NAVITEN 600 mg - súhrnné informácie

NAVITEN 600 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje eprosartan mesylát, ekvivalentný 600 mg eprosartanu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Biele filmom obalené tablety v tvare kapsuly označené „5046“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

NAVITEN 600 mg je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Odporúčaná denná dávka je 600 mg eprosartanu podaná ráno.

Na dosiahnutie maximálneho zníženia krvného tlaku sú u väčšiny pacientov potrebné 2–3 týždne.

V priebehu klinického hodnotenia boli overené dávky až 1200 mg denne počas 8 týždňov. Tieto vysoké dávky boli stále účinné bez výraznej závislosti výskytu nežiaducich účinkov na veľkosti podanej dávky.

Eprosartan sa môže podávať v monoterapii alebo v kombinácii s inými liekmi znižujúcimi krvný tlak, antihypertenzívami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1), napr. tiazidovými diuretikami. Kombinácia s kalciovými blokátormi sa ukázala byť rovnako účinná, ak je požadované väčšie zníženie tlaku krvi.

Eprosartan sa môže podávať bez ohľadu na príjem potravy.

Dávkovanie u starších pacientov nad 60 rokov

Nie je potrebné upravovať dávku v závislosti od veku.

Dávkovanie u detí

NAVITEN sa neodporúča podávať deťom a mladistvým kvôli nedostatku informácií o jeho bezpečnosti a účinnosti.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie pečene

Nie je potrebné upravovať dávku u pacientov s poruchou funkcie pečene.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek

U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 60 ml/min), nemá denná dávka presiahnuť 600 mg.

4.3 Kontraindikácie

• známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.3 a 4.6)
• laktácia
• hemodynamicky významné bilaterálne renovaskulárne ochorenie alebo výrazná stenóza renálnej artérie jednej fungujúcej obličky
• súbežné používanie NAVITENU 600 mg s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Porucha funkcie pečene

Pacientom s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa má pri podávaní eprosartanu venovať osobitná pozornosť vzhľadom na skutočnosť, že existujú len obmedzené skúsenosti u tejto skupiny pacientov.

Porucha funkcie obličiek

Úprava dávky nie je potrebná u pacientov s miernou až stredne ťažkou insuficienciou obličiek (klírens kreatinínu > 30 ml/min). Opatrnosť sa odporúča pri použití u pacientov s klírensom kreatinínu < 30 ml/min alebo u pacientov na dialýze.

Symptomatická hypotenzia sa môže objaviť u pacientov s ťažkou objemovou depléciou a/alebo depléciou soli (napr. vysoká dávka diuretickej terapie). Tieto podmienky majú byť upravené pred začatím liečby.

Pacienti s rizikom vzniku poruchy funkcie obličiek

Niektorí pacienti, ktorých funkcia obličiek je závislá na vlastnej aktivite systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou [NYHA klasifikácia: trieda IV], bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky), majú riziko rozvoja oligúrie a/alebo progresívnej azotémie a zriedkavo akútneho zlyhania obličiek počas liečby s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE). Tieto udalosti sú pravdepodobnejšie u pacientov liečených súčasne diuretikom. U blokátorov receptora angiotenzínu II, ako je eprosartan, neexistujú adekvátne terapeutické skúsenosti, aby sa určilo, či je podobné riziko vzniku zhoršenia funkcie obličiek u týchto citlivých pacientov. Keď sa eprosartan používa u pacientov s poruchou funkcie obličiek, má sa funkcia obličiek posúdiť pred začatím liečby eprosartanom a v intervaloch počas liečby. Ak sa počas liečby pozoruje zhoršenie funkcie obličiek, liečba eprosartanom sa musí prehodnotiť.

Nasledujúce opatrenia boli zaradené na základe skúseností s inými liečivami v tejto triede a tiež s inhibítoromi ACE:

Hyperkaliémia

Počas liečby inými liekmi, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón môže dôjsť k hyperkaliémii, najmä v prítomnosti poruchy funkcie obličiek a/alebo srdcového zlyhania. Odporúča sa primerané sledovanie hladín draslíka v sére u rizikových pacientov.

Na základe skúseností s podávaním iných liekov, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, súbežné podávanie s kálium šetriacimi diuretikami, doplnkami draslíka, náhradami soli obsahujúcimi draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín) môže viesť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, a preto sa majú s NAVITENOM podávať s opatrnosťou.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1). Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Primárny hyperaldostero­nizmus

Pacientom s primárnym hyperaldostero­nizmom sa neodporúča liečba eprosartanom.

Hypotenzia

Symptomatická hypotenzia sa môže vyskytnúť u pacientov s ťažkou depléciou objemu a/alebo solí (napr. liečba vysokými dávkami diuretík). Tieto podmienky sa majú upraviť pred začatím liečby.

Ischemická choroba srdca

U pacientov s ischemickou chorobou srdca sú obmedzené skúsenosti.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne/hyper­trofická kardiomyopatia

Rovnako ako u všetkých ostatných vazodilatancií , aj u pacientov so stenózou aortálnej a mitrálnej chlopne alebo hypertrofickou kardiomyopatiou sa má eprosartan používať s opatrnosťou.

Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličiek.

Gravidita

Blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak sa považuje pokračovanie v liečbe blokátorom receptorov angiotenzínu II v gravidite za nevyhnutné, pacientkam plánujúcim graviditu sa má zmeniť liečba na inú antihypertenznú liečbu, ktorá má overený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak sa zistí gravidita, liečba blokátorom receptorov angiotenzínu II sa musí ihneď ukončiť, a ak je potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné upozornenia a opatrenia

Ako bolo pozorované pri inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu, eprosartan a ostatné blokátory receptorov angiotenzínu II sú zjavne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u nečernošskej populácie, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými poruchami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Eprosartan nepreukázal účinok na farmakokinetiku digoxínu a farmakodynamiku warfarínu alebo glyburidu (glibenklamidu). Podobne eprosartan neovplyvnil farmakokinetiku ranitídinu, ketokonazolu alebo flukonazolu.

Eprosartan bol bezpečne použitý spolu s tiazidovými diuretikami (napr. hydrochloroti­azidom) a kalciovými blokátormi kanálov (napr. nifedipínom) bez dokázateľných klinicky významných nežiaducich interakcií.

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách bolo pozorované významné zvýšenie koncentrácie draslíka v sére a vychádzajúc zo skúseností s užívaním liekov, ktoré účinkujú na systém renín-angiotenzín-aldosterón; súbežné užívanie s draslík šetriacimi diuretikami, draslíkovými doplnkami, náhradami solí s obsahom draslíka, alebo inými liekmi, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka (napr. heparín) môže dôjsť k zvýšeniu draslíka v sére.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Antihypertenzný účinok môže byť zosilnený ďalšími antihypertenzívami.

Pri súbežnom podávaní lítia s ACE inhibítormi bola hlásená toxicita a reverzibilné zvýšenie koncentrácie lítia v sére. Možnosť podobného účinku pri použití eprosartanu nemôže byť vylúčená a odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére počas súbežného používania.

Eprosartan neinhibuje in vitro humánny enzymatický systém cytochróm P450 (CYP1A, 2A6, 2C9/8, 2C19, 2D6, 2E a 3A).

Rovnako ako u ACE inhibítorov, súbežné podávanie blokátorov receptorov angiotenzínu II a NSAIDs môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek a zvýšenia draslíka v sére, najmä u pacientov s pre-existujúcou oslabenou funkciou obličiek. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, najmä u starších osôb. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a je potrebné zvážiť monitorovanie obličkovej funkcie po začatí súbežnej liečby a ďalej v pravidelných intervaloch.

Súbežné používanie losartanu s indometacínom (NSAID) viedlo k zníženiu účinnosti blokátorov receptorov angiotenzínu II, a preto nemožno vylúčiť účinok celej skupiny liekov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Užívanie blokátorov receptorov angiotenzínu II v prvom trimestri gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4). Užívanie blokátorov receptorov angiotenzínu II je kontraindikované v druhom a treťom trimestri gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení ACE inhibítorom v prvom trimestri gravidity neboli presvedčivé; avšak malé zvýšenie rizika nemôže byť vylúčené. Kým neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika užívania blokátorov receptorov angiotenzínu II, môžu existovať pre túto skupinu liekov podobné riziká. Pokiaľ sa liečba blokátormi receptorov angiotenzínu II považuje za nevyhnutnú, pacientkam plánujúcim graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na používanie v gravidite. Po zistení gravidity sa má ihneď prerušiť liečba blokátormi receptora angiotenzínu II a ak je to potrebné, má sa začať s alternatívnou liečbou.

Je známe, že vystavenie blokátorom receptora angiotenzínu II v druhom a treťom trimestri gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie kostnatenia lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3).

V prípade, že došlo k vystaveniu blokátorom receptora angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity, odporúča sa vyšetrenie ultrazvukom na kontrolu funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali blokátory receptorov angiotenzínu II, majú byť starostlivo sledované pre možnosť výskytu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Pretože nie sú dostupné žiadne informácie týkajúce sa užívania blokátorov receptorov angiotenzínu II počas dojčenia, neodporúča sa užívať blokátory receptorov angiotenzínu II a má sa zvoliť alternatívna liečba s lepšie preukázaným bezpečnostným profilom, najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopností viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Eprosartan neovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, vychádzajúc

z farmakodyna­mických vlastností eprosartanu. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov sa má brať do úvahy, že počas liečby hypertenzie sa môžu vyskytnúť občasné závraty alebo vyčerpanosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi účinkami u pacientov liečených eprosartanom sú bolesti hlavy a nešpecifické gastrointestinálne ťažkosti, vyskytujúce sa približne u 11 % a resp. 8 % pacientov.

Výskyt nežiaducich účinkov u pacientov liečených eprosartanom v klinických štúdiách:

*Nevyskytli sa s vyššou frekvenciou ako u placeba.

Okrem týchto nežiaducich účinkov, hlásených počas klinických štúdií, boli hlásené spontánne počas postmarketingového používania eprosartanu. nasledujúce nežiaduce účinky. Frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných údajov (nie je známa).

Poruchy obličiek a močových ciest

Porucha funkcie obličiek vrátane zlyhania obličiek u rizikových pacientov (napr. stenóza renálnej artérie).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Artralgia

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní eprosartanom u ľudí sú k dispozícii len veľmi obmedzené informácie. Po uvedení lieku na trh sa hlásili individuálne prípady podania dávok až do 12 000 mg. U väčšiny pacientov sa neprejavili žiadne symptómy. V jednom prípade prišlo po požití 12 000 mg ku kolapsu krvného obehu. Pacient sa kompletne zotavil.

Najpravdepodob­nejším príznakom predávkovania je hypotenzia. V prípade výskytu symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum ATC kód: C09CA02

Eprosartan je silný nepeptidický, perorálne účinný blokátor receptorov angiotenzínu II, bez tetrazolovej a bifenylovej skupiny, ktorý sa selektívne viaže na AT1 receptor. Angiotenzín II je silne vazokonstrikčne aktívny hormón zo systému renín-angiotenzín-aldosterónu, ktorý má dôležitú úlohu v patofyziológii hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptory v celej rade tkanív (napr. v hladkých svaloch ciev, nadobličkách, obličkách a srdci) a vyvoláva dôležité biologické reakcie ako je vazokonstrikcia, retencia sodíka a vyplavenie aldosterónu. Predpokladá sa, že angiotenzín II sa podieľa na vzniku hypertrofie srdca a ciev kvôli jeho účinku na srdce a rast buniek hladkého svalstva.

Eprosartan u dobrovoľníkov antagonizuje účinok angiotenzínu II na krvný tlak, na zmeny prietoku krvi obličkami a na sekréciu aldosterónu. U pacientov s hypertenziou sa dosiahne úprava krvného tlaku po podaní eprosartanu v jednej alebo v dvoch denných dávkach. Úprava krvného tlaku je udržiavaná bez výrazného kolísania po dobu 24 hodín. Po prerušení liečby eprosartanom nedochádza k rebound fenoménu, to je k neúmernému zvýšeniu krvného tlaku. Zníženie krvného tlaku u hypertonikov nie je sprevádzané zmenami frekvencie srdca a neovplyvňuje hladinu triglyceridov, celkovú hladinu cholesterolu a LDL. Okrem toho eprosartan neovplyvňuje hladinu glykémie.

Eprosartan nepotláča autoregulačné mechanizmy v obličkách. U zdravých mužov eprosartan preukázateľne zvyšoval priemerný prietok plazmy obličkami. Eprosartan udržiava činnosť obličiek u pacientov s esenciálnou hypertenziou a u pacientov s renálnou insuficienciou. Eprosartan neznižuje glomerulárnu filtráciu u zdravých mužov, hypertonikov, ani u pacientov s rôznym stupňom insuficiencie obličiek. Eprosartan má natriuretický účinok u zdravých jedincov s diétou obmedzujúcou prívod soli. Eprosartan môžu bezpečne užívať pacienti s esenciálnou hypertenziou a pacienti s rôznym stupňom renálnej insuficiencie a používanie eprosartanu nevedie k retencii sodíka ani k zhoršeniu funkcie obličiek.

Eprosartan významne neovplyvňuje exkréciu kyseliny močovej.

Eprosartan nepotenciuje účinky vyvolané zvýšenou hladinou bradykinínu (spôsobenou inhibítormi ACE), ako napr. kašeľ. V klinickej štúdii špeciálne zameranej na porovnanie incidencie kašľa v skupine pacientov liečených eprosartanom alebo inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu bolo zistené, že incidencia pretrvávajúceho dráždivého kašľa bola významne nižšia v skupine liečenej eprosartanom (1,5 %) v porovnaní so skupinou liečenou inhibítormi ACE (5,4 %; p < 0,05). Popísaná incidencia kašľa bola signifikantne nižšia (p < 0,05) u pacientov liečených eprosartanom (21,2 %), ako u pacientov liečených inhibítormi ACE (29,9 %). V ďalšej štúdii bola sledovaná frekvencia výskytu pretrvávajúceho kašľa u pacientov, u ktorých sa už kašeľ vyskytoval pri podávaní inhibítorov ACE. Suchý pretrvávajúci kašeľ sa objavil u 2,6 % pacientov liečených eprosartanom, u 2,7 % liečených placebom a u 25 % liečených inhibítormi ACE. Rozdiel v incidencii suchého dráždivého kašľa medzi eprosartanom a ACE inhibítormi bol štatisticky významný (p < 0,01), zatiaľ čo rozdiel medzi eprosartanom a placebom nebol významný. Celková analýza šiestich klinických dvojito zaslepených pokusov zahrňujúca 1554 pacientov ukázala, že incidencia kašľa zaznamenaná spontánne u pacientov liečených eprosartanom bola v niektorých prípadoch 3,5 %, zatiaľ čo u pacientov liečených placebom to bolo pozorované u 2,6 %.

V troch klinických štúdiách (n = 791) bolo zníženie krvného tlaku rovnako významné po podaní eprosartanu ako po podaní ACE inhibítora enalaprilu.

V štúdii MOSES (Morbidita a mortalita po mozgovej mŕtvici, eprosartan v porovnaní s nitrendipínom pre sekundárnu prevenciu) u 1405 pacientov s hypertenziou s históriou cerebrovaskulárnych príhod, eprosartan ukázal podstatne lepšiu sekundárnu prevenciu nečakaných klinických výsledkov ako nitrendipín (ktorý bol vybraný ako porovnávacia zlúčenina so zjavnou redukciou rizika vs placebo okolo 42 %, ako sa dokázalo v štúdii SystEur). V štúdii MOSES, pacienti liečení eprosartanom dosiahli vyššiu redukciu rizika, 21 % pre primárne zloženie endpointu (všetky prípady mortality, fatálne a nefatálne kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne príhody), okolo 25 % pre cerebrovaskulárne a okolo 30 % pre prvé kardiovaskulárne endpointy. Všetky tieto výhody boli štatisticky signifikantné vs. nitrendipín. Cieľový tlak krvi bol dobre splnený v oboch skupinách liečby a pokračovanie počas celého smeru štúdie naznačovalo prospešný účinok eprosartanu na kontrolu tlaku krvi.

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami.

Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absolútna biologická dostupnosť eprosartanu, po jednorazovom perorálnom podaní 300 mg, bola 13 %, čo je spôsobené nízkou absorpciou látky. Maximálna plazmatická koncentrácia eprosartanu sa dosiahne za 1 až 2 hodiny po perorálnom podaní nalačno. Plazmatická koncentrácia je úmerná veľkosti dávky v rozmedzí 100 až 200 mg, ale relatívne nižšia po podaní 400 a 800 mg. Terminálny eliminačný polčas eprosartanu po perorálnom podaní sa pohybuje v rozmedzí 5–9 hodín. Počas nepretržitého podávania eprosartanu nedochádza k jeho kumulácii v organizme. Podávanie eprosartanu s jedlom znižuje jeho absorpciu s minimálnym ovplyvnením (< 25 %) Cmax a AUC, čo nie je klinicky významné.

Väzba na plazmatické bielkoviny je vysoká (približne 98 %) a konštantná v koncentráciách, ktoré sú dosahované pri podávaní terapeutických dávok. Veľkosť väzby nie je ovplyvnená pohlavím, vekom, dysfunkciou pečene, ani miernou poruchou funkcie obličiek, ale prejavila sa u malého počtu pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek znížením väzby. Po perorálnom a intravenóznom podaní izotopom označeného [14C] eprosartanu dobrovoľníkom, boli nájdené v plazme a stolici len eprosartanu podobné látky. V moči však bolo približne 20 % izotopom označenej látky vylúčenej vo forme acylglukuronidu eprosartanu, zvyšných 80 % tvoril nezmenený eprosartan.

Distribučný objem eprosartanu je približne 13 litrov. Celkový plazmatický klírens je 130 ml/min. Vylučovanie do žlče a moču sa podieľa na eliminácii eprosartanu. Po intravenóznom podaní izotopom označeného [14C] eprosartanu bolo približne 61 % látky izolovanej v stolici a 37 % v moči. Po perorálnom podaní izotopom označeného [14C] eprosartanu bolo v stolici nájdené 90 % a v moči len 7 % látky.

Hodnoty Cmax a AUC eprosartanu sa s vekom zvyšujú (v priemere približne na dvojnásobok), ale toto zvýšenie nemusí viesť k úprave dávkovania.

AUC hodnoty eprosartanu (ale nie Cmax ) sa zvyšujú v priemere o 40 % u pacientov s poškodením pečene, ale toto zvýšenie nemusí viesť k úprave dávkovania. Porovnaním osôb s normálnymi funkciami obličiek boli hodnoty AUC a Cmax u pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek približne o 30 % vyššie (klírens kreatinínu 30 až 59 ml/min) a približne o 50 % vyššie u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5 až 29 ml/min). Nie sú potrebné zmeny v dávkovaní.

Neboli nájdené rozdiely vo farmakokinetických parametroch medzi mužmi a ženami.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Všeobecná toxikológia

Eprosartan podaný perorálne v dávke vyššej ako 1000 mg/kg denne u pokusných potkanov počas 6 mesiacov a u psov počas 1 roka nemal za následok významnú toxicitu.

Reprodukčné a vývojové štúdie

U gravidných králikov podávanie eprosartanu v dávke 10 mg/kg denne viedlo v poslednej fáze k úmrtiu plodu aj matky. Toxicita pre matku, ale nie pre plod, bola pozorovaná aj u dávky 3 mg/kg denne.

Genotoxicita

V celom rade in vitro a in vivo testov neboli pozorované žiadne známky genotoxicity.

Kancerogenita

Kancerogenita nebola pozorovaná u potkanov po podávaní do dávky 600 mg/kg denne a u myší do dávky 2000 mg/kg denne počas 2 rokov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

monohydrát laktózy

mikrokryštalická celulóza

predželatínovaný škrob

krospovidn

magnéziumstearát

čistená voda

Obal tablety:

hypromelóza (E 464)

makrogol 400

polysorbát 80 (E 433)

oxid titaničitý (E 171)

6.2 Inkompatibility

Žiadne.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte na suchom mieste pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PCTFE/Al blister alebo PVC/PVDC/Al blister, papierová škatuľka.

• 14, 28 alebo 56 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Mylan IRE Healthcare Limited

Unit 35/36, Grange Parade

Baldoyle Industrial Estate

Dublin 13

Írsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0262/01-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. júla 2001

Dátum posledného predĺženia registrácie: 18. januára 2007