Metamilan 500 mg tablety - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

Metamilan 500 mg tablety

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 500 mg monohydrátu sodnej soli metamizolu.

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 1,42 mmol (32,7 mg) sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Biela až takmer biela, okrúhla, plochá tableta s deliacou ryhou na jednej strane.

Priemer: približne 12,5 mm. Hrúbka: približne 4 mm.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Silná alebo pretrvávajúca bolesť alebo horúčka.

4.2   Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

• ■ Dávkovanie a spôsob podania metamizolu obvykle závisí od požadovaného analgetického účinku a od stavu pacienta. V mnohých prípadoch postačuje na dosiahnutie uspokojivej analgézie perorálne alebo rektálne podanie.

• ■ Jednotlivá dávka pri perorálnom podaní u dospelých je od 8 do 16 mg/kg telesnej hmotnosti. Dospievajúcim od 15 rokov s horúčkou obvykle postačuje dávka 10 mg metamizolu na kilogram telesnej hmotnosti.

• ■ Pre všetky liekové formy platí, že analgetický a antipyretický účinok možno očakávať za 30 až 60 minút po podaní a zvyčajne trvá asi 4 hodiny.

Ak je účinok jednej dávky nedostatočný, alebo už odznel, možno dávku opakovať až do maximálnej dennej dávky podľa nižšie uvedenej tabuľky.

Nasledujúca tabuľka uvádza odporúčané jednotlivé dávky a maximálne denné dávky:

Pacienti s poruchou funkcie obličiek a pečene

Keďže pri poruche činnosti obličiek alebo pečene je znížená rýchlosť vylučovania, treba sa vyhnúť užívaniu vysokých dávok. Pri krátkodobom podávaní však nie je nutná redukcia dávky. Nie sú skúsenosti s dlhodobým podávaním lieku pacientom s poruchou funkcie obličiek alebo pečene.

Starší pacienti

Pri starších pacientoch a pacientoch v zlom zdravotnom stave je potrebné predpokladať zhoršenú funkciu obličiek a pečene.

Pediatrická populácia

Perorálna forma Metamilanu je určená dospievajúcim vo veku od 15 rokov.

Spôsob podávania

Tablety sa majú prehltnúť celé, bez žuvania a zapiť dostatočným množstvom tekutiny (napr. pohárom vody).

4.3 Kontraindikácie

Metamilan sa nesmie podávať pacientom:

• – so známou precitlivenosťou na liečivo alebo iné pyrazolóny (fenazón, propyfenazón) či pyrazolidíny (fenylbutazón, oxyfenbutazón), a takisto s agranulocytózou spôsobenou niektorým z týchto liečiv v anamnéze alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• – so zhoršenou funkciou kostnej drene (napríklad po liečbe cytostatikami) alebo s ochorením krvotvorného systému,

• – so známym bronchospazmom alebo inými anafylaktoidnými reakciami (napr. urtikária, rinitída, angioedém) na analgetiká ako sú salicyláty, paracetamol, diklofenak, ibuprofen, indometacín, naproxén,

• – s alergiou na akúkoľvek pomocnú látku obsiahnutú v lieku,

• – s akútnou intermitentnou hepatálnou porfýriou (riziko vyvolania záchvatu porfýrie),

• – s vrodeným deficitom glukózo-6-fosfátdehydrogenázy (riziko hemolýzy),

• – deťom do 15 rokov (vzhľadom na nedostatok dostupných údajov o používaní metamizolu v uvedenej populácii),

• – tehotným ženám, metamizol sa nesmie užívať počas tretieho trimestra (pozri časť 4.6),

• – v období laktácie, počas prvých 48 hodín po podaní metamizolu matka nesmie dojčiť (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Metamilan obsahuje pyrazolónový derivát, sodnú soľ metamizolu, a spája sa so zriedkavým, ale život ohrozujúcim rizikom šoku a agranulocytózy (pozri časť 4.8).

Pacienti, u ktorých sa vyskytli anafylaktoidné reakcie po Metamilane, majú osobitné riziko výskytu podobných reakcií aj po iných nenarkotických analgetikách.

Pacienti, u ktorých sa vyskytla anafylaktická reakcia alebo iná imunologicky sprostredkovaná reakcia (napr. agranulocytóza) po Metamilane, majú osobitné riziko výskytu podobných reakcií aj po iných pyrazolónoch a pyrazolidínoch.

