BISEPTOL 100 mg/20 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

BISEPTOL 120, 100 mg/20 mg

BISEPTOL 480, 400 mg/80 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

tableta

BISEPTOL 120

Tablety bielej až žltkastej farby, okrúhle, ploché, po oboch stranách s hladkým povrchom, na jednej strane vyryté písmená „Bs“.

BISEPTOL 480

Tablety bielej až žltkastej farby, okrúhle, ploché, po oboch stranách s hladkým povrchom, na jednej strane vyrytá deliaca ryha, nad ktorou sa nachádzajú písmená „Bs“.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Infekcie vyvolané mikroorganizmami citlivými na kotrimoxazol:

– infekcie horných a dolných ciest dýchacích

– pneumónia spôsobená Pneumocystis carinii

– infekcie krčno-ušno-nosové (okrem streptokokovej angíny)

– infekcie obličiek a močových ciest, krátkodobá liečba aj dlhodobá profylaxia recidívy

– infekcie pohlavných orgánov u mužov aj žien vrátane prostatitídy, gonoroickej uretritídy, ulcus molle a granuloma venereum (liečba syfylisu nie je overená)

• – infekcie žalúdkovo-črevného traktu: týfus, paratýfus A a B, šigelóza, cestovná hnačka, týfus -trvalé bacilonosičstvo

• – salmonelová enteritída so septickým priebehom chorôb pacientov s oslabenou imunitou

• – brucelóza

• – nokardióza

• – nepravý mykotický mycetóm

• – juhoamerická blastomykóza

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Štandardné dávkovanie:

Dospelí a mladiství nad 12 rokov: Dvakrát denne 2 tablety BISEPTOL 480 v časovom odstupe 12 hodín.

Deti: Vo všeobecnosti sa pre deti odporúča denná dávka 6 mg trimetoprimu a 30 mg sulfametoxazolu na kg telesnej hmotnosti, podané v dvoch oddelených dávkach.

Jednorazová liečba nekomplikovanej cystitídy u žien:

Jedenkrát 6 tabliet lieku BISEPTOL 480.

Jednodňová liečba gonorey:

Dvakrát denne 5 tabliet lieku BISEPTOL 480 v časovom odstupe 12 hodín.

Dlhodobá profylaxia recidívy pri infekciách močových ciest:

Dospelí: Jedenkrát denne večer 2 tablety BISEPTOL 480.

Pneumónia spôsobená Pneumocystis carinii:

Podáva sa až do 5-násobku štandardnej dávky (denne 100 mg sulfametoxazolu /kg telesnej hmotnosti a 20 mg trimetoprimu/kg hmotnosti.

Na začiatku liečby, aspoň počas prvých 48 hodín, sa má zvoliť intravenózna aplikácia.

Profylaxia infekcie Pneumocystis carinii:

Dospelí: 960 mg kotrimoxazolu jedenkrát denne (dve tablety BISEPTOL 480).

Deti: 480 mg kotrimoxazolu rozdelené v dvoch dávkach každých 12 hodín podávaných 3 po sebe nasledujúce dni do týždňa. Denná dávka nemá prekročiť 1920 mg (4 tablety 480 mg).

Infekcie močových ciest a exacerbácia chronickej bronchitídy u dospelých:

Priemerná perorálna dávka 960 mg kotrimoxazolu dvakrát denne (dve tablety BISEPTOL 480).

Infekcie močových ciest a akútny zápal stredného ucha u detí:

Zvyčajne 48 mg/kg/24 hodín rozdelená v dvoch dávkach, podávaných každých 12 hodín.

Upozornenie:

Pre nižšie dávkovanie je k dispozícii BISEPTOL s nižším obsahom účinnej látky (BISEPTOL 120).

Dávkovanie v prípade renálnej poruchy:

Klírens kreatinínu Dávka

štandardná dávka polovica štandardnej dávky použitie je kontraindikované

Pri porušenej funkcii obličiek je potrebné sledovať plazmatické koncentrácie sulfametoxazolu. Odber vzorky prebieha 12 hodín po podaní poslednej dávky každý tretí deň liečby. Liečbu treba prerušiť, ak plazmatická koncentrácia celkového sulfametoxazolu stúpne na viac ako 150 pg/ml. V prípade, že napr. po hemodialýze klesne plazmatická koncentrácia pod túto hodnotu, liečba môže pokračovať.

Tablety sa užívajú nerozhryzené a zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny. Pri vážnom priebehu ochorenia treba uprednostniť parenterálnu aplikáciu, predovšetkým i.v. podanie.

Dĺžka liečby závisí od primárneho ochorenia a od priebehu choroby. Orientačne platí: akútne infekcie

minimálne 5 dní alebo dovtedy, pokiaľ sú posledné 2 dni bez príznakov pneumónie spôsobené Pneumocystis carinii

minimálne 14 dní dlhodobá profylaxia pri infekciách močových ciest 3 až 12 mesiacov, v prípade potreby dlhšie

4.3 Kontraindikácie

Liek sa nesmie použiť:

• – pri precitlivenosti na sulfónamidy, trimetoprim a príbuzné látky (trimetoprim – analogá, napr. tetroxoprim) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• – pri multiformnom erytéme (aj v anamnéze),

• – pri patologických zmenách krvného obrazu (trombocytopénia, granulocytopénia, megaloblastická anémia),

• – pri vrodenom nedostatku glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy a pri odchýlke hemoglobínu od normálnych hodnôt,

• – pri funkčnej poruche alebo insuficiencii obličiek (klírens kreatinínu < 15 ml/min),

• – pri vážnom poškodení alebo poruchách pečene (napr. akútna hepatitída),

• – pri akútnej porfýrii,

• – u nedonosených novorodencov,

• – u novorodencov s hyperbiliru­binémiou alebo nedostatkom glukóza-6-fosfát dehydrogenázy.

• – pri menej závažných poruchách funkcie obličiek alebo pečene,

• – pri poruchách funkcie štítnej žľazy,

• – pri precitlivenosti na antidiabetiká na báze sulfonylmočoviny a diuretiká na sulfónamidovom základe

• – pri nedostatku kyseliny listovej,

• – pri fragilnom X-chromozóme v kombinácii s duševnou retardáciou u detí,

• – u novorodencov do 5 týždňov veku.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas liečby treba dbať na dostatočný prísun tekutín (u dospelých musí byť minimálne 1200 ml vylúčeného moču denne).

Pri streptokokovej angíne nie je kotrimoxazol účinný, lebo nepôsobí na streptokoky. Pri syfilise nie je kotrimoxazol účinný ani v inkubačnej dobe, ani po manifestácii ochorenia.

Osteomyelitídy sú zväčša spôsobené stafylokokmi, proti ktorým kotrimoxazol nie je účinný. Preto sa pri tejto indikácii nemá použiť.

Pyodermie, furunkuly, abscesy a infekcie rán sú vo väčšine prípadov spôsobené streptokokmi

a stafylokokmi, proti ktorým nie je kotrimoxazol účinný. Kotrimoxazol nie je vhodný na liečbu týchto infekcií.

Pri vrodenom nedostatku glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy alebo pri hemoglobínových anomáliách sa môže vyskytnúť cyanóza na podklade sulfhemoglobinémie alebo methemoglobinémie. Pri nedostatku glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy môže dôjsť u citlivých pacientov nezávisle od dávky k hemolýze.

Dôležité informácie o niektorých zložkách lieku BISEPTOL

BISEPTOL obsahuje:

propylénglykol – môže vyvolať podobné príznaky ako alkohol,

metylparabén a propylparabén – môže vyvolať alergické reakcie (možno oneskorené).

