Remurel 20 mg/ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Remurel 20 mg/ml

injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 20 mg glatirameracetátu*, čo zodpovedá 18 mg bázy glatirameru na naplnenú injekčnú striekačku.

* Priemerná molekulová hmotnosť glatirameracetátu je v rozmedzí 5 000 – 9 000 daltonov. Z dôvodu jeho komplexného zloženia, nie je možné žiaden polypeptid opísať presne v zmysle poradia aminokyselín, aj keď finálne zloženie glatirameracetátu nie je úplne náhodné.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke.

Číry, bezfarebný až slabo žlto/hnedý roztok bez viditeľných častíc.

Injekčný roztok má pH 5,5 – 7,0 a osmolaritu približne 265 mosmol/l.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Glatirameracetát je indikovaný na liečbu relapsujúcich foriem sklerózy multiplex (SM) (dôležité informácie o populácii, pre ktorú bola stanovená účinnosť, pozri časť 5.1).

Glatirameracetát nie je indikovaný na primárnu alebo sekundárnu progresívnu SM.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná dávka pre dospelých je 20 mg glatirameracetátu (jedna naplnená injekčná striekačka), podávaná ako subkutánna injekcia jedenkrát denne.

V súčasnosti nie je známe, ako dlho má byť pacient liečený.

Rozhodnutie o dlhodobej liečbe musí urobiť ošetrujúci lekár na základe individuálneho prístupu.

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci: U detí alebo dospievajúcich neboli vykonané žiadne prospektívne, randomizované, kontrolované klinické skúšania alebo farmakokinetické štúdie. Niektoré publikované údaje však naznačujú, že bezpečnostný profil u dospievajúcich vo veku od 12 do 18 rokov, ktorí dostávali glatirameracetát subkutánne jedenkrát denne, je podobný bezpečnostnému profilu u dospelých.

Nie je k dispozícii dostatok dostupných informácií o použití glatirameracetátu u detí vo veku mladších ako 12 rokov, aby bolo možné dať nejaké odporúčanie na jeho použitie. Preto sa glatirameracetát nemôže používať v tejto populácii.

Osobitné populácie

Starší pacienti

Podávanie glatirameracetátu nebolo u starších pacientov špecificky skúmané.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Podávanie glatirameracetátu nebolo u pacientov s poruchou funkcie obličiek špecificky skúmané (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Pacienti musia byť poučení o technike, ako si majú sami podávať injekciu, a prvú injekciu si musia podať pod dohľadom zdravotníckeho personálu a zostať pod jeho dohľadom 30 minút po aplikácii.

Každý deň sa má zvoliť na podanie injekcie iné miesto, aby sa znížila pravdepodobnosť lokálneho podráždenia alebo bolesti v mieste podania injekcie. Vhodné miesta na injekciu, ktorú si pacient môže sám aplikovať, sú brucho, ramená, boky a stehná.

4.3 Kontraindikácie

Glatirameracetát je kontraindikovaný v nasledovných prípadoch:

• precitlivenosť na glatirameracetát alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
• u gravidných žien

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Glatirameracetát sa má podávať iba subkutánne. Glatirameracetát sa nesmie podávať intravenózne alebo intramuskulárne.

Liečba glatirameracetátom sa má začať pod dohľadom neurológa alebo lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou SM.

Ošetrujúci lekár má pacientovi vysvetliť, že v priebehu pár minút po podaní injekcie glatirameracetátu sa môže objaviť reakcia spojená s aspoň jedným z nasledovných príznakov: vazodilatácia (sčervenenie), bolesť na hrudi, dyspnoe, palpitácie alebo tachykardia. Väčšina týchto symptómov trvá krátko a odznie spontánne bez akýchkoľvek následkov. Ak sa objaví závažný nežiaduci účinok, pacient musí okamžite prerušiť liečbu glatirameracetátom a vyhľadať svojho lekára alebo prvú pomoc. Symptomatická liečba sa môže začať podľa uváženia lekára.

Nie sú k dispozícii dôkazy, ktoré by naznačovali, že by niektorá skupina pacientov bola viac ohrozená týmito reakciami. Napriek tomu sa musí postupovať opatrne pri podávaní glatirameracetátu pacientom s poruchami srdca. Títo pacienti majú byť počas liečby pravidelne sledovaní.

Výskyt kŕčov a/alebo anafylaktoidných alebo alergických reakcií bol zaznamenaný zriedkavo.

Zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažné reakcie z precitlivenosti (napr. bronchospazmus, anafylaxia alebo urtikária). Ak sú reakcie závažné, musí sa začať vhodná liečba a podávanie glatirameracetátu má byť prerušené.

Protilátky reagujúce na glatirameracetát boli detegované v sére pacientov počas dennej dlhodobej liečby glatirameracetátom. Maximálne hladiny boli dosiahnuté v priemere po 3 – 4 mesiacoch liečby, potom sa znížili a stabilizovali na hodnotách mierne zvýšených oproti hodnotám na začiatku.

Nie je dokázané, že tieto protilátky reagujúce na glatirameracetát sú neutralizujúce, alebo že ich vznik môže pravdepodobne ovplyvniť klinickú účinnosť glatirameracetátu.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek musia byť počas liečby glatirameracetátom monitorované renálne funkcie. Hoci u pacientov nebolo dokázané ukladanie imunokomplexov v glomeruloch, takáto možnosť sa nedá vylúčiť.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie glatirameracetátu s inými liekmi neboli oficiálne hodnotené.

Pozorovania z existujúcich klinických skúšaní a skúseností po uvedení lieku na trh nenaznačujú žiadne významné interakcie glatirameracetátu s terapiou bežne používanou u SM pacientov, vrátane súbežného podávania kortikosteroidov po dobu až 28 dní.

Štúdie in vitro naznačujú, že glatirameracetát sa v krvi silno viaže na plazmatické proteíny, nie je však nahradený fenytoínom či karbamazepínom, ani ich nenahradzuje. Keďže však existuje teoretická možnosť, že glatirameracetát môže ovplyvniť distribúciu látok viažucich sa na proteíny, súbežné podávanie takýchto liekov je potrebné pozorne sledovať.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii adekvátne údaje o použití glatirameracetátu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov o účinkoch počas gravidity, embryonálneho/fe­tálneho vývoja, pôrodu a postnatálneho vývoja (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Glatirameracetát je kontraindikovaný počas gravidity.

Počas liečby týmto liekom musí byť zvážené použitie antikoncepcie.

Dojčenie

Nie sú k dispozícii údaje o vylučovaní glatirameracetátu, jeho metabolitov alebo protilátok do materského mlieka. Pri podávaní dojčiacim matkám sa má postupovať opatrne. Má sa zvážiť relatívny pomer rizika a prínosu pre matku a dieťa.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne škúšania o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8   Nežiaduce účinky

Vo všetkých klinických skúšaniach boli reakcie v mieste vpichu najčastejšie sa vyskytujúcimi nežiaducimi reakciami a hlásila ich väčšina pacientov, ktorým sa glatirameracetát podával.

V kontrolovaných štúdiách bol pomer pacientov, ktorí aspoň raz hlásili takéto reakcie, vyšší u pacientov liečených glatirameracetátom (70 %) než u pacientov dostávajúcich injekčne placebo (37 %). Najčastejšie hlásené reakcie v mieste vpichu, v klinických skúšaniach a pri použití po uvedení lieku na trh, boli erytém, bolesť, zhrubnutie kože, svrbenie, edém, zápal a precitlivenosť, a zriedkavo lipoatrofia a kožná nekróza.

Reakcia, spojená s minimálne jedným alebo s viacerými z nasledovných príznakov, bola opísaná ako bezprostredná postinjekčná reakcia: vazodilatácia (sčervenenie), bolesť na hrudníku, dyspnoe, palpitácia alebo tachykardia. Táto reakcia sa môže objaviť v priebehu niekoľkých minút po podaní injekcie glatirameracetátu. Najmenej jeden príznak z uvedenej bezprostrednej postinjekčnej reakcie bol hlásený najmenej raz u 31 % pacientov, ktorým sa podával glatirameracetát, v porovnaní s 13 % u pacientov, ktorí dostávali placebo.

Všetky nežiaduce reakcie, ktoré boli častejšie hlásené u pacientov používajúcich glatirameracetát než u pacientov dostávajúcich placebo, sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke. Tieto údaje pochádzajú zo štyroch pivotných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických skúšaní s celkovým počtom 512 pacientov liečených liekom glatirameracetát a 509 pacientov liečených placebom až 36 mesiacov. Tri klinické skúšania u pacientov s relapsujúco-remitujúcou sklerózou multiplex (RRMS) zahŕňali celkovo 269 pacientov, ktorí boli liečení glatirameracetátom a 271 pacientov dostávajúcich placebo, až 35 mesiacov. Štvrté klinické skúšanie u pacientov s prvou klinickou epizódou a zisteným vysokým rizikom vzniku klinicky jednoznačnej sklerózy multiplex zahŕňalo 243 pacientov liečených glatirameracetátom a 238 pacientov liečených placebom až 36 mesiacov.

* Viac ako o 2 % (> 2/100) vyšší výskyt v skupine liečenej glatirameracetátom ako v skupine dostávajúcej placebo. Nežiaduce reakcie bez symbolu * majú rozdiel menší alebo rovný 2 %.

§ Termín „reakcie v mieste vpichu“ (rôzne druhy) zahŕňa všetky nežiaduce udalosti objavujúce sa v mieste vpichu okrem atrofie v mieste vpichu a nekrózy v mieste vpichu, ktoré sú uvedené osobitne v tabuľke.

♦ Zahŕňa podmienky, ktoré súvisia s lokalizovanou lipoatrofiou v miestach vpichu.

V štvrtom klinickom skúšaní uvedenom vyššie, otvorená (open-label) fáza liečby nasledovala po placebom kontrolovanej fáze (pozri časť 5.1). Neboli pozorované žiadne zmeny v známom rizikovom profile glatirameracetátu ani počas nasledujúcej otvorenej (open-label) fázy trvajúcej 5 rokov.

Nasledovné nežiaduce reakcie boli hlásené od pacientov so SM liečených glatirameracetátom v nekontrolovaných klinických skúšaniach a z postmarketin­gových skúseností s glatiramera­cetátom: reakcie z precitlivenosti (vrátane zriedkavého výskytu anafylaxie, > 1/10 000, < 1/1 000)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Bolo hlásených niekoľko prípadov predávkovania glatirameracetátom (do dávky 300 mg glatirameracetátu). Tieto prípady neboli spojené s inými nežiaducimi účinkami ako tými, ktoré sú uvedené v časti 4.8.

V prípade predávkovania majú byť pacienti monitorovaní a má sa začať vhodná symptomatická a podporná liečba.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné imunostimulanciá, ATC kód: L03AX13

Mechanizmus účinku

Mechanizmus(my), ktorým(mi) glatirameracetát pôsobí u pacientov so SM, nie je(nie sú) úplne objasnený(é). Predpokladá sa však, že ovplyvňuje imunitné procesy, ktoré sa v súčasnosti pokladajú za zodpovedné za patogenézu SM. Túto hypotézu podporujú výsledky štúdií, ktoré boli vykonané s cieľom objasniť patogenézu experimentálnej alergickej encefalomyelitídy (EAE), stavu, ktorý je možno vyvolať u niekoľkých druhov zvierat prostredníctvom imunizácie látkou izolovanou z centrálneho nervového systému, ktorá obsahuje myelín a často sa používa ako experimentálny model SM u zvierat. Štúdie na zvieratách vykonané aj u pacientov so SM naznačujú, že po podaní glatirameracetátu sa indukujú glatirameracetát-špecifické supresorové T bunky a dochádza k ich aktivácii na periférii.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

RRMS (Relapsujúco-remitujúca skleróza multiplex):

• V troch kontrolovaných štúdiách bolo glatirameracetátom liečených celkovo 269 pacientov. Prvá bola dvojročná štúdia zahŕňajúca 50 pacientov (glatirameracetát n = 25, placebo n = 25), u ktorých bola relapsujúca-remitujúca SM diagnostikovaná pomocou vtedy platných štandardných kritérií a ktorí mali najmenej dva ataky neurologickej dysfunkcie (exacerbácie) v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov. Druhá štúdia uplatňovala tie isté kritériá pre zaradenie a sledovala 251 pacientov liečených po dobu až 35 mesiacov (glatirameracetát n = 125, placebo n = 126). Tretia štúdia bola deväťmesačná štúdia, do ktorej sa zapojilo 239 pacientov (glatirameracetát n = 119, placebo n = 120) a ktorej kritériá pre zaradenie boli podobné kritériám v prvej a druhej štúdii s doplnkovým kritériom určujúcim, že pacienti museli mať minimálne jednu gadolíniom zvýraznenú léziu pri skríningovom vyšetrení MR.

• V klinických skúšaniach s pacientami so SM, ktorí dostávali glatirameracetát sa ukázalo, že došlo k významnému zníženiu počtu relapsov v porovnaní s placebom.

• V najväčšej kontrolovanej štúdii bol výskyt relapsov znížený o 32 % z 1,98 pri placebe na 1,34 pri glatirameracetáte.

• V súčasnosti nie sú k dispozícii dôkazy o použití glatirameracetátu u pacientov s primárne alebo sekundárne progresívnym ochorením.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické štúdie u pacientov neboli vykonané. Údaje získané in vitro a obmedzené údaje od zdravých dobrovoľníkov naznačujú, že pri subkutánnom podaní glatirameracetátu sa liečivo ľahko absorbuje a veľká časť dávky rýchlo degraduje na menšie fragmenty už v podkožnom tkanive.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, genotoxicity alebo karcinogenicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí, okrem informácií uvedených v iných častiach SPC.

Vzhľadom na nedostatok farmakokinetických údajov u ľudí, nemožno stanoviť rozdiely v expozícii medzi zvieratami a ľuďmi.

U malého počtu potkanov a opíc liečených najmenej 6 mesiacov bolo hlásené ukladanie imunokomplexu v glomeruloch obličiek. V dvojročnej štúdii na potkanoch nebolo ukladanie imunokomplexov v glomeruloch obličiek pozorované.

Po aplikácii senzibilizovaným zvieratám (morčatám alebo myšiam) bola zaznamenaná anafylaxia. Význam týchto údajov pre ľudí nie je známy.

Po opakovanom podávaní zvieratám bola často pozorovaná toxicita v mieste vpichu injekcie.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

manitol

voda na injekcie

6.2    Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Uchovávajte v chladničke (2 °C až 8 °C). Neuchovávajte v mrazničke.

Pokiaľ naplnené injekčné striekačky nemôžu byť uchovávané v chladničke, môžu byť jedenkrát, po dobu 1 mesiaca, uchovávané pri izbovej teplote (15 °C – 25 °C).

Ak glatirameracetát naplnený v injekčných striekačkách nebol použitý a je v pôvodnom obale, musí byť po tejto lehote 1 mesiaca vrátený do chladničky (2 °C až 8 °C).

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Systém uzatvorenia nádoby je tvorený skleneným valcom striekačky na jednorazové použitie so vsadenou ihlou. Gumová zátka (brómbutylová, typ 1) je vložená do valca a počas podávania injekcie v ňom pôsobí ako piest. Navádzacia tyčinka je naskrutkovaná do gumovej zátky. Ihlu zakrýva kryt ihly.

Objem roztoku v naplnených injekčných striekačkách je 1,0 ml.

7 naplnených injekčných striekačiek

28 naplnených injekčných striekačiek

30 naplnených injekčných striekačiek

90 (3×30) naplnených injekčných striekačiek

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Iba na jednorazové použitie. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Alvogen IPCo S.ár.l.

5 Rue Heienhaff

L-1736 Senningerberg

Luxembursko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

59/0285/16-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 07.júna 2016