Irbesartan Sandoz 300 mg filmom obalené tablety - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Irbesartan Sandoz 300 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg irbesartanu

Pomocná látka so známym účinkom:

Filmom obalená tableta obsahuje 25,850 mg monohydrátu laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Irbesartan Sandoz 300 mg filmom obalené tablety sú biele oválne bikonvexné filmom obalené tablety, s označením „300“ na jednej strane a s deliacou ryhou na druhej strane.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Irbesartan Sandoz je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Tiež je indikovaný na liečbu ochorenia obličiek u pacientov s hypertenziou a diabetom mellitus

2. typu ako súčasť antihypertenzívneho liekového režimu (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Zvyčajná odporúčaná počiatočná a udržiavacia dávka je 150 mg raz denne. Irbesartan v dávke 150 mg raz denne vo všeobecnosti poskytuje lepšiu 24 hodinovú kontrolu krvného tlaku ako 75 mg. O začatí liečby so 75 mg však je potrebné uvažovať najmä u hemodialyzovaných pacientov a u starších pacientov vo veku nad 75 rokov.

U pacientov nedostatočne kontrolovaných dávkou 150 mg raz denne sa môže dávka irbesartanu zvýšiť na 300 mg alebo sa môže pridať ďalšie antihypertenzívum (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Preukázalo sa, že pridanie diuretika, ako je hydrochlorotiazid, k irbesartanu má aditívny účinok (pozri časť 4.5).

U pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu sa liečba má začať dávkou 150 mg irbesartanu raz denne a titrovať až na dávku 300 mg raz denne, čo predstavuje preferovanú udržiavaciu dávku pri liečbe ochorenia obličiek.

Renálny prínos irbesartanu u pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu bol preukázaný v štúdiách, v ktorých sa irbesartan používal navyše s inými antihypertenzívami, ak to bolo potrebné na dosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. Použitie nižšej počiatočnej dávky (75 mg) sa má zvážiť u pacientov podstupujúcich hemodialýzu (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú klinické skúsenosti.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je zvyčajne potrebná úprava dávkovania, avšak u pacientov starších ako

75 rokov je potrebné uvažovať o počiatočnej dávke 75 mg.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Irbesartanu Sandoz u detí vo veku od 0 do 18 rokov nebola skúmaná. Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v častiach 4.8, 5.1 a 5.2, ale nie je možné urobiť žiadne odporúčania pre dávkovanie.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Irbesartan Sandoz sa má užívať raz denne s jedlom alebo bez jedla.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1).
• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
• Súbežné používanie Irbesartanu Sandoz s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnej diuretickej terapii, reštrikcii solí v rámci diétnej liečby, pri hnačke alebo vracaní sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, najmä po podaní prvej dávky. Tieto stavy sa majú korigovať pred podaním irbesartanu.

Renovaskulárna hypertenzia

U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárne funkčnej obličky, ak sú liečení liekmi, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS), je zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. Hoci vyššie uvedené tvrdenie nie je dokumentované v súvislosti s irbesartanom, podobný účinok sa pri antagonistoch receptorov angiotenzínu-II dá predpokladať.

Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličiek

Pri používaní irbesartanu u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelné monitorovanie hladín draslíka a kreatinínu v sére. S podávaním irbesartanu pacientom po nedávnej transplantácii obličiek nie sú žiadne skúsenosti.

Hypertenzní pacienti s diabetom 2. typu a renálnym ochorením

Vplyv irbesartanu na výskyt renálnych a kardiovaskulárnych príhod nebol rovnaký u všetkých podskupín podrobených analýze, ktorá sa uskutočnila v rámci štúdie u pacientov s pokročilým renálnym ochorením. Tento vplyv sa javil ako menej priaznivý najmä u žien a u jedincov inej ako bielej rasy (pozri časť 5.1).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Hyperkaliémia

Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, sa počas liečby irbesartanom môže vyskytnúť hyperkaliémia, najmä pri poruche renálnej funkcie, zjavnej proteinúrii spôsobenej diabetickým ochorením obličiek, a/alebo srdcovom zlyhaní. U rizikových pacientov sa odporúča dôkladné monitorovanie sérového draslíka (pozri časť 4.5).

Lítium

Kombinácia lítia a irbesartanu sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, zvláštna opatrnosť je potrebná u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou, alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Primárny aldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne neodpovedajú na antihypertenzíva, ktoré pôsobia inhibíciou systému renín-angiotenzín-aldosterón a preto sa použitie irbesartanu neodporúča.

Všeobecné upozornenia

U pacientov, ktorých cievny tonus a renálne funkcie závisia predovšetkým od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacienti so závažným kongestívnym zlyhaním srdca alebo ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu alebo receptorovými antagonistami angiotenzínu-II, ktoré pôsobia na tento systém, bola spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym renálnym zlyhaním. Tak ako pri iných antihypertenzívach, prudký pokles krvného tlaku u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickým kardiovaskulárnym ochorením, môže viesť k infarktu myokardu alebo k náhlej cievnej mozgovej príhode.

Použitie u pacientov čiernej rasy

Tak ako sa pozorovalo pri inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu, irbesartan a iní antagonisty angiotenzínu majú evidentne menšiu účinnosť v znižovaní krvného tlaku u ľudí čiernej rasy ako u ľudí inej ako čiernej rasy, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu u čiernej hypertenznej populácie (pozri časť 5.1).

Gravidita

Antagonisty angiotenzínu-II (AIIRAs) sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby AIIRA nevyhnutné, u pacientok plánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Laktóza

Irbesartan Sandoz obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.

Pediatrická populácia

Irbesartan bol skúmaný v pediatrickej populácii vo veku 6 až 16 rokov, ale súčasné údaje nie sú dostatočné na to, aby podporili rozšírenie použitia u detí, kým nebudú dostupné ďalšie údaje (pozri časti 4.8, 5.1 a 5.2).

4.5 Liekové a iné interakcie

Diuretiká a iné antihypertenzíva

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzívne účinky irbesartanu; irbesartan však bol bezpečne podávaný s inými antihypertenzívami, akými sú betablokátory, dlhodobo pôsobiace blokátory kalciových kanálov a tiazidové diuretiká. Predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík môže viesť k deplécii objemu a riziko hypotenzie sa zvyšuje v prípade počiatočnej liečby irbesartanom (pozri časť 4.4).

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Doplnky draslíka a draslík šetriace diuretiká

Na základe skúseností s užívaním iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, súčasné podávanie draslík šetriacich diuretík, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hladiny sérového draslíka a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Lítium

Pri súčasnom podávaní lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu bolo hlásené reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére. Podobné účinky s irbesartanom boli dosiaľ hlásené veľmi zriedkavo. Táto kombinácia sa preto neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia nevyhnutná, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladiny lítia v sére.

Nesteroidné protizápalové lieky

Pri súčasnom podávaní antagonistov angiotenzínu-II s nesteroidnými protizápalovými liekmi (napr. selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová v dávke > 3 g/deň a neselektívne NSAID) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku.

Tak ako pri inhibítoroch ACE, súčasné podávanie antagonistov angiotenzínu-II a NSAID môže viesť k zvýšeniu rizika zhoršenia renálnej funkcie, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek a zvýšenia sérového draslíka najmä u pacientov so slabou existujúcou renálnou funkciou. Kombinácia sa musí podávať s opatrnosťou najmä u starších pacientov. Pacienti musia byť adekvátne hydratovaní a po začatí sprievodnej terapie a následne v pravidelných intervaloch sa musí zvážiť pravidelné monitorovanie renálnej funkcie.

