Fenofix 200 - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Fenofix 200

tvrdé želatínové kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá kapsula obsahuje 200 mg fenofibrátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá želatínová kapsula.

Tvrdá želatínová kapsula s nepriehľadnou červeno-oranžovou čiapkou a telom, naplnená bielym až sivobielym práškom, s malými aglomerátmi, s označením FM200 na čiapke i na tele kapsuly.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Fenofibrát je indikovaný ako doplnok diétneho režimu a inej nefarmakologickej liečbe (napr. fyzická aktivita, zníženie hmotnosti) v prípade:

– liečby závažnej hypertriglyce­ridémie s alebo bez nízkej hladiny HDL cholesterolu,

– zmiešanej hyperlipidémie, pokiaľ je statín kontraindikovaný alebo netolerovaný.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

U dospelých je odporúčaná počiatočná dávka jedna 200 mg kapsula denne, ktorá sa má užiť s hlavným jedlom.

Fenofibrát sa má užiť vždy s jedlom, pretože sa horšie vstrebáva z prázdneho žalúdka. Diétny režim začatý pred liečbou má pokračovať naďalej.

Odpoveď na liečbu má byť monitorovaná podľa stanovenia hladín lipidov v sére. Pri liečbe fenofibrátmi dochádza väčšinou k rýchlemu zníženiu hladín lipidov v sére, avšak liečba má byť prerušená ak sa po 3 mesiacoch liečby nedosiahne adekvátna odpoveď.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť fenofibrátu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená. Údaje nie sú k dispozícii. Preto sa užívanie fenofibrátu neodporúča u detských pacientov do 18 rokov.

Starší pacienti (> 65 rokov)

Nie je potrebná úprava dávkovania. Odporúča sa zvyčajné dávkovanie s vynimkou pacientov so zníženou funkciou obličiek s odhadovanou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie < 60 ml/min/1,73 m²

(pozri Pacienti s poruchou funkcie obličiek).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa vyžaduje znížiť dávkovanie podľa výšky klírensu kreatinínu.

Fenofibrát sa nemá používať v prípadoch závažnej poruchy funkcie obličiek, definovanej ako eGFR

< 30 ml/ min na 1,73 m².

Ak sa eGFR pohybuje medzi 30 a 59 ml/min na 1,73 m², dávka fenofibrátu nemá prekročiť 100 mg štandardného alebo 67 mg mikronizovaného fenofibrátu jedenkrát denne.

Ak sa v priebehu sledovania eGFR trvalo zníži na < 30 ml/min na 1,73 m², má sa fenofibrát vysadiť.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Pacienti s ochorením pečene neboli sledovaní.

Spôsob podávania

Na perorálne podávanie.

Ak dávkovanie nie je realizovateľné touto silou lieku, sú k dispozícii iné sily a liekové formy.

4.3 Kontraindikácie

• – precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• – závažná pečeňová nedostatočnosť

• – závažná obličková nedostatočnosť (odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie

• – ochorenie žlčníka

• – biliárna cirhóza

• – známa fotoalergická alebo fototoxická reakcia počas liečby fibrátmi alebo ketoprofénom

• – chronická alebo akútna pankreatitída okrem akútnej pankreatitídy spôsobenej závažnou

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Funkcia pečene

U niektorých pacientov boli hlásené zvýšené hladiny transamináz. Vo väčšine prípadov bolo toto zvýšenie prechodné, mierne a asymptomatické. Odporúča sa, aby sa hladiny transamináz sledovali každé 3 mesiace počas prvých 12 mesiacov liečby. Je potrebné sledovať pacientov, u ktorých došlo k zvýšeniu hladín transamináz a liečba sa má prerušiť, ak sa hladina AST a ALT zvýši na viac ako na 3-násobok hornej hranice normálneho rozmedzia alebo 100 IU.

Pankreatitída

Pankreatitída bola zaznamenaná u pacientov užívajúcich fenofibráty (pozri časť 4.3 a 4.8). Môže to predstavovať zlyhanie účinnosti u pacientov s závažnou hypertriglyce­ridémiou, priamy účinok lieku alebo sekundárny jav sprostredkovaný kameňmi v žlčovom trakte alebo tvorbou žlčového piesku s obštrukciou spoločného žlčovodu.

