Cordarone 150 mg/3 ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

CORDARONE 150 mg/3 ml

injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 3 ml ampulka obsahuje 150 mg amiodaróniumchlo­ridu (amiodarón).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Bledožltý injekčný roztok.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Intravenózne podanie amiodarónu je vhodné najmä v prípade, keď je potrebné dosiahnuť rýchlu odpoveď alebo kde perorálne podanie nie je možné.

Liečba ťažkých porúch rytmu, najmä pri:

– supraventriku­lárnych poruchách rytmu, s rýchlou komorovou frekvenciou

– tachykardii spojenej s Wolffovým-Parkinsonovým-Whiteovým syndrómom

– komorových poruchách rytmu

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pozri tiež časť 6.6.

Intravenózna infúzia

Začiatočná dávka:

Zvyčajná nasycovacia dávka je 5 mg/kg telesnej hmotnosti, podávaná v 250 ml 5 % glukózy v rozmedzí 20 minút až 2 hodín. Túto infúziu možno opakovať 2 až 3 krát počas 24 hodín. Rýchlosť podávania je potrebné upraviť na základe odpovede na liečbu.

Terapeutický účinok sa objavuje počas prvých minút podávania. Následne je potrebné rýchlosť podávania postupne znížiť až vysadiť.

Udržiavacia dávka:

10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti za 24 hodín (zvyčajne 600–800 mg/24 hodín, nie viac ako 1200 mg/24 hodín) v 250 ml 5 % glukózy počas niekoľkých dní. Od prvého dňa je podávanie infúzie možné nahradiť perorálnym podávaním.

Intravenózna injekcia (pozri časť časť 4.4)

Zvyčajná dávka je 5 mg/kg telesnej hmotnosti, podávaná pomaly počas najmenej 3 minút. Nemiešať s inými liekmi v jednej striekačke.

Kardiopulmonálna resuscitácia pri fibrilácii komôr rezistentnej na elektrickú (šokovú) defibriláciu Začiatočná dávka je 300 mg (alebo 5 mg/kg telesnej hmotnosti) amiodarónu zriedených v 20 ml 5 % roztoku glukózy podaná rýchlou i.v. injekciou. V prípade, že fibrilácia komôr pretrváva, môže sa zvážiť ďalšie i.v. podanie 150 mg (alebo 2,5 mg/kg telesnej hmotnosti).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí nebola stanovená.

V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

Vzhľadom na prítomnosť benzylalkoholu je intravenózne podanie amiodarónu kontraindikované u novorodencov, dojčiat a detí do 3 rokov.

Spôsob podávania

Intravenózne infúziou alebo injekciou.

4.3 Kontraindikácie

• – Sínusová bradykardia, sínoatriálna blokáda a sick sinus syndróm (syndróm chorého sínusu), závažné poruchy atrioventriku­lárneho vedenia, ak pacient nemá zavedený kardiostimulátor.

• – Bi- alebo tri-fascikulárne poruchy vedenia, pokiaľ pacient nemá zavedenú trvalú kardiostimuláciu alebo ak nie je na jednotke špeciálnej starostlivosti pri zabezpečenej možnosti kardiostumulácie.

• – Obehové zlyhanie, závažná arteriálna hypotenzia.

• – Kombinovaná liečba liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu torsades de pointes (pozri časť 4.5).

• – Tyreoidálna dysfunkcia.

• – Precitlivenosť na jód, amiodarón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).

• – Laktácia (pozri časť 4.6).

• – Intravenózna injekcia je kontraindikovaná v prípade hypotenzie, ťažkého respiračného zlyhania, kardiomyopatie alebo srdcového zlyhania (možnosť zhoršenia).

• – Vzhľadom na prítomnosť benzylalkoholu je intravenózne podanie amiodarónu kontraindikované u novorodencov, dojčiat a detí do 3 rokov.

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podáva pri kardiopulmonálnej resuscitácii s fibriláciou komôr rezistentnou na elektrickú (šokovú) defibriláciu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

Špecifické pre i.v. injekciu: (pozri tiež časť 4.3)

• – Podávanie amiodarónu intravenóznou injekciou sa všeobecne neodporúča vzhľadom k riziku možných hemodynamických porúch (ťažká hypotenzia, obehový kolaps), vždy ak je to možné, je potrebné dať prednosť infúzii.

• – Intravenóznu injekciu možno podávať len v nevyhnutnom prípade, ak zlyhali ostatné možnosti liečby a vždy len na jednotke intenzívnej starostlivosti za stáleho monitorovania (EKG, krvný tlak).

• – Dávka je približne 5 mg/kg telesnej hmotnosti

• – S výnimkou prípadu kardiopulmonálnej resuscitácie s fibriláciou komôr rezistentnou na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa musí amiodarón podávať vždy počas najmenej 3 minút a intravenóznu injekciu nie je možné opakovať skôr než o 15 minút po prvej injekcii, a to aj v prípade, kedy druhá dávka predstavovala množstvo zodpovedajúce 1 ampulke (hrozí nezvládnuteľný kolaps).

• – Nemiešajte CORDARONE 150 mg/3ml s inými liekmi v jednej striekačke. Nepodávajte CORDARONE 150 mg/3 ml spolu s inými liekmi. Ak je nutné v terapii pokračovať, je potrebné prejsť na intravenóznu infúziu (pozri časť 4.2).

Poruchy srdca (pozri časť 4.8)

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď ťažké, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie, a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s faktormi predlžujúcimi QT ako sú liekové interakcie a/alebo poruchy elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8). Napriek tomu, že amiodarón predlžuje QT, preukazuje nízku torsadogenickú aktivitu.

Závažná bradykardia (pozri časť 4.5)

Pri použití amiodarónu v kombinácii so sofosbuvirom v kombinácii s inými antivirotikami (direct acting antiviral, DAA) pôsobiacimi na vírus hepatitídy C (hepatitis C virus, HCV), ako napr. daklatasvir, simeprevir alebo ledipasvir, boli pozorované prípady závažnej potenciálne život ohrozujúcej bradykardie a srdcová blokáda. Preto sa súbežné podávanie týchto liečiv s amiodarónom neodporúča.

Ak nemožno zabrániť súbežnému používaniu amiodarónu, odporúča sa dôkladné monitorovanie pacientov, ktorí začínajú užívať sofosbuvir v kombinácii s inými DAAs. Pacienti, u ktorých bolo zistené vysoké riziko bradyarytmie, majú byť aspoň počas 48 hodín od začatia súbežnej liečby so sofosbuvirom nepretržite monitorovaní v primeranom klinickom prostredí.

Vzhľadom na dlhý polčas amiodarónu majú byť pacienti, ktorí vysadili amiodarón v uplynulých mesiacoch a začali liečbu sofosbuvirom v kombinácii s inými DAAs, vhodne monitorovaní.

Pacienti užívajúci tieto lieky na hepatitídu C s amiodarónom, spolu s inými liekmi znižujúcimi srdcovú frekvenciu alebo bez nich, majú byť upozornení na symptómy bradykardie a srdcovej blokády a má sa im odporučiť, aby vyhľadali rýchlu lekársku pomoc, ak sa takého príznaky objavia.

Poruchy funkcie pľúc

Vznik dyspnoe alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. Po intravenóznom podaní amiodarónu boli hlásené veľmi zriedkavé prípady intersticiálnej pneumonitídy. V prípade podozrenia na intersticiálnu pneumonitídu sa má vykonať RTG vyšetrenie pľúc. Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná), sa má liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov (pozri časť 4.8).

Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka (pozri časť 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)

Len čo sa začne amiodarón podávať a pravidelne počas liečby amiodarónom sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene (aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní a počas prvých 24 hodín amiodarónu i.v. sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútneho zlyhania funkcie pečene niekedy s fatálnym koncom) a chronické poruchy funkcie pečene. Ak hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.

Klinické a laboratórne príznaky chronickej poruchy funkcie pečene môžu byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene, päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Poruchy oka (pozri časť 4.8)

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu možného rizika oslepnutia.

Ťažké bulózne reakcie

Život ohrozujúce, dokonca fatálne, kožné reakcie Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytnú prejavy alebo príznaky SJS, TEN (napr. progredujúca kožná vyrážka, často spojená s pľuzgiermi alebo léziami na slizniciach), liečba amiodarónom sa musí okamžite ukončiť.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča: betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť k hypokaliémii.

• – Intravenózne podanie amiodarónu má byť vyhradené len pre jednotku intenzívnej starostlivosti a to pod trvalým monitorovaním (EKG, krvný tlak).

• – Amiodarón i.v. sa má podávať cez centrálny venózny katéter, kedykoľvek je to možné, aby sa zabránilo vzniku kožných reakcií v mieste vpichu.

• – Len s opatrnosťou je možné intravenózny amiodarón podávať v prípade hypotenzie, ťažkého respiračného zlyhania, dekompenzovanej kardiomyopatie alebo ťažkého srdcového zlyhania.

Pediatrická populácia

Ampulky injekčného roztoku amiodarónu obsahujú benzylalkohol (20 mg/ml). Benzylalkohol môže spôsobiť toxické reakcie a alergické reakcie u dojčiat a detí do 3 rokov.

Anestézia (pozri časť 4.5)

Anesteziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient používa amiodarón.

4.5 Liekové a iné interakcie

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

4.6    Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom, kontraindikovaný.

Dojčenie

Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je amiodarón pri laktácii kontraindikovaný.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8   Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému Neznáme: neutropénia, agranulocytóza

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: anafylaktický šok

Neznáme: angioneurotický edém

Poruchy endokrinného systému

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion, SIADH)

Neznáme: hypertyreóza

Psychické poruchy

Neznáme: delírium (vrátane zmätenosti), halucinácie

Poruchy nervového systému

Veľmi zriedkavé: benígna intrakraniálna hypertenzia (mozgový pseudotumor), bolesť hlavy

Poruchy oka

Neznáme: očná neuropatia/zápal očného nervu, ktoré môžu viesť k slepote (pozri časť 4.4)

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: obvykle stredne ťažká bradykardia

Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia, sínusové zastavenie, vyžadujúca si prerušenie liečby, najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo u starších pacientov vznik arytmie alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, niekedy so zastavením srdca (pozri časti 4.4 a 4.5)

Neznáme: torsade de pointes

Poruchy ciev

Časté: pokles krvného tlaku, zvyčajne mierneho stupňa a len dočasný. Prípady výraznej

hypotenzie alebo kolapsu sa zaznamenali pri predávkovaní alebo príliš rýchlom i.v. podaní

Veľmi zriedkavé: návaly horúčavy

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Veľmi zriedkavé: intersticiálna pneumonitída alebo fibróza, niekedy fatálna (pozri časť 4.4) závažné respiračné komplikácie (akútny syndróm respiračnej tiesne u dospelých), niekedy s fatálnym koncom (pozri časť 4.4 a 4.5) bronchospazmus a/alebo apnoe pri ťažkej respiračnej insuficiencii a najmä u astmatických pacientov

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi zriedkavé: nauzea

Neznáme: pankreatitída (akútna)

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: zvyčajne stredne závažný izolovaný vzostup aminotransferáz v sére (na 1,5

3 násobok normálnych hodnôt) na začiatku liečby. Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne.

akútne poruchy pečene so zvýšenou sérovou hladinou aminotransferáz a/alebo žltačkou, vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym zakončením (pozri časť 4.4)

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: ekzém

Veľmi zriedkavé: potenie

Neznáme: urtikária, závažné kožné reakcie, niekedy fatálne, ako toxická epidermálna

nekrolýza (TEN), Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), bulózna dermatitída, liekom vyvolané vyrážky s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug reaction with eosinophilia and systematic symptoms, DRESS).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: bolesť chrbta

Poruchy reprodukčného systému

Neznáme: pokles libida

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: reakcie v mieste vpichu ako sú bolesť, erytém, edém, nekróza, extravazácia,

infiltrácia, zápal, indurácia, tromboflebitída, flebitída, celulitída, infekcia a pigmentačné zmeny

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné informácie o predávkovaní pri i.v. podávaní. Je dostupných len málo informácií týkajúcich sa akútneho predávkovania po p.o. podaní amiodarónu.

Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, zastavenie srdca, spontánne opakovaný výskyt komorovej tachykardie, arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poruchy pečene. Liečba má byť symptomatická.

Ani amiodarón, ani jeho metabolity nie sú dialyzovateľné.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: kardiaká, antiarytmiká, skupina III, ATC kód: C01BD01

Antiarytmické vlastnosti

• – Predĺženie 3. fázy akčného potenciálu srdcového svalu, ktoré vedie k poklesu toku draslíka (III. trieda podľa Vaughanovej Williamsovej klasifikácie); toto predĺženie nie je ovplyvnené srdcovou frekvenciou.

• – Zníženie sínusovej automaticity, ktoré vedie k bradykardii nereagujúcej na podanie atropínu.

• – Nekompetitívna alfa- a beta-adrenergná inhibícia.

• – Spomalenie sínoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je o to výraznejšie, o čo je srdcová frekvencia rýchlejšia.

• – Intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené.

• – Predĺženie refrakternej periódy a zníženie excitability myokardu na atriálnej, nodálnej

• – Spomalenie vedenia a predĺženie refraktérnej periódy v akcesórnych atrioventriku­lárnych dráhach.

Antiischemické vlastnosti

• – Mierny pokles periférneho odporu a zníženie srdcovej frekvencie vedúce k poklesu spotreby kyslíka.

• – Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná inhibícia.

• – Zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svalstvo artérií myokardu

• – Zachovanie srdcového vývrhového objemu vďaka poklesu aortálneho tlaku a periférneho odporu.

Iné vlastnosti

Mierne negatívny inotropný účinok najmä po i.v. podaní.

Použitie amiodarónu pri kardiopulmonálnej resuscitácii:

Účinnosť a bezpečnosť amiodarónu podávaného i.v. ambulatným pacientom so zastavením srdca pre komorovú fibriláciu rezistentnú na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa hodnotila v dvoch dvojito zaslepených štúdiách: ARREST štúdia (porovnanie amiodarónu s placebom) a ALIVE štúdia (porovnanie amiodarónu s lidokaínom). Primárnym cieľovým ukazovateľom obidvoch štúdií bolo prežitie pacienta do prijatia do nemocnice.

• V štúdii ARREST, z 504 zúčastnených ambulantných pacientov so zastavením srdca spôsobeným fibriláciou komôr alebo nehmatateľnou ventrikulárnou tachykardiou rezistentnou na tri alebo viac defibrilačných šokov a adrenalín, bolo 246 pacientov randomizovaných do skupiny, kde sa podávalo 300 mg amiodarónu zriedeného v 20 ml 5 % glukózy a rýchlo injikovaného do periférnej žily

• V skupine s amiodarónom malo v porovnaní so skupinou, kde sa podávalo placebo viac pacientov hypotenziu (59 % verzus 25 %, p = 0,04) alebo bradykardiu (41 % versus 25 %, p = 0,004).

• V publikovaných štúdiách sa hodnotila bezpečnosť amiodarónu u 1 118 pedia­trických pacientov s rôznymi arytmiami. V klinických štúdiách v pediatrickej populácii sa použilo nasledovné dávkovanie:

Intravenózne podanie:

• – Nasycovacia dávka: 5 mg/kg telesnej hmotnosti počas 20 minút až 2 hodín

• – Udržiavacia dávka: 10 až 15 mg/kg/deň počas niekoľkých hodín až niekoľkých dní

• V prípade potreby sa môže začať súbežne s obvyklou nasycovacou dávkou perorálna liečba.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Po intravenóznom podaní koncentrácia amiodarónu v krvi rýchlo klesá, pretože látka preniká do tkaniva. Amiodarón dosahuje maximálny účinok 15 minút po i.v. podaní, do 4 hodín účinok klesá. Pokiaľ sa injekcia nezopakuje, látka sa postupne vylúči. Zásoby v tkanivách sa tvoria až po opakovaných injekciách alebo pri pokračovaní liečby perorálnym podávaním.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii. V limitovaných údajoch, ktoré boli publikované, sa v pediatrickej populácii neuvádzali žiadne rozdiely v porovnaní s dospelými.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

• V 2-ročnej štúdii karcinogenity u potkanov spôsoboval amiodarón nárast folikulárnych nádorov štítnej žľazy (adenómov a/alebo karcinómov) u obidvoch pohlaví a pri klinicky relevatných expozíciách. Nakoľko nálezy mutagenity boli negatívne, predpokladá sa pri tomto type nádorovej indukcie skôr epigenický než genotoxický mechanizmus. U myší sa karcinómy nepozorovali, avšak pozorovala sa folikulárna hyperplázia štítnej žľazy závislá od dávky. Tieto tyroidné účinky u potkanov a myší sú pravdepodobne dôsledkom pôsobenia amiodarónu na syntézu a/alebo uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy. Relevancia týchto zistení pre ľudí je nízka.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

benzylalkohol polysorbát voda na injekciu

6.2    Inkompatibility

Použitie zdravotníckych prístrojov alebo pomôcok obsahujúcich plastické látky ako DEHP (di-2-ethylhexylftalát) v prítomnosti amiodarónu môže spôsobiť vymývanie DEHP. Aby sa minimalizovalo riziko vystavenia pacienta účinku DEHP, konečné riedenie infúzie sa má robiť v súprave, ktorá neobsahuje DEHP (pozri časť 6.6).

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C na tmavom mieste.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Ampulky z bezfarebného skla s odlamovaním v jednom bode, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Obsah balenia: 6 ampuliek

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Vzhľadom na farmaceutické charakteristiky sa nemajú používať koncentrácie nižšie ako 600 mg/l. Má sa používať len 5 % glukóza.

Infúzny roztok nemiešajte s inými liekmi.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0134/82-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16. apríla 1982

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. februára 2003