Agranulocytóza

Agranulocytóza vyvolaná metamizolom je stav imunoalergického pôvodu trvajúca najmenej jeden týždeň. Táto reakcia je veľmi zriedkavá, môže byť závažná, život ohrozujúca a môže byť fatálna. Nie je závislá od dávky a môže sa vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. Každému pacientovi sa musí odporučiť ukončiť liečbu a okamžite sa poradiť s lekárom, ak sa u neho prejaví niektorý z týchto prejavov alebo príznakov, ktoré môžu súvisieť s neutropéniou: horúčka, zimnica, bolesť hrdla, vredy v ústnej dutine. V prípade neutropénie (< 1 500 neutrofi­lov/mm³) sa liečba musí okamžite ukončiť a urgentne skontrolovať celkový krvný obraz a monitorovať, kým sa hodnoty vrátia do normálu.

Pancytopénia

Ak sa vyskytne pancytopénia, podávanie Metamilanu sa musí okamžite prerušiť a musí sa kontrolovať kompletný krvný obraz, kým sa dostane opäť do normálu (pozri časť 4.8). Všetkým pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali pomoc lekára, ak počas liečby spozorujú prejavy alebo príznaky naznačujúce poruchy krvotvorby (napr. malátnosť, infekciu, pretrvávajúcu horúčku, hematómy, krvácanie, bledosť kože).

Anafylaktický šok

Táto reakcia sa vyskytuje najmä pri senzitívnych pacientoch. Metamizol sa má preto predpisovať pacientom s astmou alebo atopikom s opatrnosťou (pozri časť 4.3).

Anafylaktické/a­nafylaktoidné reakcie

Riziko vzniku možných závažných anafylaktoidných reakcií po Metamilane sa výrazne zvyšuje u pacientov s/so:

• – analgetickou astmou alebo s neznášanlivosťou analgetík prejavujúcou sa ako urtikária/angioedém (pozri časť 4.3)

• – bronchiálnou astmou, najmä u pacientov s prítomnou rinosinusitídou a nazálnymi polypmi

• – chronickou urtikáriou

• – intoleranciou farbív (napr. tartrazínu) alebo konzervačných látok (napr. benzoátov)

• – intoleranciou alkoholu. Takíto pacienti reagujú dokonca na minimálne množstvá alkoholických nápojov s príznakmi, akými sú kýchanie, slzenie a silné sčervenenie. Intolerancia alkoholu môže poukazovať na nediagnostikovanú analgetickú astmu (pozri časť 4.3).

Pred podaním Metamilanu treba odobrať podrobnú anamnézu. Pacientom, u ktorých sa zistí riziko anafylaktoidných reakcií, možno podať Metamilan len po starostlivom zvážení pomeru možného rizika a očakávaného účinku. V tomto prípade sa pri podaní Metamilanu vyžaduje prísny lekársky dohľad a musia byť zabezpečené prostriedky na poskytnutie okamžitej pomoci v prípade ohrozenia pacienta.

Závažné kožné reakcie

Život ohrozujúce kožné reakcie Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN) sa hlásili počas užívania sodnej soli metamizolu. Ak sa vyvinú prejavy a príznaky SJS alebo TEN (progredujúca vyrážka, často kombinovaná so vznikom pľuzgierov alebo lézií na sliznici), liečba Metamilanom sa musí okamžite ukončiť a nesmie sa v nej opätovne pokračovať.

Pacienti sa majú oboznámiť s prejavmi a príznakmi a majú sa starostlivo sledovať z dôvodu kožných reakcií, najmä počas prvých týždňov liečby.

Hypotenzné reakcie

Metamilan môže spôsobiť hypotenzné reakcie (pozri tiež časť 4.8). Tieto reakcie môžu závisieť od dávky a častejšie sa vyskytujú pri parenterálnom podaní. Riziko takýchto reakcií majú zvýšené:

• – pacienti s už prítomnou hypotenziou, s hypovolémiou alebo dehydratáciou, s nestabilným obehom krvi alebo so zlyhaním obehu (napr. pacienti s infarktom myokardu alebo polytraumou)

• – pacienti s vysokou horúčkou.

U takýchto pacientov sa má preto starostlivo zvážiť indikovanie lieku a majú byť dôkladne monitorovaní.

Na zníženie rizika hypotenzných reakcií môžu byť potrebné preventívne opatrenia (napr. stabilizácia obehového systému).

Pacientom, ktorí sa musia úplne vyvarovať poklesu krvného tlaku, ako aj pacientom so závažným ochorením koronárnych tepien alebo stenózou cerebrálnych tepien, možno metamizol podať len pod prísnym sledovaním hemodynamických parametrov.

U pacientov so zhoršenou funkciou obličiek alebo pečene sa odporúča vyhnúť sa podávaniu vysokých dávok, pretože rýchlosť eliminácie je obmedzená.

Metamilan obsahuje 1,42 mmol (alebo 32,7 mg) sodíka v tablete. Má sa vziať do úvahy u pacientov so zníženou funkciou obličiek alebo u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Sodná soľ metamizolu môže znížiť plazmatické koncentrácie cyklosporínu, preto ich je potrebné pri súbežnom podávaní monitorovať.

Súbežné podávanie sodnej soli metamizolu a chlórpromazínu môže viesť k závažnej hypotermii.

Súbežná liečba metotrexátom môže zvýšiť hematotoxicitý účinok metotrexátu, najmä u starších pacientov. Preto je potrebné vyhnúť sa tejto kombinácii.

Ak je metamizol užívaný súbežne s kyselinou acetylsalicylovou, môže sa znížiť jej antiagregačný účinok. Pacientom, ktorí užívajú na ochranu srdca nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej, musí byť preto táto kombinácia podávaná s opatrnosťou.

Metamizol môže znížiť koncentráciu bupropiónu v krvi. Preto je pri súbežnom podávaní metamizolu a bupropiónu potrebná opatrnosť.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Metamizol prechádza plancentárnou bariérou. K dispozícii nie sú dôkazy, že metamizol môže poškodiť plod. U potkanov a králikov metamizol nevykazoval teratogénne účinky a toxicita plodu sa pozorovala iba pri vysokých dávkach toxických pre matku. O používaní Metamilanu počas gravidity nie sú dostatočné klinické údaje.

Používanie Metamilanu sa neodporúča v prvom trimestri gravidity a v druhom trimestri sa môže použiť iba po dôkladnom zvážení rizík a prínosov lekárom.

Počas posledného trimestra je metamizol kontraindikovaný. Hoci je metamizol iba slabý inhibítor syntézy prostaglandínov, napriek tomu nemožno vylúčiť možnosť predčasného uzáveru ductus arteriosus, ako aj perinatálne komplikácie v dôsledku zníženej agregácie trombocytov dieťaťa aj matky.

Dojčenie

Metabolity sodnej soli metamizolu sa vylučujú do materského mlieka a počas užívania/podávania a minimálne 48 hodín po poslednom užití/podaní Metamilanu žena nemá dojčiť (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V odporúčanom dávkovacom rozmedzí nie je známe žiadne ovplyvnenie sústredenia a reakčnej schopnosti. Pri vyššom dávkovaní však treba zobrať do úvahy možnosť ovplyvnenia reakcie a sústredenia a vyhnúť sa obsluhovaniu strojov, vedeniu vozidiel alebo iným nebezpečným činnostiam. Platí to najmä po požití alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Nižšie uvedené nežiaduce účinky sú zoradené na základe triedy orgánových systémov podľa databázy MedDRA a podľa príslušnej frekvencie. Frekvencie sú definované v tabuľke nižšie.

Nežiaduce účinky sú uvedené s frekvenciou výskytu „neznáme (z dostupných údajov)“.

Poruchy krvi a lymfatického systému

-aplastická anémia, agranulocytóza a pancytopénia, vrátane fatálnych následkov,

-leukopénia a trombocytopénia,

Tieto reakcie sú imunologického pôvodu. Môžu nastať aj napriek tomu, že liek v minulosti nespôsobil pacientovi žiadne komplikácie.

Medzi typické príznaky agranulocytózy patria zápalové lézie na slizniciach (napr. v oblasti úst, hrdla, anorekta a genitálií), bolesti hrdla, horúčka (vrátane nečakane pretrvávajúcej alebo rekurentnej horúčky). Pacienti užívajúci antibiotiká však môžu mať tieto príznaky maskované. Sedimentácia krviniek je výrazne zrýchlená, zatiaľ čo lymfatické uzliny sú len málo zväčšené alebo nemusia byť zväčšené vôbec.

K typickým príznakom trombocytopénie patrí zvýšená náchylnosť na krvácanie a krvné výrony na koži a sliznicových membránach.

Poruchy imunitného systému

Metamizol môže spôsobiť anafylaktický šok, anafylaktoidné/a­nafylaktické reakcie, ktoré môžu mať ťažký priebeh a môžu byť život ohrozujúce, niekedy fatálne. Môžu nastať aj napriek tomu, že v minulosti užívanie lieku nespôsobilo pacientovi žiadne komplikácie.

Takéto reakcie sa môžu rozvinúť okamžite po podaní metamizolu alebo aj neskôr, obvykle sa však prejavia počas prvej hodiny po podaní.

Menej závažné anafylaktické alebo anafylaktoidné reakcie sa typicky prejavujú kožnými a sliznicovými reakciami (ako napr. svrbenie, pálenie, sčervenenie, žihľavka, opuchy), dyspnoe a občas gastrointesti­nálnymi ťažkosťami.

Menej závažné reakcie môžu prerásť do závažných foriem s generalizovanou urtikáriou, závažným angioedémom (aj v oblasti hrtana), závažným bronchospazmom, poruchami srdcového rytmu, poklesom krvného tlaku (ktorému môže najskôr predchádzať zvýšenie krvného tlaku) a obehovým šokom.

U pacientov s analgetickou astmou sa neznášanlivosť prejavuje typicky ako astmatické záchvaty.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Kounisov syndróm (akútny koronárny syndróm).

Poruchy ciev

Hypotenzné reakcie.

Po podaní sa môžu niekedy vyskytnúť prechodné hypotenzné reakcie (pravdepodobne sprostredkované farmakologicky a nesprevádzajú ich ďalšie príznaky anafylaktickej alebo anafylaktoidnej reakcie), v zriedkavých prípadoch sa takáto reakcia prejaví kritickým poklesom krvného tlaku.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Okrem vyššie spomenutých prejavov anafylaktoidných alebo anafylaktických reakcií prejavujúcich sa na koži a slizniciach sa môže príležitostne vyskytnúť fixný liekový exantém, zriedkavo vyrážky a v ojedinelých prípadoch aj Stevensov-Johnsonov alebo Lyellov syndróm (pozri časť 4.4).

Poruchy obličiek a močových ciest

Vo veľmi zriedkavých prípadoch, najmä u pacientov s anamnézou renálneho ochorenia, sa môže vyskytnúť akútne zhoršenie obličkovej funkcie (akútne zlyhanie obličiek), v niektorých prípadoch s oligúriou, anúriou alebo proteinúriou. V ojedinelých prípadoch môže nastať akútna intersticiálna nefritída.

Niekedy sa môže spozorovať červené zafarbenie moču v kyslom pH. Môže to byť spôsobené prítomnosťou metabolitu, kyseliny rubazónovej, v nízkej koncentrácii.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky:

Po akútnom predávkovaní sa pozorovali nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha, zhoršenie funkcie obličiek alebo akútne zlyhanie obličiek (napr. s klinickým obrazom intersticiálnej nefritídy) a zriedkavejšie symptómy centrálneho nervového systému (závraty, ospanlivosť, kóma, kŕče) a pokles krvného tlaku (niekedy prechádzajúci do šoku) a tachykardia.

Po veľmi vysokých dávkach môže vylučovanie neaktívneho metabolitu (kyseliny rubazónovej) zapríčiniť červené zafarbenie moču.

Liečba predávkovania:

Špecifické antidotum sodnej soli metamizolu neexistuje. Ak došlo k predávkovaniu len pred krátkym časom, možno sa pokúsiť o opatrenia znižujúce absorpciu do organizmu prostriedkami primárnej detoxikácie (napr. výplach žalúdka) alebo prostriedkami znižujúcimi resorpciu (napr. podanie aktívneho uhlia). Hlavný metabolit (4-N-metylaminoanti­pyrín) možno odstrániť hemodialýzou, hemofiltráciou, hemoperfúziou alebo plazmafiltráciou.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: analgetiká; pyrazolóny

ATC kód: N02BB02

Metamizol je pyrazolónový derivát s analgetickými, antipyretickými a spazmolytickými účinkami. Mechanizmus účinku nie je úplne objasnený. Výsledky niektorých štúdií naznačujú, že metamizol a jeho hlavný metabolit (4-N-metylaminoanti­pyrín) môžu mať kombinovaný centrálny a periférny mechanizmus účinku.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetika metamizolu a jeho metabolitov nie je úplne preskúmaná, ale sú známe nasledujúce informácie.

Absorpcia

Metamizol sa po perorálnom podaní úplne hydrolyzuje na farmakologicky účinný metabolit 4-N-metylaminoantipyrín (MAA). Absolútna biologická dostupnosť MAA je okolo 90 % a je po perorálnom podaní o niečo vyššia ako po parenterálnom podaní.

Súbežné požitie jedla nemá na kinetiku metamizolu podstatný vplyv.

Distribúcia

Klinickú účinnosť má najmä MAA, do určitej miery aj metabolit 4-aminoantipyrín (AA). Hodnoty AUC pre AA tvoria asi 25 % AUC hodnôt MAA. Metabolity 4-N-acetylaminoan­tipyrín (AAA) a 4-N-formylaminoan­tipyrín (FAA) sa pokladajú za farmakologicky inaktívne.

Biotransformácia

58 % MAA, 48 % AA, 18 % FAA a 14% AAA sa viaže na plazmatické bielkoviny.

Eliminácia

Plazmatický polčas po intravenóznom podaní metamizolu je okolo 14 minút. Po intravenóznom podaní sa našlo približne 96 % rádioaktívne značeného liečiva v moči a asi 6% v stolici. Po jednorazovej perorálnej dávke bolo identifikovaných 85 % metabolitov vylúčených močom. Z toho tvorí 3 % ± 1 % MAA, 6 % ± 3 % AA, 26 % ± 8% AAA a 23 % ± 4% FAA. Renálny klírens po jednorazovej perorálnej dávke 1 g metamizolu bol pre MAA 5 ± 2 ml/min, pre AA 38 ± 13 ml/min, pre AAA 61 ± 8 ml/min a pre FAA 49 ± 5 ml/min. Príslušné plazmatické polčasy boli 2,7 ± 0,5 hodiny pre MAA, 3,7 ± 1,3 hodiny pre AA, 9,5 ± 1,5 hodiny pre AAA a 11,2 ± 1,5 hodiny pre FAA.

Nelinearita

Všetky metabolity majú nelineárnu farmakokinetiku. Zhodnotenie klinického významu tohto zistenia vyžaduje ďalšie štúdie. Akumulácia metabolitov má pri krátkodobej liečbe malý klinický význam.

Farmakokinetic­ký/Farmakodyna­mický vzťah

Pri liečbe starších pacientov sa AUC dvoj- až trojnásobne zvyšuje. Po jednorazovej perorálnej dávke sa plazmatický polčas MAA a FAA pacientov s cirhózou pečene zvýšil približne na trojnásobok (10 hodín), zatiaľ čo plazmatické polčasy AA a AAA sa výrazne nezvýšili.

Populácia pacientov s poruchou funkcie obličiek sa vo veľkom rozsahu neštudovala. Dostupné údaje od pacientov poukazujú na zníženie vylučovacej rýchlosti niektorých metabolitov (AAA a FAA).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

Minimálna letálna dávka po perorálnom podaní metamizolu potkanom a myšiam je asi 4 000 mg na kg telesnej hmotnosti, po intravenóznom podaní asi 2 300 mg metamizolu na kg telesnej hmotnosti alebo 400 mg MAA na kg telesnej hmotnosti. Príznaky intoxikácie sú zrýchlené dýchanie, sedácia a premortálne kŕče.

Chronická toxicita

Potkany dobre tolerovali 4-týždňové intravenózne injekcie 150 mg/kg metamizolu denne a psy

50 mg/kg denne.

Denné perorálne podávanie počas 6 mesiacov nemalo u potkanov až do 300 mg/kg a u psov do 100 mg/kg žiadne toxické následky. Vyššie dávky u oboch druhov mali za následok zmeny chemizmu séra a hemosiderózu v pečeni a slezine; taktiež sa zistili príznaky anémie a toxicita kostnej drene.

Mutagénny potenciál

• V literárnych údajoch sa popisujú pozitívne ale aj negatívne výsledky. Štúdie in vitro a in vivo so špecifickým materiálom spoločnosti Hoechst však nenaznačujú mutagénny potenciál.

Karcinogénny potenciál

• V štúdiách vykonaných počas celého života na potkanoch a NMRI na myšiach sa nedokázal karcinogénny účinok metamizolu.

Reprodukčná toxicita

Testy embryotoxicity na potkanoch a králikoch nepreukázali žiadne náznaky teratogénnych účinkov.

Embryoletálne účinky sa pozorovali na králikoch po dennej dávke 100 mg/kg telesnej hmotnosti, ktorá ešte nebola toxická pre matku. U potkanov sa embryoletálne účinky vyskytli pri dávkach toxických pre matky. Denné dávky vyššie než 100 mg/kg telesnej hmotnosti viedli u potkanov k predĺženej gestácii a pôrodným komplikáciám so zvýšenou mortalitou matiek a mláďat.

Testy fertility preukázali mierne zníženú mieru gestácie v rodičovskej generácii pri dávke vyššej než 250 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Fertilita F1 generácie nebola ovplyvnená.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

kukuričný škrob, predželatínovaný makrogol 6000

krospovidón, typ A stearan horečnatý (E470b) oxid kremičitý, koloidný bezvodý

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Alu blistre

Balenia obsahujúce 10, 20, 30, 50, 60, 100, alebo 300 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.