Enalapril Vitabalans 10 mg tablety - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Enalapril Vitabalans 5 mg tablety

Enalapril Vitabalans 10 mg tablety

Enalapril Vitabalans 20 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje enalapriliumma­leinát 5 mg, 10 mg alebo 20 mg.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Enalapril Vitabalans 5 mg: biele okrúhle ploché tablety s ryhovaním na jednej strane, s priemerom 8 mm.

Enalapril Vitabalans 10 mg: červenkasto-hnedé okrúhle ploché tablety s ryhovaním na jednej strane, s priemerom 8 mm.

Enalapril Vitabalans 20 mg: svetlo oranžové okrúhle ploché tablety s ryhovaním na jednej strane, s priemerom 8 mm.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

– Liečba hypertenzie.

– Liečba symptomatického srdcového zlyhania.

– Prevencia symptomatického srdcového zlyhania u pacientov s asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory (ejekčná frakcia < 35 %), (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávka sa musí individualizovať podľa profilu pacienta a odpovede krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Hypertenzia

Počiatočná dávka je 5 až 20 mg (maximálne) v závislosti od stupňa hypertenzie a klinického stavu pacienta (pozri nižšie). Enalapril sa podáva raz denne. Pri miernej hypertenzii je odporučená počiatočná dávka 5 až 10 mg. Po počiatočnej dávke u pacientov so silne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón (napr. renovaskulárna hypertenzia, soľná a/alebo objemová deplécia, srdcová dekompenzácia alebo závažná hypertenzia) sa môže vyskytnúť výrazný pokles krvného tlaku. U takých pacientov sa odporúča štartovacia dávka 5 mg alebo nižšia a začiatok liečby sa musí uskutočniť pod dohľadom lekára.

Na začiatku liečby enalaprilom môže predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík vyústiť do objemovej deplécie a rizika hypotenzie. U takýchto pacientov sa odporúča štartovacia dávka 5 mg alebo nižšia. Ak je to možné, má sa liečba diuretikom ukončiť 2–3 dni pred začatím liečby enalaprilom. Musí sa monitorovať funkcia obličiek a sérový draslík.

Zvyčajná udržiavacia dávka je 20 mg denne. Maximálna udržiavacia dávka je 40 mg denne.

Srdcové zlyhanie / asymptomatická dysfunkcia ľavej komory

Pri liečbe symptomatického srdcového zlyhania sa enalapril používa spolu s diuretikami a, kde je to vhodné, s digoxínom alebo betablokátormi. Počiatočná dávka Enalaprilu Vitabalans u pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním alebo asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory je 2,5 mg, a má sa podávať pod prísnym lekárskym dohľadom, aby sa určil počiatočný účinok na krvný tlak. Ak sa po začatí liečby Enalaprilom Vitabalans pri srdcovom zlyhaní symptomatická hypotenzia nevyskytne, alebo po jej efektívnej liečbe, musí sa dávka postupne zvyšovať do zvyčajnej udržiavacej dávky 20 mg podávanej v jednotlivej dávke alebo v dvoch rozdelených dávkach, podľa tolerancie pacienta. Odporúča sa vykonať túto titráciu dávky počas 2 až 4 týždňov. Maximálna dávka je 40 mg denne podaná v dvoch rozdelených dávkach.

Návrh titrácie dávok enalaprilu u pacientov so srdcovým zlyhaním / asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory:

U pacientov s poruchou renálnej funkcie alebo užívajúcich diuretiká sa musia dodržiavať špeciálne opatrenia (pozri časť 4.4).

Krvný tlak a renálne funkcie sa musia prísne monitorovať aj pred aj po začatí liečby enalaprilom (pozri časť 4.4), pretože bola hlásená hypotenzia a (zriedkavejšie) následné zlyhanie obličiek. U pacientov liečených diuretikami sa musí znížiť dávka, ak je to možné pred začatím liečby enalaprilom. Výskyt hypotenzie po počiatočnej dávke nenaznačuje, že hypotenzia sa vráti počas chronickej liečby enalaprilom a nebráni kontinuálnemu užívaniu lieku. Tiež sa musí monitorovať sérový draslík a renálne funkcie.

Dávkovanie pri renálnej insuficiencii

Všeobecne, intervaly medzi podávaním enalaprilu sa musia predĺžiť a/alebo dávky redukovať.

*Pozri časť 4.4 – Hemodialyzovaní pacienti. Enalaprilát je dialyzovateľný. Dávkovanie počas dní bez dialýzy sa musí upraviť v závislosti od odpovede krvného tlaku.

Použitie u starších

Dávka musí byť v zhode s renálnymi funkciami starších pacientov (pozri časť 4.4 – Poškodenie renálnej funkcie).

Pediatrická populácia

Skúsenosti z klinických štúdií použitia enalaprilu u pediatrických pacientov s hypertenziou sú obmedzené (pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2). U pacientov, ktorí vedia prehĺtať tablety, sa má dávka individualizovať podľa profilu pacienta a odpovede krvného tlaku. Odporúčaná počiatočná dávka je 2,5 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou 20 až < 50 kg a 5 mg u pacientov > 50 kg. Enalapril sa podáva raz denne. Dávkovanie sa musí upravovať podľa potrieb pacienta na maximálne 20 mg denne u pacientov s telesnou hmotnosťou 20 až < 50 kg a 40 mg u pacientov > 50 kg (pozri časť 4.4).

