Bisoprolol-ratiopharm 5 mg - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

Bisoprolol-ratiopharm 5 mg

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 5 mg bisoprololium­fumarátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Bledožlté mramorovité okrúhle bikonvexné tablety označené „5“ a s poliacou ryhou na jednej strane a hladké na druhej strane.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Hypertenzia.

Chronická stabilná angína pektoris.

4.2 Dávkovanie a spôsob podania

Dávkovanie

Dávkovanie sa má upravovať individuálne. Odporúča sa začať s najnižšou možnou dávkou.

U niektorých pacientov môže byť primeranou dávkou 5 mg na deň. Zvyčajná dávka je 10 mg 1-krát denne. Maximálna odporúčaná dávka je 20 mg denne.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov s ťažkouporuchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) a u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča, aby sa denná dávka 10 mg bisoprololium­fumarátu neprekročila.

Starší pacienti

Zvyčajne nie je potrebné upravovať dávkovanie. Odporúča sa začať liečbu s najnižším možným dávkovaním.

Pediatrická populácia

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím bisoprololu u detí, preto sa jeho použitie u detí neodporúča.

Prerušenie liečby

Liečba sa nemá náhle prerušiť (pozri časť 4.4). Dávkovanie sa má znižovať pomaly s týždňovým intervalom zníženia dávky na polovicu.

Spôsob podávania

Bisoprolol-ratiopharm 5 mg sú tablety určené na perorálne užitie.

4.3 Kontraindikácie

Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov s/so:

• precitlivenosťou na bisoprolol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
• akútnym zlyhaním srdca alebo počas epizód obehovej dekompenzácie vyžadujúce i.v. inotropnú liečbu;
• kardiogénnym šokom;
• AV blokom druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora);
• syndrómom chorého sínusu;
• sinoatriálnou blokádou;
• symptomatickou bradykardiou (menej ako 60 úderov za min.) pred začatím liečby;
• symptomatickou hypotenziou (systolický krvný tlak menej ako 100 mm Hg);
• ťažkou bronchiálnou astmou alebo ťažkou pľúcnou obštrukčnou chorobou;
• závažnou formou okluzívneho ochorenia periférnych tepien alebo závažnou formou Raynaudovho syndrómu;
• neliečeným feochromocytómom (pozri časť 4.4);
• metabolickou acidózou;
• závažným štádiom periférnej cirkulačnej nedostatočnosti a súčasné užívanie inhibítorov MAO (výnimka: inhibítory MAO-B);
• kombináciou s floktafenínom a sultopridom (pozri časť 4.5);
• gravidita a laktácia, keďže nie sú doteraz dostatočné skúsenosti u ľudí. Pokusy na zvieratách nepotvrdzujú poškodenie v gravidite alebo u detí (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Obzvlášť u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba bisoprololom nemá ukončiť náhle, ak to nie je jasne indikované, pretože môže dôjsť k prechodnému zhoršeniu stavu srdca.

Kombinácia s amiodarónom sa neodporúča pre riziko porúch automatizmu, kontraktility a poruchy vedenia srdcového vzruchu (supresia kompenzačnej reakcie sympatika).

Bisoprolol sa musí opatrne užívať pri:

• – bronchospazme (astma bronchiale, obštrukčná choroba dýchacích ciest). Pri bronchiálnej astme alebo pri iných chronických obštrukčných chorobách dýchacích ciest, ktoré môžu vyvolávať podobné symptómy, sa odporúča súčasná bronchodilatačná liečba. U pacientov s astmou sa príležitostne môže objaviť zvýšenie odporu dýchacích ciest, a preto bude možno potrebné zvýšiť dávku P2-mimetík. Pred začatím liečby sa odporúča urobiť funkčné vyšetrenie,

• – súčasnej aplikácii inhalačných anestetík. U pacientov podstupujúcich celkovú anestéziu si musí byť anesteziológ vedomý p-blokády. Ak je nevyhnutné prerušenie betablokátorovej liečby pred chirurgickým zákrokom, prerušenie liečby má byť postupné a ukončené približne 48 hodín pred anestéziou,

• – diabetes mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glykémie. Symptómy hypoglykémie môžu byť maskované. Počas liečby bisoprololom sa má monitorovať glykémia,

• – tyreotoxikóze. Symptómy tyreotoxikózy môžu byť pri liečbe bisoprololom maskované.

• – striktnom pôste,

• – prebiehajúcej desenzibilizačnej liečbe. Tak ako aj iné p-blokátory bisoprolol môže zvýšiť citlivosť na alergény, ako aj závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba adrenalínom nemá vždy

• – AV bloku prvého stupňa,

• – Prinzmetalovej angíne pektoris. B-blokátory môžu zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s Prinzmetalovou angínou pektoris. Užívanie blokátorov B-1-selektívneho adrenoreceptora je možné pri ľahkých formách a len v kombinácii s vazodilatátormi,

• – okluzívnom ochorení periférnych tepien. Zvýraznenie ťažkostí sa môže objaviť zvlášť na začiatku liečby,

• – feochromocytóme (pozri časť 4.3). U pacientov s feochromocytómom sa bisoprolol nesmie podávať až do blokády a-receptorov,

• – preexistujúcej alebo floridnej psoriáze. U pacientov so psoriázou alebo so psoriázou v anamnéze je nutné pred podaním betablokátorov (napr. bisoprololu) starostlivo zhodnotiť riziko a prínos tejto liečby.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kontraindikované kombinácie

Floktafenín: Betablokátory môžu zabrániť kompenzačnej kardiovaskulárnej reakcii asociovanej

s hypotenziou alebo so šokom, ktorý môže byť indukovaný floktafenínom.

Sultoprid: Bisoprolol sa nemá súčasne podávať so sultopridom pre zvýšené riziko vzniku ventrikulárnej arytmie.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Antagonisty kalcia verapamilového typu a v menšej miere diltiazemového typu: Negatívny vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie. Intravenózna aplikácia verapamilu pacientom užívajúcim betablokátorovú liečbu môže viesť k závažnej hypotenzii a atrioventriku­lárnemu bloku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva: Súbežné užívanie centrálne pôsobiacich antihypertenzív môže viesť k poklesu srdcovej frekvencie, zníženiu srdcového výdaja a k vazodilatácii. Náhle vysadenie liečby môže zvýšiť riziko „rebound hypertenzie“.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem inhibítorov MAO-B): Zvyšujú hypotenzívny účinok betablokátorov, ale aj riziko hypertenzívnej krí­zy.

Kombinácie, pri ktorých je nutná zvýšená opatrnosť

Antiarytmiká I. triedy (napr. dizopyramid, chinidín): Môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventriku­lárneho vedenia a môže sa zvýšiť negatívne inotropný účinok (vyžaduje sa prísne klinické a EKG monitorovanie).

Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodarón): Môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventriku­lárneho vedenia.

Antagonisty kalcia (napr. dihydropyridínové deriváty): Súbežné užívanie môže zvýšiť riziko hypotenzie. U pacientov so srdcovým zlyhaním nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho narušenia činnosti srdcových komôr (funkcia ventrikulárnej pumpy).

Parasympatomi­metiká (vrátane takrínu): Súčasné užívanie môže predĺžiť čas atrioventriku­lárneho vedenia a zvýšiť riziko bradykardie.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky podávané pri liečbe glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.

Inzulín a perorálne antidiabetiká: Zosilnenie účinku znižujúceho glykémiu. Blokáda p-adrenoreceptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Anestetiká: Potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie. Pokračovanie p-blokády redukuje riziko arytmie pri zavedení a počas intubácie. Anesteziológ má byť informovaný o tom, že pacient užíva bisoprolol.

