BISOBELA 2,5 mg tablety - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

BISOBELA 2,5 mg tablety

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 2,5 mg bisoprololium­fumarátu.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Tablety sú biele podlhovasté neobalené, s deliacou ryhou na vrchnej a spodnej časti, s nasledujúcimi identifikačnými označeniami: BI a označením 2,5 na každej strane deliacej ryhy.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Liečba chronického srdcového zlyhávania s redukovanou systolickou ventrikulárnou funkciou spolu s ACE inhibítormi, diuretikami, prípadne srdcovými glykozidmi. (Ďalšie informácie, pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Štandardná liečba chronického srdcového zlyhávania zahŕňa ACE inhibítor (alebo blokátor receptora pre angiotenzín v prípade neznášanlivosti ACE inhibítora), betablokátor, diuretikum a v prípade potreby srdcové glykozidy.

Pri začatí liečby bisoprololom musia byť pacienti stabilizovaní (bez akútneho zlyhávania).

Odporúča sa, aby mal ošetrujúci lekár skúsenosti s liečbou chronického srdcového zlyhávania. Počas fázy titrácie sa môže objaviť prechodné zhoršenie srdcového zlyhávania, hypotenzie alebo bradykardie.

Dávkovanie

Fáza titrácie

Liečbu chronického zlyhávania srdca bisoprololom je potrebné vytitrovať.

Liečba bisoprololom sa má začať postupnou titráciou dávky podľa nasledujúcich krokov:

1,25 mg raz denne počas 1 týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na 2,5 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

3,75 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

7,5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

10 mg raz denne, ako udržiavaciu liečebnú dávku.

Maximálna odporúčaná dávka je 10 mg raz denne.

Počas fázy titrácie sa odporúča sledovanie životných funkcií (akcia srdca, tlak krvi) a príznakov zhoršenia srdcového zlyhávania. Príznaky sa môžu objaviť už v priebehu prvého dňa po začatí terapie.

Úprava dávky

• V prípade, že maximálna odporúčaná dávka nie je dobre tolerovaná, môže sa zvážiť postupné znižovanie dávky.

• V prípade prechodného zhoršenia zlyhania srdca, hypotenzie alebo bradykardie sa odporúča opäť zvážiť dávkovanie súbežne prebiehajúcej liečby. Možno bude potrebné dočasné zníženie dávky bisoprololu alebo prerušenie liečby.

• V prípade zvažovania prerušenia liečby sa odporúča postupné znižovanie dávky, vzhľadom na to, že náhle vysadenie môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu pacienta.

Liečba chronického srdcového zlyhávania bisoprololom je zvyčajne dlhodobá.

Spôsob podávania

Tablety bisoprololu sa majú užívať ráno a môžu sa užívať s jedlom. Majú sa prehltnúť s tekutinou a nesmú sa hrýzť.

Zvláštne skupiny pacientov

Pacienti s poškodením funkcie obličiek alebo pečene

Nie sú žiadne údaje o farmakokinetike bisoprololu u pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním a poškodením funkcie pečene alebo obličiek. V titrácii dávky smerom nahor sa preto u týchto pacientov musí postupovať so zvýšenou opatrnosťou.

Starší ľudia

Nie je potrebná úprava dávky.

Pediatrická populácia

S bisoprololom nie sú skúsenosti v detskom veku, preto sa jeho používanie u detí neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním, ktorí majú:

• akútne srdcové zlyhanie alebo opakované epizódy dekompenzácie srdcového zlyhania, ktoré vyžadujú i.v. inotropnú terapiu
• kardiogénny šok
• AV blokádu druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora)
• syndróm chorého sínusu
• sinoatriálnu blokádu
• bradykardiu s frekvenciou nižšou ako 60 úderov/min pred začatím liečby
• hypotenziu (systolický krvný tlak menej ako 100 mm Hg)
• ťažkú bronchiálnu astmu alebo ťažkú chronickú obštrukčnú bronchopulmonálnu chorobu
• posledné štádiá periférnej arteriálnej obštrukčnej choroby a Raynaudov syndróm
• neliečený feochromocytóm (pozri časť 4.4)
• metabolickú acidózu
• hypersenzitivitu na bisoprolol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

Liečba stabilizovaného chronického srdcového zlyhania bisoprololom sa má začať špeciálnou iniciačnou titráciou (pozri časť 4.2).

Najmä u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa nesmie liečba bisoprololom ukončiť náhle, pokiaľ to nie je jednoznačne indikované, pretože to môže viesť k prechodnému zhoršeniu srdcového ochorenia (pozri časť 4.2).

Opatrenia

Začatie liečby bisoprololom vyžaduje pravidelné sledovanie. Dávkovanie a spôsob užívania sú uvedené v časti 4.2.

Nie sú zatiaľ skúsenosti pri liečbe srdcového zlyhávania bisoprololom u pacientov s nasledovnými chorobami:

• inzulín-dependentný diabetes mellitus (typ I)
• ťažké poškodenie funkcie obličiek
• ťažké poškodenie funkcie pečene
• reštrikčná kardiomyopatia
• vrodené choroby srdca
• hemodynamicky závažné organické chlopňové chyby
• infarkt myokardu počas posledných 3 mesiacov.
• diabetes mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi; môžu sa maskovať symptómy hypoglykémie
• prísnom hladovaní
• pokračujúcej desenzibilizačnej liečbe. Podobne ako iné betablokátory, bisoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba adrenalínom nemá vždy očakávaný terapeutický efekt.
• AV blokáde prvého stupňa
• Prinzmetalovej angíne pektoris
• periférnej arteriálnej obštrukčnej chorobe (najmä na začiatku liečby sa môže vyskytnúť zhoršenie príznakov)
• celkovej anestézii.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Blokátory kalciových kanálov typu verapamilu a v menšom množstve typu diltiazému: negatívny vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie.

Intravenózne podávania verapamilu u pacientov s liečbou betablokátormi môže viesť k ťažkej hypotenzii a atrioventrikulárnej blokáde.

Antiarytmiká I.triedy (napr. chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón): môže dôjsť k predĺženiu atrioventriku­lárneho vedenia a k zvýšeniu negatívneho inotropného účinku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva, ako sú klonidín a iné (napr. metyldopa, moxonodín, rilmenidín): súbežným užívaním centrálne pôsobiacich antihypertenzív sa môže zvýšiť riziko zlyhania srdca v dôsledku zníženia centrálneho sympatického tonusu (spomalenie frekvencie srdcovej činnosti a zníženie srdcového minútového objemu, vazodilatácia). Náhle vysadenie betablokátorov, môže spôsobiť zvýšenie rizika „spätnej hypertenzie“.

Kombinácie, pri ktorých je potrebná zvýšená opatrnosť

Blokátory kalciových kanálov typu dihydropyridín, ako sú felodipín a amlodipín: súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhaním srdca.

Antiarytmiká triedy III ( napr. amiodarón): môže dôjsť k ovplyvneniu atrioventriku­lárneho prevodu.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.

Parasympatiko­mimetiká: súbežné užívanie môže viesť k predĺženiu atrioventriku­lárneho vedenia a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Inzulín aperorálne antidiabetiká: intenzifikácia účinku znižujúceho hladinu cukru v krvi. Blokáda P-adrenergických receptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej anestézii nájdete v časti 4.4).

Srdcové glykozidy: zníženie srdcovej frekvencie, predĺženie času atrioventriku­lárneho vedenia.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu znížiť hypotenzný účinok bisoprololu.

Deriváty ergotamínu: exacerbácia periférnych cirkulačných porúch.

fi-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín): kombinácia s bisoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú B- aj a-adrenoceptory (napr. noradrenalín, adrenalín): Kombináciou s bisoprololom môže dôjsť k prejavu účinkov týchto liekov na zúženie krvných ciev pomocou a-adrenoceptorov, vedúcich k zvýšeniu krvného tlaku a k exacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych B-blokátorov.

Súbežné užívanie iných antihypertenzív ako aj iných liekov s hypotenzným účinkom (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny) môže viesť ku zvýšenému riziku hypotenzie.

Kombinácie, ktoré treba zvážiť

Meflochín: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zvýšený hypotenzný účinok betablokátorov, ale aj zvýšenie rizika hypertenznej krízy.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Betablokátory znižujú perfúziu placenty, čo bolo dávané do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom a predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betablokátormi, uprednostňujú sa P1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bisoprolol sa neodporúča užívať počas gravidity okrem prípadov, ak je to nevyhnutné. Ak je liečba bisoprololom nevyhnutná, je potrebné monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade škodlivých účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Hypoglykemické symptómy a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Laktácia

Nie je známe, či sa tento liek vylučuje do materského mlieka, preto sa dojčenie počas podávania bisoprololu neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V štúdii pacientov s koronárnou chorobou srdca bisoprolol nezhoršil schopnosť vedenia vozidiel. Nakoľko sú prítomné individuálne rozdiely v reakciách na liek, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti vedenia vozidla alebo obsluhy strojov. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom požití alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je zoradená podľa nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté (> 1/10)

Časté (> 1/100 až < 1/10)

Menej časté (> 1/1 000 až < 1/100)

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000)

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Laboratórne vyšetrenia:

Zriedkavé: zvýšenie triglyceridov, zvýšenie pečeňových enzýmov (ALT, AST)

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Veľmi časté: bradykardia

Časté: zhoršenie srdcového zlyhania

Menej časté: poruchy AV-vedenia

Poruchy nervového systému:

Časté: malátnosť, bolesti hlavy

Zriedkavé: synkopa

Poruchy oka:

Zriedkavé: zníženie tvorby sĺz (zvážiť u pacientov, ktorí používajú kontaktné šošovky)

Veľmi zriedkavé: konjunktivitída

Poruchy ucha a labyrintu:

Zriedkavé: zhoršenie sluchu

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo obštrukčnou chorobou

dýchacích ciest v anamnéze

Zriedkavé: alergická rinitída

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

Časté: ťažkosti gastrointesti­nálneho traktu ako nauzea, vracanie, hnačka, zápcha

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Zriedkavé: reakcie hypersenzitivity (svrbenie, sčervenanie pokožky, vyrážka)

Veľmi zriedkavé: betablokátory môžu vyvolať psoriázu alebo indukovať psoriáze podobné vyrážky, alopécia

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Menej časté: svalová slabosť, kŕče

Cievne poruchy:

Časté: pocit chladných a meravých končatín, hypotenzia

Menej časté: ortostatická hypotenzia

Celkové ochorenia

Časté: asténia, únava

Ochorenia pečene a žlčových ciest:

Zriedkavé: hepatitída

Ochorenia reprodukčného systému a prsníkov:

Zriedkavé: poruchy potencie

Psychiatrické poruchy a ochorenia

Menej časté: poruchy spánku, depresia

Zriedkavé: nočné mory, halucinácie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom |národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Pri predávkovaní (napr. denná dávka 15 mg miesto 7,5 mg) bola zaznamenaná AV blokáda tretieho stupňa, bradykardia a závraty.

Najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní P-blokátorom, sú : bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia. Doposiaľ bolo hlásených len málo prípadov predávkovania bisoprololom (maximum: 2000 mg) u pacientov trpiacich hypertenziou a /alebo koronárnou chorobou srdca s prejavom bradykardie a/alebo hypotenzie všetci pacienti sa uzdravili. V senzitivite na jednu vysokú dávku bisoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví. Preto je nutné začať liečbu týchto pacientov s postupnou titráciou dávky smerom nahor podľa schémy uvedenej v časti 4.2.

Liečba

Celkovo je pri predávkovaní potrebné prerušiť liečbu bisoprololom a poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu. Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný. Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné P-blokátory je potrebné v prípade klinických prejavov zvážiť nasledujúce opatrenia.

Bradykardia: podať atropín intravenózne. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek s pozitívnym chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: podať intravenózne tekutiny a vazopresory. Užitočné sa javí i intravenózne podanie glukagónu.

AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): pacientov je potrebné starostlivo monitorovať, podať izoprenalín v infúzii alebo transvenózne zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie srdcového zlyhania : podať i.v. diuretiká, inotropné látky, vazodilatačné li­eky.

Bronchospazmus: podať bronchodilatačnú liečbu, ako napr. izoprenalín, P2 -sympatikomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: podať i.v. glukózu.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: kardiaká, selektívny betablokátor.

ATC kód: C07AB07

Bisoprolol je silný, vysoko selektívny blokátor p-adrenoreceptora bez prirodzeného sympatikomime­tického účinku. Spôsob účinku pri hypertenzii je nejasný podobne ako u iných p-blokátorov. Avšak je známe, že bisoprolol výrazne potláča plazmatickú renínovú aktivitu.

U pacientov s angínou pektoris blokáda p-receptorov znižuje akciu srdca, a tým znižuje potrebu kyslíka.

Bisoprolol má podobné lokálne anestetické vlastnosti ako propranolol.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Bisoprolol sa po perorálnom podaní absorbuje a má biologickú dostupnosť asi 90 %. Asi 30 % bisoprololu sa viaže na plazmatické proteíny.

Distribúcia

Distribučný objem je 3,5 l/kg. Úplný klírens je približne 15 1/h. Polčas v plazme v trvaní 10–12 h vytvára 24-hodinový účinok pri dávkovaní raz denne.

Eliminácia

Bisoprolol sa vylučuje z tela dvoma cestami. 50 % sa metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity, ktoré sa potom vylučujú obličkami. Ostávajúcich 50 % sa vylučuje obličkami v nezmenenej forme. Keďže eliminácia sa v rovnakej miere odohráva v obličkách a pečeni, nie je potrebná úprava dávky u pacientov so zhoršenou hepatálnou funkciou alebo s renálnou insuficienciou. Farmakokinetika u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním a so zhoršením pečeňovej alebo renálnej funkcie nebola študovaná.

Linearita

Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávislá od veku.

U pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním (NYHA III) sú sérové koncentrácie bisoprololu vyššie a polčas je v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi dlhší. Maximálna sérová koncentrácia v rovnovážnom stave pri dennej dávke 10 mg je 64±21 ng/ml a polčas je 17±5 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí, ako iné P-blokátory, bisoprolol bol vo vysokých dávkach toxický pre matku (znížený príjem jedla a znížená telesná hmotnosť) a embryo/plod (zvýšená incidencia resorpcií, znížená pôrodná hmotnosť potomka, retardácia psychického vývoja), ale nebol teratogénny.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1.   Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy mikrokryštalická celulóza E 460 magnézium­stearát E 572 krospovidón E 1202

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 ^oC.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVdC/Al blister v papierovej škatuľke s potlačou. Každá škatuľka obsahuje 30 alebo 60 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BELUPO, s.r.o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava, Slovenská republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:17­.12.2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: