Aneptinex 12,5 mg - súhrnné informácie

Aneptinex 12,5 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 12,5 mg sodnej soli tianeptínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Svetložlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s priemerom 7 mm.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Aneptinex je indikovaný dospelým pacientom na liečbu depresie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávaniaOdporúčané dávkovanie je jedna filmom obalená tableta (12,5 mg) trikrát denne (ráno, na obed, večer).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Nie je nevyhnutné modifikovať dávkovanie u pacientov závislých od alkoholu s alebo bez cirhózy pečene.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov so zlyhaním obličiek sa má dávkovanie znížiť na 2 tablety denne.

Starší pacienti

U pacientov nad 70 rokov sa má dávkovanie znížiť na 2 tablety denne.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Aneptinexu 12,5 mg nebola hodnotená u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov (pozri časť 4.4).

Na perorálne použitie.

Tablety sa majú užívať pred jedlom.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na účinnú látku alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Súbežné podávanie s inhibítormi MAO (monoaminooxidázy).

Má sa dodržiavať 2 týždňový interval na konci liečby inhibítormi MAO a začiatkom liečby tianeptínom a vyžaduje sa aspoň 24 hodín pri výmene liečby tianeptínom s inhibítormi MAO.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Samovražedné pokusy/ samovražedné myšlienky alebo zhoršenie klinického stavu

Depresia súvisí so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou. Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas prvých alebo ďalších týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť na začiatku liečby.

Pacienti s anamnézou samovražedného správania alebo s významnými prejavmi samovražedných tendencií pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a musia byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických štúdii antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychickými poruchami ukázala (v porovnaní s placebom) na zvýšené riziko samovražedného chovania u pacientov mladších ako 25 rokov užívajúcich antidepresíva.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.

Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo samovražedných myšlienok a nezvyčajných zmien v správaní a na potrebu vyhľadať lekársku pomoc ihneď, ako sa tieto príznaky objavia.

• Tak ako pri všetkých psychotropných liekoch počas liečby tianeptínom je potrebné vyhnúť sa konzumácii alkoholu.
• Pacienti z rizikovej skupiny so sklonom k samovražde majú byť prísne sledovaní, najmä v začiatočnej fáze liečby.
• V prípade súrneho operačného zákroku má byť pacient celý čas prísne sledovaný počas celej pooperačnej etapy.
• Ak je nutná celková anestézia, anesteziológ má byť informovaný o liečbe tianeptínom a liek má byť vysadený 24 alebo 48 hodín pred chirurgickým zákrokom.
• V nevyhnutnom prípade môže byť zákrok vykonaný bez vysadenia lieku; počas operácie je potrebné pacienta monitorovať.
• Tak ako aj pri iných psychotropných látkach, liečba tianeptínom nemá byť ukončená náhle. Dávku treba znižovať postupne počas 7 až 14 dní.
• Pri alkoholovej alebo liekovej závislosti treba zachovať zvýšenú opatrnosť, aby nedošlo k zvýšeniu dávky.
• Odporúčaná dávka sa nemá prekročiť.

V prípade závažnej obličkovej nedostatočnosti je potrebné zvážiť zníženie dávky (pozri časť 4.2).

Pediatrická populácia

Tianeptín sa nemá podávať deťom a dospievajúcim do 18 rokov. Suicidálne správanie (samovražedné pokusy a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresivita, opozičné správanie a hnev) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami oproti skupine s placebom. Ak sa na základe klinickej potreby predsa len lekár rozhodne pre liečbu, pacient má byť starostlivo monitorovaný z dôvodu možného výskytu suicidálnych príznakov. Navyše chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti liečby u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neodporúčané kombinácie:

• – tianeptín sa nemá používať súbežne s ireverzibilnými inhibítormi MAO (iproniazid) pre riziko cirkulačného kolapsu, paroxyzmálnej hypertenzie, hypertermie, kŕčov a úmrtia.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Je vhodné udržať vyváženú psychickú rovnováhu matky v gravidite. Ak je nevyhnutná liečba na zabezpečenie tejto rovnováhy, má sa začať, alebo pokračovať v potrebnej dávke v priebehu tehotenstva a pokiaľ je možné, ako monoterapia.

Štúdie na zvieratách sú uspokojujúce, ale klinické údaje sú stále nedostatočné. Vzhľadom na tieto údaje je vhodné neužívať tianeptín počas gravidity bez ohľadu na štádium gravidity. V prípade, že sa začatie alebo pokračovanie liečby tianeptínom v gravidite ukáže ako potrebné, má sa pri monitorovaní novorodenca vziať do úvahy farmakologický profil molekuly.

Dojčenie

Tricyklické antidepresíva sa vylučujú do materského mlieka, dojčenie sa počas liečby neodporúča.

Fertilita

Štúdie fertility nepreukázali signifikantný vplyv na fertilitu potkanov (pozri časť 5.3).

U človeka nie sú dostupné klinické údaje.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

U niektorých pacientov môže byť znížená pozornosť. Pacienti, ktorí vedú vozidlá alebo obsluhujú stroje sa majú upozorniť na možné riziko ospanlivosti, ktoré je spojené s týmto liekom.

4.8 Nežiaduce účinkyNajčastejšie nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v klinických štúdiách boli mierne.

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky boli: nauzea, zápcha, bolesti brucha, ospalosť, bolesť hlavy, sucho v ústach a závraty.

Nasledujúce nežiaduce účinky sa vyskytli počas užívania tianeptínu. Sú zoradené podľa frekvencie.

Veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100), zriedkavé (>1/10

000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Skúsenosti s predávkovaním tianeptínom (maximálne množstvo bolo 2 250 mg v jednorazovej dávke) ukázali príznaky ako: stav zmätenosti, kŕče, ospalosť, suchosť v ústach a ťažkosti s dýchaním, najmä keď sa užíval tianeptín s alkoholom.

Liečba pri predávkovaní

Vo všetkých prípadoch predávkovania sa má okamžite vysadiť liečba a pacient sa má starostlivo monitorovať.

• – Výplach žalúdka môže byť vykonaný, ak bol liek užitý menej ako 2 hodiny pred hospitalizáciou. Po tomto intervale výplach žalúdka nie je efektívny, ale môže byť podané aktívne uhlie.

• – Odporúča sa kardio-respiračné, metabolické monitorovanie a monitorovanie renálnych funkcií .

• – Symptomatická liečba akýchkoľvek klinických prejavov, hlavne asistovaná ventilácia a korekcia metabolických a renálnych porúch.

Pre tianeptín nie je známe žiadne špecifické antidotum.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psychoanaleptiká, iné antidepresíva

ATC kód: N06AX14

Mechanizmus účinku a farmakodynamické účinky

Tianeptín je tricyklické antidepresívum.

V štúdiách na zvieratách tianeptín vykazoval nasledujúce vlastnosti:

• – zvyšuje spontánnu aktivitu pyramídových buniek hippokampu a urýchľuje ich regeneráciu po funkčnej inhibícii;

• – zvyšuje rýchlosť spätného vychytávania sérotonínu neurónmi v mozgovej kôre a v hippokampe.

• – v protiklade k iným tricyklickým antidepresívam tianeptín zvyšuje spätné vychytávanie sérotonínu (5-HT) do neurónov. Tento mechanizmus spochybňuje konvenčné teórie týkajúce sa depresie. Okrem toho tianeptín zvyšuje metabolizmus dopamínu v mozgu a brzdí uvoľňovanie acetylcholínu, ale príspevok týchto účinkov k antidepresívnemu účinku tianeptínu nie je jasný.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V štúdiách u ĺudí má tianeptín:

• – účinok na poruchy nálady; čím sa radí do strednej pozície medzi sedatívne a stimulačné antidepresíva;

• – výrazný účinok na somatické poruchy, hlavne gastrointestinálne, spojené s fóbiami a poruchami nálady.

Okrem toho tianeptín:

• – nemá vplyv na spánok a koncentráciu;

• – nemá vplyv na cholinergický systém (nevyskytujú sa vedľajšie účinky v anticholiner­gickej forme).

Čas prvých známok účinku liečby a ich trvanie:

• – v prípade depresie: 7–14 dní pri perorálnom užívaní lieku,

• – v prípade depresie s úzkosťou: 7–14 dní pri perorálnom užívaní lieku,

• – v prípade depresie súvisiacej s abstinenciou u alkoholikov: 4 – 8 týždňov pri perorálnom

užívaní lieku

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Tianeptín sa rýchlo a kompletne absorbuje (biologická dostupnosť lieku predstavuje 99 %) v gastrointes­tinálmom trakte a nepodlieha metabolizácii pri prvom prechode pečeňou. Maximálna koncentrácia sa dosiahne do 1 až 2 hodín po perorálnom užití 12.5 mg tianeptínu. Jedlo nemá významný vplyv na rozsah vstrebávania. Liek sa môže podávať s jedlom, aby sa zvýšila kompliancia.

Distribúcia

Distribúcia tianeptínu v organizme je rýchla, priemerný polčas distribúcie je okolo 0,7 hodiny. Rozsah distribúcie je limitovaný. Zdanlivý distribučný objem je približne 0,8 l/kg aje podobný po intravenóznom podaní. Tianeptín sa viaže vo veľkej miere na proteíny v plazme (95 % až 96 %) prevažne na albumín. U pacientov s chronickým zlyhaním obličiek, z dôvodu vysokých koncentrácií neesterifikovaných mastných kyselín sa pozoruje zvýšená koncentrácia voľnej frakcie lieku.

Biotransformácia

Tianeptín je metabolizovaný hlavne B-oxidáciou a N- demetyláciou (v menšej miere) v pečeni.

Metabolizmus môže prebiehať taktiež na iných miestach (napr. v plazme, obličkách).

Derivát kyseliny pentánovej (MC5) je hlavným aktívnym metabolitom lieku, derivát kyseliny propiónovej (MC3) je neaktívnym metabolitom vyskytujúci sa prevažne v moči. Biotransformácia tianeptínu nie je sprostredkovaná prostredníctvom cytochrómu P450.

Eliminácia

Tianeptín je vylučovaný obličkami ako aj mimo obličiek. Iba 8% nemetabolizovaného liečiva sa

vylučuje obličkami; metabolity sa vylučujú primárne močom. Vylučovanie žlčou predstavuje 15%.

Celkový klírens je 240 ml/minútu.

Eliminačný polčas materskej zlúčeniny je 2,5 až 3 hodiny a eliminačný polčas MC5 aktívneho metabolitu je 7 až 8 hodín.

Starší pacienti

Farmakokinetické štúdie vykonané u starších pacientov (nad 70 rokov) v dlhodobej liečbe tianeptínom vykazovali predĺžený polčas eliminácie v tejto skupine pacientov, do 4 až 9 hodín. Dávkovanie sa má podľa toho upraviť.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečeňe, so závislosťou na alkohole s cirhózou alebo bez cirhózy-farmakokinetické parametre nepodliehajú zmenám.

Porucha funkcie obličiek

Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek preukázali predĺženie polčasu eliminácie

tianeptínu a jeho metabolitov o 1hodinu. Dávkovanie sa má podľa toho upraviť.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Po podaní jednorazovej vysokej dávky tianeptínu u myší a potkanov mala intoxikácia vo všeobecnosti za následok hypermotorické a hypomotorické príznaky. Kŕče, kolaps obehového a respiračného systému boli zaznamenané u oboch pohlaví.

V štúdiách toxicity po opakovanom podaní dávky nad 25 mg/kg u potkanov boli biochemické účinky vysvetlené zvýšenými hladinami kyseliny močovej a zníženým objemom moču. Tieto účinky neboli pozorované počas jedného roka liečby tianeptínom u opíc pri dávke 250 mg/kg.

Štúdie fertility u potkanov nepreukázali poškodenie plodnosti u samcov, ale bolo pozorované zníženie reprodukčnej schopnosti u samíc potkanov po vystavení pôsobeniu vysokých dávok (45 mg/kg/deň).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

manitol (E421), kukuričný škrob, hydroxypropyl­celulóza (E463) a magnéziumstearát.

Obal tablety:

Hypromelóza (E464), mikrokryštalická celulóza (E460), kyselina steárová (E570), metaakrylát kopolymér, mastenec, oxid titaničitý (E171), trietylcitrát (E1505), koloidný oxid kremičitý bezvodý, hydrogénuhličitan sodný, žltý oxid železitý (E172), nátriumlauryl­sulfát.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

PVC/PVdC/Alu blistre:

Uchovávajte pri teplote do 25°C.

Alu/Alu blistre:

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister PVC/PVdC/Alu.

Blister Alu/Alu.

Veľkosť balenia:

15,28,30,60,9­0,100 alebo 300 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PharmaSwiss Česká republika s.r.o.,

Jankovcova 1569/2c

170 00 Praha 7

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

30/0363/11-S