická populácia

Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex a na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u imunodefici­entných pacientov sa môže Zovirax podávať deťom od dvoch rokov v dávkach ako pre dospelých, a u dojčiat a detí mladších ako dva roky sa má podávať polovičná dávka ako dospelým.

Na liečbu novorodeneckých infekcií herpetickým vírusom sa odporúča intravenózne podávaný Zovirax.

detí vo veku:

800 mg Zoviraxu štyrikrát denne

400 mg Zoviraxu štyrikrát denne

200 mg Zoviraxu štyrikrát denne

Dávkovanie je presnejšie pri prepočítavaní 20 mg Zoviraxu/kg telesnej hmotnosti (nesmie prekročiť 800 mg) štyrikrát denne. Liečba má trvať päť dní.

O supresii infekcií vírusom Herpes simplex alebo o liečbe infekcií vírusom Herpes zoster nie sú u detí s dobrou funkciou imunitného systému žiadne dostupné údaje.

Na liečbu ťažko imunodeficientných detí starších ako dva roky sa podľa malého množstva údajov odporúča podávanie dávok ako pre dospelých.

Dávkovanie u starších osôb:

U starších osôb sa musí vziať do úvahy možnosť poruchy funkcie obličiek a v prípade jej výskytu sa má dávkovanie náležite upraviť (pozri Dávkovanie pri poruche funkcie obličiek).

Je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu starších pacientov, ktorí užívajú vysoké perorálne dávky Zoviraxu.

Dávkovanie pri poruche funkcie obličiek:

Pri podávaní Zoviraxu pacientom s poruchou funkcie obličiek je potrebná opatrnosť a je nevyhnuté zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.

Pri liečbe infekcií spôsobené vírusom Herpes simplex u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu pod 10 ml/minútu) sa odporúča upraviť dávku acikloviru na 200 mg dvakrát denne podávaných v približne dvanásťhodinových intervaloch.

Pri liečbe herpes zoster sa odporúča upraviť dávku acikloviru na 800 mg dvakrát denne podávaných

v približne dvanásťhodinových intervaloch u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu pod 10 ml/minútu) a na 800 mg trikrát denne podávaných v približne osemhodinových intervaloch u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu v rozsahu 10 –25 ml/minútu).

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

4.3 Kontraindikácie Precitlivenosť na aciklovir a valaciklovir alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených

v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov, ktorým sú podávané i.v. alebo vysoké perorálne dávky acikloviru, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.

Pri používaní acikloviru s ďalšími nefrotoxickými liekmi sa zvyšuje riziko poruchy funkcie obličiek.

Používanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u starších pacientov:

Aciklovir je vylučovaný močom, a preto sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek musí znížiť dávka (pozri časť 4.2). U starších pacientov je funkcia obličiek pravdepodobne znížená, a preto sa v tejto vekovej skupine musí zvážiť potreba zníženia dávky. Starší pacienti aj pacienti s poruchou funkcie obličiek sú vystavení zvýšenému riziku vzniku neurologických nežiaducich účinkov a musia byť pozorne sledovaní so zameraním sa na prejavy týchto účinkov. V hlásených prípadoch boli tieto reakcie zvyčajne reverzibilné po prerušení liečby (pozri časť 4.8).

Prolongované alebo opakované kúry aciklovirom u ťažko imunodeficientných jedincov môžu viesť k selekcii vírusových kmeňov s nižšou citlivosťou, ktoré nemusia reagovať na pokračujúcu liečbu aciklovirom (pozri časť 5.1).

4.5 Liekové a iné interakcie

Aciklovir je vylučovaný predovšetkým v nezmenenej forme močom prostredníctvom aktívnej renálnej tubulárnej sekrécie. Ktorékoľvek súčasne užívané liečivo, ktoré je vylučované tým istým mechanizmom, môže zvyšovať plazmatickú koncentráciu acikloviru. Probenecid a cimetidín zvyšujú AUC acikloviru týmto mechanizmom a tiež znižujú obličkový klírens acikloviru. Podobne bol pozorovaný nárast AUC acikloviru a inaktívneho metabolitu mofetilmykofe­nolátu, imunosupresíva používaného u pacientov po transplantáciách, pri ich súčasnom podávaní. Nakoľko je však terapeutický index acikloviru široký, nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.

Experimentálna štúdia s piatimi mužmi ukázala, že súbežná liečba aciklovirom zvýšila AUC celkovo podávaného teofylínu približne o 50 %. Odporúča sa merať plazmatické koncentrácie teofylínu počas súbežnej liečby aciklovirom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita:

O používaní acikloviru u gravidných žien sa má uvažovať iba v prípade, keď potenciálny prínos prevažuje nad možnosťou neznámeho rizika.

Výsledky užívania akejkoľvek formy Zoviraxu sú zdokumentované v postmarketingovom tehotenskom registri so súčasným užívaním acikloviru. Údaje z registra nedokázali nárast výskytu vrodených vád detí u žien vystavených účinkom Zoviraxu oproti bežnej populácii. Defekty, ktoré sa objavili, neboli jednotné ani neboli rovnakého druhu, aby mohli naznačovať spoločnú príčinu. Systémové podávanie acikloviru v medzinárodne akceptovaných štandardných testoch nevyvolalo embryotoxické ani teratogénne účinky u králikov, potkanov alebo myší. V neštandardných testoch na potkanoch boli pozorované abnormality plodu, ale len po podávaní takých vysokých subkutánnych dávok, ktoré vyvolali toxické prejavy u gravidných samíc. Klinický význam týchto zistení je nejasný.

Laktácia:

Po perorálnom podaní 200 mg acikloviru päťkrát denne bol stanovený aciklovir v materskom mlieku v koncentráciách od 0,6– do 1,4-násobku príslušných plazmatických koncentrácií. Tieto koncentrácie by mohli potenciálne vystavovať dojčatá dávke acikloviru až do 0,3 mg/kg/deň. Je preto vhodné zachovať opatrnosť pri podávaní Zoviraxu dojčiacim matkám.

Fertilita:

Pozri klinické štúdie v časti 5.2.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri posudzovaní pacientovej schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje sa má pamätať na klinický stav pacienta a profil nežiaducich účinkov acikloviru. Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch acikloviru na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Škodlivý účinok na takéto aktivity okrem toho nie je možné predvídať na základe farmakologických vlastností liečiva.

4.8 Nežiaduce účinky

Nižšie uvedené kategórie frekvencie spojenej s nežiaducimi účinkami sú odhadmi. Pre väčšinu nežiaducich účinkov neboli k dispozícii vhodné údaje pre odhad výskytu. Nežiaduce účinky sa okrem toho môžu líšiť vo výskyte v závislosti od indikácie.

Na klasifikáciu nežiaducich účinkov v zmysle frekvencie sa použilo nasledujúce pravidlo: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: Anémia, leukopénia, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: Anafylaxia

Psychické poruchy a poruchy nervového systému

Časté: Bolesť hlavy, závrat

Veľmi zriedkavé: Agitovanosť, zmätenosť, tremor, ataxia, dyzartria, halucinácie, psychotické

príznaky, kŕče, somnolencia, encefalopatia, kóma

Vyššie uvedené nežiaduce účinky sú obvykle reverzibilné a zvyčajne hlásené u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s inými predispozičnými faktormi (pozri časť 4.4).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Zriedkavé: Dyspnoe

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: Nauzea, vracanie, hnačka, bolesť brucha

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: Reverzibilný vzostup bilirubínu a pečeňových enzýmov

Veľmi zriedkavé: Hepatitída, žltačka

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: Pruritus, vyrážka (vrátane fotosenzitivity)

Menej časté: Urtikária, zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov

Zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov sa spája so širokým spektrom chorobných procesov a liekov, jeho vzťah k liečbe aciklovirom nie je jasný.

Zriedkavé: Vzostup hladiny močoviny a kreatinínu v krvi

Veľmi zriedkavé: Akútne zlyhanie obličiek, bolesť obličiek

Bolesť obličiek môže súvisieť so zlyhaním obličiek.

Časté: Únava, horúčka

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Prejavy a príznaky

Aciklovir sa z gastrointes­tinálneho traktu vstrebáva iba čiastočne. U pacientov, po jednorazovej dávke až do 20 g acikloviru, neboli zvyčajne pozorované toxické účinky. Náhodné, opakované predávkovanie perorálnym aciklovirom počas niekoľkých dní bolo spojené s gastrointes­tinálnymi účinkami (ako nauzea a vracanie) a neurologickými účinkami (bolesti hlavy a zmätenosť).

Predávkovanie intravenóznym aciklovirom viedlo ku zvýšeniu hladiny kreatinínu a močoviny v sére a k následnému zlyhaniu obličiek. Pri intravenóznom predávkovaní boli popisované aj neurologické účinky vrátane zmätenosti, halucinácií, agitovanosti, kŕčov a bezvedomia.

Liečba

U pacientov je nutné sledovať známky toxicity. Symptomatické predávkovanie možno zvládnuť hemodialýzou, nakoľko hemodialýza významne zvyšuje odstraňovanie acikloviru z krvi.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antivirotiká na systémové použitie, nukleozidy a nukleotidy

s výnimkou inhibítorov reverznej transkriptázy

ATC kód: J05AB01

Mechanizmus účinku

Aciklovir je syntetický purínový nukleozidový analóg s inhibičnou aktivitou in vitro aj in vivo proti ľudskému herpes vírusu, vrátane vírusu Herpes simplex (HSV) typ 1 a 2, vírusu Varicella zoster (VZV), Epsteinov-Barrovej vírusu (EBV) a Cytomegalovírusu (CMV). Na bunkových kultúrach má aciklovir najväčšiu protivírusovú aktivitu voči HSV-1, následne (v poradí klesajúcej účinnosti) HSV-2, VZV, EBV a CMV.

Inhibičná aktivita acikloviru na HSV-1, HSV-2, VZV, EBV a CMV je vysoko selektívna. Enzým tymidínkináza (TK) normálnych, neinfikovaných buniek nevyužíva aciklovir efektívne ako substrát, a preto toxicita na hostiteľské bunky cicavcov je nízka; avšak TK kódovaná HSV, VZV a EBV premieňa aciklovir na monofosfát acikloviru, nukleozidový analóg, ktorý je ďalej prostredníctvom bunkových enzýmov konvertovaný na difosfát a nakoniec trifosfát. Aciklovir trifosfát interferuje s vírusovou DNA polymerázou a inhibuje replikáciu vírusovej DNA s výsledným ukončením reťazca, po ktorom nasleduje jeho inkorporácia do vírusovej DNA.

Farmakodynamické účinky

Prolongované alebo opakované kúry aciklovirom u ťažko imunodeficientných jedincov môžu viesť k selekcii vírusových kmeňov s nižšou citlivosťou, ktoré nemusia reagovať na pokračujúcu liečbu aciklovirom.

Väčšina klinických izolátov s nižšou citlivosťou preukazovala relatívny nedostatok vírusovej TK, boli však hlásené aj kmene so zmenenou vírusovou TK alebo DNA polymerázou. K objaveniu sa kmeňov s nižšou citlivosťou môže tiež viesť expozícia izolátov HSV acikloviru in vitro. Vzťah medzi citlivosťou izolátov HSV určenou in vitro a klinickou odpoveďou na liečbu aciklovirom nie je jasný.

Je potrebné upozorniť všetkých pacientov, aby zabránili možnému prenosu vírusu, obzvlášť v tých prípadoch, keď sú prítomné aktívne lézie.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Aciklovir sa resorbuje z čreva len čiastočne. Priemerné vrcholové rovnovážne plazmatické koncentrácie (Cmax) po dávke 200 mg každé štyri hodiny boli 3,1 pmol/l (0,7 pg/ml) a ekvivalentné minimálne plazmatické koncentrácie (Cmin) boli 1,8 pmol/l (0,4 pg/ml). Zodpovedajúce hladiny Cmax po dávke 400 mg a 800 mg každé štyri hodiny boli 5,3 pmol/l (1,2 pg/ml) a 8 pmol/l (1,8 pg/ml). Ekvivalentné hodnoty Cmin boli 2,7 pmol/l (0,6 pg/ml) a 4 pmol/l (0,9 pg/ml).

U dospelých boli priemerné vrcholové rovnovážne plazmatické hladiny Cmax po hodinovej infúzii 2,5 mg/kg, 5 mg/kg, 10 mg/kg a 15 mg/kg namerané v poradí 22,7 pmol/l (5,1 pg/ml), 43,6 pmol/l (9,8 pg/ml), 92 pmol/l (20,7 pg/ml) a 105 pmol/l (23,6 pg/ml). Zodpovedajúce hladiny Cmin po siedmich hodinách boli 2,2 pmol/l (0,5 pg/ml), 3,1 pmol/l (0,7 pg/ml), 10,2 pmol/l (2,3 pg/ml) a 8,8 pmol/l (2,0 pg/ml). U detí starších ako jeden rok sa pozorovali podobné hladiny Cmax a Cmin, ak bola dávka 250 mg/m2 nahradená dávkou 5 mg/kg a dávka 500 mg/m2 nahradená dávkou 10 mg/kg. U novorodencov a mladších dojčiat (vo veku 0 – 3 mesiace) liečených dávkami 10 mg/kg formou jednohodinovej infúzie každých 8 hodín bola pozorovaná Cmax 61,2 pmol/l (13,8 pg/ml) a Cmin 10,1 pmol/l (2,3 g/ml).

V osobitnej skupine novorodencov liečených dávkou 15 mg/kg podávanou každých 8 hodín sa preukázali zvýšenia hodnôt približne úmerné dávke, pričom hodnota Cmax bola 83,5 pmol/l (18,8 mikrogra­mu/ml) a hodnota Cmin bola 14,1 pmol/l (3,2 mikrogra­mu/ml).

Distribúcia

Hladiny acikloviru v mozgovomiechovom moku zodpovedali približne 50 % plazmatických hladín. Väzba na plazmatické bielkoviny je relatívne nízka (9 až 33 %), a preto ani nie sú iniciované liekové interakcie na väzobnom mieste.

Eliminácia

U dospelých je konečný plazmatický polčas acikloviru po intravenóznom podaní asi 2,9 hodiny. Väčšina liečiva sa vylučuje v nezmenenej forme obličkami. Obličkový klírens acikloviru je podstatne vyšší ako klírens kreatinínu, čo naznačuje, že okrem glomerulárnej filtrácie sa na vylučovaní lieku obličkami podieľa aj tubulárna sekrécia. 9-karboxymetoxy-metylguanín je jediným významným metabolitom acikloviru a predstavuje v moči asi 10 – 15 % podanej látky. Ak sa podá aciklovir jednu hodinu po podaní 1 g probenecidu, predĺži sa konečný plazmatický polčas o 18 %, ako aj plocha pod krivkou (AUC) závislosti plazmatickej koncentrácie od času o 40 %.

U novorodencov a mladších dojčiat (vo veku 0 – 3 mesiace) liečených dávkami 10 mg/kg formou jednohodinovej infúzie každých 8 hodín bol konečný plazmatický polčas 3,8 hodiny.

Osobitné skupiny pacientov

U pacientov s chronickým zlyhaním obličiek bol priemerný konečný plazmatický polčas 19,5 hodiny. Priemerný polčas acikloviru bol počas hemodialýzy 5,7 hodiny. Plazmatické hladiny acikloviru klesli počas dialýzy približne o 60 %.

U starších ľudí postupne klesá celotelový klírens acikloviru so stúpajúcim vekom a súčasne s poklesom klírensu kreatinínu, hoci v konečnom plazmatickom polčase je len malá zmena.

Pri súčasnom podávaní acikloviru a zidovudinu u pacientov infikovaných HIV neboli v žiadnych štúdiách dokázané zjavné zmeny vo farmakokinetickom správaní sa týchto látok.

Klinické štúdie

K dispozícii nie sú žiadne informácie o vplyve perorálnych foriem acikloviru alebo acikloviru podávaného intravenóznou infúziou na fertilitu žien. V štúdii s 20 mužmi s normálnym počtom spermií sa preukázalo, že aciklovir podávaný perorálne v dávkach do 1 g denne počas až šiestich mesiacov nemal žiaden klinicky významný vplyv na počet, pohyblivosť alebo morfológiu spermií.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Mutagenita

Výsledky širokého spektra testov mutagenity in vitro a in vivo ukázali, že aciklovir nepredstavuje genetické riziko pre človeka.

Karcinogenita

V dlhodobých štúdiách na myšiach a potkanoch sa aciklovir neprejavil ako karcinogén.

Fertilita

Iba pri dávkach acikloviru, ktoré výrazne prekračovali odporúčané terapeutické hodnoty, boli hlásené u potkanov a psov zväčša reverzibilné vedľajšie účinky na spermatogenézu súvisiace s celkovou toxicitou. Dvojgeneračné štúdie u myší nedokázali žiadny vplyv (perorálne podávaného) acikloviru na fertilitu.

Teratogenita

Systémové podávanie acikloviru v medzinárodne prijatých štandardných testoch nespôsobilo embryotoxické ani teratogénne účinky u králikov, potkanov ani u myší. V neštandardných testoch u potkanov sa pozorovali fetálne abnormality, avšak iba pri takých vysokých subkutánnych dávkach, ktoré spôsobovali aj toxické prejavy u matiek. Klinická relevancia týchto výsledkov nie je známa.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Sorbitol 70%

Glycerol

Celulóza

Metylparabén

Propylparabén

Banánová aróma

Vanilín

Čistená voda

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Fľaška zo skla jantárovej farby s hliníkovým uzáverom so závitom, PP odmerka s dvojitým zakončením (2,5 a 5 ml) s „CE“ značkou, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia:

1 × 125 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Perorálna suspenzia Zovirax 200 mg/5 ml sa môže nariediť rovnakým objemom buď sirupu, alebo 70 % roztoku sorbitolu (nekryštalizu­júceho).

Nariedený prípravok je stabilný počas 4 týždňov pri teplote 25 °C, ale odporúča sa, aby sa suspenzia nariedila tesne pred použitím.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.,

Galvaniho 7/A,

821 04 Bratislava,

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

42/0190/87-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 21. októbra 1987

Dátum posledného predĺženia registrácie: 07. júna 2007