Dexadol 50 mg/2 ml sol ijf - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Dexadol 50 mg/2 ml sol inj injekčný roztok alebo infúzny koncentrát

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá ampulka (2 ml) obsahuje: dexketoprofen 50 mg (ako dexketoprofen trometamol).

Každý 1 ml injekčného roztoku obsahuje 25 mg dexketoprofenu (ako dexketoprofen trometamol).

Pomocné látky so známym účinkom: 100 mg etanolu (96 %) a 4 mg chloridu sodného/v ml.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok alebo infúzny koncentrát.

Číry a bezfarebný roztok.

pH (7,0–8,0)

Osmolarita (270–328 mOsmol/l)

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Symptomatická liečba akútnej bolesti strednej až silnej intenzity, ak perorálne užívanie nie je vhodné, ako sú pooperačné bolesti, renálna kolika a bolesť v dolnej časti chrbta.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka je 50 mg každých 8–12 hodín. Ak je to potrebné, ďalšia dávka sa môže opakovať až po 6 hodinách. Celková denná dávka nemá prekročiť 150 mg.

Dexadol je určený na krátkodobé užívanie a liečba musí byť limitovaná na obdobie pretrvávania akútnych symptómov (nie viac ako 2 dni). Liečba sa má pacientom zmeniť na perorálnu analgetickú liečbu hneď, ako je to možné.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia, ktoré je potrebné na kontrolu symptómov (pozri časť 4.4).

V prípade pooperačnej bolesti strednej až silnej intenzity, môže byť Dexadol podávaný u dospelých v kombinácii s opioidnými analgetikami, ak je to indikované, v rovnakých odporúčaných dávkach (pozri časť 5.1).

Pediatrická populácia

Pôsobenie Dexadolu u detí a dospievajúcich sa neštudovalo, preto jeho bezpečnosť a účinnosť nebola doteraz stanovená a liek sa nemá používať u detí a dospievajúcich.

Starší ľudia

U starších pacientov nie je vo všeobecnosti potrebná žiadna úprava dávkovania. Vzhľadom na fyziologický pokles renálnej funkcie u starších pacientov sa u nich odporúča nižšia dávka v prípade mierne zhoršenej renálnej funkcie: celková denná dávka 50 mg (pozri časť 4.4).

Poruchy funkcie pečene

U pacientov s mierne až stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 5–9) sa má dávka znížiť na celkovú dennú dávku 50 mg a je potrebné starostlivo monitorovať hepatálne funkcie (pozri časť 4.4).

Dexadol sa nemá používať u pacientov so závažnou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 10–15) (pozri časť 4.3).

Poruchy funkcie obličiek

U pacientov s miernou poruchou renálnej funkcie (klírens kreatinínu 60–89 ml/min) sa má dávka znížiť na celkovú dennú dávku 50 mg (pozri časť 4.4). Dexadol sa nemá používať u pacientov so stredne závažnou až závažnou obličkovou dysfunkciou (klírens kreatinínu < 59 ml/min) (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Dexadol sa môže podávať buď intramuskulárne alebo intravenózne:

• Intramuskulárne podanie: obsah jednej ampulky (2 ml) Dexadol sa má podávať pomalým podaním injekcie hlboko do svalu.
• Intravenózne podanie:

• – Intravenózna infúzia: zriedený roztok, pripravený podľa popisu v časti 6.6, sa má podávať ako pomalá intravenózna infúzia s trvaním 10–30 minút. Roztok sa musí vždy chrániť pred denným svetlom.

• – Intravenózny bolus: ak je to potrebné, obsah jednej ampulky (2 ml) Dexadol sa môže podať pomalým intravenóznym bolusom po dobu nie menej ako 15 sekúnd.

Inštrukcie pre manipuláciu s liekom:

Keď sa Dexadolaplikuje intramuskulárne alebo ako intravenózny bolus, roztok sa má podať okamžite po jeho natiahnutí do injekčnej striekačky z farebnej ampulky (pozri tiež časti 6.2 a 6.6). Pri aplikovaní ako intravenózna infúzia sa má roztok asepticky rozriediť a chrániť pred denným svetlom (pozri tiež časti 6.3 a 6.6). Pre pokyny na nariedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Dexadol sa nesmie podávať v nasledujúcich prípadoch:

• – pacientom s precitlivenosťou na liečivo, na iné NSAID alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – pacientom, u ktorých liečivá s podobným účinkom (napr. kyselina acetylsalicylová a iné NSAID) vyvolali záchvaty astmy, bronchospazmus, akútnu rinitídu alebo spôsobili nosové polypy, urtikáriu alebo angioneurotic­ký edém,

• – pacientom s gastrointes­tinálnym krvácaním alebo perforáciou v anamnéze v súvislosti s predchádzajúcou terapiou NSAID,

• – pacientom s aktívnym peptickým vredom/gastro­intestinálnym krvácaním alebo akýmkoľvek gastrointestinálnym krvácaním, ulceráciou alebo perforáciou v anamnéze,

• – pacientom s chronickou dyspepsiou,

• – pacientom s iným aktívnym krvácaním alebo poruchou zrážavosti krvi,

• – pacientom s Crohnovou chorobou alebo ulceratívnou kolitídou,

• – pacientom so závažným zlyhávaním srdca,

• – pacientom so stredne závažnou až závažnou dysfunkciou obličiek (klírens kreatinínu

• – pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 10–15),

• – pacientom s hemoragickou diatézou a s inými koagulačnými poruchami,

• – pacientom s ťažkou dehydratáciou (spôsobenou vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín),

• – počas tretieho trimestra gravidity a počas laktácie (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov, ktorí majú v anamnéze alergické ochorenia, je nutné podávať liek s opatrnosťou.

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu Dexadol s inými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia, ktoré je potrebné na kontrolu symptómov (pozri časť 4.2 a gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká uvedené nižšie).

Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené pre všetky NSAID kedykoľvek počas liečby s alebo bez varovných symptómov alebo predchádzajúcej anamnézy závažných gastrointesti­nálnych príhod. Ak sa u pacientov užívajúcich Dexadol vyskytne gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia, liečbu treba ukončiť.

Riziko gastrointesti­nálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie je vyššie so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID u pacientov s vredom v anamnéze, hlavne ak bol skomplikovaný hemorágiou alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších ľudí.

U starších pacientov je všeobecne zvýšený sklon k výskytu nežiaducich reakcií na NSAID, ako sú predovšetkým gastrointestinálne krvácanie a perforácia, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.2). U týchto pacientov sa má liečba začať s najnižšou možnou dávkou.

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou gastrointesti­nálnych ochorení (ulceratívna kolitída, Crohnova choroba), pretože ich stav sa môže zhoršiť (pozri časť 4.8). Ako u všetkých NSAID, je potrebné preveriť akúkoľvek anamnézu ezofagitídy, gastritídy a/alebo peptického vredu, aby sa zabezpečilo ich úplné doliečenie ešte pred začatím liečby dexketoprofen trometamolom. Pacientov s gastrointes­tinálnymi symptómami alebo s gastrointes­tinálnym ochorením v anamnéze je potrebné sledovať, či u nich nedochádza k tráviacim poruchám, hlavne ku gastrointesti­nálnemu krvácaniu.

U týchto pacientov sa má zvážiť kombinovaná liečba ochrannými látkami (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a tiež u pacientov, ktorí vyžadujú súbežnú liečbu nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej (aspirín) alebo inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti, u ktorých sa v minulosti vyskytla gastrointestinálna toxicita, najmä ak sú starší, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne príznaky (najmä gastrointestinálne krvácanie) obzvlášť na začiatku liečby.

Opatrnosť je potrebná u pacientov užívajúcich súbežne lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako je warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo lieky proti zrážavosti krvi ako je kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).

Opatrnosť je potrebná u pacientov s poruchou funkcie obličiek. U týchto pacientov, užívanie NSAID môže mať za následok zhoršenie funkcie obličiek, retenciu tekutín a edém. Opatrnosť je tiež potrebná u pacientov, ktorí užívajú diuretiká alebo u tých, u ktorých môže vzniknúť hypovolémia, keďže u nich existuje zvýšené riziko nefrotoxicity.

Počas liečby sa má zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby sa zabránilo dehydratácii a prípadne súvisiacej zvýšenej renálnej toxicite.

Rovnako ako u všetkých NSAID sa môže zvýšiť hladina dusíka močoviny a kreatinínu v plazme. Ako u iných inhibítorov syntézy prostaglandínov, liečba môže byť spojená s nežiaducimi účinkami na renálny systém, čo môže viesť ku glomerulárnej nefritíde, intersticiálnej nefritíde, renálnej papilárnej nekróze, nefrotickému syndrómu a akútnemu renálnemu zlyhaniu.

U starších pacientov je vyššia pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Opatrnosť je potrebná u pacientov s poruchou funkcie pečene. Rovnako ako iné NSAID, aj dexketoprofen môže spôsobiť prechodné mierne zvýšenie niektorých parametrov funkcie pečene a tiež významné zvýšenia SGOT a SGPT. V prípade relevantného zvýšenia týchto parametrov sa musí liečba ukončiť.

U starších pacientov je vyššia pravdepodobnosť zhoršenia funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Vhodné monitorovanie a poradenstvo je potrebné u pacientov s hypertenziou a/alebo s mierne závažným až stredne závažným zlyhaním srdca v anamnéze pretože v súvislosti s liečbou s NSAID bola hlásená retencia tekutín a edém. Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov so srdcovým ochorením v anamnéze, najmä u tých s predchádzajúcimi epizódami srdcového zlyhania, keďže u nich existuje zvýšené riziko srdcového zlyhania.

Klinické skúšky a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie niektorých NSAID (obzvlášť pri vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) môže byť spojené s miernym zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napr. infarkt myokardu alebo mozgová mŕtvica). Nie sú dostatočné údaje na vylúčenie takéhoto rizika pri dexketoprofen trometamole.

Preto, pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym srdcovým zlyhaním, so stanovenou ischemickou chorobou srdca, chorobami periférnych ciev a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení dexketoprofen trometamolom len po starostlivom zvážení. Podobne by sa malo zvážiť začatie dlhodobejšej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne ochorenie (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

Všetky neselektívne NSAID môžu inhibovať agregáciu krvných doštičiek a predlžovať čas krvácania cez inhibíciu syntézy prostaglandínu. Súbežné užívanie dexketoprofen trometamolu a profylaktických dávok nízkomolekulárneho heparínu v pooperačnom období bolo hodnotené v kontrolovaných klinických štúdiách, pričom nebol pozorovaný žiadny účinok na koagulačné parametre. Avšak pacienti, ktorí užívajú iné lieky, ktoré zasahujú do hemostázy, ako je warfarín alebo iné kumaríny alebo heparíny, musia byť starostlivo sledovaní, ak im je podávaný dexketoprofen trometamol (pozri časť 4.5).

U starších pacientov je vyššia pravdepodobnosť poruchy kardiovaskulárnych funkcií (pozri časť 4.2).

V súvislosti s užívaním NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie (niektoré z nich fatálne), vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Najväčšie riziko týchto reakcií sa objavuje u pacientov na začiatku liečby, tieto reakcie sa vo väčšine prípadov vyskytujú v prvom mesiaci liečby. Dexadolsa musí vysadiť pri objavení prvých príznakov kožnej vyrážky, lézií na slizniciach alebo akýchkoľvek iných príznakov hypersenzitivity.

Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov:

• – s kongenitálnou poruchou metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria)

• – s dehydratáciou

• – priamo po veľkom chirurgickom zákroku

Ak lekár rozhodne, že dlhodobá liečba dexketoprofenom je nevyhnutná, majú byť pravidelne kontrolované pečeňové a obličkové funkcie a krvný obraz.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa pozorovali závažné akútne reakcie hypersenzitivity (napr. anafylaktický šok). Pri prvých príznakoch závažných reakcií hypersenzitivity po podaní Dexadol sa liečba musí ukončiť. V závislosti od príznakov musí byť akýkoľvek medicínsky potrebný postup zahájený odbornými zdravotníckymi pracovníkmi.

U pacientov s astmou kombinovanou s chronickou rinitídou, chronickou sinusitídou a/alebo nazálnou polypózou je vyššie riziko alergie na kyselinu acetylsalicylovú a/alebo NSAID ako u ostatnej populácie. Užívanie tohto lieku môže vyvolať astmatické záchvaty alebo bronchospazmus, najmä u ľudí alergických na kyselinu acetylsalicylovú alebo NSAID (pozri časť 4.3).

Vo výnimočných prípadoch môžu byť ovčie kiahne na začiatku vzniku závažných infekčných komplikácií kože a mäkkých tkanív. Doteraz nemožno vylúčiť, že NSAID neprispievajú k zhoršeniu týchto infekcií. Preto sa odporúča, aby sa Dexadol neužíval v prípade ovčích kiahní.

Dexadol sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s poruchami krvotvorby, systémovým lupus erythematosus alebo zmiešaným ochorením spojivového tkaniva.

Rovnako ako iné NSAID, dexketoprofen môže maskovať symptómy infekčných ochorení.

V ojedinelých prípadoch bolo popísané zhoršenie infekcie mäkkých tkanív v časovej súvislosti s podávaním NSAID. Preto sa odporúča pacientom, aby sa pri prejavoch výskytu bakteriálnej infekcie alebo zhoršenia stavu počas liečby ihneď poradili s lekárom.

Každá ampulka (2 ml) Dexadolu obsahuje 200 mg etanolu, čo zodpovedá 5 ml piva alebo 2,08 ml vína v jednej dávke.

Škodlivé pre tých, ktorí trpia alkoholizmom.

Musí sa vziať do úvahy u dojčiacich a tehotných žien, detí a vysoko rizikových skupín ako sú pacienti s poruchou funkcie pečene alebo epilepsiou.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť použitia u detí a dospievajúcich nebola stanovená.

4.5 Liekové a iné interakcie

Nasledujúce interakcie platia všeobecne pre nesteroidné protizápalové lieky (NSAID):

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú:

• – Iné NSAID, vrátane vysokých dávok salicylátov (> 3 g/deň): podanie niekoľkých NSAID súbežne môže zvýšiť riziko gastrointesti­nálnych vredov a krvácania prostredníctvom synergického účinku.

• – Antikoagulanciá: NSAID môžu zvýšiť účinky antikoagulancií ako je warfarín (pozri časť 4.4) v dôsledku výrazného viazania dexketoprofenu na plazmatické bielkoviny a inhibície funkcie krvných doštičiek a poškodenia gastroduodenálnej sliznice. Ak sa nedá predísť tejto kombinácii, je potrebné starostlivé klinické sledovanie a monitorovanie laboratórnych hodnôt.

• – Heparíny: zvýšené riziko krvácania (následkom inhibície funkcie krvných doštičiek

• – Kortikosteroidy: zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4).

• – Lítium (popísané s niekoľkými NSAID): NSAID zvyšujú hladinu lítia v krvi, ktorá môže dosiahnuť toxické hodnoty (zníženie renálnej exkrécie lítia). Tento parameter sa preto musí monitorovať na začiatku terapie, počas úpravy liečby a pri ukončení liečby dexketoprofenom.

• – Metotrexát, používaný pri vysokých dávkach 15 mg/týždeň alebo vyšších: zvýšená hematologická toxicita metotrexátu, pretože protizápalové liečivá vo všeobecnosti znižujú jeho renálny klírens.

• – Hydantoíny a sulfónamidy: toxické účinky týchto liečiv sa môžu zvýšiť.

• – Diuretiká, ACE inhibítory, antibakteriálne aminoglykozidy a antagonisty receptorov angiotenzínu II: dexketoprofenom môže znížiť účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov so zníženou renálnou funkciou (napr. u dehydrovaných pacientov alebo starších pacientov so zníženou renálnou funkciou) môže súbežné podávanie látok, ktoré inhibujú cyklo-oxygenázu a ACE inhibítorov, antagonistov receptorov angiotenzínu II alebo antibakteriálnych aminoglykozidov spôsobiť ďalšie zhoršenie renálnej funkcie, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Pri kombinovanej liečbe dexketoprofenom a diuretikami je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu hydratáciu pacienta a monitorovanie jeho renálnych funkcií na začiatku terapie (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

• – Metotrexát, užívaný v nízkych dávkach, menej ako 15 mg/týždeň: zvýšená hematologická toxicita metotrexátu znížením jeho renálneho klírensu protizápalovými látkami. Počas prvých týždňov liečby s takouto kombináciou je potrebné týždenne monitorovať krvný obraz. Zvýšený dohľad je potrebný u pacientov aj s miernou poruchou renálnych funkcií, rovnako ako u starších pacientov.

• – Pentoxifylín: zvýšené riziko krvácania. Potrebné zvýšené klinické monitorovanie a častejšia kontrola doby krvácania.

• – Zidovudín: riziko zvýšenej toxicity na erytrocyty v dôsledku pôsobenia na retikulocyty, so závažnou anémiou vyskytujúcou sa jeden týždeň po začatí terapie NSAID. Kontrola celkového krvného obrazu a počtu retikulocytov je nutná v priebehu prvého až druhého týždňa po začiatku terapie s NSAID.

• – Sulfonylurea: NSAID môžu zvyšovať hypoglykemický účinok derivátov sulfonylurey vytesnením z väzobných miest na plazmatických proteínoch.

• – Beta-blokátory: terapia NSAID môže znížiť ich antihypertenzný účinok inhibíciou syntézy prostaglandínov.

• – Cyklosporín a takrolimus: NSAID môžu zvýšiť nefrotoxicitu v dôsledku účinkov sprostredkovaných renálnymi prostaglandínmi. Počas kombinovanej terapie sa musia sledovať renálne funkcie.

• – Trombolytiká: zvýšené riziko krvácania.

• – Lieky proti zhlukovaniu krvných doštičiek a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): zvýšené riziko gastrointesti­nálneho krvácania (pozri časť 4.4).

• – Probenecid: plazmatická koncentrácia dexketoprofenu môže byť zvýšená; táto interakcia môže byt spôsobená inhibičným mechanizmom na mieste renálnej tubulárnej sekrécie a pri konjugácii glukuronidov a vyžaduje úpravu dávky dexketoprofenu.

• – Srdcové glykozidy: NSAID môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu glykozidov.

• – Mifepristón: vzhľadom na teoretické riziko, že inhibítory syntetázy prostaglandínu môžu zmeniť účinnosť mifepristónu, NSAID sa nemajú používať 8–12 dní po podaní mifepristónu.

• – Chinolónové antibiotiká: údaje zo štúdií na zvieratách ukazujú, že vysoké dávky chinolónov v kombinácii s NSAID môžu zvýšiť riziko vzniku kŕčov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Dexadol je počas tretieho trimestra gravidity a laktácie kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže negatívne ovplyvniť graviditu a/alebo vývin embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratu a srdcových malformácií a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov na začiatku gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií bolo zvýšené z menej ako 1 % na približne 1,5 %. Zdá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou terapie. U zvierat podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov malo za následok zvýšenie pre- a post- implantačných strát a letality embrya/plodu. Navyše, zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych, bol hlásený v súvislosti s podávaním inhibítorov syntézy prostaglandínov zvieratám počas obdobia organogenézy. Napriek tomu, štúdie na zvieratách s dexketoprofen trometamolom nepreukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Dexketoprofen trometamol nemá byť podávaný počas prvého a druhého trimestra gravidity, pokiaľ to nie je vyslovene nevyhnutné.

Ak dexketoprofen trometamol užívajú ženy, ktoré sa pokúšajú otehotnieť alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka terapie čo najkratšia ako je len možné.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod:

• – kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzavretím ductus arteriosus a pľúcnou hypertenziou);

• – renálnej dysfunkcii, ktorá môže vyústiť do renálneho zlyhania s oligohydroam­niózou;

• – možnému predĺženiu doby krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri veľmi nízkych dávkach

• – inhibícii sťahov maternice, čo môže viesť k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa dexketoprofen u ľudí vylučuje do materského mlieka.

Fertilita

Rovnako ako u iných NSAID, užívanie dexketoprofen trometamolu môže zhoršiť plodnosť žien a neodporúča sa u žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo podstupujú vyšetrenie na neplodnosť, treba zvážiť ukončenie liečby dexketoprofen trometamolom.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Dexadol má mierny alebo stredne závažný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje vzhľadom na možnosť výskytu závratov alebo ospalosti.

4.8   Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené v klinických štúdiách, že majú aspoň možnú súvislosť s dexketoprofenom trometamolom, ako aj nežiaduce účinky hlásené z postmarketin­gových skúseností s Dexadol 50 mg/2 ml sol inj sú uvedené v nasledujúcej tabuľke, kde sú rozdelené podľa tried orgánových systémov a frekvencie ich výskytu:

Gastrointesti­nálne: Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky sú gastrointestinálne. Najmä u starších pacientov sa môže vyskytnúť peptický vred, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy s fatálnym koncom (pozri časť 4.4). Po podaní lieku bola hlásená nauzea, vracanie, hnačka, nadúvanie, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulceratívna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pre používaní). Menej často sa vyskytla gastritída.

V spojitosti s liečbou NSAID bol hlásený edém, hypertenzia a srdcové zlyhanie.

Tak ako u iných NSAID sa môžu vyskytnúť nasledovné nežiaduce účinky: aseptická meningitída, ktorá sa môže vyskytnúť najmä u pacientov so systémovým lupus erythematosus alebo zmiešanými ochoreniami spojivových tkanív; hematologické reakcie (purpura, aplastická a hemolytická anémia, zriedkavo agranulocytóza a medulárna hypoplázia).

Bulózne reakcie, vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxická epidermálna nekrolýza (veľmi zriedkavo).

Klinické štúdie a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie niektorých NSAID (najmä pri vysokých dávkach a dlhodobej liečbe) môže byť spojené s miernym zvýšením rizika arteriálnej trombotickej príhody (napr. infarktu myokardu alebo mŕtvice) (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy predávkovania nie sú známe. Podobné lieky spôsobili gastrointestinálne ťažkosti (vracanie, anorexia, bolesť brucha) a neurologické poruchy (ospalosť, závrat, dezorientácia, bolesť hlavy).

Po náhodnom užití alebo podaní nadmernej dávky treba ihneď začať symptomatickú terapiu podľa klinického stavu pacienta.

Dexketoprofen trometamol môže byť odstránený dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: deriváty kyseliny propiónovej, ATC kód: M01AE17.

Dexketoprofen trometamol je trometamínová soľ S-(+)-2-(3-benzoylfenyl) propiónovej kyseliny, analgetikum, protizápalový a antipyretický liek, ktorý patrí do skupiny nesteroidných protizápalových liekov (M01AE).

Mechanizmus účinku

Mechanizmus účinku nesteroidných protizápalových liekov súvisí so znížením syntézy prostaglandínov inhibíciou cyklooxygenázy. Predovšetkým je to inhibícia transformácie arachidónovej kyseliny na cyklické endoperoxidy, PGG2 a PGH2, ktoré vytvárajú prostaglandíny PGE1, PGE2, PGF2aa PGD2 a tiež prostacyklíny PGI2 a tromboxany (TxA.2 a TXB2). Inhibícia syntézy prostaglandínov môže navyše ovplyvniť iné mediátory zápalu ako sú kiníny, ktoré môžu pôsobiť nepriamo a ich nepriamy účinok by mohol potenciovať priamy účinok dexketoprofenu.

Farmakodynamické účinky

• V štúdiách na zvieratách a u ľudí sa ukázalo, že dexketoprofen je inhibítorom COX-1 a COX-2 aktivity.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Klinické štúdie, ktoré sa robili na niekoľkých modeloch bolesti, dokázali účinnú analgetickú aktivitu dexketoprofen trometamolu.

Analgetický účinok intramuskulárne a intravenózne podaného dexketoprofen trometamolu v manažmente strednej až závažnej bolesti bol skúmaný v niekoľkých chirurgických modeloch bolesti (ortopedické a gynekologicko – brušné chirurgické zákroky) ako aj u svalovo-kostrovej bolesti (model akútnej bolesti v dolnej časti chrbta) a u renálnej koliky.

• V uskutočnených štúdiách bol nástup analgetického účinku rýchly a pík analgetického účinku sa dosiahol do prvých 45 minút. Trvanie analgetického účinku po podaní 50 mg dexketoprofenu je zvyčajne 8 hodín.

Klinické štúdie v manažmente pooperačnej bolesti preukázali, že keď sa Dexadol používal v kombinácii s opioidmi, významne znížil spotreba opioidu. V štúdiách pooperačnej bolesti, v ktorých pacienti dostávali morfium pomocou pacientom riadeného analgetického zariadenia, pacienti liečení dexketoprofenom požadovali významne menej morfínu (menej o 30–45 %) než pacienti v skupine s placebom.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po intramuskulárnom podaní dexketoprofen trometamolu ľuďom sa maximálna hladina Cmax dosiahne v priemere za 20 minút (v rozsahu 10 až 45 minút). Pre jednorazové dávky 25 až 50 mg sa ukázalo, že pri intramuskulárnej aj intravenóznej aplikácii je plocha pod krivkou AUC úmerná dávke.

Distribúcia

Rovnako ako u iných liekov s vysokou väzbou na plazmatické proteíny (99 %), distribučný objem má strednú hodnotu nižšiu ako 0,25 l/kg. Hodnota distribučného polčasu bola približne 0,35 hod a eliminačného polčasu v rozmedzí 1–2,7 hod.

Vo farmakokinetických štúdiách s opakovaným podávaním sa zistilo, že Cmax a AUC po poslednom intramuskulárnom alebo intravenóznom podaní sa nelíšili od hodnôt, získaných po jednorazovej dávke, čo ukazuje, že nedochádza k akumulácii lieku.

Biotransformácia a eliminácia

Po podaní dexketoprofen trometamolu sa v moči nachádza len S-(+) enantiomér, čo dokazuje, že u ľudí nedochádza ku konverzii na R-(-) enantiomér.

Dexketoprofen sa eliminuje hlavne glukuronidovou konjugáciou, následne sa vylučuje obličkami.

Starší ľudia

U zdravých starších dobrovoľníkov (65 rokov a starší) bola expozícia významne vyššia než u mladých dobrovoľníkov po jednorazových a opakovaných perorálnych dávkach (do 55 %), zatiaľ čo žiaden štatisticky významný rozdiel nebol v maximálnych koncentráciách a v dobe dosiahnutia maximálnej koncentrácie. Stredný eliminačný polčas bol predĺžený po jednorazovej a opakovaných dávkach (do 48 %) a znížil sa celkový klírens.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje založené na konvenčných štúdiách farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, reprodukčnej toxicity a imunofarmakológie nedokázali žiadne osobitné riziko u ľudí okrem rizík už spomenutých v iných častiach SPC. V štúdiách chronickej toxicity na myšiach a opiciach bola hodnota hladiny, pri ktorej sa nepozorujú žiadne nežiaduce účinky (No Observed Adverse Affect Level – NOAEL) 3 mg/kg/deň. Hlavným nežiaducim účinkom pozorovaným pri vysokých dávkach boli gastrointestinálne erózie a vredy, ktoré sa vyvinuli v závislosti na dávke.

Ako sa konštatuje pre celú farmakologickú skupinu NSAID, dexketoprofen trometamol môže spôsobiť zmeny embryo-fetálneho prežitia u zvierat, či už nepriamo prostredníctvom gastrointestinálnej toxicity na gravidných samiciach, tak aj priamo účinkom na vývoj plodu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Etanol (96 %)

Chlorid sodný

Hydroxid sodný (na úpravu pH)

Voda na injekciu

6.2  Inkompatibility

Dexadol sa nesmie miešať v malom objeme (napr. v striekačke) s roztokmi dopamínu, prometazínu, pentazocínu, petidínu alebo hydroxyzínu, pretože to spôsobí vyzrážanie roztoku. Zriedené roztoky pre infúziu pripravené podľa časti 6.6 sa nesmú miešať s prometazínom alebo pentazocínom.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3  Čas použiteľnosti

4 roky

Preukázalo sa, že po zriedení podľa pokynov v časti 6.6 je rozriedený roztok, za predpokladu, že je adekvátne chránený pred prirodzeným denným svetlom, chemicky stabilný po dobu 24 hodín, keď je uchovávaný pri 25 ^°C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má injekčný roztok ihneď použiť. Ak sa nepoužije ihneď, čas uchovávania a podmienky pred použitím sú na zodpovednosti používateľa a nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2–8 ^°C v prípade, že sa zrieďovanie uskutočnilo za kontrolovaných a správnych aseptických podmienok.

• 6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Sklenené farebné ampulky typu I s obsahom 2 ml injekčného roztoku alebo infúzneho koncentrátu. Balenie obsahuje: 1, 5, 6, 10, 20, 50 alebo 100 ampuliek.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Dexadol sa preukázal ako kompatibilný pri zmiešavaní v malých objemoch (napr. v striekačke) s injekčnými roztokmi heparínu, lidokaínu, morfínu a teofylínu.

Pre podanie intravenóznej infúzie sa má obsah jednej ampulky (2 ml) Dexadol rozriediť v objeme 30 až 100 ml fyziologického, glukózového alebo Ringerovho laktátového roztoku. Roztok sa má rozrieďovať asepticky a chrániť pred prirodzeným denným svetlom (pozri časť 6.3). Rozriedený roztok je číry.

Dexadol rozriedený v objeme 100 ml fyziologického alebo glukózového roztoku sa ukázal byť kompatibilným s týmito liekmi: dopamín, heparín, hydroxyzín, lidokaín, morfín, petidín a teofylín. Nebola zistená žiadna sorpcia liečiva, keď boli rozriedené roztoky Dexadol skladované

v plastických vakoch alebo aplikačných zariadeniach z etylvinylacetátu (EVA), propionátu celulózy (CP), polyetylénu nízkej hustoty (LDPE) a polyvinylchlo­ridu (PVC).

Dexadol je určený len pre jednorazové použitie a akýkoľvek nepoužitý roztok sa má zlikvidovať. Pred podaním sa má roztok vizuálne skontrolovať, či je číry a bezfarebný: ak sa zistí prítomnosť akýchkoľvek častíc, nesmie sa použiť.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare L-1611 Luxemburg Luxembursko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0450/06-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie lieku: 18. októbra 2006

Dátum posledného predĺženie registrácie lieku: 23. apríla 2009