MELENOR 35 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

MELENOR 35 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 35 mg nátriumrizedronátu (čo zodpovedá 32,5 mg kyseliny rizedrónovej).

Pomocné látky so známym účinkom

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 143,6 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Svetlo oranžové, okrúhle, filmom obalené tablety s priemerom 9,1 mm, s označením „J“ na jednej strane a s označením „35“ na druhej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba osteoporózy u žien po menopauze, aby sa znížilo riziko vertebrálnych fraktúr.

Liečba potvrdenej osteoporózy u žien po menopauze, aby sa znížilo riziko fraktúr bedrového kĺbu (pozri časť 5.1).

Liečba osteoporózy u mužov s vysokým rizikom fraktúr (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná dávka u dospelých je 1 tableta 35 mg perorálne raz za týždeň. Tablety sa majú užívať každý týždeň v rovnaký deň.

Absorpcia nátriumrizedronátu je ovplyvnená jedlom, pre zabezpečenie adekvátnej absorpcie majú pacienti užívať MELENOR 35 mg:

• pred raňajkami: najmenej 30 minút pred prvým denným jedlom, iným liekom alebo nápojom (iným než čistá voda)

Pacienti majú byť informovaní, že pokiaľ vynechajú dávku, majú si vziať jednu tabletu MELENOR 35 mg v deň, kedy si spomenú, a potom sa majú vrátiť k užívaniu jednej tablety týždenne v deň, kedy ju normálne užívajú. Počas jedného dňa sa nesmú užiť dve tablety.

Tableta sa musí prehltnúť celá a nesmie sa cmúľať alebo žuvať. MELENOR 35 mg sa má užiť vo vzpriamenej polohe a zapiť pohárom čistej vody (> 120 ml), aby sa tableta ľahšie dostala do žalúdka. 30 minút po užití tablety si pacienti nemajú ľahnúť (pozri časť 4.4).

Optimálna dĺžka liečby osteoporózy bisfosfonátmi nebola stanovená. Potreba pokračovať v liečbe sa má u jednotlivých pacientov pravidelne prehodnocovať na základe prínosov a možných rizík rizedronátu, najmä po 5 alebo viacerých rokoch užívania.

Ak denný príjem vápnika a vitamínu D nie je primeraný, má sa zvážiť ich suplementácia.

Starší pacienti

Úprava dávkovania nie je potrebná, keďže biologická dostupnosť, distribúcia a eliminácia u starších pacientov (nad 60 rokov) boli podobné ako u mladších jedincov. To isté platí aj pre veľmi staré pacientky (75 rokov a viac) po menopauze.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek nie je úprava dávkovania potrebná. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je užívanie nátriumrizedronátu kontraindikované (pozri časti 4.3 a 5.2).

Pediatrická populácia

Používanie nátriumrizedronátu sa neodporúča u detí vo veku do 18 rokov pre nedostatočné údaje o bezpečnosti a účinnosti (pozri aj časť 5.1).

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Hypokalciémia (pozri časť 4.4).
• Gravidita a laktácia.
• Závažná porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Jedlo, nápoje (s výnimkou čistej vody) a lieky obsahujúce polyvalentné katióny (ako vápnik, horčík, železo a hliník) interferujú s absorpciou bisfosfonátov a nemajú sa užívať v tom istom čase ako nátriumrizedronát (pozri časť 4.5). Na dosiahnutie požadovanej účinnosti je nevyhnutné striktne dodržiavať odporúčania pre dávkovanie (pozri časť 4.2).

Účinnosť bisfosfonátov v liečbe osteoporózy súvisí s nízkou minerálnou hustotou kostí a/alebo s výskytom fraktúry.

Vysoký vek alebo samotné klinické rizikové faktory fraktúry nie sú dostatočnými dôvodmi na začatie liečby osteoporózy bisfosfonátmi.

Dôkazy podporujúce účinnosť bisfosfonátov vrátane rizedronátu u veľmi starých pacientov (> 80 rokov) sú obmedzené (pozri časť 5.1).

Bisfosfonáty sa spájajú s ezofagitídou, gastritídou, ulceráciami ezofágu a gastroduodenálnymi ulceráciami. Preto sa má postupovať s opatrnosťou:

• u pacientov s anamnézou porúch ezofágu, ktoré spomaľujú pasáž ezofágom alebo jeho vyprázdňovanie, napr. zúženie alebo achalázia
• u pacientov, ktorí nie sú schopní zostať vo vzpriamenej polohe aspoň 30 minút po užití tablety
• ak sa rizedronát podáva pacientom, ktorí majú aktívne problémy s ezofágom alebo horným gastrointestinálnym traktom, alebo takéto problémy mali v nedávnej minulosti (vrátane známeho Barrettovho ezofágu).

Lekári majú takýmto pacientom zdôrazniť, aké je dôležité venovať pozornosť návodu na dávkovanie a ostražito sledovať akékoľvek prejavy a príznaky možnej reakcie ezofágu. Pacienti musia byť informovaní, aby včas lekára upozornili v prípade, ak pocítia príznaky podráždenia ezofágu ako je dysfágia, bolesť pri prehĺtaní, retrosternálna bolesť alebo pálenie záhy, ktorá sa zhoršila alebo ktorú predtým nemali.

Hypokalciémia sa má liečiť pred začiatkom liečby liekom MELENOR 35 mg. Iné poruchy metabolizmu kostí a minerálov (t.j. paratyroidná dysfunkcia, hypovitaminóza D) sa majú liečiť v čase začatia liečby liekom MELENOR 35 mg.

U pacientov s karcinómom, ktorí boli v liečebnom režime zahŕňajúcom primárne intravenózne podávané bisfosfonáty sa zaznamenala osteonekróza čeľuste, ktorá sa vo všeobecnosti spája s extrakciou zuba a/alebo s lokálnou infekciou (vrátane osteomyelitídy). Veľa z týchto pacientov dostávalo taktiež chemoterapiu a bolo liečených kortikosteroidmi. Osteonekróza čeľuste sa taktiež zaznamenala u pacientov s osteoporózou, ktorí užívali bisfosfonáty perorálne.

Pred liečbou bisfosfonátmi u pacientov so súbežnými rizikovými faktormi (napr. karcinóm, chemoterapia, rádioterapia, kortikosteroidy, zlá ústna hygiena) sa musí zvážiť zubné vyšetrenie s príslušnou preventívnou stomatológiou.

Počas liečby sa títo pacienti, ak je to možné, musia vyhýbať invazívnym dentálnym zásahom. U pacientov, u ktorých sa objaví osteonekróza čeľuste počas liečby bisfosfonátmi, môže dentálny zákrok zhoršiť stav. Pokiaľ ide o pacientov, kde sa vyžaduje dentálny zásah, nie sú k dispozícii žiadne údaje naznačujúce, či prerušenie liečby bisfosfonátmi znižuje riziko osteonekrózy čeľuste.

Ošetrujúci lekár má viesť liečbu na základe individuálneho posúdenia klinického stavu pacienta a pomeru prínosu a rizika liečby.

Pri používaní bisfosfonátov, bola hlásená osteonekróza vonkajšieho zvukovodu, najmä v súvislosti s dlhodobou liečbou. K možným rizikovým faktorom osteonekrózy vonkajšieho zvukovodu patrí používanie steroidov a chemoterapia a/alebo miestne rizikové faktory ako je infekcia alebo trauma. Možnosť osteonekrózy vonkajšieho zvukovodu treba zvážiť u pacientov užívajúcich bisfosfonáty, ktorí majú ušné symptómy vrátane chronických ušných infekcií.

Atypické zlomeniny stehennej kosti

Pri liečbe bisfosfonátmi boli hlásené atypické subtrochanterické a diafyzárne zlomeniny stehennej kosti, predovšetkým u pacientov, ktorí sa dlhodobo liečili na osteoporózu. Tieto priečne alebo krátke šikmé zlomeniny môžu vzniknúť kdekoľvek pozdĺž stehennej kosti, tesne pod malým trochanterom až tesne nad suprakondylickou časťou. K týmto zlomeninám dochádza po minimálnej alebo žiadnej traume a u niektorých pacientov sa niekoľko týždňov až mesiacov pred vznikom úplnej zlomeniny stehennej kosti vyskytne bolesť v stehne alebo slabine, pri zobrazovacom vyšetrení často spojená s charakteristikami únavovej zlomeniny. Zlomeniny sú často bilaterálne, preto sa má u pacientov liečených bisfosfonátmi, ktorí utrpeli zlomeninu stehennej kosti, vyšetriť aj kontralaterálna stehenná kosť. Hlásené bolo tiež nedostatočné hojenie týchto zlomenín. U pacientov s podozrením na atypickú zlomeninu stehennej kosti sa má na základe individuálneho zhodnotenia prínosu a rizika pre pacienta zvážiť prerušenie liečby bisfosfonátmi až do ohodnotenia stavu pacienta.

Počas liečby bisfosfonátmi treba pacientov poučiť, aby hlásili akúkoľvek bolesť v stehne, bedre alebo slabine a každého pacienta s takýmito príznakmi je potrebné vyšetriť na prítomnosť neúplnej zlomeniny stehennej kosti.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, laponskou deficienciou laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neuskutočnili sa žiadne formálne interakčné štúdie, avšak počas klinického skúšania sa žiadne klinicky závažné interakcie s inými liekmi nezistili. V III. fáze skúšania liečby osteoporózy nátriumrizedronátom podávaným denne, užívalo 33 % pacientov kyselinu acetylsalicylovú a 45 % NSAID. V III. fáze skúšania liečby nátriumrizedronátom podávaným raz týždenne u žien po menopauze, užívalo 57 % pacientov kyselinu acetylsalicylovú a 40 % NSAID. U pacientov pravidelne užívajúcich kyselinu acetylsalicylovú alebo NSAID (3 alebo viac dní v týždni) bol výskyt nežiaducich udalostí hornej časti gastrointesti­nálneho traktu u pacientov liečených nátriumrizedronátom podobný ako u kontrolných pacientov.

Podľa potreby sa môže nátriumrizedronát podávať súbežne so suplementáciou estrogénov (platí len pre ženy).

Súbežné užívanie liekov obsahujúcich polyvalentné katióny (napr. kalcium, magnézium, železo a hliník) interferujú s absorpciou nátriumrizedronátu (pozri časť 4.4).

Nátriumrizedronát sa systémovo nemetabolizuje, neindukuje enzýmy cytochrómu P450 a má nízku väzbovosť na bielkoviny.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití nátriumrizedronátu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. Štúdie na zvieratách preukázali, že malé množstvo nátriumrizedronátu prechádza do materského mlieka.

Nátriumrizedronát sa počas gravidity ani počas dojčenia nesmie užívať.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nepozoroval sa žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Používanie nátriumrizedronátu sa skúmalo v klinických skúšaniach fázy III, do ktorých bolo zahrnutých viac ako 15 000 pacientov. Väčšina nežiaducich účinkov, ktoré sa pozorovali v klinických skúšaniach, bola miernej až strednej závažnosti a obvykle si nevyžadovala ukončenie liečby.

Nežiaduce skúsenosti, ktoré boli hlásené v klinických skúšaniach fázy III, kde boli zaradené ženy po menopauze s osteoporózou liečené po dobu 36 mesiacov nátriumrizedronátom 5 mg/deň (n=5 020) alebo placebom (n=5 048), a ktoré sa hodnotili ako možno alebo pravdepodobne súvisiace s nátriumrize­dronátom, sú uvedené nižšie a zaradené sú podľa týchto kritérií (v zátvorkách je uvedený výskyt v porovnaní s placebom): veľmi časté (>1/10); časté (>1/100;<1/10); menej časté (>1/1 000;<1/100); zriedkavé (>1/10 000;<1­/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Poruchy nervového systému

Časté: bolesť hlavy (1,8 % oproti 1,4 %)

Poruchy oka

Menej časté: iritída*

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: zápcha (5,0 % oproti 4,8 %), dyspepsia (4,5 % oproti 4,1 %), nauzea (4,3 % oproti 4,0 %), abdominálna bolesť (3,5 % oproti 3,3 %), hnačka (3,0 % oproti 2,7 %)

Menej časté: gastritída (0,9 % oproti 0,7 %), ezofagitída (0,9 % oproti 0,9 %), dysfágia (0,4 % oproti 0,2 %), duodenitída (0,2 % oproti 0,1 %), ezofágový vred (0,2 % oproti 0,2 %)

Zriedkavé: glositída (< 0,1 % oproti 0,1 %), zúženie pažeráka (< 0,1 % oproti 0,0 %)

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Časté: muskuloskeletálna bolesť (2,1 % vs. 1,9 %)

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: abnormálne výsledky testov funkcie pečene 

Žiadny relevantný výskyt v štúdiách osteoporózy fázy III., frekvencia vychádza z nežiaducich udalostí, laboratórnych výsledkov a opakovaných nálezov (pri opakovanom nasadení lieku, rechallenge) z predchádzajúcich klinických skúšaní.

• V jednoročnej, dvojito zaslepenej, multicentrickej štúdii, porovnávajúcej nátriumrizedronát 5 mg podávaný raz denne (n=480) a nátriumrizedronát 35 mg podávaný raz týždenne (n=485) ženám po menopauze s osteoporózou, boli celková bezpečnosť a tolerančné profily podobné. Boli hlásené nasledujúce ďalšie nežiaduce skúsenosti, ktoré sa podľa skúšajúcich dajú považovať za možno alebo pravdepodobne súvisiace s liečivom (výskyt vyšší v skupine s rizedronátom 35 mg ako v skupine s nátriumrize­dronátom 5 mg): gastrointestinálne poruchy (1,6 % vs. 1,0 %) a bolesť (1,2 % vs. 0,8 %).

• V dvojročnej štúdii u mužov s osteoporózou boli celková bezpečnosť a tolerančné profily v liečenej skupine a v skupine dostávajúcej placebo podobné. Nežiaduce skúsenosti sa zhodovali s tými, ktoré boli predtým pozorované u žien.

Laboratórne nálezy

U niektorých pacientov sa pozoroval skorý, prechodný, asymptomatický a mierny pokles hladiny sérového vápnika a fosfátu.

Po uvedení lieku na trh sa dodatočne zaznamenali nasledujúce nežiaduce účinky (neznáma frekvencia):

Poruchy imunitného systému

anafylaktická reakcia

Poruchy oka

iritída, uveitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

hypersenzitivita a kožné reakcie vrátane angioedému, generalizovanej vyrážky, žihľavky a bulóznych kožných reakcií, a leukocytoklastickej vaskulitídy, niekedy závažné vrátane jednotlivých hlásení výskytu Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy, vypadávanie vlasov.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva osteonekróza čeľuste

Veľmi zriedkavé: osteonekróza vonkajšieho zvukovodu (nežiaduca reakcia triedy bisfosfonátov)

Poruchy pečene a žlčových ciest

ťažké ochorenia pečene. Vo väčšine hlásených prípadov boli pacienti liečení aj inými liekmi, o ktorých je známe, že spôsobujú ochorenia pečene.

Atypické subtrochanterické a diafyzárne zlomeniny stehennej kosti (nežiaduca reakcia triedy bisfosfonátov).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

O liečbe predávkovania nátriumrizedronátom nie sú dostupné žiadne špecifické informácie.

Po značnom predávkovaní možno očakávať pokles vápnika v sére. U niektorých týchto pacientov sa taktiež môžu prejaviť prejavy a príznaky hypokalciémie.

Na naviazanie rizedronátu a zníženie absorpcie nátriumrizedronátu sa má podávať mlieko alebo antacidá obsahujúce horčík, vápnik alebo hliník. Pri značnom predávkovaní možno zvážiť výplach žalúdka na odstránenie neabsorbovaného nátriumrizedronátu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá na liečbu ochorení kostí. Bisfosfonáty

ATC kód: M05BA07.

Nátriumrizedronát je pyridinylbisfos­fonát, ktorý sa viaže na kostný hydroxyapatit a inhibuje osteoklastickú resorpciu kostí. Odbúravanie kosti je redukované, zatiaľ čo aktivita osteoblastov a mineralizácia kosti je zachovaná. V predklinických štúdiách nátriumrisedronát preukázal silnú antiosteoklastovú a antiresorptívnu aktivitu, a v závislosti na dávke zvyšoval kostnú hmotu a biomechanickú pevnosť skeletu. Počas farmakodynamických a klinických štúdií sa potvrdil účinok nátriumrizedronátu meraním biochemických markerov kostného obratu. V štúdiách u žien po menopauze sa pozorovalo zníženie hodnôt biochemických markerov kostného metabolizmu v priebehu 1. mesiaca a maximálne zníženia hodnôt sa dosiahli za 3 až 6 mesiacov. Zníženie hodnôt biochemických markerov kostného metabolizmu bolo v 12. mesiaci podobné pri nátriumrizedronáte 35 mg podávanom raz týždenne a nátriumrizedronáte 5 mg podávanom raz denne.

• V štúdiách u mužov s osteoporózou boli znížené hodnoty biochemických markerov kostného obratu pozorované najskôr za 3 mesiace a zostali pozorovateľné počas 24 mesiacov.

Liečba postmenopauzálnej osteoporózy

S osteoporózou po menopauze sa spája množstvo rizikových faktorov vrátane nízkej kostnej hmoty, nízkej kostnej minerálnej hustoty, skorej menopauzy, fajčenia v minulosti a osteoporózy v rodinnej anamnéze. Klinický následok osteoporózy je fraktúra. Riziko fraktúry sa zvyšuje s počtom rizikových faktorov.

• V jednoročnej, dvojito zaslepenej, multicentrickej štúdii, do ktorej boli zaradené ženy po menopauze s osteoporózou sa zistilo, že účinok na priemerné zmeny hodnôt BMD lumbálnej oblasti chrbtice je ekvivalentný pri užívaní nátriumrizedronátu 35 mg podávanom raz týždenne (n=485) a pri užívaní nátriumrizedronátu 5 mg podávanom raz denne (n=480).V kli­nických štúdiách nátriumrizedronátu podávaného raz denne bol sledovaný účinok na riziko vzniku bedrových a vertebrálnych fraktúr. Do týchto štúdií boli zahrnuté ženy s ranou a pokročilou menopauzou, ktoré prekonali fraktúru pred zaradením do štúdie a ženy bez fraktúry pred zaradením do štúdie. Boli hodnotené denné dávky 2,5 mg a 5 mg a všetky skupiny, vrátane kontrolných skupín, dostávali kalcium a vitamín D (v prípade nízkych východiskových koncentrácií). Absolútne a relatívne riziko vzniku novej vertebrálnej a bedrovej fraktúry bolo odhadnuté použitím metódy zhodnotenia času do prvej udalosti.

• Uskutočnili sa dve placebom kontrolované štúdie (n=3 661) so ženami po menopauze s vertebrálnou fraktúrou na začiatku, ktoré boli mladšie ako 85 rokov. Denné dávky 5 mg nátriumrizedronátu podávané počas troch rokov zmenšili riziko nových vertebrálnych fraktúr v porovnaní s kontrolnou skupinou. U žien, ktoré mali najmenej dve alebo jednu vertebrálnu fraktúru sa znížilo relatívne riziko o 49 % alebo o 41 % v tomto poradí (výskyt nových vertebrálnych fraktúr u žien liečených nátriumrizedronátom o 18,1 % alebo 11,3 % a u žien užívajúcich placebo o 29,0 % alebo 16,3 %, v tomto poradí). Účinok liečby bol zreteľný koncom prvého roka liečby. Úžitok sa prejavil aj u žien s viacnásobnými zlomeninami na začiatku. 5 mg dávky nátriumrizedronátu denne taktiež obmedzili ročnú stratu výšky v porovnaní s kontrolnou skupinou.
• V ďalších dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa zúčastnili ženy po menopauze nad 70 rokov s vertebrálnou fraktúrou alebo bez nej na začiatku štúdie. Ženy vo veku 70 – 79 rokov boli zahrnuté v prípade, že hodnoty minerálnej denzity kosti (ďalej BMD z ang. bone mineral density) vyjadrená pomocou T-skóre boli v oblasti krčka femuru < –3 SD (rozpätie udané výrobcom; t.j. –2,5 SD použitím NHANES III) a ženy mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor. Ženy staršie ako 80 ročné mohli byť zaradené na základe najmenej jedného neskeletárneho rizikového faktora bedrovej fraktúry alebo na základe nízkej minerálnej kostnej hustoty v krčku stehnovej kosti. Štatisticky významná účinnosť rizedronátu v porovnaní s placebom sa dosiahla iba zlúčením obidvoch liečených skupín s 2,5 mg a 5 mg. Nasledujúce výsledky sú založené iba na aposteriori analýze podskupín vytvorených na základe klinických skúseností a súčasnej definície osteoporózy:
• Denné dávky 5 mg nátriumrizedronátu podávané počas troch rokov zvýšili minerálnu hustotu kostí (BMD) v porovnaní s kontrolnou skupinou v oblasti lumbálnej chrbtice, krčku stehennej kosti, trochanteru a zápästia a udržiavali hustotu kostí v strednej časti vretennej kosti.
• V jednoročnom sledovaní po ukončení trojročnej liečby dennou dávkou 5 mg rizedronátu sa pozorovala rýchla reverzibilita tlmivého účinku nátriumrizedronátu na rýchlosť kostného obratu.
• Vzorky biopsie kostí žien po menopauze liečených dennými dávkami 5 mg rizedronátu počas dvoch až troch rokov preukázali očakávaný mierny pokles kostného obratu. Kosti tvorené počas liečby nátriumrizedronátom mali normálnu lamelárnu štruktúru a mineralizáciu. Tieto údaje spolu s zníženým výskytom fraktúr vo vertebrálnej oblasti súvisiacich s osteoporózou u žien nenaznačujú žiadne škodlivé pôsobenie liečby na kvalitu kosti.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnych dávkach je absorpcia pomerne rýchla (tmax = 1 hodina) a nezávisí od dávky v skúmanom rozsahu (v štúdii s jednou dávkou 2,5 až 30 mg; v štúdiách s viacerými dávkami 2,5 až 5 mg denne až do dávky 50 mg týždenne). Priemerná perorálna biologická dostupnosť tablety je 0,63 % a pri podaní nátriumrizedronátu spolu s jedlom sa znižuje. Biologická dostupnosť u mužov a žien je podobná.

Distribúcia

U ľudí je priemerný distribučný objem v rovnovážnom stave 6,3 l/kg. Väzba na bielkoviny v plazme je asi 24 %.

Biotransformácia

Neexistuje žiadny dôkaz o systémovom metabolizme nátriumrizedronátu.

Eliminácia

Približne polovica absorbovanej dávky sa vylúči močom v priebehu 24 hodín a 85 % intravenóznej dávky sa vylúči močom po 28 dňoch. Priemerný renálny klírens je 105 ml/min a celkový priemerný klírens je 122 ml/min, rozdiel pravdepodobne spôsobuje adsorpcia na kosti. Renálny klírens nezávisí od koncentrácie a medzi ním a klírensom kreatinínu existuje lineárny vzťah. Neabsorbovaný nátrium-rizedronát sa bez zmeny vylúči v stolici. Po perorálnom podaní časový profil koncentrácie preukázal tri fázy eliminácie s terminálnym polčasom 480 hodín.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti: úprava dávok nie je potrebná.

Pacienti užívajúci kyselinu acetylsalicylo­vú/NSAID: medzi pacientmi, ktorí pravidelne užívajú kyselinu acetylsalicylovú alebo NSAID (3 alebo viacej dní za týždeň), sa vyskytovali nežiaduce udalosti v hornej časti gastrointesti­nálneho traktu u pacientov liečených nátriumrizedronátom s podobnou frekvenciou ako u kontrolných pacientov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity u potkanov a u psov sa v závislosti od dávky pozorovali toxické účinky nátriumrizedronátu na pečeň, najmä zvýšenie hladiny enzýmov s histologickými zmenami u potkanov. Klinický význam týchto pozorovaní nie je známy.

Testikulárna toxicita sa vyskytla u potkanov a psov pri expozíciách, ktoré sa považujú za vyššie ako terapeutická expozícia u ľudí. Výskyt podráždení horných dýchacích ciest závislých od dávky boli často hlásené u hlodavcov. Podobné účinky boli pozorované aj pri ostatných bisfosfonátov. Účinky na dolné dýchacie cesty boli tiež pozorované v dlhodobých štúdiách u hlodavcov, ale klinický význam týchto nálezov nie je jasný. V štúdiách reprodukčnej toxicity sa zistili pri expozíciách blízkych klinickým expozíciám zmeny osifikácie hrudnej kosti a/alebo lebky plodu liečených potkanov a u gravidných samíc hypokalciémia a mortalita pri pôrode.

Nie sú žiadne dôkazy o teratogenéze pri 3,2 mg/kg/deň u potkanov a 10 mg/kg/deň u králikov, hoci údaje boli získané len z malého počtu králikov.

Testovaniu vyšších dávok zabránila materská toxicita. Štúdie genotoxicity a karcinogenity nepreukázali žiadne osobitné riziko pre ľudí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

monohydrát laktózy

mikrokryštalická celulóza

krospovidón

magnéziumstearát

Filmový obal tablety

žltý oxid železitý (E 172) červený oxid železitý (E 172) hypromelóza makrogol

hydroxypropyl­celulóza

koloidný oxid kremičitý bezvodý

oxid titaničitý (E 171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA-Al-PVC/Al blistre v kartónovej škatuľke po 4 alebo 12 tabletách.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOCHEMIE Ltd., 1–10 Constantinoupoleos Street, 3011 Limassol, Cy­prus

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

87/0772/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30. novembra 2011

Dátum posledného predĺženia registrácie: