Dekenor 50 mg/2 ml injekčný/infúzny roztok - súhrnné informácie

Dekenor 50 mg/2 ml injekčný/infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 2 ml ampulka injekčného/in­fúzneho roztoku obsahuje 50 mg dexketoprofénu (vo forme dexketoprofén-trometamolu).

Pomocné látky so známym účinkom:

• 2 ml injekčného/in­fúzneho roztoku obsahujú 3,9 mg sodíka.

• 2 ml injekčného/in­fúzneho roztoku obsahujú 200 mg etanolu (96 %).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný/infúzny roztok

Injekčný/infúzny roztok je číry, bezfarebný, bez viditeľných častíc (pH 7,0 – 8,0; osmolarita 270 – 328 mOsmol/l).

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Symptomatická liečba akútnej bolesti strednej až silnej intenzity, ako sú pooperačné bolesti, renálna kolika a bolesť v dolnej časti chrbta, ak perorálne užívanie nie je vhodné.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka je 50 mg každých 8 – 12 hodín. Ak je to potrebné, ďalšia dávka sa môže opakovať až po 6 hodinách. Celková denná dávka nemá prekročiť 150 mg.

Dekenor injekčný/infúzny roztok je určený na krátkodobé užívanie a liečba musí byť obmedzená na obdobie pretrvávania akútnych symptómov (nie viac ako 2 dni). Liečba sa má pacientom zmeniť na perorálnu analgetickú liečbu hneď, ako je to možné.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia, ktoré je potrebné na kontrolu príznakov (pozri časť 4.4).

V prípade pooperačnej bolesti strednej až silnej intenzity, môže byť Dekenor injekčný/infúzny roztok podávaný u dospelých v kombinácii s opioidnými analgetikami, ak je to indikované, v rovnakých odporúčaných dávkach (pozri časť 5.1).

Pediatrická populácia

Dekenor injekčný/infúzny roztok sa neskúmal u detí a dospievajúcich, preto jeho bezpečnosť a účinnosť nebola doteraz stanovená a liek sa nemá používať u detí a dospievajúcich.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je vo všeobecnosti potrebná žiadna úprava dávkovania. Vzhľadom na fyziologický pokles renálnej funkcie u starších pacientov sa u nich odporúča nižšia dávka v prípade miernej poruchy renálnej funkcie: celková denná dávka 50 mg (pozri časť 4.4).

Poruchy funkcie pečene

U pacientov s mierne až stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 5 – 9) sa má dávka znížiť na celkovú dennú dávku 50 mg a je potrebné pozorne monitorovať hepatálne funkcie (pozri časť 4.4). Dekenor injekčný/infúzny roztok sa nemá používať u pacientov so závažnou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 10 – 15) (pozri časť 4.3).

Poruchy funkcie obličiek

U pacientov s miernou poruchou renálnej funkcie (klírens kreatinínu 60–89 ml/min) sa má dávka znížiť na celkovú dennú dávku 50 mg (pozri časť 4.4). Dekenor injekčný/infúzny roztok sa nemá používať u pacientov so stredne závažnou až závažnou obličkovou dysfunkciou (klírens kreatinínu < 59 ml/min) (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Dekenor injekčný/infúzny roztok sa môže podávať buď intramuskulárne alebo intravenózne:

• – Intramuskulárne podanie: obsah jednej ampulky (2 ml) Dekenoru injekčného/in­fúzneho roztoku sa má podávať pomalým podaním injekcie hlboko do svalu.

• – Intravenózne podanie:

• – intravenózna infúzia: zriedený roztok, pripravený podľa pokynov v časti 6.6, sa má podávať ako pomalá intravenózna infúzia s trvaním 10 – 30 minút. Roztok sa musí vždy chrániť pred denným svetlom.

• – intravenózny bolus: ak je to potrebné, obsah jednej ampulky (2 ml) Dekenoru injekčného/in­fúzneho roztoku sa môže podať pomalým intravenóznym bolusom trvajúcim dlhšie ako 15 sekúnd.

Inštrukcie pred manipuláciou a podaním lieku

Keď sa Dekenor aplikuje intramuskulárne alebo ako intravenózny bolus, roztok sa má podať okamžite po odobratí do injekčnej striekačky z farebnej ampulky (pozri tiež časti 6.2 a 6.6).

Pri aplikovaní ako intravenózna infúzia sa má roztok zriediť za aseptických podmienok a chrániť pred denným svetlom (pozri tiež časti 6.3 a 6.6). Pre pokyny na riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Dekenor injekčný/infúzny roztok sa nesmie podávať v nasledujúcich prípadoch:

• – pacientom s precitlivenosťou na liečivo, na iné NSAID alebo na ktorúkoľvek z pomocných

látok uvedených v časti 6.1.

• – pacientom, u ktorých liečivá s podobným účinkom (napr. kyselina acetylsalicylová a iné NSAID) vyvolali záchvaty astmy, bronchospazmus, akútnu rinitídu alebo spôsobili nosové polypy, urtikáriu alebo angioneurotic­ký edém.

• – —ak sú známe fotoalergické alebo fototoxické reakcie počas liečby ketoprofénom alebo fibrátmi.

• – pacientom s gastrointes­tinálnym krvácaním alebo perforáciou v anamnéze v súvislosti s predchádzajúcou terapiou NSAID.

• – pacientom s aktívnym peptickým vredom/gastro­intestinálnym krvácaním alebo akýmkoľvek gastrointestinálnym krvácaním, ulceráciou alebo perforáciou v anamnéze.

• – pacientom s chronickou dyspepsiou.

• – pacientom s iným aktívnym krvácaním alebo poruchou zrážanlivosti krvi.

• – pacientom s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou.

• – pacientom so závažným zlyhávaním srdca.

• – pacientom so stredne závažnou až závažnou dysfunkciou obličiek (klírens kreatinínu < 59 ml/min).

• – pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 10 – 15).

• – pacientom s hemoragickou diatézou a s inými koagulačnými poruchami.

• – pacientom s ťažkou dehydratáciou (spôsobenou vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín).

• – počas tretieho trimestra gravidity a počas laktácie (pozri časť 4.6).

Dekenor injekčný/infúzny roztok je kontraindikovaný pre neuroaxiálnu (intratekálnu alebo epidurálnu) aplikáciu vzhľadom na obsah etanolu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov, ktorí majú v anamnéze alergické ochorenia, je nutné podávať liek s opatrnosťou.

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu Dekenoru s inými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia, ktoré je potrebné na kontrolu príznakov (pozri časť 4.2 a nižšie uvedené gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká).

Gastrointestinálna bezpečnosť

Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené pre všetky NSAID kedykoľvek počas liečby s alebo bez varovných príznakov alebo predchádzajúcej anamnézy závažných gastrointesti­nálnych príhod. Ak sa u pacientov užívajúcich Dekenor vyskytne gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia, liečbu treba ukončiť.

Riziko gastrointesti­nálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie je vyššie so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID u pacientov s vredom v anamnéze, hlavne ak bol komplikovaný hemorágiou alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších ľudí.

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou gastrointesti­nálnych ochorení (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), pretože ich stav sa môže zhoršiť (pozri časť 4.8).

Ako pri všetkých NSAID, je potrebné preveriť akúkoľvek anamnézu ezofagitídy, gastritídy a/alebo peptického vredu, aby sa zabezpečilo ich úplné doliečenie ešte pred začatím liečby dexketoprofén-trometamolom. Pacientov s gastrointes­tinálnymi príznakmi alebo s gastrointes­tinálnym ochorením v anamnéze je potrebné sledovať, či u nich nedochádza k tráviacim poruchám, hlavne ku gastrointesti­nálnemu krvácaniu.

U týchto pacientov sa má zvážiť kombinovaná liečba ochrannými liečivami (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a tiež u pacientov, ktorí vyžadujú súbežnú liečbu nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej alebo inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti, u ktorých sa v minulosti vyskytla gastrointestinálna toxicita, najmä ak sú starší, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne príznaky (najmä gastrointestinálne krvácanie) obzvlášť na začiatku liečby.

Opatrnosť je potrebná u pacientov užívajúcich súbežne lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako je warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo antiagregačných liečiv ako je kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).

Starší pacienti

U starších pacientov je všeobecne zvýšený sklon k výskytu nežiaducich reakcií na NSAID, ako sú predovšetkým gastrointestinálne krvácanie a perforácia, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.2). U týchto pacientov sa má liečba začať najnižšou možnou dávkou.

Renálna bezpečnosť

Opatrnosť je potrebná u pacientov s poruchou funkcie pečene a/alebo obličiek, rovnako ako u pacientov s hypertenziou a/alebo zlyhávaním srdca v anamnéze. U týchto pacientov môže mať užívanie NSAID za následok zhoršenie renálnej funkcie, retenciu tekutín a edém. Opatrnosť je tiež potrebná u pacientov, ktorí užívajú diuretiká alebo u tých, u ktorých môže vzniknúť hypovolémia, keďže u nich existuje zvýšené riziko nefrotoxicity.

Počas liečby sa má zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby sa zabránilo dehydratácii a možnosti pridruženia zvýšenej renálnej toxicity.

Rovnako ako pri všetkých NSAID sa môže zvýšiť hladina dusíka močoviny a kreatinínu v plazme. Ako pri iných inhibítoroch syntézy prostaglandínov, liečba môže byť spojená s nežiaducimi účinkami na renálny systém, čo môže viesť ku glomerulárnej nefritíde, intersticiálnej nefritíde, renálnej papilárnej nekróze, nefrotickému syndrómu a akútnemu renálnemu zlyhaniu.

U starších pacientov je vyššia pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Hepatálna bezpečnosť

Opatrnosť je potrebná u pacientov s poruchou funkcie pečene. Rovnako ako iné NSAID, aj dexketoprofén môže spôsobiť prechodné mierne zvýšenie niektorých parametrov funkcie pečene a tiež významné zvýšenia aspartátamino­transferázy (AST) a alanínaminotran­sferázy (ALT). V prípade relevantného zvýšenia týchto parametrov sa musí liečba ukončiť.

U starších pacientov je pravdepodobnejšie, že majú poruchu funkcie obličiek, srdca a ciev alebo pečene (pozri časť 4.2).

Kardiovaskulárna a cerebrovaskulárna bezpečnosť

Vhodné monitorovanie a poradenstvo je potrebné u pacientov s hypertenziou a/alebo s mierne závažným až stredne závažným zlyhávaním srdca v anamnéze pretože v súvislosti s liečbou NSAID bola hlásená retencia tekutín a edém. Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov so srdcovým ochorením v anamnéze, najmä u tých s predchádzajúcimi epizódami srdcového zlyhania, keďže u nich existuje zvýšené riziko srdcového zlyhania.

Klinické skúšanie a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie niektorých NSAID (obzvlášť pri vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) môže byť spojené s miernym zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napr. infarkt myokardu alebo mozgová mŕtvica). Nie sú dostatočné údaje na vylúčenie takéhoto rizika pri dexketoprofén-trometamole.

Preto pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym srdcovým zlyhávaním, s diagnostikovanou ischemickou chorobou srdca, chorobami periférnych ciev a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení dexketoprofén-trometamolom len po starostlivom zvážení. Podobne by sa malo zvážiť začatie dlhodobejšej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne ochorenie (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

Všetky neselektívne NSAID môžu inhibovať agregáciu krvných doštičiek a predlžovať čas krvácania cez inhibíciu syntézy prostaglandínov. Súbežné užívanie dexketoprofén-trometamolu a profylaktických dávok nízkomolekulárneho heparínu v pooperačnom období bolo hodnotené v kontrolovaných klinických štúdiách, pričom nebol pozorovaný žiadny účinok na koagulačné parametre. Pacienti, ktorí užívajú iné lieky, ktoré zasahujú do hemostázy, ako je warfarín alebo iné kumaríny alebo heparíny, musia byť však starostlivo sledovaní, ak im je podávaný dexketoprofén-trometamol (pozri časť 4.5).

U starších pacientov je vyššia pravdepodobnosť poruchy renálnej, kardiovaskulárnej alebo hepatálnej funkcie (pozri časť 4.2).

Kožné reakcie

V súvislosti s užívaním NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie (niektoré z nich fatálne), vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (pozri časť 4.8). Najväčšie riziko týchto reakcií sa objavuje u pacientov na začiatku liečby, tieto reakcie sa vo väčšine prípadov vyskytujú v prvom mesiaci liečby. Dekenor injekčný/infúzny roztok sa musí vysadiť pri objavení prvých príznakov kožnej vyrážky, lézií na slizniciach alebo akýchkoľvek iných príznakov hypersenzitivity.

Ďalšie informácie

Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov:

• – s kongenitálnou poruchou metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria)

• – s dehydratáciou

• – priamo po veľkom chirurgickom zákroku.

Ak lekár rozhodne, že dlhodobá liečba dexketoprofénom je nevyhnutná, majú byť pravidelne kontrolované pečeňové a obličkové funkcie a krvný obraz.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa pozorovali závažné akútne reakcie hypersenzitivity (napr. anafylaktický šok). Pri prvých príznakoch závažných reakcií hypersenzitivity po podaní Dekenoru injekčného/in­fúzneho roztoku sa liečba musí ukončiť. V závislosti od príznakov musí byť akýkoľvek vyžadovaný medicínsky postup zahájený odbornými zdravotníckymi pracovníkmi.

U pacientov s astmou kombinovanou s chronickou rinitídou, chronickou sinusitídou a/alebo nazálnou polypózou je vyššie riziko alergie na kyselinu acetylsalicylovú a/alebo NSAID ako v ostatnej populácii. Užitie tohto lieku môže vyvolať astmatické záchvaty alebo bronchospazmus, najmä u ľudí alergických na kyselinu acetylsalicylovú alebo NSAID (pozri časť 4.3).

Vo výnimočných prípadoch môžu byť ovčie kiahne na začiatku vzniku závažných infekčných komplikácií kože a mäkkých tkanív. Doteraz nemožno vylúčiť, že NSAID neprispievajú k zhoršeniu týchto infekcií. Preto sa odporúča, aby sa Dekenor injekčný/infúzny roztok neužíval v prípade ovčích kiahní.

Dekenor injekčný/infúzny roztok sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s poruchami krvotvorby, systémovým lupus erythematosus alebo zmiešaným ochorením spojivového tkaniva.

Rovnako ako iné NSAID, dexketoprofén môže prekryť príznaky infekčných ochorení. V ojedinelých prípadoch bolo popísané zhoršenie infekcie mäkkých tkanív v súvislosti s podávaním NSAID. Preto sa odporúča pacientom, aby sa pri prejavoch výskytu bakteriálnej infekcie alebo zhoršenia stavu počas liečby ihneď poradili s lekárom.

Etanol

Každá ampulka Dekenoru injekčného/in­fúzneho roztoku obsahuje 200 mg etanolu, čo zodpovedá 5 ml piva alebo 2,08 ml vína v jednej dávke.

Škodlivé pre tých, ktorí trpia alkoholizmom.

Musí sa vziať do úvahy u dojčiacich a tehotných žien, detí a vysoko rizikových skupín ako sú pacienti s ochorením pečene alebo epilepsiou.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť použitia u detí a dospievajúcich nebola stanovená.

4.5 Liekové a iné interakcie

Nasledujúce interakcie platia všeobecne pre nesteroidné protizápalové lieky (NSAID):

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú:

• – iné NSAID, vrátane vysokých dávok salicylátov (> 3 g/deň): podanie niekoľkých NSAID súbežne môže zvýšiť riziko gastrointesti­nálnych vredov a krvácania kvôli synergickému účinku.

• – antikoagulanciá: NSAID môžu zvýšiť účinky antikoagulancií ako je warfarín (pozri časť 4.4) v dôsledku výrazného viazania dexketoprofénu na plazmatické bielkoviny a inhibície funkcie krvných doštičiek a poškodenia gastroduodenálnej sliznice. Ak sa nedá predísť tejto kombinácii, je potrebné starostlivé klinické sledovanie a monitorovanie laboratórnych hodnôt.

• – heparíny: zvýšené riziko krvácania (následkom inhibície funkcie krvných doštičiek a poškodenia gastroduodenálnej sliznice). Ak sa nedá predísť tejto kombinácii, je potrebné starostlivé klinické sledovanie a monitorovanie laboratórnych hodnôt.

• – kortikosteroidy: zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4).

• – lítium (popísané s niekoľkými NSAID): NSAID zvyšujú hladinu lítia v krvi, ktorá môže dosiahnuť toxické hodnoty (zníženie renálnej exkrécie lítia). Tento parameter sa preto musí monitorovať na začiatku liečby, počas úpravy liečby a pri ukončení liečby dexketoprofénom.

• – metotrexát, používaný pri vysokých dávkach 15 mg/týždeň alebo vyšších: zvýšená hematologická toxicita metotrexátu, pretože protizápalové liečivá vo všeobecnosti znižujú jeho renálny klírens.

• – hydantoíny a sulfónamidy: toxické účinky týchto liečiv sa môžu zvýšiť.

Kombinácie, ktoré vyžadujú opatrnosť:

• – diuretiká, ACE inhibítory, antibakteriálne aminoglykozidy a antagonisty receptorov angiotenzínu II: dexketoprofén môže znížiť účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov so zníženou renálnou funkciou (napr. u dehydrovaných pacientov alebo starších pacientov so zníženou renálnou funkciou) môže súbežné podávanie liečiv, ktoré inhibujú cyklooxygenázu a ACE inhibítorov, antagonistov receptorov angiotenzínu II alebo antibakteriálnych aminoglykozidov spôsobiť ďalšie zhoršenie renálnej funkcie, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Pri kombinovanej liečbe dexketoprofénom a diuretikami je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu hydratáciu pacienta a monitorovanie jeho renálnych funkcií na začiatku terapie (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

• – metotrexát, užívaný v nízkych dávkach, menej ako 15 mg/týždeň: zvýšená hematologická toxicita metotrexátu znížením jeho renálneho klírensu protizápalovými liečivami. Počas prvých týždňov liečby takouto kombináciou je potrebné týždenne monitorovať krvný obraz. Zvýšený dohľad je potrebný u pacientov aj s miernou poruchou renálnych funkcií, rovnako ako u starších pacientov.

• – pentoxifylín: zvýšené riziko krvácania. Potrebné zvýšené klinické monitorovanie a častejšia kontrola trvania krvácania.

• – zidovudín: riziko zvýšenej toxicity na erytrocyty v dôsledku pôsobenia na retikulocyty, so závažnou anémiou vyskytujúcou sa jeden týždeň po začatí terapie NSAID. Kontrola celkového krvného obrazu a počtu retikulocytov je nutná v priebehu prvého až druhého týždňa po začiatku terapie NSAID.

• – deriváty sulfonylmočoviny: NSAID môžu zvyšovať hypoglykemický účinok derivátov sulfonylmočoviny vytesnením z väzbových miest na plazmatických proteínoch.

Kombinácie, ktoré je potrebné zvážiť:

• – betablokátory: liečba NSAID môže znížiť ich antihypertenzívny účinok inhibíciou syntézy prostaglandínov.

• – cyklosporín a takrolimus: NSAID môžu zvýšiť nefrotoxicitu v dôsledku účinkov sprostredkovaných renálnymi prostaglandínmi. Počas kombinovanej liečby sa musia sledovať renálne funkcie.

• – trombolytiká: zvýšené riziko krvácania.

• – lieky proti zhlukovaniu krvných doštičiek a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): zvýšené riziko gastrointesti­nálneho krvácania (pozri časť 4.4).

• – probenecid: plazmatická koncentrácia dexketoprofénu môže byť zvýšená; táto interakcia môže byt spôsobená inhibičným mechanizmom na mieste renálnej tubulárnej sekrécie a pri konjugácii glukuronidov a vyžaduje úpravu dávky dexketoprofénu.

• – srdcové glykozidy: NSAID môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu glykozidov.

• – mifepristón: vzhľadom na teoretické riziko, že inhibítory syntetázy prostaglandínov môžu zmeniť účinnosť mifepristónu, NSAID sa nemajú používať 8 – 12 dní po podaní mifepristónu.

• – chinolónové antibiotiká: údaje zo štúdií na zvieratách naznačujú, že vysoké dávky chinolónov v kombinácii s NSAID môžu zvýšiť riziko vzniku kŕčov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Dekenor injekčný/infúzny roztok je počas tretieho trimestra gravidity a laktácie kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže negatívne ovplyvniť graviditu a/alebo vývin embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratu a srdcových malformácií a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov na začiatku gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií bolo zvýšené z menej ako 1 % na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby. U zvierat podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov malo za následok zvýšenie pre- a postimplantačných strát a smrť embrya/plodu. Okrem toho bol v súvislosti s podávaním inhibítorov syntézy prostaglandínov zvieratám počas obdobia organogenézy hlásený zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych. Napriek tomu štúdie na zvieratách s dexketoprofén- trometamolom nepreukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Dexketoprofén-trometamol nemá byť podávaný počas prvého a druhého trimestra gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Ak dexketoprofén-trometamol užívajú ženy, ktoré sa pokúšajú otehotnieť alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo možno najkratšia.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod:

• – kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzavretím ductus arteriosus a pľúcnou hypertenziou);

• – renálnej dysfunkcii, ktorá môže vyústiť do renálneho zlyhania s oligohydram­niónom;

Matku a novorodenca na konci gravidity:

• – možnému predĺženiu doby krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri veľmi nízkych dávkach;

• – inhibícii sťahov maternice, čo môže viesť k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa dexketoprofén vylučuje do ľudského materského mlieka.

Fertilita

Rovnako ako pri iných NSAID, užívanie dexketoprofén-trometamolu môže zhoršiť plodnosť žien a neodporúča sa u žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo podstupujú vyšetrenie na neplodnosť, treba zvážiť ukončenie liečby dexketoprofén-trometamolom.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Dekenor injekčný/infúzny roztok má mierny alebo stredne závažný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje vzhľadom na možnosť výskytu závratov alebo ospalosti.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť počas liečby dexketoprofén-trometamolom sú rozdelené podľa frekvencie ich výskytu nasledovne:

• – veľmi časté (> 1/10)

• – časté (> 1/100 až < 1/10)

• – menej časté (> 1/1 000 až < 1/100)

• – zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000)

• – veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

• – neznáme (z dostupných údajov sa nedá odhadnúť).

Nežiaduce účinky hlásené v klinických štúdiách majúce aspoň možnú súvislosť s dexketoprofén-trometamolom, ako aj nežiaduce účinky hlásené zo sledovaní po uvedení dexketoprofén-trometamolu na trh sú uvedené v nasledujúcej tabuľke, kde sú rozdelené podľa tried orgánových systémov a podľa frekvencie ich výskytu:

Gastrointestinálne: Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky sú gastrointestinálne. Najmä u starších pacientov sa môže vyskytnúť peptický vred, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy fatálne (pozri časť 4.4). Po podaní lieku bola hlásená nauzea, vracanie, hnačka, nadúvanie, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Menej často sa vyskytla gastritída.

V spojitosti s liečbou NSAID bol hlásený edém, hypertenzia a srdcové zlyhanie.

Tak ako pri iných NSAID sa môžu vyskytnúť nasledovné nežiaduce účinky: aseptická meningitída, ktorá sa môže vyskytnúť najmä u pacientov so systémovým lupus erythematosus alebo zmiešanými ochoreniami spojivového tkaniva; hematologické reakcie (purpura, aplastická a hemolytická anémia, zriedkavo agranulocytóza a medulárna hypoplázia).

Bulózne reakcie, vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxická epidermálna nekrolýza (veľmi zriedkavo).

Klinické štúdie a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie niektorých NSAID (najmä pri vysokých dávkach a dlhodobej liečbe) môže byť spojené s miernym zvýšením rizika arteriálnej trombotickej príhody (napr. infarktu myokardu alebo mŕtvice) (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Symptómy predávkovania nie sú známe. Podobné lieky spôsobili gastrointestinálne ťažkosti (vracanie, anorexia, bolesť brucha) a neurologické poruchy (ospalosť, závrat, dezorientácia, bolesť hlavy).

Liečba

Po náhodnom užití alebo podaní nadmernej dávky treba ihneď začať symptomatickú liečbu podľa klinického stavu pacienta.

Dexketoprofén-trometamol môže byť odstránený dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiflogistiká a antireumatiká, deriváty kyseliny propiónovej, ATC kód: M01AE17.

Dexketoprofén-trometamol je trometamínová soľ S-(+)-2-(3-benzoylfenyl) kyseliny propiónovej, liečivo s analgetickými, protizápalovými a antipyretickými vlastnosťami. ktoré patrí do skupiny nesteroidných protizápalových liekov.

Mechanizmus účinku

Mechanizmus účinku nesteroidných protizápalových liekov súvisí so znížením syntézy prostaglandínov inhibíciou cyklooxygenázy.

Predovšetkým je to inhibícia transformácie arachidónovej kyseliny na cyklické endoperoxidy, PGG2 a PGH2, ktoré vytvárajú prostaglandíny PGE1, PGE2, PGF2aa PGD2 a tiež prostacyklíny PGI2 a tromboxány (TxA2 a TxB2). Inhibícia syntézy prostaglandínov môže navyše ovplyvniť iné mediátory zápalu ako sú kiníny, čím pôsobí nepriamo a tento účinok doplňuje priame pôsobenie.

Farmakodynamické účinky

V štúdiách na zvieratách a u ľudí sa preukázalo, že dexketoprofén inhibuje aktivitu COX-1 a COX-2.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Klinické štúdie, ktoré sa vykonali na niekoľkých modeloch bolesti, dokázali účinnú analgetickú aktivitu dexketoprofén-trometamolu.

Analgetický účinok intramuskulárne a intravenózne podaného dexketoprofén-trometamolu v liečbe strednej až závažnej bolesti bol skúmaný na niekoľkých chirurgických modeloch bolesti (ortopedické a gynekologicko/ab­dominálne chirurgické zákroky) ako aj pri svalovo-kostrovej bolesti (model akútnej bolesti v dolnej časti chrbta) a pri renálnej kolike.

V uskutočnených štúdiách bol nástup analgetického účinku rýchly a maximálna hodnota analgetického účinku sa dosiahla počas prvých 45 minút. Trvanie analgetického účinku po podaní 50 mg dexketoprofénu je zvyčajne 8 hodín.

Klinické štúdie v liečbe pooperačnej bolesti preukázali, že ak sa dexketoprofén-trometamol injekčný/infúzny roztok používal v kombinácii s opioidmi, významne znížil spotrebu opioidu.

V štúdiách pooperačnej bolesti, v ktorých pacienti dostávali morfín pomocou pacientom riadeného analgetického zariadenia, pacienti liečení dexketoprofénom požadovali významne menej morfínu (menej o 30 – 45 %) ako pacienti v skupine s placebom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po intramuskulárnom podaní dexketoprofén-trometamolu ľuďom sa maximálne koncentrácie dosiahnu v priemere za 20 minút (v rozsahu 10 až 45 minút). Pre jednorazové dávky 25 až 50 mg sa ukázalo, že pri intramuskulárnej aj intravenóznej aplikácii je plocha pod krivkou úmerná dávke.

Distribúcia

Rovnako ako pri iných liekoch s vysokou väzbou na plazmatické proteíny (99 %), distribučný objem má priemernú hodnotu nižšiu ako 0,25 l/kg. Hodnota distribučného polčasu bola približne 0,35 h a eliminačného polčasu v rozmedzí 1 – 2,7 h.

Vo farmakokinetických štúdiách po opakovanom podávaní sa zistilo, že Cmax a AUC po poslednom intramuskulárnom alebo intravenóznom podaní sa nelíšili od hodnôt získaných po jednorazovej dávke, čo preukazuje, že nedochádza k akumulácii liečiva.

Biotransformácia a eliminácia

Dexketoprofén sa eliminuje hlavne glukuronidovou konjugáciou, následne sa vylučuje obličkami.

Po podaní dexketoprofén-trometamolu sa v moči nachádza len S-(+) enantiomér, čo dokazuje, že u ľudí nedochádza ku konverzii na R-(-) enantiomér.

Starší ľudia

U zdravých starších dobrovoľníkov (65 rokov a starší) bola expozícia významne vyššia ako u mladých dobrovoľníkov po jednorazových a opakovaných perorálnych dávkach (do 55 %), zatiaľ čo žiaden štatisticky významný rozdiel nebol v maximálnych koncentráciách a v dobe dosiahnutia maximálnej koncentrácie. Priemerný eliminačný polčas bol predĺžený po jednorazových a opakovaných dávkach (do 48 %) a znížil sa celkový klírens.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, reprodukčnej toxicity a imunofarmakológie neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí okrem rizík už spomenutých v iných častiach SPC. V štúdiách chronickej toxicity na myšiach a opiciach bola hodnota dávky bez pozorovaného nepriaznivého účinku (No Observed Adverse Affect Level – NOAEL) 3 mg/kg/deň. Hlavným nežiaducim účinkom pozorovaným pri vysokých dávkach boli gastrointestinálne erózie a vredy, ktoré sa vyvinuli v závislosti na dávke.

Ako sa zistilo pre celú farmakologickú skupinu NSAID, dexketoprofén-trometamol môže spôsobiť zmeny prežitia embrya/plodu u zvierat, ato nepriamo toxickým pôsobením na gastrointestinálny trakt brezivých samíc a priamo účinkom na vývin plodu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný

Etanol (96 %)

Hydroxid sodný (na úpravu pH)

Voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Dekenor injekčný/infúzny roztok sa nesmie miešať v malom objeme (napr. v injekčnej striekačke) s roztokmi dopamínu, prometazínu, pentazocínu, petidínu alebo hydroxyzínu, pretože to spôsobí vyzrážanie roztoku.

Zriedené roztoky na infúziu pripravené podľa časti 6.6 sa nesmú miešať s prometazínom alebo pentazocínom.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

Preukázalo sa, že po zriedení podľa pokynov v časti 6.6 je zriedený roztok, za predpokladu, že je adekvátne chránený pred prirodzeným denným svetlom, chemicky stabilný po dobu 24 hodín, ak je uchovávaný pri teplote 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska, ak metóda riedenia nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, sa liek musí použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, čas uchovávania a podmienky pred použitím sú na zodpovednosti používateľa.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

Podmienky na uchovávanie po zriedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulka (typ I hnedé sklo s bielym bodom a modrým krúžkom): 1, 5 alebo 10 ampuliek s obsahom 2 ml injekčného/in­fúzneho roztoku v škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Dekenor injekčný/infúzny roztok sa preukázal ako kompatibilný pri zmiešavaní v malých objemoch (napr. v injekčnej striekačke) s injekčnými roztokmi heparínu, lidokaínu, morfínu a teofylínu.

Na podanie intravenóznej infúzie sa má obsah jednej ampulky (2 ml) Dekenoru injekčného/in­fúzneho roztoku zriediť v objeme 30 až 100 ml fyziologického roztoku, roztoku glukózy alebo Ringerovho roztoku s mliečnanom. Roztok sa má zriediť za aseptických podmienok a chrániť pred prirodzeným denným svetlom (pozri časť 6.3). Zriedený roztok je číry.

Dekenor injekčný/infúzny roztok zriedený v objeme 100 ml fyziologického roztoku alebo roztoku glukózy jekompatibilný s týmito liečivami: dopamín, heparín, hydroxyzín, lidokaín, morfín, petidín a teofylín.

Nebola zistená žiadna adsorpcia liečiva, ak boli zriedené roztoky Dekenoru injekčného/in­fúzneho roztoku skladované v plastických vakoch alebo aplikačných zariadeniach z etylvinylacetátu (EVA), propionátu celulózy (CP), polyetylénu s nízkou hustotou (LDPE) a polyvinylchloridu (PVC). Dekenor injekčný/infúzny roztok je určený len na jednorazové použitie a všetok nepoužitý roztok sa má zlikvidovať. Pred podaním sa má roztok vizuálne skontrolovať, či je číry a bezfarebný: ak sa zistí prítomnosť akýchkoľvek častíc, nesmie sa použiť.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0016/18-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie lieku: