Dozotens 20 mg/ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Dozotens 20 mg/ml očná roztoková instilácia

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml obsahuje 20 mg dorzolamidu (vo forme 22,3 mg dorzolamídium­chloridu).

Pomocná látka: jeden ml očnej roztokovej instilácie obsahuje 0,075 mg benzalkóniumchlo­ridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Očná roztoková instilácia.

Izotonický, pufrovaný, mierne viskózny, číry, bezfarebný vodný roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dozotens je indikovaný:

• ako doplnková liečba k betablokátorom,
• ako monoterapia u pacientov, ktorí nereagujú na betablokátory, alebo u ktorých sú betablokátory kontraindikované,

na liečbu zvýšeného vnútroočného tlaku u:

• ■ očnej hypertenzie,

• ■ glaukómu s otvoreným uhlom,

• ■ pseudo-exfoliatívneho glaukómu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pri použití v monoterapii je dávka jedna kvapka dorzolamidu do spojivkového vaku postihnutého oka (očí) trikrát denne.

Pri použití ako doplnková liečba k očnému betablokátoru je dávka jedna kvapka dorzolamidu do spojivkového vaku postihnutého oka (očí) dvakrát denne.

Pri nahrádzaní iného očného antiglaukomatika dozrolamidom treba vysadiť iný liek po pravidelnom podávaní v jeden deň a na druhý deň začať podávať dorzolamid.

Ak sa podáva viac ako jeden topický očný liek, majú sa lieky podávať v najmenej desaťminútovom odstupe.

Pacientov treba poučiť, aby si pred použitím umyli ruky a aby zabránili styku hrotu kvapkacej liekovky s okom alebo okolitými časťami.

Pacientov treba tiež poučiť, že očné roztoky sa môžu v prípade nesprávneho zaobchádzania s nimi kontaminovať bežnými baktériami, o ktorých je známe, že spôsobujú očné infekcie. Používanie kontaminovaných roztokov môže mať za následok vážne poškodenie oka s následnou stratou zraku.

Pacientov treba informovať o správnom zaobchádzaní s očnými kvapkadlami.

Spôsob podávania:

• 1. Pred prvým použitím lieku sa uistite, že bezpečnostná pečať na hrdle liekovky je nepoškodená. Pri neotvorenej liekovke je obvykle medzera medzi liekovkou a uzáverom.

• 2. Odskrutkujte uzáver liekovky.

• 3. Zakloňte hlavu a jemne si stiahnite dolu spodné viečko, aby sa medzi Vaším okom a viečkom vytvoril malý vačok.

• 4. Obráťte liekovku dolu hlavou a stláčajte, pokým Vám do oka spadne jedna kvapka, tak ako Vám predpísal lekár. NEDOTÝKAJTE SA OKA ALEBO OČNÉHO VIEČKA HROTOM KVAPKADLA.

• 5. Body 3 a 4 opakujte pri druhom oku, ak Vás tak poučil lekár.

• 6. Ihneď po použití nasaďte na liekovku uzáver a uzavrite ho.

Pediatrická populácia:

V súčasnosti sú obmedzené klinické údaje o podávaní dorzolamidu pediatrickým pacientom trikrát denne. (Údaje o pediatrickom dávkovaní, pozri časť 5.1).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Dorzolamid sa neštudoval u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) alebo s hyperchloremickou acidózou. Keďže sa dorzolamid a jeho metabolity vylučujú predovšetkým obličkami, dorzolamid je preto u takýchto pacientov kontraindikovaný.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Dorzolamid sa neštudoval u pacientov s poškodením funkcie pečene, a preto sa má u takýchto pacientov používať s opatrnosťou.

Liečba pacientov s akútnym glaukómom s uzavretým uhlom vyžaduje navyše k očným hypotenzívnym liekom terapeutické intervencie. Dorzolamid sa neštudoval u pacientov s akútnym glaukómom s uzavretým uhlom.

Dorzolamid je sulfónamid, a hoci sa podáva topicky, je systémovo absorbovaný. Preto sa pri topickom podávaní môžu vyskytnúť tie isté typy nežiaducich účinkov, ktoré sú pripisované sulfónamidom. Ak sa vyskytnú znaky vážnych reakcií z precitlivenosti, prerušte používanie tohto lieku.

Perorálna liečba inhibítormi karboanhydrázy sa spája s urolitiázou, ako dôsledkom acidobázických porúch, najmä u pacientov s obličkovými kameňmi v anamnéze. Hoci sa pri dorzolamide acidobázické poruchy nepozorovali, urolitiáza bola zriedkavo hlásená. Keďže dorzolamid je topický inhibítor karboanhydrázy, ktorý sa absorbuje systémovo, pacienti s obličkovými kameňmi v anamnéze môžu mať počas používania dorzolamidu zvýšené riziko urolitiázy.

Ak sa vyskytnú alergické reakcie (napr. konjunktivitída a reakcie očných viečok), treba zvážiť prerušenie liečby.

U pacientov užívajúcich perorálne inhibítory karboanhydrázy a dorzolamid je potenciál pre aditívny účinok k známemu systémovému účinku inhibície karboanhydrázy. Súčasné podávanie dorzolamidu a perorálnych inhibítorov karboanhydrázy sa preto neodporúča.

Počas používania Dozotensu boli u pacientov s už existujúcimi chronickými defektmi rohovky a/alebo s intraokulárnym chirurgickým zákrokom v anamnéze hlásené opuchy rohovky a ireverzibilná dekompenzácia rohovky. U takýchto pacientov sa má topický dorzolamid používať opatrne.

Odlúčenie cievnatky spolu s očnou hypotóniou bolo hlásené po filtračných procedúrach s podávaním vodných supresívnych liekov.

Dozotens obsahuje ako konzervans chlorid benzalkónia, ktorý môže spôsobiť podráždenie oka. O chloride benzalkónia je známe, že odfarbuje kontaktné šošovky.

Vyhnite sa kontaktu s mäkkými kontaktnými šošovkami. Pred podaním odstráňte kontaktné šošovky a znovu ich nasaďte najmenej 15 minút po aplikácii.

Pediatrická populácia:

Dorzolamid sa neštudoval u pacientov mladších ako 36 týždňov gestačného veku a mladších ako 1 týždeň. Pacienti so signifikantnou nezrelosťou renálnych tubulov majú dostávať dorzolamid iba po starostlivom zvážení vyváženosti prínosov a rizík pre možné riziko metabolickej acidózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neboli vykonané žiadne špecifické liekové interakčné štúdie.

V klinických štúdiách sa dorzolamid používal súčasne s nasledovnými liekmi bez dôkazu o nežiaducich interakciách: timolol očný roztok, betaxolol očný roztok a systémové lieky, vrátane ACE-inhibítorov, blokátorov kalciových kanálov, diuretík, nesteroidových protizápalových liekov vrátane kyseliny acetylsalicylovej a hormónov (napr. estrogén, inzulín, tyroxín).

Počas liečby glaukómu nebola úplne vyhodnotená súvislosť medzi dorzolamidom a miotikami a adrenergnými agonistami.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita: Nie sú dostupné klinické údaje pri expozícii v

Dorzolamid sa nemá podávať počas tehotenstva.te­hotenstve. U králikov mal dorzolamid teratogénny účinok pri dávkach toxických pre matky (pozri časť 5.3).

Dojčenie:

Nie je známe, či sa dorzolamid vylučuje do materského mlieka ľudí. U dojčiacich potkanov bol pozorovaný pokles prírastku telesnej hmotnosti potomstva. Dorzolamid sa nemá podávať počas laktácie.

Ak je liečba dorzolamidom potrebná, neodporúča sa dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť ovplyvnená možnými nežiaducimi účinkami, ako sú závrat a poruchy videnia.

4.8 Nežiaduce účinky

Dozotens sa hodnotil u viac ako 1400 jedincov v kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdiách.

V dlhodobých štúdiách s 1108 pacientmi liečenými Dozotensom v monoterapii alebo ako doplnkovou liečbou k očnému betablokátoru boli najčastejšou príčinou prerušenia (približne 3%) liečby Dozotensom očné nežiaduce účinky lieku, predovšetkým konjunktivitída a reakcie na očných viečkach.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli hlásené buď z klinických skúšaní alebo zo skúseností po uvedení lieku na trh.

Frekvencia nežiaducich účinkov uvedených nižšie je definovaná podľa nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté: (>1/10);

Časté: (>1/100 až <1/10);

Menej časté: (>1/1000 až <1/100);

Zriedkavé: (>1/10 000 až <1/1000);

Veľmi zriedkavé: (<1/10 000);

Neznáme (z dostupných údajov).

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

Poruchy nervového systému a psychické poruchy:

Časté: bolesť hlavy

Zriedkavé: závrat, parestézie

Poruchy oka:

Veľmi časté: pálenie a pichanie

Časté: povrchová bodkovaná keratitída, konjunktivitída, slzenie, rozmazané

videnie, zápal očných viečok, svrbenie oka, podráždenie očného viečka

Menej časté: iridocyklitída

Zriedkavé: opuch rohovky, odlúčenie cievnatky po filtračnom chirurgickom zákroku,

okulárna hypotónia, podráždenie vrátane začervenania, bolesť, kôrnatenie očného viečka, prechodná myopia (ktorá vymizne po prerušení liečby)

Neznáme: pocit cudzieho telesa v oku

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Zriedkavé: epistaxa

Neznáme: dyspnoe

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

Časté: nauzea, horká chuť

Zriedkavé: podráždenie hrdla, sucho v ústach

Poruchy obličiek:

Zriedkavé: urolitiáza

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

asténia/únava

Hypersenzitivita: systémové alergické reakcie, vrátane angioedému, žihľavky a svrbenia, vyrážky, dýchavičnosti, zriedkavo bronchospazmu a znakov a príznakov miestnych reakcií (palpebrálne reakcie)

Laboratórne nálezy:

Dorzolamid sa nespája s klinicky významnými poruchami elektrolytov.

Pediatrická populácia:

Pozri časť 5.1.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní ľudí po náhodnom alebo úmyselnom požití chloridu dorzolamidu sú iba obmedzené informácie. Pri perorálnom užití bolo hlásené: ospanlivosť; po topickej aplikácii: nauzea, závrat, bolesť hlavy, únava, abnormálne sny a dysfágia.

Liečba má byť symptomatická a podporná. Môže dôjsť k nerovnováhe elektrolytov, rozvoju acidotického stavu a možným účinkom na centrálny nervový systém. Treba sledovať hladiny elektrolytov v plazme (najmä draslíka) a pH krvi.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: inhibítory karboanhydrázy, ATC kód: S01EC03

Mechanizmus účinku

Karboanhydráza (KA) je enzým, ktorý sa nachádza v mnohých telesných tkanivách, vrátane oka. U ľudí existuje karboanhydráza ako viacero izoenzýmov, z ktorých najúčinnejší je karboanhydráza II (KA – II), ktorá sa nachádza prednostne v červených krvinkách (ČK), ale aj v iných tkanivách. Inhibícia karboanhydrázy v ciliárnych procesoch oka znižuje vylučovanie vodnatej tekutiny. Výsledkom je zníženie vnútroočného tlaku (VOT).

Dozotens obsahuje chlorid dorzolamidu, silný inhibítor ľudskej karboanhydrázy II. Po topickom podaní do oka znižuje dorzolamid zvýšený vnútroočný tlak, či už je spojený s glaukómom alebo nie. Zvýšený vnútroočný tlak je hlavný rizikový faktor v patogenéze poškodenia očného nervu a straty zorného poľa. Dorzolamid nespôsobuje zúženie zrenice a znižuje vnútroočný tlak bez nežiaducich účinkov ako sú nočná slepota, akomodačný spazmus. Dorzolamid má minimálny alebo žiadny vplyv na tepovú frekvenciu alebo krvný tlak.

Topicky podané betaadrenergné blokátory tiež znižujú VOT znižovaním sekrécie vodnatej tekutiny, avšak odlišným mechanizmom účinku. Štúdie ukázali, že keď sa dorzolamid pridá k topickému betablokátoru, dôjde k ďalšiemu zníženiu VOT; toto zistenie je v súlade s hlásenými aditívnymi účinkami betablokátorov a perorálnych inhibítorov karboanhydrázy.

Farmakodynamické účinky

Klinické účinky:

Dospelí pacienti

U pacientov s glaukómom alebo s očnou hypertenziou bola účinnosť dorzolamidu, podávaného trikrát denne v monoterapii (počiatočný VOT > 23 mmHg) alebo podávaného dvakrát denne ako doplnková liečba pri podávaní očného betablokátora (počiatočný VOT > 22 mmHg) preukázaná vo veľkých klinických štúdiách trvajúcich až jeden rok. Účinok dorzolamidu v znižovaní VOT v monoterapii a v doplnkovej liečbe bol preukázaný počas celého dňa a pri dlhodobom podávaní sa tento účinok udržal. Účinnosť bola pri dlhodobej monoterapii podobná ako u betaxololu a mierne nižšia než u timololu. Pri použití ako doplnkovej liečby k očnému betablokátoru preukázal dorzolamid ďalšie znižovanie VOT podobné pilokarpínu 2 % štyrikrát denne.

Pediatrická populácia

Vykonala sa 3-mesačná, dvojito zaslepená, liečivom kontrolovaná, multicentrická štúdia u 184 (122 dorzolamid) pediatrických pacientov vo veku od 1 týždňa do < 6 rokov veku s glaukómom alebo so zvýšeným vnútroočným tlakom (počiatočný VOT > 22 mmHg) na vyhodnotenie bezpečnosti Dozotensu pri topickom podávaní trikrát denne. Približne u polovici pacientov v oboch liečených skupinách bol diagnostikovaný vrodený glaukóm; iné bežné etiológie boli Sturgeho-Weberov syndróm, iridokorneálna mezenchymatická dysgenéza, afakickí pacienti. Rozdelenie podľa veku a liečby vo fáze monoterapie bolo nasledovné:

Približne 70 pacientov v oboch vekových skupinách dostávalo liečbu počas najmenej 61 dní a približne 50 pacientov dostávalo liečbu počas 81–100 dní.

Ak sa VOT nedostatočne liečil gélovými roztokmi dorzolamidu alebo timololu v monoterapii, prešlo sa na otvorený dizajn liečby podľa nasledovného: 30 pacientov < 2 ročných bolo prestavených na súčasnú liečbu gélotvorným 0,25 % roztokom timololu denne a 2 % roztokom dorzolamidu trikrát denne; 30 pacientov vo veku > 2 roky bolo prestavených na fixnú kombináciu 2 % dorzolamid/0,5 % timolol dvakrát denne.

Celkovo táto štúdia neodhalila u pediatrických pacientov ďalši riziká čo sa týka bezpečnosti: približne u 26 % (20 % v monoterapii dorzolamidom) pediatrických pacientov boli pozorované nežiaduce účinky lieku, z ktorých väčšina boli lokálne, nezávažné účinky na oko ako napr. pálenie a pichanie v očiach, prekrvenie a bolesť oka. U malého percenta < 4 % bol pozorovaný korneálny edém alebo zákal. Miestne reakcie sa objavili v podobnej frekvencii ako u porovnávacej látky. Z údajov po uvedení lieku na trh bola hlásená metabolická acidóza u veľmi mladých pacientov, najmä pri nedovyvinutých/poš­kodených obličkách.

Výsledky účinnosti u pediatrických pacientov naznačujú, že stredné zníženie VOT pozorované v skupine dorzolamidu bolo porovnateľné so stredným znížením VOT pozorovaným v skupine timololu, hoci u timololu boli pozorované mierne lepšie číselné výsledky.

Dlhodobejšie (> 12 týždňov) štúdie účinnosti nie sú dostupné.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Na rozdiel od perorálnych inhibítorov karboanhydrázy dovoľuje topické podávanie chloridu dorzolamidu, aby látka účinkovala priamo v oku pri nižších dávkach, a tým aj s nižšou systémovou expozíciou. V klinických skúšaniach to viedlo k zníženiu VOT bez acidobázických porúch alebo výkyvov v elektrolytických charakteristikách perorálnych inhibítorov karboanhydrázy.

Topicky podaný dorzolamid sa dostáva do systémového obehu. Na vyhodnotenie potenciálu systémovej inhibície karboanhydrázy po topickom podaní boli merané koncentrácie liečiva a jeho metabolitu v erytrocytoch a plazme a inhibícia karboanhydrázy v erytrocytoch. Dorzolamid sa počas dlhodobého podávania akumuluje v erytrocytoch v dôsledku selektívnej väzby na KA – II, zatiaľčo sú udržiavané extrémne nízke koncentrácie voľného liečiva v plazme. Materská látka vytvára jednoduchý N-dezetyl metabolit, ktorý inhibuje KA – II menej účinne než materská látka, ale tiež inhibuje menej účinný izoenzým (KA – I). Metabolit sa tiež akumuluje v erytrocytoch, kde sa prednostne viaže na KA – I. Dorzolamid sa stredne silne viaže na bielkoviny plazmy (približne 33 %). Dorzolamid sa primárne vylučuje nezmenený močom; metabolit sa tiež vylučuje močom. Po skončení podávania sa dorzolamid vymýva z erytrocytov nelineárne, čo vedie k rýchlemu poklesu koncentrácie liečiva na začiatku, po čom nasleduje fáza pomalšej eliminácie s polčasom približne štyri mesiace.

Pri perorálnom podaní dorzolamidu na simuláciu maximálnej systémovej expozície po dlhodobom topickom očnom podávaní sa rovnovážny stav dosahuje za 13 týždňov. V rovnovážnom stave sa v plazme nenachádza takmer žiadna voľná látka alebo metabolit; inhibícia KA v erytrocytoch je nižšia než predpokladaná dávka potrebná na farmakologický účinok na funkciu obličiek alebo na dýchanie. Po dlhodobom topickom podávaní dorzolamidu boli pozorované podobné farmakokinetické výsledky.

Niektorí starší pacienti s poškodením funkcie obličiek (odhadovaný klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) však mali vyššie koncentrácie metabolitu v erytrocytoch, avšak tomuto zisteniu sa nedajú priamo pripísať žiadne významné rozdiely v inhibícii karboanhydrázy a žiadne klinicky významné systémové nežiaduce účinky.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Hlavné zistenia o chloride dorzolamidu podávanom perorálne v štúdiách na zvieratách súviseli s farmakologickými účinkami systémovej inhibície karboanhydrázy. Niektoré z týchto zistení boli druhovo špecifické a/alebo boli dôsledkom metabolickej acidózy. U králikov sa podávané dávky toxické pre matku spájali s metabolickou acidózou, a pozorovali sa malformácie stavcov.

V klinických štúdiách sa u pacientov nerozvinuli znaky metabolickej acidózy alebo zmien sérových elektrolytov, ktoré by naznačovali systémovú inhibíciu KA. Preto sa neočakáva, že by sa účinky pozorované v štúdiách na zvieratách pozorovali u pacientov liečených terapeutickými dávkami dorzolamidu.

6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

6.1 Zoznam pomocných látok

Manitol, hydroxyetylce­lulóza, benzalkóniumchlo­rid, citronan sodný, hydroxid sodný na úpravu pH, voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

Po prvom otvorení: 28 dní.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Biele nepriehľadné polyetylénové očné liekovky strednej hustoty so zabezpečeným kvapkacím hrotom a dvojdielnym skrutkovacím uzáverom. Každá liekovka obsahuje 5 ml roztoku.

Dozotens je dostupný v nasledovných baleniach:

Jedna liekovka, tri liekovky a šesť liekoviek.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Osobitné upozornenia pre likvidáciu a iné zaobchádzanie

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

64/0928/10-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA

Dátum registrácie: 13.decembra 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: