MOVALIS 15 mg/1,5 ml - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

MOVALIS 15 mg/1,5 ml

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml roztoku obsahuje 10 mg meloxikamu.

Jedna ampulka s 1,5 ml roztoku obsahuje 15 mg meloxikamu vo forme enolovej soli, ktorá sa tvorí in situ počas výrobného procesu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok

Žltý roztok so zeleným nádychom.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Movalis15 mg/1,5 ml je nesteroidné antiflogistikum indikované na iniciálnu a krátkodobú symptomatickú li­ečbu

– reumatoidnej artritídy

– bolestivej osteoartrózy (artróza, degeneratívne ochorenie kĺbov)

– ankylozujúcej spondylitídy

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Intramuskulárne použitie

Jedna 15 mg injekcia jedenkrát denne.

NEPREKRAČUJTE DÁVKU 15 mg/deň.

Liečba má byť za normálnych okolností obmedzená iba na jednu injekciu na začiatku liečby. V odôvodnených prípadoch sa môže predĺžiť maximálne na 2 až 3 dni (napr. keď nie je možné perorálne alebo rektálne podanie lieku). Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby, ktorá je potrebná na kontrolu symptómov (pozri časť 4.4). Pravidelne sa má prehodnocovať potreba pacienta na symptomatickú úľavu a odpoveď na liečbu.

Špeciálne skupiny pacientov

Starší pacienti a pacienti so zvýšeným rizikom nežiaducej reakcie (pozri časť 5.2):

Odporúčaná dávka u starších pacientov je 7,5 mg na deň. Pacienti so zvýšeným rizikom nežiaducich reakcií majú začať liečbu dávkou 7,5 mg na deň (polovica 1,5 ml ampulky) (pozri časť 4.4).

Poškodenie funkcie obličiek (pozri časť 5.2):

U dialyzovaných pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek dávka nemá prekročiť 7,5 mg na deň (polovica 1,5 ml ampulky).

U pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (t.j. pacienti s klírensom kreatinínu vyšším ako 25 ml/min) sa nevyžaduje zníženie dávky. (Pre nedialyzovateľných pacientov s ťažkým zlyhaním obličiek, pozri časť 4.3).

Poškodenie funkcie pečene (pozri časť 5.2):

U pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením funkcie pečene sa nevyžaduje zníženie dávky (Pre pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene, pozri časť 4.3).

Deti a dospievajúci

Movalis 15 mg/1,5 ml je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov (pozri časť

4.3).

Spôsob podania

Injekcie sa musia podávať pomaly hlboko intramuskulárnou injekciou do horného vonkajšieho kvadrantu sedacieho svalu pri dodržaní prísnych aseptických podmienok. V prípade opakovaného podávania sa odporúča zamieňať ľavú a pravú stranu. Pred podaním injekcie je dôležité preveriť, či sa ihla nenachádza v cieve.

• V prípade vzniku veľkej bolesti pri podávaní injekcie sa má podávanie injekcie okamžite ukončiť.

• V prípade, že má pacient bedrovú protézu, sa má injekcia podať na druhú stranu.

4.3 Kontraindikácie

Tento liek je kontraindikovaný v nasledovných prípadoch:

• – tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6);

• – deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov;

• – precitlivenosť na meloxikam alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok alebo precitlivenosť na látky s podobným účinkom, napr. NSAID, kyselina acetylsalicylová. Meloxikam sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa po užití kyseliny acetylsalicylovej alebo iných NSAID vyvinuli znaky astmy, nosové polypy, angioneurotický edém alebo urtikária;

• – gastrointestinálne krvácanie alebo perforácia v anamnéze v súvislosti s predchádzajúcou terapiou NSAID;

• – aktívny alebo v anamnéze sa vyskytujúci peptický vred/krvácanie (dve alebo viac odlišných príhod dokázaných ulcerácií alebo krvácania);

• – ťažké poškodenie funkcie pečene;

• – nedialyzované ťažké zlyhanie obličiek;

• – gastrointestinálne krvácanie, cerebrovaskulárne krvácanie v anamnéze alebo iné poruchy krvácania;

• – hemostatické ochorenia alebo súčasná liečba antikoagulanciami (kontraindikácia súvisiaca so spôsobom podávania);

• – ťažké zlyhanie srdca.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najmenšej účinnej dávky počas čo najkratšieho času, ktorý je potrebný na kontrolu symptómov (pozri časť 4.2 a GI a kardiovaskulárne riziká nižšie).

Odporúčaná maximálna denná dávka sa nesmie prekročiť ani v prípade nedostatočného terapeutického účinku a ani sa nesmú k liečbe pridať ďalšie NSAID, pretože to môže zvýšiť toxicitu bez preukázaného terapeutického prínosu. Treba sa vyhýbať súčasnému používaniu meloxikamu s inými NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2.

Meloxikam nie je vhodný na liečbu pacientov, u ktorých sa vyžaduje zmiernenie akútnej bolesti.

Ak sa v priebehu niekoľkých dní nedosiahne zlepšenie, treba opätovne vyhodnotiť klinický prínos liečby.

V anamnéze sa musí zistiť každá ezofagitída, gastritída a/alebo peptický vred, aby sa potvrdilo ich úplné vyliečenie pred začatím liečby meloxikamom. Zvyčajne sa má venovať pozornosť možnému vypuknutiu recidív u pacientov liečených meloxikamom s anamnézou takéhoto typu.

Gastrointestinálne účinky

Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť smrteľné, sa hlásili v ktoromkoľvek čase počas liečby všetkými NSAID, s varovnými príznakmi alebo bez nich alebo s predošlými závažnými gastrointesti­nálnymi príhodami v anamnéze.

Riziko gastrointesti­nálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie stúpa so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID u pacientov s anamnézou ulcerácie, najmä v kombinácii s krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. Títo pacienti majú začínať liečbu najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov sa má uvážiť kombinovaná liečba protektívnymi látkami (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a aj u pacientov vyžadujúcich súbežnú liečbu nízkou dávkou kyseliny acetylsalicylovej alebo inými liekmi pravdepodobne zvyšujúcimi gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s gastrointes­tinálnou toxicitou v anamnéze, najmä ak sú starší, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne symptómy (najmä gastrointestinálne krvácanie) osobitne v začiatočných štádiách liečby.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov dostávajúcich súbežnú liečbu, ktorá môže zvýšiť riziko ulcerácií alebo krvácania, ako je heparín ako kuratívna liečba alebo podávaný starším pacientom, antikoagulanciá, ako je warfarín alebo iné nesteroidné protizápalové lieky vrátane kyseliny acetylsalicylovej podávanej v protizápalových dávkach (>1 g ako jednorazové užitie alebo >3 g ako celková denná dávka) (pozri časť 4.5).

Ak sa vyskytne gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia u pacientov užívajúcich meloxikam, podávanie lieku sa má vysadiť.

NSAID sa majú podávať opatrne pacientom s gastrointes­tinálnym ochorením v anamnéze (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), keďže ich stav sa môžu zhoršiť (pozri časť 4.8).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky

Primerané sledovanie a poučenie sa vyžaduje u pacientov s hypertenziou a/alebo miernym až stredne závažným kongestívnym zlyhaním srdca v anamnéze, ak sa v súvislosti s liečbou NSAID hlásila retencia tekutín a edémy. Klinické monitorovanie krvného tlaku u rizikových pacientov sa odporúča pred začatím liečby a najmä počas úvodnej liečby meloxikamom.

Klinické skúšanie a epidemiologické údaje ukazujú, že použitie niektorých NSAID vrátane meloxikamu (najmä vo vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) sa môže spájať s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu alebo mŕtvice). Nie sú dostatočné údaje na vylúčenie takéhoto rizika pri meloxikame.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhaním srdca, zistenou ischemickou chorobou srdca, ochorením periférnych tepien a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením sa majú liečiť meloxikamom iba po starostlivom posúdení. Podobné posúdenie sa má vykonať pred začatím dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi kardiovaskulárneho ochorenia (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

Kožné reakcie

Závažné kožné reakcie, niektoré z nich smrteľné, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-

Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy, sa hlásili veľmi zriedkavo v súvislosti s podávaním NSAID (pozri časť 4.8). Najvyššie riziko týchto reakcií sa u pacientov javí vo včasných štádiách liečby, vo väčšine prípadov je nástup reakcie počas prvého mesiaca liečby. Meloxikam sa má vysadiť pri prvom výskyte kožnej vyrážky, lézií slizníc, alebo akýchkoľvek iných znakov precitlivenosti.

