Bicalutamid-Teva 50 mg - súhrnné informácie

Súhrnné informácie o lieku - Bicalutamid-Teva 50 mg

1. NÁZOV LIEKU

Bicalutamid-Teva 50 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 50 mg bikalutamidu. Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 33,25 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Popis:

biele až sivobiele bikonvexné filmom obalené tablety s označením „93“ na jednej strane a „220“ na druhej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba pokročilého karcinómu prostaty v kombinácii s liečbou analógom hormónu uvoľnujúceho luteinizačný hormón (LHRH) alebo s chirurgickou kastráciou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí muži vrátane starších pacientov:

Jedna tableta jedenkrát denne, každý deň v rovnakom čase (obvykle ráno alebo večer).

Liečba sa musí začať 1 týždeň pred podaním analógu LHRH alebo v rovnakom čase ako chirurgická kastrácia.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky.

U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie pečene môže dôjsť k zvýšenej kumulácii bikalutamidu (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bikalutamid je kontraindikovaný u detí (pozri časť 4.3).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na účinnú látku alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Bikalutamid je kontraindikovaný u žien a u detí (pozri časť 4.6).

Súbežné podávanie terfenadínu, astemizolu a cisapridu (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Úvodná liečba musí byť pod prísnym dohľadom špecialistu .

Bikalutamid sa v rozsiahlej miere metabolizuje v pečeni. Dostupné údaje svedčia o tom, že vylučovanie môže byť pomalšie u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, čo môže viesť k zvýšenej kumulácii látky. Z tohto dôvodu je pri podávaní bikalutamidu pacientom so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie pečene potrebná opatrnosť.

Je potrebné zvážiť pravidelné kontroly funkcie pečene kvôli možným zmenám hodnôt pečeňových testov. Väčšina zmien sa očakáva, že nastane v prvých 6 mesiacoch liečby bikalutamidom.

Ťažké hepatálne zmeny a hepatálne zlyhanie sa pozorovali zriedkavo s bikalutamidom a boli hlásené fatálne následky (pozri časť 4.8). Ak sú tieto zmeny ťažké, liečba bikalutamidom sa musí prerušiť.

Ukázalo sa, že bikalutamid inhibuje cytochróm P450 (CYP3A4), preto pri súbežnom podávaní s liečivami metabolizovanými prevažne enzýmom CYP3A4 je potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časť

4.3 a 4.5).

Androgénna deprivácia môže vyvolať predĺženie intervalu QT.

Pred začatím liečby bicalutamidom u pacientov s anamnézou alebo rizikovými faktormi pre predĺženie QT intervalu a u pacientov užívajúcich súbežne lieky, ktoré môžu predĺžiť QT interval (pozri časť 4.5) by mal lekár zvážiť pomer prínosu a rizika vrátane potenciálu Torsade de pointes. U pacientov mužského pohlavia užívajúcich agonistov LHRH sa pozorovalo zníženie tolerancie glukózy. U pacientov s už existujúcim diabetom sa to môže prejaviť ako diabetes alebo strata kontroly glykémie. Z toho dôvodu sa u pacientov užívajúcich bikalutamid v kombinácii s LHRH agonistami odporúča zvážiť sledovanie hladiny glukózy v krvi.

Tento liek obsahuje 35 mg monohydrátu laktózy.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Medzi bikalutamidom a analógmi LHRH sa nepreukázali žiadne farmakodynamické alebo farmakokinetické interakcie.

Štúdie in vitro svedčia o tom, že R-bikalutamid je inhibítorom CYP 3A4 a má slabše inhibičné účinky na aktivitu CYP 2C9, 2C19 a 2D6.

Aj keď sa v klinických štúdiách, ktoré používali antipyrín ako marker aktivity cytochómu P450 (CYP), nepreukázal dôkaz o možných liekových interakciách s bikalutamidom, po súbežnom podávaní bikalutamidu počas 28 dní bola priemerná expozícia (AUC) midazolamom zvýšená až o 80 %. Pri liekoch s úzkym terapeutickým indexom by takéto zvýšenie mohlo byť závažné. Z tohto dôvodu je súbežné podávanie terfenadínu, astemizolu a cisapridu kontraindikované (pozri časť 4.3) a pri súbežnom predpisovaní cyklosporínu a blokátorov kalciových kanálov je potrebná opatrnosť. Môže byť potrebné zníženie dávkovania týchto liečiv, hlavne ak sa prejavuje zosilnený alebo nežiaduci účinok. Pri cyklosporíne sa po začatí alebo prerušení liečby bikalutamidom odporúča starostlivé sledovanie plazmatických koncentrácií a klinického stavu pacienta.

Opatrnosť je potrebná počas súbežného podávania látok, ktoré by mohli inhibovať oxidáciu bikalutamidu, t.j. liekov obsahujúcich ketokonazol alebo cimetidín. Teoreticky by to mohlo spôsobiť zvýšenie plazmatických koncentrácií bikalutamidu, čo by mohlo viesť k zvýšenému výskytu vedľajších účinkov.

Štúdie in vitro ukázali, že bikalutamid môže vytesňovať kumarínové antikoagulancium, warfarín, z väzobných miest na proteíny. Z tohto dôvodu sa po začatí liečby bikalutamidom u pacientov, ktorí súbežne používajú kumarínové antikoagulanciá, odporúča časté a pravidelné sledovanie protrombínového času.

Vzhľadom k tomu, že liečba metódou androgénnej deprivácie môže predlžovať interval QT, súbežné používanie bikalutamidu s liekmi, ktoré predlžujú QT interval alebo s liekmi schopnými vyvolať torsades de pointes, ako sú antiarytmiká triedy IA (napr. chinidín, disopyramid) alebo triedy III (napr. amiodaron, sotalol, dofetilid, ibutilid), antiarytmiká, metadón, moxifloxacín, antipsychotiká, atď. by mali byť starostlivo vyhodnotené (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Bikalutamid je kontraindikovaný u žien; z tohto dôvodu sa nesmie podávať počas gravidity alebo počas laktácie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nie je pravdepodobné, že bikalutamid ovplyvňuje schopnosť pacienta viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak je treba poznamenať, že príležitostne sa môže vyskytnúť somnolencia. Opatrnosť je potrebná u všetkých postihnutých pacientov.

4.8 Nežiaduce účinky

V tejto časti sú nežiaduce udalosti definované nasledovne: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100,

< 1/10); menej časté (> 1/1 000, < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000, < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi časté: Anémia

Poruchy imunitného systému

Menej časté: Reakcie z precitlivenosti, angioedém a urtikária

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: Znížená chuť do jedla

Psychické poruchy

Časté: Znížené libido, depresia

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: Závraty

Časté: Somnolencia

Poruchy ciev

Veľmi časté: Návaly tepla

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: Intersticiálna choroba pľúc^a (boli hlásené fatálne následky)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: Abdominálna bolesť, zápcha, nauzea

Časté: Dyspepsia, flatulencia

Poruchy pečene a žlčových ciest

Časté: Hepatotoxicita, žltačka, zvýšenie hladín aminotransferáz^b

Zriedkavé: Zlyhanie pečene(boli hlásené fatálne následky)^c

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: Vypadávanie vlasov, nadmerné ochlpenie / obnovený rast vlasov, suchá koža, pruritus,

vyrážka

Zriedkavé: fotosenzitívna reakcia

Poruchy obličiek a močových ciest

Veľmi časté: Hematúria

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi časté: Gynekomastia, citlivosť prsníkov^d

Časté: Erektilná dysfunkcia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi časté: Asténia, edém

Časté: bolesť na hrudi

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: infarkt myokardu^e (boli hlásené fatálne následky), srdcové zlyhanie^e

Neznáme: predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.4 a 4.5)

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté: Zvýšenie telesnej hmotnosti

^a Uvedené ako nežiaduce reakcie lieku nasledované revíziou údajov po uvedení lieku na trh. Frekvencia bola stanovená z výskytu hlásených nežiaducich udalostí intersticiálnej pneumónie v randomizovanej štúdii liečby včasného štádia karcinómu prostaty s použitím 150 mg bikalutamidu.

^b Hepatálne zmeny sú zriedkavo závažné a často boli prechodné, ustúpili alebo sa zmiernili pri pokračujúcej liečbe alebo po ukončení liečby.

^c Uvedené ako nežiaduce reakcie lieku nasledované revíziou údajov po uvedení lieku na trh. Frekvencia bola stanovená z výskytu hlásených nežiaducich udalostí hepatálneho zlyhania u pacientov užívajúcich liečbu v otvorenom bikalutamidovom ramene štúdie liečby včasného štádia karcinómu prostaty s použitím 150 mg bikalutamidu.

^d Ich výskyt je možné zmierniť súbežnou kastráciou.

^e Pozorované vo farmako-epidemiologickej štúdii liečby rakoviny prostaty agonistami LHRH a anti-androgénmi. Toto riziko sa zdalo byť zvýšené keď sa bikalutamid 50 mg užíval v kombinácií s agonistami LHRH, ale zvýšenie rizika nebolo evidentné keď sa bikalutamid 150 mg v liečbe rakoviny prostaty užíval v monoterapii .

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

U ľudí nie sú skúsenosti s predávkovaním. Neexistuje žiadne špecifické antidotum a liečba má byť symptomatická. Dialýza nemusí byť prospešná, pretože bikalutamid sa vo vysokej miere viaže na bielkoviny a do moča neprechádza v nezmenenej forme. Je indikovaná všeobecná podporná liečba zahŕňajúca časté monitorovanie vitálnych funkcií.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: anti-androgény

ATC kód: L02BB03

Mechanizmus účinku

Bikalutamid je nesteroidný anti-androgén, ktorý nemá žiadne ďalšie endokrinné účinky. Viaže sa na androgénne receptory bez toho, že by aktivoval expresiu génov, a tým inhibuje androgénnu stimuláciu. Inhibícia má za následok regresiu nádorov prostaty. Prerušenie liečby môže u niektorých pacientov viesť k vzniku syndrómu z vysadenia anti-androgénov.

Bikalutamid je racemát, ktorého ®-enantiomér sa najväčšou mierou podieľa na anti-androgénnom účinku.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Bikalutamid sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva. Nedokázalo sa, že jedlo významne ovplyvňuje rozsah biologickej dostupnosti bikalutamidu.

(S)-enantiomér sa vylučuje rýchlo v porovnaní s ®-enantiomérom, ktorého plazmatický eliminačný polčas je približne jeden týždeň.

Distribúcia

Po pravidelnom dennom podávaní je plazmatická koncentrácia ®-enantioméru pri porovnaní s (S)-enantiomérom približne 10-násobne vyššia v dôsledku dlhého eliminačného polčasu.

Po dennej dávke 50 mg dosahujú rovnovážne plazmatické koncentrácie ®-enantioméru hodnotu približne 9 pg/ml. ®-enantiomér predstavuje 99 % z celkových plazmatických koncentrácií enantiomérov v rovnovážnom stave a je zodpovedný za terapeutický účinok.

Biotransformácia a eliminácia

Vek, porucha funkcie obličiek alebo mierna až stredne ťažká porucha funkcie pečene nemajú vplyv na farmakokinetiku ®-enantioméru. Preukázalo sa, že plazmatická eliminácia ®-enantioméru je pomalšia u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene.

Bikalutamid sa viaže na bielkoviny: (racemát z 96 %, ®-enantiomér z viac ako 99 %) a v rozsiahlej miere sa metabolizuje (cez oxidáciu a glukuronidáciu): metabolity sa vylučujú rovnakou mierou obličkami a žlčou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

U experimentálnych zvierat a u ľudí je bikalutamid čistý a silný antagonista androgénových receptorov. Hlavným sekundárnym farmakologickým účinkom je indukcia CYP450-závislých pečeňových oxidáz so zmiešanou funkciou. Zmeny cieľových orgánov u zvierat zjavne súvisia s primárnym a sekundárnym farmakologickým účinkom bikalutamidu a zahŕňajú involúciu tkanív závislých od androgénov, hyperpláziu a benígne alebo malígne nádory štítnej žľazy, pečene a Leydigových buniek, poruchu pohlavnej diferenciácie u samčích mláďat a reverzibilnú poruchu fertility u samcov. Štúdie genotoxicity neodhalili žiadny mutagénny potenciál. Všetky nežiaduce účinky pozorované v štúdiách na zvieratách sa považujú za špecifické pre živočíšny druh a nemajú žiadny význam pre ľudí pri stanovených klinických indikáciách.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Mikrokryštalická celulóza

Povidón

Sodná soľ kroskarmelózy

Nátrium laurylsulfát

Monohydrát laktózy

Bezvodý koloidný oxid kremičitý

Magnéziumstearát

Obal:

Hypromelóza

Polydextróza

Oxid titaničitý

Makrogol 4000

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Priehľadný PVC/PVdC/Al blister, papierová škatuľa.

20, 28, 30, 40, 50, 56, 60, 84, 90 a 100 filmom obalených tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.,

Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

44/0162/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE