Súhrnné informácie o lieku - Meropeném Accord 1000 mg prášok na injekčný alebo infúzny roztok
1. NÁZOV LIEKU
Meropeném Accord 1000 mg prášok na injekčný alebo infúzny roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Meropeném Accord 500 mg
Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg bezvodého meropenému (ako trihydrát meropenému).
Meropeném Accord 1000 mg
Každá injekčná liekovka obsahuje 1000 mg bezvodého meropenému (ako trihydrát meropenému).
Pomocné látky so známym účinkom:
Meropeném Accord 500 mg
Každá injekčná liekovka obsahuje približne 45,1 mg sodíka.
Meropeném Accord 1000 mg
Každá injekčná liekovka obsahuje približne 90,2 mg sodíka.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok na injekčný alebo infúzny roztok.
Biely až svetložltý prášok.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Meropeném Accord je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií u dospelých a detí starších ako 3 mesiace (pozri časti 4.4 a 5.1):
- závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc,
- bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze,
- komplikované infekcie močových ciest,
- komplikované intraabdominálne infekcie,
- pôrodné a popôrodné infekcie,
- komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív,
- akútna bakteriálna meningitída.
Meropeném Accord sa môže používať v liečbe neutropenických pacientov s horúčkou, ktorá je pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.
Liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa môže objaviť v súvislosti s ktoroukoľvek z vyššie uvedených infekcií alebo existuje podozrenie na takúto súvislosť.
Vždy je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania o náležitom používaní antibakteriálnych látok.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Tabuľky uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania pre dávkovanie.
Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby závisia na typu liečené infekcie, vrátane jej závažnosti, a klinickej odpovedi pacienta.
Pri liečbe niektorých typov infekcií, ako sú infekcie, ktoré sú vyvolané menej citlivými bakteriálnymi druhmi (napr. Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa alebo Acinetobacter spp.), alebo veľmi závažné infekcie, môže byt vhodná dávka až 2 g trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka až 40 mg/kg trikrát denne u detí.
Pri liečbe pacientov s renálnou insuficienciou je potrebné ďalšie prehodnotenie dávkovania (pozri nižšie).
Dospelí a dospievajúci
Infekcia | Dávka podávaná každých 8 hodín |
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej apneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc | 500 mg alebo 1 g |
Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 2g |
Komplikované infekcie močových ciest | 500 mg alebo 1 g |
Komplikované intraabdominálne infekcie | 500 mg alebo 1 g |
Pôrodné a popôrodné infekcie | 500 mg alebo 1 g |
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 500 mg alebo 1 g |
Akútna bakteriálna meningitída | 2g |
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou | 1 g |
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časť 6.2, 6.3 a 6.6).
Prípadne sa dávky do 1 g môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Existujú iba obmedzené údaje o bezpečnosti lieku podporujúce podanie 2 g formou intravenóznej bolusovej injekcie u dospelých.
Porucha funkcie obličiek
Dávka u dospelých a dospievajúcich sa má upraviť, keď je klírens kreatinínu nižší ako 51 ml/min, ako je uvedené nižšie. Dostupné sú limitované údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.
Klírens kreatinínu (ml/min) | Dávka (na základe „jednotkovej“ dávky v rozmedzí od 500 mg alebo 1 g alebo 2 g pozri tabuľku vyššie) | Interval |
26–50 | jedna jednotková dávka | každých 12 hodín |
10–25 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 12 hodín |
< 10 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 12 hodín |
Meropeném je odstraňovaný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení cyklu hemodialýzy.
Pre peritoneálne dialyzovaných pacientov nie je k dispozícii žiadne odporúčané dávkovanie.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poškodenou funkciou pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).
Dávky u starších pacientov
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s klírensom kreatinínu vyšším ako 50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia
Deti mladšie ako 3 mesiace
Účinnosť a bezpečnosť u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkový režim. Obmedzené farmakokinetické údaje však naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).
Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s hmotnosťou do 50 kg Odporúčané dávky sú uvedené v tabuľke nižšie:
Infekcia | Dávka podávaná každých 8 hodín |
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej apneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc | 10 alebo 20 mg/kg |
Bronchopulmonálne infekcie u cystickej fibrózy | 40 mg/kg |
Komplikované infekcie močových ciest | 10 alebo 20 mg/kg |
Komplikované intraabdominálne infekcie | 10 alebo 20 mg/kg |
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 10 alebo 20 mg/kg |
Akútna bakteriálna meningitída | 40 mg/kg |
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou | 20 mg/kg |
Deti s hmotnosťou nad 50 kg
Má sa použiť rovnaká dávka ako u dospelých.
Nie sú žiadne skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek.
Spôsob podávania
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcou približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Prípadne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Existujú iba obmedzené údaje o bezpečnosti podávania dávky 40 mg/kg u detí formou intravenóznej bolusovej injekcie.
Pokyny k rekonštitúcii lieku pred podaním sú uvedené v časti 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Precitlivenosť na iné karbapenémové antibakteriálne lieky.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažné kožné reakcie) na iné typy betalaktámových antibiotík (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pri výbere meropenému na liečbu jednotlivých pacientov je potrebné vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika na základe faktorov, ako sú závažnosť infekcie, miera rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selektívnej bakteriálnej rezistencie na karbapeném. Rezistencia Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp.
Rezistencia Enterobacteriaceae, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. na penémy sa v Európskej únii líši. Odporúča sa, aby lekári, ktorí predpisujú liek, zvážili rozšírenie lokálnej rezistencie u týchto baktérií na penémy.
Hypersenzitívne reakcie
Ako u všetkých betalaktámových antibiotík, aj u tohto lieku boli hlásené závažné a zriedkavo aj fatálne reakcie hypersenzitivity (pozri časti 4.3 a 4.8).
Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj v prípade meropenému. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné starostlivo zistiť predchádzajúce reakcie hypersenzitivity na betalaktamové antibiotiká.
Ak sa objaví závažná alergická reakcia, je nutné ukončiť podávanie lieku a prijať vhodné opatrenia.
Kolitída v dôsledku antibiotickej liečby
Kolitída v dôsledku antibiotickej liečby a pseudomembranózna kolitída sa vyskytla takmer v súvislosti so všetkými antibakteriálnymi liekmi, vrátane meropenému, a môže byť mierna až život ohrozujúca. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8).
Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridium difficile. Nemajú sa podávať lieky inhibujúce peristaltiku.
Kŕče
Počas liečby karbapenémami, vrátane meropenému, sa zriedkavo vyskytli kŕče (pozri časť 4.8).
Monitorovanie funkcie pečene
Vzhľadom na riziko hepatálnej toxicity (hepatálna dysfunkcia s cholestázou a cytolýzou) (pozri časť 4.8) sa má počas liečby meropenémom starostlivo monitorovať funkcia pečene.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s už existujúcimi ochoreniami pečene sa má počas liečby meropenémom monitorovať funkcia pečene. Nie je nevyhnutná úprava dávky (pozri časť 4.2).
Sérokonverzia priameho antiglobulínového testu (Coombsov test)
Počas liečby meropenémom sa môže objaviť pozitivita priameho alebo nepriameho Coombsovho testu.
Súbežné použitie s kyselinou valproovou/valproátom sodným/valpromidom
Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Pediatrická populácia
Meropeném Accord je liek indikovaný deťom od 3 mesiacov. Na základe obmedzených dostupných údajov neexistuje žiadny dôkaz o zvýšenom riziku akéhokoľvek nežiaduceho účinku u detí. Všetky hlásené prípady sa zhodovali s príhodami pozorovanými u dospelej populácie.
Meropeném Accord obsahuje sodík.
Meropeném Accord 500 mg: Tento liek obsahuje približne 45,1 mg sodíka v dávke 500 mg, čo treba vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným príjmom sodíka.
4.5 Liekové a iné interakcie
Okrem štúdie s probenecidom sa neuskutočnili žiadne špecifické interakčné štúdie.
Probenecid sa rovnako ako meropeném vylučuje procesom aktívnej tubulárnej sekrécie, a tým inhibuje renálnu exkréciu meropenému, predlžuje eliminačný polčas a zvyšuje plazmatické koncentrácie meropenému. Ak sa probenecid podáva súbežne s meropenémom, je potrebná opatrnosť.