Parametre funkcie pečene a obličiek

Ako u väčšiny NSAID sa príležitostne hlásili zvýšenia hladín sérovej transaminázy, zvýšenia sérového bilirubínu alebo iných parametrov funkcie pečene, ako aj zvýšenie sérového kreatinínu a močoviny v krvi, ako aj iné laboratórne odchýlky. Väčšina týchto prípadov zahŕňala prechodné a mierne abnormality. Ak sa niektorá z takýchto abnormalít ukáže ako významná alebo pretrvávajúca, podávanie meloxikamu sa má ukončiť a majú sa vykonať príslušné vyšetrenia.

Funkčné zlyhanie obličiek

NSAID inhibíciou vazodilatačného účinku renálnych prostaglandínov môžu znížením glomerulárnej filtrácie indukovať funkčné zlyhanie obličiek. Táto nežiaduca udalosť je závislá od dávky. Na začiatku liečby alebo po zvýšení dávky sa u pacientov s nasledovnými rizikovými faktormi odporúča starostlivý monitoring diurézy a funkcií obličiek:

• ■ starší pacienti

• ■ súbežná liečba s inhibítormi ACE, antagonistami receptora angiotenzínu-II, sartanmi, diuretikami (pozri časť 4.5)

• ■ hypovolémia (akejkoľvek príčiny)

• ■ kongestívne zlyhanie srdca

• ■ zlyhanie obličiek

• ■ nefrotický syndróm

• ■ zápal obličiek spôsobený lupusom

• ■ závažná dysfunkcia pečene (sérové albumíny <25 g/l alebo Childovo-Pughovo skóre >10)

V zriedkavých prípadoch môžu NSAID spôsobiť intersticiálnu nefritídu, glomerulonefritídu, nekrózu drene obličiek alebo nefrotický syndróm.

Dávka meloxikamu u pacientov v konečnej fáze renálneho zlyhania na hemodialýze nemá byť vyššia ako 7,5 mg (polovica 15 mg tablety). U pacientov s miernym až stredným ťažkým poškodením funkcie obličiek (t.j. pacienti klírensom kreatinínu vyšším ako 25 ml/min) nie je potrebné zníženie dávky.

Retencia sodíka, draslíka a vody

Pri NSAID sa môže objaviť indukcia retencie sodíka, draslíka a vody a interferencia s nátriuretickým účinkom diuretík. Okrem toho sa môže vyskytnúť zníženie antihypertenzného účinku antihypertenzív (pozri časť 4.5). Následne u citlivých pacientov môžu ako výsledok vzniknúť alebo sa zhoršiť edémy, zlyhanie srdca alebo hypertenzia. Preto je u rizikových pacientov potrebné klinické sledovanie (pozri časti 4.2 a 4.3).

Hyperkaliémia

Hyperkaliémia môže byť podporovaná cukrovkou alebo súbežnou liečbou, o ktorej je známe, že zvyšuje kaliémiu (pozri časť 4.5). V takýchto prípadoch sa má vykonávať pravidelná kontrola hodnôt draslíka.

Iné upozornenia a opatrenia

Nežiaduce reakcie často horšie tolerujú starší, slabí alebo oslabení jedinci, ktorí si preto vyžadujú starostlivé sledovanie. Ako u iných NSAID, osobitná pozornosť sa vyžaduje u starších ľudí, u ktorých sú častejšie poškodené funkcie obličiek, pečene alebo srdca. U starších ľudí je zvýšená frekvencia výskytu nežiaducich účinkov NSAID, najmä gastrointesti­nálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť smrteľné (pozri časť 4.2).

Meloxikam, ako aj iné NSAID, môže prekryť symptómy implicitného infekčného ochorenia.

Rovnako ako pri intramuskulárnom podávaní iných NSAID sa môže v mieste podania injekcie objaviť absces a nekróza.

Užívanie meloxikamu môže oslabiť fertilitu žien, a preto sa neodporúča ženám, ktoré plánujú graviditu. U žien, ktorým sa nedarí otehotnieť alebo u ktorých existuje podozrenie na neplodnosť, sa má zvážiť prerušenie liečby meloxikamom (pozri časť 4.6).

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na 1,5 ml ampulku, t.j. v podstate neobsahuje sodík.

4.5 Liekové a iné interakcie

Štúdie liekových interakcií sa uskutočnili len s dospelými.

Farmakodynamické interakcie:

Iné nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) a kyselina acetylsalicylová > 3 g/deň: kombinácia (pozri časť 4.4) s inými nesteroidnými protizápalovými liekmi vrátane kyseliny acetylsalicylovej podávanej v protizápalových dávkach (> 1 g ako jednorazové užitie alebo > 3 g ako celková denná dávka) sa neodporúča.

Kortikosteroidy (napr. glukokortikoidy):

Súčasné užívanie s kortikosteroidmi si vyžaduje opatrnosť pretože je zvýšené riziko krvácania alebo gastrointestinálnej ulcerácie.

Antikoagulanciá alebo heparín podávaný v geriatrii alebo v liečebných dávkach:

Výrazne zvýšené riziko krvácania spôsobené inhibíciou funkcie krvných doštičiek a poškodením sliznice žalúdka a dvanástnika. NSAID môžu zvyšovať účinok antikoangulancií, ako je warfarín (pozri časť 4.4). Súčasné užívanie NSAID a antikoagulancií alebo heparínu podávaného v geriatrii alebo v liečebnej dávke sa neodporúča (pozri časť 4.4).

V ostatných prípadoch užívania heparínu je potrebná opatrnosť z dôvodu zvýšeného rizika krvácania. Ak sa nedá vyhnúť takejto kombinácii, je potrebné starostlivo monitorovať INR.

Trombolytiká a antiagreganciá:

Zvýšené riziko krvácania spôsobené inhibíciou funkcie krvných doštičiek a poškodením sliznice žalúdka a dvanástnika.

Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI):

Zvýšené riziko gastrointesti­nálneho krvácania.

Diuretiká, inhibítory ACE a antagonisty angiotenzínu II:

NSAID môžu znižovať účinok diuretík a iných antihypertenzívnych liekov. U niektorých pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti so zníženou funkciou obličiek) môže súbežné podávanie inhibítorov ACE alebo antagonistov angiotenzínu II a liekov inhibujúcich cyklooxygenázu viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto kombináciu liekov treba podávať s opatrnosťou, najmä starším pacientom. Pacientov treba primerane hydratovať a pozornosť venovať monitorovaniu renálnej funkcie po začatí súčasnej liečby a potom periodicky v priebehu liečby (pozri tiež časť 4.4).

Iné antihypertenzíva (napr. beta-blokátory):

U beta-blokátorov podobne ako u vyššie uvedených liečiv môže dôjsť k zníženiu ich antihypertenzívneho účinku (v dôsledku inhibície prostaglandínov s vazodilatačným účinkom).

Inhibítory kalcineurínu (napr. cyklosporín, takrolimus):

NSAID môžu zvyšovať nefrotoxicitu inhibítorov kalcineurínu účinkom na renálne prostaglandíny.

Počas kombinovanej liečby treba merať funkciu obličiek. Odporúča sa dôkladne monitorovať funkciu obličiek, najmä u starších pacientov.

Vnútromaternicové telieska:

Existujú hlásenia, že NSAID znižujú účinnosť vnútromaternicových teliesok.

Pokles účinnosti vnútromaternicových teliesok NSAID sa hlásil už skôr, no vyžaduje si ďalšie potvrdenie.

Farmakokinetické interakcie: Účinok meloxikamu na farmakokinetiku iných liečiv

Lítium:

Hlásilo sa, že NSAID zvyšujú hladiny lítia v krvi (znížením vylučovania lítia obličkami), ktoré môžu dosiahnuť toxické hodnoty. Súčasné užívanie lítia a NSAID sa neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, treba starostlivo monitorovať plazmatické koncentrácie lítia na začiatku liečby, počas nastavovania veľkosti dávky a pri vysadzovaní liečby meloxikamom.

Metotrexát:

NSAID môžu znížiť tubulárnu sekréciu metotrexátu, a tým zvýšiť plazmatické koncentrácie metotrexátu. Z tohto dôvodu sa neodporúča, aby pacienti liečení vysokými dávkami metotrexátu (viac ako 15 mg/týždeň) súčasne užívali NSAID (pozri časť 4.4).

Riziko interakcie medzi NSAID a metotrexátom treba zvážiť aj u pacientov užívajúcich nízke dávky metotrexátu, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek. V prípade, že je kombinovaná liečba nevyhnutná, je potrebné monitorovať krvný obraz a funkciu obličiek. Opatrnosť je potrebná v prípade, keď sa NSAID a metotrexát podávajú počas 3 dní. Vtedy sa môže zvýšiť plazmatická hladina metotrexátu a spôsobiť zvýšenie toxicity.

Hoci farmakokinetika metotrexátu (15 mg/týždeň) nebola významne ovplyvnená súbežnou liečbou meloxikamom, treba zohľadniť, že liečba NSAID môže zvyšovať hematologickú toxicitu metotrexátu (pozri vyššie). (Pozri časť 4.8.)

Farmakokinetické interakcie: Účinok ostatných liečiv na farmakokinetiku meloxikamu

Cholestyramín:

Cholestyramín zrýchľuje vylučovanie meloxikamu prerušením enterohepatálnej cirkulácie, čím sa klírens meloxikamu zvyšuje o 50 % a polčas eliminácie sa znižuje na 13+3 h. Táto interakcie je klinicky významná.

Pri súčasnom podávaní antacíd, cimetidínu a digoxínu sa nezistili klinicky významné farmakokinetické liekové interakcie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Fertilita

Použitie meloxikamu, ako aj akýchkoľvek liekov o ktorých je známe, že inhibujú cyklooxygenázu/syn­tézu prostaglandínov, môže znížiť fertilitu žien a neodporúča sa u žien, ktoré chcú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením, alebo ktoré podstupujú vyšetrenia na infertilitu, sa má zvážiť prerušenie užívania meloxikamu.

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nežiaduco ovplyvniť graviditu a/alebo vývoj embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií nasvedčujú zvýšenému riziku potratu a kardiálnych malformácií a gastroschízy po použití inhibítora syntézy prostaglandínov v rannej gravidite. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 % až na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a trvaním liečby. U zvierat podanie inhibítora syntézy prostaglandínov ukázalo, že spôsobuje zvýšenie preimplantačnej a postimplantačnej straty a embryofetálnej letality. Okrem toho sa u zvierat, ktorým sa počas organogenetického obdobia podával inhibítor syntézy prostaglandínov, hlásili zvýšené incidencie rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.

Meloxikam sa nemá podávať v prvom a druhom trimestri gravidity, pokiaľ to nie je skutočne nevyhnutné. Ak sa meloxikam podáva ženám, ktoré plánujú graviditu, alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity, má sa podávať čo najmenšia účinná dávka počas čo najkratšieho obdobia.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod:

• kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzavieraním ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);
• renálnej dysfunkcii, ktorá môže vyústiť do zlyhania obličiek s oligohydram­niónom;
• predĺženie času krvácania, antiagregačný účinok, ktorý sa môže prejaviť dokonca aj pri veľmi nízkych dávkach;
• inhibíciu sťahov maternice, ktoré majú za následok oneskorený alebo predĺžený pôrod.

Preto je meloxikam kontraindikovaný počas tretieho trimestra gravidity.

Laktácia

Keďže neexistujú žiadne špecifické skúsenosti s meloxikamom, je známe, že NSAID prechádzajú do materského mlieka. Podávanie meloxikamu sa preto neodporúča u žien, ktoré dojčia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne špecifické štúdie o vplyve na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Na základe farmakodynamického profilu a hlásených nežiaducich reakcií lieku, však meloxikam pravdepodobne nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na tieto schopnosti. Ak sa však vyskytnú poruchy videnia vrátane rozmazaného videnia, závrat, ospalosť, vertigo alebo iné poruchy centrálneho nervového systému, odporúča sa zdržať sa vedenia vozidiel a obsluhy strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Celkový opis

Klinické štúdie a epidemiologické údaje naznačujú, že niektoré NSAID (zvlášť pri vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) sa môžu spájať s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda) (pozri časť 4.4).

V súvislosti s liečbou NSAID sa hlásil edém, hypertenzia a zlyhanie srdca.

Najčastejšie pozorovanými nežiaducimi udalosťami sú gastrointestinálne účinky. Môžu sa vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy smrteľné, najmä u starších ľudí (pozri časť 4.4). Po podaní sa hlásila nauzea, vracanie, hnačka, plynatosť, obstipácia, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často sa pozorovala gastritída.

Nižšie uvedené frekvencie nežiaducich účinkov lieku sa zakladajú na príslušnom výskyte hlásených nežiaducich udalostí v 27 klinických skúšaniach s trvaním liečby minimálne 14 dní. Informácie sa zakladajú na klinických skúšaniach zahŕňajúcich 15 197 pacientov, ktorí sa liečili dennými perorálnymi dávkami 7,5 alebo 15 mg meloxikamu počas obdobia až do jedného roku.

Zahrnuté sú aj nežiaduce účinky, ktoré sa prejavili ako výsledok prijatých hlásení v súvislosti s podávaním lieku po uvedení na trh.

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa názvov frekvencií s použitím nasledovnej konvencie:

Veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka nežiaducich reakcií

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: anémia

Zriedkavé: poruchy krvného obrazu (vrátane diferenciálneho obrazu bielych krviniek) leukopénia;

trombocytopénia

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa hlásila agranulocytóza (pozri nižšie)

Poruchy imunitného systému

Menej časté: alergické reakcie iné než anafylaktické alebo anafylaktoidné reakcie

Neznáme: anafylaktický šok, anafylaktická reakcia, anafylaktoidná reakcia

Psychické poruchy

Zriedkavé: zmeny nálady, nočné mory

Neznáme: stavy zmätenosti, dezorientácia

Poruchy nervového systému

Časté: bolesť hlavy

Menej časté: závrat, somnolencia

Poruchy oka

Zriedkavé: poruchy zraku zahŕňajúce rozmazané videnie, konjunktivitída

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: vertigo

Zriedkavé: tinnitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé: palpitácie

V súvislosti s liečbou NSAID sa hlásilo zlyhanie srdca.

Poruchy ciev

Menej časté: zvýšený krvný tlak (pozri časť 4.4), návaly horúčavy

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Zriedkavé: astma u jedincov alergických na kyselinu acetylsalicylovú alebo iné NSAID

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: dyspepsia, nauzea, vracanie, bolesť brucha, hnačka

Menej časté: okultné alebo makroskopické gastrointestinálne krvácanie, stomatitída, gastritída, zápcha, plynatosť, eruktácia

Zriedkavé: kolitída, gastroduodenálny vred, ezofagitída

Veľmi zriedkavé: gastrointestinálna perforácia

Gastrointestinálne krvácanie, peptické vredy alebo perforácia môžu byť niekedy závažné a potenciálne smrteľné, najmä u starších pacientov (pozri časť 4.4).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: poruchy funkcie pečene (napr. zvýšené transaminázy alebo bilirubín)

Veľmi zriedkavé: hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: angioedém, svrbenie, vyrážka

Zriedkavé: Stevensov – Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza, urtikária

Veľmi zriedkavé: bulózna dermatitída, multiformný erytém

Neznáme: fotosenzitívne reakcie

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: retencia sodíka a vody, hyperkaliémia (pozri časti 4.4 a 4.5), abnormálne výsledky testov funkcie obličiek (zvýšený sérový kreatinín a/alebo sérová močovina)

Zriedkavé: akútne renálne zlyhanie, najmä u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4)

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: opuch v mieste podanie injekcie, bolesť v mieste podanie injekcie

Menej časté: edém vrátane edému dolných končatín

Informácie o individuálnych ťažkých a/alebo často sa prejavujúcich nežiaducich reakciách

U pacientov liečených meloxikamom a inými potenciálne myelotoxickými liekmi sa hlásili veľmi zriedkavo prípady agranulocytózy (pozri časť 4.5).

Nežiaduce účinky, ktoré sa nepozorovali v spojitosti s liekom, ale ktoré sú všeobecne akceptované, vzhľadom na to, že sa pripisujú iným zlúčeninám v skupine

Organické poškodenie obličiek pravdepodobne vedúce k akútnemu renálnemu zlyhaniu: hlásili sa veľmi zriedkavé prípady intersticiálnej nefritídy, akútnej tubulárnej nekrózy, nefrotického syndrómu a papilárnej nekrózy (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Príznaky akútneho predávkovania NSAID sa zvyčajne obmedzujú na letargiu, ospanlivosť, nauzeu, vracanie a epigastrickú bolesť, ktoré pri podpornej liečbe sú spravidla reverzibilné. Môže sa objaviť gastrointestinálne krvácanie. Ťažká otrava môže viesť k hypertenzii, akútnemu renálnemu zlyhaniu, hepatálnej dysfunkcii, zastaveniu dýchania, kóme, kŕčom, kardiovaskulárnemu kolapsu a zastaveniu srdca. V súvislosti s užívaním NSAID sa hlásili anafylaktoidné reakcie, ktoré sa môžu prejaviť po predávkovaní.

Po predávkovaní NSAID sa pacienti majú liečiť symptomatickou a podpornou liečbou. V klinickom skúšaní sa dokázalo, že podávanie cholestyramínu v perorálnych dávkach 4 g trikrát denne urýchľuje vylučovanie meloxikamu.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Nesteroidné antiflogistiká, oxikamy.

ATC kód: M01AC06

Meloxikam je nesteroidné antiflogistikum (NSAID) zo skupiny oxikamov s protizápalovými, analgetickými a antipyretickými vlastnosťami.

Protizápalová aktivita meloxikamu sa prejavila v klasických modeloch zápalu. Ako pre iné NSAID, presný mechanizmus účinku zostáva neznámy. Minimálne je však jeden bežný mechanizmus účinku spoločný pre všetky NSAID (vrátane meloxikamu): inhibícia biosyntézy prostaglandínov známych ako mediátory zápalu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Meloxikam sa kompletne absorbuje po vnútrosvalovom injekčnom podaní. Relatívna biologická dostupnosť v porovnaní s perorálnym podaním predstavuje takmer 100 %. Z tohto dôvodu nie je potrebná úprava dávky pri prechode z i.m. na perorálnu liečbu.

Po 15 mg i.m. injekcii sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie asi 1,6 – 1,8 pg/ml v priebehu 1 – 6 hodín.

Distribúcia

Meloxikam sa veľmi silno viaže na plazmatické bielkoviny, najmä albumín (99 %). Meloxikam preniká do synoviálnej tekutiny, kde dosahuje koncentrácie zodpovedajúce približne polovičnej koncentrácii v plazme.

Distribučný objem je nízky, v priemere 11 l po i.m. alebo i.v. podaní a vykazuje interindividuálnu variáciu v rozmedzí 7 – 20 %. Distribučný objem po podaní opakovaných perorálnych dávok meloxikamu (7,5 až 15 mg) je asi 16 l s koeficientmi variácií v rozmedzí 11 – 32 %.

Biotransformácia

Rozsiahla biotransformácia meloxikamu prebieha hepatálne. Štyri rôzne metabolity meloxikamu, ktoré sú farmakologicky inaktívne, sa identifikovali v moči. Hlavný metabolit 5-karboxymeloxikam (60 % dávky) sa mení oxidáciou na medziprodukt 5-hydroxymetylme­loxikam, ktorý sa tiež vylučuje v menšom rozsahu (9 % dávky). Štúdie in vitro dokázali, že CYP 2C9 zohráva v tejto metabolickej ceste významnú úlohu s menšou účasťou izoenzýmu CYP 3A4. Aktivita peroxidázy pacienta je pravdepodobne zodpovedná za vznik ďalších dvoch metabolitov, ktoré tvoria 16 %, resp. 4 % podanej dávky.

Eliminácia

Meloxikam sa vylučuje predovšetkým vo forme metabolitov a v rovnakom rozsahu sa objavuje v moči a v stolici. Menej ako 5 % dennej dávky sa vylučuje v nezmenenej forme stolicou, zatiaľ čo len stopy nezmenenej látky sa vylučujú do moču.

Priemerný polčas vylučovania varíruje medzi 13 a 25 hodinami po perorálnom, i.m. a i.v. podaní. Celkový plazmatický klírens predstavuje asi 7 – 12 ml/l po jednorazovom perorálnom, intravenóznom alebo rektálnom podaní dávok.

Linearita/neli­nearita

Meloxicam prejavuje lineárnu farmakokinetiku v terapeutickom rozpätí 7,5 mg a 15 mg po perorálnom alebo intramuskulárnom podaní.

Špeciálne skupiny pacientov

Pacienti s hepatálnou/re­nálnou insuficienciou:

Ani mierna, ani stredne ťažká hepatálna alebo renálna insuficiencia nemá podstatný vplyv na farmakokinetiku meloxikamu. Jedinci so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek majú signifikantne vyšší celkový klírens liečiva. U pacientov s terminálnym zlyhaním obličiek sa pozorovala znížená väzbovosť na proteíny. Pri terminálnom zlyhaním obličiek sa pri vyšších koncentráciách voľného meloxikamu môže zvýšiť distribučný objem a denná dávka 7,5 mg sa nesmie prekročiť (pozri časť 4.2).

Starší pacienti:

Starší jedinci mužského pohlavia vykazovali podobné priemerné farmakokinetické parametre v porovnaní s mladými jedincami mužského pohlavia. Staršie pacientky vykazovali vyššie hodnoty AUC a dlhší polčas eliminácie v porovnaní s mladšími jedincami oboch pohlaví. Priemerný plazmatický klírens v rovnovážnom stave u starších jedincov bol mierne znížený v porovnaní s tým, ktorý sa hlásil u mladších jedincov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxikologický profil meloxikamu sa v predklinických štúdiách stanovil ako identický s profilom NSAID: gastrointestinálne ulcerácie a erózie, renálna papilárna nekróza pri vysokých dávkach počas dlhodobého podávania u dvoch druhov zvierat.

Reprodukčné štúdie pri perorálnych hladinách dávok toxických pre matku od 1 mg/kg a vyššie ukázali u potkanov zníženie ovulácie a inhibíciu implantátov a embryotoxické účinky (zvýšenie resorpcie).

Reprodukčné štúdie toxicity na potkanoch a králikoch neodhalili teratogenitu až do perorálnych dávok

• 4 mg/kg u potkanov a 80 mg/kg u králikov.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Megluminum

Glycofurolum

Poloxamerum 188

Natrii chloridum

Glycinum

Natrii hydroxidum

Aqua ad injectabilia

6.2    Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3    Čas použiteľnosti

• 5 rokov

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte vo vnútornom a vonkajšom obale, chráňte pred svetlom.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

• 1.5 ml v 2 ml ampulke (bezfarebné sklo typu I), papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

Veľkosť balenia: 1, 2, 3, 5, 30, 50 ampuliek

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Použiť sa môže iba číry roztok bez obsahu častíc. Len na jednorazové použitie.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Boehringer Ingelheim International GmbH

Binger Strasse 173

MOVALIS 15 mg/1,5 ml

55216 Ingelheim nad Rýnom

Nemecko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

29/0084/03-S

9.   DÁTUM REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 04.04.2003

Dátum posledného predĺženia: 12.12.2007