RIVOCOR 5 - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

RIVOCOR 5

RIVOCOR 10

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg alebo 10 mg bisoprololium­fumarátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

RIVOCOR 5: filmom obalené tablety farby slonovej kosti s deliacou ryhou na jednej strane. RIVOCOR 10: filmom obalené tablety svetlooranžovej farby s deliacou ryhou na jednej strane.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Hypertenzia, ischemická choroba srdca (angína pektoris).

4.2   Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Pre obe indikácie je dávka 5 mg bisoprololium­fumarátu raz denne. Ak je potrebné, môže byť dávka zvýšená na 10 mg bisoprololium­fumarátu raz denne. Maximálna odporúčaná dávka je 20 mg raz denne. Vo všetkých prípadoch je dávka upravovaná individuálne, predovšetkým podľa srdcovej frekvencie a úspechu terapie.

Dĺžka trvania liečby

Liečba bisoprololom je vo všeobecnosti dlhodobá.

Liečba bisoprololom nesmie byť skončená náhle, keďže toto môže viesť k prechodnému zhoršeniu stavu. Obzvlášť u pacientov s ischemickou chorobou srdca nesmie byť liečba náhle prerušená. Odporúča sa postupná redukcia dávky.

Poškodenie funkcie pečene alebo obličiek

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene a obličiek nie je úprava dávky zvyčajne potrebná. U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) a u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene nemá byť prekročená denná dávka 10 mg bisoprololium­fumarátu.

Skúsenosti s použitím bisoprololu u dialyzovaných pacientov sú obmedzené; avšak nie sú údaje o zmene dávkovacej schémy.

Starší pacienti

Nie je potrebná úprava dávky.

Deti a dospievajúci

S bisoprololom nie sú žiadne pediatrické skúsenosti, preto sa jeho používanie u detí neodporúča.

Spôsob podávania

Rivocor sa má užívať ráno s jedlom alebo bez jedla. Má sa prehltnúť s tekutinou a nemajú sa rozhrýzť.

4.3 Kontraindikácie

Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov:

• s precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1)
• s akútnym srdcovým zlyhaním alebo počas epizód dekompenzácie srdcového zlyhania, ktoré vyžaduje i.v. inotropnú terapiu,
• s kardiogénnym šokom,
• s AV blokádou druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),
• so syndrómom chorého sínusu,
• so sinoatriálnou blokádou,
• so symptomatickou bradykardiou,
• so symptomatickou hypotenziou,
• s ťažkou bronchiálnou astmou alebo s ťažkou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc,
• s ťažkou formou periférneho artériového ochorenia alebo s ťažkou formou Raynaudovho syndrómu,
• s neliečeným feochromocytómom (pozri časť 4.4),
• s metabolickou acidózou.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca nesmie byť liečba náhle prerušená, pokiaľ to nie je jasne indikované, pretože náhle prerušenie liečby môže viesť k prechodnému zhoršeniu stavu (pozri časť 4.2).

Bisoprolol musí byť použitý s opatrnosťou u pacientov s hypertenziou alebo angínou pektoris a so sprievodným srdcovým zlyhaním.

Bisoprolol sa musí opatrne užívať pri:

• diabete mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi. Symptómy hypoglykémie môžu byť maskované (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie),
• prísnom hladovaní,
• prebiehajúcej desenzibilizačnej liečbe, podobne ako iné betablokátory, bisoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba adrenalínom nemusí mať vždy očakávaný terapeutický prínos,
• A-V blokáde I.stupňa,
• Prinzmetallovej angíne,
• periférnom artériovom ochorení. Najmä na začiatku liečby môže dôjsť k intenzifikácii ťažkostí.

Pacientom so psoriázou alebo so psoriázou v anamnéze je možné podať betablokátory (napr. bisoprolol) len po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika liečby.

Symptómy tyreotoxikózy môžu byť maskované počas liečby bisoprololom.

Pacientom s feochromocytómom možno podať bisoprolol až po blokáde alfareceptorov.

U pacientov s celkovou anestéziou si anesteziológ musí uvedomovať riziko betablokády. Ak je potrebné pred operáciou betablokačnú liečbu prerušiť, táto liečba sa má postupne znižovať a skončiť minimálne 48 hodín pred anestéziou.

Pri bronchiálnej astme, alebo iných chronických obštrukčných pľúcnych chorobách, ktoré môžu spôsobovať symptómy, je potrebné podávať súbežne bronchodilatačnú liečbu. U pacientov s astmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky P2-mimetík.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Antagonisty vápnika typu verapamilu a v menšom množstve typu diltiazému: negatívny vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie.

Intravenózne podávania verapamilu u pacientov liečených betablokátorom môže viesť k ťažkej hypotenzii a atrioventriku­lárnemu bloku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva, (napr. klonidín, metyldopa, moxonidín, rilmenidín): súbežné užívanie centrálne pôsobiacich antihypertenzív môže viesť k zníženiu srdcového tepu a srdcového minútového objemu a k vazodilatácii. Náhle prerušenie môže spôsobiť zvýšenie rizika „rebound“ hypertenzie.

Kombinácie, pri ktorých je nutná zvýšená opatrnosť

Antagonisty vápnika typu dihydropyridínu (napr. nifedipín): súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhaním srdca.

Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid, lidokaín, fenytoín, flekainid, propafenón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventriku­lárneho vedenia a k zvýšeniu negatívneho inotropného účinku. Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodarón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventriku­lárneho vedenia.

Parasympatiko­mimetiká: súbežným podávaním môže dôjsť k predĺženiu času atrioventriku­lárneho vedenia a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.

Inzulín a perorálne antidiabetiká : intenzifikácia účinku znižujúceho hladinu cukru v krvi. Blokáda P-adrenoreceptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej anestézii nájdete v časti 4.4).

Srdcové glykozidy: zníženie srdcovej frekvencie, predĺženie atrioventriku­lárneho prevodu. Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu znížiť hypotenzívny účinok bisoprololu. B-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín): kombinácia s bisoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú B- aj a-adrenoreceptory: kombináciou s bisoprololom môže dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych B-blokátorov. Súbežné užívanie antihypertenzív, ako aj iných liekov, ktoré môžu spôsobiť zníženie krvného tlaku (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny), môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Kombinácie, ktoré prichádzajú do úvahy

Meflochin: zvýšené riziko bradykardie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Betablokátory vo všeobecnosti znižujú perfúziu placenty, čo býva spojené s retardáciou rastu, intrauterínnou smrťou, potratom a predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betablokátormi, uprednostňujú sa P1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bisoprolol sa nemá užívať počas gravidity okrem prípadov, ak je to nevyhnutné. Ak sa zváži, že je potrebná liečba bisoprololom, je potrebné monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu.

• V prípade škodlivých účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Hypoglykemické symptómy a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Laktácia

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o vylučovaní bisoprololu do materského mlieka alebo o bezpečnosti expozície bisoprololu u detí.

Dojčenie sa preto počas podávania bisoprololu neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

• V štúdii pacientov s ischemickou chorobou srdca bisoprolol nezhoršil schopnosť viesť vozidlá. Avšak, nakoľko sú prítomné individuálne rozdiely v reakciách na liečivo, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti vedenia vozidla alebo obsluhovať stroje. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom užití alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je zoradená podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) , neznáme (z dostupných údajov).

Vyšetrenia

Zriedkavé: zvýšenie triglyceridov, zvýšenie pečeňových enzýmov (ALT, AST).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: poruchy atrioventriku­lárneho vedenia, zhoršenie už existujúceho srdcového zlyhania, bradykardia.

Poruchy nervového systému

Časté: závraty*, bolesti hlavy*.

Zriedkavé: synkopa.

Poruchy oka

Zriedkavé: zníženie tvorby sĺz (zvážiť u pacientov, ktorí používajú kontaktné šošovky).

Veľmi zriedkavé: konjunktivitída.

Poruchy ucha a labyrintu

Zriedkavé: zhoršenie sluchu.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest v anamnéze.

Zriedkavé: alergická rinitída.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: nauzea, vracanie, hnačka, zápcha.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Zriedkavé: reakcie hypersenzitivity (svrbenie, sčervenanie, vyrážka).

Veľmi zriedkavé: alopécia. P-blokátory môžu vyvolať alebo zhoršiť psoriázu alebo indukovať psoriáze podobné vyrážky.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: svalová slabosť, kŕče.

Poruchy ciev

Časté: pocit chladných a meravých končatín.

Menej časté: hypotenzia.

Celkové poruchy

Časté: únava*.

Menej časté: asténia.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: hepatitída.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Zriedkavé: poruchy potencie.

Psychiatrické poruchy

Menej časté: depresia, poruchy spánku.

Zriedkavé: nočné mory, halucinácie.

^*Tieto symptómy sa vyskytujú predovšetkým na začiatku liečby. Sú zvyčajne mierne a spravidla miznú počas prvých 2 týždňov.

4.9 Predávkovanie

Najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní P-blokátorom, sú: bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia.

Existuje široká interindividuálna variabilita v citlivosti na jednorazovú vysokú dávku bisoprololu a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví.

Vo všeobecnosti je pri predávkovaní potrebné prerušiť liečbu bisoprololom a poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu.

Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Selektívne betablokátory

ATC kód: C07AB07

Bisoprolol je P1 selektívny betablokátor bez vnútornej sympatikomimetickej a membránu stabilizujúcej aktivity. Vykazuje len veľmi malú afinitu k beta 2-receptorom hladkej svaloviny bronchov a ciev rovnako ako k beta 2-receptorom zúčastňujúcim sa metabolickej regulácie. Pri bisoprolole sa vo všeobecnosti neočakáva vplyv na rezistenciu dýchacích ciest a P2 sprostredkované metabolické účinky. P1 selektivita bisoprololu prekrýva celú šírku terapeutického rozmedzia.

Bisoprolol nemá výrazný negatívny inotropný efekt.

Bisoprolol dosahuje maximálny efekt 3 – 4 hodiny po perorálnom podaní. Výsledkom 10 – 12 hodinového polčasu bisoprololu je jeho 24-hodinová účinnosť po podaní raz denne.

Maximálny antihypertenzívny účinok bisoprololu sa vo všeobecnosti dosiahne po 2 týždňoch.

Pri akútnom podaní u pacientov s ischemickou chorobou srdca bez chronického srdcového zlyhávania, bisoprolol znižuje frekvenciu srdca a vývrhový objem, čím znižuje srdcový výdaj a spotrebu kyslíka. Pri chronickom podávaní sa úvodná zvýšená periférna rezistencia znižuje. Okrem iného sa diskutuje o znížení plazmatickej renínovej aktivity ako o mechanizme účinku betablokátorov.

Bisoprolol znižuje odpoveď na sympatoadrenergnú aktivitu blokádou kardiálnych betareceptorov. Toto spôsobuje zníženie frekvencie srdca a jeho kontraktility a tým zníženie spotreby kyslíka myokardom, čo je želaný efekt pri angíne pektoris s ischemickou chorobou srdca.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Bisoprolol sa takmer úplne (>90 %) absorbuje z gastrointes­tinálneho traktu s veľmi malým first-pass efektom v pečeni (asi 10 %), má po perorálnom podaní absolútnu biologickú dostupnosť približne 90 %.

Distribúcia

Distribučný objem je 3,5 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 30 %.

Metabolizmus a eliminácia

Bisoprolol sa vylučuje z tela dvoma rovnako účinnými cestami: 50 % sa metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity, ktoré sa potom vylučujú obličkami. Ostávajúcich 50 % sa vylučuje obličkami v nezmenenej forme. Preto nie je potrebná úprava dávky u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene miernej až stredne ťažkej závažností.

Celkový klírens lieku je približne 15 l/h. Plazmatický polčas vylučovania je 10 – 12 hodín.

Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávislá od veku.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí na základe obvyklých štúdií toxicity po jednorazovom a opakovanom podávaní, genotoxicity/mu­tagenity alebo karcinogenity.

Reprodukčná toxicita

V štúdiách reprodukčnej toxicity nemal bisoprolol žiadny vplyv na fertilitu alebo reprodukciu.

Podobne ako ostatné P-blokátory, bol bisoprolol vo vysokých dávkach toxický pre matku (znížený príjem jedla a znížená telesná hmotnosť) a embryo/plod (zvýšená incidencia resorpcií, znížená pôrodná hmotnosť dieťaťa, retardácia psychického vývoja), ale nebol teratogénny.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

RIVOCOR 5: kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, krospovidón, hydrogénfosforečnan vápenatý, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát, hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 6000, dimetikón 350, žltý oxid železitý (E 172).

RIVOCOR 10: kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, krospovidón, hydrogénfosforečnan vápenatý, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát, hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 6000, dimetikón 350, žltý oxid železitý (E 172), červený oxid železitý (E 172).

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Al/Al blister, papierová škatuľa.

Veľkosť balenia: 30 a 90 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom 

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII 

Telčská 1

140 00 Praha 4

Česká republika

8.    REGISTRAČNÉ ČÍSLA

RIVOCOR 5: 41/0479/06-S

RIVOCOR 10: 41/0480/06-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

08.11.2006