Enalapril sa neodporúča u novorodencov a u pediatrických pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie < 30 ml/min/1,7­3 m², keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Spôsob podavania

Spôsob podania: Na perorálne použitie.

Absorpcia enalaprilu nie je ovplyvnená potravou.

4.3    Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na iečivo, ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.alebo akýkoľvek iný ACE inhibítor.

• – Angioedém spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom v anamnéze.

• – Hereditárny alebo idiopatický angioedém.

• – Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).

• – Súbežné používanie Enalaprilu Vitabalans s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,7­3 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4    Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Symptomatická hypotenzia

Symptomatická hypotenzia sa zriedkavo vyskytuje u nekomplikovaných hypertenzných pacientov. U hypertenzných pacientov, ktorí dostávajú enalapril, sa symptomatická hypotenzia pravdepodobnejšie vyskytne, ak mal pacient objemovú depléciu napr. po diuretickej liečbe, diéte s obmedzením solí, dialýze, hnačke alebo vracaní (pozri časti 4.5 a 4.8). U pacientov so srdcovým zlyhaním, s pridruženou renálnou insuficienciou alebo bez nej, sa pozorovala symptomatická hypotenzia. Najpravdepodob­nejšie sa vyskytne u pacientov s ťažším stupňom srdcového zlyhania, čo sa odráža v používaní vysokých dávok kľučkových diuretík, pri hyponatriémii alebo funkčnom poškodení obličiek. U týchto pacientov sa musí začať s liečbou pod lekárskym dohľadom a pacienti musia byť prísne sledovaní, keď sa upravuje dávka enalaprilu a/alebo diuretík. Podobné závery možno aplikovať u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých výrazný pokles krvného tlaku môže vyústiť do infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhody.

Ak sa vyskytne hypotenzia, pacienta treba uložiť do polohy ležmo na chrbte a, ak je to potrebné, musí dostať intravenóznu infúziu fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou pre ďalšie dávky, ktoré možno podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa krvný tlak zvýši po expanzii objemu.

U niektorých pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, sa môže pri enalaprile vyskytnúť ďalšie zníženie systémového krvného tlaku. Tento účinok možno predvídať a zvyčajne nie je dôvodom na prerušenie liečby. Ak sa hypotenzia stane symptomatickou, môže si vyžiadať zníženie dávky a/alebo prerušenie diuretík a/alebo enalaprilu.

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne/Hyper­trofická kardiomyopatia

Ako pri všetkých vazodilatanciách, ACE inhibítory sa musia podávať s opatrnosťou u pacientov s obštrukciou chlopne ľavej komory a výtokového traktu a nesmú sa podávať v prípadoch kardiogénneho šoku a hemodynamicky signifikantnej obštrukcie.

Porucha renálnej funkcie

• V prípadoch poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 80 ml/min) sa musí počiatočná dávka enalaprilu upraviť podľa klírensu kreatinínu pacienta (pozri časť 4.2) a potom ako funkcia odpovede pacienta na liečbu. Rutinné monitorovanie draslíka a kreatinínu pri týchto pacientoch je súčasťou štandardnej lekárskej praxe.

• V spojitosti s enalaprilom bolo hlásené renálne zlyhanie a vyskytlo sa hlavne u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo prebiehajúcim ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie. Pri rýchlom rozpoznaní a adekvátnej liečbe je renálne zlyhanie spojené s liečbou enalaprilom zvyčajne reverzibilné.

U niektorých hypertenzných pacientov s nejasnou už existujúcou chorobou obličiek stúpla sérová urea a kreatinín, keď sa enalapril podával súčasne s diuretikom. Môže si to vyžiadať redukciu dávky enalaprilu a/alebo prerušenie diuretickej liečby. Táto situácia zvyšuje možnosť výskytu primárnej stenózy renálnej artérie (pozri časť 4.4 Renovaskulárna hypertenzia).

Renovaskulárna hypertenzia

Riziko hypotenzie a renálnej insuficiencie sa zvyšuje, keď pacienti s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie jedinej fungujúcej obličky sa liečia ACE inhibítormi. Strata renálnej funkcie sa môže vyskytnúť s iba miernymi zmenami sérového kreatinínu. U týchto pacientov sa musí liečba začať nízkymi dávkami, starostlivou titráciou a monitorovaním renálnej funkcie pod prísnym lekárskym dohľadom.

Transplantácia obličiek

Nie sú žiadne skúsenosti týkajúce sa podávania enalaprilu u pacientov s predchádzajúcou transplantáciou obličky. Liečba enalaprilom sa preto neodporúča.

Zlyhanie pečene

Zriedkavo boli ACE inhibítory spojené so syndrómom, ktorý začína cholestatickou žltačkou alebo hepatitídou a progreduje do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) smrti. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. Pacienti dostávajúci ACE inhibítory, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie hepatálnych enzýmov, musia ukončiť užívanie ACE inhibítora a poskytnúť náležitú liečbu.

Neutropénia / agranulocytóza

U pacientov dostávajúcich ACE inhibítory bola hlásená neutropénia / agranulocytóza, trombocytopénia a anémia. U pacientov s normálnou renálnou funkciou a bez žiadnych iných komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Enalapril sa musí používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, zvlášť ak je prítomné už existujúce poškodenie renálnej funkcie. U niektorých týchto pacientov sa rozvinuli ťažké infekcie, ktoré v niektorých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa používa u takýchto pacientov enalapril, odporúča sa robiť pravidelné monitorovanie počtu bielych krviniek a pacienti musia byť poučení, aby hlásili akúkoľvek známku infekcie.

Hypersenzitivita / angioneurotický edém

U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, bol hlásený angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu. Môže sa to vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch sa musí rýchlo ukončiť liečba enalaprilom a musí sa zabezpečiť vhodné monitorovanie, aby sa zaistilo kompletné odznenie príznakov pred prepustením pacienta. V tých prípadoch, kde opuch zasiahol len jazyk, bez respiračnej tiesne, môžu pacienti vyžadovať dlhšie pozorovanie, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť postačujúca.

Fatálny angioneurotický edém spojený s edémom hrtanu alebo jazyka bol hlásený veľmi zriedkavo. Pacienti s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana sú náchylnejší na vznik obštrukcie dýchacích ciest, najmä tí, ktorý majú chirurgický zákrok v anamnéze. Tam, kde je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, ktoré pravdepodobne spôsobujú obštrukciu dýchacích ciest, musí sa rýchlo podať vhodná liečba, ktorá môže zahŕňať subkutánny roztok adrenalínu 1:1000 (0,3 ml až 0,5 ml) a/alebo opatrenia na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest pacienta.

Boli hlásenia, že černošskí pacienti dostávajúci ACE inhibítory mali vyššiu incidenciu angioedému v porovnaní s pacientmi inej rasy.

Pacienti s anamnézou angioedému bez spojitosti s liečbou ACE inhibítormi, môžu mať zvýšené riziko angioedému, keď dostávajú ACE inhibítor (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie proti hmyzu z čeľade blanokrídlych

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie jedom blanokrídlych sa zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa možno vyhnúť prechodným prerušením liečby inhibítorom ACE pred každou desenzibilizáciou.

Anafylaktoidné reakcie počas LDL aferézy

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy nízko-denzitných lipoproteínov (LDL) so sulfátom dextránu sa zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa možno vyhnúť prechodným prerušením liečby inhibítorom ACE pred každou aferézou.

Hemodialyzovaní pacienti

U pacientov dialyzovaných s vysoko priepustnými membránami (napr. AN 69®), ktorí sa súčasne liečili ACE inhibítorom, boli hlásené anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa musí použiť iný typ dialyzačnej membrány alebo liek z inej skupiny antihypertenzív.

Hypoglykémia

U diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom po začatí liečby ACE inhibítorom sa musí starostlivo monitorovať kontrola glykémie, obzvlášť počas prvého mesiaca kombinovaného užívania (pozri časť 4.5).

Kašeľ

Pri používaní ACE inhibítorov bol hlásený kašeľ. Typický kašeľ je neproduktívny, pretrvávajúci a ustúpi po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom sa musí vziať do úvahy pri diferenciálnej diagnóze kašľa.

Chirurgia/anes­tézia

U pacientov podstupujúcich veľký chirurgický zákrok alebo počas anestézie za použitia liekov vyvolávajúcich hypotenziu enalapril blokuje tvorbu angiotenzínu II pri druhotnom kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak sa objaví hypotenzia a je pravdepodobne zapríčinená týmto mechanizmom, možno ju korigovať zväčšením objemu.

Hyperkaliémia

U niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane enalaprilu, sa pozorovalo zvýšenie sérového draslíka. Medzi pacientov s rizikom rozvoja hyperkaliémie patria pacienti s renálnou insuficienciou, so zhoršenou funkciou obličiek, starší ako 70 rokov, s diabetom mellitus, pridruženými stavmi, ako sú najmä dehydratácia, akútna kardiálna dekompenzácia, metabolická acidóza alebo súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo soľných náhrad obsahujúcich draslík; alebo pacienti užívajúci iné lieky, ktoré spôsobujú zvýšenie sérového draslíka (napr. heparín). Užívanie doplnkov draslíka, diuretík šetriacich draslík alebo soľných náhrad obsahujúcich draslík môže viesť k signifikantnému zvýšeniu sérového draslíka. Hyperkaliémia môže spôsobiť závažné niekedy fatálne arytmie. Ak je potrebné súbežné užívanie vyššie spomenutých látok s enalaprilom, majú byť užívané s obozretnosťou a s pravidelným monitorovaním sérového draslíka (pozri časť 4.5).

Lítium

Kombinácia lítia a enalaprilu sa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

Pediatrická populácia

U hypertenzných detí starších ako 6 rokov sú obmedzené skúsenosti s účinnosťou a bezpečnosťou, ale neexistujú žiadne skúsenosti pri iných indikáciách. Obmedzené farmakokinetické údaje sú dostupné u detí starších ako 2 mesiace. (pozri časti 4.2, 5.1 a 5.2). U detí sa enalapril neodporúča pri inej indikácii ako je hypertenzia.

Enalapril sa neodporúča u novorodencov a pediatrických pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie < 30 ml/min/1,7­3 m², keďže nie sú dostupné žiadne údaje (pozri časť 4.2).

Gravidita

Počas gravidity sa nemá začať liečba ACE inhibítormi. Pokiaľ je pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi nevyhnutné, má byť liečba u pacientok, ktoré plánujú otehotnieť zmenená na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má dobre stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď sa zistí gravidita, liečba ACE inhibítormi sa musí ukončiť ihneď a, ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Etnické rozdiely

Tak ako iné inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, enalapril je zjavne menej účinný pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u pacientov inej rasy, pravdepodobne pre vyššiu prevalenciu stavov s nízkym renínom u černošskej hypertenznej populácie.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

4.5 Liekové a iné interakcie

Diuretiká šetriace draslík alebo doplnky draslíka

ACE inhibítory zmierňujú stratu draslíka vyvolanú diuretikom. Diuretiká šetriace draslík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady obsahujúce draslík môžu viesť k významnému zvýšeniu sérového draslíka. Ak je indikované súbežné užívanie z dôvodu preukázanej hypokaliémie, musia sa užívať s opatrnosťou a s častým monitorovaním sérového draslíka (pozri časť 4.4).

Diuretiká (tiazid alebo kľučkové diuretiká)

Pri začatí liečby enalaprilom môže predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík vyústiť do objemovej deplécie a rizika hypotenzie (pozri časť 4.4). Hypotenzné účinky možno zredukovať ukončením liečby diuretikom, zvýšením objemu alebo príjmom solí alebo začatím liečby s nízkou dávkou enalaprilu (pozri časť 4.2).

Iné antihypertenzné lieky

Súbežné užívanie týchto liekov môže zosilniť hypotenzné účinky enalaprilu. Súbežné užívanie nitroglycerínu a iných nitrátov alebo iných vazodilatancií môže ďalej znižovať krvný tlak.

Lítium

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi bolo hlásené reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií lítia a toxicita. Súbežné užívanie tiazidových diuretík môže ďalej zvyšovať hladiny lítia a zosilňovať riziko toxicity lítia pri užívaní ACE inhibítorov. Užívanie enalaprilu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa táto kombinácia ukáže ako nevyhnutná, musí sa zaviesť starostlivé monitorovanie hladín sérového lítia (pozri časť 4.4).

Tricyklické antidepresíva / antipsychotiká / anestetiká / narkotiká

Súbežné užívanie určitých anestetík, tricyklických antidepresív a antipsychotík s ACE inhibítormi môže vyústiť do ďalšieho poklesu krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs)

Chronické podávanie NSAIDs môže zoslabiť antihypertenzný účinok ACE inhibítora.

NSAIDs (vrátane COX-2 inhibítorov) a ACE inhibítory vykazujú aditívny účinok na zvýšenie sérového draslíka a môžu vyústiť do poškodenia renálnej funkcie. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Zriedkavo sa môže vyskytnúť akútne renálne zlyhanie, zvlášť u pacientov so zhoršenou funkciou obličiek, ako sú starší alebo dehydratovaní pacienti, vrátane pacientov liečených diuretikom. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.

Zlato

U pacientov liečených injekciami zlata (nátriumauroti­omalát) a súbežne s ACE inhibítormi vrátane enalaprilu, boli zriedkavo hlásené nitritoidné reakcie (symptómy ako sčervenanie tváre, nauzea, vracanie a hypotenzia).

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu zoslabovať antihypertenzné účinky ACE inhibítorov.

Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie naznačujú, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetík (inzulíny, perorálne antidiabetiká) môžu spôsobiť zosilnenie účinku na zníženie krvného cukru s rizikom hypoglykémie. Zdá sa, že tento fenomén sa pravdepodobnejšie vyskytuje počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u pacientov s poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 4.8).

Alkohol

Alkohol zosilňuje hypotenzný účinok ACE inhibítorov.

Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká a beta-blokátory

Enalapril môže byť bezpečne podávaný spolu s kyselinou acetylsalicylovou (v kardiologických dávkach), trombolytikami a beta-blokátormi.

Alopurinol, imunosupresíva a prokaínamid

Súbežné užívanie s ACE inhibítormi zvyšuje riziko leukocytopénie.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Užívanie ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Užívanie ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra gravidity je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení sa ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčujúce, avšak malé zvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Pokiaľ sa nepovažuje pokračovanie podávania ACE inhibítorov za nevyhnutné, má byť liečba u pacientok, ktoré plánujú otehotnieť zmenená na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má dobre stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď sa zistí gravidita, liečba ACE inhibítormi sa musí ukončiť ihneď a, ak je to odporúčané, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že vystavenie sa liečbe ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra indukuje ľudskú fetotoxicitu (znížená renálna funkcia, oligohydramnión, oneskorenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu), (pozri časť 5.3). Ak sa u matky vyskytne oligohydramnión, pravdepodobne ako prejav zníženej funkcie obličiek plodu, môže mať za následok kontraktúru končatín, kraniofaciálne deformácie a hypoplastický vývoj pľúc u plodu.

Pokiaľ sa vyskytne použitie ACE inhibítora od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrasonografická kontrola renálnej funkcie a lebky. Dojčatá, ktorých matky užívali ACE inhibítory, musia byť starostlivo sledované pre hypotenziu (pozri časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Obmedzené farmakokinetické údaje preukazujú veľmi malé koncentrácie v materskom mlieku (pozri časť 5.2). I keď sa tieto koncentrácie zdajú byť klinicky irelevantné, počas dojčenia predčasne narodených detí a počas prvých týždňov po pôrode sa použitie Enalaprilu Vitabalans neodporúča v dôsledku možného rizika kardiovaskulárnych a renálnych účinkov a kvôli nedostatočným klinickým skúsenostiam. V prípade staršieho dojčaťa sa použitie Enalaprilu Vitabalans počas dojčenia môže zvážiť, ak je takáto liečba pre matku nevyhnutná a dieťa je sledované pre výskyt akéhokoľvek nežiaduceho účinku.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Enalapril Vitabalans má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov sa musí vziať do úvahy, že ojedinele sa môže vyskytnúť závrat alebo únava.

4.8   Nežiaduce účinky

Klasifikácia frekvencie nežiaducich reakcií je nasledovná:

• veľmi časté (>1/10),
• časté (>1/100 až <1/10),
• menej časté (>1/1000 až <1/100),
• zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000),
• veľmi zriedkavé (<1/10 000),
• neznáme (z dostupných údajov).

Hlásené nežiaduce účinky v súvislosti s enalaprilom zahŕňajú:

Poruchy krvi a lymfatického systému:

• – menej časté: anémia (vrátane aplastickej a hemolytickej)

• – zriedkavé: neutropénia, zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu, trombocytopénia, agranulocytóza, útlm kostnej drene, pancytopénia, lymfadenopatia, autoimunitné ochorenia.

Poruchy endokrinného systému:

• – neznáme: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Poruchy metabolizmu a výživy:

• – menej časté: hypoglykémia (pozri časť 4.4).

Psychické poruchy:

• – časté: depresia,

• – menej časté: zmätenosť, nespavosť, nervozita,

• – zriedkavé: abnormálne sny, poruchy spánku.

Poruchy nervového systému:

• – časté: bolesti hlavy,

• – menej časté: ospalosť, parestézie, vertigo.

Poruchy oka:

• – veľmi časté: rozmazané videnie.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

• – časté: bolesť na hrudníku, arytmie, angína pektoris, tachykardia,

• – menej časté: palpitácie, infarkt myokardu*

Poruchy ciev:

• – veľmi časté: závraty,

• – časté: hypotenzia (vrátane ortostatickej hypotenzie), synkopa

• – menej časté: ortostatická hypotenzia, cerebrovaskulárna príhoda* možno sekundárne k excesívnej hypotenzii u vysoko rizikových pacientov (pozri časť 4.4),

• – zriedkavé: Raynaudov fenomén.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

• – veľmi časté: kašeľ,

• – časté: dýchavičnosť,

• – menej časté: nádcha, bolesť hrdla a chrapľavosť, bronchospazmus/as­tma,

• – zriedkavé: pľúcne infiltráty, rinitída, alergická alveolitída / eozinofilná pneumónia.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

• – veľmi časté: nauzea,

• – časté: hnačka, bolesť brucha, zmeny chuti,

• – menej časté: ileus, pankreatitída, vracanie, dyspepsia, zápcha, anorexia, podráždenie žalúdka, sucho v ústach, peptický vred,

• – zriedkavé: stomatitída / aftózne ulcerácie, glositída,

• – veľmi zriedkavé: intestinálny angioedém.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

• – zriedkavé: zlyhanie pečene, hepatitída – buď hepatocelulárna alebo cholestatická, hepatitída zahŕňajúca nekrózu, cholestáza (vrátane žltačky).

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

• – časté: vyrážka, hypersenzitivita / angioneurotický edém: bol hlásený angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu, (pozri časť 4.4),

• – menej časté: diaforéza, pruritus, urtikária, alopécia,

• – zriedkavé: multiformný erytém, Stevensov – Johnsonov syndróm, exfoliatívna dermatitída, toxická epidermálna nekrolýza, pemfigus, erytrodermia.

Bol hlásený komplex symptómov, ktorý môže zahŕňať niektoré alebo všetky z nasledovných: horúčka, zápal serózy, vaskulitída, myalgia/myozitída, artralgia/artri­tída, pozitívne antinukleárne látky (ANA), zvýšenie ESR, eozinofília a leukocytóza. Môžu sa vyskytnúť vyrážky, fotosenzitivita alebo iné dermatologické prejavy.

Poruchy obličiek a močových ciest:

• – menej časté: porucha funkcie obličiek, zlyhanie obličiek, proteinúria,

• – zriedkavé: oligúria.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

• – menej časté: impotencia,

• – zriedkavé: gynekomastia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

• – veľmi časté: asténia,

• – časté: únava,

• – menej časté: svalové kŕče, sčervenanie, tinnitus, pocit celkového dyskomfortu, horúčka.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

• – časté: hyperkaliémia, zvýšený sérový kreatinín,

• – menej časté: zvýšená urea v krvi, hyponatriémia,

• – zriedkavé: zvýšenie pečeňových enzýmov, zvýšenie sérového bilirubínu.

* Počas klinických štúdií bol pomer incidencie medzi skupinou užívajúcou placebo a skupinou užívajúcou liečivo porovnateľný.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na

Štátny ústav pre kontrolu liečiv

Sekcia klinického skúšania liekov a farmakovigilancie

Kvetná 11

SK-825 08 Bratislava 26

Tel: + 421 2 507 01 206

Fax: + 421 2 507 01 237

internetová stránka: e-mail:

4.9 Predávkovanie

Údaje o predávkovaní u ľudí sú k dispozícii v obmedzenej miere. Za najvýznamnejšie prejavy predávkovania sa označujú výrazná hypotenzia, začínajúca asi šesť hodín po požití tabliet, ako sprievodný jav blokády systému renín-angiotenzín-aldosterón, a stupor. Symptómy spojené s predávkovaním ACE inhibítormi môžu zahŕňať obehový šok, poruchy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závraty, úzkosť a kašeľ. Po požití 300 mg, resp. 440 mg enalaprilu sa zaznamenali 100-, resp. 200-násobne vyššie hladiny sérového enalaprilátu, než sú obvyklé po terapeutických dávkach.

Odporúčaná liečba pri predávkovaní zahrňuje podanie intravenóznej infúzie fyziologického roztoku. Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa musí uložiť do polohy ako pri šoku. Vhodná je tiež infúzia angiotenzínu II a/alebo intravenózne podané katecholamíny, pokiaľ sú k dispozícii. Ak došlo k požitiu len nedávno, treba použiť prostriedky na elimináciu enalapriliumma­leinátu (napr. vracanie, výplach žalúdka, podanie adsorbencií a nátriumsulfátu). Enalaprilát sa môže odstrániť z celkového obehu hemodialýzou (pozri časť 4.4). Použitie kardiostimulátora je indikované pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Sústavne sa musia monitorovať vitálne známky, sérové elektrolyty a koncentrácie kreatinínu.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu, samotné.

ATC kód: C09AA02

Enalapril Vitabalans je maleátová soľ enalaprilu, derivátu dvoch aminokyselín, L-alanínu a L-prolínu. Angiotenzín konvertujúci enzým (ACE) je peptidyldipep­tidáza, ktorá katalyzuje premenu angiotenzínu I na substanciu zvyšujúcu krvný tlak – angiotenzín II. Po absorpcii sa enalapril hydrolyzuje na enalaprilát, ktorý inhibuje ACE. Inhibícia ACE má za následok pokles plazmatického angiotenzínu II, ktorý vedie k zvýšeniu plazmatickej aktivity renínu (spôsobenej odstránením negatívnej spätnej väzby na uvoľňovanie renínu) a k poklesu sekrécie aldosterónu.

ACE je identický s kininázou II. Týmto spôsobom môže enalaprilát blokovať aj degradáciu bradykinínu, významného vazopresorického peptidu. Avšak, úloha tohto mechanizmu v terapeutickom účinku Enalaprilu Vitabalans sa zatiaľ neobjasnila.

Mechanizmus účinku

Hoci sa mechanizmus, ktorým enalapril znižuje krvný tlak, primárne spája s potlačením účinku systému renín-angiotenzín-aldosterón, enalapril je účinné antihypertenzívum aj u pacientov s nízkou hladinou renínu.

Farmakodynamické účinky

Podanie enalaprilu pacientom s hypertenziou má za následok zníženie krvného tlaku v ľahu aj v stoji bez významného vzostupu srdcovej frekvencie.

Symptomatická posturálna hypotenzia nie je častá. U niektorých pacientov si vývoj optimálneho zníženia krvného tlaku môže vyžiadať niekoľko týždňov terapie. Náhle ukončenie podávania enalaprilu sa nespájalo s prudkým vzostupom krvného tlaku.

Účinná inhibícia aktivity ACE nastáva zvyčajne 2 až 4 hodiny po perorálnom podaní individuálnej dávky enalaprilu. Nástup antihypertenznej aktivity sa pozoroval zvyčajne po jednej hodine s vrcholom zníženia krvného tlaku, ktorý sa dosiahol o 4 až 6 hodín po podaní lieku. Trvanie účinku súvisí s dávkou. Ukázalo sa však, že pri odporúčaných dávkach antihypertenzné a hemodynamické účinky pretrvávajú najmenej 24 hodín.

• V hemodynamických štúdiách u pacientov s esenciálnou hypertenziou pokles krvného tlaku sprevádzalo zníženie periférnej arteriálnej rezistencie so zvýšením minútového objemu srdca a malou, prípadne žiadnou, zmenou srdcovej frekvencie. Pri nasledujúcom podávaní enalaprilu sa zvýšil prietok krvi obličkami; glomerulárna filtrácia sa nezmenila. Nezistila sa retencia sodíka alebo vody. Avšak u pacientov s nízkou úrovňou glomerulárnej filtrácie pred liečbou nastalo zvyčajne jej zvýšenie.

Počas krátkodobých klinických štúdií u diabetických a nediabetických pacientov s ochorením obličiek sa pozorovalo po podaní enalaprilu zníženie albuminúrie a celkovej bielkoviny v moči a zníženie vylučovania IgG močom. Pokiaľ sa podáva spolu s tiazidovým diuretikom, účinky enalaprilu na zníženie krvného tlaku sú prinajmenšom aditívne. Enalapril môže znižovať alebo predchádzať vzniku hypokaliémie vyvolanej tiazidom.

U pacientov so srdcovým zlyhaním, liečených digitálisom a diuretikami, sa liečba perorálnym alebo injekčným enalaprilom spájala s poklesom periférnej rezistencie a krvného tlaku. Minútový objem srdca stúpol, zatiaľ čo srdcová frekvencia (zvyčajne zvýšená u pacientov so srdcovým zlyhaním) klesla. Pľúcny kapilárny tlak v zaklinení tiež poklesol. Tolerancia záťaže a závažnosť srdcového zlyhania posudzovaná podľa kritérií New York Heart Association sa zlepšila. Tieto účinky sa zachovávajú aj v priebehu dlhodobej terapie. U pacientov s miernym až stredným stupňom srdcového zlyhania enalapril spomaľoval progresívnu dilatáciu/zväčšenie srdca a srdcové zlyhanie, čo potvrdzuje aj zníženie systolických objemov ľavej komory a objemov na konci diastoly a zlepšenie ejekčnej frakcie.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Multicentrická, randomizovaná, placebom kontrolovaná, dvojito slepá štúdia (SOLVD Prevention trial) hodnotila populáciu s asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory (LVEF < 35 %). Bolo randomizovaných 4 228 pacientov, ktorí dostávali buď placebo (n=2 117) alebo enalapril (n=2 111).

• V skupine s placebom malo 818 pacientov zlyhanie srdca alebo zomreli (38,6 %) v porovnaní so 630 v skupine s enalaprilom (29,8 %) (redukcia rizika: 29 %; 95 % CI; 21 – 36 %; p<0,001).

• V skupine s placebom bolo 510 úmrtí (39,7 %) v porovnaní so 452 v skupine s enalaprilom (35,2 %) (redukcia rizika: 16 %; 95 % CI; 5 – 26 %; p=0,0036). Kardiovaskulárnych úmrtí bolo 461 v skupine s placebom v porovnaní s 399 v skupine s enalaprilom (redukcia rizika 18 %; 95 % CI; 6 – 28 %; p<0,002), hlavne kvôli poklesu úmrtí na progresívne zlyhanie srdca (251 v skupine s placebom vs 209 v skupine s enalaprilom; redukcia rizika 22 %; 95 % CI, 6 – 35 %). Menej pacientov zomrelo alebo bolo hospitalizovaných pre zhoršenie srdcového zlyhania (736 v skupine s placebom a 613 v skupine

s enalaprilom; redukcia rizika 26 %; 95 % CI; 18 – 34 %; p<0,0001). Celkovo v SOLVD štúdii u pacientov s dysfunkciou ľavej komory enalapril znížil riziko infarktu myokardu o 23 % (95 % CI; 11 – 34 %; p<0,001) a znížil riziko hospitalizácie pre nestabilnú angínu pektoris o 20 % (95 % CI; 9 –29 %; p<0,001).

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

Pediatrická populácia

S použitím u hypertenzných pediatrických pacientov starších ako 6 rokov sú obmedzené skúsenosti.

• V klinickej štúdii zahŕňajúcej 110 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorbcia

Po perorálnom podaní sa enalapril rýchlo absorbuje, pričom maximálne sérové koncentrácie enalaprilu sa dosiahnu v priebehu jednej hodiny. Na základe získania z moču, rozsah absorpcie enalaprilu z perorálnych tabliet enalaprilu je približne 60 %. Prítomnosť potravy v gastrointes­tinálnom trakte neovplyvňuje absorpciu perorálneho enalaprilu.

Po absorpcii sa perorálny enalapril rýchlo a rozsiahle hydrolyzuje na enalaprilát, silný inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu. Maximálne sérové koncentrácie enalaprilátu sa dosiahnu asi o 4 hodiny po perorálnej dávke tablety enalaprilu. Efektívny polčas eliminácie enalaprilátu po mnohonásobných dávkach perorálneho enalaprilu je 11 hodín. U ľudí s normálnou renálnou funkciou sa dosiahli rovnovážne koncentrácie enalaprilátu v sére po 4 dňoch liečby.

Distribúcia

Ani pri vyšších koncentráciách, ako sú terapeuticky významné, nepresahuje väzba enalaprilátu na ľudské plazmatické proteíny 60 %.

Biotransformácia

Okrem premeny na enalaprilát sa nezaznamenal významný metabolizmus enalaprilu.

Eliminácia

Vylučovanie enalaprilátu je primárne obličkami. Hlavnými zložkami v moči sú enalaprilát, ktorý predstavuje asi 40 % dávky, a intaktný enalapril (okolo 20 %).

Porucha funkcie obličiek

Expozícia enalaprilu a enalaprilátu je vyššia u pacientov s renálnou insuficienciou. U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 40–60 ml/min) rovnovážny stav AUC (plocha pod krivkou) enalaprilátu bol približne dvakrát vyšší ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek po podaní 5 mg raz denne. Pri ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sa AUC zväčšila približne 8-krát. Efektívny polčas enalaprilátu po mnohonásobných dávkach enalapriliumma­leinátu sa predlžuje podľa stupňa renálnej insuficiencie a čas dosiahnutia rovnovážneho stavu sa oneskoruje (pozri časť 4.2).

Enalaprilát sa môže odstrániť z celkového obehu hemodialýzou. Klírens dialýzy je 62 ml/min.

Deti a adolescenti

U 40 hypertenzných mužských a ženských pediatrických pacientov vo veku 2 mesiace až 16 rokov sa vykonala mnohodávková farmakokinetická štúdia po dennom perorálnom podávaní 0,07 až 0,14 mg/kg enalapriliumma­leinátu. Nezistili sa žiadne väčšie rozdiely vo farmakokinetike enalaprilátu u detí pri porovnaní historických údajov u dospelých. Údaje indikujú zväčšenie AUC (normalizovaného k dávke na telesnú hmotnosť) so zvyšujúcim sa vekom; avšak zväčšenie AUC sa nepozoruje, keď sa údaje normalizujú k ploche telesného povrchu. Pri rovnovážnom stave bol priemerný efektívny polčas eliminácie enalaprilátu 14 hodín.

Laktácia

Po podaní jednorazovej 20 mg perorálnej dávky u žien po pôrode bola priemerná maximálna hladina enalaprilu v materskom mlieku po 4 až 6 hodinách 1,7 pg/l (rozpätie od 0,54 do 5,9 pg/l). Priemerná maximálna hladina enalaprilátu bola 1,7 pg/l (rozpätie od 1,2 do 2,3 pg/l), maximálne hladiny sa objavili po rôznych časových intervaloch počas 24-hodinového obdobia. Použitím údajov o maximálnej hladine v materskom mlieku, by predpokladaný maximálny príjem bol u výdatne dojčeného dieťaťa približne 0,16 % dávky upravenej na základe hmotnosti matky. Ženy, ktoré perorálne užívali 10 mg enalaprilu denne počas 11 mesiacov mali 4 hodiny po užití maximálnu hladinu enalaprilu v materskom mlieku 2 pg/l a maximálnu hladinu enalaprilátu 0,75 pg/l po 9 hodinách po podaní dávky. Celkové množstvo enalaprilu a enalaprilátu namerané v materskom mlieku počas 24-hodinového obdobia bolo 1,44 pg/l a 0,63 pg/l v uvedenom poradí. Hladiny enalaprilátu v materskom mlieku po 4 hodinách po jednorazovej 5 mg dávke enalaprilu nebolo možné stanoviť (<0,2 pg/l) u jednej matky a po jednorazovej 10 mg dávke u dvoch matiek, hladiny enalaprilu neboli stanovované.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdie reprodukčnej toxicity u potkanov naznačujú, že enalapril nemá žiadne účinky na plodnosť a nie je teratogénny. Avšak, v štúdii, v ktorej boli potkanie samičky vystavené enalaprilu pred párením až do tehotenstva, sa počas laktácie vyskytla zvýšená incidencia úmrtí ich potomkov. Dokázalo sa, že zlúčenina prechádza placentou a je vylučovaná mliekom. Ukázalo sa, že inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu ako trieda sú fetotoxické (spôsobujú poškodenie a/alebo smrť plodu), keď sa podávajú v druhom alebo treťom trimestri.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

predželatínovaný škrob dihydrát fosforečnanu vápenatého mastenec

magnéziumstearát mikrokryštalická celulóza povidón

hydrogénuhličitan sodný

Enalapril Vitabalans 10 mg: červený oxid železitý (E 172)

Enalapril Vitabalans 20 mg červený oxid železitý (E 172) žltý oxid železitý (E 172)

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

28, 30, 56, 60, 98, 100 tabliet v Al/Al blistri.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Vitabalans Oy

Varastokatu 8

13500 Hämeenlinna

Fínsko

Tel.: +358 (3) 615600

Fax: +358 (3) 6183130

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Enalapril Vitabalans 5 mg: 58/0207/09-S

Enalapril Vitabalans 10 mg: 58/0208/09-S

Enalapril Vitabalans 20 mg: 58/0209/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 31. marec 2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. január 2014