Ofloxin 200 - súhrnné informácie

OFLOXIN 200 filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 200 mg ofloxacínu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Biele až takmer biele, okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane a označením „200“ na druhej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Ofloxacín má byť ordinovaný na základe mikrobiologického vyšetrenia a stanovenia citlivosti mikroorganizmu.

Ofloxacín je indikovaný u dospelých na liečbu stredne závažných a závažných infekcií vyvolaných citlivými kmeňmi mikroorganizmov, ako sú:

• - infekcie dolných dýchacích ciest;

• - infekcie močových ciest, prostatitída;

• - infekcie kostí, kože a mäkkých tkanív, vrátane skorých infekcií;

• – vnútrobrušné infekcie vrátane cholangitídy a infekcií v malej panve vyvolané citlivými mikroorganizmami;

• - respiračné infekcie pri cystickej fibróze;

• – formy pľúcnej tuberkulózy (spôsobené rezistentnými mykobaktériami, najmä u oslabených pacientov) v kombinácii s ďalšími antituberkulo­tikami;

• – sexuálne prenosné infekcie s výnimkou syfilisu;

• – bakteriálna dyzentéria, salmonelóza, cestovateľská hnačka;

• – sepsa, bakteriémia, infekcie u oslabených pacientov (napr. u pacientov s nádorovým ochorením, AIDS, a pod.).

Ofloxin 200 je určený pre dospelých.

U detí sa Ofloxin 200 používa len v prípade závažných, život ohrozujúcich infekcií (respiračné infekcie pri cystickej fibróze, infekcie pri nádorových ochoreniach).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Vzhľadom k vysokej biologickej dostupnosti a výhodným farmakokinetickým parametrom je perorálne podávanie ofloxacínu prednostnou aplikačnou cestou u všetkých pacientov, ktorí sú schopní prijímať per os. Všeobecne platí, že jednotlivé dávky sa podávajú v približne rovnakých intervaloch, t.j. 1-krát za 24 hodín pri podávaní 1-krát denne alebo každých 12 hodín pri podávaní 2-krát denne. V jednej dennej dávke sa môže podať až dávka 400 mg ofloxacínu. V týchto prípadoch sa podáva ofloxacín ráno.

Ak je infekcia vyvolaná patogénmi stredne citlivými na ofloxacín alebo pri komplikujúcich faktoroch sa môže denná dávka zvýšiť až na 800 mg. Táto dávka by sa však nemala prekročiť. Denná dávka vyššia ako 400 mg sa má rozdeliť do dvoch dávok.

Dávkovanie a spôsob podávania závisí od typu a závažnosti infekcie a klinického stavu pacienta a riadi sa nasledujúcimi odporúčaniami:

Dospelí s normálnou funkciou obličiek

Obvyklá individuálna dávka je 200 až 400 mg ofloxacínu (1 až 2 filmom obalené tablety Ofloxinu 200) každých 12 hodín; je tiež možné podávať celú dennú dávku každých 24 hodín.

V prípade akútnej nekomplikovanej kvapavky je preferovaná liečba jednou 400 mg dávkou.

Liečba pľúcnej formy tuberkulózy vyvolanej rezistentnými kmeňmi mykobaktérií: 400 mg každých

12 hodín po dobu 3 až 12 mesiacov v kombinácii s ďalšími antituberkulo­tikami.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúčajú nasledujúce perorálne dávky:

* Podľa indikácie alebo intervalu dávky.

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek a pacientov podstupujúcich dialýzu sa majú sledovať sérové koncentrácie ofloxacínu.

Ak nie je možné stanoviť klírens kreatinínu, môže sa odhadnúť z hladiny sérového kreatinínu použitím nasledujúceho Cockcroftovho vzorca pre dospelých:

Muži: ClCr (ml/min) = hmotnosť (kg) x (140 -vek v rokoch)

72 x sérový kreatinín (mg/dl)

alebo

ClCr (ml/min) = hmotnosť (kg) x (140 – vek v rokoch)

0,814 x sérový kreatinín (^mol/l)

Ženy: ClCr (ml/min) = 0,85 x (hodnoty vyššie)

Pri infekciách vyvolaných patogénmi stredne citlivými na ofloxacín alebo pri komplikujúcich faktoroch sa môže denná dávka zvýšiť.

Pacienti so závažnou poruchou funkcie pečene

Vylučovanie ofloxacínu u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (napr. pri cirhóze s ascitom) môže byť znížené. Nemá sa prekročiť maximálna denná dávka 400 mg ofloxacínu .

Pacienti nad 60 rokov

Ak je zachovaná normálna činnosť obličiek, nie je potrebná úprava dávkovania. Napriek tomu sa odporúča vyššia opatrnosť u starších pacientov a v prípade potreby úprava dávkovania (pozri časť 4.4).

Deti

Deťom je možné podať ofloxacín len za predpokladu, že nie je možné použiť iné menej toxické antibiotiká a pokiaľ prínos liečby prevýši možné riziká. Celková denná dávka je zvyčajne 7,5 mg/kg, nesmie prekročiť 15 mg/kg.

Typ a dĺžka trvania liečby

Trvanie liečby závisí na vyvolávajúcom mikroorganizme a na klinickom obraze. Rovnako ako pri každej antimikrobiálnej liečbe sa odporúča podávať Ofloxin 200 ešte najmenej 3 dni potom, čo sa telesná teplota vrátila na normálne hodnoty a príznaky ustúpili.

Pri akútnej infekcii je vo väčšine prípadov dostatočná dĺžka liečby 7 – 10 dní. Pri salmonelóze je trvanie liečby zvyčajne 7 – 8 dní, pri bakteriálnej dyzentérii a črevných infekciách vyvolaných Escherichia coli 3 dni.

Pre nekomplikované infekcie dolných močových ciest u žien býva dostatočná dávka 100 mg ofloxacínu denne počas 3 dní.

V prípade prostatitídy liečba trvá niekoľko týždňov.

Pri infekciách vyvolaných beta-hemolytickým streptokokom (t.j. hnisavá angína a erysipel) sa musí v liečbe pokračovať najmenej počas 10 dní, aby sa predišlo neskorším komplikáciám ako je reumatická horúčka alebo glomerulonefritída. Beta-hemolytický streptokok je voči ofloxacínu rôzne citlivý, preto liečba týchto infekcií vyžaduje individuálny dôkaz citlivosti.

Neodporúča sa prekročiť dobu liečby 2 mesiace, pokiaľ nebudú dostupné ďalšie skúsenosti.

Spôsob podávania

Tablety lieku Ofloxin 200 sa prehĺtajú celé, nerozhryznuté a zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny (1/2 pohára). Môžu sa užívať nalačno alebo po jedle. Antacidá, lieky obsahujúce Mg, Al, Fe a Zn sa majú podávať najneskôr 2 hodiny pred alebo najskôr 2 hodiny po užití ofloxacínu (pozri časť 4.5).

4.3 Kontraindikácie

Ofloxacín sa nesmie podávať:

• pacientom s precitlivenosťou na ofloxacín, iné chinolóny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
• pacientom s epilepsiou alebo so zníženým cerebrálnym prahom pre kŕče pri poruche centrálneho nervového systému, napríklad po kraniocerebrálnych poraneniach, zápale v oblasti centrálnej nervovej sústavy alebo po mozgovej príhode;
• pacientom s anamnézou poškodenia šliach v súvislosti s podávaním fluórchinolónov;
• deťom a dospievajúcim vo fáze rastu*;
• počas tehotenstva a laktácie.

na základe výsledkov štúdií na zvieratách sa nedá úplne vylúčiť riziko poškodenia kĺbových chrupaviek v rastúcom organizme.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov s ťažkou nežiaducou reakciou na iné chinolóny v anamnéze (napr. tendinitída, ťažká neurologická reakcia) je zvýšené riziko podobnej reakcie na ofloxacín.

Ofloxacín nie je liekom prvej voľby na liečbu pneumónie spôsobenej pneumokokmi alebo mykoplazmami alebo tonzilárnej angíny spôsobenej P-hemolytickými streptokokmi.

Je veľmi pravdepodobné, že S. aureus rezistentný na meticilín je rezistentný aj voči fluórchinolónom, vrátane ofloxacínu. Preto sa ofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo podozrivých infekcií MRSA, pokiaľ laboratórne výsledky nepotvrdili citlivosť organizmu na ofloxacín (a zvyčajne odporúčané antibakteriálne lieky na liečbu MRSA infekcií sú považované za nevhodné).

Rezistencia na fluórchinolóny E. coli - najčastejšieho patogéna, ktorý sa podieľa na infekcii močových ciest – sa líši v celej Európskej únii. Lekárom sa odporúča vziať do úvahy miestny výskyt rezistencie E. coli na fluórchinolóny.

V súvislosti s ofloxacínom boli hlásené prípady závažných kožných pľuzgierových reakcií, ako je Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). Pacientov je potrebné poučiť, aby ihneď vyhľadali svojho lekára pred pokračovaním v liečbe, ak sa u nich objavia kožné a/alebo slizničné reakcie.

Po prvom podaní fluórchinolónov boli hlásené hypersenzitívne a alergické reakcie. Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie môžu progredovať do život ohrozujúceho šoku, dokonca i po prvom podaní. V týchto prípadoch sa má liečba ofloxacínom prerušiť a začať vhodnú liečbu (napr. liečbu šoku).

Ochorenia vyvolané Clostridium difficile

Hnačka, najmä závažná, pretrvávajúca a/alebo s prímesou krvi, v priebehu alebo po ukončení liečby ofloxacínom (vrátane niekoľkých týždňov po liečbe), môže byť príznakom hnačky spojenej s Cl. difficile (CDAD). Závažnosť CDAD sa môže pohybovať od miernej až po život ohrozujúcu, najzávažnejšiu formu, ktorou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa rozvinie závažná hnačka v priebehu alebo po ukončení liečby ofloxacínom. Akje podozrenie na pseudomembranóznu kolitídu, liečba ofloxacínom sa musí okamžite ukončiť.

Bezodkladne sa musí začať vhodná špecifická antibiotická liečba (napr. perorálny vankomycín, teikoplanín alebo metronidazol). Lieky inhibujúce peristaltiku sú za týchto klinických okolností kontraindikované.

Pacienti so sklonmi k záchvatom

Chinolóny môžu znižovať prah vzniku kŕčov a môžu vyvolať kŕče. Ofloxacín je kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a, ako aj iné chinolóny, musí sa ofloxacín u pacientov s predispozíciou ku kŕčom používať so zvýšenou opatrnosťou. Patria sem pacienti s léziami CNS, pacienti liečení fenbufénom a inými nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID) a liekmi, ktoré znižujú prah vzniku cerebrálnych záchvatov, ako napr. teofylín (pozri časť 4.5). V prípade výskytu záchvatov sa musí liečba prerušiť. V prípade konvulzívnych záchvatov sa musí liečba ofloxacínom ihneď prerušiť.

Tendinitída

Tendinitída, ktorá je zriedkavo pozorovaná, môže príležitostne viesť k ruptúre, najmä k ruptúre Achillovej šľachy. Tendinitída a ruptúra šľachy, niekedy bilaterálna, sa môže vyskytnúť aj v priebehu 48 hodín od začatia liečby ofloxacínom a bola hlásená do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u pacientov vo veku nad 60 rokov a u pacientov užívajúcich kortikosteroidy. U starších pacientov je potrebné upraviť dennú dávku podľa klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2). Ak sa týmto pacientom predpíše ofloxacín, je potrebné ich dôkladne monitorovať. Ak pacient spozoruje príznaky tendinitídy, musí sa obrátiť na svojho lekára. Pri podozrení na tendinitídu sa musí liečba ofloxacínom okamžite ukončiť aje potrebné začať vhodnú liečbu (napr. imobilizáciu) postihnutej šľachy (pozri časti 4.3 a 4.8).

Pacienti s s poruchou funkcie obličiek

Vzhľadom k tomu, že ofloxacín sa prevažne vylučuje obličkami, pacientom s poruchou funkcie obličiek sa majú dávky ofloxacínu upraviť (pozri časť 4.2).

Pacienti s psychotickými poruchami v anamnéze

U pacientov liečených fluórchinolónmi, vrátane ofloxacínu, sa zaznamenali psychotické reakcie.

V niektorých prípadoch pokročili až do samovražedných myšlienok alebo sebapoškodzujúceho správania, vrátane pokusu o samovraždu, niekedy už po jednej dávke (pozri časť 4.8). V prípade, že sau pacienta vyskytnú tieto reakcie, liečba ofloxacínom sa má prerušiť a majú sa vykonať príslušné opatrenia. Ofloxacín sa má podávať s opatrnosťou pacientom so psychotickými poruchami v anamnéze alebo pacientom s psychiatrickým ochorením.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Ofloxacín sa má podávať s opatrnosťou pacientom s poruchou funkcie pečene, pretože môže dôjsť k poškodeniu pečene. V súvislosti s fluórchinolónmi sa zaznamenali prípady fulminantnej hepatitídy potenciálne vedúce k zlyhaniu pečene (vrátane fatálnych prípadov). Pacienti majú byť poučení, aby ukončili liečbu a ihneď vyhľadali lekára, ak sa u nich vyskytnú prejavy a príznaky poruchy pečene, ako anorexia, žltačka, tmavý moč, pruritus alebo bolesť brucha (pozri časť 4.8).

Pacienti liečení antagonistami vitamínu K

U pacientov liečených fluórchinolónmi, vrátane ofloxacínu, v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa musia pri súčasnom používaní týchto liekov monitorovať koagulačné testy pre možnosť zvýšených koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácania u týchto pacientov (pozri časť 4.5).

Myasténia gravis

Fluórchinolóny, vrátane ofloxacínu, majú neuromuskulárnu blokačnú aktivitu a môžu vyvolať svalovú slabosť u pacientov s myasténiou gravis. Po uvedení lieku na trh sa zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane smrti a potreby podporného dýchania, ktoré boli spojené s používaním fluórchinolónov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie ofloxacínu neodporúča.

Prevencia fotosenzitivity

V súvislosti s používaním ofloxacínu bola hlásená fotosenzitivita (pozri časť 4.8). Pacientom sa odporúča, aby sa počas liečby a do 48 hodín po jej ukončení zbytočne nevystavovali silnému slnečnému svetlu ani umelému žiareniu (napr. solux, solárium), a tým predišli fotosenzitivite.

Sekundárne infekcie

Podávanie antibiotík, najmä dlhodobejšie, môže spôsobiť nadmerný rast necitlivých mikroorganizmov. Preto je potrebné opakovane kontrolovať pacientov stav. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.

Predĺženie QT intervalu

U pacientov užívajúcich fluórchinolóny sa zaznamenali veľmi zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu. Pri používaní fluórchinolónov vrátane Ofloxinu 200 u pacientov so známymi rizikovými faktormi pre predĺženie QT intervalu je potrebná opatrnosť, ako napríklad:

• starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QTc interval. U tejto populácie je potrebná zvýšená opatrnosť pri používani fluórchinolónov, vrátane Ofloxinu 200;
• nekorigovaná nerovnováha elektrolytov (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia);
• vrodené predĺženie QT intervalu;
• srdcové ochorenie (napr. zlyhanie srdca, infarkt myokardu, bradykardia);
• súbežne užívanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká).

(pozri časti 4.2, 4.5, 4.8 a 4.9).

Dysglykémia

Hypoglykémia aj hyperglykémia, boli hlásené rovnako ako pri všetkých fluórchinolónoch, a to obvykle u diabetických pacientov, ktorí sa súčasne liečili perorálnymi hypoglykemickými liekmi (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Zaznamenali sa prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie hladiny glukózy v krvi (pozri časť 4.8).

Periférna neuropatia

U pacientov liečených fluórchinolónmi, vrátane ofloxacínu, bola zaznamenaná senzorická alebo senzomotorická periférna neuropatia, ktorej nástup môže byť rýchly. Ak sa u pacienta vyskytnú príznaky neuropatie, liečba ofloxacínom sa má ukončiť, čím sa minimalizuje možné riziko rozvoja ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).

Pacienti s nedostatkom G-6-fosfátdehydro­genázy

Pacienti s latentným alebo zrejmým nedostatkom účinku glukóza-6-fosfátdehydrogenázy môžu mať počas liečby chinolónovými antibakteriálnymi látkami sklon k hemolytickým reakciám. U týchto pacientov je potrebné podávať ofloxacín s opatrnosťou.

Poruchy zraku

V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).

Interferencia s laboratórnymi vyšetreniami

U pacientov liečených ofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vychádzať falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejši­eho testu.

Počas liečby sa neodporúča piť alkoholické nápoje.

Pri podávaní pokusným zvieratám sa u mláďat pozorovalo poškodenie vývoja chrupaviek. U ľudí sa tento mechanizmus zatiaľ nepotvrdil; u detí do 15 rokov sa ofloxacín podáva výnimočne, len za predpokladu, že nemožno použiť iné, menej toxické antibiotiká a pokiaľ prínos liečby ofloxacínom prevýši možné riziká. Po ukončení podávania ofloxacínu je potrebné sledovať ďalší vývoj kĺbov.

Ofloxin 200 obsahuje monohydát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, vrodeného deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú tento liek užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Antacidá, sukralfát, katióny kovov

Súbežne podávané antacidá obsahujúce hydroxid hlinitý a hydroxid horečnatý, sukralfát, fosforečnan hlinitý, zinok alebo železo môžu znižovať absorpciu ofloxacínu. Ofloxacín sa má užívať najneskôr 2 hodiny pred alebo najskôr 2 hodiny po užití antacíd.

Teofylín, fenbufén alebo podobné NSAID

Pri klinickej štúdii neboli nájdené žiadne farmakokinetické interakcie ofloxacínu s teofylínom. Môže však dôjsť k výraznému zníženiu prahu cerebrálnych záchvatov, ak sú chinolóny podávané súčasne s teofylínom, nesteroidnými antiflogistikami alebo inými liekmi, ktoré prah záchvatov znižujú.

Probenecid, cimetidín, furosemid a metotrexát

Probenecid znížil celkový klírens ofloxacínu o 24% a zvýšil AUC o 16%. Predpokladaným mechanizmom je kompetícia alebo inhibícia aktívneho transportu pri renálnej tubulárnej exkrécii. Pri podávaní ofloxacínu súbežne s liekmi ovplyvňujúcimi tubulárnu renálnu sekréciu, napríklad probenecid, cimetidín, furosemid a metotrexát je potrebná zvýšená opatrnosť.

Lieky predlžujúce QT interval

Ofloxacín, rovnako ako ostatné fluórchinolóny, má byť používaný opatrne u pacientov liečených liekmi predlžujúcimi QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy a antipsychotiká) (pozri časť 4.4).

Antagonisty vitamínu K

U pacientov liečených antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) spolu s ofloxacínom, boli hlásené zvýšené testy koagulácie (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť závažné.

U pacientov liečených antagonistami vitamínu K majú byť sledované testy zrážania, kvôli možnému zvýšeniu efektívnosti kumarínových derivátov.

Glibenklamid

Pri súčasnom podávaní môže ofloxacín spôsobovať mierne zvýšenie sérových koncentrácií glibenklamidu.

V takomto prípade sa odporúča pozorne sledovať hladinu cukru.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Na základe obmedzeného množstva údajov u ľudí, užívanie fluórchinolónov v prvom trimestri tehotenstva nebolo spojené so zvýšeným rizikom závažných malformácií alebo iných nežiaducich účinkov na výsledok tehotenstva. Štúdie na zvieratách preukázali poškodenie kĺbovej chrupavky u mláďat zvierat, ale žiadne teratogénne účinky. Preto sa ofloxacín nemá podávať počas gravidity (pozri časť 4.3).

Dojčenie

Ofloxacín je v malom množstve vylučovaný do materského mlieka. Vzhľadom k potenciálnemu riziku vzniku artropatie a iných závažných nežiaducich účinkov u dojčiat, musí byť dojčenie alebo liečba matky zastavené kvôli riziku pre dieťa (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy videnia) môžu zhoršiť pacientovu schopnosť sústrediť sa a reagovať, preto môžu predstavovať riziko v situáciách, kde sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov).

4.8 Nežiaduce účinky

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky ofloxacínu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až <1/10); menej časté (> 1/1 000 až <1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov):

• * ojedinelé prípady

• * * sledovanie po uvedení na trh

• * ** môžu byť v ojedinelých prípadoch hemoragické

• * *** ako u iných fluórchinolónov sa tento nežiaduci účinok môže objaviť do 48 hodín po začatí liečby a môže byť bilaterálny

• * **** záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Najdôležitejšími príznakmi, ktoré možno po akútnom predávkovaní očakávať, sú nervovej povahy ako je zmätenosť, závrat, porucha vedomia, kŕče, predĺženie QT intervalu a gastrointestinálne reakcie ako nauzea a slizničné erózie. V období po uvedení lieku na trh boli pozorované účinky na CNS vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, halucinácií a trasu.

V prípade predávkovania je nutné vykonávať symptomatickú liečbu. Vzhľadom k možnosti predĺženia QT intervalu sa má monitorovať EKG. Na ochranu sliznice žalúdka môžu byť podané antacidá. Ošetrenie pri predávkovaní zahŕňa štandardný postup – najmä je potrebné vykonať výplach žalúdka a zabezpečiť primeranú hydratáciu. Frakcia ofloxacínu sa môže odstrániť z tela hemodialýzou. Peritoneálna dialýza a CAPD (Continuous Ambulatory Peritoneal Dialysis) nie sú na odstránenie ofloxacínu z tela účinné. Vylúčenie ofloxacínu môže byť zvýšené forsírovanou diurézou.

Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, fluórchinolóny

ATC kód: J01MA01

Mechanizmus účinku

Ofloxacín je baktericídne chinolónové chemoterapeutikum.

Hlavným mechanizmom účinku chinolónov je inhibícia bakteriálnej DNA-gyrázy. Tento enzým je dôležitý pri replikácii, transkripcii, obnovovaní a rekombinácii DNA. Jeho inhibícia spôsobuje expanziu a destabilizáciu DNA a vedie k smrti mikrobiálnej bunky.

Antibakteriálne spektrum

Nasledujúce mikroorganizmy sa považujú za citlivé na ofloxacín:

Staphylococcus aureus, Staphylococcus epidermidis, Neisseria gonorrhoeae, Neisseria meningitidis, Escherichia coli, Citrobacter, Klebsiella, Enterobacter, Hafnia, Proteus (indol-negatívne a indol-pozitívne kmene), Salmonella, Shigella, Yersinia enterocolitica, Campylobacter jejuni, Aeromonas, Plesiomonas, Vibrio cholerae, Vibrio parahaemolyticus, Haemophilus influenzae, Chlamydia, Legionella.

Nasledujúce mikroorganizmy sa považujú za stredne citlivé na ofloxacín:

Enterococci, Streptococcus pyogenes, Streptococcus pneumoniae, Streptococcus viridans, Serratia marcescens, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter, Mycoplasma hominis, Mycoplasma pneumoniae, Mycobacterium tuberculosis, Mycobacterium fortuitum.

Nasledujúce mikroorganizmy sú zväčša rezistentné na ofloxacín:

Ureaplasma urealyticum, Nocardia asteroids, anaerobes (napr. Bacteroides, Peptococcus, Peptostreptococcus, Eubacterium, Fusobacterium, Clostridium difficile).

Ofloxacín nie je účinný proti Treponema pallidum.

Ofloxacín má byť ordinovaný na základe výsledkov mikrobiologického vyšetrenia a stanovenia citlivosti mikroorganizmu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní je absorpcia rýchla a takmer kompletná.

Maximálna sérová koncentrácia po jednej perorálnej dávke 200 mg je v priemere 2,6 ^g/ml a je dosiahnutá počas 1 hodiny.

Sérový polčas je 5,7 – 7,0 hodín a je na dávke nezávislý. Distribučný objem je 120 litrov.

Po opakovanom podávaní nie sú sérové koncentrácie signifikantne zvýšené (rozmedzie kumulácie po podávaní dvakrát denne: 1,5).

Väzba na plazmatické proteíny je asi 25%.

Biotransformácia ofloxacínu je menej ako 5%. Dva hlavné metabolity v moči sú N-desmetyl-ofloxacín a ofloxacín N-oxid.

Exkrécia ofloxacínu je predovšetkým renálna. 80 až 90% podanej dávky je vylúčené do moča v nezmenenej forme. V žlči je ofloxacín v glukuronizo­vanej forme.

U osôb s renálnou insuficienciou je sérový polčas predĺžený a celkový a renálny klírens znížený vo vzťahu ku klírens kreatinínu.

Ofloxacín má významný postantibiotický účinok.

Ofloxacín prestupuje placentou a vylučuje sa do materského mlieka.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

LD50 ofloxacínu je pri perorálnom podávaní u myší väčšia ako 5 000 mg/kg telesnej hmotnosti, u potkanov 3 590 mg/kg telesnej hmotnosti a u opíc medzi 500 a 1 000 mg/kg telesnej hmotnosti.

Subakútna a chronická toxicita

Štúdie subakútnej toxicity perorálne podávaného ofloxacínu dokázali, že opice znesú dávku 60 mg/kg telesnej hmotnosti bez celkového poškodenia. Hnačka so smrteľnými následkami sa vyskytla u dvoch opíc zo šiestich, pričom dávka bola 180 mg/kg telesnej hmotnosti.

Pri dávke 200 mg/kg telesnej hmotnosti sa u psov objavili zmeny v črevnom trakte, ako aj poškodenie pečene a obličiek. Pozorované degeneratívne zmeny na kĺbových chrupavkách záviseli od veku psov a dávky ofloxacínu. 14 dňová liečba dospelých psov podávaním 40 a 80 mg/kg telesnej hmotnosti nevyvolala žiadne zmeny chrupaviek. V prípade sedemmesačných psov došlo k degeneratívnym zmenám kĺbov pri dávkach 50 a 200 mg/kg telesnej hmotnosti. U 3 až 4-mesačných psov sa prejavilo poškodenie chrupaviek pri dávke 20 mg/kg telesnej hmotnosti. Šteňatá zniesli dávku 12,5 mg/kg telesnej hmotnosti bez poškodenia.

Pri štúdiách chronickej toxicity s perorálnymi dávkami, dávka 270 mg/kg telesnej hmotnosti viedla u potkanov k zvýšeniu AST a alkalickej fosfatázy v sére, ako aj k morfologickým zmenám na chrupavkách. Následkom dávky 90 mg/kg telesnej hmotnosti boli zmeny chrupaviek podobné osteochondróze. Potkany zniesli dávku ofloxacínu 10 a 30 mg/kg telesnej hmotnosti bez histologicky dokázateľného poškodenia orgánov.

Opice zniesli bez poškodenia dávku 90 mg ofloxacínu/kg telesnej hmotnosti, ktorý sa im podával perorálne po dobu 90 dní a dávku 40 mg/kg telesnej hmotnosti podávaného po dobu jedného roka iba s ojedinelými prípadmi hnačky.

Na základe špecifických štúdií nie je ofloxacín ani ototoxický, ani nefrotoxický. Neexistujú dôkazy o kataraktogénnej aktivite.

Reprodukčná toxicita

Ofloxacín neovplyvňuje plodnosť, perinatálny alebo postnatálny vývoj a nie je teratogénny.

Mutagénny potenciál

Viaceré in vitro a in vivo testy zamerané na vyvolanie génových a chromozómových mutácií mali negatívne výsledky.

Karcinogénny potenciál

Dlhodobé štúdie na zvieratách zamerané na karcinogenitu neboli vykonané.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

monohydrát laktózy

kukuričný škrob

povidón 25

krospovidón

poloxamér 188

magnéziumstearát mastenec

Obal tablety:

hypromelóza

makrogol 6000 mastenec oxid titaničitý

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Druh obalu: PVC/Alu blister.

Veľkosť balenia: 10, 14 alebo 20 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, k. s., U kabelovny 130, 102 37 Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

42/0385/96-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25. apríla 1996

Dátum posledného predĺženia registrácie: 23. novembra 2006