Potenciálny vplyv meropenému na väzbu iných liekov na bielkoviny alebo metabolizmus sa neskúmal. Väzba na bielkoviny je však tak nízka, že sa neočakávajú žiadne interakcie s inými liečivami na podklade tohto mechanizmu.
Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antiobiotík sa vyskytlo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60–100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu a karbepenému považuje za nevhodné, a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Perorálne antikoagulanciá
Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo hlásených veľa prípadov zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií, vrátane warfarínu, u pacientov, ktorí boli súbežne liečení antibiotikami. Riziko sa môže líšiť v závislosti od typu infekcie, veku a všeobecného stavu pacienta, takže je ťažké posúdiť vplyv antibiotika na INR (medzinárodný normalizovaný pomer). Odporúča sa časté sledovanie INR počas súbežného podávania antibiotík a perorálneho antikoagulancia a krátko po ňom.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití meropenému u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie sa má vyhnúť použitiu meropenému počas gravidity
Dojčenie
Hlásilo sa, že do materského mlieka sa vylučuje malé množstvo meropenému. Meropeném sa nemá podávať dojčiacim ženám, pokiaľ potenciálny prínos pre ženu nepreváži nad potenciálnym rizikom pre dieťa.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však nutné vziať do úvahy, že v súvislosti s meropenémom boli hlásené bolesť hlavy, parestézia a kŕče.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Z hodnotení 4 872 pacientov, ktorí boli vystavení celkom 5 026 expozíciám liečby meropenémom, boli hlásené nasledujúce nežiaduce účinky súvisiace s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejšími laboratórne zistenými nežiaducimi účinkami súvisiacimi s meropenémom boli trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5–4,3 %).
Tabuľkový prehlaď rizika nežiaducich účinkov
V tabuľke nižšie sú uvedené všetky nežiaduce účinky zoradené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov). V každej skupine frekvencie výskytu sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1
Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduci účinok |
Infekcie a nákazy | Menej časté | perorálna a vaginálna kandidóza |
Poruchy krvi a lymfatického systému | Časté | trombocytémia |
Menej časté | eozinofília, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza, hemolytická anémia | |
Poruchy imunitného systému | Menej časté | angioedém, anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4) |
Poruchy nervového systému | Časté | bolesť hlavy |
Menej časté | parastézia | |
Zriedkavé | kŕče (pozri časť 4.4) | |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | Časté | hnačka, vracanie, nauzea, abdominálna bolesť |
Menej časté | s antibiotikami asociovaná kolitída (pozri časť 4.4) | |
Poruchy pečene a žlčových ciest | Časté | zvýšenie transamináz, zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi, zvýšenie laktátdehydrogenázy v krvi |
Menej časté | zvýšenie bilirubínu v krvi | |
Poruchy kože a podkožného tkaniva | Časté | vyrážka, svrbenie |
Menej časté | žihľavka, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém | |
Neznáme | Lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými prejavmi (syndróm DRESS) | |
Poruchy obličiek a močových ciest | Menej časté | zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie urey v krvi |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Časté | zápal, bolesť |
Neznáme | tromboflebitída, bolesť v mieste podania | |
Pediatrická populácia
Meropeném Accord je liek indikovaný deťom od 3 mesiacov. Na základe obmedzených dostupných údajov neexistuje žiadny dôkaz o zvýšenom riziku akéhokoľvek nežiaduceho účinku u detí. Všetky hlásené prípady sa zhodovali s príhodami pozorovanými u dospelej populácie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .
4.9 Predávkovanie
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené skúsenosti po uvedení lieku na trh naznačujú, že ak sa objavia nežiaduce účinky po predávkovaní, zodpovedajú profilu nežiaducich účinkov opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a vymiznú po ukončení liečby alebo znížení dávky. Treba zvážiť symptomatickú liečbu.
U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami. Meropeném a jeho metabolit sa dá odstrániť hemodialýzou.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy
ATC kód: J01DH02
Mechanizmus účinku
Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií väzbou na proteíny viažuce penicilín (PVP).
Farmakokinetický/farmakodynamický (FK/FD) vzťah
Podobne ako u iných betalaktámových antibiotík sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické koncentrácie meropenému presahujú MIC (T > MIC), najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch prejavil meropeném aktivitu, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infekčného organizmu po dobu asi 40 % dávkovacieho intervalu. Táto cieľová hodnota nebola klinicky potvrdená.
Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na meropeném môže vzniknúť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli porušenej tvorbe porínov); (2) zníženej afinite k cieľovým miestam PVP; (3) zvýšenej expresii zložiek efluxnej pumpy a (4) tvorby betalaktamáz, ktoré môžu hydrolyzovať karbapenémy.
V Európskej únii boli hlásené lokálne ohniská infekcií v dôsledku baktérií rezistentných na karbapeném.
Neexistuje skrížená rezistencia cieľových mikroorganizmov medzi meropenénom a skupinami liečiv ako chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny. Avšak ak rezistencia vznikla na podklade nepriepustnosti a/alebo efluxnej pumpy (púmp), môžu baktérie vykazovať rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibiotík.
Hraničné hodnoty
Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) definované Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) sú uvedené nižšie.
Klinické hraničné hodnoty MIC pre meropeném podľa EUCAST (2017–03–10, v 7.1)
Mikroorganizmus | Citlivý (S) (mg/l) | Rezistentný ® (mg/l) |
Enterobacteriaceae | <2 | > 8 |
Pseudomonas spp. | <2 | > 8 |
Acinetobacter spp. | <2 | > 8 |
Streptococcus skupiny A, B, C a G | poznámka 5 | poznámka 5 |
Streptococcus pneumoniae1(iné infekcie ako meningitída) | <2 | >2 |
Skupina viridujúcich streptokokov | <2 | >2 |
Enterococcus spp. | — | — |
Staphylococcus spp. | poznámka3 | poznámka3 |
Haemophilus influenzae1(iné infekcie ako meningitída) aMoraxella catarrhalis2 | <2 | >2 |
Neisseria meningitidis2 | <0,25 | >0,25 |
Grampozitívne anaeróbne mikroorganizmy okrem Clostridium difficile | <2 | > 8 |
Gramnegatívne anaeróbne mikroorganizmy | <2 | > 8 |
Listeria monocytogenes | <0,25 | >0,25 |
Hraničné hodnoty nezávislé na druhu5 | <2 | > 8 |
-
1 Hraničné hodnoty meropenému pre Streptococcus pneumoniae a Haemophilus influenzae pri meningitíde sú 0,25 mg/1 (citlivý) a 1 mg/l (rezistentný).
-
2 Necitlivé izoláty sú zriedkavé a dosiaľ neboli hlásené. Identifikácia a testy antimikrobiálnej citlivosti akéhokoľvek takéhoto izolátu sa musí potvrdiť a izolát je potrebné poslať do referenčného laboratória.
-
3 Citlivosť stafylokokov na karbapenémy je odvodená od citlivosti na cefoxitín.
-
4 Hraničné hodnoty nezávislé na druhu sa stanovili z FK/FD údajov a sú nezávislé od rozdelenia MIC u špecifických druhov. Používajú sa iba pre druhy, ktoré nemajú špecifické hraničné hodnoty citlivosti. Hraničné hodnoty nezávislé na druhu sú založené na nasledujúcom dávkovaní: hraničné hodnoty citlivosti podľa EUCAST sa vzťahujú na meropeném 1000 mg podávaný 3-krát denne intravenózne počas 30 minút ako najnižšia dávka. Dávka 2 g 3-krát denne bola zvážená u závažných infekcií a pri stanovovaní I/R hraničných hodnôt citlivosti.
-
5 Citlivosť streptokokov skupiny A, B, C a G na karbapenémy je odvodená od citlivosti na benzylpenicilín.
-
-- = Neodporúča sa robiť testovanie citlivosti, lebo tento druh nie je vhodným cieľom pre liečbu týmto liekom. Izoláty sa môžu hlásiť ako R bez predchádzajúceho testovania.
Prevalencia získanej rezistencie u vybraných druhoch sa môže líšiť geograficky a v čase, a preto sa odporúča získať informácie o rezistencii z miestnych zdrojov, zvlášť pri liečbe závažných infekčných ochorení. Ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom pri niektorých druhoch infekcií otázna, treba si vyžiadať stanovisko odborníka.
Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností a liečebných odporúčaní.
Bežne citlivé kmene
Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy
Enterococcus faecalis$
Staphylococcus aureus (citlivý na meticilín)£
Staphylococcus species (citlivý na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis
Streptococcus agalactiae (skupina B)
skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus a S. intermedius)
Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)
Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy
Citrobacter freundii
Citrobacter koseri
Enterobacter aerogenes
Enterobacter cloacae
Escherichia coli
Haemophilus influenzae
Klebsiella oxytoca
Klebsiella pneumoniae
Morganella morganii
Neisseria meningitides Proteus mirabilis
Proteus vulgaris
Serratia marcescens
Grampozitívne anaeróbne mikroorganizmy
Clostridium perfringens
Peptoniphilus asaccharolyticus
rod Peptostreptococcus (vrátane P. micros, P anaerobius, P. magnus)
Gramnegatívne anaeróbne mikroorganizmy
Bacteroides caccae
skupina Bacteroides fragilis
Prevotella bivia
Prevotella disiens
Druhy, u ktorých môže byť problémom získaná rezistencia
Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy
Enterococcus faecium $t
Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy rod Acinetobacter
Burkholderia cepacia
Pseudomonas aeruginosa
Mikroorganizmy s prirodzenou rezistenciou
Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy Stenotrophomonas maltophilia rod Legionella
Iné mikroorganizmy
Chlamydophila pneumoniae Chlamydophila psittaci Coxiella burnetii Mycoplasma pneumoniae
$ Druhy, ktoré vykazujú prirodzenú intermediárnu citlivosť.
£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném. t Miera rezistencie > 50 % v jednej alebo viac krajinách EÚ.
Sopľavka a melioidóza: Použitie meropenému u ľudí je založené na údajoch o citlivosti in vitro u B. mallei a B. pseudomalei a na obmedzených údajoch u ľudí. Ošetrujúci lekár má konzultovať národné a/nebo medzinárodné odporúčania týkajúce sa liečby sopľavky a melioidózy.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Priemerný plazmatický polčas u zdravých jedincov je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11–27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri dávke 250 mg a klesá na 205 ml/min pri 2 g. Po podaní dávok 500, 1000 a 2000 mg vo forme infúzie v priebehu 30 minút sú priemerné hodnoty Cmax približne 23, 49 a 115 ^g/ml, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3, 62,3 a 153 ^g.h/ml. Hodnoty Cmax po infúzii v priebehu 5 minút sú 52 a 112 ^g/ml po dávkach 500 a 1000 mg, v uvedenom poradí. Pri podávaní opakovaných dávok v 8-hodinových intervaloch sa u jedincov s normálnou funkciou obličiek nevyskytuje kumulácia meropenému.
V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1000 mg v 8-hodinových intervaloch po chirurgickom zásahu z dôvodu intraabdominálnych infekcií, boli hodnoty Cmax a polčas porovnateľné ako u zdravých jedincov, avšak sa zaznamenal vyšší distribučný objem 27 l.
Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od koncentrácie v plazme. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalov a peritoneálnych exsudátov.
Biotransformácia
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou betalaktámového kruhu za vzniku mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť voči hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a podanie DHP-I inhibítora nie je nutné.
Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50–75 %) sa v nezmenenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa vylúči v podobe mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném sa vylučuje tak glomerulárnou filtráciou, ako aj tubulárnou sekréciou.
Porucha funkcie obličiek
Poškodenie funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú plazmatickú AUC a dlhší polčas meropenému.
AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (CrCl 33–74 ml/min), 5-násobne u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (CrCl 4–23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl <2 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zvýšená u pacientov s poruchou funkciou obličiek . Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším ako u anurických pacientov.
Porucha funkcie pečene
Skúšanie u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.
Dospelí pacienti
Farmakokinetické skúšania uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými jedincami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov od 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť centrálneho objemu od hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika u detí s infekciou mala pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg hodnoty Cmax približujúce sa hodnotám u dospelých po podaní dávok 500, 1000 a 2000 mg. Porovnanie preukázalo konzistentnú farmakokinetiku medzi dávkami a polčasmi podobne ako u dospelých, s výnimkou najmladších jedincov (< 6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (612 rokov), 6,2 ml/min/kg (2–5 rokov), 5,3 ml/min/kg (6–23 mesiacov) a 4,3 ml/min/kg (2–5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci interindividuálna variabilita je významná.
Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom a s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že pri dávkovaní 20 mg/kg v 8-hodinových intervaloch sa dosiahol 60 % T > MIC pre P. aeruginosa u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.
Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65–80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou stredne závažnej až závažnej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie na zvieratách preukázali, že meropeném je obličkami dobre tolerovaný. Histologický dôkaz renálneho tubulárneho poškodenia bol pozorovaný u myší a psov len pri dávkach 2000 mg/kg a viac po jednorazovom podaní a u opíc pri 500 mg/kg počas 7-dňového skúšania.
Meropeném je všeobecne dobre tolerovaný centrálnym nervovým systémom. Účinky boli pozorované v skúšaniach akútnej toxicity na hlodavcoch v dávkach presahujúcich 1000 mg/kg.
LD50 pri intravenóznej dávke meropenému u hlodavcov je vyššia ako 2000 mg/kg.
V štúdiách s opakovaným podávaním po dobu až 6 mesiacov boli pozorované iba nepatrné účinky, vrátane poklesu počtu erytrocytov u psov.
Nebol zistený žiadny mutagénny potenciál v konvenčných testoch ani žiadna reprodukčná toxicita vrátane teratogénneho potenciálu v skúšaniach na potkanoch v dávkach do 750 mg/kg a u opíc v dávkach do 360 mg/kg.
Nebola zistená žiadna zvýšená citlivosť na meropeném u mladých zvierat v porovnaní s dospelými zvieratami. Intravenózna lieková forma bola pri skúšaniach na zvieratách dobre tolerovaná.
Jediný metabolit meropenému mal v štúdiách na zvieratách podobný profil toxicity.
6 FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Bezvodý uhličitan sodný
6.2 Inkompatibility
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
6.3 Čas použiteľnosti
Neotvorené:
2 roky
Po rekonštitúcii:
Rekonštituované roztoky na intravenóznu injekciu alebo infúziu sa majú použiť okamžite. Časový interval medzi začiatkom rekonštitúcie a ukončením podávania intravenóznej injekcie alebo infúzie nemá prekročiť jednu hodinu.
Injekcia
Meropeném používaný ako bolusová intravenózna injekcia sa má riediť so sterilnou vodou na injekciu do dosiahnutia výslednej koncentrácie 50 mg/ml.
Infúzia
Meropeném určený pre intravenóznu infúziu je možné priamo rekonštituovať s 0,9 % infúznym roztokom chloridu sodného alebo 5 % infúznym roztokom glukózy do dosiahnutia výslednej koncentrácie 1 až 20 mg/ml.
-
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Meropeném Accord 500 mg
25 ml sklenená liekovka typu 1 so zátkou (20 mm sivá brómbutylová gumová zátka s 20 mm hliníkovým uzáverom s jasno zeleným vyklápacím viečkom)
Meropeném Accord 1000 mg
30 ml sklenená liekovka typu 1 so zátkou (20 mm sivá brómbutylová gumová zátka s 20 mm hliníkovým uzáverom s modrým vyklápacím viečkom)
Liek sa dodáva v baleniach obsahujúcich 1, 5 alebo 10 injekčných liekoviek.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
-
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Injekcia
Meropeném používaný ako bolusová intravenózna injekcia sa má rekonštituovať so sterilnou vodou na injekciu do dosiahnutia výslednej koncentrácie 50 mg/ml.
Infúzia
Meropeném určený pre intravenóznu infúziu je možné priamo rekonštituovať s 0,9 % infúznym roztokom chloridu sodného alebo 5 % infúznym roztokom glukózy do dosiahnutia výslednej koncentrácie 1 až 20 mg/ml. Každá liekovka je určená iba na jednorazové použitie.
Pri príprave roztoku a podávaní sa majú dodržiavať bežné aseptické postupy.
Roztok je potrebné pred použitím pretrepať.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Accord Healthcare Limited,
Sage House, 319 Pinner Road,
North Harrow, Middlesex, HA1 4HF,
Veľká Británia