Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Co-Olimestra 20 mg/25 mg filmom obalené tablety - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Co-Olimestra 20 mg/25 mg filmom obalené tablety

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

Co-Olimestra 20 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Co-Olimestra 20 mg/25 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Co-Olimestra 20 mg/12,5 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartan medoxomilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Co-Olimestra 20 mg/25 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartan medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

20 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: biele okrúhle tablety s priemerom 9 mm.

20 mg/25 mg filmom obalené tablety: biele oválne tablety s rozmermi 12 mm x 6 mm.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie.

Co-Olimestra 20 mg/12,5 mg a 20 mg/25 mg s fixnou kombináciou dávok je indikovaná pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný samotným olmesartan medoxomilom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávaniaCo-Olimestra nie je určená na počiatočnú terapiu, ale pre pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartan medoxomilom v dávke 20 mg. Co-Olimestra sa užíva jedenkrát denne, s jedlom alebo bez jedla.

Ak to vyžaduje klinický stav pacienta, je možné zvážiť priamu zmenu z monoterapie olmesartan medoxomilom v dávke 20 mg na fixnú kombináciu s hydrochloro­tiazidom. Treba vziať do úvahy, že antihypertenzný účinok olmesartan medoxomilu je maximálny asi za 8 týždňov po začatí terapie (pozri časť 5.1). Odporúča sa nasledovná titrácia jednotlivých zložiek:

20 mg olmesartan medoxomilu/12,5 mg hydrochlorotiazidu sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartan medoxomilom v dávke 20 mg.

20 mg olmesartan medoxomilu/25 mg hydrochlorotiazidu sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 20 mg olmesartan medoxomilom/12,5 mg hydrochloroti­azidom.

Starší pacienti (nad 65 rokov)

U starších pacientov sa odporúča rovnaké dávkovanie fixnej kombinácie ako u dospelých.

Pacienti s poškodenou funkciou obličiek

U pacientov s mierne až stredne závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 3060 ml/min), ktorí užívajú Co-Olimestru, sa odporúča pravidelné monitorovanie funkcie obličiek (pozri časť 4.4). Co-Olimestra je kontraindikovaná u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3).

Pacienti s poškodením funkcie pečene

Co-Olimestra sa má podávať s opatrnosťou pacientom s miernym až stredne závažným poškodením pečene (pozri časti 4.4, 5.2). U pacientov so stredne závažným poškodením pečene sa odporúča počiatočná dávka 10 mg olmesartan medoxomilu jedenkrát denne a maximálna denná dávka nemá prekročiť 20 mg. Odporúča sa dôsledné monitorovanie krvného tlaku a funkcie obličiek u pacientov s poškodením pečene, ktorí sú liečení diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami. Nie sú žiadne skúsenosti s olmesartan medoxomilom u pacientov so závažným poškodením pečene.

Co-Olimestra sa nemá podávať pacientom so závažným poškodením pečene (pozri časti 4.3, 5.2), s cholestázou a obštrukciou žlčových ciest (pozri časť 4.3).

Deti a dospievajúci

Bezpečnosť a účinnosť Co-Olimestry sa u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nestanovala. Nie sú dostupné žiadne údaje.

Spôsob podania

Tablety sa majú prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. pohár vody). Tableta sa nemá žuť a má sa užiť každý deň v rovnakom čase.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo, na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku (pozri časť 6.1) alebo na iný sulfónamidový derivát (vzhľadom na to, že hydrochlorotiazid je derivát sulfónamidu).

Závažné poškodenie funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min).

Refraktérna hypokaliémia, hyperkalciémia, hyponatriémia a symptomatická hyperurikémia.

Závažné poškodenie pečene, cholestáza a obštrukcia žlčových ciest.

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka, ktorý vznikol ako dôsledok intenzívnej diuretickej liečby, dietetického obmedzenia príjmu solí, hnačky alebo vracania, môže vzniknúť zvlášť po prvej dávke, symptomatická hypotenzia. Pred podaním olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu je potrebné tieto podmienky upraviť.

Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém:

U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a renálna funkcia závisia najmä od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo ochorením obličiek, vrátane renálnej arteriálnej stenózy), terapia liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, býva spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas terapie liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-aldosterónový systém existuje zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličiek:

Olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid sa nemá podávať u pacientov so závažným poškodením obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3). U pacientov s mierne až stredne závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu >30 ml/min, <60 ml/min) nie je potrebná úprava dávky. Avšak u týchto pacientov sa má olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid podávať s opatrnosťou a odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére.U pacientov s poškodenou funkciou obličiek môže vzniknúť azotémia spojená s podávaním tiazidových diuretík. Ak sa potvrdí progresívne poškodenie funkcie obličiek, je potrebné prehodnotiť liečbu so zreteľom na prerušenie diuretickej liečby. Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním olemsartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu u pacientov s nedávnou transplantovanou obličkou.

