Súhrnné informácie o lieku - Levofloxacin Kabi 5 mg/ml infúzny roztok
1. NÁZOV LIEKU
Levofloxacin Kabi 5 mg/ml infúzny roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
50 ml naplnených v 100 ml fľaši/vakoch:
Jeden ml infúzneho roztoku obsahuje 5 mg levofloxacínu (vo forme hemihydrátu levofloxacínu). 50 ml infúzneho roztoku obsahuje 250 mg liečiva levofloxacínu.
100 ml naplnených v 100 ml fľaši/vakoch:
Jeden ml infúzneho roztoku obsahuje 5 mg levofloxacínu (vo forme hemihydrátu levofloxacínu). 100 ml infúzneho roztoku obsahuje 500 mg liečiva levofloxacínu.
Pomocné látky: Tento liek obsahuje 3,5 mg sodíka na ml.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Infúzny roztok.
Žltý až zelenkastožltý roztok.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Levofloxacin Kabi infúzny roztok je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií vyvolaných mikroorganizmami citlivými na levofloxacín u dospelých, pre ktorých sa intravenózna liečba považuje za vhodnú ( pozri časti 4.4. a 5.1):
- Pneumónia získaná v komunite.
- Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív.
- Pyelonefritída a komplikované infekcie močových ciest (pozri časť 4.4)
- Chronická bakteriálna prostatitída
- Inhalácia antraxu: profylaxia po expozícii a kuratívna liečba (pozri časť 4.4)
Majú sa vziať do úvahy národné a/alebo oficiálne odporúčania o náležitom používaní fluorochinolónov.
4.2 Dávkovanie a pôsob podávania
Levofloxacin Kabi infúzny roztok sa podáva pomalou intravenóznou infúziou raz alebo dvakrát denne. Dávkovanie závisí od typu a závažnosti infekcie a citlivosti predpokladaného príčinného patogénu. Liečbu Levofloxacinom Kabi začatú intravenóznou formou je možné dokončiť použitím vhodnej perorálnej formy a na základe zváženia tejto možnosti pre každého pacienta individuálne. Keďže parenterálna a perorálna lieková forma je biologicky rovnocenná, môže sa použiť rovnaké dávkovanie.
Dávkovanie
Pre Levofloxacin Kabi možno odporučiť nasledujúce dávkovanie:
Dávkovanie u pacientov s normálnou renálnou funkciou (klírens kreatinínu > 50ml/min)
Indikácia | Denné dávkovanie (podľa závažnosti) | Celkové trvanie liečby1 (podľa závažnosti) |
Komunitná pneumónia | 500 mg raz alebo dva razy denne | 7 – 14 dní |
Pyelonefritída | 500 mg raz denne | 7 – 10 dní |
Komplikované infekcie močových ciest | 500 mg raz denne | 7 – 14 dní |
Chronická bakteriálna prostatitída | 500 mg raz denne | 28 dní |
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 500 mg raz alebo dva razy denne | 7 – 14 dní |
Inhalácia antraxu | 500 mg raz denne | 8 týždňov |
1Trvanie liečby zahŕňa intravenóznu plus perorálnu liečbu. Čas na prechod z intravenóznej na perorálnu liečbu závisí od klinickej situácie, ale normálne sú 2 až 4 dni.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obliečiek (klírens kreatinínu < 50ml/min)
Dávkovanie | |||
250 mg/24 h | 500 mg/24 h | 500 mg/12 h | |
Klírens kreatinínu | prvá dávka: 250 mg | prvá dávka: 500 mg | prvá dávka: 500 mg |
50 –20 ml/min | potom: 125 mg/24 h | potom: 250 mg/24 h | potom: 250 mg/12 h |
19–10 ml/min | potom: 125 mg/48 h | potom: 125 mg/24 h | potom: 125 mg/12 h |
<10 ml/min (vrátane hemodialýzy a CAPD)1 | potom: 125 mg/48 h | potom: 125 mg/24 h | potom: 125 mg/24 h |
1 Po hemodialýze alebo kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze sa nevyžadujú doplňujúce dávky (CAPD).
Porucha funkcie pečene
Úprava dávkovania nie je nutná, keďže levofloxacín sa pečeňou výraznejšie nemetabolizuje a vylučuje sa najmä obličkami
Starší pacienti
Iné prispôsobenie dávkovania u starších pacientov než s ohľadom na obličkovú činnosť nie je nutné (pozri časť 4.4 „Tendinitída a ruptúra šľachy“ a „Predĺženie QT intervalu“).
Pediatrická populácia
Levofloxacin Kabi je u detí a dospievajúcich kontraindikovaný (pozri časť 4.3).
Spôsob podávania
Levofloxacin Kabi infúzny roztok je určený len na podávanie pomalou intravenóznou infúziou; podáva sa jedenkrát alebo dvakrát denne. Doba podávania infúzie musí byť aspoň 30 minút pri 250 mg dávke alebo 60 minút pri 500 mg dávke Levofloxacinu Kabi (pozri časť 4.4). Pre informácie o inkompatibilitách pozri časť 6.2 a pre informácie o kompatibilite s inými infúznymi roztokmi pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Levofloxacin Kabi infúzny roztok sa nesmie používať:
-
– u pacientov precitlivených na levofloxacín alebo na akékoľvek iné chinolóny a na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
-
– u pacientov s epilepsiou,
-
– u pacientov s anamnézou porúch šliach súvisiacich s podávaním fluorochinolónov,
-
– u detí a dospievajúcich v období rastu
-
– počas gravidity,
-
– u dojčiacich žien.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
S. aureus rezistentné na meticilín (MRSA) si s veľkou pravdepodobnosťou zachovávajú korezistenciu na fluorochinolóny vrátane levofloxacínu. Preto sa levofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo suspektných infekcií MRSA okrem prípadov, kedy laboratórne výsledky potvrdia vnímavosť baktérií na levofloxacín (a liečba antibakteriálnymi látkami obvykle odporúčanými na infekcie MRSA nie je vhodná).
Resistencia E. coli – najčastejší patogén v infekciách močových ciest – na fluorochinolóny v rámci Európskej únie kolíše. Lekárom sa odporúča brať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie E. coli na fluorochinolóny.
Inhalácia antraxu: používanie u ľudí vychádza z údajov o vnímavosti Bacillus anthracis in vitro a z experimentálnych údajov získaných u zvierat spolu s obmedzenými údajmi získanými u ľudí. Pokiaľ ide o liečbu antraxu, lekári sa musia riadiť národnými a/alebo medzinárodnými dohodami.
Doba podávania infúzie
Musí sa dodržiavať odporúčaná doba podávania infúzie, ktorá je aspoň 30 minút pri 250 mg dávke alebo 60 minút pri 500 mg dávke Levofloxacinu Kabi. Je známe, že počas podávania infúzie ofloxacínu môže dôjsť k tachykardii a k prechodnému poklesu krvného tlaku. V zriedkavých prípadoch môže v dôsledku výrazného poklesu krvného tlaku dôjsť ku kolapsu obehového systému. Ak počas podávania infúzie levofloxacínu (l-izoméru ofloxacínu) dôjde k zreteľnému poklesu krvného tlaku, podávanie infúzie sa musí ihneď zastaviť.
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje 15,4 mmol (354,2 mg) na 100 ml dávky. Treba to brať do úvahy u pacientov, ktorí majú kontrolovanú diétu na sodík.
Tendinitída a ruptúra šliach
V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť tendinitída. Najčastejšie postihuje Achillovu šľachu a môže viesť k ruptúre šľachy. Tendinitída a ruptúra šľachy, niekedy bilaterálna, sa môže objaviť v priebehu 48 hodín od začiatku liečby levofloxacínom a hlásenia sa zaznamenali až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené vo veku nad 60 rokov, u pacientov liečených dávkami 1000 mg denne a u pacientov užívajúcich kortikosteroidy. U starších pacientov sa musí denná dávka upraviť podľa klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2). Preto je potrebné týchto pacientov v prípade, že majú predpísaný levofloxacín, dôkladne sledovať. Všetci pacienti musia vyhľadať lekára, ak sa u nich objavia príznaky tendinitídy. Pri podozrení na tendinitídu sa musí liečba Levofloxacinom Kabi ihneď ukončiť a začať náležitá liečba postihnutej šľachy (napr. jej znehybnenie), (pozri časti 4.3. a 4.8).
Ochorenia vyvolané Clostridium difficile
Hnačka, najmä ak je závažná, pretrvávajúca a/alebo s prímesou krvi, vyskytujúca sa počas alebo po liečbe Levofloxacinom Kabi ( aj ak sa objaví niekoľko týždňov po liečbe), môže byť príznakom ochorenia vyvolaného Clostridium difficile (CDAC). Pokiaľ ide o závažnosť, CDAC, najzávažnejšou formou je pseudomembranózna kolitída ( pozri časť 4.8).
Preto je dôležité zvažovať túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas liečby levofloxacínom alebo po jej ukončení prejaví silná hnačka. Ak je podozrenie alebo sa potvrdí CDAD, liečba levofloxacínom sa musí ihneď ukončiť a bez meškania začať primeranú liečbu. V tomto klinickom stave sa kontraindikujú lieky tlmiace peristaltiku.
Pacienti s predispozíciou k záchvatom kŕčov
Chinolóny môžu znižovať prah mozgových záchvatov a môžu vyvolať tieto záchvaty. Levofloxacin je kontraindikovaný u pacientov s anamnézou epilepsie (pozri časť 4.3) a rovnako ako iné chinolóny sa má používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s predispozíciou k záchvatom kŕčov, alebo liekmi, ktoré v mozgu znižujú prah pre vznik záchvatov kŕčov, napr. teofylínom (pozri časť 4.5).
-
V prípade záchvatov kŕčov (pozri časť 4.8) sa má liečba levofloxacínom ukončiť.
Pacienti s deficitom G-6-fosfátdehydrogenázy
Pacienti s latentnou alebo zjavnou poruchou aktivity glukóza-6-fosfátdehydrogenázy môžu byť náchylní na hemolytické reakcie, keď sa liečia chinolónovými antibakteriálnymi látkami. Preto sa má levofloxacín u týchto pacientov používať opatrne a treba monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Keďže levofloxacín sa vylučuje najmä obličkami, dávka Levofloxacinu Kabi sa má u pacientov s poruchou funkcie obličiek upraviť (pozri časť 4.2).
Reakcie z precitlivenosti
Levofloxacin môže vyvolať závažné, potenciálne smrteľné reakcie z precitlivenosti (napr. od angioedému až po anafylaktický šok), ojedinele už po prvej dávke (pozri časť 4.8). Pacienti musia ihneď ukončiť liečbu a vyhľadať ošetrujúceho lekára alebo pohotovostného lekára, ktorý urobí náležité urgentné opatrenia.
Ťažké bulózne reakcie
-
V súvislosti s levofloxacínom boli hlásené prípady ťažkých bulóznych kožných reakcií ako je Stevensonov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). Pacienti musia byť poučení, aby sa v prípade kožných a/alebo mukóznych reakcií obrátili na svojho lekára predtým, ako budú pokračovať v liečbe.
Dysglykémia
Rovnako ako pri iných chinolónoch sa zaznamenali poruchy glykémie vrátane hypoglykémie a hyperglykémie a to obvykle u pacientov s diabetom, ktorí sa súčasne liečili perorálnymi hypoglykemickými liekmi (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie glykémie (pozri časť 4.8).
Prevencia fotosenzibilizácie
V súvislosti s levofloxacínom sa zaznamenal výskyt precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Počas liečby a 48 hodín po jej ukončení sa pacientom neodporúča bezdôvodne sa vystavovať silnému slnečnému svetlu alebo umelým UV lúčom (napr. solárium, ožarovacie lampy), aby sa predišlo precitlivenosti na svetlo.
Pacienti liečení antagonistami vitamínu K
Vzhľadom na to, že u pacientov liečených levofloxacinom v kombinácii s antagonistom vitamínu K (napr. warfarín) môže dôjsť k zvýšeniu hodnôt koagulačných testov (protrombínový čas (PT)/medzinárodný normalizovaný pomer (INR)) a/alebo ku krvácaniu, pri súbežnom podávaní týchto liekov je potrebné sledovať výsledky koagulačných testov (pozri časť 4.5).
Psychotické reakcie
U pacientov liečených chinolónmi vrátane levofloxacínu, boli hlásené psychotické reakcie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch tieto psychotické reakcie progredovali do samovražedných myšlienok a sebaohrozujúceho správania, niekedy už po jednej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). Ak u pacienta vzniknú tieto reakcie, musí sa liečba levofloxacínom ukončiť a začať náležitá liečba. Odporúča sa opatrnosť, ak treba levofloxacín použiť u psychotických pacientov alebo u pacientov s anamnézou psychickej poruchy.
Predĺženie QT intervalu
Je potrebná opatrnosť, keď sa fluorochinolóny vrátane levofloxacínu používajú u pacientov so známymi rizikovými faktormi pre predĺženie QT intervalu, akými sú napríklad:
-
– vrodený syndróm predĺženého QT intervalu,
-
– súbežné užívanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká),
-
– nekorigovaná nerovnováha elektrolytov (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia),
-
– ochorenie srdca (napr. zlyhanie srdca, infarkt myokardu, bradykardia).
Starší pacienti a ženy môžu byť na lieky predlžujúce QTc viac citliví. Preto je u týchto skupín pacientov potrebné zvýšiť opatrnosť pri používaní fluorochinolónov vrátane levofloxacínu (Pozri časť 4.2 Starší pacienti, časti 4.5, 4.8 a 4.9).
Periférna neuropatia
U pacientov liečených fluorochinolónmi vrátane levofloxacínu, bola hlásená senzorická alebo senzoricko-motorická periférna neuropatia, ktorá môže vzniknúť náhle (pozri casť 4.8). Ak u pacienta vzniknú príznaky neuropatie, liečba Levofloxacinom sa musí ukončiť, aby sa predišlo ireverzibilnému poškodeniu.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Pri liečbe levofloxacínom sa hlásili prípady nekrózy pečene až fatálneho zlyhania a to predovšetkým u pacientov so závažnými základnými ochoreniami, napr. so sepsou (pozri časť 4.8). Pacientov treba upozorniť, aby ukončili liečbu a vyhľadali lekára, ak u nich vzniknú prejavy a príznaky ochorenia pečene, akými sú anorexia, žltačka, tmavý moč, pruritus alebo citlivosť brucha na dotyk.
Exacerbácia myasténie gravis
Fluorochinolóny vrátane levofloxacínu svojím účinkom blokujú neuromuskulárnu aktivitu a môžu exacerbovať slabosť svalov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov s myasténiou gravis sa v súvislosti s používaním fluorochinolónov po uvedení na trh zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane úmrtí a nevyhnutnosti podporného dýchania. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie levofloxacínu neodporúča.
Poruchy zraku
-
V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).
Superinfekcia
Používanie levofloxacínu, najmä dlhodobejšie, môže spôsobiť premnoženie necitlivých baktérií. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.
Laboratórne vyšetrenia
U pacientov liečených levofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vyjsť falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejšieho testu.
Levofloxacín môže inhibovať rast Mycobacterium tuberculosis a preto môže spôsobiť falošne negatívne výsledky pri bakteriologickom stanovovaní diagnózy tuberkulózy.
4.5 Liekové a iné interakcie
Účinok iných liekov na Levofloxacin Kabi
Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidové protizápalové lieky
-
V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie medzi levofloxacínom a teofylínom. Môže však dôjsť k výraznému zníženiu prahu pre vznik záchvatov kŕčov, keď sa chinolóny podávajú súbežne s teofylínom, nesteroidnými protizápalovými liekmi alebo s inými liekmi, ktoré znižujú prah pre vznik záchvatov kŕčov.
Koncentrácie levofloxacínu boli za prítomnosti fenbufénu asi o 13 % vyššie, ako keď sa podával samotný.
Probenecid a cimetidín
Probenecid a cimetidín mali štatisticky významný vplyv na vylučovanie levofloxacínu. Vylučovanie levofloxacínu obličkami bolo znížené cimetidínom (o 24 %) a probenecidom (o 34 %). Je to kvôli tomu, že obe liečivá sú schopné blokovať vylučovanie levofloxacínu tubulami obličiek. Štatisticky významné rozdiely v kinetike však pri dávkach testovaných v štúdii pravdepodobne nemajú klinický význam.
Opatrnosť je potrebná pri podávaní levofloxacínu s liekmi, ktoré ovplyvňujú tubulárnu renálnu sekréciu, ako probenecid a cimetidín, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Iné dôležité údaje
Klinické farmakologické štúdie preukázali, že farmakokinetiku levofloxacínu klinicky významne neovplyvnilo súbežné podávanie s týmito liekmi: adsorpčné uhlie, digoxín, glibenklamid, ranitidín.
Účinok Levofloxacinu Kabi na iné lieky
Cyklosporín
Polčas cyklosporínu sa zvýšil o 33 %, keď sa podával súbežne s levofloxacínom.
Antagonisty vitamínu K
U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistom vitamínu K (napr. s warfarínom) boli hlásené zvýšené hodnoty koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť závažné. U pacientov liečených antagonistami vitamínu K je preto potrebné sledovať výsledky koagulačných testov (pozri časť 4.4).
Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval
Tak ako iné fluorochinolóny, aj levofloxacín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov liečených liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká). (Pozri časť 4.4 predĺženie QT intervalu).
Ďalšie relevantné informácie
Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii levofloxacín nemal vplyv na farmakokinetiku teofylínu (ktorý je skúšobným substrátom pre CYP1A2), čo indikuje, že levofloxacín nie je inhibítor
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Sú k dispozícii len obmedzené údaje ohľadom použitia levofloxacínu u tehotných žien. Z hľadiska reprodukčnej toxicity štúdie na zvieratách neukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky.( pozri časť5.3) Vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože existuje experimentálne riziko poškodenia kĺbových chrupaviek rastúceho organizmu spôsobené fluorochinolónmi, sa Levofloxacin Kabi infúzny roztok nesmie používať u gravidných žien (pozri časti 4.3 a 5.3).
Laktácia
Levofloxacin Kabi je kontraindikovaný pre dojčiace ženy. O vylučovaní levofloxacínu do materského mlieka nie je dostatok informácií, avšak iné fluorochinolóny sa vylučujú do materského mlieka. Vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože existuje experimentálne riziko poškodenia kĺbových chrupaviek rastúceho organizmu spôsobené fluorochinolónmi, sa Levofloxacin Kabi infúzny roztok nesmie používať u dojčiacich žien (pozri časti 4.3 a 5.3).
Fertilita
U potkanov levofloxacín nespôsoboval zhoršenie fertility alebo reprodukčnej schopnosti.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy zraku) môžu zhoršiť pacientovu schopnosť sústrediť sa a reagovať, a preto v situáciách, kedy sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov), môžu predstavovať určité riziko.
4.8 Nežiaduce účinky
Nižšie uvedené informácie vychádzajú z údajov z klinických štúdií s viac než 8300 pacientmi a z rozsiahlych skúseností po uvedení lieku na trh.
Frekvencie sú definované podľa týchto konvencií: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (častosť sa nedá odhadnúťz dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Trieda systémového orgánu | Časté (>1/100 až <1/10) | Menej časté (>1/1000 až <1/100) | Zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000) | Neznáme (z dostupných údajov) |
Infekcie a nákazy | Plesňové infekcie vrátane Candidy |
Patogénová rezistencia | ||||
Poruchy krvi a lymfatického systému | Leukopénia Eozinofília | Trombocytopénia Neutropénia | Pancytopénia Agranulocytóza Hemolytická anémia | |
Poruchy imunitného systému | Angioedém Hypersenzitivita (pozri časť 4.4) | Anafylaktický šoka Anafylaktoidný šok a (pozri časť 4.4) | ||
Poruchy metabolizmu a výživy | Anorexia | Hypoglykémia najmä u pacientov s diabetom (pozri časť 4.4) | Hyperglykémia Hypoglykemická kóma | |
Psychické poruchy | Nespavosť | Úzkosť Stav zmätenosti Nervozita | Psychotické reakcie (napr. halucinácie paranoja) Depresia Agitácia Abnormálne sny Nočné mory | Psychotické poruchy so sebapoškodzujúcim správaním vrátane samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu (pozri časť 4.4) |
Poruchy nervového systému | Bolesť hlavy Závrat | Somnolencia Trasenie Dysgeúzia | Kŕče (pozri časti 4.3 a 4.4) Parestézia | Periférna senzorická neuropatia (pozri časť 4.4) Periférna senzomotorická neuropatia (pozri časť 4.4) Parosmia vrátane anosmie Dyskinézia Extrapyramidálne poruchy Ageúzia Synkopa Benígna intrakraniálna hypertenzia |
Poruchy oka | Poruchy oka napr. rozmazané videnie (pozri časť 4.4) | Dočasná strata zraku (pozri časť 4.4) | ||
Poruchy ucha a labyrintu | Vertigo | Tinitus | Strata sluchu Zhoršenie sluchu | |
Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Tachykardia, Palpitácia | Ventrikulárna tachykardia, ktorá môže vyústiť do zástavy srdca Ventrikulárna arytmia a torsade de pointes (hlásené najmä u pacientov s rizikovými faktormi pre predĺženie QT), predĺžený QT na elektrokardiograme (pozri časti 4.4 a 4.9) | ||
Poruchy ciev | Vzťahuje sa len na i.v. formu: Flebitída | Hypotenzia | ||
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Dyspnoe | Bronchospazmus Alergická pneumonitída | ||
Poruchy gastrointestinálneho traktu | Hnačka Vracanie Nevoľnosť | Abdominálna bolesť Dyspepsia | Hnačka – hemoragická, ktorá môže byť vo veľmi zriedkavých prípadoch |
Flatulencia Zápcha | príznakom enterokolitídy vrátane pseudomembranóznej kolitídy (pozri časť 4.4) Pankreatitída | |||
Poruchy pečene a žlčových ciest | Zvýšené pečeňové enzýmy (ALT/AST, alkalická fosfatáza, GGT) | Zvýšená hladina bilirubínu | Žltačka a ťažké poškodenie pečene vrátane prípadov s akútnym zlyhaním pečene, primárne u pacientov s ťažkým základným ochorením (pozri časť 4.4) Hepatitída | |
Poruchy kože a podkožného tkaniva b | Vyrážka Pruritus Žihľavka Hyperhydróza | Toxická epidermálna nekrolýza Stevensonov-Johnsonov syndróm Multiformný erytém Fotosenzitívna reakcia (pozri časť 4.4) Leukocytoklastová vaskulitída Stomatitída | ||
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Artralgia Myalgia | Poruchy šliach (pozri časti 4.3 a 4.4) vrátane tendinitídy (napr. Achillovej šľachy) Svalová slabosť, čo môže byť zvlášť dôležité u pacientov s myasténiou gravis (pozri časť 4.4 ) | Rabdomyolýza Ruptúra šľachy (napr. Achillovej šľachy) (pozri časti 4.3 a 4.4) Ruptúra väzov Ruptúra svalu Artritída | |
Poruchy obličiek a močovej sústavy | Zvýšená hladina kreatinínu v krvi | Akútne zlyhanie obličiek (napr. pre intersticiálnu nefritídu) | ||
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Vzťahuje sa len na i.v. | Asténia | Pyrexia | Bolesť (vrátane bolesti chrbta, hrudníka a končatín) |
formu: Reakcia v mieste infúzie (bolesť, sčervenanie) |
a Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke b Mukokutánne reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke
K ďalším nežiaducim účinkom spojeným s podávaním fluorochinolónov patria:
- záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .
4.9 Predávkovanie
Podľa toxikologických štúdií na zvieratách alebo klinických farmakologických štúdií vykonaných so supraterapeutickými dávkami sú najdôležitejšími príznakmi akútneho predávkovania infúznym roztokom Levofloxacin Kabi príznaky centrálneho nervového systému ako zmätenosť, závrat, zhoršenie vedomia a kŕčovité záchvaty, predĺženie QT intervalu. Po uvedení na trh boli pozorované účinky na centrálnu nervovú sústavu vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, halucinácií a trasu.
Pri predávkovaní treba začať symptomatickú liečbu. Kvôli možnému predĺženiu QT intervalu sa musí urobiť monitoring EKG. Hemodialýza vrátane peritoneálnej dialýzy a CAPD nie sú účinné pri odstraňovaní levofloxacínu z tela. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: chinolónové antibiotiká, fluorochinolóny,
ATC kód: J01MA12.
Levofloxacín je syntetická antibakteriálna látka z triedy fluorochinolónov a je S (-) enantiomér racemického liečiva ofloxacín.
Spôsob účinku
Ako fluorochinolónová antibakteriálna látka pôsobí levofloxacín na DNA-gyrázový komplex a topoizomerázu IV.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Stupeň baktericídneho účinku levofloxacínu závisí od pomeru maximálnej koncentrácie v sére (Cmax) alebo oblasti pod krivkou (AUC) a minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC).
Mechanizmus rezistencie
Rezistencia na levofloxacín sa získava postupne mutáciou targetovaného miesta u obidvoch typov topoizomeráz II, DNA gyrázy a topoizomerázy IV. Ďalšie mechanizmy rezistencie ako sú permeačné bariéry (obvykle u Pseudomonas aeruginosa) a efluxné mechanizmy môže taktiež ovplyvňovať vnímavosť na levofloxacín.
Pozorovala sa skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a ďalšími fluorochinolónmi. Všeobecne platí, že pre spôsob účinku nie je skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a ďalšími triedami antibakteriálnych látok.
Hraničné hodnoty
Hraničné hodnoty MIC levofloxacínu odporúčané EUCAST (Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti), ktoré odlišujú citlivé od intermediárne citlivých mikroorganizmov a intermediárne citlivé od rezistentných mikroorganizmov, sú nižšie v tabuľke uvedené na základe testu MIC (mg/l).
Klinické hraničné hodnoty MIC levofloxacínu podľa EUCAST (verzia 2,0 2012–01–01):
Patogén | Citlivý | Rezistentný |
Enterobacteriacae Pseudomonas spp. | <1 mg/L | >2 mg/L |
<1 mg/L | >2 mg/L | |
Acinetobacter spp. | <1 mg/L | >2 mg/L |
Staphylococcus spp. | <1 mg/L | >2 mg/L |
S.pneumoniae 1 Streptococcus A,B, C, G | <2 mg/L | >2 mg/L |
<1 mg/L | >2 mg/L | |
H.influenzae 2-3 | <1 mg/L | >1 mg/L |
M. catarrhalis 3 | <1 mg/L | >1 mg/L |
Hraničné hodnoty druhovo nešpecifické4 | <1 mg/L | >2 mg/L |
-
1. Hraničné hodnoty pre levofloxacin sa vzťahujú na vysokodávkovú terapiu.
-
2. Môže sa vyskytnúť nízka úroveň rezistencie na fluorochinolóny (MICs pre ciprofloxacin sú 0,12–0,5mg/l), niesú dôkazy o klinickej významnosti tejto rezistencie u infekcií dýchacích ciest zapríčinených H. influenzae
-
3. Kmene s MIC hodnotami nad hraničnú hodnotu pre citlivosť sú veľmi vzácne alebo neboli ešte objavené. Identifikáciu a stanovenie mikrobiálnej citlivosti je treba u týchto izolátov opakovať a pokiaľ nebude výsledok potvrdený, izolát musí byť odoslaný do referenčného laboratória. Ak je preukázaná klinická odpoveď na potvrdené izoláty s MIC nad súčasnú hraničnú hodnotu, majú byť hlásené ako rezistentné.
-
4. Hraničné hodnoty sa vzťahujú na perorálnu dávku 500 mg x 1 až 500 mg x 2
A intravenóznu dávku 500 mg x 1 až 500mg x 2
Prevalencia rezistencie sa môže u niektorých kmeňov líšiť v čase a závislosti na geografickom území, takže je vhodné získať lokálne informácie o rezistencii, hlavne pri liečbe závažných infekcií. Keď je to nutné, doporučuje sa obrátiť na odborníka v prípadoch, keď je lokálny výskyt rezistentných kmeňov taký, že účinnosť je sporná u niektorých typov infekcíí.
Bežne citlivé mikroorganizmy
Aeróbne grampozitívne baktérie
Bacillus anthracis
Staphylococcus aureus methicillin-susceptible
Staphylococcus saprophyticus
Streptococci, group C and G
Streptococcus agalactiae
Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes
Aeróbne gramnegatívne baktérie
Eikenella corrodens
Haemophilus influenzae
Haemophilus para-influenzae
Klebsiella oxytoca
Moraxella catarrhalis
Pasteurella multocida
Proteus vulgaris
Providencia rettgeri
Anaeróbne baktérie
Peptostreptococcus
Iné
Chlamydophila pneumoniae
Chlamydophila psittaci
Chlamydia trachomatis
Legionella pneumophila
Mycoplasma pneumoniae
Mycoplasma hominis
Ureaplasma urealyticum
Enterococcus faecalis
Staphylococcus aureus methicillin-resistant#
Coagulase negative Staphylococcus spp
Acinetobacter baumannii
Citrobacter freundii
Enterobacter aerogenes
Enterobacter agglomerans
Enterobacter cloacae
Escherichia coli
Klebsiella pneumoniae
Morganella morganii
Proteus mirabilis
Providencia stuartii
Pseudomonas aeruginosa
Serratia marcescens
Anaeróbne baktérie
Bacteroides fragilis
Aeróbne grampozitívne baktérie
Enterococcus faecium
# Methicillin-rezistentný S. aureus je veľmi pravdepodobne rezistentný na fluorochinolóny vrátane levofloxacinu.
Patogén | Vnímavé | Rezistentné |
Enterobacteriacae | <1 mg/l | >2 mg/l |
Pseudomonas spp. | <1 mg/l | >2 mg/l |
Acinetobacter spp. | <1 mg/l | >2 mg/l |
Staphylococcus spp. | <1 mg/l | >2 mg/l |
S. pneumoniae 1 | <2 mg/l | >2 mg/l |
Streptococcus A, B, C, G | <1 mg/l | >2 mg/l |
H. influenzae 2 3 | <1 mg/l | >1 mg/l |
M. catarrhalis 3 | <1 mg/l | >1 mg/l |
Hranice nesúvisiace s kmeňom 4 | <1 mg/l | >2 mg/l |
| kými dávkami. IC 0,12–0,5 mg/l) sa môže vyskytnúť, ale nie m pri infekciách dýchacieho ústrojenstva sú veľmi zriedkavé alebo zatiaľ neboli sti sa na každej takejto izolácii musia slať do referenčného laboratória. Kým nie je IC nad súčasnou hranicou pre rezistentné 0 mg x 2 a intravenóznu dávku 500 mg x 1 až |
Prevalencia rezistencie na vybrané druhy sa môže geograficky a časom rôzniť. Preto sú potrebné lokálne informácie o rezistencii, najmä pri liečbe ťažkých infekcií. V prípade potreby sa musí vyžiadať expertné stanovisko vtedy, keď je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcie sporná.
Obvykle vnímavé druhy
Aeróbne grampozitívne baktérie
Bacillus anthracis
Staphylococcus aureus vnímavé na meticilín
Staphylococcus saprophyticus
Streptococci, skupina C a G
Streptococcus agalactiae
Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes
Aeróbne gramnegatívne baktérie
Eikenella corrodens
Haemophilus influenzae
Haemophilus para-influenzae
Klebsiella oxytoca
Moraxella catarrhalis
Pasteurella multocida
Proteus vulgaris
Providencia rettgeri
Anaeróbne baktérie
Peptostreptococcus
Iné baktérie
Chlamydophila pneumoniae
Chlamydophila psittaci
Chlamydia trachomatis
Legionella pneumophila
Mycoplasma pneumoniae
Mycoplasma hominis
Ureaplasma urealyticum
Druhy, kde získaná rezistencia môže byť problém
Aeróbne grampozitívne baktérie
Enterococcus faecalis
Staphylococcus aureus rezistentné na meticilín #
Staphylococcus spp koaguláza negatívny
Aeróbne gramnegatívne baktérie
Acinetobacter baumannii
Citrobacter freundii
Enterobacter aerogenes
Enterobacter cloacae
Escherichia coli
Klebsiella pneumoniae
Morganella morganii
Proteus mirabilis
Providencia stuartii
Pseudomonas aeruginosa
Serratia marcescens
Anaeróbne baktérie
Bacteroides fragilis
Inherentne rezistentné kmene
Aeróbne grampozitívne baktérie
Enterococcus faecium
# S. aureus rezistentné na meticilín si s veľkou pravdepodobnosťou zachovávajú korezistenciu na fluorochinolóny vrátane levofloxacínu.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Perorálne podaný levofloxacín sa rýchlo a takmer úplne vstrebáva a maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu za 1–2 hod. Absolútna biologická dostupnosť je 99– 100 %.
Jedlo má malý vplyv na absorpciu levofloxacínu.
Podmienky rovnovážneho stavu sa dosahujú v priebehu 48 hodín pri dávkovacom režime 500 mg raz alebo dvakrát denne.
Distribúcia
Približne 30 – 40 % levoflaxacínu sa viaže na bielkoviny séra.
Priemerný distribučný objem levofloxacínu je približne 100 l po jednorázovej dávke a opakovaných dávkach 500 mg, čo svedčí o rozsiahlej distribúcii do tkanív organizmu.
Penetrácia do tkanív a telesných tekutín
Preukázalo sa, že levofloxacín penetruje do bronchiálnej sliznice, epitelovej tekutiny, alveolárnych makrofágov, pľúcneho tkaniva, kože (pľuzgierovej tekutiny), tkaniva prostaty a do moču. Avšak levofloxacín má slabú penetráciu do cerebrospinálnej tekutiny.
Biotransformácia
Levofloxacín sa metabolizuje veľmi málo, metabolitmi sú desmethyllevofloxacín a levofloxacín N-oxid. Podiel týchto metabolitov je menej ako 5 % dávky a vylučujú sa močom. Levofloxacín je stereochemicky stabilný a nepodlieha chirálnej inverzii.
Eliminácia
Levofloxacín sa po perorálnom a intravenóznom podaní vylučuje z plazmy relatívne pomaly (t1/2 6 –8 h). Vylučovanie sa deje primárne renálnou cestou (> 85 % podanej dávky).
Priemerný zdanlivý celkový telesný klírens levofloxacínu po jednotlivej dávke 500 mg bol 175 +/-
-
29.2 ml/min.
Nie sú výraznejšie rozdiely medzi farmakokinetikou levofloxacínu po intravenóznom a perorálnom podaní, z čoho vyplýva, že perorálna a intravenózna cesta sú zameniteľné.
Linearita
Farmakokinetika levofloxacínu je lineárna v rozsahu od 50 do 1000 mg.
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s renálnou insuficienciou
Zhoršená funkcia obličiek ovplyvňuje farmakokinetiku levofloxacínu. So zhoršujúcou sa funkciou obličiek klesá renálne vylučovanie a klírens a narastá polčas vylučovania ako ukazuje tabuľka nižšie:
Farmakokinetika pri renálnej insuficiencii po jednorázovej perorálnej dávke 500 mg
Cl cr (ml/min) | <20 | 20–49 | 50 – 80 |
Cl R (ml/min) | 13 | 26 | 57 |
t1/2 (h) | 35 | 27 | 9 |
Starší pacienti
Kinetika levofloxacínu u mladých a starších pacientov sa významne nelíši s výnimkou rozdielov súvisiacich s odlišným klírensom kreatinínu.
Rozdiely medzi pohlaviami
Oddelené analýzy mužských a ženských jedincov ukázali malé až okrajové rozdiely vo farmakokinetike levofloxacínu. Neexistujú dôkazy o klinickej významnosti týchto pohlavných rozdielov.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií toxicity po podaní jednorázovej dávky, opakovaných dávok, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Levofloxacín u potkanov nespôsobil zhoršenie fertility ani reprodukčnej schopnosti a jediným účinkom na plod bolo oneskorenie dozrievania v dôsledku maternálnej toxicity.
Levofloxacín neindukuje génové mutácie bakteriálnych alebo cicavčích buniek, ale indukuje chromozómové aberácie pľúcnych buniek čínskeho škrečka in vitro. Tieto účinky sa dajú priradiť inhibícii topoizomerázy II. Skúšky in vivo (mikronukleus, výmena sesterských chromatíd, neplánovaná syntéza DNK, dominantný letálny test) nepreukázali žiadny genotoxický potenciál. Štúdie na myšiach ukázali, že levofloxacín má fototoxický účinok len pri veľmi vysokých dávkach. Levofloxacín nepreukázal žiadny genotoxický potenciál v teste fotomutagenity a znižoval rast nádorov v teste fotokarcinogenity.
Levofloxacín má spolu s inými fluorochinolónmi účinky na chrupavky (vytváranie pľuzgierov a dutín) potkanov a psov. Tieto účinky sú výraznejšie u mláďat zvierat.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Chlorid sodný, hydroxid sodný (na úpravu pH), kyselina chlorovodíková (na úpravu pH), voda na injekciu.
6.2 Inkompatibility
Levofloxacin Kabi infúzny roztok sa nesmie miešať s heparínom ani so zásaditými roztokmi (napr. s hydrogenuhličitanom sodným).
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
6.3 Čas použiteľnosti
Infúzny roztok v balení na predaj:
50 ml a 100 ml balenie vo fľaši: 3 roky
50 ml vaky freeflex: 18 mesiacov
100 ml vaky freeflex: 2 roky
Zriedený roztok:
Pred podávaním nie je nutné roztok riediť.
Chemická a fyzikálna stabilita zriedeného roztoku bola preukázaná počas 3 hodín pri teplote 25 °C.
Po prvom otvorení:
Z mikrobiologického hľadiska sa má infúzny roztok musí použiť okamžite (počas 3 hodín). Ak sa nepoužije okamžite (počas 3 hodín), za čas a podmienky uchovávania pred použitím zodpovedá používateľ, pokiaľ sa riedenie vykonalo v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.
Počas podávania infúzie nie je potrebné chrániť roztok pred svetlom.
-
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Balenie vo fľaši:
Uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.
Vaky freeflex:
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.
Podmienky na uchovávanie po riedení lieku, pozri časť 6.3
6.5 Druh obalu a obsah balenia
50 ml naplnených v 100 ml fľaši: 100 ml polyetylénový obal (fľaša) s nízkou hustotou, uzavretá so zátkou s gumeným diskom.
Veľkosti balenia: 1, 10 a 25 fliaš
50 ml naplnených v 100 ml vaku: 100 ml polyolefínový vak Freeflex
Veľkosti balenia 10 a 20 vakov.
100 ml naplnených v 100 ml fľaši: 100 ml polyetylénový obal (fľaša) s nízkou hustotou, uzavretá so zátkou s gumeným diskom.
Veľkosti balenia: 1, 10 a 25 fliaš
100 ml naplnených v 100 ml vaku: 100 ml polyolefínový vak Freeflex
Veľkosti balenia 10 a 20 vakov.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Všetok nepoužitý liek alebo odpadový materiál sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
Miešanie s inými infúznymi roztokmi:
Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2017/04494-Z1A
Levofloxacin Kabi infúzny roztok je kompatibilný s nasledujúcimi infúznymi roztokmi:
-
– s 5 % injekčným roztokom glukózy,
-
– s 2,5 % roztokom glukózy v Ringerovom roztoku,
-
– s 0,9 % roztokom chloridu sodného,
-
– s roztokom aminokyselín.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Fresenius Kabi s.r.o., Na strži 1702/65, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
42/0171/13-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie:
Dátum posledného predĺženia: