Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Metformin Sandoz 1000 mg filmom obalené tablety - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Metformin Sandoz 1000 mg filmom obalené tablety

1.   NÁZOV LIEKU

Metformin Sandoz 1000 mg filmom obalené tablety

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 1000 mg metformíniumchlo­ridu, čo zodpovedá 780 mg metformínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Biela, oválna, bikonvexná, filmom obalená tableta s deliacou ryhou, na jednej strane s vyrazeným „M 1G“, na druhej strane bez označenia.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

Rozmer: približne 19 mm x 10 mm.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Liečba diabetes mellitus 2. typu, predovšetkým u pacientov s nadváhou, ak samotný diétny režim a cvičenie nevedú k adekvátnej kontrole glykémie.

  • U dospelých sa môže metformín použiť v monoterapii alebo v kombinácii s inými perorálnymi antidiabetikami alebo s inzulínom.
  • U detí od 10 rokov a dospievajúcich sa môže metformín použiť v monoterapii alebo v kombinácii s inzulínom.

U dospelých pacientov s diabetom 2. typu s nadváhou liečených metformínom ako liečba prvej línie po zlyhaní diéty sa pozorovalo zníženie výskytu diabetických komplikácií (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

S Metforminon Sandoz 1000 mg nie je možné dosiahnuť dávku 850 mg ani 500 mg. Na dosiahnutie dávky 850 mg a 500 mg sa majú použiť iné vhodné liekové formy a sily metformínu.

Dospelí s normálnou funkciou obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie, GFR> 90 ml/min)

Monoterapia a kombinácia s inými perorálnymi antidiabetikami

Zvyčajná začiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformíniumchlo­ridu 2 alebo 3-krát denne podaných počas jedla alebo po jedle.

Po 10 až 15 dňoch sa má dávka upraviť na základe stanovených hodnôt glukózy v krvi. Pomalé zvyšovanie dávky môže zlepšiť gastrointestinálnu znášanlivosť.

Pacienti užívajúci vysoké dávky metformíniumchlo­ridu (2 až 3 gramy denne) môžu nahradiť 2 filmom obalené tablety 500 mg metformínu jednou filmom obalenou tabletou Metformin Sandoz 1000 mg. Maximálna odporúčaná dávka metformíniumchlo­ridu je 3 g denne, rozdelené do troch dávok. Ak je plánovaný prechod z iného perorálneho antidiabetika, má sa ukončiť liečba iným liekom a začať liečba metformínom vo vyššie uvedenej dávke.

Porucha funkcie obličiek

Pred začatím liečby s liekmi obsahujúcimi metformín a minimálne raz ročne po jej začatí je potrebné vyhodnotiť GFR. U pacientov so zvýšeným rizikom ďalšej progresie poruchy funkcie obličiek a u starších osôb je potrebné funkciu obličiek prehodnocovať oveľa častejšie, napr.každé 3–6 mesiacov.

GFR ml/min

Celková maximálna denná dávka (rozdelená na 2–3 denné dávky)

Ďalšie dôležité informácie

60–89

3 000 mg

Je možné zvážiť zníženie dávky vzhľadom na pokles funkcie obličiek.

45–59

2 000 mg

Pred zvážením zahájenia liečby metformínom je potrebné posúdiť faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko laktátovej acidózy (pozri časť 4.4). Úvodná dávka nanajvýš polovica z maximálnej dávky.

30–44

1 000 mg

<30

Metformín je kontraindikovaný.

Kombinácia s inzulínom

Metformín a inzulín sa môžu používať v kombinovanej liečbe na dosiahnutie lepšej glykemickej kontroly. Metformíniumchlorid sa podáva vo zvyčajnej začiatočnej dávke 500 mg alebo 850 mg 2 až 3-krát denne, zatiaľ čo sa upraví dávka inzulínu na základe nameraných hodnôt glukózy v krvi.

Starší ľudia

Kvôli možnému zníženiu funkcie obličiek u starších osôb sa musí dávka metformínu upraviť na základe renálnej funkcie. Je potrebné pravidelné sledovanie renálnej funkcie (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Monoterapia a kombinácia s inzulínom

Metformin Sandoz 1000 mg sa môže používať u detí od 10 rokov a dospievajúcich.

Zvyčajná začiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformíniumchlo­ridu jedenkrát denne podaná počas jedla alebo po jedle.

Po 10 až 15 dňoch sa má dávka upraviť na základe nameraných hodnôt glukózy v krvi. Pomalé zvyšovanie dávky môže zlepšiť gastrointestinálnu znášanlivosť. Maximálna odporúčaná dávka metformíniumchlo­ridu je 2 g denne podaná v dvoch alebo troch rozdelených dávkach.

4.3 Kontraindikácie

  • – Precitlivenosť na metformín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • – Akýkoľvek typ akútnej metabolickej acidózy (ako napríklad laktátová acidóza, diabetická ketoacidóza).

  • – Diabetická prekóma.

  • – Závažné zlyhanie obličiek (GFR< 30 ml/min) (pozri časť 4.4).

  • – Akútne stavy, ktoré môžu viesť k zmenám renálnej funkcie, ako sú:

  • – dehydratácia

  • – závažná infekcia

  • – šok

  • – Akútne alebo chronické ochorenia, ktoré môžu spôsobiť hypoxiu tkanív, ako sú:

  • – zlyhanie srdca alebo pľúc

  • – nedávno prekonaný infarkt myokardu

  • – šok.

  • – Hepatálna insuficiencia, akútna intoxikácia alkoholom, alkoholizmus.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Laktátová acidóza

Laktátová acidóza je zriedkavá, ale závažná, metabolická komplikácia, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek alebo kardiorespiračnom ochorení alebo sepse. Akumulácia metformínu sa objavuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek a zvyšuje riziko laktátovej acidózy.

V prípade dehydratácie (ťažká hnačka alebo vracanie, horúčka alebo znížený príjem tekutín) je potrebné dočasne prerušiť podávanie metformínu a odporúča sa kontaktovať zdravotníckeho pracovníka.

U pacientov liečených metformínom sa má s opatrnosťou začať liečba liekmi, ktoré môžu akútne narušiť funkciu obličiek (ako sú antihypertenzíva, diuretiká a NSAID). Ďalšími rizikovými faktormi pre vznik laktátovej acidózy sú nadmerné požívanie alkoholu, hepatálna insuficiencia, nedostatočne kompenzovaný diabetes mellitus, ketóza, dlhodobé hladovanie a akékoľvek stavy spojené s hypoxiou, ako aj súbežné používanie liekov, ktoré môžu vyvolať laktátovú acidózu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Pacienti a/alebo ich ošetrovatelia musia byť informovaní o riziku laktátovej acidózy. Laktátová acidóza je charakterizovaná acidotickým dyspnoe, bolesťou brucha, svalovými kŕčmi, asténiou a hypotermiou, po ktorých nasleduje kóma. Pri podozrení na tieto symptómy musí pacient prestať užívať metformín a ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Diagnostické laboratórne nálezy zahŕňajú zníženú hodnotu pH krvi (< 7,35), zvýšené hladiny laktátu v plazme (> 5 mmol/l) a zvýšenú aniónovú medzeru a pomer laktátu/pyruvátu.

Podanie jódovej kontrastnej látky

Intravaskulárne podanie jódových kontrastných látok v rádiologických vyšetreniach môže viesť k nefropatii vyvolanej kontrastnou látkou a následne ku kumulácii metformínu a zvýšenému riziku laktátovej acidózy. Liečba metformínom sa musí prerušiť pred vykonaním testov alebo počas testov a v liečbe sa nemá pokračovať minimálne 48 hodím po podaní kontrastnej látky a pokiaľ nebola renálna funkcia prehodnotená a opäť v norme, pozri časti 4.2 a 4.5.

Renálna funkcia

GFR sa má prehodnotiť pred začatím liečby a následne v pravidelných intervaloch, pozri časť 4.2. Metformín je kontraindikovaný u pacientov s GFR< 30 ml/min a pri zmenách renálnej funkcie sa má dočasne liečba prerušiť, pozri časť 4.3.

Chirurgický zákrok

Liečba metformínom sa musí ukončiť 48 hodín pred plánovaným chirurgickým zákrokom v celkovej, spinálnej alebo epidurálnej anestéze. Liečba sa nesmie opätovne nasadiť skôr ako 48 hodín po chirurgickom zákroku alebo až po obnovení perorálnej výživy a len po potvrdení normálnej renálnej funkcie.

Ďalšie upozornenia

Všetci pacienti majú pokračovať v diéte s rovnomerne rozloženým príjmom uhľohydrátov počas dňa. Pacienti s nadváhou majú pokračovať v diéte s obmedzeným energetickým príjmom. Pravidelne sa majú vykonávať zvyčajné laboratórne testy na monitorovanie diabetu.

Samotný metformín nespôsobuje hypoglykémiu, i keď pri kombinovanej liečbe s inzulínom alebo inými perorálnymi antidiabetikami (napr. sulfonylmočovinou alebo meglitinidom) sa odporúča opatrnosť.

Pediatrická populácia

Pred začatím liečby metformínom sa má potvrdiť diagnóza diabetes mellitus 2. typu.

V priebehu kontrolovaných klinických štúdií trvajúcich jeden rok sa nepozoroval žiadny vplyv metformínu na rast a pubertu, no nie sú k dispozícii žiadne dlhodobé údaje ohľadne týchto špecifických pozorovaní. Z tohto dôvodu sa odporúča dôkladné sledovanie vplyvu metformínu na tieto parametre u detí liečených metformínom, najmä detí v predpubertál­nom veku.

Deti od 10 do 12 rokov

Do kontrolovaných klinických štúdií u detí a dospievajúcich bolo zaradených len 15 osôb vo veku 10 –

12 rokov. I keď sa účinnosť a bezpečnosť podávania metformínu u týchto detí nelíšila od účinnosti a bezpečnosti u starších detí a dospievajúcich, odporúča sa mimoriadna opatrnosť pri predpisovaní lieku deťom vo veku 10 – 12 rokov.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Alkohol

Intoxikácia alkoholom je spojená so zvýšeným rizikom laktátovej acidózy, najmä v prípade hladovania, nedostatočnej výživy alebo poruchy funkcie pečene.

Jódové kontrastné látky

Liečba metformínom sa musí prerušiť pred vykonaním testov alebo počas testov a v liečba sa nesmie opätovne nasadiť minimálne 48 hodím po podaní kontrastnej látky a pokiaľ nebola renálna funkcia prehodnotená a opäť v norme, pozri časti 4.2 a 4.4.

Kombinácie vyžadujúce opatrnosť pri podávaní

Niektoré lieky môžu nežiaduco ovplyvniť renálnu funkciu, čo môže zvýšiť riziko laktátovej acidózy, napr. NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy II (COX), ACE inhibítorov, antagonistov receptora angiotenzínu II a diuretík, najmä kľučkových diuretík. Pred začatím a počas súbežnej liečby týmito liekmi s metformínom je nevyhnutné dôkladné monitorovanie renálnej funkcie.

Lieky s vlastným hyperglykemickým účinkom, ako sú glukokortikoidy (systémové alebo lokálne podávanie) a sympatomimetiká.

Môže byť potrebné častejšie monitorovanie hladiny glukózy v krvi, hlavne na začiatku liečby. Ak je to potrebné upravte dávku metformínu počas liečby iným liekom.

Diuretiká, najmä slučkové diuretiká, môžu zvyšovať riziko laktátovej acidózy v dôsledku svojho potenciálu znižovať renálnu funkciu.

Transportéry pre organické katióny (OCT)

Metformín je substrátom pre oba transportéry OCT1 a OCT2.

Súbežné podávanie metformínu s:

  • inhibítormi OCT1 (ako je verapamil) môže znížiť účinnosť metformínu.
  • induktormi OCT1 (ako je rifampicín) môže zvýšiť gastrointestinálnu absorpciu a účinnosťmetformínu.
  • inhibítormi OCT2 (ako je cimetidín, dolutegravir, ranolazín, trimetoprim, vandetanib, isavukonazol) môže znížiť renálne vylučovanie metformínu, čo vedie k zvýšenej koncentrácii metformínu v plazme.
  • inhibítormi oboch OCT1 a OCT2 (ako krizotinib, olaparib) môže ovplyvniť účinnosť a renálnu elimináciu metformínu.

Opatrnosť sa preto odporúča, a to najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak sa tieto lieky podávajú súbežne s metformínom, pretože sa môže zvýšiť koncentrácia metformínu v plazme. Keďže inhibítory/in­duktory OCT môžu ovplyvniť účinnosť metformínu, má sa podľa potreby zvážiť úprava dávky metformínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nekontrolovaný diabetes počas gravidity (gestačný alebo trvalý) je spojený so zvýšeným rizikom vrodených abnormalít a perinatálnej mortality.

Obmedzené množstvo údajov o použití metformínu u gravidných žien nenaznačuje zvýšené riziko vrodených abnormalít. Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri tiež časť 5.3).

Počas gravidity, alebo ak pacientka plánuje otehotnieť, nesmie byť liečená metformínom. Na udržanie hladín glukózy v krvi čo najbližšie k normálnym hodnotám sa má použiť inzulín, aby sa znížilo riziko malformácií plodu spojených s abnormálnymi hladinami glukózy v krvi.

Dojčenie

Metformín sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. U dojčených novorodencov/doj­čiat sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky. Nakoľko sú dostupné iba obmedzené údaje, dojčenie sa počas liečby metformínom neodporúča. Po zvážení prínosu dojčenia a možného rizika nežiaducich účinkov na dieťa sa má rozhodnúť o ukončení dojčenia.

Fertilita

Fertilita samcov ani samíc potkanov nebola ovplyvnená podávaním metformínu v dávkach až

600 mg/kg/deň, čo je približne trojnásobok maximálnej odporúčanej dennej dávky u ľudí stanovenej na základe povrchu tela.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Monoterapia metformínom nespôsobuje hypoglykémiu, a preto nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Avšak pacienti liečení metformínom v kombinácii s iným antidiabetikom (sulfonylmočovina, inzulín alebo meglitinid) majú byť upozornení na riziko hypoglykémie.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšími nežiaducimi reakciami počas začiatočnej liečby metformínom sú nauzea, vracanie, hnačka, bolesť brucha a strata chuti do jedla, ktoré vo väčšine prípadov spontánne ustúpia. Na zabránenie týmto symptómom sa odporúča užívať metformín v dvoch alebo troch denných dávkach a dávky zvyšovať pomaly.

Frekvencie výskytu sú definované nasledovne: veľmi časté: >1/10; časté: >1/100 až <1/10; menej časté: >1/1 000 až <1/100; zriedkavé: >1/10 000 až <1/1 000; veľmi zriedkavé: <1/10 000, neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi zriedkavé:

  • – Laktátová acidóza (pozri časť 4.4)

  • – Zníženie absorpcie a sérových hladín vitamínu B12 počas dlhodobej liečby metformínom. Ak má pacient megaloblastickú anémiu odporúča sa zvážiť túto etiológiu.

Poruchy nervového systému

Časté: Poruchy chuti.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté: Gastrointestinálne poruchy, ako sú nauzea, vracanie, hnačka, bolesť brucha a strata chuti do jedla. Tieto nežiaduce účinky sa vyskytujú častejšie na začiatku liečby a vo väčšine prípadov spontánne ustúpia. Na zabránenie týmto symptómom sa odporúča užívať metformín v dvoch alebo troch denných dávkach počas jedla alebo po jedle. Pomalé zvyšovanie dávky môže tiež zlepšiť gastrointestinálnu znášanlivosť.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: Jednotlivé hlásenia abnormalít vo funkčných pečeňových testoch alebo hepatitída po ukončení liečby metformínom.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi zriedkavé: kožné reakcie, ako sú erytém, pruritus, urtikária.

Pediatrická populácia

  • V publikovaných a postmarketingových údajoch a v kontrolovaných klinických štúdiách na obmedzenom počte pediatrických pacientov vo veku 10–16 rokov liečených v priebehu 1 roka boli zaznamenané nežiaduce udalosti podobné povahou aj závažnosťou tým, ktoré boli hlásené u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Hypoglykémia sa nepozorovala pri dávkach metformíniumchlo­ridu do 85 g, i keď za týchto okolností sa vyskytla laktátová acidóza. Vysoké predávkovanie metformínom alebo sprievodné riziká môžu viesť k laktátovej acidóze. Laktátová acidóza je urgentný stav a musí sa liečiť v nemocnici. Najúčinnejšou metódou na odstránenie laktátu a metformínu je hemodialýza.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: liečivá znižujúce glukózu v krvi, okrem inzulínov, biguanidy ATC kód: A10BA02

Metformín je biguanid s antihypergly­kemickými účinkami, znižujúci bazálnu aj postprandiálnu hladinu glukózy v plazme. Nestimuluje sekréciu inzulínu a preto nevyvoláva hypoglykémiu.

Mechanizmus účinku

Metformín môže pôsobiť prostredníctvom troch mechanizmov:

  • 1. zníženie tvorby glukózy v pečeni inhibíciou glukoneogenézy a glykogenolýzy

  • 2. zlepšenie periférneho vychytávania glukózy a využitia glukózy v svalstve zvýšením citlivosti na inzulín

  • 3. spomalenie absorpcie glukózy v čreve.

  • V klinických skúšaniach je užívanie metformínu spojené buď s udržiavaním stabilnej telesnej hmotnosti alebo ju mierne znižuje.

Farmakodynamické účinky

U ľudí má metformín priaznivé účinky na metabolizmus lipidov, nezávisle od účinku na glykémiu. Tieto účinky boli zistené pri podávaní terapeutických dávok počas kontrolovaných stredne dlhodobých alebo dlhodobých klinických štúdií: metformín znižuje hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a hladiny triglyceridov.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V prospektívnej randomizovanej štúdii (UKPDS) sa potvrdil dlhodobý prínos intenzívnej kontroly glukózy u dospelých pacientov s diabetom 2. typu.

Analýza výsledkov u pacientov s nadváhou liečených metformínom po zlyhaní samotnej diéty ukázala:

  • – významné zníženie absolútneho rizika akejkoľvek komplikácie súvisiacej s diabetom v skupine liečenej metformínom (29,8 prípadov/1 000 pa­cientorokov) oproti skupine so samotnou diétou (43,3 prípadov/1 000 pa­cientorokov), p=0,0023 a oproti zlúčeným skupinám liečeným sulfonylmočovinou a inzulínom v monoterapii (40,1 prípadov/1 000 pa­cientorokov), p=0,0034;

  • – významné zníženie absolútneho rizika mortality spojenej s diabetom: metformín

  • 7.5 prípadov/1 000 pa­cientorokov, samotná diéta 12,7 prípadov/1 000 pa­cientorokov, p=0,017;

  • – významné zníženie absolútneho rizika celkovej mortality: v skupine s metformínom

  • 13.5 prípadov/1000 pacientorokov oproti skupine so samotnou diétou 20,6 prípadov/1 000 pa­cientorokov (p=0,011) a oproti zlúčeným skupinám liečeným sulfonylmočovinou

  • – významné zníženie absolútneho rizika infarktu myokardu: metformín

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po podaní perorálnej dávky metformíniumchlo­ridu sa maximálna koncentrácia v plazme (Cmax) dosahuje po približne 2,5 hodine (tmax). Absolútna biodostupnosť po podaní dávky 500 mg alebo 850 mg metformíniumchlo­ridu vo forme tabliet je približne 50–60 % u zdravých osôb. Po podaní perorálnej dávky bola neabsorbovaná frakcia v stolici 20–30 %.

Po perorálnom podaní je absorpcia metformínu saturovateľná a neúplná. Predpokladá sa, že farmakokinetika absorpcie metformínu je nelineárna.

Pri obvyklých dávkach a dávkovacích schémach metformínu sa rovnovážne plazmatické koncentrácie dosiahnu v priebehu 24 až 48 hodín a vo všeobecnosti sú nižšie ako 1 mikrogram/ml. V kontrolovaných klinických skúšaniach maximálne plazmatické hladiny metformínu (Cmax) neprekročili

5 mikrogramov/ml, ani pri podávaní maximálnych dávok.

Potrava znižuje rozsah a mierne spomaľuje absorpciu metformínu. Po podaní dávky 850 mg sa pozorovali o 40 % nižšie maximálne plazmatické koncentrácie, 25 % zníženie hodnoty AUC (plocha pod krivkou závislosti koncentrácie od času) a predĺženie času na dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie o 35 minút. Klinický význam týchto poklesov nie je známy.

Distribúcia

Väzba na plazmatické proteíny je zanedbateľná. Metformín prechádza do erytrocytov. Maximálna hladina v krvi je nižšia ako maximálna hladina v plazme a dosahujú sa približne za rovnaký čas. Erytrocyty s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú sekundárny distribučný kompartment. Priemerný distribučný objem Vd sa pohybuje medzi 63–276 litrov.

Biotransformácia

Metformín sa vylučuje v nezmenenej forme močom. U ľudí sa neidentifikovali žiadne metabolity.

Eliminácia

Renálny klírens metformínu je > 400 ml/min, čo naznačuje, že metformín sa vylučuje glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou. Po perorálnej dávke je evidentný terminálny polčas eliminácie približne 6,5 hodiny. Pri poškodení funkcie obličiek je renálny klírens znížený úmerne ku klírensu kreatinínu, a preto je polčas eliminácie predĺžený, čo vedie k zvýšeným hladinám metformínu v plazme.

Pediatrická populácia

Štúdie po podaní jednorazovej dávky: Po podaní jednorazových dávok 500 mg metformíniumchlo­ridu sa u pediatrických pacientov pozoroval rovnaký farmakokinetický profil ako u zdravých dospelých.

Štúdie po podaní viacerých dávok: Údaje sú obmedzené na jednu štúdiu. Po opakovanom podávaní 500 mg dvakrát denne počas 7 dní pediatrickým pacientom sa znížila maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) asi o 33 % a systémová expozícia (AUC0-t) o 40 % v porovnaní s dospelými diabetikmi, ktorí dostávali opakované dávky 500 mg dvakrát denne počas 14 dní. Keďže je dávka individuálne titrovaná podľa glykemickej kontroly, majú tieto výsledky obmedzený klinický význam.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

povidón K 90

stearan horečnatý

Filmová vrstva:

hypromelóza

makrogol 4000

oxid titaničitý (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister:

Filmom obalené tablety sú balené v PVC/ALU blistroch.

Veľkosti balenia: 20, 30, 60, 120 a 300 filmom obalených tabliet.

Fľaše:

Filmom obalené tablety sú balené v HDPE fľašiach s LDPE viečkami.

Balenie so 100 a 200 filmom obalenými tabletami.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

18/0026/18-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25. január 2018