Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Meloxan 15 mg - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Meloxan 15 mg

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

Meloxan 15 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 15 mg meloxikamu.

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 126,00 mg laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Svetložlté okrúhle bikonvexné tablety so skosenými hranami, s deliacou ryhou na jednej strane a s označením B na jednej strane deliacej ryhy a 19 na druhej strane deliacej ryhy a hladké na druhej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

  • Krátkodobá, symptomatická liečba exacerbácií osteoartrózy
  • Dlhodobá symptomatická liečba reumatoidnej artritídy alebo ankylozujúcej spondylitídy

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Perorálne použitie.

Celkovú dennú dávku treba užiť jednorazovo s vodou alebo inou tekutinou počas jedla.

Nežiaduce účinky možno minimalizovať užívaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšieho obdobia nevyhnutného na kontrolu symptómov (pozri časť 4.4). Potreba symptomatickej liečby u pacientov, ktorí odpovedajú na liečbu, sa musí pravidelne prehodnocovať, obzvlášť u pacientov s osteoartrózou.

Exacerbácia osteoartrózy: 7,5 mg/24 hod (pol tablety Meloxanu 15 mg). V prípade nedostatočného účinku sa dávka môže zvýšiť na 15 mg /24 hod (jedna tableta Meloxanu 15 mg).

Reumatoidná artritída a ankylozujúca spondylitída: 15 mg/24 hod (jedna tableta Meloxanu 15 mg). (Pozri tiež „Osobitné skupiny pacientov“).

  • V závislosti od odpovede na liečbu sa dávka môže znížiť na 7,5 mg/hod (pol tablety Meloxanu 15 mg).

CELKOVÁ DENNÁ DÁVKA 15 MG SA NESMIE PREKROČIŤ.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti a pacienti so zvýšeným rizikom nežiaducich účinkov (pozri časť 5.2):

Odporúčaná dávka pre dlhodobú liečbu reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy u starších pacientov je 7,5 mg/deň. Pacienti so zvýšeným rizikom nežiaducej reakcie liečbu majú začať dávkou 7,5 mg/deň (pozri časť 4.4).

Poškodenie funkcie obličiek (pozri časť 5.2):

U dialyzovaných pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek dávka nesmie prekročiť 7,5 mg/deň. U pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením obličiek (napr. pacienti s klírensom kreatinínu vyšším ako 25 ml/min) sa nevyžaduje redukcia dávky. (Pre nedialyzovaných pacientov s ťažkým zlyhaním obličiek pozri časť 4.3).

Poškodenie funkcie pečene (pozri časť 5.2):

Pacienti s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nevyžadujú redukciu dávky. (Pre pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene pozri časť 4.3).

Deti:

Meloxan je u detí a dospievajúcich do 16 rokov kontraindikovaný (pozri časť 4.3)

4.3 Kontraindikácie

Liek je kontraindikovaný v nasledujúcich prípadoch:

  • Tretí trimester gravidity a laktácia (pozri časť 4.6).
  • Deti a dospievajúci do 16 rokov.
  • Precitlivenosť na meloxikam alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku alebo precitlivenosť na lieky s podobným účinkom, ako napr.: nesteroidové protizápalové lieky (NSAID), kyselinu acetylsalicylovú. Meloxan sa nemá podávať pacientom s príznakmi astmy, nosovými polypmi, s angioneurotickým edémom alebo žihľavkou po užití kyseliny acetylsalicylovej alebo iných NSAID.
  • Aktívny alebo rekurentný peptický vred/krvácanie (dva alebo viac prípadov potvrdeného vredu alebo krvácania).
  • V minulosti gastrointestinálne krvácanie alebo perforácia vo vzťahu k predchádzajúcej terapii NSAID.
  • Závažné poškodenie funkcie pečene.
  • Nedialyzované ťažké poškodenie funkcie obličiek.
  • Gastrointestinálne krvácanie alebo cerebrovaskulárne krvácanie v anamnéze alebo iné poruchy spojené s krvácaním.
  • Závažné kongestívne zlyhávanie srdca.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať užívaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšieho obdobia potrebného na zvládnutie symptómov (pozri časť 4.2 a gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká uvedené nižšie).

Odporúčaná maximálna denná dávka sa nemá prekročiť v prípade nedostatočného terapeutického efektu, nemajú sa ani pridávať ďalšie NSAID, pretože sa môže zvyšovať toxicita a terapeutická výhoda nebola preukázaná. Je potrebné sa vyhnúť použitiu meloxikamu súbežne s NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxigenázy-2.

Meloxikam nie je vhodný na liečbu pacientov, ktorí potrebujú úľavu od akútnej bolesti.

Pri absencii zlepšenia po niekoľkých dňoch má byť prehodnotený prínos liečby.

Je nutné pátrať po anamnéze ezofagitídy, gastritídy a/alebo peptického vredu, aby bola istota, že pred začatím liečby meloxikamom boli tieto stavy vyliečené. Je potrebné pravidelne venovať pozornosť možnému nástupu rekurencie u pacientov liečených meloxikamom a s anamnézou týchto ochorení.

Gastrointestinálne účinky:

GIT krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť smrteľné, boli hlásené u všetkých NSAID kedykoľvek počas liečby, a to s varovnými príznakmi aj bez nich, alebo s predchádzajúcou anamnézou závažných gastrointesti­nálnych stavov, alebo bez nej.

Riziko gastrointesti­nálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou NSAID, u pacientov s anamnézou vredovej choroby, obzvlášť, ak bola komplikovaná krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. U takýchto pacientov treba začať s najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov a tiež u pacientov vyžadujúcich súčasnú liečbu nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej alebo iných látok zvyšujúcich gastrointestinálne riziko sa má zvážiť súčasné podávanie protektívnej liečby (napr. mizoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s anamnézou gastrointestinálnej toxicity, najmä starší pacienti, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne príznaky (najmä GI krvácanie) obzvlášť na začiatku liečby.

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov liečených súčasne liekmi, ktoré môžu zvyšovať riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú napríklad heparín ako kuratívna liečba alebo podávaný starším pacientom, antikoagulanciá ako warfarín, alebo iné nesteroidné protizápalové lieky, vrátane kyseliny acetylsalicylovej podávanej v protizápalových dávkach (>1 g v jednotlivej dávke alebo >3 g v celkovej dennej dávke) (pozri časť 4.5)

Ak sa u pacienta liečeného meloxikamom objaví GI krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa musí ukončiť.

NSAIDs sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s gastrointes­tinálnymi ochoreniami v anamnéze (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), pretože môže dôjsť k exacerbácii týchto ochorení (pozri časť 4.8).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky

U pacientov s hypertenziou a/alebo miernym až stredne závažným zlyhávaním srdca v anamnéze sa vyžaduje vhodné monitorovanie a usmernenie, pretože v súvislosti s terapiou NSAID boli hlásené edémy a retencia tekutín. U rizikových pacientov sa odporúča klinické monitorovanie krvného tlaku, zvlášť na začiatku liečby meloxikamom.

Klinické skúšky a epidemiologické údaje poukazujú na možnosť, že používanie niektorých NSAID (predovšetkým vo vysokých dávkach a dlhodobo) môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnej trombotickej príhody (napr. infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda). Nie je dostatok údajov, aby sa takéto riziko vylúčilo pri používaní meloxikamu.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhávaním srdca, potvrdenou ischemickou chorobou srdca, periférnym arteriálnym ochorením a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením môžu byť liečení meloxikamom po starostlivej úvahe. Podobné starostlivé zváženie je nevyhnutné urobiť pred začatím dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne ochorenia (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

Kožné reakcie

V súvislosti s liečbou NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie, a to exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza, niektoré z nich fatálne (pozri časť 4.8). Zdá sa, že najvyššie riziko pre pacientov je na začiatku liečby; väčšina z nich sa objavila v prvom mesiaci liečby. Meloxikam má byť vysadený pri prvom výskyte kožných vyrážok, mukóznych lézií alebo akýchkoľvek iných prejavov hypersenzitivity.

Parametre pečeňových a renálnych funkcií

Ako u mnohých iných NSAID boli hlásené príležitostné zvýšenia hladín sérových transamináz, zvýšenia sérového bilirubínu alebo iných hodnôt pečeňových funkcií, ako aj zvýšenie sérového kreatinínu a močoviny, tiež iné laboratórne odchýlky. Vo väčšine prípadov boli tieto hodnoty slabo a prechodne zvýšené nad referenčné rozpätie. Ak sa niektorá z týchto odchýlok preukáže ako významná alebo pretrvávajúca, užívanie meloxikamu sa musí ukončiť a je potrebné vykonať kontrolné vyšetrenia.

Zlyhanie renálnych funkcií

NSAID môžu inhibíciou vazodilatačného účinku renálnych prostaglandínov vyvolať funkčné zlyhanie obličiek tým, že znížia glomerulárnu filtráciu. Tento nežiaduci účinok je závislý od veľkosti dávky. Preto sa na začiatku liečby, alebo po zvýšení dávky, odporúča starostlivé sledovanie diurézy a funkcie obličiek u pacientov s nasledujúcimi rizikovými faktormi:

  • starší pacienti
  • súbežná liečba liečivami ako sú ACE inhibítory, antagonisty angiotenzínu II, sartany, diuretiká (pozri časť 4.5.)
  • hypovolémia (ak ide o túto príčinu)
  • kongestívna srdcové zlyhanie
  • renálne zlyhanie
  • nefrotický syndróm
  • lupusová nefropatia
  • ťažké poškodenie funkcie pečene (sérový albumín <25 g/l alebo Childovo-Pughovo skóre >10).

V zriedkavých prípadoch môžu NSAID spôsobiť intersticiálnu nefritídu, glomerulonefritídu, renálnu medulárnou nekrózu alebo nefrotický syndróm.

Dávka meloxikamu u pacientov v konečnom štádiu zlyhania obličiek na hemodialýze nemá byť vyššia ako 7,5 mg. Nie je potrebné zníženie dávky u pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (napr. u pacientov s klírensom kreatinínu vyšším ako 25 ml/min).

Retencia sodíka, draslíka a vody

Podávaním NSAID môže dôjsť k indukcii sodíka, draslíka a retencii vody a interferencii s nátriuretickým účinkom diuretík. Okrem toho sa môže objaviť zníženie antihypertenzného efektu u antihyperten­zívnych liekov (pozri časť 4.5). Dôsledkom toho sa môže vyvinúť edém, hypertenzia alebo zhoršenie hypertenzie, zhoršenie srdcového zlyhávania alebo zlyhanie srdca u citlivých pacientov. U rizikových pacientov s vysokým krvným tlakom a srdcovým zlyhaním je nevyhnutné klinické sledovanie ihneď po začatí liečby (pozri časti 4.2 a 4.3).

Hyperkaliémia

Hyperkaliémiu môže podporovať diabetes alebo súbežná liečba, o ktorej je známe, že zvyšuje kaliémiu (pozri časť 4.5). V takých prípadoch sa má pravidelne monitorovať hladina draslíka.

Ďalšie upozornenia a opatrenia

U starších, slabých alebo oslabených pacientov môže byť pozorovaná nižšia tolerancia nežiaducich účinkov, preto je potrebné ich starostlivo monitorovať. Ako u iných NSAID sa musí opatrne postupovať pri liečbe starších pacientov, u ktorých sú renálne, hepatálne a srdcové funkcie oslabené. U starších pacientov je zvýšený výskyt nežiaducich reakcií na NSAID, najmä gastrointesti­nálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.2).

Infekčné ochorenia

Meloxikam, rovnako ako akékoľvek iné NSAID, môže prekrývať príznaky základného infekčného ochorenia.

Fertilita

Použitie meloxikamu, rovnako ako iných liekov, ktoré inhibujú syntézu cyklooxygenázy / prostaglandínov, môže znížiť plodnosť a neodporúča sa ženám, ktoré sa snažia otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo ktoré sú vyšetrované pre neplodnosť, je potrebné zvážiť ukončenie liečby meloxikamom (pozri časť 4.6).

Pomocné látky

Meloxan 15 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo malabsorpciou glukózy a galaktózy nemajú tento liek užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Farmakodynamické interakcie

Iné lieky typu NSAID vrátane salicylátov (kyselina acetylsalicylová > 3 g/24 hod.):

Kombinácia (pozri časť 4.4) s inými nesteroidnými protizápalovými liekmi, vrátane kyseliny acetylsalicylovej podávanej v protizápalových dávkach (>1 g ako jednorazovej dávky alebo >3 g ako celkovej dennej dávky) sa neodporúča.

Kortikosteroidy (napr. glukokortikoidy):

Súbežné užívanie s kortikoidmi vyžaduje opatrnosť kvôli zvýšenému riziku krvácania alebo gastrointestinálnej ulcerácii.

Antikoagulanciá alebo heparín podávaný v geriatrii v liečebných dávkach:

Výrazne zvýšené riziko krvácania prostredníctvom inhibície funkcie krvných doštičiek a poškodenia gastroduodenálnej sliznice. NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií ako je warfarín (pozri časť 4.4). Súbežná liečba NSAID a antikoagulanciami alebo heparínom podávané v geriatrii alebo v liečebných dávkach sa neodporúča (pozri časť 4.4). V ostatných prípadoch je pri použití heparínu nutná opatrnosť vzhľadom na zvýšené riziko krvácania. Ak sa ukáže ako nemožné vyhnúť sa takejto kombinácii, je nutné starostlivé monitorovanie INR.

Trombolytiká a antikoagulanciá:

Zvyšujú riziko krvácania inhibíciou funkcie trombocytov a poškodením gastroduodenálnej sliznice (pozri časť 4.4).

Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI):

Zvýšené riziko gastrointesti­nálneho krvácania.

Diuretiká, ACE inhibítory a antagonisty angiotenzín II receptora:

NSAID môžu znižovať účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov s poškodenou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti s obmedzenou funkciou obličiek) môže súčasné podanie ACE inhibítora alebo antagonistov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, viesť k ďalšiemu poškodeniu funkcie obličiek, vrátane možnosti akútneho zlyhania obličiek, ktoré je spravidla reverzibilné. Z tohto dôvodu sa tieto kombinácie liečiv majú podávať s opatrnosťou, predovšetkým u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a je potrebné venovať pozornosť sledovaniu funkcie obličiek, predovšetkým po začatí súbežnej liečby a periodicky v priebehu celej ďalšej liečby (pozri tiež časť 4.4).

Ostatné antihypertenzíva (napr. betablokátory):

Môže nastať zníženie antihypertenzného účinku betablokátorov (v dôsledku inhibície prostaglandínov s vazodilatačným účinkom).

Inhibítory kalcineurínu (napr. cyklosporín, takrolimus):

NSAID môže potencovať nefrotoxicitu inhibítorov kalcineurínu, napr. cyklosporínu pcez účinky sprostredkované obličkovými prostaglandínmi. Pri kombinovanej liečbe sa musí sledovať funkcia obličiek. Starostlivé sledovanie funkcie obličiek sa potom odporúča najmä u starších pacientov.

Vnútromaternicové telieska:

Bolo zaznamenané, že lieky skupiny NSAID sú schopné znižovať účinnosť vnútromaternicových teliesok. Zníženie účinnosti vnútromaternicových teliesok nesteroidnými antireumatikami bolo zaznamenané, ale bude ho treba potvrdiť.

Farmakokinetické interakcie (účinky meloxikamu na farmakokinetiku iných liekov)

Lítium:

Lieky typu NSAID zvyšujú plazmatické hladiny lítia (znížením renálnej exkrécie lítia), ktoré môžu dosiahnuť toxické hodnoty. Súčasné podávanie lítia a NSAID sa neodporúča (pozri časť 4.4.). Ak je táto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa monitorovanie plazmatických hladín lítia pri začatí liečby, zmene dávkovania a vysadení liečby meloxikamom.

Metotrexát:

NSAID môžu obmedziť tubulárnu sekréciu metotrexátu, čím zvyšujú jeho plazmatické koncentrácie. Z tohto dôvodu sa súčasné podávanie vysokých dávok metotrexátu (viac ako 15 mg/týždeň) a NSAID neodporúča (pozri časť 4.4).

Riziko interakcie medzi NSAID a metotrexátom sa má brať do úvahy aj u pacientov užívajúcich nízke dávky metotrexátu, hlavne u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je súčasné podávanie nevyhnutné, odporúča sa monitorovanie krvného obrazu a renálnych funkcií. Z dôvodu zvýšenia plazmatickej hladiny metotrexátu a možnej zvýšenej toxicity by sa mala venovať zvýšená pozornosť, ak pacient užíva kombináciu NSAID a metotrexátu počas 3 dní.

Aj keď farmakokinetika metotrexátu (15 mg/týždeň) nie je relevantne ovplyvnená súčasným podávaním meloxikamu, malo by sa vziať do úvahy, že hematologická toxicita metotrexátu sa môže zvýšiť (pozri časť 4.8).

Farmakokinetické interakcie (účinky iných liekov na farmakokinetiku meloxikamu)

Cholestyramín

Urýchľuje vylučovanie meloxikamu prerušením enterohepatálnej cirkulácie, takže sa klírens meloxikamu zvýši o 50 % a polčas vylučovania zníži na 13 ± 3 hodiny. Táto interakcia je klinicky významná.

Súčasné užívanie antacíd, cimetidínu a digoxínu nevedie ku klinicky relevantným farmakokinetickým liekovým interakciám s meloxikamom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo ovplyvňovať graviditu a/alebo vývoj embrya alebo plodu. Údaje z epidemiologických štúdií poukazujú na zvýšené riziko potratu a malformácií srdca a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov v začiatkoch gravidity.

Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií bolo zvýšené z menej ako 1 % na približne 1,5 %. Riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou terapie. U zvierat podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov ukázalo zvýšenie pre- a postimplantačných strát a embryo-fetálnu letalitu. Navyše u zvierat, ktoré dostávali počas organogenézy inhibítory syntézy prostaglandínov bola popísaná zvýšená incidencia rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych. Pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné, meloxikam sa nemá podávať počas prvého a druhého trimestra gravidity. Ak meloxikam užíva žena, ktorá sa snaží otehotnieť, alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity, má užívať nízke dávky a liečba má byť čo najkratšia.

  • Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod : kardiovaskulárnej toxicite (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pulmonárnou hypertenziou);
  • renálnej dysfunkcii, ktorá môže progredovať do poškodenia obličiek s oligohydramniónom

matku a plod na konci gravidity;

  • možnému predĺženiu času krvácania, k antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj po veľmi nízkych dávkach;
  • inhibícii kontrakcií maternice rezultujúcich do oneskoreného alebo predĺženého pôrodu.

V dôsledku toho je meloxikam kontraindikovaný počas tretieho trimestra gravidity.

Laktácia

Zatiaľ čo neexistujú žiadne konkrétne skúsenosti pre meloxikamu, NSAID prechádzajú do materského mlieka. Užívanie Meloxanu sa preto neodporúča dojčiacim ženám.

Fertilita

Použitie meloxikamu, rovnako ako iných liekov, ktoré inhibujú syntézu cyklooxygenázy / prostaglandínov, môže znížiť plodnosť a neodporúča sa ženám, ktoré sa snažia otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo ktoré sú vyšetrované pre neplodnosť, je potrebné zvážiť ukončenie liečby meloxikamom

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nie sú dostupné žiadne špecifické štúdie o účinkoch lieku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak, na základe farmakodynamického profilu a hlásených nežiaducich účinkov, meloxikam pravdepodobne nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak sa však objavia poruchy videnia alebo ospalosť, vertigo alebo iné poruchy centrálneho nervového systému, odporúča sa vyhnúť vedeniu vozidiel a obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

  • a) Všeobecné informácie

Údaje z klinických a epidemiologických štúdií poukazujú na možnosť, že používanie niektorých NSAID (obzvlášť dlhodobé vysoké dávkovanie) môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnej trombotickej príhody (napr. infarkt myokardu, mozgová príhoda(pozri časť 4.4).

V súvislosti s liečbu NSAID bol hlásený edém, hypertenzia a srdcové zlyhanie.

Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky sú gastrointestinálne. Vyskytnúť sa môže, predovšetkým u starších pacientov, žalúdočný vred, perforácia alebo GI krvácanie, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.4). Pri liečbe NSAID boli ďalej popísané nevoľnosť, vracanie, hnačky, plynatosť, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola pozorovaná gastritída.

Frekvencia nežiaducich účinkov uvedených nižšie je založená na výskyte hlásených nežiaducich účinkov v 27 klinických štúdiách s dĺžkou liečby najmenej 14 dní. Informácie sú založené na štúdiách zahŕňajúcich 15 197 pacientov, ktorí boli liečení dennou perorálnou dávkou 7,5 alebo 15 mg meloxikamu v tabletách počas jedného roka.

Sú zahrnuté aj nežiaduce účinky, ktoré vyšli najavo z hlásení po uvedení lieku na trh.

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencií s použitím nasledovnej konvencie:

Veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až < 1/10); menej časté (> 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedajú sa stanoviť z dostupných údajov.

  • b) Tabuľka nežiaducich účinkov

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: anémia

Zriedkavé: poruchy krvného obrazu: (vrátane rozdielneho počtu bielych krviniek) leukocytopénia; trombocytopénia.

Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady agranulocytózy (pozri časť c)

Poruchy imunitného systému

Menej časté: alergické reakcie iné ako anafylaktické/a­nafylaktoidné

Neznáme: Anafylaktický šok, anafylaktické reakcie, anafylaktoidné reakcie

Psychické poruchy

Zriedkavé: výkyvy nálady, nočné mory

Neznáme: stavy zmätenosti, dezorientácia

Poruchy nervového systému

Časté: bolesť hlavy

Menej časté: závrat, somnolencia

Poruchy oka

Zriedkavé: Poruchy videnia vrátane rozmazaného videnia, zápal spojoviek

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: vertigo

Zriedkavé: tinnitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé: palpitácie

V súvislosti s liečbou NSAID bolo zaznamenané srdcové zlyhanie.

Poruchy ciev

Menej časté: zvýšenie krvného tlaku (pozri časť 4.4), sčervenanie

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Zriedkavé: u niektorých pacientov alergických na kyselinu acetylsalicylovú alebo iné NSAID boli pozorované astmatické záchvaty.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté: dyspepsia, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha, zápcha, nadúvanie, hnačka

Časté: dyspepsia, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha, hnačka

Menej časté: okultné alebo makroskopické gastrointestinálne krvácanie, stomatitída, gastritída, zápcha, nadúvanie, grganie.

Zriedkavé: kolitída, žalúdočný vred, ezofagitída

Veľmi zriedkavé: gastrointestinálna perforácia

Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia môžu byť niekedy závažné a potenciálne fatálne, najmä u starších osôb (pozri časť 4.4).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: poruchy funkcie pečene (napr. zvýšené hodnoty transamináz alebo bilirubínu)

Veľmi zriedkavé: hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: angioedém, pruritus, vyrážka

Zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza, žihľavka

Veľmi zriedkavé: bulózna dermatitída, multiformný erytém

Neznáme: fotosenzitívna reakcia

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: retencia sodíka a vody, hyperkaliémia (pozri časti 4.4 a 4.5), abnormálne hodnoty testov renálnych funkcií (zvýšenie sérového kreatinínu a / alebo močoviny)

Veľmi zriedkavé: akútne zlyhanie obličiek, najmä u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4)

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: edém, vrátane edému dolných končatín

c) Informácie charakterizujúce individuálne závažné a / alebo často sa vyskytujúce nežiaduce účinky

Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady agranulocytózy u pacientov liečených meloxikamom a inými potenciálne myelotoxickými liekmi (pozri časť 4.5).

d) Nežiaduce účinky, ktoré doteraz neboli pozorované v súvislosti s týmto liečivom, ale ktoré sú všeobecne prisudzované aj iným látkam v tejto skupine

Organické poškodenie obličiek pravdepodobne majúce za následok akútne zlyhanie obličiek: boli hlásené ojedinelé prípady intersticiálnej nefritídy, akútna tubulárna nekróza, nefrotický syndróm, papilárna nekróza (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v *.

4.9 Predávkovanie

Príznaky akútneho predávkovania sú zvyčajne letargia, ospalosť, nauzea, vracanie a bolesť v epigastriu. Tieto príznaky sú po podpornej liečbe vo všeobecnosti reverzibilné. Môže sa objaviť gastrointestinálne krvácanie. Ťažká otrava môže viesť k hypertenzii, akútnemu renálnemu zlyhaniu, hepatálnej dysfunkcii, zhoršeniu dýchania, kóme, kŕčom, kardiovaskulárnemu kolapsu a zastaveniu srdca. V súvislosti s užívaním NSAID boli hlásené anafylaktické reakcie, ktoré sa môžu prejaviť po predávkovaní. V klinických štúdiách bolo preukázané zvýšené vylučovanie meloxikamu cholestyramínom v perorálnej dávke 4 g 3-krát denne.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: nesteroidové antiflogistiká, oxikamy ATC kód: M01AC06

Meloxikam je nesteroidové protizápalové liečivo (NSAID) zo skupiny oxikamov s protizápalovým, analgetickým a antipyretickým účinkom. Protizápalový účinok meloxikamu bol potvrdený na klasických modeloch zápalu. Tak ako u ostatných NSAID , detailný mechanizmus účinku nie je známy. Avšak, jeden z mechanizmov účinku je spoločný pre všetky NSAID ( vrátane meloxikamu) : inhibícia biosyntézy prostaglandínov, známeho mediátora zápalu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Meloxikam sa dobre absorbuje z gastrointes­tinálneho traktu. Biologická dostupnosť meloxikamu po perorálnej aplikácii je v priemere 89 %. Súčasné užívanie potravy nemá vplyv na absorpciu. Pri dávke 7,5 a 15 mg, koncentrácia v plazme je úmerná dávke: 0,4 až 1,0 pg/l pre 7,5 mg a 0,8 až 2,0 pg/l pre 15 mg, v priemere (Cmin a Cmax v rovnovážnom stave). Maximálne plazmatické koncentrácie meloxikamu v rovnovážnom stave sa dosahujú do 5 – 6 hodín. Pri niekoľkonásobnom dávkovaní sa rovnovážny stav dosahuje za 3 až 5 dní.

Distribúcia

Meloxikam sa veľmi silne viaže na bielkoviny plazmy, najmä albumín (99 %). Meloxikam dobre preniká do synoviálnej tekutiny, kde dosahuje koncentrácie zodpovedajúce približne polovičnej koncentrácii v plazme.

Distribučný objem je nízky, v priemere 11 l. Interindividuálne rozdiely sú 30–40 %.

Biotransformácia

Biotransformácia meloxikamu prebieha hlavne hepatálne.

Meloxikam sa takmer kompletne metabolizuje na štyri farmakologicky inaktívne metabolity. Hlavný metabolit 5-karboxymeloxikam (60 % dávky) sa mení oxidáciou na medziprodukt 5-hydroxymetylme­loxikam, ktorý je taktiež vylučovaný v menšom rozsahu (9 % dávky). Štúdie in vitro dokázali, že CYP2C9 hrá v tejto metabolickej ceste významnú úlohu, s minimálnou účasťou izoenzýmu CYP3A4. Za vznik ďalších dvoch metabolitov, ktoré tvoria 16 % a 4 % podanej dávky, pravdepodobne zodpovedá aktivita peroxidázy pacienta.

Eliminácia

Meloxikam sa vylučuje predovšetkým vo forme metabolitov rovnakým podielom močom a stolicou. Menej ako 5 % dávky sa vylučuje v nezmenenej forme stolicou a len zvyšky nezmenenej látky sú vylučované močom.

Priemerný polčas vylučovania je 20 hodín.

Celkový plazmatický klírens je v priemere 8 ml/min.

Špeciálne populácie

Hepatálna/renálna insuficiencia

Ani hepatálna, ani ľahká a stredne ťažká renálna insuficiencia nemá vplyv na farmakokinetiku meloxikamu. Pri terminálnom renálnom zlyhaní je zvýšený distribučný objem a denná dávka 7,5 mg sa nesmie prekročiť.

Starší ľudia

Klírens je znížený u starších pacientov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti.

Toxikologický profil meloxikamu bol stanovený v predklinických štúdiách a je rovnaký ako u iných NSAID: gastrointestinálne vredy a erózie, renálna papilárna nekróza, pri vysokých dávkach počas chronického užívania u dvoch zvieracích druhov. Dávky podané zvieratám boli 5 až 10 násobne vyššie, ako klinicky používané dávky, a neboli toxické.

Reprodukčné štúdie zaznamenali letálne účinky na embryo v dávkach oveľa vyšších ako sa používajú u človeka. Bol popísaný fetotoxický účinok na konci gestácie, tak ako u ostatných inhibítorov syntézy prostaglandínov. In vivo ani in vitro nebol dokázaný mutagénny účinok. Karcinogénne riziko sa nepotvrdilo u potkanov a myší v dávkach oveľa vyšších ako sú klinicky podávané dávky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

trinátriumcitrát

monohydrát laktózy

mikrokryštalická celulóza

krospovidón

koloidný bezvodý oxid kremičitý magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/ Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia: 20, 30 alebo 60 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PharmaSwiss Česká republika s.r.o.

Jankovcova 1569/2c, 170 00 Praha 7

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

29/0093/04-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 26. apríl 2004

Dátum posledného predĺženia registrácie: 20. júl 2009