Ďalšie informácie o interakciách irbesartanu

V klinických štúdiách nie je ovplyvnená farmakokinetika irbesartanu hydrochloroti­azidom. Irbesartan je prevažne metabolizovaný CYP2C9 a v menšom rozsahu glukuronidáciou. Pri súčasnom podávaní irbesartanu s warfarínom metabolizovaným CYP2C9 neboli pozorované signifikantné farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie. Účinky induktorov CYP2C9, ako je rifampicín, na farmakokinetiku irbesartanu neboli hodnotené. Farmakokinetika digoxínu nebola súčasným podaním irbesartanu zmenená.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Použitie AIIRAs sa počas prvého trimestra gravidity neodporúča (pozri časť 4.4). Použitie AIIRAs je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz týkajúci sa rizika teratogenity po expozícii inhibítormi ACE počas prvého trimestra nie je presvedčivý, malé zvýšenie rizika však nie je možné vylúčiť. Kým nie sú k dispozícii kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika antagonistov receptora angiotenzínu-II (AIIRA), podobné riziká môžu existovať pre celú skupinu liekov. Pokiaľ je liečba AIIRA nevyhnutná, u pacientok plánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia AIIRA indukuje počas druhého a tretieho trimestra gravidity humánnu fetotoxicitu (znížená renálna funkcia, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).

Ak dôjde k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa sonografická kontrola renálnej funkcie a lebky.

Dojčatá matiek, ktoré užívajú AIIRA, sa majú dôkladne monitorovať na hypotenziu (pozri časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Z dôvodu chýbania informácií týkajúcich sa použitia Irbesartanu Sandoz počas dojčenia sa Irbesartan Sandoz neodporúča a preferuje sa alternatívna liečba s lepším bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodencov a predčasne narodených detí.

Nie je známe, či sa irbesartan alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka.

Dostupné farmakodynamic­ké/toxikologic­ké údaje u potkanov preukázali vylučovanie irbesartanu alebo jeho metabolitov do mlieka (pre podrobné informácie pozri 5.3).

Fertilita

Irbesartan nemal vplyv na fertilitu liečených potkanov a ich potomkov až do dávky navodzujúcej prvé príznaky parentálnej toxicity (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Na základe farmakodynamických vlastností nie je pravdepodobné, že Irbesartan Sandoz ovplyvňuje túto schopnosť. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že počas liečby sa môže vyskytnúť závrat alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

V placebom-kontrolovaných štúdiách s hypertenziou nebol rozdiel v celkovom výskyte nežiaducich účinkov medzi skupinami na irbesartane (56,2 %) a placebe (56,5 %). Ukončenie terapie vzhľadom na nejaký klinický alebo laboratórny nežiaduci účinok malo nižší výskyt u pacientov liečených irbesartanom (3,3 %) ako placebom liečených pacientov (4,5 %). Výskyt nežiaducich účinkov nesúvisel s dávkou (v odporúčanom rozsahu dávkovania), pohlavím, vekom, rasou alebo dĺžkou liečby.

U diabetických pacientov s mikroalbuminúriou a normálnou renálnou funkciou sa ortostatický závrat alebo ortostatická hypotenzia vyskytli u 0,5 % pacientov (t.j. menej často) ale prevyšujúc placebo.

Nasledujúca tabuľka prezentuje nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v placebo-kontrolovaných štúdiách, v ktorých 1 965 hypertenzných pacientov používalo irbesartan. Údaje označené hviezdičkou () sa vzťahujú na nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli naviac u > 2 % diabetických hypertenzných pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou a ktoré prevyšovali placebo.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov uvedených nižšie je definovaná použitím nasledovných konvencií: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tiež sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené z postmarketin­gových skúseností. Nežiaduce reakcie sú získané zo spontánnych hlásení.

Pediatrická populácia:

V randomizovanom skúšaní 318 detí s hypertenziou a mladistvých vo veku od 6 do 16 rokov sa vyskytli nasledujúce nežiaduce reakcie v 3 týždňovej dvojito zaslepenej fáze: bolesť hlavy (7,9 %), hypotenzia (2,2 %), závrat (1,9 %), kašeľ (0,9 %). V 26 týždňovom otvorenom období tohto skúšania sa najčastejšie vyskytli laboratórne abnormality ako zvýšenie kreatinínu (6,5 %) a zvýšenie hodnôt CK o 2 % u detských príjemcov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Skúsenosti u dospelých vystavených dávkam až do 900 mg/deň počas 8 týždňov neodhalili žiadnu toxicitu. Ako najpravdepodob­nejšie prejavy predávkovania sa predpokladajú hypotenzia a tachykardia, može sa vyskytnúť aj bradykardia.

