BISOBELA 5 mg tablety - súhrnné informácie

1- NÁZOV LIEKU

BISOBELA 5 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 5 mg bisoprololium­hemifumarátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1. Pomocné látky so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Každá 5 mg tableta BISOBELY obsahuje 135,20 mg monohydrátu laktózy.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tablety.

Tablety sú škvrnité svetložlté, okrúhle a konvexné, s nasledujúcimi identifikačnými označeniami: BI v strede nad deliacou ryhou, 5 pod deliacou ryhou.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• > Hypertenzia.

• > Chronická stabilná angina pectoris.

• > Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania so zníženou systolickou funkciou ľavej srdcovej komory, podávaná spolu s ACE-inhibítormi, diuretikami a prípadne srdcovými glykozidmi (ďalšie informácie sú uvedené v časti 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávkovanie sa má upraviť individuálne. Odporúča sa začať s najnižšou možnou dávkou. U niektorých pacientov môže byť primeraná dávka 5 mg denne. Zvyčajná dávka je 10 mg jedenkrát denne, s maximálnou odporúčanou dávkou 20 mg denne.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <20 ml/min)

a u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa neodporúča prekročiť dennú dávku 10 mg bisoprololium­hemifumarátu. Táto dávka sa môže prípadne rozdeliť na dve dávky.

Starší pacienti

Za normálnych okolností nie je potrebné upraviť dávkovanie. Odporúča sa liečbu začať najnižšou

možnou dávkou.

Ukončenie liečby

Liečba sa nesmie ukončiť náhle (pozri časť 4.4). Dávkovanie sa má znižovať pomaly, pričom dávka sa má každý deň znížiť o polovicu.

Štandardná liečba chronického srdcového zlyhania pozostáva z podávania ACE-inhibítora (alebo blokátora receptorov angiotenzínu v prípade neznášanlivosti ACE-inhibítorov), betablokátora, diuretík a v prípade potreby srdcových glykozidov. Pred začiatkom liečby bisoprololom by pacienti mali byť stabilizovaní (bez akútneho zlyhania).

Odporúča sa, aby mal ošetrujúci lekár skúsenosti s liečbou chronického srdcového zlyhania.

Počas titračnej fázy i neskôr sa môže dostaviť prechodné zhoršenie srdcového zlyhania, hypotenzia alebo bradykardia.

Titračná fáza

Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom si vyžaduje titračnú fázu.

Liečbu bisoprololom je potrebné začať postupným zvyšovaním dávky podľa nasledujúcej schémy:

• – 1,25 mg jedenkrát denne počas 1 týždňa; ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• – 2,5 mg jedenkrát denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• – 3,75 mg jedenkrát denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• – 5 mg jedenkrát denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• – 7,5 mg jedenkrát denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• – 10 mg jedenkrát denne, ako udržiavaciu liečebnú dávku.

Nie každé odporúčané dávkovanie je možné realizovať pomocou týchto tabliet. V takom prípade je možné použiť iné tablety.

Maximálna odporúčaná dávka je 10 mg jedenkrát denne.

Počas titračnej fázy sa odporúča dôkladne sledovať vitálne funkcie (srdcová frekvencia, krvný tlak) a známky zhoršenia srdcového zlyhania. Symptómy sa môžu objaviť už počas prvého dňa po začatí liečby.

Zmena liečby

• V prípade intolerancie maximálnej odporúčanej dávky, je vhodné zvážiť postupné zníženie dávkovania.

• V prípade prechodného zhoršenia srdcového zlyhania, hypotenzie alebo bradykardie sa odporúča prehodnotiť dávkovanie sprievodnej liečby. Môže byť tiež potrebné znížiť dočasne dávku bisoprololu alebo sa môže zvážiť ukončenie liečby.

Po stabilizácii pacienta je potrebné vždy zvážiť opätovné nasadenie a/alebo zvýšenie dávky bisoprololu.

Ak sa lekár rozhodne prerušiť, resp. ukončiť liečbu, odporúča sa postupné znižovanie dávky, keďže náhle ukončenie liečby môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu pacienta.

Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom je zvyčajne dlhodobá.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov trpiacich chronickým srdcovým zlyhaním a poruchou funkcie obličiek alebo pečene nie sú k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa farmakokinetických vlastností bisoprololu. U tejto populácie je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť pri zvyšovaní dávky.

Starší pacienti

Nie je potrebné upraviť dávkovanie.

Pediatrická populácia

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím bisoprololu u detí a dospievajúcich, preto sa jeho použitie

neodporúča.

Spôsob podávania

BISOBELA 5 mg tablety sa podávajú perorálne.

Tablety sa majú užívať ráno, môžu sa užívať počas jedla. Tablety sa majú prehltnúť vcelku a zapiť tekutinou.

4.3  Kontraindikácie

Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov s/so :

• akútnym zlyhaním srdca alebo počas epizód dekompenzácie zlyhania srdca vyžadujúcich intravenóznu inotropnú liečbu,
• kardiogénnym šokom,
• AV blokádou druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),
• syndrómom chorého sínusového uzla (sick sinus syndróm),
• sinoartriálnou blokádou,
• symptomatickou bradykardiou,
• symptomatickou hypotenziou,
• závažnou bronchiálnou astmou alebo závažným chronickým pľúcnym obštrukčným ochorením,
• závažnou formou okluzívneho ochorenia periférnych tepien alebo závažnou formou Raynaudovho syndrómu,
• neliečeným feochromocytómom (pozri časť 4.4),
• metabolickou acidózou,
• precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Platí len pre chronické srdcové zlyhanie:

Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom sa má začať s veľmi presnou titračnou fázou (pozri časť 4.2).

Platí pre všetky indikácie:

Obzvlášť u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba bisoprololom nemá ukončiť náhle, ak to nie je jasne indikované, pretože môže dôjsť k prechodnému zhoršeniu stavu srdca (pozri odsek 4.2).

Platí len pre hypertenziu alebo anginu pectoris:

Bisoprolol sa musí užívať opatrne u pacientov trpiacich hypertenziou alebo anginou pectoris a sprievodným zlyhaním srdca.

Platí len pre chronické srdcové zlyhanie:

Začiatok a ukončenie liečby stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom si vyžaduje pravidelné sledovanie pacienta. Dávkovanie a spôsob podávania je uvedený v časti 4.2.

Nie sú žiadne terapeutické skúsenosti s použitím bisoprololu pri srdcovom zlyhaní u pacientov s nasledujúcimi ochoreniami a stavmi:

• inzulín dependentný diabetes mellitus (typ I),
• závažná porucha funkcie obličiek,
• závažná porucha funkcie pečene,
• reštriktívna kardiomyopatia,
• vrodené srdcové ochorenie,
• hemodynamicky významné organické ochorenie srdcových chlopní,

Platí pre všetky indikácie:

Bisoprolol sa musí opatrne užívať v nasledovných prípadoch:

• diabetes mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glykémie. Symptómy hypoglykémie (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie) môžu byť maskované.
• prísna hladovka,
• pokračujúca desenzibilizačná liečba. Bisoprolol môže podobne ako iné p-blokátory zvýšiť citlivosť na alergény, ako aj závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba epinefrínom nemá vždy očakávaný terapeutický účinok,
• AV blokáda prvého stupňa,
• Prinzmetalova angína,
• okluzívne ochorenie periférnych tepien. Zvýraznenie ťažkostí sa môže objaviť zvlášť na začiatku liečby.

4.5 Liekové a iné interakcie

Meflochinín: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoamínoxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zvýšený hypotenzný účinok betablokátorov, ale aj vyššie riziko hypertenznej krízy.

Rifampicín: mierne zníženie polčasu rozpadu bisoprololu, pravdepodobne pôsobením pečeňových enzýmov metabolizujúcich lieky. Za normálnych okolností nie je nutné upravovať dávkovanie.

Deriváty ergotamínu: zhoršenie porúch periférneho krvného obehu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Betareceptorové blokátory vo všeobecnosti znižujú perfúziu placenty, čo bolo dávané do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterínnou smrťou, potratom a predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betareceptorovými blokátormi, uprednostňujú sa pi-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

BISOBELA sa nemá užívať počas gravidity okrem prípadov, ak je to nevyhnutné. Ak sa zváži, že je potrebná liečba bisoprololom, je potrebné monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade škodlivých účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Hypoglykemické symptómy a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní života.

Laktácia

Nie je známe, či sa bisoprolol vylučuje do materského mlieka. Taktiež nie je známe, či je bezpečné vystaviť dojča účinkom bisoprololu. Počas užívania BISOBELY sa preto neodporúča dojčiť.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V štúdii skúmajúcej pacientov s koronárnym ochorením srdca bisoprolol nenarušil schopnosť viesť vozidlá. Keďže sú prítomné individuálne rozdiely v reakciách na liek, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti vedenia vozidla alebo používať stroj. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom požití alkoholu.

4.8  Nežiaduce účinky

Veľmi časté (>10%), časté (>1% a <10%), menej časté (>0,1% a <1%), zriedkavé (>0,01% a <0,1%), veľmi zriedkavé (<0,01%).

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: zvýšená hladina triglyceridov, zvýšená hladina pečeňových enzýmov

(ALAT, ASAT)

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Veľmi časté: bradykardia (u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním)

Časté: zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania (u pacientov s chronickým

srdcovým zlyhaním)

Menej časté: poruchy AV-vedenia, zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania

(u pacientov s hypertenziou alebo anginou pectoris); bradykardia (u pacientov s hypertenziou alebo anginou pectoris)

Poruchy nervového systému

Časté: závraty*, bolesť hlavy*

Zriedkavé: mdloby

Poruchy oka

Zriedkavé: zníženie tvorby sĺz (je potrebné zobrať do úvahy, ak pacient používa

kontaktné šošovky)

Veľmi zriedkavé: konjunktivitída

Poruchy ucha a labyrintu

Zriedkavé: poruchy sluchu

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo

s anamnézou obštrukčného ochorenia dýchacích ciest

Zriedkavé: alergická rinitída

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka,

zápcha

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie (svrbenie, sčervenanie, vyrážka)

Veľmi zriedkavé: alopécia. Beta-blokátory môžu vyprovokovať alebo zhoršiť psoriázu, alebo vyvolať vyrážku podobnú psoriáze

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: svalová slabosť a kŕče

Poruchy ciev

Časté: pocit chladu alebo znecitlivenia končatín, hypotenzia, najmä

u pacientov so srdcovým zlyhaním

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: asténia (u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním), únava*

Menej časté: asténia (u pacientov s hypertenziou alebo anginou pectoris)

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: hepatitída

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Zriedkavé: poruchy potencie

Psychické poruchy

Menej časté: depresia, poruchy spánku

Zriedkavé: nočné mory, halucinácie

Platí len pre hypertenziu alebo anginu pectoris:

*Tieto symptómy sa objavujú najmä na začiatku terapie. Vo všeobecnosti sú mierne a zvyčajne ustúpia do 1–2 týždňov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní beta-blokátorom, sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútne srdcové zlyhanie a hypoglykémia. Skúsenosti s predávkovaním bisoprololom sú obmedzené, bolo hlásených len niekoľko prípadov predávkovania bisoprololom. Bola zaznamenaná bradykardia a/alebo hypotenzia. Všetci pacienti sa uzdravili. V senzitivite na jednu vysokú dávku bisoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví.

Liečba

Celkovo je pri predávkovaní potrebné prerušiť liečbu bisoprololom a postihnutému poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu.

Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné p-blokátory je v prípade klinického dohľadu nutné zvážiť nasledujúce celkové opatrenia.

Bradykardia: Podať atropín intravenózne. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek s pozitívnym chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: Treba intravenózne podať tekutiny a vazopresory. Užitočný môže byť intravenózny glukagón.

AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): Pacientov je potrebné starostlivo monitorovať a liečiť infúziou izoprenalínu alebo zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie srdcového zlyhania: Intravenózne podanie diuretík, inotropných látok, vazodilatačných liekov.

Bronchospazmus: Podať bronchodilatačnú liečbu, napr. izoprenalín, p2-sympatomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: Intravenózne podanie glukózy. Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina: selektívne beta-blokátory

ATC kód: C07AB07

Bisoprolol je vysoko p-selektívny blokátor adrenoreceptorov, bez vnútornej sympatikomimetickej a relevantnej membránostabi­lizujúcej aktivity. Má len nízku afinitu k p2-receptorom hladkých svalov priedušiek a ciev, ako aj k p2-receptorom spojených s reguláciou metabolizmu. Preto u bisoprololu sa zvyčajne neočakáva ovplyvnenie odporu dýchacích ciest a ovplyvnenie metabolických účinkov sprostredkovaných p2-receptormi. Jeho p1-selektivita siaha až za terapeutické rozmedzie dávok.

Bisoprolol sa používa na liečbu hypertenzie, anginy pectoris a srdcového zlyhania. Spôsob účinku pri hypertenzii je nejasný podobne ako u iných p1-blokátorov. Avšak je známe, že bisoprolol výrazne potláča plazmatickú renínovú aktivitu.

Mechanizmus účinku pri angine pectoris: Bisoprolol blokádou srdcových p -receptorov inhibuje reakciu spôsobenú aktiváciou sympatického systému. V dôsledku toho dochádza k zníženiu srdcovej frekvencie a kontraktility myokardu, a tým sa znižuje potreba kyslíka srdcového svalu.

Indikácia lieku pri srdcovom zlyhaní bola predmetom štúdie CIBIS II (Cardiac Insufficiency Bisoprol). Z celkového počtu 2 647 pacientov 83% (n = 2 202) malo štádium triedy NYHA III a 17% (n = 445) malo triedu NYHA IV. Pacienti mali stabilné symptomatické systolické srdcové zlyhanie (echokardiograficky stanovená ejekčná frakcia < 35%). Celková úmrtnosť sa znížila zo 17,3% na 11,8% (relatívne zníženie o 34%). Bol sledovaný pokles náhlej smrti (3,6% vs 6,3%, relatívne zníženie o 44%) a znížený počet epizód srdcového zlyhania vyžadujúcich hospitalizáciu (12% vs 17,6%, relatívne zníženie o 36%). Taktiež bolo dokázané významné zlepšenie funkčného stavu podľa klasifikácie NYHA. Počas iniciácie a titrácie bisoprololu boli sledované hospitalizácie pre bradykardiu (0,53%), hypotenziu 0,23%) a akútnu dekompenzáciu (4,97%), avšak neboli častejšie než u placebovej skupiny (0%, 0,3%, a 6,74%). Počet fatálnych a mozgových príhod s trvalým poškodením počas celého trvania štúdie bol 20 v skupine s bisoprololom a 15 v placebovej skupine.

Do štúdie CIBIS III bolo zaradených 1 010 pacientov vo veku >65 rokov s ľahkým až stredným chronickým srdcovým zlyhaním (CHSZ; podľa klasifikácie NYHA II alebo III) a mali ejekčnú frakciu ľavej komory <35%, ktorí neboli predtým liečení ACE-inhibítormi, p -blokátormi alebo blokátormi receptorov angiotenzínu. Pacienti podstúpili kombinovanú liečbu bisoprololom a enalaprilom po dobu 6 až 24 mesiacov, po úvodnej 6-mesačnej liečbe bisoprololom alebo enalaprilom.

Pri použití bisoprololu počas úvodnej 6-mesačnej liečby bol pozorovaný výskyt častejšieho zhoršenia chronického srdcového zlyhania. Pri hodnotení výsledkov bolo zistené, že primárna liečba bisoprololom je porovnateľná s primárnou liečbou enalaprilom, i keď celková mortalita a hospitalizácia bola podobná (32,4% v skupine liečenej bisoprololom vs 33,1% v skupine liečenej enalaprilom).

Štúdia dokazuje, že bisoprolol je možné používať aj u starších pacientov s ľahkou až strednou formou chronického srdcového zlyhania.

Bisoprolol sa tiež používa pri liečbe hypertenzie a anginy pectoris.

U pacientov s anginou pectoris blokáda p-receptorov znižuje srdcovú frekvenciu a spotrebu kyslíka.

Pri akútnom podaní u pacientov s koronárnou chorobou srdca bez chronického srdcového zlyhania znižuje srdcovú frekvenciu a systolický objem a teda aj minútový srdcový objem a spotrebu kyslíka. Pri chronickom podávaní sa na začiatku zvýšená periférna rezistencia znižuje.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Bisoprolol je takmer úplne absorbovaný z gastrointes­tinálneho traktu. Spolu s veľmi malým účinkom prvého prechodu pečeňou vedie k vysokej, približne 90% biologickej dostupnosti.

Distribúcia

Väzba bisoprololu na plazmatické proteíny je približne 30 %. Distribučný objem je 3,5 l/kg. Celkový klírens je približne 15 l/h.

Eliminácia

Polčas plazmatickej eliminácie (10–12 hodín) pri dávkovaní raz denne poskytuje 24-hodinovú účinnosť.

Bisoprolol sa z tela vylučuje dvomi cestami, 50 % sa metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity, ktoré sa potom vylúčia obličkami. Zvyšných 50 % sa vylúči obličkami v nemetabolizovanej forme. Keďže eliminácia prebieha v obličkách a v pečeni v rovnakom rozsahu, u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo s renálnou insuficienciou nie je potrebné upraviť dávkovanie.

Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávisí od veku.

U pacientov s chronickým zlyhaním srdca (III. stupeň podľa NYHA) sú plazmatické hladiny bisoprololu v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi vyššie a polčas je predĺžený. Maximálna plazmatická koncentrácia v rovnovážnom stave pri dennej dávke 10 mg je 64±21 ng/ml a polčas je 17±5 hodín.

Farmakokinetika u pacientov so stabilným chronickým srdcovým zlyhaním a so zhoršením pečeňovej alebo renálnej funkcie nebola študovaná.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Bisoprolol vo vysokých dávkach, podobne ako iné p-blokátory, zapríčinil toxicitu u matiek (znížený príjem potravy a pokles telesnej hmotnosti) a embrya/plodu (zvýšený výskyt resorpcií, znížená pôrodná hmotnosť, retardovaný fyzický vývoj), ale nebol teratogénny.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy

Mikrokryštalická celulóza E 460

Stearan horečnatý E 572 Krospovidón E 1201 Žlté farbivo PB 22812 (monohydrát laktózy, žltý oxid železitý (E 172)

6.2 Inkompati­bility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

BISOBELA 5 mg tablety sú balené v PVC/PVdC/Al blister v papierovej škatuľke s potlačou. Každá škatuľka obsahuje 30 tabliet alebo 50 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BELUPO, s.r.o., Cukrová 14,

811 08 Bratislava, Slovenská republika

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLO

41/0045/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE