ONDANSETRON KABI 2 mg/ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

ONDANSETRON KABI 2 mg/ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml injekčného roztoku obsahuje:

Dihydrát ondansetronium­chloridu ekvivalentný 2 mg ondansetronu.

Každá ampulka s 2 ml injekčného roztoku obsahuje 4 mg ondansetronu.

Každá ampulka so 4 ml injekčného roztoku obsahuje 8 mg ondansetronu.

Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 3,34 mg sodíka vo forme dihydrátu citrónanu sodného a chloridu sodného.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Číry, bezfarebný roztok.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Dospelí:

Ondansetron sa používa na prevenciu a liečbu nevoľnosti a vracania spôsobených cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou.

Ondansetron sa taktiež používa na prevenciu a liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania (Post-Operative Nausea and Vomiting, PONV).

Pediatrická populácia:

Ondansetron sa používa na kontrolu chemoterapiou vyvolanú nevoľnosť a vracanie (chemotherapy-induced nausea and vomiting, CINV) u detí vo veku 6 mesiacov a starších a na prevenciu a liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania (PONV) u detí vo veku 1 mesiaca a starších.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Intravenózne injekciou alebo infúziou po zriedení. Pokyny na riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou (CINV) a rádioterapiou­ (RINV)

Dospelí

Intenzita nevoľnosti a vracania pri liečbe rakoviny sa mení v závislosti od použitých dávok a kombinácií režimov chemoterapie a rádioterapie. Dávkovací režim sa má stanoviť podľa závažnosti nevoľnosti a vracania.

Emetogénna chemoterapia a rádioterapia

Pacientom liečeným emetogénnou chemoterapiou alebo rádioterapiou sa môže podávať ondansetron buď intravenózne, alebo perorálne (tablety).

Odporúčaná intravenózna dávka je 8 mg ondansetronu podaného ako pomalá intravenózna injekcia nie kratšia ako 30 sekúnd bezprostredne pred liečbou.

Po prvých 24 hodinách sa odporúča podať perorálna alebo rektálna liečba, aby sa zabránilo oneskorenému alebo dlhotrvajúcemu vracaniu.

Perorálne a rektálne podávanie, pozri SPC ondansetronu tablety a čapíky.

Vysoko emetogénna chemoterapia napr. vysokými dávkami cisplatiny

Ondansetron sa môže podať ako jednorazová 8 mg intravenózna dávka bezprostredne pred chemoterapiou. Dávky vyššie ako 8 mg až do maximálne 16 mg ondansetronu sa môžu podať iba intravenóznou infúziou zriedenou v 50 – 100 ml fyziologického roztoku alebo iného kompatibilného infúzneho roztoku v čase nie kratšom ako 15 minút. Jednorazová dávka vyššia ako 16 mg sa nesmie podávať kvôli tomu, že pri zvýšenom dávkovaní je riziko QT predĺženia (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1).

Na kontrolu vysoko emetogénnej chemoterapie sa môže podať dávka 8 mg pomalou intravenóznou injekciou v čase nie kratšom ako 30 sekúnd s následnými dvomi ďalšími 8 mg intravenóznymi dávkami po štyroch hodinách alebo sa môže podať nepretržitá infúzia 1 mg/za hodinu po dobu 24 hodín.

Účinok ondansetronu vo vysoko emetogénnej chemoterapii je možné zvýšiť jednorazovým intravenóznym podaním 20 mg sodnej soli dexametazónfosfátu pred chemoterapiou.

Po prvých 24 hodinách sa odporúča podať perorálna alebo rektálna liečba, aby sa zabránilo oneskorenému alebo dlhotrvajúcemu vracaniu.

Pre perorálne a rektálne podávanie, pozri SPC ondansetronu tablety a čapíky.

Pediatrická populácia:

Nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou (CINV) u detí vo veku 6 mesiacov a starších a adolescentov:

Dávku na nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou (CINV) možno vypočítať na základe plochy telesného povrchu (BSA) alebo telesnej hmotnosti – pozri nižšie. V klinických pediatrických štúdiách sa podával ondansetron ako intravenózna infúzia zriedená v 25 ml až 50 ml fyziologického roztoku alebo inom kompatibilnom infúznom roztoku (pozri zaobchádzanie s liekom) a podával sa za čas nie kratší ako 15 minút.

Dávky odvodené z telesnej hmotnosti vedú k vyšším celkovým denným dávkam v porovnaní s dávkami odvodenými z plochy telesného povrchu (BSA) ( pozri časť 4.4).

Ondansetron sa má zriediť v 5 % roztoku dextrózy alebo 0,9 % roztoku chloridu sodného alebo v inom kompatibilnom infúznom roztoku (pozri časť 6.6) a podať intravenózne za čas nie kratší ako 15 minút.

Nie sú žiadne údaje z kontrolovaných klinických skúšaní o použití ondansetronu na prevenciu oneskorenej alebo predĺženej nevoľnosti a vracania vyvolaného chemoterapiou.

Nie sú žiadne údaje z kontrolovaných klinických skúšaní o použití ondansetronu na nevoľnosť a vracanie vyvolané rádioterapiou u detí.

Dávkovanie podľa plochy telesného povrchu (BSA):

Ondansetron sa má podávať bezprostredne pred chemoterapiou ako jednorazová intravenózna dávka 5 mg/m². Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.

Perorálnu dávku možno podať po dvanástich hodinách a možno v nej pokračovať až 5 dní (pozri tabuľku 1).

Celková denná dávka nesmie prekročiť dávku pre dospelých 32 mg.

Tabuľka 1: Dávkovanie odvodené z plochy telesného povrchu pri chemoterapii – deti vo veku 6 mesiacov a staršie a dospievajúci

a Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.

b Celková denná dávka nesmie prekročiť dávku pre dospelých 32 mg.

Dávkovanie podľa telesnej hmotnosti:

Dávky odvodené z telesnej hmotnosti vedú k vyšším celkovým denným dávkam v porovnaní

s dávkami odvodenými z plochy telesného povrchu (BSA) (pozri časti 4.4. a 5.1).

Ondansetron sa má podávať bezprostredne pred chemoterapiou ako jednorazová intravenózna dávka 0,15 mg/kg. Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg. Dve ďalšie intravenózne dávky možno podať v štvorhodinových intervaloch. Celková denná dávka nesmie prekročiť dávku pre dospelých 32 mg. Perorálnu dávku možno podať po dvanástich hodinách a možno v nej pokračovať až päť dní (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2: Dávkovanie odvodené z telesnej hmotnosti pri chemoterapii – deti vo veku 6 mesiacov a staršie a dospievajúci

a Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.

b Celková denná dávka nesmie prekročiť dávku pre dospelých 32 mg.

Starší pacienti:

U pacientov vo veku 65 až 74 rokov je rovnaký rozvrh dávkovania ako u dospelých. Všetky intravenózne dávky sa majú zriediť v 50 – 100 ml fyziologického roztoku alebo inom kompatibilnom infúznom roztoku (pozri časť 6.6) a má sa podať po dobu viac ako 15 minút.

U pacientov starších ako 75 rokov nemá počiatočná dávka prekročiť 8 mg. Všetky intravenózne dávky sa majú zriediť v 50 – 100 ml fyziologického roztoku alebo inom kompatibilnom infúznom roztoku (pozri časť 6.6) a má sa podať po dobu viac ako 15 minút. Po počiatočnej dávke 8 mg môžu s odstupom najmenej štyroch hodín nasledovať ďalšie dve intravenózne dávky po 8 mg, ktoré sa majú podať po dobu nie viac ako 15 minút (pozri časť 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Nie sú potrebné žiadne zmeny dennej dávky, frekvencie podávania ani spôsobu podávania.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Klírens ondansetronu je významne znížený a sérový polčas významne predĺžený u jedincov so stredným alebo závažným porušením funkcie pečene. U týchto pacientov sa nemá prekročiť celková denná dávka 8 mg.

Pacienti s odchýlkou debrisochmové­ho/spartemové­ho metabolizmu

Eliminačný polčas ondansetronu sa nemení u jedincov klasifikovaných ako osoby s poruchou debrisochmové­ho/spartemové­ho metabolizmu. U týchto pacientov sa po opakovanom podávaní dávok zistili rovnaké koncentrácie liečiva ako u bežnej populácie. Nevyžadujú sa žiadne úpravy denného dávkovania alebo intervalu dávkovania.

Pooperačná nevoľnosť a vracanie (PONV)

Prevencia PONV

Dospelí:

Na prevenciu pooperačnej nevoľnosti a vracania sa odporúča podať 4 mg injekčnú dávku jednorazovo pomalou intravenóznou injekciou pred anestéziou.

Liečba preukázanej PONV

Na liečbu preukázanej PONV sa ondansetron odporúča podávať pomalou intravenóznou injekciou jednorazovo v dávke 4 mg.

Pooperačná nevoľnosť a vracanie u detí vo veku 1 mesiac a starších a adolescentov

Na prevenciu pooperačnej nevoľnosti a vracania u pediatrických pacientov operovaných pri celkovej anestézii sa jednorazová dávka ondansetronu podáva pomalou intravenóznou injekciou (za čas nie kratší ako 30 sekúnd) v dávke 0,1 mg/kg až po maximálnu dávku 4 mg pred, počas alebo po anestézii.

Na liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania po operácii u pediatrických pacientov operovaných v celkovej anestézii sa jednorazová dávka ondansetronu podáva pomalou intravenóznou injekciou (za čas nie kratší ako 30 sekúnd) v dávke 0,1 mg/kg až po maximálnu dávku 4 mg.

Nie sú žiadne údaje o použití ondansetronu na liečbu pooperačného vracania u detí do 2 rokov.

Starší pacienti

Skúsenosti s užívaním ondansetronu v prevencii a liečbe pooperačnej nevoľnosti a vracania u starších pacientov sú obmedzené, avšak ondansetron je dobre tolerovaný u pacientov starších ako 65 rokov, ktorí sa liečia chemoterapiou.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poškodením obličiek

Nevyžaduje sa žiadna úprava dávkovania, intervalu dávkovania alebo spôsobu podávania.

Pacienti s poškodením pečene

Klírens ondansetronu je významne znížený a sérový polčas významne predĺžený u jedincov so strednou alebo závažnou poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov sa nemá prekročiť celková denná dávka 8 mg.

Pacienti s odchýlkou debrisochmové­ho/spartemové­ho metabolizmu

Eliminačný polčas ondansetronu sa nemení u jedincov klasifikovaných ako osoby s poruchou debrisochmové­ho/spartemové­ho metabolizmu. U týchto pacientov sa po opakovanom podávaní dávok zistili rovnaké koncentrácie liečiva ako u bežnej populácie. Nevyžadujú sa žiadne úpravy denného dávkovania alebo intervalu dávkovania.

4.3 Kontraindikácie

Súčasné podávanie apomorfínu (pozri Liekové a iné interakcie)

Precitlivenosť na ondansetron alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Reakcie z precitlivenosti sa popísali u pacientov, u ktorých sa zistila precitlivenosť na ostatné selektívne antagonisty 5-HT3 receptorov.

Respiračné príhody sa majú liečiť symptomaticky a lekári im majú venovať osobitnú pozornosť ako prekurzorom reakcií precitlivenosti.

Ondansetron predlžuje QT interval v závislosti od dávky (pozri klinickú farmakológiu). Ďalej, po uvedení lieku na trh, sa hlásili prípady Torsade de pointes u pacientov, ktorí sa liečili ondansetronom. Nepodávajte ondansetron pacientom s vrodeným syndrómom dlhého QT intervalu. Ondansetron sa má podávať opatrne u pacientov, ktorí majú alebo sa u nich môže vyvinúť predĺženie QTc, vrátane pacientov s abnormalitami elektrolytov, , s kongestívnym zlyhaním srdca, bradyarytmiami alebo u pacientov, ktorí užívajú iné lieky vedúce ku QT predĺženiu alebo k poruchám elektrolytov.

Pred podaním ondansetronu sa má najprv upraviť hypokaliémia a hypomagneziémia.

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady pacientov so sérotonínovým syndrómom (vrátane poruchy mentálneho stavu, autonómnej nestability a neuromuskulárnych abnormalít) pri súbežnom podávaní ondansetronu a iných sérotonerických liekov (vrátane selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRIs) a selektívnych inhibítorov spätného vychytávania noradrenalínu a sérotonínu (SNRIs)). Ak je klinicky možné súbežné podávanie ondansetronu a iných sérotergických liekov, odporúča sa adekvátne sledovanie pacienta.

Ako je u ondansetronu známe, zvyšuje čas prechodu hrubým črevom, pacienti s prejavmi subakútnej črevnej obštrukcie majú byť po podaní sledovaní.

Pri prevencii nauzey a vracania u pacientov s adenotonzilárnym chirurgickým zákrokom môže ondansetron maskovať vnútorné krvácanie. Preto je potrebné týchto pacientov po podaní ondansetronu starostlivo sledovať.

Pediatrická populácia:

Pediatrickí pacienti, ktorí dostávajú ondansetron s hepatotoxickými chemoterapeutikami, sa majú dôkladne sledovať z dôvodu poškodenia pečene.

CINV

Pri vypočítavaní dávky podľa základu mg/kg pri podávaní troch dávok v štvorhodinových intervaloch je celková dávka vyššia ako pri podaní jednorazovej dávky 5 mg/m² s následnou perorálnou dávkou. Účinnosť týchto dvoch dávkovacích režimov sa nezisťovala v klinických skúškach. Krížové porovnávacie skúšanie preukázalo podobnú účinnosť u obidvoch režimov (pozri časť 5.1).

Jedna dávka lieku obsahuje 2,3 mmol (alebo 53,5 mg) sodíka. Je nevyhnutné to vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Nedokázala sa indukcia alebo inhibícia metabolizmu liečiv podávaných spolu s ondansetronom. Vykonané štúdie nepreukázali interakcie pri podávaní ondansetronu s alkoholom, temazepanom, furosemidom, afentanilom, tramadolom, morfínom, lignokaínom, tiopentalom alebo propofolom.

Ondansetron sa metabolizuje prostredníctvom viacerých pečeňových enzýmov cytochrómu P450: CYP3A4, CYP2D6 a CYP1A2. Vzhľadom na existenciu niekoľkých enzýmov schopných metabolizovať ondansetron, je inhibícia alebo znížená aktivita jedného enzýmu (napr. pri genetickej deficiencii enzýmu CYP2D6) normálne kompenzovaná inými enzýmami a nespôsobuje žiadnu alebo iba malú zmenu celkového klírensu ondansetronu alebo potreby dávkovania.

Použitie ondansetronu s liečivami, ktoré predlžujú QT interval môžu vyvolať ďalšie QT predĺženie. Súbežné použitie ondansetronu a kardiotoxických liečiv (napr. antracyklíny ako sú doxorubicín, daunorubicín alebo trastuzimab), antibiotík (ako sú erytromycín alebo ketokonazol), antiarytmík (ako je amiodarón) a betablokátorov (ako sú atenolol alebo timolol) môžu zvyšovať riziko arytmií (pozri Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady pacientov so sérotonínovým syndrómom (vrátane poruchy mentálneho stavu, autonómnej nestability a neuromuskulárnych abnormalít) pri súbežnom podávaní ondansetronu a iných sérotonergických liečiv (vrátane SSRIs a SNRIs). Pozri Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

Apomorfín

Na základe hlásení silnej hypotenzie a straty vedomia po podávaní ondansetronu s apomorfínium­chloridom, je súčasné použitie s apomorfínom kontraindikované.

Fenytoín, karbamazepín a rifampicín

U pacientov liečených silnými induktormi CYP3A4 (napr. fenytoín, karbamazepín a rifampicín) bol celkový klírens ondansetronu zvýšený a koncentrácie ondansetronu v krvi znížené.

Tramadol

Údaje z malých štúdií svedčia o tom, že ondansetron môže znížiť analgetický účinok tramadolu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita:

Bezpečnosť použitia ondansetronu počas gravidity nebola u ľudí stanovená. Zhodnotenie štúdií na zvieratách nesvedčí o priamych či nepriamych škodlivých účinkoch na vývoj embrya alebo plodu, priebeh gravidity, perinatálny a postnatálny vývoj. Keďže na základe štúdií na zvieratách nemožno vždy presne predpovedať účinok u ľudí, použitie ondansetronu počas gravidity sa neodporúča.

Dojčenie:

Štúdie ukázali, že ondansetron prechádza do mlieka laktujúcich zvierat, preto sa odporúča, aby matky užívajúce ondansetron nedojčili svoje deti.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri psychomotorických testoch ondansetron neovplyvňuje výkonnosť ani nespôsobuje ospalosť. Podľa farmakológie ondansetronu sa nepredpokladajú žiadne škodlivé účinky na tieto schopnosti.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100), zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000). Veľmi časté, časté a menej časté nežiaduce účinky boli zvyčajne získané z údajov z klinických skúšaní. Bol zohľadnený výskyt u placeba. Zriedkavé a veľmi zriedkavé nežiaduce účinky boli zvyčajne získané zo spontánnych údajov po uvedení lieku na trh.

Pri štandardných odporúčaných dávkach ondansetronu podľa indikácie a liekovej formy sa odhadujú nasledovné frekvencie.

Pediatrická populácia

Profil nežiaducich účinkov u detí a dospievajúcich bol porovnateľný s tým, ktorý sa pozoroval u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky a prejavy

Existujú obmedzené skúsenosti s predávkovaním ondansetronom. Vo väčšine prípadov boli príznaky podobné príznakom, ktoré už sa hlásili u pacientov užívajúcich odporúčané dávky (pozri Nežiaduce účinky). Hlásené prejavy zahŕňali poruchy videnia, ťažkú zápchu, hypotenziu a vazovagálnu reakciu s prechodným AV blokom druhého stupňa.

Ondansetron predlžuje QT interval v závislosti od dávky. V prípadoch predávkovania sa odporúča EKG monitorovanie.

U dojčiat a detí vo veku 12 mesiacov až 2 rokov boli hlásené prípady neúmyselného perorálneho predávkovania ondansetronom (užitie dávky presahujúce odhadom 4 mg/kg), ktoré boli zhodné so sérotonínovým syndrómom.

Špecifické antidotum pre ondansetron neexistuje, preto je v prípadoch podozrenia na predávkovanie potrebná symptomatická a podporná liečba.

Použitie uragogového koreňa na liečbu predávkovania ondansetronom sa neodporúča vzhľadom na zníženú odpoveď pri antiemetickom účinku ondansetronu.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    

Farmakoterapeutická skupina: Antiemetiká, antagonisty sérotonínu (5HT3), ATC kód: A04AA01

Mechanizmus účinku

Ondansetron je silný a vysoko selektívny antagonista 5-HT3 receptorov.

Presný mechanizmus jeho účinku na potlačenie nevoľnosti a vracania nie je známy. Chemoterapia a rádioterapia môžu spôsobovať uvoľňovanie 5-HT v tenkom čreve, a tak spúšťať reflex vracania aktiváciou aferentných dráh blúdivého nervu prostredníctvom 5-HT3 receptorov. Ondansetron blokuje iniciáciu tohto reflexu. Aktivácia aferentných dráh blúdivého nervu môže tiež spôsobovať uvoľnenie 5-HT v area postrema, ktorá sa nachádza na spodine štvrtej mozgovej komory, a týmto spôsobom môže tiež dochádzať k vyvolaniu vracania centrálnym mechanizmom. Tlmivý účinok ondansetronu na nevoľnosť a vracanie, indukované cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou, je preto pravdepodobne sprostredkovaný antagonistickým účinkom na receptory 5-HT3 v neurónoch periférneho a centrálneho nervového systému. Mechanizmus účinku pri pooperačnej nevoľnosti a vracaní nie je známy, ale môže byť rovnaký ako u cytotoxicky vyvolanej nevoľnosti a vracaní. Mechanizmus účinku pri pooperačnej nevoľnosti a vracaní nie je známy, ale môže byť analogický s mechanizmom pri liečbe cytostaticky navodenej nevoľnosti a vracaní.

Ondansetron nemení plazmatické koncentrácie prolaktínu.

Úloha ondansetronu pri vracaní indukovanom opiátmi sa doposiaľ nezistila.

Účinok ondansetronu na interval QTc bol vyhodnotený v dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej a pozitívnej (moxifloxacín) skríženej štúdii u 58 zdravých dospelých mužov a žien. Ondansetron bol podávaný v dávkach 8 mg a 32 mg intravenóznou infúziou po dobu viac ako 15 minút. Pri najvyššej testovanej dávke 32 mg bol maximálny priemerný (horný limit 90 % Cl) rozdiel QTcF oproti placebu po základnej korekcii 19,6 (21,5) ms. Pri nižšej testovanej dávke 8 mg bol maximálny priemerný (horný limit 90 % Cl) rozdiel QTcF oproti placebu po základnej korekcii 5,8 (7,8) ms. V tejto štúdii neboli žiadne merania QTcF väčšie než 480 ms a žiadne predĺženie QTcF väčšie než 60 ms. Neboli pozorované žiadne významné zmeny u elektrokardi­ograficky nameraného PR alebo QRS intervalu.

5.2

Farmakokinetické vlastnosti ondansetronu zostávajú pri opakovanom podávaní nezmenené. Nepreukázala sa priama korelácia medzi plazmatickou koncentráciou a antiemetickým účinkom.

Absorpcia

Maximálna plazmatická koncentrácia približne 65 ng/ml sa dosiahne počas 5 minút po podaní 4 mg ondansetronu intravenóznou infúziou.

Distribúcia

Prerozdelenie ondansetronu po perorálnom, intramuskulárnom (i.m.) a intravenóznom (i.v.) podaní je podobné s distribučným objemom v rovnovážnom stave približne 140 l. Po i.m. a i.v. podaní ondansetronu sa dosiahne rovnaká systémová expozícia. Väzbovosť ondansetronu na bielkoviny nie je vysoká (70 – 76 %).

Biotransformácia

Ondansetron sa zo systémového obehu odstraňuje predovšetkým pečeňovým metabolizmom niekoľkými enzýmovými cestami. Neprítomnosť enzýmu CYP2D6 (debrisochínový polymorfizmus) nemá žiadny vplyv na farmakokinetiku ondansetronu.

Eliminácia

Menej ako 5 % absorbovanej dávky sa vylučuje v nezmenenej forme do moču. Terminálny polčas je približne 3 hodiny.

Osobitné skupiny pacientov

Deti a dospievajúci (vo veku 1 mesiac až 17 rokov)

U pediatrických pacientov vo veku 1 až 4 mesiacov (n = 19) podstupujúcich chirurgický výkon bola hodnota štandardizovaného klírensu asi o 30 % pomalšia než u pacientov vo veku 5 až 24 mesiacov (n = 22) no porovnateľná s pacientmi vo veku 3 až 12 rokov. Polčas eliminácie v skupine pacientov vo veku 1 až 4 mesiacov sa hlásil s priemerom 6,7 hodiny v porovnaní s 2,9 hodinami u pacientov 5 až 24 mesiacov a v rozsahu od 3 až 12 rokov. Rozdiely farmakokinetických parametrov v skupine pacientov 1 až 4 mesiace možno čiastočne vysvetliť prostredníctvom vyššieho celkového obsahu telesnej vody v percentách u novorodencov a dojčiat a väčším distribučným objemom pre liečivá rozpustné vo vode, ako je ondansetron.

U pediatrických pacientov vo veku 3 až 12 rokov, ktorí podstúpili elektívny chirurgický výkon v celkovej anestézii boli absolútne hodnoty klírensu aj distribučného objemu ondansetronu znížené v porovnaní s hodnotami u dospelých pacientov. Oba parametre sa zvýšili lineárne s telesnou hmotnosťou a vekom 12 rokov, hodnoty sa blížili tým, ktoré boli u mladých dospelých. Po štandardizácii hodnôt klírensu a distribučného objemu podľa telesnej hmotnosti, boli hodnoty pre tieto parametre podobné medzi rozdielnymi vekovými skupinami pacientov. Použitie dávkovania na základe telesnej hmotnosti sa vyrovná zmenám súvisiacim s vekom a je účinnejšie pri štandardizácii systémovej expozície u pediatrických pacientov.

Populačná farmakokinetická analýza sa vykonala so 428 jedincami (s pacientmi s nádorom, s pacientmi s chirurgickým zákrokom a so zdravými dobrovoľníkmi) vo veku od 1 mesiaca do 44 rokov po intravenóznom podaní ondansetronu. Na základe tejto analýzy bola systémová expozícia (AUC) ondansetronu po perorálnom alebo i.v. podaní deťom a dospievajúcim porovnateľná so systémovou expozíciou u dospelých s výnimkou dojčiat vo veku 1 až 4 mesiacov. Objem súvisel s vekom a bol nižší u dospelých než u dojčiat a detí. Klírens súvisel s hmotnosťou, no nie s vekom s výnimkou dojčiat vo veku 1 až 4 mesiacov. Ťažko možno konštatovať, či ďalšie zníženie klírensu súviselo s vekom dojčiat 1 až 4 mesiacov alebo šlo jednoducho o prirodzenú variabilitu v dôsledku nízkeho počtu jedincov v štúdii v tejto vekovej skupine. Keďže pacienti mladší ako 6 mesiacov môžu dostať iba jednorazovú dávku na pooperačnú nevoľnosť a vracanie (PONV) znížený klírens nie je pravdepodobne klinicky významný.

Starší pacienti

Počiatočné fázy I klinických štúdii u zdravých starších dobrovoľníkov preukázali mierny pokles klírensu v súvislosti s vekom a zvýšenie polčasu ondansetronu. Avšak, široká interindividuálna variabilita viedla k značnému prekrývaniu vo farmakokinetických parametroch medzi mladšími (<65 rokov veku) a staršími pacientmi (> 65 rokov) a neboli zistené žiadne celkové rozdiely v bezpečnosti alebo účinnosti pozorovanej u pacientov mladých a starších s rakovinou zaradených do CINV klinických štúdiá na podporu iného odporúčaného dávkovania u starších.

U pacientov > 75 rokov v porovnaní s mladšími sa predpokladá väčší účinok na QTcF stanovené na základe najnovších plazmatických koncentrácii ondansetronu a na základe modelovej odpovede. Špecifická informácia o dávkovaní je uvedená pre pacientov nad 65 rokov a nad 75 rokov (pozri časť 4.2).

Pacienti s poškodením obličiek

U pacientov so poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 15 – 60 ml/min) dochádza po intravenóznom podaní ondansetronu k zníženiu celkového klírensu a distribučného objemu, čo vedie k miernemu, avšak klinicky nevýznamnému predĺženiu eliminačného polčasu (5,4 h). U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, ktorí si vyžadovali pravidelnú dialýzu (sledovanie v období medzi dialýzami), sa po intravenóznom podaní v podstate nezmenila farmakokinetika ondansetronu.

Pacienti s poškodením pečene

U pacientov so závažným poškodením pečene je systémový klírens ondansetronu výrazne znížený, čo vedie k predĺženému polčasu eliminácie (15 – 32 h).

Rozdiely v pohlaví

Medzi pohlaviami sa preukázali rozdiely v distribúcii ondansetronu. U žien po podaní perorálnej dávky bola zvýšená rýchlosť a rozsah absorpcie a znížený systémový klírens a distribučný objem (upravený vzhľadom na telesnú hmotnosť).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Ondansetron a jeho metabolity sa akumulujú v mlieku potkanov, pričom pomer jeho koncentrácie v mlieku a plazme bol 5,2:1.

V štúdii s klonovanými iónovými kanálmi ľudského srdca sa ukázalo, že ondansetron má potenciál ovplyvňovať repolarizáciu srdca blokovaním HERG draslíkových kanálov. Klinický význam tohto zistenia nie je objasnený.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1    

chlorid sodný citrónan sodný

monohydrát kyseliny citrónovej

voda na injekciu

6.2    

Ondansetron sa nesmie podávať tou istou injekčnou striekačkou alebo infúziou ako ďalšie lieky. Ondansetron sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3    

Neotvorené:

4 roky

Injekcia:

Po prvom otvorení ihneď použite.

Infúzia:

Chemická a fyzikálna stabilita roztokov uvedených v časti 6.6 bola preukázaná po dobu do 48 hodín pri teplote 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska prípravok treba použiť okamžite. Ak sa prípravok nepoužije okamžite, za podmienky a čas uchovávania zodpovedá používateľ. Liek sa môže uchovávať pri teplote 2°C až 8 °C, nie dlhšie ako 24 hodín pred podaním, pokiaľ roztok nebol nariedený za kontrolovaných a aseptických podmienok.

Zriedené roztoky treba chrániť pred svetlom.

6.4    

Ampulky uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5    

Číre, sklenené ampulky typu I

2 ml:

Veľkosť balenia: 1, 5 a 10 ampuliek

4 ml:

Veľkosť balenia: 1, 5 a 10 ampuliek

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

ONDANSETRON KABI 2 mg/ml sa môže riediť s nasledovnými infúznymi roztokmi:

roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 % w/v)

roztok glukózy 50 mg/ml (5 % w/v)

roztok manitolu 100 mg/ml (10 % w/v)

Ringerov laktátový roztok

Zriedené roztoky treba chrániť pred svetlom.

Poznámka:

Ampulky s injekčným roztokom ondansetronu sa nesmú sterilizovať v autokláve!

7.   

Fresenius Kabi Deutschland GmbH

Else-Kroener Strasse 1

61346 Bad Homburg v.d.H

Nemecko

8.   

20/0338/06-S

9.   

Dátum prvej registrácie: 28. augusta 2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. júla 2014