Myopatia

Svalová toxicita, vrátane veľmi zriedkavých prípadov rabdomyolýzy, bola zaznamenaná pri podávaní fibrátov a iných liekov znižujúcich hladinu lipidov. Pacienti s hypoalbuminémiou a renálnou insuficienciou v anamnéze majú vyššiu incidenciu poškodenia svalov. Na svalovú toxicitu je potrebné myslieť u pacientov, ktorí majú difúzne bolesti svalov, myozitídu, svalové kŕče a slabosť a/alebo výrazné zvýšenie CPK (hladiny presahujúce 5-násobok hornej hranice normy). V takýchto prípadoch je potrebné liečbu fenofibrátmi zastaviť.

Pacienti s predisponujúcimi faktormi pre myopatiu a/alebo rabdomyolýzu, vrátane pacientov vo veku nad 70 rokov, s osobnou alebo rodinnou anamnézou vrodených svalových porúch, obličkovou dysfunkciou, hypotyreoidizmom a nadmerným príjmom alkoholu, môžu mať zvýšené riziko vzniku rabdomyolýzy. U týchto pacientov musí byť starostlivo zvážený prípadný prínos a riziko vyplývajúce z liečby fenofibrátom.

Riziko svalovej toxicity môže byť zvýšené, ak sa fenofibrát podáva súbežne s iným fibrátom alebo s inhibítorom HMG-CoA reduktázy, hlavne v prípadoch s predexistujúcimi ochoreniami svalov. Z toho vyplýva, že spoločná preskripcia fenofibrátov a statínov má byť vyhradená pre pacientov s závažnou kombinovanou dyslipidémiou a s vysokým kardiovaskulárnym rizikom bez akejkoľvek anamnézy svalového ochorenia. Táto kombinovaná liečba sa má používať opatrne a týchto pacientov je potrebné starostlivo sledovať, či sa nevyskytnú známky svalovej toxicity.

U pacientov s hyperlipidémiou, ktorí užívajú estrogény alebo antikoncepciu obsahujúcu estrogény, je potrebné vyšetriť, či je hyperlipidémia primárnej alebo sekundárnej povahy (možné zvýšenie hladiny lipidov spôsobené perorálnymi estrogénmi).

Renálna funkcia

Fenofix 200 je kontraindikovaný pri závažnej poruche funkcie obličiek (pozri časť 4.3).

Fenofix 200 sa má používať opatrne u pacientov s miernou až stredne závažnou insuficienciou obličiek. Dávka sa má upraviť u pacientov, u ktorých je odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie 30 až 59 ml/min/1,73 m² (pozri časť 4.2).

Reverzibilné zvýšenia sérového kreatinínu sa zaznamenali u pacientov liečených fenofibrátom monoterapiou alebo súbežne s podavanými statínmi. Zvýšenia hladiny kreatinínu v sére boli časovo všeobecne stabilné, bez známok pre pokračovanie zvýšenia sérového kreatinínu počas dlhodobej liečby a inklinovali k návratu do pôvodného stavu po ukončení liečby.

V priebehu klinických skúšaní sa u 10 % pacientov, ktorým bol podávaný súbežne fenofibrát a simvastatín zaznamenalo zvýšenie kreatinínu o viac ako 30 mmol/l oproti východiskovým hodnotám; u pacientov liečených statínmi monoterapiou to bolo 4,4 %. Klinicky významné zvýšenie kreatinínu na hodnoty > 200 |imoi/i sa pozorovalo u 0,3 % pacientov na kombinovanej liečbe.

Liečba sa má prerušiť, ak je hladina kreatinínu o 50 % vyššia ako horná hranica normálnych hodnôt. Odporúča sa, aby hodnoty kreatinínu boli merané počas prvých 3 mesiacov od začatia liečby a potom v pravidelných intervaloch.

4.5 Liekové a iné interakcie

Perorálne antikoagulanciá

Fenofibrát zvyšuje účinok perorálnych antikoagulancií a môže zvýšiť riziko krvácania. U pacientov, ktorí užívajú perorálne antikoagulanciá má byť dávka antikoagulancií znížená približne o 1/3 na začiatku liečby a potom ju podľa potreby postupne upravovať podľa monitorovania INR (International Normalised Ratio).

Inhibítory HMG-CoA reduktázy alebo iné fibráty

Riziko závažnej svalovej toxicity sa zvyšuje, ak sa fenofibrát používa súbežne s inhibítormi HMG-CoA reduktázy alebo s inými fibrátmi. Táto liečebná kombinácia sa má používať opatrne a u pacientov sa má dôkladne sledovať výskyt prejavov svalovej toxicity (pozri časť 4.4).

Cyklosporín

Pri súbežnom užívaní fenofibrátu a cyklosporínu bolo zaznamenaných niekoľko závažných prípadov reverzibilného poškodenia renálnej funkcie. Preto sa u týchto pacientov musia dôkladne sledovať obličkové funkcie a liečba fenofibrátom sa má zastaviť v prípade závažnej alterácie laboratórnych parametrov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití fenofibrátu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne účinky. Embryotoxické účinky sa preukázali pri dávkach na úrovni maternálnej toxicity (pozri časť 5.3.). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Preto by sa fenofibrát mal užívať počas gravidity len po dôkladnom zvážení prínosu a rizika liečby.

Dojčenie

Údaje o vylučovaní fenofibrátu a/alebo jeho metabolitov do materského mlieka nie sú dostupné. Preto sa fenofibrát nemá používať u dojčiacich matiek.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Fenofibrát nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Odhadovaná frekvencia výskytu nežiaducich účinkov bola kategorizovaná podľa nasledujúcej konvencie:

časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Poruchy nervového systému

Poruchy ucha a labyrintu

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Poruchy pečene a žlčových ciest

Poruchy kože a podkožného tkaniva

žiareniu (napr. solárium).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zriedkavé: svalová toxicita (difúzna myalgia, myozitída, svalové kŕče a slabosť)

Veľmi zriedkavé: rabdomyolýza

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov Zriedkavé: sexuálna asténia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Zriedkavé: únava

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: zvýšenia sérového kreatinínu a močoviny, ktoré sú všeobecne mierne

*V randomizovanej placebom-kontrolovanej štúdii FIELD, uskutočnenej na 9 795 pacientoch s diabetes mellitus typu 2, bolo zaznamenané signifikantne väčšie množstvo prípadov pankreatitídy u pacientov liečených fenofibrátom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (0,8 % verzus 0,5 %; p = 0,031). V rovnakej štúdii bolo hlásené štatisticky signifikantné zvýšenie incidencie pulmonálneho embolizmu (0,7 % v placebovej skupine verzus 1,1 % vo fenofibrátovej skupine; p = 0,022) a štatisticky nesignifikantné zvýšenie trombóz hlbokých žíl (placebo: 1,0 % [48/4 900 paci­entov] verzus fenofibrát 1,4 % [67/4 895 paci­entov]; p = 0,074).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania. Nie je známe špecifické antidotum. Pri podozrení na predávkovanie je liečba symptomatická a podľa potreby je potrebné urobiť vhodné podporné opatrenia. Fenofibrát sa nedá eliminovať hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: liečivá znižujúce cholesterol a triacylglyceroly, samotné; fibráty,

ATC kód: C10AB05

Účinok fenofibrátu na znižovanie hladiny tukov pozorovaný v klinickej praxi je vysvetľovaný in vivo na transgénnych myšiach a na kultúrach humánnych hepatocytov aktiváciou receptoru PPARa (Peroxisome Proliferator Activated Receptor type a). Aktiváciou PPARa zvyšuje fenofibrát lipolýzu a vylučovanie častíc bohatých na triglyceridy z plazmy aktivovaním lipoproteínovej lipázy a znížením tvorby apoproteínu CIII. Aktivácia PPARa taktiež spôsobuje zvýšenie syntézy apoproteínu AI, AII a HDL cholesterolu.

Epidemiologické štúdie preukázali pozitívnu koreláciu medzi zvýšenou hladinou tukov v sére a zvýšením rizika vzniku koronárnej choroby srdca. Kontrola takýchto foriem dyslipidémie odôvodňuje liečbu fenofibrátom. Avšak možný prospech a dlhotrvajúce nepriaznivé následky užívania liekov pri hyperlipidémii sú naďalej predmetom vedeckých diskusií. Preto predpokladaný prospech užívania fenofibrátu na morbiditu a mortalitu na kardiovakulárne ochorenie ešte nie je dokázaný.

Klinické štúdie s fenofibrátom zjavne ukazujú zníženie hladín LDL-cholesterolu a VLDL-cholesterolu. Hladiny HDL-cholesterolu sú často zvýšené. Hladiny triglyceridov sú takisto znížené.

To má za následok zníženie pomeru lipoproteinov s nízkou a veľmi nízkou denzitou a lipoproteinov s vysokou denzitou, čo koreluje so znížením aterogénneho rizika v epidemiologických štúdiach. Hladiny apolipoproteinu-A a apolipoproteinu-B sú ovplyvnené súbežne so zmenami hladín HDL, LDL a VLDL.

Počas liečby fenofibrátom bola pozorovaná redukcia xantómov.

Plazmatické hladiny kyseliny močovej sú zvýšené asi u 20% pacientov s hyperlipidémiou, hlavne u pacientov s fenotypom IV typu. Fenofibrát má urikozurický účinok, a preto prináša ďalší prospešný účinok u týchto pacientov.

U pacientov so zvýšenou hladinou fibrinogénu a Lp(a) sa ukázalo signifikantné zníženie týchto parametrov počas klinických štúdii s fenofibrátom.

Je dokázané, že liečba fibrátmi môže znížiť riziko koronárnej choroby srdca, avšak nebolo preukázané zníženie všetkých príčin mortality v primárnej alebo sekundárnej prevencii kardiovaskulárneho ochorenia.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

V plazme nemožno detekovať nezmenený fenofibrát. Hlavný metabolit v plazme je kyselina fenofibrová. Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne približne za 5 hodín po podaní.

Priemerná plazmatická koncentrácia je 15 mikrogramov/ml pri dávke 200 mg mikronizovaného fenofibrátu denne, čo zodpovedá trom 67 mg kapsulám.

Plazmatické koncentrácie sú počas kontinuálnej liečby stabilné.

Kyselina fenofibrová sa silne viaže na plazmatický albumín, môže vytlačiť častice antivitamínu K z väzbových miest na plazmatických proteínoch, a tým môže zvýšiť ich antikoagulačný účinok.

Plazmatický polčas

Plazmatický polčas eliminácie kyseliny fenofibrovej je približne 20 hodín.

Biotransformácia a eliminácia

Liek sa vylučuje hlavne močom: 70 % za 24 hodín a 88 % za 6 dní, počas ktorých sa eliminuje 93 % lieku močom a stolicou. Fenofibrát sa vylučuje hlavne vo forme kyseliny fenofibrovej a jej glukuronidového konjugátu.

Kinetické štúdie pri kontinuálnej liečbe ukázali, že liečivo sa neakumuluje.

Kyselina fenofibrová sa z tela neeliminuje hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie skúmajúce chronickú toxicitu nepriniesli žiadne relevantné informácie o špecifickej toxicite fenofibrátu.

Štúdie skúmajúce mutagenitu fenofibrátu boli negatívne.

U potkanov a myší boli pri vysokých dávkach zistené nádory pečene, ktorých vznik možno pripísať proliferácii peroxizómov. Tieto zmeny sú špecifické pri malých hlodavcoch a neboli pozorované na iných druhoch zvierat. Tieto nálezy sú irelevantné pre terapeutické použitie u ľudí.

Štúdie u myší, potkanov a králikov neodhalili žiadny teratogénny účinok. Embryotoxické účinky boli pozorované pri dávkach, ktoré spôsobujú maternálnu toxicitu. Pri vysokých dávkach bolo pozorované predĺženie gestačného obdobia a ťažkosti pri pôrode. Nezistili sa žiadne známky ovplyvnenia fertility.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah kapsuly:

sodná soľ laurylsulfátu

povidón (K-25)

kukuričný škrob, predželatinovaný

krospovidón (typ A) sodná soľ kroskarmelózy sodná soľ karboxymetylškrobu (zo zemiakov) koloidný bezvodný oxid kremičitý sodná soľ stearylfumarátu

Obal kapsule:

želatína

oxid titaničitý (E171) červeň Allura AC potravinárska tlačiarenská farba obsahujúca šelak, čierny oxid železitý, propylénglykol

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Uchovávajte blister vo vonkajšom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Priehľadný PVC/PVdC – hliníkový blister:

Veľkosti balenia: 1, 20, 28, 30, 50, 60, 90, 100 alebo 300 (10×30) kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.

Teslova 26

821 02 Bratislava

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

31/0027/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 22. januára 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: 13. augusta 2012