Poškodenie funkcie pečene:

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s liečbou olmesartan medoxomilom u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene. Navyše malé zmeny objemu a elektrolytovej rovnováhy počas terapie tiazidmi môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy u pacientov s poškodenou funkciou pečene alebo progresívnym ochorením pečene. Preto je potrebná zvýšená starostlivosť u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením pečene (pozri časť 4.2). Podávanie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene, s cholestázou a s biliárnou obštrukciou je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 5.2).

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov s aortálnou stenózou alebo stenózou mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, rovnako ako u iných liečiv s vazodilatačným účinkom.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom obvykle neodpovedajú na antihypertenzíva, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Podávanie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Metabolické a endokrinné účinky

Terapia tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu alebo perorálnych hypoglykemík (pozri časť 4.5). Počas terapie tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.

Známe nežiaduce účinky spojené s terapiou tiazidmi sú zvýšenie hladín cholesterolu a triglyceridov.

U niektorých pacientov liečených tiazidmi sa môže vyskytnúť hyperurikémia alebo záchvat dny.

Nerovnováha elektrolytov

Ako u všetkých pacientov liečených diuretikami je potrebná pravidelná kontrola sérových elektrolytov vo vhodných intervaloch.

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu objemu tekutín alebo nerovnováhu elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Varovnými signálmi nerovnováhy elektrolytov a tekutiny sú sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, bolesť svalov alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako nauzea alebo vracanie (pozri časť 4.8).

Riziko hypokaliémie je najvyššie u pacientov s cirhózou pečene, so zvýšenou diurézou, u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súčasnou terapiou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).

Naopak, v dôsledku antagonizmu receptorov (AT1) angiotenzínu-II cez olmesartan medoxomil, zložku kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid, môže nastať hyperkaliémia, najmä pri súčasnom poškodení funkcie obličiek a/alebo srdcovom zlyhaní a pri diabetes mellitus. Odporúča sa adekvátne monitorovanie sérového draslíka u rizikových pacientov. Je vhodné súčasne s kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid podávať draslík šetriace diuretiká, náhrady draslíka a draslík obsahujúce soli alebo iné lieky na zvýšenie sérových hladín draslíka (napr. heparín) (pozri časť 4.5).

Nie je žiadny dôkaz, že olmesartan medoxomil môže redukovať alebo brániť vzniku diuretikami indukovanej hyponatriémie. Deficit chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje liečbu.

Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika močom a spôsobovať tak intermitentné a mierne zvýšenie sérovej hladiny kalcia bez známych prejavov poruchy kalciového metabolizmu. Hyperkalciémia môže byť prejavom skrytého hyperparatyro­idizmu. Liečbu tiazidmi treba prerušiť pred vyšetrením funkcie prištítnej žľazy.

Tiazidy môžu zvyšovať exkréciu magnézia močom, čo sa môže prejaviť hypomagneziémiou.

V horúcom počasí sa u edematóznych pacientov môže prejaviť dilučná hyponatriémia.

Lítium

Súčasné podávanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid s lítiom sa, rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II, v kombinácii s tiazidom neodporúča (pozri časť 4.5).

Etnické rozdiely

Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, účinok olmesartan medoxomilu na znižovanie krvného tlaku je o niečo nižší u populácie čiernej pleti ako u pacientov inej než čiernej pleti. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového statusu u populácie čiernej pleti s hypertenziou.

Antidopingové testy

Hydrochlorotiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť pozitívny analytický výsledok antidopingových testov.

Gravidita

Terapia antagonistami angiotenzínu II sa nemá začínať počas tehotenstva. Ak nie je pokračovanie v liečbe antagonistami angiotenzínu II nevyhnutné, u pacientok plánujúcich tehotenstvo sa má zmeniť na alternatívnu liečbu iným antihypertenzívom, ktoré má potvrdený bezpečný profil pre použitie v tehotenstve. Ak je gravidita diagnostikovaná, liečba antagonistami angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna terapia (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné

Pri arterioskleróze, u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením vždy existuje riziko, že nadmerné zníženie krvného tlaku môže vyvolať infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.

Hypersenzitívne reakcie na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť s vyššou pravdepodobnosťou u pacientov s alergiou alebo bronchiálnou astmou v anamnéze, môžu sa však vyskytnúť aj u pacientov bez tejto anamnézy.

Pri podávaní tiazidových diuretík bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erytematosus.

4.5 Liekové a iné interakcie

Možné interakcie, ktoré súvisia s podaním olmesartan medoxomilu v kombinácii s hydrochloro­tiazidom.

Súčasné užívanie, ktoré sa neodporúča

Lítium:

Bolo hlásené reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas súčasného podávania lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a zriedkavo s antagonistami angiotenzínu II. Navyše renálny klírens lítia je znížený účinkom tiazidov, a preto riziko toxicity lítia môže byť zvýšené. Užívanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid v kombinácii s lítiom sa preto neodporúča (pozri časť 4.4). Pokiaľ je užívanie tejto kombinácie nevyhnutné, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére.

Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť

Baklofén:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):

NSAID (t.j. kyselina acetylsalicylová (>3 g/deň), COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znížiť antihypertenzný účinok tiazidových diuretík a antagonistov angiotenzínu II.

U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti s poškodenou funkciou obličiek) súčasné podávanie antagonistov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklo-oxygenázu, môže mať za následok ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní kombinácie, hlavne u starších pacientov.

Pacienti majú mať dostatočný príjem tekutín a má sa zvážiť monitorovanie funkcie obličiek na začiatku súbežnej liečby a potom periodicky počas liečby.

Súčasné užívanie, ktoré treba zvážiť

Amifostín:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.

Iné antihypertenzíva:

Súčasné užívanie iných antihypertenzív môže zosilniť antihypertenzný účinok kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid.

Alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva:

Môžu potenciovať vznik ortostatickej hypotenzie.

Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartan medoxomilom:

Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, náhrad draslíka, náhrad solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín, ACE inhibítory), môže viesť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4). Ak sa podávajú súčasne s kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka, odporúča sa monitorovanie plazmatickej hladiny draslíka.

Ďalšie informácie

Po liečbe antacidami (hydroxid horečnato-hlinitý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartanu.

Olmesartan medoxomil nemal žiadny signifikantný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo na farmakokinetiku digoxínu.

Súčasné podávanie olmesartan medoxomilu spolu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom nemalo žiadne klinicky významné účinky na farmakokinetiku oboch látok.

Olmesartan nemal žiadne klinicky významné inhibičné účinky na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 in vitro a nemal žiadne alebo mal minimálne indukčné účinky na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú horeuvedenými enzýmami cytochrómu P450.

Možné interakcie, ktoré súvisia s hydrochloro­tiazidom:

Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Deplečný účinok hydrochlorotiazidu na draslík (pozri časť 4.4) môže byť potenciovaný súčasným podávaním iných liekov spôsobujúcich úbytok draslíka a hypokaliémiu (napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ penicilínu G, deriváty kyseliny salicylovej). Preto sa takéto súčasné podávanie neodporúča.

Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť

Soli vápnika:

V dôsledku zníženého vylučovania môžu tiazidové diuretiká zvýšiť hladinu vápnika v sére. Ak musia byť podávané náhrady vápnika, je nutné monitorovať hladiny vápnika a na základe toho upraviť dávkovanie vápnika.

Cholestyramín a kolestipolové živice:

Absorpcia hydrochlorotiazidu je zhoršená v prítomnosti živicových iónomeničov.

Digitálisové glykozidy:

Hypokaliémia alebo hypomagnézia indukovaná tiazidmi môže urýchliť nástup digitálisom indukovanej srdcovej arytmie.

Lieky ovplyvnené poruchami draslíka v sére:

Ak je kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid podávaná s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami hladiny draslíka v sére (napr. digitálisové glykozidy a antiarytmiká) a s nasledujúcimi liekmi, ktoré indukujú torsades de pointes (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), odporúča sa periodické monitorovanie hladiny draslíka v sére a EKG; hypokaliémia je predispozičným faktorom ventrikulárnej tachykardie (torsades de pointes):

  • – Antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid).

  • – Antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid).

  • – Niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol).

  • – Iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín IV, halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín IV).

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín):

Účinok nedepolarizujúcich relaxancií kostrových svalov môže byť potenciovaný hydrochloroti­azidom.

Lieky s anticholiner­gickým účinkom (napr. atropín, biperidén):

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a spomalením vyprázdňovania žalúdka.

Antidiabetiká (perorálne alebo inzulín):

Liečba tiazidmi môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť 4.4).

Metformín:

Metformín sa má užívať s opatrnosťou, vzhľadom na riziko laktátovej acidózy indukovanej možným zlyhaním funkcie obličiek spojeným s hydrochloro­tiazidom.

Beta-blokátory a diazoxid:

Hyperglykemický účinok beta-blokátorov a diazoxidu môže byť zvýšený tiazidmi.

Presorické amíny (napr, noradrenalín):

Účinok presorických amínov môže byť znížený.

Lieky používané na terapiu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol):

Pretože hydrochlorotiazid môže zvyšovať sérovú hladinu kyseliny močovej, môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurických liekov. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidov môže zvýšiť incidenciu hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.

Amantadín:

Tiazidy môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov vyvolaných amantadínom.

