Furosemide Norameda 10 mg/ml injekčný/infúzny roztok - súhrnné informácie, obsahuje podrobné informácie ✅ o dávkovaní u dospelých a detí ✅, zložení ✅ a nežiaducich účinkoch lieku ✅

1. NÁZOV LIEKU

Furosemide Norameda 10 mg/ml injekčný/infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

• 1 ml roztoku obsahuje 10 mg furosemidu.

• 2 ml sterilného injekčného/in­fúzneho roztoku obsahujú 20 mg furosemidu.

• 5 ml sterilného injekčného/in­fúzneho roztoku obsahujú 50 mg furosemidu.

Pomocná látka so známym účinkom: Obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na jednu dávku.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný/infúzny roztok.

Číry a bezfarebný až takmer bezfarebný roztok, v podstate bez viditeľných častíc.

pH roztoku sa pohybuje v rozmedzí 8,00 až 9,30.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

V prípade akútnych zdravotných stavov, keď je potrebná okamžitá diuréza alebo keď nie je možná perorálna liečba.

• – Edém spôsobený ochoreniami srdca alebo pečene.

• – Edém spôsobený ochoreniami obličiek (v prípade nefrotického syndrómu je dôležitá liečba základného ochorenia).

• – Edém pľúc (napr. v prípade akútneho srdcového zlyhávania).

Furosemid je indikovaný dospelým a dospievajúcim nad 15 rokov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci nad 15 rokov

Ak si okolnosti nevyžadujú zníženú dávku (pozri nižšie), začiatočná dávka pre dospelých a dospievajúcich nad 15 rokov je 20 mg až 40 mg furosemidu podaného intravenózne (alebo vo výnimočných prípadoch intramuskulárne); maximálna dávka sa mení v závislosti od individuálnej odpovede pacienta.

Ak sú potrebné vyššie dávky, majú sa zvyšovať po 20 mg a nemajú sa podávať častejšie ako každé dve hodiny.

U dospelých je odporúčaná maximálna denná dávka furosemidu 1500 mg.

Úbytok hmotnosti vyvolaný zvýšenou diurézou nemá prekročiť 1 kg za deň.

Pediatrická populácia

Intravenózne podanie furosemidu u detí a dospievajúcich do 15 rokov sa odporúča iba vo výnimočných prípadoch.

Dávka sa upraví podľa telesnej hmotnosti, pričom odporúčaná dávka sa pohybuje v rozmedzí od 0,5 do 1 mg/kg telesnej hmotnosti za deň až po maximálnu celkovú dennú dávku 20 mg.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (kreatinín v sére > 5 mg/dl) sa odporúča neprekračovať rýchlosť infúzie 2,5 mg furosemidu za minútu.

Starší pacienti

Odporúčaná začiatočná dávka je 20 mg/deň, postupne sa zvyšujúca, kým sa nedosiahne požadovaný účinok.

Osobitné odporúčania pre dávkovanie:

U dospelých sa dávka stanovuje v závislosti od nasledujúcich stavov:

• – Opuch spojený s chronickým a akútnym kongestívnym zlyhávaním srdca

Odporúčaná začiatočná dávka je 20 až 40 mg denne. V prípade potreby sa môže táto dávka upraviť podľa odpovede daného pacienta. Dávka sa môže podať v dvoch alebo troch jednotlivých dávkach za deň pri chronickom srdcovom zlyhávaní a ako bolusová injekcia pri akútnom kongestívnom srdcovom zlyhávaní.

• – Opuch spojený s ochorením obličiek

Odporúčaná začiatočná dávka je 20 až 40 mg denne. V prípade potreby sa môže táto dávka upraviť podľa odpovede daného pacienta. Celková denná dávka sa môže podať ako jednorazová dávka alebo ako niekoľko dávok v priebehu dňa.

Ak toto nevedie k zvýšeniu optimálneho vylučovania tekutín, furosemid sa musí podávať ako kontinuálna intravenózna infúzia so začiatočnou rýchlosťou 50 mg až 100 mg za hodinu.

Pred začatím podávania furosemidu sa musí upraviť hypovolémia, hypotenzia a poruchy acidobázickej a elektrolytovej rovnováhy.

U dialyzovaných pacientov sa udržiavacia dávka zvyčajne pohybuje od 250 mg do 1500 mg denne.

U pacientov s nefrotickým syndrómom sa musí dávka stanoviť s opatrnosťou pre riziko vyššieho výskytu nežiaducich udalostí.

• – Opuch spojený s ochorením pečene

Ak je bezpodmienečne potrebná intravenózna liečba, začiatočná dávka sa má pohybovať od 20 mg do 40 mg. V prípade potreby sa môže táto dávka upraviť podľa odpovede daného pacienta. Celková denná dávka sa môže podať ako jednorazová dávka alebo v niekoľkých dávkach.

Furosemid sa môže použiť v kombinácii s antagonistami aldosterónu v prípadoch, keď tieto látky v monoterapii nie sú dostatočné. Aby sa predišlo komplikáciám, ako ortostatickej intolerancii alebo poruchám acidobázickej a elektrolytovej rovnováhy, alebo hepatálnej encefalopatii, dávka sa musí pozorne upravovať, aby sa dosiahol postupný úbytok tekutín. Dávka môže spôsobiť u dospelých denný úbytok telesnej hmotnosti približne 0,5 kg.

• – Pľúcny opuch (pri akútnom zlyhávaní srdca)

Má byť podaná začiatočná dávka 40 mg furosemidu intravenóznym podaním. Ak si to vyžaduje stav pacienta, podá sa ďalšia injekcia 20 mg až 40 mg furosemidu po 30 – 60 minútach. Furosemid sa má používať ako doplnok k iným terapeutickým opatreniam.

Spôsob podávania

Intravenózne alebo intramuskulárne.

Parenterálne podávanie furosemidu je indikované v prípadoch, keď perorálne podávanie nie je možné alebo je neefektívne (napr. v prípade zníženej absorpcie z čreva) alebo keď sa vyžaduje rýchly účinok. Na dosiahnutie optimálnej účinnosti a potlačenie protichodných regulačných mechanizmov sa všeobecne uprednostňuje kontinuálna infúzia furosemidu pred opakovanými bolusovými injekciami. Keď nie je možná kontinuálna infúzia furosemidu, na pokračovanie v liečbe po jednej alebo viacerých akútnych bolusových dávkach sa má uprednostniť pokračovací režim s nízkymi dávkami v krátkych intervaloch (približne 4 hodiny) pred režimom s vyššími bolusovými dávkami v dlhších intervaloch.

Podávanie furosemidu intravenóznou injekciou alebo infúziou musí byť pomalé; nesmie sa prekročiť rýchlosť 4 mg za minútu a nikdy sa nemá podať spolu s inými liekmi v tej istej striekačke. Vo všeobecnosti sa má furosemid podávať intravenózne. Intramuskulárne podávanie sa musí obmedziť len na výnimočné prípady, keď nie je možné ani perorálne, ani intravenózne podanie. Treba poznamenať, že intramuskulárna injekcia nie je vhodná na liečbu akútnych ochorení ako je pľúcny opuch.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na furosemid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Pacienti s anúriou alebo so zlyhaním obličiek s anúriou nereagujúcimi na furosemid.

• – Zlyhanie obličiek v dôsledku otravy nefrotoxickými alebo hepatotoxickými látkami.

• – Zlyhanie obličiek spojené s hepatálnou kómou.

• – Pacienti so závažnou hypokaliémiou alebo so závažnou hyponatriémiou.

• – Pacienti s hypovolémiou (s hypotenziou alebo bez hypotenzie) alebo s dehydratáciou.

• – Pacienti s prekomatóznym a komatóznym stavom spojeným s hepatálnou encefalopatiou.

• – Pacienti s precitlivenosťou na sulfónamidy (napr. na báze sulfonylmočoviny alebo antibiotiká sulfónamidovej skupiny) môžu vykazovať skríženú citlivosť na furosemid.

• – Dojčenie (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Dôsledné sledovanie sa vyžaduje v prípade:

• – pacientov s čiastočnou obštrukciou výdaja moču (napr. hypertrofia prostaty, hydronefróza, zúženie močovodu). Výdaj moču musí byť zachovaný;

• – pacientov s hypotenziou alebo so zvýšeným rizikom výrazného poklesu krvného tlaku (pacienti so zúžením srdcových alebo mozgových tepien);

• – pacienti s prejaveným alebo latentným diabetom mellitus alebo so zmenou glykémie (nevyhnutné pravidelné sledovanie hladín glukózy v krvi);

• – pacienti s dnou a hyperurikémiou (nevyhnutné pravidelné sledovanie hladín kyseliny močovej v sére);

• – pacienti s ochorením pečene alebo hepatorenálnym syndrómom (porucha funkcie obličiek spojená so závažným ochorením pečene);

• – hypoproteinémia (spojená s nefrotickým syndrómom, účinok furosemidu môže byť znížený a jeho ototoxicita môže byť vyššia);

• – súbežné podávanie so soľami lítia (vyžaduje sa sledovanie hladín lítia, pozri časť 4.5);

• – akútna porfýria (použitie diuretík sa považuje za nebezpečné pri akútnej porfýrii a je potrebná opatrnosť);

• – príliš silná diuréza môže spôsobiť ortostatickú hypotenziu alebo akútnu epizódu hypotenzie;

• – ak sú indikované, majú sa vykonať opatrenia na úpravu hypotenzie alebo hypovolémie pred začatím liečby.

Opatrná titrácia dávky sa vyžaduje pri:

• – zmenách elektrolytov (napr. hypokaliémia, hyponatriémia);

• – zmenách telesných tekutín, dehydratácii, redukcii krvného objemu s kolapsom cirkulácie a možnou trombózou a embóliou, zvlášť u starších pacientov, pri nadmernom používaní;

• – ototoxicite (ak sa podáva rýchlejšie ako 4 mg/ml – toto riziko môže byť zvýšené pri súbežnom podávaní iných ototoxických zlúčenín, pozri časť 4.5);

• – podávaní vysokých dávok;

• – podávaní pri progresívnych a závažných ochoreniach obličiek;

• – podávaní so sorbitolom. Súbežné podávanie oboch látok môže viesť k vyššej dehydratácii (sorbitol môže spôsobiť ďalšiu stratu tekutín navodením hnačky);

• – podávaní pri lupuse erythematosus;

• – liekoch predlžujúcich QT interval.

Opatrnosť je potrebná u pacientov náchylných na poruchy rovnováhy elektrolytov.

Počas liečby furosemidom sa všeobecne odporúča pravidelné sledovanie sodíka, draslíka a kreatinínu v sére; zvlášť dôsledné sledovanie sa vyžaduje u pacientov s vysokým rizikom porúch rovnováhy elektrolytov alebo v prípade výrazného dodatočného úbytku telesných tekutín (napr. v dôsledku vracania alebo hnačky).

Hypovolémia alebo dehydratácia, ako aj výrazné poruchy elektrolytovej a acidobázickej rovnováhy musia byť korigované. To si môže vyžadovať vysadenie furosemidu.

U pacientov, u ktorých je vysoké riziko rádiokontrastnej nefropatie, sa neodporúča používať furosemid na diurézu ako súčasť preventívnych opatrení proti nefropatii indukovanej rádiokontrastnou látkou.

Súbežné podávanie s risperidónom

V placebom kontrolovaných skúšaniach s risperidónom u starších pacientov s demenciou bol pozorovaný vyšší výskyt úmrtnosti u pacientov liečených furosemidom spolu s risperidónom (7,3 %; priemerný vek 89 rokov, vekové rozpätie 75 – 97 rokov) v porovnaní s pacientmi liečenými risperidónom samotným (3,1 %; priemerný vek 84 rokov, vekové rozpätie 70 – 96 rokov) alebo furosemidom samotným (4,1 %; priemerný vek 80 rokov, vekové rozpätie 67 – 90 rokov). Súbežné použitie risperidónu s inými diuretikami (hlavne tiazidovými diuretikami používanými v nízkej dávke) nebolo spojené s podobnými nálezmi. Nebol zistený žiadny patofyziologický mechanizmus vysvetľujúci tento nález a nebola ani pozorovaná žiadna jednotná príčina úmrtia. Napriek tomu sa vyžaduje opatrnosť a majú sa porovnať riziká s prínosom tejto kombinácie alebo súbežnej liečby s inými silnými diuretikami pred rozhodnutím o ich použití. U pacientov užívajúcich iné diuretiká ako súbežnú liečbu s risperidónom nebol zvýšený výskyt úmrtnosti. Bez ohľadu na liečbu, dehydratácia bola celkovým rizikovým faktorom úmrtnosti a má sa jej u starších pacientov s demenciou predchádzať (pozri časť 4.3).

Citlivosť na svetlo: Boli hlásené prípady fotosenzitívnych reakcií. Ak sa počas liečby vyskytne fotosenzitívna reakcia, odporúča sa zastaviť liečbu. Ak sa jej opätovné nasadenie považuje za nevyhnutné, odporúča sa chrániť exponované miesta pred slnkom alebo umelým UVA žiarením.

Pediatrická populácia

Predčasne narodené deti (možný vznik nefrokalcinózy/ne­frolitiázy; funkcia obličiek musí byť sledovaná a musí sa urobiť sonografia obličiek). U predčasne narodených detí so syndrómom respiračnej tiesne diuretická liečba furosemidom počas prvých týždňov života môže zvýšiť riziko otvorenej Botallovej spojky.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na 40 mg, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neodporúčané kombinácie

Lítium:

Furosemid môže znížiť mieru vylučovania lítia, čo vedie k zvýšenému kardiotoxickému účinku a toxicite lítia. Preto sa táto kombinácia neodporúča (pozri časť 4.4). Ak sa táto kombinácia považuje za nevyhnutnú, hladiny lítia majú byť starostlivo sledované a dávkovanie lítia sa má upraviť.

Ototoxické lieky (napr. aminoglykozidy, cisplatina):

Furosemid môže vystupňovať ototoxicitu niektorých liekov, napr. cisplatiny alebo aminoglykozidových antibiotík, ako kanamycín, gentamycín a tobramycín, zvlášť u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Keďže to môže viesť k nezvratnému poškodeniu, tieto lieky môžu byť použité spolu s furosemidom, len ak sú nato závažné medicínske dôvody.

Chloralhydrát:

V ojedinelých prípadoch môže intravenózne podanie furosemidu v priebehu 24 hodín pred podaním chloralhydrátu viesť k sčervenaniu, nadmernému poteniu, úzkosti, nauzei, zvýšenému krvnému tlaku a tachykardii. Preto sa súbežné podávanie furosemidu a chloralhydrátu neodporúča.

Kombinácie vyžadujúce si opatrnosť pri používaní

Karbamazepín a aminoglutetimid:

Súbežné podávanie s karbamazepínom alebo aminoglutetimidom môže zvýšiť riziko hyponatriémie.

Ďalšie antihypertenzíva:

Účinok niektorých ďalších antihypertenzív (diuretiká a iné lieky znižujúce krvný tlak) môže byť zosilnený pri súbežnom podávaní s furosemidom.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a antagonisty receptorov pre angiotenzín II: Účinok iných antihypertenzív môže byť zosilnený pri súbežnom podávaní s furosemidom. Bol pozorovaný závažný pokles krvného tlaku sprevádzaný šokom v extrémnych prípadoch a zhoršenie funkcie obličiek (v ojedinelých prípadoch akútne zlyhanie obličiek) v kombinácii s inhibítormi ACE, keď bol inhibítor ACE podávaný po prvýkrát alebo po prvýkrát vo vysokej dávke (nízky krvný tlak súvisiaci s prvou dávkou). Ak je to možné, liečba furosemidom má byť dočasne prerušená (alebo aspoň sa má znížiť dávka) na tri dni pred začatím liečby inhibítorom ACE alebo antagonistami receptorov pre angiotenzín II alebo pred zvýšením dávky inhibítora ACE alebo antagonistov receptorov pre angiotenzín II.

Pacienti užívajúci diuretiká môžu trpieť výraznejšie zníženým krvným tlakom a zhoršenou funkciou obličiek; porucha funkcie obličiek sa môže vyskytnúť aj počas súbežného podávania alebo s prvým podaním vyšších dávok ACE alebo antagonistu receptorov pre angiotenzín II.

Tiazidy:

V dôsledku interakcie furosemidu a tiazidov dochádza k synergickému účinku na diurézu.

Antidiabetiká:

Môže sa vyskytnúť nižšia glukózová tolerancia, pretože furosemid môže znížiť účinnosť týchto liekov.

Metformín:

Furosemid môže zvýšiť hladiny metformínu v krvi. Naopak metformín môže znížiť koncentráciu furosemidu. Riziko je spojené so zvýšeným výskytom laktátovej acidózy v prípade nedostatočnej funkcie obličiek.

Srdcové glykozidy (napr. digoxín) a iné lieky, ktoré môžu spôsobiť predĺženie QT intervalu:

Pokles hladín draslíka môže zvýšiť toxicitu digitalisu; z tohto dôvodu sa majú sledovať hladiny draslíka.

Niektoré poruchy elektrolytov môžu zvýšiť toxicitu niektorých súbežne podávaných liekov, čo môže spôsobiť predĺženie QT intervalu, napr. antiarytmiká triedy Ia a antiarytmiká triedy III, ako amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid a chinolóny). Odporúča sa sledovať plazmatické hladiny draslíka a EKG.

Fibráty:

V prípade súbežného podávania môžu byť zvýšené hladiny furosemidu a derivátov kyseliny fibrovej (napr. klofibrát a fenofibrát) v krvi (zvlášť v prípade hypoalbuminémie). Zvýšenie jeho účinku/toxicity sa má sledovať.

Nesteroidné protizápalové lieky a vysoké dávky salicylátov:

Nesteroidné protizápalové lieky (vrátane koxibov) môžu navodiť akútne zlyhanie obličiek v prípade už prítomnej hypovolémie a znížiť tak jeho diuretický, natriuretický a antihypertenzívny účinok. Pri súbežnom podávaní s vysokými dávkami salicylátov predispozícia toxicity salicylátov sa môže zvýšiť v dôsledku zníženého vylučovania obličkami alebo zmenenej funkcie obličiek.

Nefrotoxické lieky (napr. polymyxíny, aminoglykozidy, cefalosporíny, organoplatina, imunosupresíva, jódované kontrastné médiá, foskarnet, pentamidín):

Furosemid môže zvýšiť nefrotoxické účinky nefrotoxických liekov.

Nefrotoxicita cisplatiny môže byť vyššia, ak sa furosemid nepodáva v nízkych dávkach (napr. 40 mg u pacientov s normálnou funkciou obličiek) a pri pozitívnej rovnováhe telesných tekutín, keď sa používa na dosiahnutie vynútenej diurézy počas liečby cisplatinou.

Lieky vo významnej miere prechádzajúce renálnou tubulárnou sekréciou:

Probenecid, metotrexát a iné lieky, ktoré podobne ako furosemid prechádzajú renálnou tubulárnou sekréciou, môžu znížiť účinok furosemidu. Naopak furosemid môže znížiť vylučovanie týchto liekov obličkami. V prípade liečby s vysokými dávkami (zvlášť oboch, furosemidu a iných liekov) môže dôjsť k zvýšeným hladinám v sére a zvýšenému riziku nežiaducich účinkov furosemidu alebo súbežne podávaných liekov.

Periférne adrenergné inhibítory:

Účinok týchto liekov môže byť silnejší pri súbežnom podávaní s furosemidom.

Fenobarbital a fenytoín:

Môže sa vyskytnúť slabší účinok furosemidu po súbežnom podávaní s týmito liekmi.

Tubokurarín, deriváty kurarínu a sukcinylcholín:

Furosemid môže zvýšiť myorelaxačný účinok týchto liekov.

Glukokortikoidy, karbenoxolón, laxatíva a sladovka:

Súbežné podávanie furosemidu s glukokortikoidmi, karbenoxolónom, veľkým množstvom sladovky alebo dlhodobé používanie laxatív môže zvýšiť úbytok draslíka. V súvislosti s glukokortikoidmi sa má zvážiť hypokaliémia a jej zhoršenie pri nadmernom užívaní laxatív. Keďže to môže viesť k nezvratnému poškodeniu sluchu, táto kombinácia sa má použiť len v prípade závažných medicínskych dôvodov. Majú sa sledovať hladiny draslíka.

Sukralfát:

Súbežné podávanie sukralfátu a furosemidu môže znížiť natriuretické a antihypertenzívne účinky furosemidu. Pacienti dostávajúci oba lieky majú byť dôsledne sledovaní, aby sa zistilo, či sa dosahuje požadovaný diuretický a/alebo antihypertenzívny účinok furosemidu. Medzi použitím furosemidu a sukralfátu má byť odstup aspoň dve hodiny.

Perorálne antikoagulanciá:

Furosemid zvyšuje účinky perorálnych antikoagulancií.

Teofylín:

Účinky teofylínu a myorelaxancií kurarového typu môžu byť silnejšie.

Presorické amíny (napr. adrenalín, noradrenalín):

Súbežné podávanie s furosemidom môže zoslabiť účinky presorických amínov.

Iné interakcie:

Súbežné podávanie cyklosporínu a furosemidu je spojené s vyšším rizikom dnovej artritídy.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Furosemid sa nemá podávať počas gravidity, ak na to nie sú závažné medicínske dôvody. Furosemid prechádza placentou, a preto môže pôsobiť na diurézu plodu. Liečba počas gravidity vyžaduje sledovanie rastu plodu.

Liečba hypertenzie a opuchu v gravidite sa vo všeobecnosti neodporúča, pretože sa môže navodiť fyziologická hypovolémia, čo môže zapríčiniť zníženie placentárnej perfúzie.

Ak je použitie furosemidu na liečbu srdcovej alebo obličkovej nedostatočnosti počas gravidity nevyhnutné, potom je nevyhnutné dôsledné sledovanie elektrolytov, hematokritu a rastu plodu. V súvislosti s furosemidom sa diskutuje o možnom vytláčaní bilirubínu z väzby na albumín a v dôsledku toho o zvýšenom riziku jadrového ikteru pri hyperbilirubinémii. Furosemid môže v plode vyvolať predispozíciu na hyperkalciúriu, nefrokalcinózu a sekundárny hyperparatyro­idizmus.

Furosemid dosahuje v pupočníkovej krvi 100 % koncentrácie zo séra matky. Do súčasnosti neboli hlásené žiadne malformácie u ľudí, ktoré by mohli súvisieť s expozíciou na furosemid. K dispozícii sú však len obmedzené skúsenosti, ktoré neumožňujú vyvodiť hodnotenie potenciálnych škodlivých účinkov na embryo/plod.

Dojčenie

Furosemid prechádza do materského mlieka a môže zabraňovať laktácii. Ženy nesmú dojčiť, ak sú liečené furosemidom (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Reakcie pacientov na furosemid sú individuálne.

Schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje môže byť náhodne znížená v dôsledku liečby furosemidom, zvlášť na začiatku liečby, počas zmeny liečby alebo v kombinácii s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Hodnotenie nežiaducich reakcií je založené na nasledovne definovaných frekvenciách:

veľmi časté (>1/10)

časté (>1/100 až<1/10)

menej časté (>1/1000 až<1/100)

zriedkavé (>1/10 000 až­<1/1000)

veľmi zriedkavé (<10 000); neznáme (z dostupných údajov)

Tak ako s inými diuretikami, môžu sa vyskytnúť určité nežiaduce účinky, ako napr.:

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: hladiny cholesterolu a triglyceridov v sére sa môžu počas liečby furosemidom zvýšiť.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zvlášť na začiatku liečby a u starších pacientov môže veľmi intenzívna diuréza spôsobiť pokles krvného tlaku, čo v prípade, že je výrazný, môže byť príčinou prejavov a príznakov ako ortostatická hypotenzia, akútna hypotenzia, pocity tlaku v hlave, závrat, kolaps krvného obehu, tromboflebitída alebo náhle úmrtie (pri i. m. alebo i. v. podaní).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: trombocytopénia; trombocytopénia sa môže ohlásiť s jej prejavmi, zvlášť so zvýšenou tendenciou ku krvácaniu.

Zriedkavé: eozinofília, leukopénia, útlm kostnej drene; na výskyt tohto príznaku je nevyhnutné reagovať vysadením liečby.

Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia, agranulocytóza.

Závažná strata telesných tekutín môže viesť k zahusteniu krvi s tendenciou k tvorbe trombóz, zvlášť u starších pacientov.

Poruchy nervového systému

Zriedkavé: parestézia, vertigo, závrat, ospalosť, zmätenosť, pocity tlaku v hlave.

Poruchy oka

Zriedkavé: zhoršenie krátkozrakosti, rozmazané videnie; poruchy zraku s príznakmi hypovolémie.

Poruchy ucha a labyrintu

Zriedkavé: poruchy sluchu a tinnitus v dôsledku furosemidu sú zriedkavé a zvyčajne prechodné; ich výskyt je častejší pri rýchlom intravenóznom podávaní, zvlášť u pacientov so zlyhaním obličiek alebo hypoproteinémiou (napr. pri nefrotickom syndróme).

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Zriedkavé: nauzea, vracanie, hnačka, anorexia, žalúdočné ťažkosti, zápcha, sucho v ústach.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: akútna pankreatitída, intrahepatická cholestáza, cholestatická žltačka, ischémia pečene, zvýšenie pečeňových transamináz.

Poruchy obličiek a močových ciest

Diuretiká môžu zhoršiť alebo odhaliť príznaky akútneho zadržiavania moču (poruchy vyprázdňovania močového mechúra, zväčšenie prostaty alebo zúženie močovej trubice), vaskulitídu, glykozúriu, prechodné zvýšenie hladiny kreatinínu a močoviny v krvi.

Zriedkavé: intersticiálna nefritída.

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: závažné anafylaktické a anafylaktoidné reakcie, ako anafylaktický šok (liečba, pozri časť 4.9).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: svrbenie, kožné reakcie a reakcie na slizniciach (napr. bulózny exantém, vyrážka, žihľavka, purpura, multiformný erytém, exfoliatívna dermatitída, citlivosť na svetlo).

Zriedkavé: vaskulitída, zhoršenie alebo aktivácia lupusu erythematosus.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zriedkavé: kŕče svalov dolných končatín, asténia, chronická artritída.

Poruchy endokrinného systému

Glukózová tolerancia sa môže s furosemidom znížiť. U pacientov s diabetom mellitus to môže viesť k zhoršeniu metabolickej kontroly; môže sa prejaviť latentný diabetes mellitus.

Poruchy metabolizmu a výživy

Môže sa vyskytnúť hypokaliémia, hyponatriémia a metabolická alkalóza, zvlášť po dlhotrvajúcej liečbe alebo pri podávaní vysokých dávok. Preto je potrebné pravidelné sledovanie elektrolytov v sére (zvlášť draslíka, sodíka a vápnika).

Môže sa vyskytnúť úbytok draslíka, zvlášť v dôsledku diéty s nedostatočným príjmom draslíka. Najmä v prípade súbežného zníženého príjmu draslíka a/alebo mimoobličkového zvýšeného vylučovania draslíka (napr. vracaním alebo chronickou hnačkou), môže sa vyskytnúť hypokaliémia ako dôsledok zvýšeného vylučovania draslíka obličkami.

Základné ochorenia (napr. cirhotické ochorenie alebo srdcové zlyhávanie), súbežne podávané lieky (pozri časť 4.5) a výživa môžu vytvárať predispozíciu na nedostatok draslíka. V týchto prípadoch je nevyhnutné adekvátne sledovanie a zmena liečby.

V dôsledku zvýšeného výdaja sodíka obličkami sa môže vyskytnúť hyponatriémia so sprievodnými príznakmi, zvlášť v prípade obmedzeného príjmu chloridu sodného.

Zvýšenie výdaja vápnika obličkami môže viesť k hypokalciémii, ktorá môže v zriedkavých prípadoch navodiť tetániu.

U pacientov so zvýšeným výdajom horčíka obličkami boli v zriedkavých prípadoch pozorované tetánia alebo srdcové arytmie ako dôsledok hypomagneziémie.

Hladina kyseliny močovej sa môže zvýšiť a môžu sa vyskytnúť záchvaty dny.

Môže vzniknúť metabolická alkalóza alebo už prítomná metabolická alkalóza (napr. pre dekompenzovanú cirhózu pečene) sa môže s furosemidom zhoršiť.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Zriedkavé: horúčkovité stavy; po i. m. injekcii sa môžu objaviť lokálne reakcie ako bolesť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Klinický obraz pri akútnom alebo chronickom predávkovaní primárne závisí od rozsahu a dôsledkov úbytku elektrolytov a telesných tekutín (napr. hypovolémia, dehydratácia, zahustenie krvi, srdcové arytmie vrátane atrioventrikulárnej blokády a ventrikulárnej fibrilácie) v dôsledku nadmerného močenia.

Príznaky:

Príznaky týchto porúch zahŕňajú závažnú hypotenziu (progredujúcu do šoku), akútne zlyhanie obličiek, trombózu, delirické stavy, periférnu paralýzu, apatiu a zmätenosť.

Liečba:

Pri prvých prejavoch šoku (nízky krvný tlak, nadmerné potenie, nauzea, cyanóza) injekcia sa má okamžite prerušiť, pacienta treba uložiť do polohy s hlavou pod úrovňou tela a umožniť mu voľné dýchanie.

Náhrada telesných tekutín a úprava elektrolytovej nerovnováhy; sledovanie metabolických funkcií a udržiavanie prúdu moču.