Liečba

O liečbe predávkovania irbesartanom nie sú dostupné žiadne špecifické informácie. Pacienta je potrebné dôkladne monitorovať a liečba má byť symptomatická a podporná. Navrhované opatrenia zahŕňajú indukciu emézy a/alebo gastrickú laváž. Pri liečbe predávkovania môže byť prospešné podanie aktívneho uhlia. Irbesartan nie je možné odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu-II, samotné

ATC kód: C09CA04

Mechanizmus účinku

Irbesartan je účinný, perorálne aktívny, selektívny receptorový antagonista angiotenzínu-II (typ AT1). Irbesartan blokuje všetky účinky angiotenzínu-II sprostredkované AT1 receptorom, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu-II. Selektívny antagonizmus receptorov angiotenzínu-II (AT1) vedie k zvýšeniu plazmatických hladín renínu a angiotenzínu-II a k zníženiu plazmatických koncentrácií aldosterónu. Pri odporúčaných dávkach samotného irbesartanu nie sú signifikantne ovplyvnené sérové hladiny draslíka. Irbesartan neinhibuje ACE (kininázu-II), enzým tvoriaci angiotenzín-II a tiež degradujúci bradykinín na inaktívne metabolity. Irbesartan nevyžaduje metabolickú aktiváciu pre svoj účinok.

Klinická účinnosť

Hypertenzia

Irbesartan znižuje krvný tlak s minimálnou zmenou srdcovej frekvencie. Zníženie krvného tlaku je závislé od dávky s tendenciou smerovať k plateu pri dávkach nad 300 mg raz denne. Dávky 150300 mg raz denne znižujú krvný tlak v sediacej alebo ležiacej polohe v najnižšom bode účinku (t.j. 24 hodín po podaní) v priemere o 8–13/5–8 mmHg (systolický/di­astolický) viac ako placebo. Maximálny pokles krvného tlaku sa dosiahne v priebehu 3–6 hodín po podaní a krvný tlak znižujúci účinok pretrváva minimálne 24 hodín. Po 24 hodinách bola redukcia krvného tlaku pri odporúčaných dávkach 60–70 % maximálnej diastolickej a systolickej odpovede. Najnižšia a priemerná odpoveď po 24 hodinách pri dávke 150 mg raz denne bola podobná ako pri tej istej celkovej dávke podanej v dvoch denných dávkach.

Evidentné zníženie krvného tlaku irbesartanom nastane do 1–2 týždňov s maximálnym účinkom do 46 týždňov po začatí terapie. Počas dlhodobej liečby antihypertenzívny účinok pretrváva. Po prerušení liečba sa krvný tlak postupne vracia na pôvodné hodnoty. Rebound fenomén hypertenzie nebol pozorovaný.

Tiazidové diuretiká majú pri liečbe irbesartanom aditívny účinok na zníženie krvného tlaku. U pacientov nedostatočne kontrolovaných samotným irbesartanom vedie pridanie nízkej dávky hydrochlorotiazidu (12,5 mg) raz denne k irbesartanu k ďalšej redukcii krvného tlaku v najnižšom bode účinku o 7–10/3–6 mmHg (systolický/di­astolický) v porovnaní s placebom.

Účinnosť irbesartanu nie je ovplyvnená vekom ani pohlavím. Tak ako v prípade iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, pacienti čiernej rasy s hypertenziou odpovedali na monoterapiu irbesartanom v menšej miere. Ak sa irbesartan podáva súčasne s nízkou dávkou hydrochlorotiazidu (napr. 12,5 mg denne), antihypertenzívna odpoveď u pacientov čiernej rasy sa približuje účinku u pacientov bielej rasy.

Irbesartan nemá klinicky významný účinok na koncentráciu kyseliny močovej v sére alebo na sekréciu kyseliny močovej močom.

Pediatrická populácia

Zníženie krvného tlaku s 0,5 mg/kg (nízkymi), 1,5 mg/kg (strednými) a 4,5 mg/kg (vysokými) cieľovými titrovanými dávkami irbesartanu sa hodnotilo u 318 hypertenzných alebo rizikových (diabetických, rodinná anamnéza hypertenzie) detí a dospievajúcich vo veku 6–16 rokov počas trojtýždňového obdobia. Na konci troch týždňov bolo priemerné zníženie z pôvodných hodnôt v primárnej účinnosti kolísavé, ustálený systolický krvný tlak (seated systolic blood pressure, SeSBP) bol 11,7 mmHg (nízka dávka), 9,3 mmHg (stredná dávka), 13,2 mmHg (vysoká dávka). Medzi týmito dávkami nebol zrejmý signifikantný rozdiel. Dosiahnutá priemerná zmena ustáleného diastolického krvného tlaku (seated diastolic blood pressure, SeDBP) bola nasledujúca: 3,8 mmHg (nízka dávka),

• 3,2 mmHg (stredná dávka), 5,6 mmHg (vysoká dávka). Počas nasledujúceho dvojtýždňového obdobia boli pacienti randomizovaní buď do skupiny s liečivom alebo do skupiny s placebom, pacienti užívajúci placebo mali zvýšenie 2,4 a 2,0 mmHg u SeSBP a SeDBP v porovnaní s +0,1 a –0,3 mmHg zmenami u všetkých dávok irbesartanu (pozri časť 4.2).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a distribúcia

Po perorálnom podaní sa irbesartan dobre absorbuje: štúdie absolútnej biologickej dostupnosti ukázali hodnoty približne 60–80 %. Súčasný príjem potravy významne neovplyvňuje biologickú dostupnosť irbesartanu. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 96 % s nepatrnou väzbou na krvné elementy.

Distribučný objem je 53–93 litrov. Po perorálnom alebo intravenóznom podaní irbesartanu značeného ¹⁴C možno 80–85 % cirkulujúcej plazmatickej rádioaktivity pripočítať nezmenenému irbesartanu.

Farmakokinetika irbesartanu je v dávkovacom intervale 10–600 mg lineárna a úmerná dávke. Pozorovalo sa menšie ako proporcionálne zvýšenie perorálnej absorpcie v dávke nad 600 mg (dvojnásobok maximálnej odporúčanej dávky); mechanizmus nie je známy. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu po 1,5–2 hodinách po perorálnom podaní. Celkový telesný klírens je 157176 ml/min a renálny klírens je 3–3,5 ml/min. Polčas terminálnej eliminácie irbesartanu je 1115 hodín. Rovnovážny stav plazmatickej koncentrácie sa dosiahne v priebehu 3 dní po začatí dávkovania raz denne. Po opakovanom dávkovaní raz denne sa pozoruje limitovaná plazmatická akumulácia irbesartanu (<20%). V štúdii bola zistená u žien s hypertenziou o niečo vyššia plazmatická koncentrácia irbesartanu. V polčase a v akumulácii irbesartanu však rozdiel nebol. U žien nie je potrebná úprava dávkovania. Hodnoty AUC a Cmax boli tiež o niečo vyššie u starších pacientov (>65 rokov), v porovnaní s mladými jedincami (18–40 rokov). Polčas terminálnej eliminácie sa však výrazne nezmenil. U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Metabolizmus a eliminácia

Irbesartan sa metabolizuje v pečeni konjugáciou glukuronidu a oxidáciou. Hlavným cirkulujúcim metabolitom irbesartanu je glukuronid (približne 6 %). In vitro štúdie ukázali, že irbesartan je primárne oxidovaný enzýmom CYP2C9 cytochrómu P450; účinok izoenzýmu CYP3A4 je zanedbateľný.

Irbesartan a jeho metabolity sa eliminujú žlčou a obličkami. Po perorálnom alebo intravenóznom podaní irbesartanu značeného ¹⁴C sa asi 20% rádioaktivity našlo v moči a zvyšok v stolici. Menej ako 2% dávky sa vylúčili močom ako nezmenený irbesartan.