Srdcové glykozidy: Predĺženie času atrioventriku­lárneho prevodu, zníženie srdcovej frekvencie.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu znížiť hypotenzný účinok bisoprololu.

Inhibítory prostaglandín-syntetázy: Znižujú hypotenzívny účinok.

Deriváty ergotamínu: Exacerbujú poruchy periférnej cirkulácie.

Beta-sympatomimetiká: Kombinácia s bisoprololom môže znížiť účinky oboch liekov. Môže nastať hypertenzívna kríza alebo nadmerná bradykardia.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú fí- aj a-adrenoreceptory: Kombinácia s bisoprololom môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku.

V prípade alergie sa musia použiť vysoké dávky adrenalínu.

Užívaním spolu s antihyperten­zívami, ako aj s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť zníženie krvného tlaku (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny) môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie.

Rifampicín: Môže nastať mierne skrátenie polčasu bisoprololu, pravdepodobne indukciou hepatálnych metabolizujúcich enzýmov. Zvyčajne nie sú potrebné úpravy dávok.

Baklofén: Zvyšuje antihypertenzívny účinok.

Jódové kontrastné látky: Betablokátor môže zabrániť kompenzačnej kardiovaskulárnej reakcii asociovanej s hypotenziou alebo šokom indukovaným jódovou kontrastnou látkou.

Kombinácie, ktoré treba zvážiť

Meflochinín: Zvýšené riziko bradykardie.

Kortikosteroidy: Znižujú antihypertenzívny účinok (cez mechanizmus retencie vody a sodíka).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu mať škodlivé následky na graviditu, plod a/alebo novorodencov. Vo všeobecnosti blokátory p-adrenoreceptora redukujú placentárnu perfúziu, čo bolo asociované s retardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom alebo predčasným pôrodom. U plodu a novorodencov môžu nastať nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia, bradykardia).

Ak je liečba blokátormi p-adrenoreceptora nutná, v tom prípade je lepšie použiť blokátor p-1-adrenoreceptora.

Bisoprolol sa nemá užívať počas gravidity, ak to nie je nevyhnutné. Ak sa zváži, že je potrebná liečba bisoprololom, je potrebné monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade škodlivých účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Symptómy hypoglykémie a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní života.

Dojčenie

Nie je známe, či bisoprolol prechádza do materského mlieka u ľudí. Počas podávania bisoprololu sa preto neodporúča dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V štúdii u pacientov s koronárnou srdcovou chorobou neovplyvnil bisoprolol výkon pri riadení vozidiel. V závislosti od individuálnej odpovede pacientov na liečbu môže byť schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje znížená. To sa má zvážiť predovšetkým na začiatku liečby, pri zmene liečby alebo pri súčasnom požití alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Hlásené nežiaduce účinky sa všeobecne pripisujú farmakologickým vlastnostiam p-blokátorov.

Frekvencie nežiaducich účinkov sú zoradené nasledovne: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000 vrátane jednotlivých hlásení), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy nervového systému

Poruchy ucha a labyrintu

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka, zápcha

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie ako svrbenie, sčervenanie, vyrážka

Veľmi zriedkavé: alopécia. Betablokátory môžu vyvolať alebo zhoršiť psoriázu, alebo vyvolať

vyrážku podobnú psoriáze.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: svalová slabosť, svalové kŕče

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov Zriedkavé: poruchy potencie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: únava*

Menej časté: asténia

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: zvýšená hladina triglyceridov, zvýšená hladina pečeňových enzýmov (ALT,

AST)

* Tieto symptómy sa objavujú najmä na začiatku liečby. Vo všeobecnosti sú mierne a zvyčajne ustúpia do 1 – 2 týždňov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní beta-blokátorom, sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna srdcová insuficiencia a hypoglykémia. V senzitivite na jednu vysokú dávku bisoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví.

Liečba

V prípade predávkovania sa musí liečba bisoprololom prerušiť a je potrebné postihnutému poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu. Musí sa zabrániť resorpcii bisoprololu v gastrointes­tinálnom trakte; možno použiť výplach žalúdka, adsorbenciá (aktívne uhlie) a preháňadlá (síran sodný). Dýchanie sa musí monitorovať a podľa potreby použiť aj umelé dýchanie. Bronchospazmus možno dobre liečiť bronchodilatačnou liečbou, ako napr. izoprenalín alebo beta-2-sympatomimetiká. Kardiovaskulárne komplikácie sa majú liečiť symptomaticky. AV blok (II. alebo III. stupeň) vyžaduje monitorovanie a infúziu izoprenalínu, eventuálne transvenózne zavedenie kardiostimulátora. Bradykardia sa môže liečiť atropínom alebo M-metyl-atropínom v infúzii. Pokles krvného tlaku alebo šok sa môžu liečiť vazopresormi a náhradou plazmy alebo expandérmi. Hypoglykémiu možno liečiť i.v. roztokmi glukózy.

Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: selektívne betablokátory, ATC kód: C07AB07

Bisoprolol je účinný vysoko selektívny blokátor B1-adrenoreceptora bez sympatomimetickej aktivity. Rovnako ako pri iných B1-blokátoroch je spôsob účinku pri hypertenzii neznámy. Je však známe, že bisoprolol významne znižuje aktivitu renínu v plazme.

U pacientov s angínou pektoris blokovanie B-receptorov znižuje aktivitu srdca, a tým znižuje spotrebu kyslíka.

Bisoprolol má podobné lokálne anestetické vlastnosti ako propranolol.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Bisoprolol sa takmer kompletne absorbuje v gastrointes­tinálnom trakte. Spolu s veľmi nízkym efektom prvého prechodu pečeňou je zabezpečená jeho približne 90% dostupnosť. Väzba bisoprololu na proteíny plazmy je okolo 30 %. Distribučný objem je 3,5 l/kg. Celkový klírens je približne 15 l/h.

Polčas eliminácie z plazmy (10 – 12 hodín) umožňuje 24-hodinový účinok po podaní dávky jedenkrát za deň.

Bisoprolol sa vylučuje z tela dvoma spôsobmi, 50 % sa metabolizuje v pečeni na neaktívne metabolity, ktoré sa potom vylučujú obličkami. Zvyšných 50 % sa vylučuje obličkami v nemetabolizovanej forme. Pretože eliminácia je zabezpečovaná pečeňou a obličkami v rovnakom rozsahu, nie je potrebná úprava dávkovania u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo renálnou insuficienciou.

Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávislá od veku.

U pacientov s chronickým poškodením srdca (III. stupeň podľa NYHA) v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi sú vyššie plazmatické hladiny bisoprololu a predĺžený polčas. Maximálna plazmatická koncentrácia v ustálenom stave je 64 ± 21 ng/ml pri dennej dávke 10 mg a polčas je 17 ± 5 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Podobne ako ďalšie B-blokátory bisoprolol pôsobí toxicky na matku (pokles príjmu potravy a pokles telesnej hmotnosti) a embryo/plod (nárast incidencie resorpcie, zníženie pôrodnej hmotnosti novorodencov, retardovaný fyzický vývoj) vo vysokých dávkach bez teratogénneho účinku.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy mikrokryštalická celulóza magnéziumstearát krospovidón žlté farbivo PB 22812 (monohydrát laktózy/žltý oxid železitý (E 172)).

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15 – 25 °C.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Alu/PVC/PVDC blister, papierová škatuľa, písomná informácia pre používateľa. Veľkosť balenia: 20, 28, 30, 50, 56, 60, 98, 100×1 alebo 100 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ratiopharm GmbH

Graf-Arco-Str.3

89079 Ulm

Nemecko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

41/0014/02-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 07. február 2002

Dátum posledného predĺženia registrácie: 28. marec 2008