4.5 Liekové a iné interakcie

Možné sú nasledovné interakcie:

• – zosilnený účinok perorálnych antikoagulancií (zosilnený hypoprotrombi­nemický účinok kumarínov), perorálnych antidiabetík zo skupiny sulfonylmočoviny, difenylhydantoínu (fenytoín), metotrexátu a krátkodobých, intravenózne podávaných barbiturátov (napr. tiopental), ako aj zvýšená hladina digoxínu u starších pacientov,

• – zoslabený účinok kotrimoxazolu spôsobený minerálnymi antacidami, paraldehydom a derivátmi

• – zosilnený účinok kotrimoxazolu spôsobený probenecidom, indometacínom, fenylbutazónom, salicylátmi a sulfinpyrazónom,

• – zvýšené riziko kryštalúrie pri liečbe metenamínom alebo pri okyslení moču, napr. metenamínmande­látom,

• – zvýšená toxicita kotrimoxazolu pri podaní kyseliny p-aminosalicylovej, barbiturátov alebo primidónu,

• – zmeny krvného obrazu spôsobené liekmi obsahujúcimi pyrimetamín v týždennej dávke viac ako 25 mg,

• – reverzibilné zhoršenie funkcie obličiek spôsobené cyklosporínom,

• – zvýšené riziko trombocytopénie u starších pacientov s liečbou diuretikami (hlavne tiazidmi),

• – porucha resorpcie 6-merkaptopurínu s obmedzením jeho antileukemického účinku,

• – vzostup incidencie stavov nedostatku kyseliny listovej spôsobených inými antagonistami kyseliny listovej (napr. metotrexát).

• – súbežné podávanie trimetoprimu/sul­fametoxazolu (co-trimoxazol) so spironolaktónom môže viesť ku klinicky významnej hyperkaliémii.

U liekov, ktoré sa tiež vylučujú aktívnou renálnou sekréciou (napr. prokaínamid, amantadín), existuje možnosť kompetitívnej inhibície, čo môže viesť k vzostupu plazmatických koncentrácií jednej alebo oboch účinných látok.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

BISEPTOL sa v čase gravidity mal má užívať len po dôkladnom uvážení prínosu/ rizika. Hoci doterajšie skúsenosti nepoukazujú na zvýšené riziko vývojových anomálií u ľudí, kvôli účinku na metabolizmus kyseliny listovej môže však takéto riziko existovať. U novorodencov, ktorí boli vystavení účinkom lieku pred narodením (predovšetkým u nedonosených novorodencov) existuje obzvlášť riziko hyperbilirubinémie.

Dojčenie

Množstvá účinnej látky zistené v materskom mlieku sú nepatrné a spravidla nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre dojča. Novorodenci a dojčatá, ktorí trpia nedostatkom glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy nemajú byť dojčení mliekom matky užívajúcej BISEPTOL.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Veľmi zriedkavo môže dôjsť pri liečbe liekom BISEPTOL k prechodnej myopii a akútnym psychózam, čím môže byť ovplyvnená schopnosť aktívnej účasti na cestnej premávke alebo schopnosť obsluhy strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Pri liečbe kotrimoxazolom sa môžu vyskytnúť:

• – gastrointestinálne príznaky s bolesťami v epigastriu, nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie, hnačka

• – glositída, gingivitída, stomatitída, abnormálne chute

• – alergické reakcie ako exantém (urtikálny, erymatózny, makulózny, makulopapulózny, morbiliformný), purpura, fotodermatózy, nodózny erytém, horúčka z lieku, bolesti hlavy a kĺbov.

Zriedkavé sú ťažké prípady precitlivenosti na koži ako Stevensov-Johnsonov syndróm (multiformného etytému), Lyellov syndróm (toxická epidermolýza) a exfoliatívna dermatitída. Medzi zriedkavé nežiaduce účinky tiež patrí cholestatická hepatóza, hypokaliémia a tinnitus. Zriedkavo dochádza k zvýšenému výskytu kandidóz a k tranzitórnej myopii.

V ojedinelých prípadoch môže dôjsť k alergickým pulmonálnym reakciám (pľúcne infiltráty, intersticiálne a eozinofilné pneumónie, respiračná insuficiencia). Pacienti s AIDS predstavujú rizikovú skupinu práve pre tieto komplikácie.

V ojedinelých prípadoch sa ďalej vyskytli akútne prejavy precitlivenosti s anafylaktickým šokom, ktoré si vyžadujú okamžitú odbornú pomoc.

Okrem toho sa v jednotlivých prípadoch pozorovali:

Zmeny krvného obrazu s trombocytopéniou a leukocytopéniou, petechie na koži, agranulocytóza, aplastická anémia, akútna hemolytická anémia, akútna megaloblastická anémia, fokálna alebo difúzna nekróza pečene, hypoglykémia, kryštalúria (predovšetkým u kachektických pacientov), akútna intersticiálna nefritída, akútne zlyhanie obličiek, vzostup transamináz, bilirubínu, kreatinínu, močoviny, aseptická meningitída, pseudosepsa, metabolická acidóza, pablanová enterokolitída, akútne psychózy, halucinácie, periférne neuritídy, ataxie, dysdiadochokinéza ako aj akútna pankreatitída. Vážne a život ohrozujúce nežiaduce účinky sa častejšie vyskytujú u starších pacientov (nad 60 rokov). Nežiaduce účinky na krvotvorný systém a kožné nežiaduce účinky viedli v niektorých prípadoch až k smrti.

Zvláštne upozornenia pre liečbu:

Pri obmedzenej funkcii obličiek a pečene, pri poruchách funkcie štítnej žľazy, pri nedostatku kyseliny listovej a u starších pacientov podlieha užívanie kotrimoxazolu následnému lekárskemu pozorovaniu. Po viac ako 14-dňovej liečbe kotrimoxazolom sú potrebné pravidelné kontroly krvného obrazu (predovšetkým počtu trombocytov).

Pri výskyte chrípkových symptómov, zápalov hrdla alebo teploty je treba okamžite vykonať kontrolu krvného obrazu.

Pri výskyte vyrážok treba liečbu okamžite prerušiť.

U pacientov po transplantácii obličiek, ktorí užívajú cyklosporín, je kotrimoxazol nefrotoxický, lebo lieky pôsobia synergicky. Preto sa kotrimoxazol u pacientov s transplantovanými obličkami a pri infekciách močových ciest nemá použiť ako liek prvej voľby.

U pacientov s AIDS je výskyt nežiaducich účinkov neobyčajne vysoký, čo je podmienené nevyhnutne vysokými dávkami pri liečbe pneumónie vyvolanej Pneumocystis carinii. U týchto pacientov je nutné sledovanie hladiny lieku v sére, lebo napriek normálnej hodnote klírens kreatinínu môže byť klírens kotrimoxazolu obmedzený a ako následok dochádza ku kryštalúrii.

Občas sa vyskytli aj nebezpečné hyperkaliémie, kvôli čomu treba niekoľko dní po začatí liečby robiť priebežné kontroly draslíka v sére.

U starších pacientov, u pacientov s nedostatkom kyseliny listovej ako aj po podaní vysokých dávok kotrimoxazolu, treba podať kyselinu listovú.

Hoci trimetoprim ovplyvňuje metabolizmus fenylalanínu, môže sa kotrimoxazol podávať aj pacientom, ktorí trpia na fenylketonúriu, a to za predpokladu, že títo pacienti prijímajú stravu chudobnú na fenylalanín.

Počas užívania kotrimoxazolu môže dôjsť k fotosenzibilite. Na to treba obzvlášť dbať pri silnej expozícii na slnku a UV svetle.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

• a) Symptómy predávkovania

Prejavujú sa ako kryštalúria, oligoúria, anúria, vracanie, hnačka, bolesti hlavy a závrat.

• b) Opatrenia v prípade predávkovania

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, kombinácie sulfónamidov a trimetoprimu vrátane derivátov,

ATC kód: J01EE01

Sulfametoxazol je chemoterapeutikum zo skupiny stredne dlho účinných sulfónamidov, ktorý sa používa v kombinácii s trimetoprimom.

Mechanizmus účinku tejto kombinácie spočíva u oboch substancií v blokovaní sekvencie metabolizmu kyseliny listovej v tele baktérií.

Táto kombinácia účinných látok nie je účinná proti Pseudomonas aeruginosa, proti bakteroidom, spirochétam, mykobaktériám, ricketsiám a mykoplazmám. Nie je dostatočne účinná proti infekciám, ktoré sú spôsobené beta-hemolytickými streptokokmi skupiny A (napr. tonzilitída) a stafylokokmi (napr. osteomyelitída).

Do akej miery sú in vivo citlivé enterokoky, ktoré sú schopné prijímať z okolia preformovanú kyselinu listovú, resp. jej prekurzory, sa musí vyšetriť v klinických štúdiách.

In vitro je táto kombinácia účinných látok účinná proti pneumokokom, enterokokom, Nocardii asteroides, gonokokom, Haemophilus influenzae, väčšine Enterobacteri­acae, brucelám, pasteurelám a yersiniám.

Rovnako sú citlivé Chlamydia trachomatis, Listeria monocytogenes, Pneumocysta carinae a Acinetobacter spp.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Táto kombinácia účinných látok sa po perorálnom podaní rýchle a úplne resorbuje v hornej časti gastrointesti­nálneho traktu. Väzba na plazmatické proteíny je u sulfametoxazolu cca 65 % a u trimetoprimu 40 %. Po perorálnom podaní sa maximálne plazmatické hladiny dosiahnu po 2 až 4 hodinách. Takmer zodpovedajú hladinám v sére po i.v. a i.m. aplikácii. Obe látky sa metabolizujú v pečeni; sulfametoxazol sa prevažne acyluje a glukuronizuje, trimetoprim sa metabolizuje oxidatívnymi zmenami (napr. O-demetylácia, N-oxidácia a hydroxylácia). Stupeň metabolizácie je pre sulfametoxazol cca 80 %. Len 15 až 20 % sulfametoxazolu sa vylúči v nezmenenej forme.

Z celkového množstva sulfametoxazolu sa 61 % vylúči ako najdôležitejší metabolit N4-acetyl-sulfametoxazol. Približne 15 % sulfametoxazolu sa metabolizuje N-glukuronizáciou. Stupeň metabolizácie trimetoprimu je cca 20 %. Metabolizovaná časť aj časť naviazaná na proteín sú stále antibakteriálne účinné. Eliminácia oboch substancií prebieha prevažne renálne, v nepatrnom rozsahu aj hepatobiliárne.

Určenie dávky kotrimoxazolu pri insuficiencii obličiek je síce možné, ale vždy vedie k hromadeniu aktívneho trimetoprimu oproti aktívnemu sulfametoxazolu bez toho, aby bola pri tom dosiahnutá toxická hranica. Naproti tomu produkty metabolizácie sulfametoxazolu ( v podstate N-acetylderivát) sa relatívne rýchlo hromadia napriek prispôsobeniu dávky, a to na základe extrémne dlhého polčasu rozpadu a vedú k neželaným vysokým koncentráciám celkového sulfametoxazolu. Acetylderiváty sulfametoxazolu sú ťažšie rozpustné vo vode ako nemetabolizovaná substancia. Alkalizácia zvyšuje rozpustnosť.

Pri terminálnej insuficiencii obličiek sa aktívne účinné látky eliminujú s výrazne predĺženým polčasom rozpadu eliminácie cez extrarenálne mechanizmy. Produkty metabolizácie sulfametoxazolu nie sú eliminované ani renálne, ani extrarenálne.

Sulfametoxazol je dobre dialyzovateľný (hemodialýza a peritoneálna dialýza).

Trimetoprim je dobre dialyzovateľný hemodialýzou, peritoneálna dialýza nie je účinná.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

LD50 u myší:

sulfametoxazol perorálne: 5000 mg/kg telesnej hmotnosti trimetoprim perorálne: 2000 mg/kg telesnej hmotnosti sulfametoxazol / trimetoprim (5 : 1): p.o. 4200 mg/kg a i.v. 500 mg/kg telesnej hmotnosti

Chronická / subchronická toxicita

Sulfametoxazol

Potkany na množstvá do 600 mg/kg hmotnosti nereagujú na liečivo žiadnymi zmenami. U opíc bolo liečivo v dávke 200 mg/kg (7-násobok humánnej dennej dávky) veľmi dobre znášané.

Trimetoprim

Ku chronickej toxicite sa vykonali štúdie na potkanoch a opiciach za obdobie 3 mesiacov až s 50-násobným terapeutickým dávkovaním a za obdobie 1 roka s dávkami, ktoré predstavovali 12 resp. 24-násobok najvyššej terapeutickej dávky. Nepozorovali sa žiadne signifikantné toxické prejavy po trimetoprime.

Naproti tomu pes reagoval citlivejšie. Po perorálnom podaní cca 25-násobku terapeutickej dávky za obdobie 3 mesiacov sa vyskytli toxické prejavy ako úbytok hmotnosti s následnou smrťou, inhibícia hematopoézy a rozklad pečene (u jedného psa).

Sulfametoxazol / trimetoprim

V jednom 90-dňovom pokuse dostávali mladé potkany dennú dávku 258 mg sulfametoxazolu a 129 mg trimetoprimu/kg hmotnosti. V porovnaní s kontrolovanými zvieratami sa spomalil hmotnostný vývoj. Hematologické a biochemické hodnoty ostali nezmenené. Histologicky sa našlo zhrubnutie mikrofolikulov v tyreoidei ako aj hypoplázia hematopoetického tkaniva v kostnej dreni. Zvolená dávka zodpovedá cca 15-násobku dennej dávky sulfametoxazolu a trimetoprimu u človeka.

Mutagénny a onkogénny vplyv

Sulfametoxazol

Pre sulfametoxazol sa nerobili vyšetrenia na mutagénny potenciál.

Sulfametoxazol vytvára u potkanov karcinóm štítnej žľazy. Zdá sa, že tento výsledok je špecifický pre tento druh pokusného zvieraťa a pre človeka to nemá klinický význam.

Trimetoprim

Pre trimetoprim sú v odbornej literatúre popri negatívnych nálezoch aj upozornenia na mutagénne účinky. Trimetoprim sa v zásade zaraďuje do podozrivej triedy látok antagonistov kyseliny listovej. In vivo vyšetrenia na objasnenie jeho klasického klastogénneho účinku pozorovaného vo vysokých koncentráciách in vitro doteraz chýbajú.

Keďže neexistujú žiadne dlhodobé štúdie na zvieratách, je možné okrem mutagénneho účinku očakávať aj jeho karcinogénny účinok.

Reprodukčná toxicita

U potkanov sa pri vysokých dávkach (nad 180 mg/kg) vyskytli malformácie a embryoletálne účinky. Pozorovalo sa aj ovplyvnenie pôrodnej hmotnosti a životaschopnosti potomkov. U samíc a samcov potkanov sa nezaznamenali poruchy fertility, avšak sú upozornenia na poruchy spermatogenézy u mužov po mesačnej liečbe

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

zemiakový škrob

mastenec

stearan horečnatý polyvinylalkohol propylénglykol metylparabén propylparabén

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3  Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 ^oC v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

BISEPTOL 120: PVC/Alu blister alebo sklenená liekovka z hnedého skla s polyetylénovou zátkou Veľkosť balenia: 20 tabliet

BISEPTOL 480: PVC/Alu blister

Veľkosť balenia: 28 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pabianickie Zaklady Farmaceutyczne Polfa S.A.

ul. Marsz. J. Pilsudskiego 5

95–200 Pabianice

Poľsko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

BISEPTOL 120: 42/0332/18-S

BISEPTOL 480: 42/0074/91-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 11. októbra 1991

Dátum posledného predĺženia: 12. decembra 2006