Cytotoxické látky (napr, cyklofosfamid, metotrexát):

Tiazidy môžu znižovať renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zvyšovať ich myelosupresívne účinky.

Salicyláty:

Pri podávaní vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

Metyldopa:

Pri súčasnom podávaní hydrochlorotiazidu a metyldopy boli hlásené ojedinelé prejavy hemolytickej anémie.

Cyklosporín:

Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií podobných dne.

Tetracyklíny:

Súčasné podávanie tetracyklínov a tiazidov zvyšuje riziko tetracyklínom indukovaného zvýšenia hladiny urey. Táto interakcia sa pravdepodobne nevzťahuje na doxycyklín.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita (pozri časť 4.3):

Vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek tohto lieku na graviditu, užívanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Užívanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Olmesartan medoxomil

Užívanie antagonistov angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie antagonistov angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3. a 4.4).

Epidemiologické údaje o riziku teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Keďže nie sú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov angiotenzínu II, podobné riziká môžu existovať aj pre túto skupinu liekov.

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby blokátorom receptoru angiotenzínu nevyhnutné, u pacientok plánujúcich tehotenstvo sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečný profil pri použití v gravidite. Ak je gravidita diagnostikovaná, liečba antagonistami angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna terapia.

Je známe, že liečba antagonistami angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra pôsobí toxicky na ľudský plod (zníženie funkcie obličiek, vyvoláva oligohydramniózu, retardáciu osifikácie lebky) a na novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri tiež časť 5.3)

Ak bola pacientka liečená antagonistami angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličkových funkcií a lebky plodu.

Dojčatá, ktorých matky užívali antagonisty angiotenzínu II, majú byť dôsledne monitorované kvôli výskytu hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Hydrochlorotiazid

Skúsenosti s liečbou hydrochlorotiazidom počas gravidity sú obmedzené, obzvlášť počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu, môže jeho použitie počas druhého a tretieho trimestra ohroziť feto-placentárnu perfúziu a spôsobiť u plodu a novorodenca prejavy ako ikterus, poruchu rovnováhy elektrolytov a trombocytopéniu.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženia plazmatického objemu a placentárnej hypoperfúzie bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať na liečbu esenciálnej hypertenzie u tehotných žien okrem zriedkavých situácií, kedy nemôže byť použitá iná terapia.

Laktácia

Olmesartan medoxomil

Pretože nie sú dostupné žiadne informácie o užívaní Co-Olimestry počas dojčenia, Co-Olimestra sa neodporúča a uprednostňuje sa alternatívna liečba s potvrdeným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dojčaťa.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka v malých množstvách. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujúce intenzívnu diurézu môžu zastaviť tvorbu mlieka.

Užívane Co-Olimestry sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa Co-Olimestra užíva počas dojčenia, dávky majú byť čo najnižšie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid má slabý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívajú antihypertenzíva sa môžu ojedinele vyskytnúť závraty alebo únava, čo môže narušiť schopnosť reagovať.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom počas liečby olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidom je bolesť hlavy (2,9%), závrat (1,9%) a únava (1,0%).

Hydrochlorotiazid môže spôsobovať alebo zhoršiť hypovolémiu, ktorá môže viesť k nerovnováhe elektrolytov (pozri časť 4.4).

V klinických štúdiách zahrňujúcich 1 155 pacientov liečených kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid pri dávkach 20/12,5 mg alebo 20/25 mg a 466 pacientov liečených placebom po dobu až 21 mesiacov, celková frekvencia výskytu nežiaducich účinkov pri liečbe olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidom bola podobná ako pri placebe. Počet prerušení terapie z dôvodu nežiaducich účinkov bol taktiež podobný pre olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid 20/12,5 mg-20/25 mg (2%) a pre placebo (3%). Zdá sa, že frekvencia výskytu nežiaducich účinkov pre olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid v porovnaní s placebom nesúvisí s vekom (<65 rokov versus >65 rokov), pohlavím alebo rasou, aj keď frekvencia závratov bolo o niečo vyššia u pacientov vo veku >75 rokov.

Naviac, bezpečnosť olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu vo vysokých dávkach bola skúmaná v klinických štúdiách u 3 709 pacientov liečených kombináciou olmesartan medoxomil s hydrochloro­tiazidom v dávkach so silou 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg.

Nežiaduce účinky kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid zaznamenané v klinických štúdiách, v postregistračných štúdiách bezpečnosti a zo spontánneho hlásenia sú zhrnuté v tabuľke nižšie, rovnako ako nežiaduce účinky jednotlivých látok olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu, ktoré sú založené na známom bezpečnostnom profile týchto látok.

Častosť výskytu nežiaducich účinkov je definovaná nasledovne: veľmi časté: (>1/10); časté: (>1/100 až <1/10); menej časté: (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé: (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé: (<1/10 000)

Trieda orgánových systémov podľa databázy

Nežiaduce účinky

Frekvencia

Kombinácia olmesartan medoxomil / hydrochloroti

Olmesartan medoxomil

Hydrochlorotiazid

azid

Infekcie a nákazy

Sialoadenitída

Zriedkavé

Poruchy krvi a lymfatického systému

Aplastická anémia

Zriedkavé

Depresia kostnej drene

Zriedkavé

Hemolytická anémia

Zriedkavé

Leukopénia

Zriedkavé

Neutropénia/A­granulocytóza

Zriedkavé

Trombocytopénia

Menej časté

Zriedkavé

Poruchy imunitného systému

Anafylaktická reakcia

Menej časté

Menej časté

Poruchy metabolizmu a výživy

Anorexia

Menej časté

Glykozúria

Časté

Hyperkalcémia

Časté

Hypercholeste­rolémia

Menej časté

Veľmi časté

Hyperglykémia

Časté

Hyperkaliémia

Zriedkavé

Hypertriglyce­ridémia

Menej časté

Časté

Veľmi časté

Hyperurikémia

Menej časté

Časté

Veľmi časté

Hypochlorémia

Časté

Hypochloremická alkalóza

Veľmi zriedkavé

Hypokaliémia

Časté

Hypomagneziémia

Časté

Hyponatrémia

Časté

Hyperamylazémia

Časté

Psychické poruchy

Apatia

Zriedkavé

Depresia

Zriedkavé

Nepokoj

Zriedkavé

Poruchy spánku

Zriedkavé

Poruchy nervového systému

Stav zmätenosti

Časté

Kŕče

Zriedkavé

Poruchy vedomia (ako strata vedomia)

Zriedkavé

Závrat/točenie hlavy

Časté

Časté

Časté

Bolesť hlavy

Časté

Časté

Zriedkavé

Strata chuti

Menej časté

Parestézia

Zriedkavé

Postural dizziness

Menej časté

Ospalosť

Menej časté

Synkopa

Menej časté

Poruchy oka

Znížené slzenie

Zriedkavé

Prechodné poruchy videnia

Zriedkavé

Zhoršenie už existujúcej myopie

Menej časté

Xantopsia

Zriedkavé

Poruchy ucha a labyrintu

Vertigo

Menej časté

Menej časté

Zriedkavé

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Angína pektoris

Menej časté

Srdcové arytmie

Zriedkavé

Búšenie srdca

Menej časté

Poruchy ciev

Embólia

Zriedkavé

Hypotenzia

Menej časté

Zriedkavé

Nekrotizujúca angiitída (vasculitída, kožná vaskulitída)

Zriedkavé

Ortostatická hypotenzia

Menej časté

Menej časté

Trombóza

Zriedkavé

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Bronchitída

Časté

Kašeľ

Menej časté

Časté

Dýchavičnosť

Zriedkavé

Intersticiálna pneumónia

Zriedkavé

Faryngitída

Časté

Pľúcny edém

Zriedkavé

Ťažkosti pri dýchaní

Menej časté

Rinitída

Časté

Poruchy gastrointestinálne ho traktu

Bolesť brucha

Menej časté

Časté

Časté

Zápcha

Časté

Hnačka

Menej časté

Časté

Časté

Dyspepsia

Menej časté

Časté

Podráždenie žalúdka

Časté

Gastroenteriris

Časté

Meteorizmus

Časté

Nauzea

Menej časté

Časté

Časté

Pankreatitída

Zriedkavé

Paralytický ileus

Veľmi zriedkavé

Vracanie

Menej časté

Menej časté

Časté

Poruchy pečene a žlčových ciest

Akútna cholecystitída

Zriedkavé

Žltačka (intrahepatálny cholestatický ikterus)

Zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Alergická dermatitída

Menej časté

Anafylaktická kožná reakcia

Zriedkavé

Angioneurotický edém

Zriedkavé

Zriedkavé

Reakcie podobné kožnému lupus erythematodes

Zriedkavé

Ekzém

Menej časté

Erytém

Menej časté

Exantém

Menej časté

Fotosenzitívne reakcie

Menej časté

Pruritus

Menej časté

Menej časté

Purpura

Menej časté

Vyrážka

Menej časté

Menej časté

Menej časté

Reaktivácia kožného lupus erythematodes

Zriedkavé

Toxická epidermálna nekrolýza

Zriedkavé

Urtikária

Zriedkavé

Menej časté

Menej časté

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Artralgia

Menej časté

Artritída

Časté

Bolesť chrbta

Menej časté

Časté

Svalové kŕče

Menej časté

Zriedkavé

Svalová slabosť

Zriedkavé

Myalgia

Menej časté

Menej časté

Bolesť končatín

Menej časté

Paréza

Zriedkavé

Kostrová bolesť

Časté

Poruchy obličiek a močových ciest

Akútne renálne zlyhanie

Zriedkavé

Zriedkavé

Hematúria

Menej časté

Časté

Intersticiálna nefritída

Zriedkavé

Renálna insuficiencia

Zriedkavé

Renálna dysfunkcia

Zriedkavé

Infekcia močových ciest

Časté

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Erektilná dysfunkcia

Menej časté

Menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Asténia

Časté

Menej časté

Bolesť na hrudi

Časté

Časté

Opuch tváre

Menej časté

Únava

Časté

Časté

Horúčka

Zriedkavé

Príznaky podobné chrípke

Časté

Letargia

Zriedkavé

Nevoľnosť

Zriedkavé

Menej časté

Bolesť

Časté

Periférny edém

Časté

Časté

Slabosť

Menej časté

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšenie alanín amínotransferázy

Menej časté

Zvýšenie aspartát amínotransferázy

Menej časté

Zvýšenie hladiny vápnika v krvi

Menej časté

Zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi

Menej časté

Zriedkavé

Časté

Zvýšenie hladiny kreatinín fosfokinázy

Menej časté

Časté

Zvýšenie hladiny glukózy v krvi

Menej časté

Znížený krvný hematokrit

Zriedkavé

Znížená hladina hemoglobínu v krvi

Zriedkavé

Zvýšená hladina lipidov v krvi

Menej časté

Znížená hladina draslíka v krvi

Menej časté

Zvýšenie hladiny draslíka v krvi

Menej časté

Zvýšenie hladiny urey v krvi

Menej časté

Časté

Časté

Zvýšenie hladiny dusíka urey v krvi

Zriedkavé

Zvýšenie hladiny kyseliny močovej v krvi

Zriedkavé

Zvýšenie gama glutamyl transferázy

Menej časté

Zvýšenie pečeňových enzýmov

Časté

Boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy v časovej súvislosti s užívaním blokátorov receptorov

angiotenzínu II. Príčinná súvislosť však nebola potvrdená.

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné žiadne informácie o účinkoch alebo liečbe predávkovania kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid. Pacienta je potrebné dôsledne monitorovať a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od doby požitia lieku a závažnosti symptómov. Odporúčané opatrenia zahŕňajú indukciu vracania a/alebo gastrickú laváž. Pri liečbe predávkovania môže byť užitočné použitie aktívneho uhlia. Je nevyhnutná častá kontrola sérových elektrolytov a kreatinínu. Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient má byť uložený do ležiacej polohy na chrbte s rýchlym podaním náhrad objemu a solí.

Najpravdepodob­nejšími prejavmi predávkovania olmesartan medoxomilom je hypotenzia a tachykardia; tiež sa môže vyskytnúť bradykardia. Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s úbytkom elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšími spoločnými prejavmi predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže viesť ku svalovým kŕčom a/alebo zosilnenej kardiálnej arytmii súvisiacej so súbežným užívaním digitálisových glykozidov alebo určitých antiarytmík.

Nie sú k dispozícii žiadne informácie, či je olmesartan alebo hydrochlorotiazid dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina:

antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA08.

Mechanizmus účinku / Farmakodynamické účinky

Co-Olimestra je kombinácia antagonistu receptoru angiotenzínu II, olmesartan medoxomilu a tiazidového diuretika, hydrochlorotiazidu. Kombinácia týchto látok má aditívny antihypertenzný účinok, redukuje krvný tlak do väčšej miery, než jej jednotlivé zložky samostatne.

Dávkovanie Co-Olimestry jedenkrát denne poskytuje účinný a plynulý pokles krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín.

Olmesartan medoxomil je perorálne účinný selektívny antagonista receptora angiotenzínu II (typ ATi). Angiotenzín II je primárne vazoaktívny hormón renín-angiotenzín-aldosterónového systému a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie. Účinky angiotenzínu II zahŕňajú vazokonstrikciu, stimuláciu syntézy a uvoľňovania aldosterónu, kardiálnu stimuláciu a renálnu reabsorpciu sodíka.

Olmesartan blokuje vazokonstrikčné a aldosterón uvoľňujúce účinky angiotenzínu II naviazaním sa na AT1 receptory v tkanivách, vrátane vaskulárnych hladkých svalov a nadobličiek. Účinok olmesartanu je nezávislý od zdroja alebo cesty syntézy angiotenzínu II.

Dôsledkom selektívneho antagonizmu AT1 receptorov angiotenzínu II olmesartanom je zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, a koncentrácií angiotenzínu I a II a určité zníženie plazmatických koncentrácií aldosterónu.

U pacientov s hypertenziou podávanie olmesartan medoxomilu spôsobuje dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách, ktoré závisí od dávky. Neexistujú žiadne dôkazy o výskyte hypotenzie po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k návratu hypertenzie po náhlom prerušení liečby.

Dávkovaním olmesartan medoxomilu jedenkrát denne sa dosiahne účinný a plynulý pokles krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín. Pri dávkovaní 1-krát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri podaní rovnakej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne za 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje už po 2 týždňoch liečby.

Vplyv olmesartanu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.

Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je doteraz úplne objasnený. Tiazidy ovplyvňujú mechanizmus renálnej tubulárnej reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujú exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu redukuje objem plazmy, zvyšuje aktivitu renínu v plazme a zvyšuje sekréciu aldosterónu, s následným zvýšením úbytku draslíka a bikarbonátov v moči a znížením hladiny draslíka v sére. Renín-aldosterónová väzba je sprostredkovaná angiotenzínom II a preto súčasné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II vedie ku zvráteniu úbytku draslíka spôsobeného tiazidovými diuretikami. Po podaní hydrochlorotiazidu je nástup diurézy približne do 2 hodín a účinok dosiahne pík približne do 4 hodín po podaní dávky a pretrváva približne 6–12 hodín.

Epidemiologické štúdie preukázali, že dlhodobé podávanie hydrochlorotiazidu v monoterapii redukuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Podávanie kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu spôsobuje aditívnu redukciu krvného tlaku, ktorá sa zvyšuje s dávkou jednotlivých zložiek.

V spoločnom zhodnotení súborov placebom kontrolovaných štúdií podávanie 20/12,5 mg a 20/25 mg kombinácií olmesartan medoxomilu/hy­drochlorotiazi­du spôsobilo v priemere pri odčítaní efektu placeba zníženie hodnôt systolického/di­astolického krvného tlaku o 12/7 mmHg a 16/9 mmHg.

Vek a pohlavie nemali žiadny klinicky významný vplyv na odpoveď na liečbu kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid.

U pacientov, ktorí boli liečení 20 mg olmesartan medoxomilom v monoterapii bez dostatočného účinku, pridanie 12,5 mg a 25 mg hydrochlorotiazidu spôsobilo ďalšiu redukciu 24-hodinového systolického/di­astolického krvného tlaku monitorovaného ambulantným meraním o 7/5 mmHg a 12/7 mmHg, v porovnaní s olmesartan medoxomilom v monoterapii. Ďalšie priemerné zníženie systolického/di­astolického tlaku porovnávaného s východiskovými hodnotami a merané konvenčne, bolo 11/10 mmHg a 16/11 mmHg.

Účinnosť kombinovanej terapie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidom pretrvávala aj pri dlhodobej (jednoročnej) terapii. Prerušenie terapie olmesartan medoxomilom s alebo bez súbežnej terapie hydrochloroti­azidom, nemalo za následok návrat hypertenzie.

Doteraz nie je známy vplyv fixnej kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu.

5.2

Olmesartan medoxomil:

Olmesartan medoxomil je prekurzor. Rýchlo sa konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit, olmesartan, esterázami v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas absorpcie z gastrointes­tinálneho traktu. V plazme alebo exkrétoch sa nezaznamenal žiadny intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy bola 25,6%.

Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (Cmax) olmesartanu sa dosiahne približne do 2 hodín po perorálnom podaní olmesartan medoxomilu a plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky približne 80 mg.

Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, a preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Nezistili sa žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.

Olmesartan sa vysoko viaže na plazmatické proteíny (99,7%), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesňovaním z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikantných interakcií medzi olmesartan medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16–29 l).

Hydrochloroti­azid:

Po perorálnom podaní kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu bol stredný čas na dosiahnutie píku koncentrácie hydrochlorotiazidu 1,5 až 2 hodiny po podaní. Hydrochlorotiazid je v 68% viazaný na proteíny v plazme a jeho distribučný objem je 0,83–1,14 l/kg.

Metabolizmus a eliminácia

Olmesartan medoxomil:

Celkový plazmatický klírens olmesartanu bol typicky 1,3 l/h (CV, 19%) a bol relatívne pomalý v porovnaní s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l/h). Po podaní jednej perorálnej dávky 14C označeného olmesartan medoxomilu sa 10–16% podanej rádioaktivity vylúčilo močom (väčšina podanej dávky do 24 hodín po podaní) a zvyšná časť zachytenej rádioaktivity sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6% sa dá vypočítať, že absorbovaný olmesartan sa eliminuje ako obličkami (cca 40%), tak aj hepatobiliárne (cca 60%). V rádioaktívnom materiáli, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné signifikantné metabolity neboli zistené.

Enterohepatálne recyklovanie olmesartanu je minimálne. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho podávanie kontraindikované (pozri časť 4.3).

Terminálny polčas eliminácie olmesartanu sa pohyboval medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom podaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach a po 14 dňoch opakovaného podávania sa nedokázala žiadna ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,50,7 l/h a nebol závislý od dávky.

Hydrochloroti­azid:

Hydrochlorotiazid nie je v ľudskom organizme metabolizovaný a vylučuje sa močom ako takmer celkom nezmenené liečivo. Približne 60% perorálnej dávky je eliminovaných ako nezmenené liečivo v priebehu 48 hodín. Renálny klírens je 250–300 ml/min. Terminálny eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je 10–15 hodín.

Kombinácia olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid

Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu sa redukuje približne o 20%, keď sa podáva spolu s olmesartan medoxomilom, ale toto mierne zníženie nie je klinicky významné. Kinetiku olmesartanu neovplyvňuje súčasné podávanie hydrochlorotiazidu.

Farmakokinetika u špeciálnej populácie

Starší pacienti (vo veku 65 rokov alebo starší):

AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave u hypertenzných pacientov vo veku 65–75 rokov zvýšila približne o 35% a u pacientov vo veku nad 75 rokov približne o 44% v porovnaní s mladšou vekovou skupinou (pozri časť 4.2).

Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých aj hypertenzných starších pacientov v porovnaní so zdravými mladými dobrovoľníkmi.

Poškodenie funkcie obličiek:

U pacientov s poškodenou funkciou obličiek, AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave zvýšila o 62%, 82% a 179% u pacientov s miernym, stredne závažným alebo závažným poškodením v porovnaní so skupinou zdravých jedincov (pozri časti 4.2 a 4.4).

Polčas hydrochlorotiazidu je predĺžený u pacientov s poškodenou funkciou obličiek.

Poškodenie funkcie pečene:

Po jednorazovom perorálnom podaní boli hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6% a 65% u pacientov s miernym a stredne závažným poškodením funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po 2 hodinách po podaní zdravým subjektom, pacientom s miernym a stredne závažným poškodením funkcie pečene bola 0,26%, 0,34% a 0,41%. Po opakovanom podaní pacientom so stredne závažným poškodením funkcie pečene bola stredná AUC olmesartanu znovu približne o 65% vyššia v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Stredné hodnoty Cmax olmesartanu boli podobné u pacientov s poškodením funkcie pečene a zdravých subjektov. Olmesartan medoxomil nebol hodnotený u pacientov s závažným poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.4).

Poškodená funkcia pečene neovplyvňuje významne farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxický potenciál kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazidu bol skúmaný po dobu 6 mesiacov v štúdiách toxicity po opakovanom perorálnom podaní na potkanoch a psoch.

Tak ako pre každú jednotlivú látku a iné lieky z tejto skupiny, hlavným toxikologickým cieľovým orgánom tejto kombinácie boli obličky. Kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid spôsobila zmeny funkcie obličiek (zvýšenie hladiny dusíku močoviny v sére a sérového kreatinínu). Vysoké dávky spôsobili tubulárnu degeneráciu a regeneráciu v obličkách potkanov a psov, pravdepodobne zmenou obličkovej hemodynamiky (redukovaná renálna perfúzia spôsobená hypotenziou s tubulárnou hypoxiou a tubulárnou bunkovou degeneráciou). Ďalej kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid spôsobila zníženie parametrov červených krviniek (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a zníženie hmotnosti srdca u potkanov.

Takéto účinky boli pozorované aj po podávaní iných antagonistov AT1 receptorov a ACE inhibítorov a pravdepodobne boli indukované farmakologickým účinkom vysokých dávok olmesartan medoxomilu a nie sú relevantné pre ľudí pri odporúčaných terapeutických dávkach.

Štúdie genotoxicity kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu, rovnako ako jednotlivých zložiek neodhalili žiadne známky klinicky relevantnej genotoxickej aktivity.

Karcinogénny potenciál kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu nebol skúmaný, pretože po dobu klinického užívania neboli zaznamenané žiadne dôkazy relevantných karcinogénnych účinkov dvoch jednotlivých zložiek tejto kombinácie.

Neboli žiadne dôkazy o teratogenite u myší alebo potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid.

Ako je pravdepodobné u tejto skupiny liekov, fetálna toxicita bola pozorovaná u potkanov, o čom svedčí významne znížená hmotnosť plodu u gravidných potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlo­rotiazid (pozri časti 4.3 a 4.6).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

Mikrokryštalická celulóza

Magnesiumstearát (E572)

Nízkosubstituovaná hydroxypropyl­celulóza

Obal tablety

Oxid titaničitý (E 171)

Mastenec (E553b)

Polyvinylalkohol – čiastočne hydrolyzovaný

Makrogol 3000

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom balení na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistre (OPA/Al/PVC fólia, Al fólia): 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Krka d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

Novo mesto

Slovinsko