NALOXONE WZF POLFA - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

NALOXONE WZF POLFA

400 ^g/ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 400 mikrogramov (0,4 mg) naloxónhydrochlo­ridu (Naloxoni hydrochloridum) ako naloxónhydrochlorid dihydrát.

Pomocná látka so známym účinkom: Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 3,36 mg (0,146 mmol) sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok

Vzhľad lieku: číra, bezfarebná kvapalina bez mechanických nečistôt.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• Intoxikácia opiátmi.
• Reverzia z anestézie navodenej opiátmi (po vykonaní celkovej anestézie navodenej narkotickými analgetikami).
• Reverzia útlmu dýchacieho centra u novorodencov, ktorý bol spôsobený podávaním narkotických analgetík matke počas pôrodu.
• Diferenciálna diagnostika pri podozrení na intoxikáciu opiátmi.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávkovanie a spôsob podávania naloxónhydrochlo­ridu závisí od stavu pacienta a od druhu a množstva podaného opiátu.

Intoxikácia opiátmi

Dospelí:

Obvykle sa úvodná dávka 400 až 2 000 mikrogramov podáva intravenózne. V prípade potreby je možné intravenóznu dávku zopakovať každé 2–3 minúty, až kým pacient nadobudne dostatočnú úroveň vedomia a rovnomerného rytmického dýchania. Ak po podaní 10 mg nedôjde ani ku krátkemu zlepšeniu dýchania a nadobudnutiu vedomia, príčinou symptómov u pacienta pravdepodobne nie je predávkovanie opiátmi.

Liek môže byť tiež podávaný intramuskulárne alebo subkutánne. V stavoch ohrozenia života je potrebné liek podávať intravenózne.

Deti:

Obvyklá úvodná jediná intravenózna dávka je 10 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti. V prípade potreby je možné podať ďalšiu dávku 100 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti.

Ak nie je možné aplikovať naloxónhydrochlorid intravenózne, možno ho podať intramuskulárne alebo subkutánne, rozdelený do menších dávok.

Reverzia z anestézie navodenej opiátmi

Dospelí:

Obvyklá dávka je 100 až 200 mikrogramov, t.j. 1,5–3 mikrogramy/kg telesnej hmotnosti, intravenózne.

• V niektorých prípadoch pri použití opiátov s dlhodobým pôsobením môže byť potrebné podať intramuskulárne ďalšiu dávku naloxónhydrochlo­ridu v priebehu 1–2 hodín.

Liek sa prípadne môže podávať ako intravenózna infúzia.

Deti:

Podáva sa intravenózne v dávke 10 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti. V prípade potreby je možné podať ďalšiu dávku 100 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti.

Ak nie je možné naloxónhydrochlorid podať intravenózne, je možné subkutánne alebo intramuskulárne podanie rozdelené do viacerých menších dávok.

Liek sa môže prípadne podávať ako intravenózna infúzia.

Reverzia útlmu dýchacieho centra u novorodencov spôsobeného podaním narkotických analgetík matke počas pôrodu

Novorodenci:

• V prípade zastavenia dýchania je potrebné pred podaním lieku skontrolovať, či sú dýchacie cesty priechodné.

Podáva sa intravenózne, intramuskulárne alebo subkutánne v dávke 10 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti. V prípade potreby sa môže dávka opakovať po 2–3 minútach.

Naloxónhydrochlorid je tiež možné aplikovať intramuskulárne v jedinej dávke 200 mikrogramov (t.j. asi 60 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti).

Diferenciálna diagnostika pri podozrení na intoxikáciu opiátmi

Intravenózne podanie dávky 0,5 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti umožňuje overiť, či depresia dýchania, ťažkosti s močením alebo zadržiavanie moču nie sú spôsobené intoxikáciou opiátom. Dávka naloxónhydrochlo­ridu sa môže zvyšovať postupne, čím sa vyhnete nadmerným dávkam. Vysoké dávky lieku odstránia všetky účinky opiátov vrátane analgetických účinkov a tiež spôsobia stimuláciu sympatického nervového systému a kardiovaskulárneho systému.

Spôsob podávania

Intravenózne, intramuskulárne alebo subkutánne použitie alebo ako intravenózna infúzia po predchádzajúcom nariedení.

Pokyny na prípravu roztoku na intravenóznu infúziu, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Naloxónhydrochlorid sa musí podávať s opatrnosťou pacientom, ktorí dostávali vysoké dávky opioidov alebo sú fyzicky závislí od opiátov. Príliš rýchly zvrat opiátových účinkov môže spôsobiť akútny abstinenčný syndróm u týchto pacientov. Boli popísané hypertenzia, srdcová arytmia, pľúcny edém a zastavenie srdca. To platí aj pre novorodencov týchto pacientov.

Pacienti, ktorí dostatočne reagujú na naloxónhydrochlo­rid, musia byť starostlivo sledovaní. Účinok opioidov môže byť dlhší, ako je účinok naloxónhydrochlo­ridu a môže byť potrebná nová injekcia.

Hlásilo sa, že naloxónhydrochlorid vyvoláva hypotenziu, hypertenziu, komorovú tachykardiu, fibriláciu a pľúcny edém. Tieto nežiaduce účinky boli pozorované po operácii, najčastejšie u pacientov, ktorí majú kardiovaskulárne ochorenie alebo ktorí užívajú lieky s podobnými kardiovaskulárnymi nežiaducimi účinkami. Hoci sa nezistili priame kauzálne vzťahy, treba dbať na zvýšenú opatrnosť pri podávaní injekčného roztoku naloxónhydrochlo­ridu pacientom so srdcovými ochoreniami alebo pacientom, ktorí užívajú relatívne kardiotoxické lieky, spôsobujúce ventrikulárnu tachykardiu, fibriláciu a zastavenie srdca (napr. kokaín, metamfetamín, cyklické antidepresíva, blokátory kalciových kanálov, beta-blokátory, digoxín). Pozri časť 4.8.

Prejavy a príznaky vysadenia opiátov u pacientov fyzicky závislých na opiodioch môžu zahŕňať, ale nemusia byť obmedzené na: nevoľnosť, vracanie, hnačka, tachykardia, zvýšený tlak krvi, horúčka, výtok z nosa, kýchanie, piloerekcia, potenie, zívanie, nervozita, nepokoj, podráždenosť, chvenie, kŕče v bruchu, slabosť a bolesť tela. U novorodencov môže vysadenie opiátov spôsobiť aj kŕče, nadmerný plač, hyperaktívne reflexy.

Ak je potrebné potlačiť akútnu otravu, okrem injekčného roztoku naloxónhydrochlo­ridu majú byť k dispozícii a majú byť použité iné resuscitačné opatrenia, ako je udržiavanie priechodných dýchacích ciest, umelá pľúcna ventilácia, masáž srdca a vazopresorické li­eky.

Naloxónhydrochlorid nie je účinný pri liečbe depresie dýchania spôsobenej inými liekmi, než sú opiáty. Reverzia depresie dýchania vyvolanej buprenorfínom môže byť neúplná. Ak sa vyskytne neúplná odpoveď, dýchanie má byť mechanicky asistované.

Pri použití opioidov počas operácie, je potrebné sa vyhnúť podaniu nadmernej dávky naloxónhydrochlo­ridu, pretože to môže spôsobiť excitáciu, zvýšenie krvného tlaku a klinicky dôležitú reverziu analgézie. Zvrat opiátových účinkov dosiahnutý príliš rýchlo, môže spôsobovať nevoľnosť, vracanie, potenie alebo tachykardiu.

Renálna insuficiencia/zly­hanie

Neuskutočnili sa žiadne klinické štúdie hodnotiace bezpečnosť a účinnosť naloxónhydrochlo­ridu u pacientov s renálnou insuficienciou­/zlyhaním. Potrebná je opatrnosť a monitorovanie pacientov, ak sa injekčný roztok naloxónhydrochlo­ridu podáva tejto skupine pacientov.

Ochorenie pečene

Bezpečnosť a účinnosť injekčného roztoku naloxónhydrochlo­ridu u pacientov s ochorením pečene sa v dobre kontrolovaných klinických štúdiách neskúmala. V jednej malej štúdii, u pacientov s cirhózou pečene bola plazmatická koncentrácia naloxónhydrochlo­ridu približne šesťkrát vyššia ako u pacientov bez ochorenia pečene. Okrem toho bolo zistené, že naloxónhydrochlorid mal u týchto pacientov diuretickú aktivitu. Pri podávaní naloxónhydrochlo­ridu pacientom s ochoreniami pečene sa preto odporúča opatrnosť.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 1 ml, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinok naloxónhydrochlo­ridu spočíva v interakcii s opioidmi a opioidnými agonistami. Keď sa podáva osobám závislým od opiátov, u niektorých osôb môže podanie naloxónhydrochlo­ridu spôsobiť výrazné abstinenčné príznaky. Boli popísané hypertenzia, srdcová arytmia, pľúcny edém a zastavenie srdca.

So štandardnou dávkou naloxónhydrochlo­ridu neexistuje interakcia s barbiturátmi a trankvilizérmi.

Údaje o interakcii s alkoholom nie sú jednotné. U pacientov s multi-intoxikáciu opioidmi a sedatívami alebo alkoholom, v závislosti na príčine intoxikácie, možno pozorovať menej rýchly výsledok po podaní naloxónhydrochlo­ridu.

Pri podávaní naloxónhydrochlo­ridu pacientom, ktorí užívali buprenorfín ako analgetikum, môže byť obnovená úplná analgézia. Predpokladá sa, že tento účinok je výsledkom krivky závislosti odpovede na dávku buprenorfínu a klesajúcej analgézie v prípade vysokých dávok. Zvrat respiračnej depresie spôsobenej buprenorfínom je však obmedzený.

Závažná hypertenzia bola hlásená pri podávaní naloxónhydrochlo­ridu v prípadoch bezvedomia v dôsledku predávkovania klonidínom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o expozícii naloxónhydrochlo­ridu počas gravidity. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Injekčný roztok nalóxonu sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Naloxónhydrochlorid môže spôsobiť abstinenčné príznaky u novorodencov (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Nie je známe, či sa naloxónhydrochlorid vylučuje do materského mlieka a nepotvrdilo sa, či sú dojčené detí ovplyvnené naloxónhydrochlo­ridom. Dojčeniu sa preto treba vyvarovať 24 hodín po liečbe.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacientov, ktorí dostali naloxónhydrochlorid na zvrátenie účinkov opioidov treba upozorniť, aby sa vyvarovali cestnej premávke, obsluhe strojov ani nevykonávali iné činnosti vyžadujúce fyzickú alebo duševnú námahu po dobu najmenej 24 hodín, pretože účinok opioidov sa môže vrátiť.

4.8 Nežiaduce účinky

Používa sa nasledovná terminológia frekvencie:

Veľmi časté: >1/10

Časté: > 1/100 až < 1/10

Menej časté: > 1/1,000 až < 1/100

Zriedkavé: > 1/10,000 až < 1/1,000

Veľmi zriedkavé: < 1/10,000

Neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: alergické reakcie (žihľavka, rinitída, dyspnoe, Quinckeho edém), anafylaktický šok

Poruchy nervového systému

Časté: závraty, bolesť hlavy

Menej časté: tremor, potenie

Zriedkavé: záchvaty, tenzia

Záchvaty sa zriedkavo vyskytli po podaní naloxónhydrochlo­ridu; avšak príčinný vzťah s liekom sa nedokázal. Podanie vyšších dávok ako sú odporúčané pri pooperačnom použití môže viesť k tenzii.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: tachykardia

Menej časté: arytmia, bradykardia

Veľmi zriedkavé: fibrilácia, zastavenie srdca

Poruchy ciev

Časté: hypotenzia, hypertenzia

Hypotenzia, hypertenzia a srdcová arytmia (vrátane ventrikulárnej tachykardie a fibrilácie) sa tiež vyskytli pri pooperačnom použití naloxónhydrochlo­ridu. Nežiaduce kardiovaskulárne účinky sa vyskytli najčastejšie u pacientov po operácii s existujúcim kardiovaskulárnym ochorením alebo u tých, ktorí užívali iné lieky, ktoré spôsobujú podobné kardiovaskulárne nežiaduce účinky.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Veľmi zriedkavé: pľúcny edém

Pľúcny edém sa tiež vyskytol pri pooperačnom použití naloxónhydrochlo­ridu.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté: nauzea

Časté: vracanie

Menej časté: hnačka, sucho v ústach

Nauzea a vracanie sa hlásili u pacientov po operácii, ktorí dostali vyššie dávky ako sú odporúčané. Príčinný vzťah sa však nepotvrdil a symptómy môžu byť prejavmi príliš rýchleho antagonizmu opioidného účinku.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi zriedkavé: multiformný erytém

Zaznamenal sa jeden prípad multiformného erytému, ktorý rýchlo vymizol po vysadení naloxónhydrochlo­ridu.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: pooperačná bolesť

Menej časté: hyperventilácia, podráždenie cievnych stien (po i.v. podaní); lokálne podráždenie a zápal (po i.m. podaní)

Pooperačné použitie vyššej dávky ako je odporúčaná môže viesť k návratu bolesti. Rýchly zvrat opioidného účinku môže spôsobiť hyperventiláciu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

S ohľadom na indikáciu a široké terapeutické použitie sa predávkovanie neočakáva. Jedna dávka 10 mg naloxónhydrochlo­ridu i.v. bola tolerovaná bez nežiaducich účinkov alebo zmien laboratórnych hodnôt. Vyššia dávka ako je odporúčaná dávka pri pooperačnom použití, môže viesť k návratu bolesti a tenzii.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Všetky ostatné liečivá, antidotá

ATC kód: V03AB15

Naloxónhydrochlo­rid, semisyntetický derivát morfínu (N-alyl-nor-oxymorfón), je špecifický opioidný antagonista, ktorý pôsobí kompetitívne na opioidných receptoroch. Má veľmi vysokú afinitu k opioidným receptorom, a tým vytesňuje opioidné agonisty aj čiastočné antagonisty, ako sú napríklad pentazocín, ale aj nalorfín. Nalxónhydrochlorid nepotláča centrálnu depresiu spôsobenú hypnotikami alebo inými neopiátmi, a nemá agonistické alebo morfínu podobné vlastnosti, charakteristické pre iné opioidné antagonisty. Dokonca aj vysoké dávky lieku (10-násobné oproti obvyklej terapeutickej dávke) spôsobujú nevýznamnú analgéziu, len miernu ospalosť a žiadnu respiračnú depresiu, psychomimetický účinok, obehové zmeny alebo miózu. Vzhľadom na to, že nemá opioidné ani agonistické účinky ako iné opioidné antagonisty, nevykazuje v podstate žiadnu farmakologickú aktivitu. Keďže naloxónhydrochlo­rid, na rozdiel od nalorfínu, nezhoršuje respiračnú depresiu spôsobenú inými látkami, môže sa tiež použiť na diferenciálnu diagnostiku.

Nebolo dokázané, že naloxónhydrochlorid vyvoláva toleranciu, alebo že spôsobuje fyzickú alebo psychickú závislosť.

V prípade závislosti od opioidov, podanie naloxónhydrochlo­ridu zvýši príznaky fyzickej závislosti. Pri intravenóznom podaní bude farmakologický účinok naloxónhydrochlo­ridu zvyčajne viditeľný počas dvoch minút. Doba trvania antagonistického účinku závisí od dávky, ale všeobecne je v rozmedzí od 1–4 hodín. Potreba opakovaných dávok závisí od množstva, druhu a spôsobu podávania opioidu, ktorý má byť antagonizovaný.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Naloxónhydrochlorid sa rýchlo absorbuje z gastrointes­tinálneho traktu, ale v značnej miere podlieha first-pass metabolizmu a rýchlo sa inaktivuje po perorálnom podaní. Aj keď je liek účinný perorálne, musia sa užiť oveľa väčšie dávky, než sú potrebné pre parenterálne podanie a pre úplný antagonizmus opiátov. Z tohto dôvodu sa naloxónhydrochlorid podáva parenterálne.

Distribúcia

Po parenterálnom podaní sa naloxónhydrochlorid rýchlo distribuuje do telesných tkanív a tekutín, najmä do mozgu, pretože je veľmi lipofilný. U dospelých ľudí bol hlásený rovnovážny distribučný objem asi 2 l/kg. Väzba na proteíny sa pohybuje v rozmedzí od 32 do 45 %.

Naloxónhydrochlorid prechádza ľahko placentou; nie je však známe, či sa naloxónhydrochlorid vylučuje do materského mlieka.

Biotransformácia

Naloxónhydrochlorid sa rýchlo metabolizuje v pečeni, primárne konjugáciou s kyselinou glukurónovou a vylučuje sa močom.

Eliminácia

Naloxónhydrochlorid má krátky plazmatický polčas, približne 1–1,5 hodiny po parenterálnom podaní. Plazmatický polčas u novorodencov je približne 3 hodiny. Celkový klírens je do 22 ml/min/kg.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií akútnej toxicity a toxicity po opakovanom podaní neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Štúdie na stanovenie karcinogénneho potenciálu naloxónhydrochlo­ridu neboli doteraz prevedené.

Naloxónhydrochlorid bol slabo pozitívny pri Amesovom teste mutagenity a v teste in vitro chromozómových aberácií v ľudských lymfocytoch a bol negatívny v stanovení in vitro mutagenity HGPRT buniek V79 čínskeho škrečka a v štúdii in vivo chromozómových aberácií kostnej drene potkanov.

Od dávky závislé zmeny v rýchlosti postnatálneho neurobehaviorálneho vývoja a abnormálne mozgové nálezy boli hlásené u potkanov po expozíci in utero. Okrem toho bolo popísané zvýšenie novorodeneckej mortality a zníženie telesnej hmotnosti po expozícii počas neskorej gravidity u potkanov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

chlorid sodný

zriedená kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

NALOXONE WZF POLFA sa nesmie podávať v jednej infúzii s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Neuchovávajte v mrazničke.

Uchovávajte ampulky v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebné sklenené ampulky v kartónovej škatuľke.

Veľkosť balenia: 10 × 1 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Ak sa podáva intravenózna infúzia, je potrebné roztok lieku nariediť v 0,9 % roztoku chloridu sodného alebo 5 % roztoku glukózy nasledujúcim spôsobom: 2 000 mikrogramov (5 ml roztoku obsahujúceho 400 mikrogramov/ml naloxónhydrochlo­ridu) sa pridáva do 500 ml rozpúšťadla. Nariedený roztok obsahuje 4 mikrogramy naloxónhydrochlo­ridu v 1 ml. Roztok sa má pripraviť tesne pred použitím.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Warszawskie Zaklady Farmaceutyczne Polfa S.A.

Karolkowa 22/24

01–207 Warszawa

Poľsko

• 8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 1. október 1990

Dátum posledného predĺženia registrácie: 04. február 2008