Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčný roztok - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčný roztok

1. NÁZOV LIEKU

Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčný roztok

2.  KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá ampulka obsahuje 40 mg lidokaíniumchlo­ridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Bezfarebný, úplne číry roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Anestézia:

Injekcia je určená na navodenie lokálnej anestézie a na všetky typy regionálnej anestézie ako napr. blokáda periférnych nervov, blokáda centrálnych nervov a intravenózna regionálna anestézia. Vo všeobecnosti sa v chirurgii, gynekológii a zubnom lekárstve používa roztok lidokaín – adrenalín. Lidocain EGIS 2 mg/ml injekčný roztok sa primárne odporúča v prípadoch, kedy sú celkové účinky adrenalínu nežiaduce (precitlivenosť na adrenalín, hypertenzia, diabetes a glaukóm), alebo ak je potrebný iba krátky anestetický účinok.

V úvode anestézie, aby sa uľavilo od bolesti vyvolanej injekciou propofolu, sa môže injekcia lidokaínu podať priamo do dávky anestetika použitého na anestéziu v plastovej striekačke v pomere 20:1. (20 dielov anestetika obsahujúceho propofol, 1 diel lidokaínu v koncentrácii 5 mg/ml (0,5 %) alebo 10 mg/ml (1 %)).

Terapeutické použitie:

Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčný roztok poskytuje dobrý analgetický účinok pri rôznych bolestivých stavoch (lumbago, ischias a pod.). V týchto indikáciách sa však odporúča namiesto 2 % injekčného roztoku použiť zriedený 1 % roztok lidokaínu.

Kardiológia

Liečba pretrvávajúcej monomorfnej ventrikulárnej tachykardie, ktorá sa opakuje alebo je refraktérna na priamu kardioverziu.

Liečba polymorfnej ventrikulárnej tachykardie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Pri lokálnej anestézii sa má lidokaín vždy podávať v dávkach nižších ako v zmesi lidokaín – adrenalín. Dávka vždy závisí od miesta podania a charakteristík pacienta. Odporúča sa podávať najnižšiu účinnú koncentráciu a dávku.

Dávkovanie

Dospelí

Zvyčajné dávky:

Lidokain injekčný roztok (bez adrenalínu)

Zákrok

Koncentrácia

Objem

Celková dávka

Infiltrácia

  • – Perkutánna

  • – Intravenózna regionálna

5 mg/ml (0,5 %) alebo 10 mg/ml (1 %)

5 mg/ml (0,5 %)

1–60 ml

10–60 ml

5–300 mg

50–300 mg

Blokáda periférnych nervov

  • – Brachiálny pletenec

  • – Zubné lekárstvo

  • – Interkostálna

  • – Paravertebrálna

  • – Pudendálna (bilat.)

15 mg/ml (1,5 %)

20 mg/ml (2 %)

10 mg/ml (1 %)

10 mg/ml (1 %)

10 mg/ml (1 %)

15–20 ml

1–5 ml

3 ml

3–5 ml

10 ml

225–300 mg

20–100 mg 30 mg

30–50 mg

100 mg

Paracervikálne

– Pôrodnícka analgézia (bilat.)

10 mg/ml (1 %)

10 ml

100 mg

Blokáda nervov sympatika

  • – Cervikálna (ganglion stellatum)

  • – Lumbálna

10 mg/ml (1 %)

10 mg/ml (1 %)

5 ml

5–10 ml

50 mg

50–100 mg

Blokáda centrálnych nervov

– Epidurálna*

Torakálna

Lumbálna

Analgézia

Anestézia

*Dávka závisí od počtu dermatómov, ktoré majú byť znecitlivené (2–3 ml/dermatóm)

10 mg/ml (1 %)

10 mg/ml (1 %)

15 mg/ml (1,5 %)

20 mg/ml (2 %)

20–30 ml

25–30 ml

15–20 ml

10–15 ml

200–300 mg

250–300 mg

225–300 mg

200–300 mg

Kaudálne

Pôrodnícka analgézia

Chirurgická anestézia

10 mg/ml (1 %)

15 mg/ml (1,5 %)

20–30 ml

15–20 ml

200–300 mg

225–300 mg

K anestézii prstov rúk a nôh (ako aj penisu, uší a nosa) sa má používať výlučne lidokaín bez adrenalínu: 2–3 ml 20 mg/ml (2 %) Lidocainu injekčného roztoku.

Maximálna dávka:

U zdravých dospelých je maximálna jednorazová dávka lidokaínu 4,5 mg/kg telesnej hmotnosti, maximálna celková dávka je 300 mg. Pri kontinuálnej epidurálnej alebo kaudálnej anestézii sa nesmie maximálna celková dávka zopakovať počas 90 minút. Pri paracervikálnej blokáde (či už v pôrodníctve alebo mimo pôrodníctva) je maximálna dávka podaná počas 90 minút 200 mg. Liek sa má podávať ako pomalé injekcie v 5 minútových intervaloch na obe strany.

Pri intravenóznej regionálnej anestézii je maximálna dávka pre dospelého 4 mg/kg telesnej hmotnosti.

Pediatrická populácia:

Deťom sa majú podávať nižšie celkové dávky v závislosti od telesnej hmotnosti a v zriedenejších roztokoch (0,5 %, 1 %). Maximálna jednorazová dávka lidokaínu je 4,5 mg/kg telesnej hmotnosti.

Maximálna dávka sa nesmie zopakovať v rámci 24 hodín.

V kardiológii sa má injekčný roztok Lidocainu EGIS 20 mg/ml zriediť a podať najskôr ako bolusová injekcia intravenózne a následne ako infúzia.

Dávkovanie

Dospelí

Zvyčajné dávky:

Bolus: 1 až 2 mg/kg telesnej hmotnosti (maximálne 100 mg) možno podať ako prvú dávku v pomalej intravenóznej injekcii. Opakovaná dávka 0,5 až 0,75 mg/kg telesnej hmotnosti sa može podať o 5 až 10 minút neskôr až do maximálnej celkovej dávky 300 mg.

Infúzia: Odporúča sa pridať jednu ampulku Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčného roztoku do 500 ml roztoku Isodexu alebo Ringerovho roztoku a podať dávku lidokaínu 20 až 55 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti/min (maximálne 4 mg/min). Na udržiavaciu liečbu sa môže podávať 1 mg/min v infúzii tak dlho, kým to vyžaduje stav pacienta. Odporúča sa, aby infúziu vždy predchádzala bolusová injekcia intravenózne.

Maximálna dávka: u dospelých nemá dávka lidokaínu podaná počas 1 hodiny presiahnuť 4,5 mg/kg telesnej hmotnosti, alebo maximálnu dávku 300 mg.

Pediatrická populácia: Účinnosť a bezpečnosť použitia lidokaínu v pediatrickej kardiológii nie je dostatočne preskúmaná. Podľa odporúčania Americkej kardiologickej spoločnosti (American Heart Association) sa môže podať počiatočná dávka 1 mg/kg telesnej hmotnosti a potom infúzia s 20 až 50 mikrogramami/kg telesnej hmotnosti/minútu. Pri nedostatočnom účinku sa môže podať druhá injekcia s dávkou 1 mg/kg telesnej hmotnosti.

Pri zlyhaní srdca a hepatálnej nedostatočnosti: odporúča sa znížiť dávku o 40 %.

U starších pacientov so zlyhaním srdca sa znižuje plazmatický klírens, preto sa odporúčajú nižšie dávky.

Pri používaní tohto lieku u kardiologických pacientov je nevyhnutné kontinuálne lekárske sledovanie a monitorovanie EKG.

Spôsob podávania

Na intravenózne použitie, na infiltráciu, na perineurálne použitie, na použitie v zubnom lekárstve, na endocervikálne použitie, na epidurálne použitie atď.

Toxicita sa môže znížiť nariedením injekčného roztoku; preto je opodstatnené používanie zriedeného roztoku, keď sú potrebné vyššie dávky. Injekčný roztok sa môže riediť 0,9 % roztokom NaCl.

4.3  Kontraindikácie

  • – Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • – Kardiogénny šok, významne znížená funkcia ľavej komory, A-V blokáda II alebo III stupňa, ťažká bradykardia, Adams-Stokesov syndróm, grand mal záchvaty indukované lidokaínom v anamnéze.

  • – Ťažké poškodenie pečene.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

  • - Pri lokálnej anestézii tkanív s bohatou vaskularizáciou (napr. krk v prípade operácie strumy) vyžaduje podanie osobitnú opatrnosť, aby sa zabránilo intravaskulárnemu podaniu. Preto, aby sa predišlo intravaskulárnemu podaniu, pred vytlačením obsahu striekačky sa má piest vždy zatiahnuť späť, aj keď neprítomnosť krvi v striekačke ešte úplne nevylučuje možnosť intravaskulárneho podania.

  • – Pri podávaní v oblasti hlavy a krku vrátane retrobulbárneho a dentálneho použitia ako aj pri blokáde ganglium stellatum, sa majú použiť nižšie dávky, pretože sa môžu vyskytnúť systémové toxické symptómy v dôsledku retrográdneho toku smerom k cerebrálnej cirkulácii.

  • – Bezpečnosť anestetík amidového typu je sporná u pacientov s predispozíciou na malignú hypertermiu; preto sa ich použitiu treba v týchto prípadoch vyhnúť.

  • – Epidurálna anestézia sa má začať podaním testovacej dávky, aby sa zabránilo náhodnému subdurálnemu alebo intravazálnemu podaniu. U pacienta je potrebné starostlivo sledovať toxické účinky na kardiovaskulárny a centrálny nervový systém (pretože epidurálne dávky sú vždy vyššie ako dávky subdurálne).

  • – Anestézia v blízkosti chrbtice vyžaduje mimoriadnu opatrnosť u pacientov s neurologickým ochorením, deformáciou chrbtice, septikémiou a ťažkou hypertenziou.

  • – Paracervikálna blokáda môže niekedy spôsobiť bradykardiu/tachy­kardiu plodu a je potrebné starostlivé monitorovanie frekvencie srdca plodu.

  • – Účinok lokálnych anestetík sa môže znížiť, ak sa injekcia podá do zapálenej alebo infikovanej oblasti.

  • V kardiológii sa majú normalizovať hladiny draslíka pred použitím lidokaínu (hypokaliémia znižuje účinok lidokaínu).

  • – Keď sa lidokaín podáva pacientom s obehovým zlyhaním, hypovolémiou, hypotenziou, poškodením pečene a renálnou nedostatočnosťou je potrebná zvýšená opatrnosť a nižšie dávky. U starších pacientov je tiež potrebná opatrnosť (pozri časť 4.2), ďalej pri epilepsii, poruchách vedenia vzruchu, respiračnej nedostatočnosti a kedykoľvek, keď podaná dávka pravdepodobne spôsobí vysoké plazmatické hladiny.

  • – Pacienti užívajúci antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón) majú byť pod dozorom a EKG monitoringom, keďže účinky na srdce môžu byť aditívne.

  • – U pacientov s akútnou profýriou je Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčný roztok pravdepodobne porfyrínogénny a má sa predpisovať iba pri silných alebo akútnych indikáciách.

  • – Počas podávania sa vyžaduje kontinuálne monitorovanie EKG. Výrazná bradykardia, predĺženie PQ intervalu, rozšírenie QRS intervalu alebo nová arytmická epizóda vyžadujú zníženie dávky alebo prerušenie liečby, ak je to potrebné. Pri výraznej bradykardii sa môže podať 0,5 až 1 mg atropínu intaravenózne a ak je to potrebné, pri hypotenzii sa môžu podať intravenózne sympatomimetiká a/alebo antagonisty beta-receptorov.

POČAS LIEČBY LIDOKAÍNOM MUSIA BYŤ VŽDY PO RUKE LIEKY A VYBAVENIE POTREBNÉ NA RESUSCITÁCIU!

4.5  Liekové a iné interakcie

  • – Cimetidín, petidín, bupivakaín, propranolol, chinidín, disopyramid, amitriptylín, nortriptylín, chlórpromazín, imipramín zvyšujú hladiny lidokaínu v sére znížením jeho metabolizmu v pečeni.

  • – Fenytoín zvyšuje kardiodepresívny účinok lidokaínu.

  • – Abúzus alkoholu zvyšuje tlmivý účinok lidokaínu na dýchanie.

  • – Treba postupovať opatrne pri podávaní v kombinácii so sedatívami – sedatívne účinky sa zosilujú.

  • – Kombinácia s antiarytmikami typu I/a (chinidín, prokaínamid, dizopyramid, ajmalín) alebo s niektorými antipsychotikami (napr. olanzapín, kvetiapín) môže viesť k predĺženiu Q-T segmentu a vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže rozvinúť atrioventrikulárna blokáda alebo ventrikulárna fibrilácia.

  • – Lidokaín môže zvýšiť účinok myorelaxancií, pretože znižuje prenos na neurosvalovej platničke.

  • – Kombinácia lidokaínu s prokaínamidom môže navodiť halucinácie a delírium. Súčasné podávanie prokaínamidu pravdepodobne potencuje neurologické nežiaduce účinky lidokaínu.

  • – Špecifické interakčné štúdie s lidokaínom a antiarytmikami triedy III (napr. amiodarón) sa neuskutočnili, ale odporúča sa opatrnosť (pozri časť 4.4).

  • – Lidokaín sa má používať opatrne s inými lokálnymi anestetikami alebo štrukturálne podobnými látkami napr. mexiletín, pretože toxické účinky sú aditívne.

4.6   Fertilita, gravidita a laktácia

V predklinických testoch reprodukčnej toxicity u potkanov, dávky 6,6-krát vyššie ako humánna dávka nespôsobovali fetotoxicitu, avšak tieto zistenia nemajú vždy prediktívnu hodnotu pre klinické situácie.

Gravidita

Kontrolované klinické skúšania s tehotnými ženami sa zatiaľ nerealizovali. Lidokaín môže prestupovať placentou. Liek sa nemá používať v tehotenstve, najmä v prvom trimestri, pokiaľ sa nepredpokladá, že prínosy prevýšia možné riziká.

Laktácia

Malé množstvo podanej dávky sa môže vylučovať do materského mlieka. Riziko pre dojčené dieťa je prakticky nulové; aj napriek tomu podávanie lieku dojčiacim matkám vyžaduje opatrnosť.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Liek môže účinkovať na centrálny nervový systém (pozri 4.8), ktoré môžu ovplyvniť schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Preto má lekár po lokálnej anestézii individuálne stanoviť rozsah obmedzení.

4.8 Nežiaduce účinky

Väčšina nežiaducich účinkov závisí od dávky.

Frekvencie nežiaducich účinkov sú definované podľa nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté (>1/10)

Časté (>1/100 až <1/10)

Menej časté (>1/1 000 až <1/100)

Zriedkavé (>1/10 000 to <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000) Neznáme (z dostupných údajov)

Poruchy imunitného systému:

Veľmi zriedkavé: precitlivenosť, anafylaktoidné reakcie

Psychické poruchy:

Neznáme: Po podaní vyšších dávok nepokoj, eufória, dezorientácia

Poruchy nervového systému:

Neznáme: Ospalosť, závrat. Po podaní vyšších dávok tras, kŕče, strata vedomia.

Poruchy oka:

Neznáme: Zahmlené videnie, diplopia, prechodná slepota môžu byť príznakmi lidokaínovej toxicity.

Poruchy ucha a labyrintu:

Neznáme: tinitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Zriedkavé: bradykardia, poruchy vedenia vzruchu, zástava srdca

Poruchy ciev:

Zriedkavé: hypotenzia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Neznáme: Po podaní vyšších dávok respiračná tieseň.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

Časté: nevoľnosť, vracanie, necitlivosť jazyka a pier

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Veľmi zriedkavé: kožné reakcie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Veľmi zriedkavé: edém

Pri spinálnej alebo epidurálnej anestézii sa môže vyskytnúť čiastočná alebo celková spinálna blokáda s hypotenziou, stratou funkcií rekta, močového mechúra a sexuálnych funkcií, necitlivosť v perineálnej oblasti. Pravdepodobnosť takýchto účinkov sa zvyšuje, keď sa podáva vyššia dávka alebo ak sa lidokaín omylom podá do spinálneho priestoru (t.j. ak sa dávka určená do epidurálneho priestoru dostane do spinálneho priestoru). V zriedkavých prípadoch sa stratené motorické, senzorické a/alebo vegetatívne funkcie po takýchto intervenciách vracajú pomaly (počas niekoľkých mesiacov) alebo neúplne.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Prvými príznakmi toxicity centrálneho nervového systému môžu byť znížená citlivosť na jazyku a perách, nepokoj, úzkosť, tinitus, závrat, rozmazané videnie, tras, depresia a ospalosť.

Pri lokálnej anestézii je obzvlášť dôležité monitorovať pacientove kardiovaskulárne a respiračné funkcie ako aj jeho/jej vedomie. Zmeny týchto parametrov môžu naznačovať predávkovanie lidokaínom a pacientovi je okamžite nutné podať kyslík. Je potrebné zabezpečiť priechodné dýchacie cesty a v prípade potreby asistované alebo umelé dýchanie.

Kŕče sa môžu liečiť benzodiazepínmi (napr. diazepam) alebo krátkodobo pôsobiacimi barbiturátmi (napr. pentobarbital), treba však pri tom zohľadniť, že tieto lieky môžu po intravenóznom podaní spôsobiť útlm dýchania.

Kardiovaskulárne komplikácie vyžadujú symptomatickú liečbu. Bradykardia a poruchy vedenia sa môžu liečiť 0,5 až 1 mg atropínu intravenózne a sympatomimetikami; v prípade hypotenzie sa môžu podať antagonisty p-receptorov. Môže byť potrebné intravenózne dopĺňanie tekutín a elektrolytov. Pri zástave srdca je potrebné okamžite začať s resuscitáciou. V akútnej fáze predávkovania lidokaínom je dialýza neúčinná.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: lokálne anestetiká, amidy

ATC kód: N01BB02

Mechanizmus účinku:

Lidokaín je lokálne anestetikum amidového typu a antiarytmikum typu Ib.

Ako anestetikum je to látka so strednou účinnosťou s rýchlym nástupom a krátkym trvaním účinku. Lidokaín má účinky stabilizujúce membránu. Inhibuje rýchly influx sodíkových iónov cez bunkovú membránu a tým vznik akčného potenciálu. V dôsledku toho inhibuje excitáciu a aj šírenie stimulu. Na úrovni Purkyneho vlákien a ventrikulárneho svalu, lidokaín skracuje trvanie akčného potenciálu a efektívnej refraktérnej fázy (ERP). Relatívne k celému trvaniu akčného potenciálu sa trvanie ERP v skutočnosti predĺži. Spontánna ventrikulárna automaticita sa redukuje a fibrilačný prah sa pod účinkom lidokaínu zvyšuje. Liek nemá žiaden účinok na predsiene a neovplyvňuje rýchlosť atrioventriku­lárneho vedenia. Pri terapeutických dávkach nemá lidokaín žiaden vplyv na frekvenciu srdca, nemá negatívny inotropný účinok a neovplyvňuje krvný tlak a kardiálny výkon. Pri ischemickom myokarde sú účinky výraznejšie ako pri zdravom srdcovom svale.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po parenterálnom podaní sa lidokaín kompletne absorbuje. Rozsah absorpcie závisí od viacerých faktorov ako sú miesto podania a prítomnosť alebo neprítomnosť vazokonstriktora.

Distribúcia

Okrem intravaskulárneho podania, najvyššie hladiny v plazme sa spájajú s interkostálnou blokádou a najnižšie so subkutánnym podaním. Zlúčenina sa viaže na plazmatické proteíny v 60–80 %. Do niekoľkých minút od podania, lidokaín prestupuje placentou a hematoencefalickou bariérou.

Biotransformácia

Lidokaín sa rýchlo metabolizuje v pečeni, primárne prostredníctvom oxidatívnej N-dealkylácie. Metabolity (monoetyl-glycínexylidid a glycínexylidid) majú podobné farmakologické a toxikologické účinky ako nezmenená látka, ale sú menej účinné.

Eliminácia

Približne 90 % podanej dávky lidokaínu sa eliminuje vo forme metabolitov, 10 % ako nezmenená látka cez obličky. Po podaní bolusu intravenózne je polčas eliminácie lidokaínu 1,5 až 2 hodiny. Polčas eliminácie je dlhší u pacientov s ochorením pečene. Ochorenie obličiek neovplyvňuje farmakokinetiku lidokaínu, aj keď metabolity sa môžu kumulovať.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

  • V predklinických štúdiách sa nepreukázalo, že by mal lidokaín karcinogénne alebo mutagénne účinky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

chlorid sodný na injekciu voda na injekciu NaOH a HCl na úpravu pH.

6.2  Inkompatibility

Chemická inkompatibilita: lidokaín sa zráža pri zmiešaní s amfotericínom, metohexitalom alebo sulfadiazínom.

V závislosti od pH roztoku, môže byť lidokaín inkompatibilný aj s ampicilínom.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3  Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C

6.5  Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal: 2 ml roztoku naplneného v bezfarebných sklenených ampulkách (typ I) tvaru B s jedným bielym bodom zlomu a jedným zeleným kódovacím krúžkom.

Vonkajší obal: plastová vanička z PVC s PETP/PE, 2 vaničky v papierovej škatuli.

Veľkosť balenia: 10 × 2 ml

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Injekcia sa môže riediť fyziologickým roztokom (0,9 % NaCl).

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

Proces otvárania (pre pravákov):

  • V ľavej ruke držte telo ampulky medzi palcom a ohnutým ukazovákom. Ampulku držte farebnou časťou nahor (obrázok 1.)! Uchopte hrdlo medzi palec a ohnutý ukazovák vašej druhej (pravej) ruky. Palec musí prekrývať bod na ampulke (obrázok 2.). Stlačením pravého palca a vytvorením protitlaku ľavým ukazovákom vyviňte mierny a konštatný pružný pohyb bez pohnutia rukami od seba alebo bližšie k sebe (obrázok 3.). Krk ampulky sa môže zlomiť kedykoľvek po vyvinutí počiatočného tlaku a nemusíte cítiť kedy sa ampulka zlomí (obrázok 4.).

2.

4.

Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC

H-1106 Budapešť, Keresztúri út 30–38

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

01/0394/14-S