CHIROCAINE 5 mg/ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

CHIROCAINE 5 mg infúzny koncentrát

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 ml obsahuje 5 mg levobupivakaínu vo forme levobupivakaí­niumchloridu.

Jedna ampulka obsahuje 50 mg v 10 ml.

Pomocné látkyso známym účinkom: sodík 3,6 mg/ml

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Infúzny koncentrát

Číry bezfarebný roztok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Chirurgická anestézia

• – zvodová, napr. epidurálna (vrátane cisárskeho rezu), intratekálna anestézia, blokáda periférneho nervu

• – lokálna, napr. lokálna infiltrácia, peribulbárna blokáda v očnej chirurgii

Liečba bolesti

• – kontinuálna epidurálna infúzia, jednorazovo alebo opakovane podaný epidurálny bolus na liečbu bolesti, predovšetkým pri pooperačnej a pôrodnej analgézii.

Pediatrická populácia

Analgézia (ilioinguinálna alebo iliohypogastrická blokáda). (pozri časť 4.2).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití u detí mladších ako 6 mesiacov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Levobupivakaín má byť podávaný iba kvalifikovaným lekárom alebo pod jeho dohľadom.

Nižšie uvedená tabuľka obsahuje dávkovanie pri najčastejšie používaných blokádach. Na analgéziu (napr. epidurálne podanie na liečbu bolesti) sa odporúčajú nižšie koncentrácie a menšie dávky. Na dosiahnutie vysokého stupňa motorickej blokády (napr. epidurálna alebo peribulbárna blokáda) sa môže použiť vyššia koncentrácia. Pred a v priebehu aplikácie lieku treba opatrne aspirovať, aby nedošlo k intravaskulárnemu podaniu.

Ak je potrebné podať väčšie množstvo lieku, napr. pri epidurálnej blokáde, odporúča sa najskôr podať testovaciu dávku 3 – 5 ml lidokaínu s adrenalínom. Neúmyselné intravaskulárne podanie sa prejaví dočasným zrýchlením srdcovej frekvencie a náhodné intratekálne podanie príznakmi spinálnej blokády.

Pred a počas podávania bolusovej dávky treba opakovane aspirovať, bolus sa má podávať pomaly, v postupne sa zvyšujúcich dávkach, rýchlosťou 7,5 až 30 mg/min. Počas podávania sa majú sledovať vitálne funkcie pacienta a má sa udržiavať verbálny kontakt.

Ak dôjde k prejavom toxicity, podávanie sa musí okamžite prerušiť.

Maximálna dávka

Maximálna dávka sa musí stanoviť s ohľadom na hmotnosť a fyzický stav pacienta, koncentráciu lieku, miesto a spôsob podania. Nástup účinku a trvanie blokády sa u jednotlivých pacientov líšia. Skúseností z klinických štúdií potvrdzujú, že účinok, pri ktorom je možné začať chirurgický zákrok, nastupuje 10 až 15 minút po epidurálnom podaní a odznie po 6 až 9 hodinách.

Odporúčaná maximálna jednorazová dávka je 150 mg. Ak zákrok vyžaduje predĺženú motorickú a senzorickú blokádu, môžu sa podať dodatočné dávky. Maximálna odporúčaná dávka v priebehu 24 hodín je 400 mg. Dávka lieku na pooperačný manažment bolesti nemá prekročiť 18,75 mg/h.

Pôrodníctvo

Na anestéziu pri cisárskom reze sa má používať roztok s koncentráciou do 5,0 mg/ml (pozri časť 4.3). Maximálna odporúčaná dávka je 150 mg.

Dávka na epidurálne podanie pri pôrodnej analgézii nemá prekročiť 12,5 mg/h.

Pediatrická populácia

Maximálna odporúčaná dávka na analgéziu u detí (ilioinguinál­na/iliohypogas­trická blokáda) je 1,25 ml/kg na každú stranu tela.

V iných indikáciách nebola bezpečnosť a účinnosť levobupivakaínu u detí overená.

Osobitné skupiny pacientov

Oslabeným, starším a akútne chorým pacientom sa majú podávať nižšie dávky, prispôsobené fyzickému stavu pacienta.

Pri liečbe pooperačnej bolesti sa má vziať do úvahy aj dávka, podaná počas chirurgického výkonu. Levobupivakaín sa má používať u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením so zvláštnou opatrnosťou.

K dispozícii nie sú relevantné údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.4 a 5.2).

Dávkovanie

• ¹Infúzny koncentrát levobupivakaínu sa dodáva v koncentrácii 2,5 mg, 5,0 mg a 7,5 mg/ml.

• ²Čas podávania aspoň 5 minút.

• ³Čas podávania 15 – 20 minút.

• 4Nie sú k dispozícii žiadne údaje u pediatrických pacientov mladších ako 6 mesiacov.

• ⁵Ak sa levobupivakaín kombinuje s inou látkou na liečbu bolesti, napr. opioidom, je treba dávku redukovať a radšej použiť roztok s nižšou koncentráciou (napr. 1,25 mg/ml).

• ⁶Minimálny odporúčaný interval medzi injekciami je 15 minút.

• ⁷Informácie o riedení, pozri časť 6.6.

Neodporúča sa podávať levobupivakaín dlhšie ako 24 hodín (pozri časť 4.4.).

4.3  Kontraindikácie

Na použitie levobupivakaínu sa vzťahujú všeobecné kontraindikácie lokálnej anestézie, spoločné pre všetky lokálne anestetiká.

Levobupivakaín je kontraindikovaný u pacientov so známou precitlivenosťou na liečivo, na lokálne anestetiká amidového typu alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 (pozri časť 4.8).

Levobupivakaín je kontraindikovaný na použitie pri paracervikálnej blokáde v pôrodníctve a na intravenóznu regionálnu anestéziu (Bierova blokáda).

Levobupivakaín je kontraindikovaný u pacientov so závažnou hypotenziou, napr. pri kardiogénnom alebo hypovolemickom šoku (pozri časť 4.4).

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Na použitie levobupivakaínu sa vzťahujú všeobecné upozornenia lokálnej anestézie, spoločné pre všetky lokálne anestetiká.

Epidurálna anestézia je bez ohľadu na typ použitého anestetika vždy spojená s rizikom vzniku hypotenzie a bradykardie. Všetci pacienti musia mať zabezpečený intravenózny prístup. K dispozícii musia byť resuscitačné pomôcky, personál a vhodné i.v. roztoky, vazokonstrikčné lieky, anestetiká s antikonvulzívnym účinkom, myorelaxanciá a atropín (pozri časť 4.9).

U pacientov s kardiovaskulárnym ochorením, napr. závažnou arytmiou, sa má levobupivakaín používať s opatrnosťou (pozri časť 4.3).

Vzhľadom na to, že levobupivakaín sa metabolizuje v pečeni, má sa používať s opatrnosťou u pacientov s ochorením pečene alebo zníženým prietokom krvi pečeňou, napr. u pacientov so závislosťou od alkoholu alebo u pacientov s cirhózou.

Počas vykonávania levobupivakaínových blokád môže dôjsť k nechcenému intravenóznemu podaniu, ktoré môže viesť k zastaveniu činnosti srdca (niektoré prípady sa skončili fatálne). Napriek rýchlej diagnostike a primeranej liečbe môže byť potrebná dlhotrvajúca resuscitácia. Úspešnosť resuscitácie nie je známa, nakoľko sa doposiaľ nesledovala. Rovnako ako všetky lokálne anestetiká amidového typu, aj levobupivakaín sa má podávať v postupne sa zvyšujúcich dávkach. Pri podávaní lokálnych anestetík, vrátane levobupivakaínu, boli hlásené prípady ťažkej bradykardie, hypotenzie a sťaženého dýchania so zastavením činnosti srdca (niektoré až s fatálnym koncom). Nakoľko sa levobupivakaín nesmie podať rýchlo vo vysokých dávkach, nie je vhodný pri naliehavých stavoch, kde je nevyhnutný rýchly nástup chirurgickej anestézie.

Epidurálna analgézia

K dispozícii sú iba obmedzené údaje z klinických štúdií s podávaním levobupivakaínu po dobu viac ako 24 hodín. Existujú postmarketingové správy syndrómu caudae equina (syndróm konského chvosta) a udalostí naznačujúcich neurotoxicitu (pozri časť 4.6) časovo spojené s použitím levobupivakaínu na epidurálnu analgéziu po dobu 24 hodín alebo dlhšie. Tieto udalosti boli vážnejšie a v niektorých prípadoch viedli k trvalým následkom, keď sa levobupivakaín podával po dobu dlhšiu ako 24 hodín. Preto sa neodporúča použitie levobupivakaínu dlhšie ako 24 hodín.

Je nevyhnutné, aby sa pred injekciou akéhokoľvek lokáneho anestetika vykonala aspirácia krvi alebo mozgovomiechového moku (ak prichádza do úvahy), a to pred úvodnou dávkou aj pred všetkými nasledujúcimi dávkami, aby sa predišlo intravaskulárnej alebo intratekálnej injekcii. Avšak negatívna aspirácia nie je zárukou proti intravaskulárnej alebo intratekálnej injekcii anestetika. Levobupivakaín sa má použiť s opatrnosťou u pacientov, ktorí dostávajú iné lokálne anestetiká alebo liečivá štrukturálne podobné lokálnym anestetikám amidového typu, pretože toxické účinky týchto liekov sú aditívne.

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady chondrolýzy u pacientov, ktorí pooperačne dostávali intraartikulárnu kontinuálnu infúziu lokálnych anestetík. Väčšina hlásených prípadov chondrolýzy sa týkala ramenného kĺbu. Vzhľadom na väčšie množstvo pôsobiacich faktorov a nekonzistentné údaje vo vedeckej literatúre, týkajúce sa mechanizmu účinku, kauzalita nebola stanovená. Intraartikulárna kontinuálna infúzia nie je schválená indikácia levobupivakaínu.

Tento liek obsahuje sodík 3,6 mg/ml roztoku. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5  Liekové a iné interakcie

Štúdie in vitro preukázali, že metabolizmus levobupivakaínu sprostredkovávajú izoformy CYP3A4 a CYP1A2. Metabolizmus levobupivakaínu môže byť ovplyvnený inhibítormi CYP3A4, napr. ketokonazolom a inhibítormi CYP1A2, napr. metylxantínmi.

Levobupivakaín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov liečených antiarytmikami s lokálnym anestetickým účinkom, napr. mexiletínom alebo antiarytmikami III. triedy, pretože ich toxické účinky môžu byť aditívne.

Nerobili sa klinické štúdie na zhodnotenie účinkov levobupivakaínu, podávaného súčasne s adrenalínom.

4.6   Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Levobupivakaín je kontraindikovaný na použitie pri paracervikálnej blokáde v pôrodníctve. Na základe skúseností s bupivakaínom sa môže po paracervikálnej blokáde objaviť fetálna bradykardia (pozri časť 4.3.).

Klinické údaje o použití lokálnych anestetík amidového typu, vrátane bupivakaínu, vo včasnom štádiu gravidity sú obmedzené. U zvierat sa pri použití levobupivakaínu pozorovala reprodukčná toxicita. Význam týchto výsledkov pre bezpečnosť použitia u ľudí nie je známy. Vo včasnom štádiu gravidity sa levobupivakaín nemá podávať, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné.

Laktácia

Nie je známe, či sa levobupivakaín vylučuje do ľudského mlieka.

Tak ako bupivakaín, aj levobupivakaín pravdepodobne prechádza do materského mlieka v malej miere. Z toho dôvodu je dojčenie po lokálnej anestézii možné.

Vzhľadom na rozsiahle skúsenosti s používaním lokálnych anestetík amidového typu, vrátane bupivakaínu, v pôrodníckej chirurgii sa považuje bezpečnosť takéhoto použitia za preukázanú.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Levobupivakaín môže mať zásadný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov treba upozorniť, aby neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje, pokým neodznejú všetky účinky anestézie a bezprostredné následky chirurgického zákroku.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky lokálnych anestetík amidového typu sú zriedkavé, ale môžu vzniknúť v dôsledku predávkovania alebo neúmyselného intravaskulárneho podania a môžu byť závažné.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Neúmyselná intravaskulárna injekcia lokálneho anestetika môže vyvolať okamžitú toxickú reakciu.

• V prípade predávkovania sa môže maximálna plazmatická koncentrácia dosiahnuť až 2 hodiny po podaní anestetika v závislosti od miesta aplikácie, a preto sa príznaky toxicity môžu oneskoriť. Účinky lieku môžu byť prolongované.

Systémové nežiaduce účinky lokálnych anestetík s dlhodobým účinkom, zaznamenané pri predávkovaní alebo neúmyselnom intravaskulárnom podaní, zahŕňajú kardiovaskulárne účinky aj účinky na CNS.

Účinky na CNS

Kŕče sa majú okamžite liečiť intravenóznym podaním tiopentalu alebo diazepamu v zodpovedajúcej dávke. Tiopental a diazepam tlmia CNS, dýchanie a činnosť srdca. Ich aplikácia môže preto viesť k apnoe. Neuromuskulárne blokátory môže lekár použiť iba vtedy, ak sa zabezpečí priechodnosť dýchacích ciest a komplexná starostlivosť o paralyzovaného pacienta.

Ak sa kŕče ihneď neliečia, môžu spolu s následnou hypoxiou, hyperkapniou a kardiodepresívnym účinkom lokálneho anestetika spôsobiť srdcovú arytmiu, ventrikulárnu fibriláciu alebo zastavenie srdca.

Účinky na kardiovaskulárny systém

Hypotenzii sa môže predísť alebo ju aspoň zmierniť dostatočnou hydratáciou a/alebo pomocou vazokonstrikčných liekov. Ak dôjde k hypotenzii, majú sa intravenózne podať roztoky kryštaloidov alebo koloidov a/alebo vyššie dávky vazokonstrikčných liekov, napr. 5 mg až 10 mg efedrínu. Je nutné liečiť aj akúkoľvek ďalšiu možnú príčinu hypotenzie.

Pri závažnej bradykardii postačí na úpravu srdcovej frekvencie obvykle 0,3 až 1,0 mg atropínu.

Arytmia sa má liečiť obvyklým spôsobom a fibrilácia komôr defibriláciou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: lokálne anestetiká, amidy.

ATC kód: N01BB10

Levobupivakaín je anestetikum s dlhodobým anestetickým a analgetickým účinkom. Blokuje vedenie vzruchu v senzorických a motorických nervoch, predovšetkým ovplyvnením napäťovo závislých sodíkových kanálov v bunkovej membráne. Blokuje tiež draslíkové a kalciové kanály. Levobupivakaín ovplyvňuje aj prenos a vedenie vzruchu v iných tkanivách, z hľadiska výskytu nežiaducich účinkov je významné predovšetkým potenciálne ovplyvnenie kardiovaskulárneho a centrálneho nervového systému.

Dávka levobupivakaínu je udávaná ako báza, zatiaľ čo v racemáte bupivakaínu je dávka udávaná ako hydrochloridová soľ. Preto je v roztokoch levobupivakaínu približne o 13 % viac liečiva v porovnaní s bupivakaínom. v klinických štúdiách mal levobupivakaín pri rovnakej nominálnej koncentrácii podobné klinické účinky ako bupivakaín.

• V klinických farmakologických štúdiách, v ktorých sa používala ako model blokáda ulnárneho nervu, bol účinok levobupivakaínu porovnateľný s bupivakaínom.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Plazmatická koncentrácia levobupivakaínu po podaní terapeutických dávok závisí od dávky a spôsobu podania, pretože absorpcia z miesta aplikácie je ovplyvnená prekrvením tkaniva. Skúsenosti z klinických štúdií preukazujú nástup senzorické bloku adekvátneho pre zákrok za 10 – 15 minút po epidurálnom podaní, s regresným časom v rozsahu 6 – 9 hodín

Distribúcia

• V štúdiách u ľudí bola distribučná kinetika levobupivakaínu po IV podaní v podstate rovnaká ako u bupivakaínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdii embryofetálnej toxicity u potkanov sa pozoroval zvýšený výskyt dilatácie obličkových panvičiek, dilatácia uretry, dilatácia olfaktorickej dutiny a výskyt nadpočetných rebier

v torakolumbálnej oblasti. V tejto štúdii boli hladiny systémovej expozície v rovnakom rozmedzí ako pri klinickom používaní. Nepreukázal sa vzťah medzi podávaním levobupivakaínu a výskytom malformácií.

Pri štandardnom testovaní mutagenity a klastogenity sa nepreukázala genotoxicita levobupivakaínu. Štúdie karcinogenity sa nerobili.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

chlorid sodný, hydroxid sodný, kyselina chlorovodíková, voda na injekcie

6.2  Inkompatibility

Levobupivakaín sa môže pri riedení alkalickým roztokom vyzrážať, a preto sa nemá riediť alebo podávať spoločne s injekciou hydrogenuhličitanu sodného.

Levobupivakaín sa nesmie podávať spoločne so žiadnymi inými prípravkami okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3  Čas použiteľnosti

V originálnom obale: 3 roky

Použiteľnosť po prvom otvorení: liek sa má použiť okamžite.

Použiteľnosť po zriedení v 0,9 % roztoku chloridu sodného (fyziologický roztok): preukázala sa chemická a fyzikálna stabilita 7 dní pri uchovávaní pri teplote 20 °C – 22 °C. Pri zmiešaní s klonidínom, morfínom alebo fentanylom bola preukázaná chemická a fyzikálna stabilita 40 hodín pri uchovávaní pri teplote 20 °C – 22 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Pokiaľ tomu tak nie je, je za čas a spôsob uchovávania po otvorení pred použitím zodpovedný používateľ lieku.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného lieku, pozri časť 6.3.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

Chirocaine je dosptupný v dvoch druhoch obalov:

10 ml polypropylénová ampulka, papierová škatuľa, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia: 5, 10 a 20 ampuliek

10 ml polypropylénová ampulka v sterilnom A-PET blistri, papierová škatuľa, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia: 5, 10 a 20 ampuliek

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Na jednorazové použitie. Nepoužitý zvyšok lieku znehodnoťte.

Pred použitím sa má roztok/zriedený roztok vizuálne skontrolovať. Použiť sa môže iba číry roztok bez viditeľných častíc.

Ak je potrebné, aby bol povrch ampulky sterilný, má sa použiť ampulka balenú v sterilnom blistri. Povrch ampulky nie je sterilný, ak došlo k porušeniu sterilného blistra.

Na riedenie štandardných roztokov levobupivakaínu sa má používať 0,9 % roztok chloridu sodného za aseptických podmienok.

Roztok klonidínu s koncentráciou 8,4 pg/ml, morfínu 0,05 mg/ml a fentanylu 4 pg/ml sú kompatibilné s levobupivakaínom zriedeným injekčným roztokom chloridu sodného 0,9 %.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

AbbVie s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

01/0361/03-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 17. decembra 2003

Dátum posledného predĺženia registrácie: 13. februára 2009