Špeciálne skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Farmakokinetika irbesartanu sa hodnotila u 23 hypertenzných detí po podaní jednorazovej a viacnásobnej dennej dávky irbesartanu (2 mg/kg) až do maximálnej dennej dávky 150 mg počas 4 týždňov. Z týchto 23 detí bolo 21 hodnotených na porovnanie farmakokinetiky u dospelých (12 detí bolo starších ako 12 rokov, 9 bolo vo veku 6–12 rokov). Výsledky poukazujú na to, že pomer Cmax, AUC a klírensu bol porovnateľný ako u dospelých pacientov užívajúcich 150 mg irbesartanu denne. Limitovaná akumulácia irbesartanu (18 %) v plazme sa pozorovala po opakovaní dávkovania raz denne.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov podstupujúcich hemodialýzu nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené. Irbesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne závažnou cirhózou nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené. U pacientov so ťažkou poruchou funkcie pečene neboli uskutočnené žiadne štúdie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nebola dokázaná abnormálna systémová alebo orgánová toxicita v klinicky relevantných dávkach. V predklinických štúdiách bezpečnosti vysoké dávky irbesartanu (>250 mg/kg/deň u potkanov a >100 mg/kg/deň u makakov) spôsobili pokles parametrov červenej krvnej zložky (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit). Veľmi vysoké dávky (>500 mg/kg/deň) spôsobili u potkanov a makakov degeneratívne zmeny v obličkách (ako je intersticiálna nefritída, dilatácia tubulov, bazofília tubulov, zvýšená plazmatická koncentrácia urey a kreatinínu), ktoré sú pravdepodobne sekundárne spôsobené hypotenzívnym účinkom lieku vedúcim k zníženiu renálnej perfúzie. Irbesartan indukuje hyperpláziu/hy­pertrofiu juxtaglomerulárnych buniek (u potkanov pri dávke >90 mg/kg/deň, u makakov pri dávke >10 mg/kg/deň). Všetky tieto zmeny boli považované za výsledok farmakologických účinkov irbesartanu. Terapeutické dávky irbesartanu u ľudí nespôsobujú relevantnú hyperpláziu/hy­pertrofiu renálnych juxtaglomerulárnych buniek.

Nie sú dôkazy o mutagenite, klastogenite alebo karcinogenite.

Aj napriek tomu, že v štúdiách na samcoch a samiciach potkanov irbesartan pri perorálnych dávkach spôsoboval parentálnu toxicitu (od 50 do 650 mg/kg/deň), vrátane úmrtnosti pri najvyššej dávke, fertilita a reprodukčná funkcia neboli ovplyvnené. Neboli pozorované žiadne významné vplyvy na počet žltých teliesok, implantáty alebo živé plody. Irbesartan neovplyvnil prežitie, vývoj alebo reprodukciu potomstva. Štúdie na zvieratách ukazujú, že rádioaktívne označený irbesartan je zistený u plodov potkanov a králikov. Irbesartan sa vylučuje do materského mlieka potkanov.

Štúdie na zvieratách s irbesartanom preukázali prechodný toxický účinok (zvýšená kavitácia obličkovej panvičky, hydroureter alebo subkutánny edém) u plodov potkanov, ktoré sa zistili po narodení. U králikov boli abortus alebo skorá resorpcia plodu pozorované pri dávkach spôsobujúcich signifikantnú toxicitu u matky, vrátane mortality. U potkanov a králikov nebol pozorovaný žiadny teratogénny účinok.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety mikrokryštalická celulóza monohydrát laktózy sodná soľ kroskarmelózy koloidný oxid kremičitý bezvodý hypromelóza magnéziumstearát

Filmotvorná vrstva hypromelóza hydroxypropyl­celulóza makrogol 6000 monohydrát laktózy oxid titaničitý (E171) mastenec

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

Po prvom otvorení fľaše: 3 mesiace

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

oPA/Al/PVCAl a PVC/PVDCAl blister: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 filmom obalených tabliet.

oPA/Al/PVCAl a PVC/PVDCAl blister s jednotlivými dávkami: 56×1 a 100×1 filmom obalená tableta.

HDPE fľaša s PP skrutkovacím uzáverom: 100 a 250 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov sa majú vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d. Verovškova 57 1000 Ľubľana

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0301/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 18.mája 2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: 19.februára 2014