Medikamentózna liečba v prípade anafylaktického šoku: rozrieďte 1 ml 1:1000 roztoku adrenalínu v 10 ml a pomaly injekčne podajte 1 ml roztoku (zodpovedajúci 0,1 mg adrenalínu), kontrolujte pulz a napätie a sledujte prípadné arytmie. Ak je to nevyhnutné, podanie adrenalínu sa môže opakovať. Následne intravenóznou injekciou podajte glukokortikoid (napr. 250 mg metylprednizolónu), ak je to nevyhnutné, podanie opakujte.

Pediatrická populácia

Prispôsobte hore uvedené dávkovanie pre deti podľa telesnej hmotnosti.

Upravte hypovolémiu dostupnými prostriedkami a doplňte umelou pľúcnou ventiláciou, kyslíkom a v prípade anafylaktického šoku antihistamínmi.

Nie je známe žiadne špecifické antidotum pre furosemid. Ak dôjde k predávkovaniu počas parenterálnej liečby, liečba v princípe pozostáva zo sledovania a podpornej liečby. Hemodialýzou sa neurýchli vylúčenie furosemidu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Diuretiká so silným účinkom, sulfónamidy samotné

ATC kód:C03CA01

Mechanizmus účinku

Furosemid je silné, rýchlo pôsobiace diuretikum. Z farmakologického hľadiska inhibuje kotransportný systém (reabsorpciu) nasledujúcich elektrolytov Na+, K+ a 2Cl- na luminálnej bunkovej membráne v ascendentnom ramienku Henleho kľučky. V dôsledku toho účinok furosemidu závisí od dopravenia liečiva na tubulárny lumen prostredníctvom aniónového transportného mechanizmu. Výsledkom diuretického účinku je inhibícia reabsorpcie chloridu sodného v tomto segmente Henleho kľučky. V dôsledku toho môže exkrečná frakcia sodíka dosiahnuť až 35 % sodíka filtrovaného glomerulom. Sekundárnymi účinkami zvýšeného vylučovania sodíka sú: zvýšené vylučovanie moču a zvýšená sekrécia draslíka v distálnom tubule. Zvýšené je i vylučovanie solí vápnika a magnézia.

Farmakodynamické účinky

Furosemid inhibuje signálny mechanizmus v macula densa a vyvoláva stimuláciu systému renín-angiotenzín-aldosterón v závislosti od dávky.

V prípade srdcového zlyhávania furosemid vyvoláva náhle zníženie predzáťaže srdca (zväčšením venózneho kapacitného riečiska). Tento včasný vaskulárny účinok je pravdepodobne sprostredkovaný prostaglandínmi a jeho predpokladom je adekvátna funkcia obličiek s aktiváciou renín-angiotenzínového systému a nenarušenou syntézou prostaglandínov. Pre natriuretický účinok furosemid znižuje vaskulárnu reaktivitu na katecholamín, ktorý je vyšší u pacientov s hypertenziou.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Diuretický účinok furosemidu nastupuje do 15 minút intravenózneho podávania. U zdravých osôb, ktorým bol podávaný furosemid, bolo zistené od dávky závislé zvýšenie diurézy a natriurézy (dávky v rozpätí 10 až 100 mg). Trvanie účinku u zdravých osôb po podaní intravenóznej dávky 20 mg furosemidu je približne 3 hodiny a v prípade perorálnej dávky 40 mg 3 až 6 hodín.

U chorých pacientov závislosť medzi tubulárnou koncentráciou voľného furosemidu a viazaného furosemidu (danú rýchlosťou vylučovania moču) a jeho natriuretickým účinkom vyjadruje sigmoidná krivka s minimálnou efektívnou rýchlosťou vylučovania približne 10 mikrogramov za minútu. Z toho dôvodu je kontinuálna infúzia furosemidu účinnejšia ako opakované bolusové injekcie. Od určitej bolusovou injekciou podanej dávky účinky liečiv významne nevzrastajú. Účinnosť furosemidu je znížená v prípadoch slabšej tubulárnej sekrécie alebo v prípadoch intratubulárneho viazania liečiva na albumín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia

Distribučný objem furosemidu je 0,1 až 1,2 litra na kg telesnej hmotnosti. Distribučný objem sa môže zvýšiť v závislosti od konkomitantných ochorení. Väzba na bielkoviny (zväčša na albumín) je viac ako 98 %.

Eliminácia

Furosemid je zväčša vylučovaný v nekonjugovanej forme, hlavne prostredníctvom sekrécie v proximálnom tubule. Po intravenóznom podaní sa týmto spôsobom vylúči 60 % až 70 % furosemidu. Glukuronický metabolit furosemidu predstavuje 10 % až 20 % získaných látok v moči. Zvyšok dávky sa vylúči v stolici, pravdepodobne po sekrécii žlče. Po intravenóznom podaní sa polčas furosemidu v plazme pohybuje od 1 do 1,5 hodiny.

Furosemid sa vylučuje do materského mlieka. Prechádza cez placentárnu bariéru a pomaly preniká do plodu. Furosemid dosahuje podobné koncentrácie u matky, plodu a novorodenca.

Porucha funkcie obličiek

V prípade poruchy funkcie obličiek je vylučovanie furosemidu pomalšie a jeho polčas je vyšší. U pacientov s terminálnym ochorením obličiek je priemerný polčas 9,7 hodín. V prípade viacpočetného zlyhávania orgánov sa polčas môže pohybovať od 20 do 24 hodín.

V prípade nefrotického syndrómu, nižšia koncentrácia plazmatických bielkovín vedie k vyšším koncentráciám voľného furosemidu. Na druhej strane účinnosť furosemidu je u týchto pacientov nižšia z dôvodu intratubulárneho viazania na albumín a z dôvodu nižšej tubulárnej sekrécie.

Furosemid sa slabo odstraňuje dialýzou u pacientov podstupujúcich hemodialýzu, peritoneálnu dialýzu alebo nepretržitú ambulantnú peritoneálnu dialýzu.

Porucha funkcie pečene

V prípade poruchy funkcie pečene polčas furosemidu sa zvyšuje o 30 % až 90 %, hlavne z dôvodu vyššieho distribučného objemu. Eliminácia žlčou môže byť nižšia (až o 50 %). V tejto skupine pacientov je široká variabilita farmakokinetických parametrov.

Kongestívne zlyhávanie srdca, závažná hypertenzia, starší pacienti

Vylučovanie furosemidu je pomalšie v dôsledku zníženej funkcie obličiek u pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca, závažnou hypertenziou alebo u starších pacientov.

Predčasne narodené deti a novorodenci

V závislosti od vývinovej zrelosti obličiek môže byť vylučovanie furosemidu pomalé. Aj v prípade detí s nedostatočnou kapacitou glukuronidácie môže byť metabolizovanie liečiva zhoršené. U novorodencov je polčas vo všeobecnosti menej ako 12 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Neklinické údaje neodhalili žiadne riziká pre ľudí na základe toxicity pri opakovanej dávke, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu.

V štúdiách reprodukčnej toxicity bol pozorovaný nižší počet diferencovaných glomerulov, kostrové anomálie lopatky, ramennej kosti a rebier (vyvolanými hypokaliémiou) plodu u potkanov, ako aj hydronefróza, ktorá sa vyskytla u plodu myší a králikov po podávaní vysokých dávok.

Výsledky štúdie na myšiach a jednej z troch štúdií na králikoch ukázali zvýšenú incidenciu a závažnosť hydronefrózy (dilatácia obličkovej panvičky a v niektorých prípadoch močovodu) u plodov pochádzajúcich od liečených samíc v porovnaní s incidenciou u plodov z kontrolnej skupiny. Predčasne narodené králiky, ktorým bol podávaný furosemid, mali vyššiu incidenciu intraventrikulárnej hemorágie ako mláďatá liečené fyziologickým roztokom, pravdepodobne následkom furosemidom indukovanej intrakraniálnej hypotenzie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

hydroxid sodný (na úpravu pH)

chlorid sodný

kyselina chlorovodíková, koncentrovaná (na úpravu pH) voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Furosemid sa nesmie miešať s roztokmi silných kyslín (pH nižšie ako 5,5), ako sú roztoky obsahujúce kyselinu askorbovú, noradrenalín a adrenalín pre riziko precipitácie.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti hotového lieku: 2 roky.

Po prvom otvorení: Po otvorení sa liek má ihneď použiť.

Po zriedení: Chemická a fyzikálna stabilita bola dokázaná na 48 hodín pri 25 °C a pri 2 až 8 °C za ochrany pred svetlom.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek ihneď použiť. Ak sa ihneď nepoužije, potom čas a podmienky uchovávania pred použitím sú na zodpovednosti používateľa a obyčajne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2 až 8 °C, pokiaľ sa zriedenie neuskutočnilo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

• 6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne teplotné podmienky na uchovávanie.

Uchovávajte ampulky vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke. Podmienky uchovávania zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Žltohnedé sklenené (typ I) ampulky obsahujúce 2 ml alebo 5 ml roztoku.

Veľkosti balenia:

• 2 ml ampulka. Každé balenie obsahuje 10 alebo 25 ampuliek.

• 5 ml ampulka. Každé balenie obsahuje 10 alebo 25 ampuliek.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

• 6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Furosemid 10 mg/ml injekčný/infúzny roztok sa môže miešať s neutrálnym a slabo zásaditým roztokom s pH medzi 7 a 10, ako je 0,9 % roztok chloridu sodného a Ringerov roztok s mliečnanom vo vakoch, ktoré nie sú z PVC.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Liek obsahujúci viditeľné častice sa nesmie používať.

Len na jednorazové použitie, akýkoľvek zvyšný roztok sa po použití musí zlikvidovať.

Furosemid 10 mg/ml injekčný/infúzny roztok sa nesmie miešať s inými liekmi.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

UAB Norameda

Meistru 8a

Vilnius, LT-02189

Litva

• 8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO