Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Montelukast Teva 10 mg - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Montelukast Teva 10 mg

1. NÁZOV LIEKU

Montelukast Teva 10 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 10,40 mg sodnej soli montelukastu, čo zodpovedá 10 mg montelukastu.

Pomocná látka: Každá filmom obalená tableta obsahuje 122,2 mg laktózy (ako monohydrát laktózy).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Béžová, okrúhla filmom obalená tableta s označením „93“ na jednej strane a „7426“ na druhej strane tablety.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Montelukast je indikovaný ako prídavný liek na liečbu astmy u pacientov vo veku 15 rokov a starších s ľahkou až stredne ťažkou perzistujúcou astmou, ktorých stav nie je dostatočne kontrolovaný inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých krátkodobo pôsobiace P-agonisty používané podľa potreby neposkytujú dostatočnú kontrolu klinických príznakov astmy.

U tých pacientov s astmou, u ktorých je montelukast indikovaný na liečbu astmy, môže montelukast zmierniť aj príznaky sezónnej alergickej rinitídy

Montelukast je indikovaný aj na profylaxiu astmy u pacientov vo veku 15 rokov a starších, ktorej prevládajúcim príznakom je bronchokonstrikcia vyvolaná námahou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávka u dospievajúcich a dospelých nad 15 rokov s astmou alebo s astmou a súbežne sezónnou alergickou rinitídou je jedna 10 mg tableta denne, ktorá sa užíva večer.

Všeobecné odporúčania:

Terapeutický účinok Montelukastu na parametre kontroly astmy sa prejaví v priebehu jedného dňa. Montelukast sa môže užiť s jedlom alebo bez jedla. Pacienti majú byť upozornení, aby pokračovali v užívaní Montelukastu dokonca aj vtedy, keď majú astmu pod kontrolou, rovnako ako počas obdobia zhoršujúcej sa astmy.

Montelukast sa nesmie užiť súbežne s inými liekmi, ktoré obsahujú rovnaké liečivo.

Liečba Montelukastom v súvislosti s inými antiastmatikami:

Montelukast možno pridať k existujúcemu liečebnému režimu pacienta.

Inhalačné kortikosteroidy:

Liečba montelukastom môže byť použitá ako prídavná terapia pre pacientov, u ktorých iné látky ako napríklad inhalačné kortikosteroidy a krátkodobo pôsobiace P-agonisty používané podľa potreby neposkytujú dostatočnú kontrolu klinických príznakov astmy. Ak sa liečba montelukastom používa ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, montekulast nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).

Špeciálne populácie

U starších pacientov alebo u pacientov s renálnou insuficienciou alebo u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. Dávka pre mužov a ženy je rovnaká.

Pediatrická populácia

Montelukast Teva 10 mg filmom obalené tablety sa neodporúčajú užívať u detí mladších ako 15 rokov vzhľadom na nedostatok údajov o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 5.1).

5 mg žuvacie tablety sú určené pre pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov.

4 mg žuvacie tablety sú určené pre pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Diagnóza perzistujúcej astmy u veľmi malých detí (6 mesiacov – 2 roky ) má byť stanovená pediatrom alebo pneumológom.

Pacienti majú byť upozornení, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych záchvatov astmy a aby mali pre tento účel vždy okamžite k dispozícii svoj zvyčajný vhodný záchranný (úľavový) liek. V prípade výskytu akútneho záchvatu sa má použiť krátkodobo pôsobiaci inhalačný P-agonista. Pacienti sa majú čo najskôr poradiť s lekárom, ak potrebujú viac inhalácií krátkodobo pôsobiacich P-agonistov ako zvyčajne.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii údaje preukazujúce, že pri súbežnom podávaní montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, môže vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy spolu s klinickými znakmi vaskulitídy zhodnými s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči systémovými kortikosteroidmi. Tieto prípady boli niekedy spojené so znížením dávky perorálnych kortikosteroidov alebo s vysadením perorálnych kortikosteroidov. Hoci kauzálny vzťah s antagonistom leukotriénového receptora nebol stanovený, lekári majú pacientov pozorne sledovať kvôli eozinofílii, vaskulitickému exantému, zhoršujúcim sa pľúcnym príznakom, srdcovým komplikáciám a/alebo neuropatii. Pacienti, u ktorých vzniknú tieto príznaky, majú byť znovu vyšetrení a ich liečebný režim sa má prehodnotiť.

Liečba montelukastom nemení potrebu u pacientov s astmou indukovanou kyselinou acetylsalicylovou, aby sa vyhli užívaniu kyseliny acetylsalicylovej a iných nesteroidných protizápalových liečiv.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Montelukast sa môže podávať spolu s inými liekmi bežne používanými na profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledujúcich liekov: teofylín, prednizón, prednizolón, perorálne kontraceptíva (etinylestradi­ol/noretindrón 35/1), terfenadín, digoxín a warfarín.

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu bola znížená o približne 40 % u jedincov, ktorým bol súbežne podávaný fenobarbital. Vzhľadom k tomu, že montelukast je metabolizovaný prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9 opatrnosť je potrebná, najmä u detí, keď sa montelukast podáva súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9 ako sú fenytoín, fenobarbital a rifampicín.

Štúdie in vitro ukázali, že montelukast je silne účinný inhibítor CYP 2C8. Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií medzi montelukastom a rosiglitazónom (skúšobný substrát reprezentujúci lieky metabolizované predovšetkým prostredníctvom CYP 2C8) preukázali, že montelukast neinhibuje in vivo CYP 2C8. Preto sa neočakáva, že montelukast výrazne zmení metabolizmus liekov metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).

In vitro štúdie preukázali, že montelukast je substrátom CYP 2C8 a v menej signifikantnom rozsahu 2C9 a 3A4. V klinických liekových interakčných štúdiách zahrňujúcich montelukast a gemfibrozil (inhibítor oboch CYP 2C8 a 2C9) gemfibrozil zvyšuje systémovú expozíciu montelukastu 4,4 krát. Nevyžaduje sa rutinná úprava dávky montelukastu počas súbežného užívania s gemfibrozilom alebo inými silnými inhibítormi CYP 2C8, ale lekári si majú byť vedomí možnosti zvýšenia nežiaducich reakcii.

Na základe in vitro údajov, klinická dôležitosť liekových interakcii s menej účinnými inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimethoprimom) sa nepredpokladá. Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom , silným inhibítorom CYP 3A4 viedlo k nevýznamnému zvýšeniu systémovej expozície montelukastu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fe­tálny vývoj.

Obmedzené údaje z databázy údajov o výsledkoch gravidity nesvedčia o príčinnej súvislosti medzi montelukastom a vrodenými chybami (t.j. defekty končatín), ktoré boli celosvetovo zriedkavo hlásené po uvedení lieku na trh.

Montelukast Teva sa môže používať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Laktácia

Štúdie na potkanoch ukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do ľudského mlieka.

Montelukast Teva môžu používať dojčiace matky iba v nevyhnutných prípadoch.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neočakáva sa, že Montelukast ovplyvní pacientovu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však jedinci hlásili ospalosť alebo závraty.

4.8 Nežiaduce účinky

Montelukast bol hodnotený v klinických štúdiách u pacientov s perzistujúcou astmou nasledovným spôsobom:

  • 10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých pacientov s astmou vo veku 15 rokov a starších
  • 10 mg filmom obalené tablety u približne 400 dospelých pacientov a mladistvých s astmou a sezónnou alergickou rinitídou vo veku 15 a viac rokov
  • 5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov s astmou vo veku od 6 do 14 rokov
  • 4 mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov a
  • 4 mg granulát u 175 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov
  • 4 mg granulát a žuvacie tablety u 1038 pediatric­kých pacientov vo veku 6 mesiacov do 5 rokov

V klinických štúdiách boli nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom hlásené u pacientov liečených montelukastom často (> 1/100 až < 1/10) a s väčším výskytom ako u pacientov liečených placebom:

Trieda orgánových

systémov

Dospelí vo veku 15 rokov a starší

(dve 12-týždňové štúdie; n=795)

Pediatrickí pacienti vo veku od 6 do 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615)

Pediatrickí pacienti vo veku od 2 do 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia;n=461) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278)

Pediatrickí pacienti vo veku od 6 mesiacov do

2 rokov (jedna 6-týždňová štúdia;n=175)

Poruchy nervového systému

bolesť hlavy

bolesť hlavy

hyperkinézia

Poruchy dýchacieho systému, hrudníka a mediastína

astma

Poruchy a ochorenia gastrointesti­nálneho traktu

bolesť brucha

bolesť brucha

hnačka

Poruchy kože a podkožného tkaniva

ekzematózna dermatitída, vyrážka

Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania

smäd

V klinických štúdiách u obmedzeného počtu pacientov sa počas dlhodobej liečby, trvajúcej až 2 roky u dospelých a do 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov, bezpečnostný profil nezmenil.

Celkovo bolo 502 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov liečených montelukastom počas aspoň 3 mesiacov, 338 počas 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov počas 12 mesiacov alebo dlhšie. Počas dlhodobej liečby sa bezpečnostný profil u týchto pacientov nezmenil. Bezpečnostný profil u pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov sa nezmenil pri liečbe až do 3 mesiacov.

Nasledujúce nežiaduce reakcie boli hlásené po uvedení lieku na trh:

Frekvencia nežiaducich udalostí je zoradená nasledovne: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1,000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10,000 až < 1/1,000), veľmi zriedkavé (< 1/10,000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Infekcie a nákazy:

Veľmi časté: Infekcie horného dýchacieho traktu1

Poruchy krvi a lymfatického systému:

Zriedkavé: zvýšený sklon ku krvácaniu.

Poruchy imunitného systému:

Menej časté: reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie,

Veľmi zriedkavé: infiltrácia pečene eozinofilmi.

Psychiatrické poruchy:

Menej časté: abnormálne sny vrátane nočných môr, nespavosť, somnambulismus, podráždenosť, úzkosť, nepokoj, agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo nepriateľstvo, depresia Zriedkavé: tremor

Veľmi zriedkavé: halucinácie, dezorientácia, suicidálne myšlienky a správanie (suicidalita)

Poruchy nervového systému:

Menej časté: závraty, ospalosť, parestézia/hy­poestézia, záchvaty kŕčov.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Zriedkavé: palpitácie.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Menej časté: epistaxa

Velmi zriedkavé: Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4)

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

Časté: hnačka2, nauzea2, vracanie2

Menej časté: suchosť v ústach, dyspepsia.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

Časté: zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST),

Veľmi zriedkavé: hepatitída (vrátane cholestatickej hepatitídy, hepatocelulárnej a rôzne podoby poškodenia pečene).

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Časté: vyrážka2

Menej časté: tvorba krvných podliatin, urtikária, pruritus,

Zriedkavé: angioedém,,

Veľmi zriedkavé: erythema nosodum, erythema multiforme.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Menej časté: artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov.

Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:

Časté: pyrexia2

Menej časté: asténia/únava, malátnosť, edém.

1Táto nežiaduca skúsenosť bola hlásená veľmi často u pacientov , ktorí užívali montelukast, bola tiež hlásená veľmi často u pacientov, ktorí užívali placebo v klinických skúšaniach

2 Táto nežiaduca skúsenosť bola hlásená často u pacientov, ktorí užívali montelukast, bola tiež hlásená často u pacientov, ktorí užívali placebo v klinických skúšaniach

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Nie sú k dispozícii špecifické informácie o liečbe predávkovania montelukastom. V štúdiách zameraných na liečbu chronickej astmy bol montelukast podávaný dospelým pacientom v dávkach do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých štúdiách v dávkach do 900 mg/deň počas približne jedného týždňa, pričom tieto dávky nespôsobili klinicky významné nežiaduce účinky.

Prípady akútneho predávkovania sa vyskytli po uvedení lieku na trh a v klinických štúdiách s montelukastom. Zahŕňajú prípady u dospelých a detí s požitím až 1 000 mg dávky (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Zistené klinické a laboratórne nálezy zodpovedali bezpečnostnému profilu u dospelých a pediatrických pacientov. Vo väčšine prípadov predávkovania sa nevyskytli žiadne nežiaduce účinky. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky zodpovedali bezpečnostnému profilu montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, ospalosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Nie je známe, či sa montelukast dá z organizmu odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antiastmatiká, antagonisty leukotriénových receptorov ATC kód: R03D C03

Cysteinylové leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú silné účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek vrátane žírnych buniek a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinyl-leukotriénové receptory (CysLT).

The CysLT typ-1 (CysLT1) receptor sa nachádza v ľudských dýchacích cestách (vrátane hladkých svalových buniek dýchacích ciest a makrofágov v dýchacích cestách) a iných prozápalových bunkách (vrátane eozinofilov a určitých myeloidných kmeňových bunkách). Cysteinyl-leukotriénové receptory (CysLT) korelovali s patofyziológiou astmy a alergickej rinitídy. Pri astme, leukotriénom sprostredkované účinky zahŕňali bronchokonstrikciu, sekréciu hlienu, cievnu permeabilitu a zmnoženie eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sa cysteinyl-leukotriénové receptory (CysLT) uvoľňujú z nosovej sliznice po expozícií alergénom počas skorej a neskorej fázy reakcie a sú spojené s príznakmi alergickej rinitídy. Bolo preukázané, že prítomnosť CysLTs intranazálne zvyšuje rezistenciu dýchacích ciest a príznaky nazálnej obštrukcie.

Montelukast je perorálne účinná látka, ktorá sa s vysokou afinitou a selektivitou viaže na CysLT1 receptor. V klinických štúdiách montelukast inhiboval bronchokonstrikciu navodenú inhaláciou LTD4 už pri 5 mg dávkach. Bronchodilatácia bola zjavná do dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený P-agonistom bol aditívny k účinku spôsobenému montelukastom. Liečba montelukastom inhibovala včasnú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie po stimulácii antigénom. Montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii viedla liečba montelukastom k významnému zníženiu počtu eozinofilov v dýchacích cestách (meraných v spúte) a v periférnej krvi a zároveň zlepšila kontrolu klinických príznakov astmy.

  • V štúdiách u dospelých sa preukázalo, že montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne oproti placebu významne zlepšil hodnotu ráno meraného objemu úsilného výdychu za prvú sekundu (FEV1) (zmena v porovnaní s východiskovým stavom 10,4 % oproti 2,7 %), hodnotu maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (zmena v porovnaní s východiskovým stavom 24,5 l/min oproti 3,3 l/min)

  • V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne oproti placebu významne zlepšil respiračné funkcie (zmena v porovnaní

s východiskovým stavom v hodnote FEV1: 8,71% oproti 4,16%; v hodnote ranného PEFR: 27,9 l/min oproti 17,8 l/min) a znížil užívanie P-agonistov používaných podľa potreby (zmena v porovnaní s východiskovým stavom –11,7% oproti +8,2%).

Významné zníženie výskytu bronchokonstrikcie vyvolanej námahou (exercise-induced bronchoconstric­tion, EIB) bolo preukázané v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles hodnoty FEV1 bol 22,33 % pri montelukaste oproti 32,40 % pri placebe; čas do návratu FEV1 na hodnotu pred námahou s 5 % odchýlkou bol 44,22 min oproti 60,64 min). Tento účinok pretrvával počas celej 12-týždňovej doby štúdie. Zníženie výskytu EIB bolo preukázané aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov (maximálny pokles hodnoty FEV1 bol 18,27 % oproti 26,11 %; čas do návratu FEV1 na hodnotu pred námahou s 5 % odchýlkou bol 17,76 min oproti 27,98 min). Obe štúdie preukázali na konci, že pri dávke podávanej jedenkrát denne pretrvával účinok aj na konci dávkovacieho intervalu.

U pacientov s astmou kyselinou acetylsalicylovou súbežne liečených inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi viedla liečba montelukastom oproti placebu k významnému zlepšeniu kontroly astmy (zmena v porovnaní s východiskovým stavom v hodnote FEV1 bola 8,55 % oproti –1,74 % a zmena v porovnaní s východiskovým stavom v znížení celkovej spotreby P-agonistov bola –27,78 % oproti 2,09 %).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne do troch hodín (Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Perorálna biologická dostupnosť a Cmax nie sú ovplyvnené obvyklým jedlom. Bezpečnosť a účinnosť boli preukázané v klinických štúdiách, v ktorých bola 10 mg filmom obalená tableta podávaná bez ohľadu na čas požitia jedla.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne do dvoch hodín. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73% a obvyklé jedlo ju zníži na 63 %.

Distribúcia

Väzba montelukastu na plazmatické bielkoviny je viac ako 99%. Rovnovážny distribučný objem montelukastu je v priemere 8–11 litrov. Štúdie na potkanoch, ktorým bol podávaný rádioaktívne značený montelukast, svedčia o minimálnom prechode montelukastu hematoencefalickou bariérou. Koncentrácie rádioaktívne značenej látky boli okrem toho po 24 hodinách po podaní dávky vo všetkých ostatných tkanivách minimálne.

Biotransformácia

Montelukast sa intenzívne metabolizuje. V štúdiách u dospelých a detí, ktorým bola podávaná terapeutická dávka, neboli plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave detegovateľné.

Štúdie in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene svedčia o tom, že na metabolizme montelukastu sa podieľa cytochróm P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe ďalších výsledkov štúdií in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické plazmatické koncentrácie montelukastu neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 alebo 2D6. Metabolity sa na terapeutickom účinku podieľajú iba v minimálnej miere.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu u zdravých dospelých je v priemere 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného montelukastu sa 86% rádioaktivity zistilo v 5-dňovom zbere stolice a < 0,2% sa zistili v moči. Tieto zistenia spolu s odhadovanou perorálnou biologickou dostupnosťou montelukastu svedčia o tom, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristické vlastnosti u pacientov

U starších pacientov, pacientov s ľahkou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou nie je potrebná úprava dávky. Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neuskutočnili. Vzhľadom k tomu, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčou, neočakáva sa, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek bude potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii údaje o farmakokinetike montelukastu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Child-Pughové skóre > 9).

Pri podávaní vysokých dávok montelukastu (20– a 60-násobne vyšších ako odporúčaná dávka pre dospelých) bolo pozorované zníženie plazmatickej koncentrácie teofylínu. Tento účinok nebol pozorovaný pri podávaní odporúčanej dávky 10 mg jedenkrát denne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

  • V štúdiách toxicity na zvieratách boli pozorované prechodné, mierne zmeny biochemických ukazovateľov v sére zahŕňajúce hladiny ALT, glukózy, fosforu a triglyceridov. Prejavy toxicity

u zvierat boli: zvýšené vylučovanie slín, gastrointestinálne príznaky, riedka stolica a nerovnováha iónov. Tieto prejavy sa vyskytli po podaní dávky, po ktorej sa dosiahla > 17-násobne vyššia systémová expozícia ako po podaní klinickej dávky. U opíc sa nežiaduce účinky vyskytli po dávke 150 mg/kg/deň (> 232-násobok systémovej expozície dosiahnutej po podaní klinickej dávky).

  • V štúdiách na zvieratách montelukast nemal vplyv na fertilitu alebo reprodukčnú schopnosť pri systémovej expozícii viac ako 24-násobne prevyšujúcej klinickú systémovú expozíciu. Mierne zníženie telesnej hmotnosti mláďat bolo zaznamenané v štúdii fertility na samiciach potkanov, ktorým bola podávaná dávka 200 mg/kg/deň (> 69-násobok klinickej systémovej expozície). V štúdiách na králikoch bol v porovnaní so súbežne liečenými kontrolnými zvieratami pozorovaný vyšší výskyt neúplnej osifikácie pri systémovej expozícii > 24-násobne vyššej ako klinická systémová expozícia dosiahnutá po podaní klinickej dávky. U potkanov neboli pozorované žiadne abnormality. Zistilo sa, že montelukast prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Jadro:

Nátriumlaurylsulfát Monohydrát laktózy Hyprolóza

Škrob predželatinovaný (kukuričný)

Sodná soľ karboxymetylškrobu (kukuričná) typ A Magnéziumstearát

Filmová vrstva:

Poťahová sústava Opadry 20A23676 žltá

Hyprolóza

Hypromelóza

Oxid titaničitý (E171)

Žltý oxid železitý (E172) Červený oxid železitý (E172)

6.2   Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3  Čas použiteľnosti

3 roky

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Blister uchovávajte v škatuli na ochranu pred svetlom.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

Blister (hliník – hliník):

Tablety Montelukast Teva 10 mg sú dostupné v baleniach po 7, 14, 15, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 a 100 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.

Teslova 26

821 02 Bratislava

Slovenská republika

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0153/08-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 24. 07. 2008 Dátum posledného predĺženia registrácie: