RIVODARON 200 - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

RIVODARON 200

200 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchlo­ridu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Biele ploché tablety s priemerom 9,5 mm a deliacou ryhou.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Prevencia recidív:

• – život ohrozujúce komorové tachykardie alebo komorové fibrilácie – liečba sa musí začať

• – symptomatická alebo potvrdená život ohrozujúca komorová tachykardia,

• – potvrdená komorová tachykardia u pacientov so sprievodnou chorobou srdca. U ostatných pacientov, v prípade kontraindikácie alebo rezistencie na iné lieky, ak je liečba nevyhnutná,

• – poruchy rytmu spojené s WPW syndrómom (Wolffov-Parkinsonov-Whiteov syndróm).

Liečba potvrdenej supraventrikulárnej tachykardie:

• – spomalenie alebo zmiernenie predsieňovej fibrilácie alebo fluttera,

• – amiodarón sa zvlášť odporúča u pacientov s ischemickou chorobou srdca a/alebo dysfunkciouľavej komory,

• – amiodarón je indikovaný v prevencii celkovej mortality vrátane náhlej kardiálnej smrti u vysokorizikových pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca ischemického alebo neischemického pôvodu. Vysoké riziko je definované prítomnosťou klinických príznakov zjavného zlyhania srdca alebo hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory menšou ako 40 % s prítomnosťou komorovej arytmie alebo bez nej.

Liek je určený na liečbu dospelých.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Počiatočná dávka: Bežne sa používajú rôzne varianty dávkovania. Obvyklá nasycovacia dávka sa pohybuje od 600 do 1 000 mg denne, rozdelená do 3 dávok, a môže sa podávať počas 8 – 10 dní. Udržiavacia dávka: Má sa podávať minimálna účinná dávka podľa individuálnej odpovede. Táto dávka sa pohybuje v rozmedzí 100 až 400 mg denne. Vzhľadom na to, že amiodarón má veľmi dlhý biologický polčas, môže sa podávať každý druhý deň (200 mg tableta sa môže užívať každý druhý deň, ak je predpísaná denná dávka 100 mg), alebo sa používa prerušované podávanie (dva dni v týždni).

Spôsob podávania

Tablety sa prehltávajú v celku (ale môžu byť aj rozdrvené) pred počas jedla alebo po jedle.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivo, jód alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• – sínusová bradykardia a sinoatriálna blokáda,

• – syndróm chorého sínusu, pokiaľ pacient nemá zavedený kardiostimulátor (riziko sínusového zastavenia),

• – poruchy vedenia vyššieho stupňa, pokiaľ pacient nemá zavedený kardiostimulátor,

• – tyreoidálna dysfunkcia,

• – kombinovaná liečba s liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu torsade de pointes,

• – laktácia (pozri časť 4.6),

• – gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podáva pri kardiopulmonálnej resuscitácii šoku (defibrilátor) s rezistentnou fibriláciou komôr.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

Poruchy funkcie srdca (pozri časť 4.8)

Amiodarón spôsobuje zmeny EKG: predĺženie QT intervalu (následkom predĺženia repolarizácie) s možným vývojom U vĺn. Tieto zmeny sú dôkazom jeho farmakologického účinku a nie sú známkou toxicity.

U starších ľudí môže dôjsť k výraznejšiemu poklesu srdcovej frekvencie.

Liečba sa má prerušiť, ak sa objaví AV blok 2. alebo 3. stupňa, sínoatriálny blok alebo bifascikulárna blokáda.

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď obtiažne, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s liekovými interakciami a/alebo poruchami elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8).

Hypertyreóza (pozri časti 4.4 a 4.8)

Hypertyreóza sa môže vyskytnúť počas liečby amiodarónom alebo aj niekoľko mesiacov po jej ukončení. Lekára majú varovať klinické príznaky, väčšinou mierne, ako sú úbytok hmotnosti, vznik arytmie, angína pektoris a kongestívne zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí zreteľným poklesom ultrasenzitívneho TSH (usTSH v sére). V tomto prípade sa musí liečba amiodarónom ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby; úprave klinického obrazu predchádza normalizácia výsledkov funkčného stavu štítnej žlazy. Závažné stavy, niekedy fatálne, si vyžadujú okamžité začatie liečby. Liečba sa má prispôsobiť individuálnemu stavu pacienta: antityreoidálne lieky (nemusia byť vždy účinné), kortikosteroidy, betablokátory.

Poruchy funkcie pľúc (pozri časť 4.8)

Vznik dýchavice alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. U pacientov so silnou dýchavicou, bez ohľadu na to, či sa zhorší aj celkový zdravotný stav (únava, úbytok hmotnosti, teplota), sa má urobiť RTG vyšetrenie pľúc. Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná – klinické príznaky vymiznú zvyčajne v priebehu 3 – 4 týždňov, RTG nález a výsledky funkčného vyšetrenia pľúc sa upravia pomalšie – v priebehu niekoľkých mesiacov), sa musí liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov. Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka (pozri časti 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)

Len čo sa začne liečba amiodarónom a pravidelne počas liečby amiodarónom sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene (aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní amiodarónu i.v. a počas prvých 24 hodín sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútne zlyhanie funkcie pečene niekedy s fatálnym koncom) a chronické poškodenie funkcie pečene. Ak hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku. Klinické a laboratórne príznaky chronického poškodenia funkcie pečene môžu byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene, päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Neuromuskulárne poruchy (pozri časť 4.8)

Podávanie amiodarónu môže vyvolať periférnu senzomotorickú neuropatiu a/alebo myopatiu. Po vysadení amiodarónu sa stav zvyčajne v priebehu niekoľkých mesiacov upraví, ale v niektorých prípadoch nemusí dôjsť k úplnej úprave.

Poruchy oka (pozri časť 4.8)

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu potenciálnej progresie slepoty.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča: betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť k hypokaliémii.

Opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky (pozri časť 4.8) zvyčajne závisia od dávky lieku; preto je potrebné venovať veľkú pozornosť stanoveniu minimálnej účinnej udržiavacej dávky.

Je potrebné upozorniť pacientov, aby sa počas liečby vyhýbali slnečnému žiareniu a aby používali príslušné ochranné prostriedky (pozri časť 4.8).

Kontrolné vyšetrenia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Pred začatím liečby sa odporúča uskutočniť tieto vyšetrenia: EKG a stanovenie hladiny draslíka v sére.

Počas liečby sa odporúča pravidelné sledovanie hladín aminotransferáz (pozri časť 4.4) a EKG. Amiodarón môže spôsobiť poruchu štítnej žľazy (hypertyreózu alebo hypotyreózu), najmä u pacientov s osobnou anamnézou takýchto porúch. Preto sa odporúča klinické a laboratórne monitorovanie (usTSH) pred začiatkom liečby, počas nej a počas niekoľkých mesiacov po jej ukončení. Pri podozrení na tyreoidálnu dysfunkciu je potrebné vyšetriť hladinu us-TSH v sére.

Najmä v súvislosti s dlhodobým podávaním antiarytmík boli hlásené prípady vzostupu defibrilačného a/alebo stimulačného prahu komôr kardiostimulátorov alebo implantovateľných defibrilátorov, čo môže potenciálne ovplyvniť ich účinnosť. Z tohto dôvodu sa pred liečbou a počas liečby amiodarónom odporúča opakované preverenie funkcie prístroja.

Poruchy štítnej žľazy (pozri časť 4.8)

Amiodarón obsahuje jód a môže tak ovplyvniť vychytávanie rádioaktívneho jódu pri funkčných vyšetreniach štítnej žľazy. Tieto testy (voľná frakcia – T3, voľná frakcia – T4, ultrasenzitívny TSH -/usTSH/) zostávajú napriek tomu interpretovateľné. Amiodarón inhibuje periférnu premenu tyroxínu (T4) na trijódtyronín (T3) a môže tak u klinicky eutyreoidných pacientov viesť k izolovaným prípadom biochemických zmien (zvýšené hodnoty voľného T4 v sére, mierne znížené alebo dokonca normálne hodnoty voľného T3).

V týchto prípadoch nie je dôvod na prerušenie podávania amiodarónu.

Pri výskyte nasledujúcich klinických príznakov, zvyčajne miernych, sa má zvážiť podozrenie na hypotyreózu: zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť chladu, znížená aktivita, závažná bradykardia. Diagnóza sa potvrdí jednoznačným zvýšením usTSH v sére. Eutyreóza sa zvyčajne dosiahne v priebehu 1 až 3 mesiacov po prerušení liečby. V prípade život ohrozujúceho stavu sa v liečbe amiodarónom môže pokračovať za súbežného podávania L-tyroxínu. Dávka L-tyroxínu sa upraví podľa hladín TSH.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu v pediatrickej populácii nebola stanovená.

Anestézia

Pred chirurgickými zákrokmi má byť anesteziológ informovaný, že pacient užíva amiodarón (pozri časti 4.5 a 4.8).

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinovaná liečba amiodarónu s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsade de pointes je kontraindikovaná (pozri časť 4.3).

Ide o:

• – antiarytmiká vrátane triedy Ia sotalolu, bepridilu,

• – ďalšie liečivá bez antiarytmického účinku, napr. vinkamín, niektoré neuroleptiká, cisaprid, erytromycín i.v., pentamidínu (v prípade parenterálneho podávania), pretože zvyšujú riziko potenciálne smrteľných torsade de pointes.

Neodporúča sa kombinovaná liečba s nasledujúcimi liekmi:

• – betablokátory a blokátory kalciového kanála znižujúce srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem)

• – stimulujúce laxatíva, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu a následne zvýšiť riziko arytmií typu torsade de pointes, ostatné laxatíva je možné použiť.

• – fluorochinolóny musia byť vylúčené u pacientov užívajúcich amiodarón.

Len s veľkou opatrnosťou je možné amiodarón kombinovať s nasledujúcimi liekmi:

• - Lieky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu:

• – diuretiká spôsobujúce hypokaliémiu, samotne a/alebo v kombinácii.

• – systémové kortikosteroidy (glukokortikoidy, mineralokorti­koidy), tetrakozaktid.

• – amfotericín B podávaný intravenózne.

• - Perorálne antikoagulanciá:

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje koncentráciu warfarínu. Podávanie warfarínu spolu s amiodarónom môže potenciovať účinok perorálnych antikoagulancií a zvyšuje tak riziko krvácania. Je potrebné pravidelne monitorovať hladinu protrombínu a upraviť dávkovanie perorálneho antikoagulancia počas liečby i po jej ukončení.

• - Srdcové glykozidy:

Môžu sa objaviť poruchy automaticity (závažná bradykardia) a átrioventriku­lárneho vedenia

(synergické pôsobenie). Okrem toho je možný vzostup plazmatickej hladiny digoxínu (vzhľadom k poklesu jeho klírensu), preto sú nutné klinické (monitorovanie príznakov toxicity), laboratórne (plazmatická hladina digoxínu) a EKG kontroly, prípadne úprava dávkovania srdcových glykozidov.

• - Fenytoín:

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje plazmatické koncentrácie fenytoínu. Kombinácia fenytoínu s amiodarónom môže viesť k predávkovaniu fenytoínom, s neurologickými príznakmi. Je nutné klinické sledovanie a ihneď ako sa prejavia príznaky predávkovania musí sa znížiť dávka fenytoínu; musí sa stanoviť plazmatická hladina fenytoínu.

• - Flekainid:

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2D6 a tým zvyšuje koncentráciu flekainidu v plazme (pozri časť 4.8). Preto sa má dávka flekainidu upraviť.

Lieky metabolizované cytochrómom P450 CYP3A4

Súbežné podávanie amiodarónu, inhibítora CYP3A4, s nasledujúcimi liekmi, môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:

• – Cyklosporín: môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín cyklosporínu, preto sa musí upraviť dávka.

• - Fentanyl: kombinácia s amiodarónom môže zvýšiť farmakologický účinok fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity.

• – Statíny: súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa nemetabolizujú CYP3A4.

• – Ostatné lieky metabolizované CYP3A4: lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín.

• - Celková anestézia (pozri časti 4.4 a 4.8):

Boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie u pacientov počas celkovej anestézie: bradykardia neodpovedajúca na atropín, hypotenzia, poruchy vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj.

Ďalej bolo pozorovaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných respiračných komplikácií, niekedy i s fatálnym zakončením, najčastejšie krátko po chirurgickom zákroku (akútny syndróm respiračnej tiesne u dospelých), ktoré je možné dať do súvislosti s podávaním vysokých koncentrácií kyslíka.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom, kontraindikovaný.

Dojčenie

Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je amiodarón v období laktácie kontraindikovaný.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia, trombocytopénia.

Poruchy imunitného systému

Neznáme: angioneurotický edém, anafylaktická reakcia, anafylaktický šok.

Poruchy endokrinného systému

Časté: hypotyreóza, hypertyreóza, niekedy s fatálnym koncom.

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH, syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion).

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme: znížená chuť do jedla.

Psychické poruchy

Neznáme: delírium (vrátane zmätenosti).

Poruchy nervového systému

Časté: extrapyramídový tremor, nočné mory, poruchy spánku.

Menej časté: senzomotorická periférna neuropatia a/alebo myopatia, zvyčajne reverzibilná po

prerušení liečby (pozri časť 4.4).

Veľmi zriedkavé: cerebelárna ataxia, benígna intrakraniálna hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy.

Neznáme: parkinsonizmus, parosmia.

Poruchy oka

Veľmi časté: korneálne mikrodepozity, ktorých výskyt sa obyčajne obmedzuje na oblasť pod

zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Korneálne mikrodepozity sú tvorené depozitmi lipidových komplexov a po prerušení liečby ustúpia.

Veľmi zriedkavé: zápal zrakového nervu alebo neuropatia, čo môže viesť k slepote (pozri časť 4.4).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: bradykardia, ktorá je obvykle mierna a závisí od veľkosti dávky.

Menej časté: vznik alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, nasledované v niekoľkých prípadoch

zastavením srdca (pozri časti 4.4 a 4.5), poruchy vedenia vzruchov (sinoatriálna blokáda, atrioventrikulárna blokáda rôzneho stupňa, pozri časť 4.4).

Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia alebo sínusové zastavenie najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo u starších pacientov.

Poruchy ciev

Veľmi zriedkavé: vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: pľúcna toxicita (alveolárna alebo intersticiálna pneumonitída alebo fibróza,

pleuritída, organizujúca sa pneumónia s obliterujúcou bronchiolitídou­/BOOP), niekedy s fatálnym zakončením (pozri časť 4.4).

Veľmi zriedkavé: u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u pacientov s astmou bol popísaný aj bronchospazmus, syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom zákroku – možná interakcia s vysokou koncentráciou kyslíka (pozri časti 4.4 a 4.5).

Neznáme: pulmonálna hemorágia.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté: benígne poruchy trávenia (nauzea, vracanie, nechutenstvo), ktoré sa obyčajne

prejavujú na začiatku liečby a po znížení dávok vymiznú.

Časté: zápcha.

Menej časté: sucho v ústach.

Neznáme: pankreatitída (akútna).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté: zvyčajne mierny izolovaný vzostup sérových aminotransferáz (1,5 až 3-násobok

normálnej hodnoty) na začiatku liečby. Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne.

Časté: akútne poruchy pečene s vysokou hladinou aminotransferáz v sére a/alebo žltačkou

vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym koncom.

Veľmi zriedkavé: chronické ochorenie pečene (pseudoalkoholická hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: fotosenzitivita (pozri časť 4.4).

Časté: sivá až modrá pigmentácia kože, v prípade dlhodobej terapie vysokými dennými

dávkami, ktorá po skončení terapie pomaly ustúpi, ekzém.

Veľmi zriedkavé: erytém počas rádioterapie, kožná vyrážka, zvyčajne nešpecifická, exfoliatívna dermatitída, alopécia.

Neznáme: urtikária, závažné kožné reakcie ako toxická epidermálna nekrolýza (TEN),

Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), bulózna dermatitída, liekom vyvolané vyrážky s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug reaction with eosinophilia and systematic symptoms, DRESS).

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi zriedkavé: epididymitída, impotencia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

O akútnom predávkovaní amiodarónom je k dispozícii málo informácií. Objavilo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, srdcová blokáda, komorová tachykardia, arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poškodenie pečene.

Liečba má byť symptomatická. Amiodiarón ani jeho metabolity nie sú dialyzovateľné.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: kardiaká, antiarytmiká, skupina III, ATC kód: C01BD01

Antiarytmické:

• – pokles prúdu draslíka, ktorý vedie k predĺženiu 3. fázy stiahnutia vlákien srdcového svalu,

• – zníženie sínusovej automaticity, vedúce k bradykardii neodpovedajúce na podanie atropínu,

• – nekompetitívna alfa- a beta-adrenergná blokáda,

• – spomalenie sinoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je výraznejšie, ak je zvýšená srdcová frekvencia,

• – intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené,

• – predĺženie refraktérnej fázy a zníženie excitability myokardu na atriálnej, nodálnej

• – spomalenie vedenia a predĺženia refraktérnej fázy v akcesórnych atrioventriku­lárnych dráhach.

Antiischemické:

• – stredný pokles periférneho cievneho odporu a zníženie srdcovej frekvencie, vedúce k poklesu spotrebykyslíka,

• – nekompetitívna alfa- a beta-adrenergná inhibícia,

• – zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svaly artérií myokardu,

• – udržovanie srdcového výdaja v závislosti na poklese aortálneho tlaku a periférneho cievneho odporu.

Iné:

Amiodarón má len mierny negatívne inotropný účinok.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Amiodarón má vysokú afinitu k tkanivám, ale prestupuje do nich len pomaly.

Biologická dostupnosť po perorálnom podaní individuálne kolíše medzi 30– 80 % (priemer 50 %). Po jednorazovom podaní dosiahne amiodarón maximálnych plazmatických koncentrácií po 3 – 7 hodinách. Terapeutické účinky sa zvyčajne dostavia po 1 týždni, v závislosti na výške úvodnej dávky. Amiodarón má dlhý polčas, individuálne veľmi variabilný (20 – 100 dní). Počas prvých dní liečby sa látka kumuluje takmer vo všetkých tkanivách, obzvlášť v tukovom tkanive. Vylučovanie sa začína po niekoľkých dňoch a rovnovážna koncentrácia v plazme sa dosiahne za 1 i viac mesiacov, v závislosti na individuálnych vlastnostiach organizmu.

Vzhľadom na uvedené vlastnosti amiodarónu sa úvodné vyššie dávky používajú k dosiahnutiu rýchlej saturácie tkanív. Jód je z molekuly látky čiastočne uvoľňovaný a je možné ho nájsť v moči – jodúria. Takto sa vylučuje asi 6 mg za 24 hodín pri dennej dávke 200 mg amiodarónu. Zvyšná časť molekuly spolu s väčšinou jódu sa po prechode pečeňou vylučuje stolicou.

Miera vylučovania obličkami je zanedbateľná, čo dovoľuje podávanie obvyklých dávok i u pacientov s renálnym zlyhávaním.

Po prerušení liečby vylučovanie látky pokračuje ešte niekoľko mesiacov, je potrebné počítať s tým, že reziduálne účinky pretrvávajú ešte 10 – 30 dní po vysadení.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Po jednorazovom podaní stredných efektívnych dávok je amiodarón takmer netoxický.

Pri opakovanom podaní počas niekoľkých týždňov boli popísané nasledujúce zmeny:

• – hyperfunkcia štítnej žľazy – hyperplastické a neoplastické zmeny folikulov u laboratórnych potkanov;

• – dyslipidóza s infiltráciou pľúc a lymforetikulárneho systému makrofágov u psov a potkanov;

• – fototoxicita a fotosenzibilizácia u morčiat.

Hodnoty maximálnej dávky bez toxického účinku sú nižšie ako 16 mg/kg/deň u potkanov a 12,5 mg/kg/deň u psov.

• V štúdiách na reprodukčnú toxicitu bol zaznamenaný pokles fertility a vplyv na vývoj potomstva, ale žiadne teratogénne účinky. Amiodarón prechádza do materského mlieka. V štúdiách na mutagenitu liečivo nevykazovalo žiadny genotoxický potenciál.

• V dvojročnej štúdii na karcinogenitu amiodarónu u potkanov bol preukázaný u obidvoch pohlaví v klinicky relevantných expozíciách vyšší výskyt folikulárnych nádorov štítnej žľazy (adenómy a/alebo karcinómy). Keďže výsledky testov na mutagenitu boli negatívne, predpokladá sa, že tieto nádory vznikli skôr epigenetickým ako genotoxickým mechanizmom. U myší sa vznik karcinómu nepozoroval, ale pozorovala sa na dávke závislá folikulárna hyperplázia štítnej žľazy. Tieto účinky na štítnu žľazu potkanov a myší sú s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolané účinkom amiodarónu na syntézu a/alebo uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy. Význam týchto nálezov pre ľudí je nízky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

kukuričný škrob

monohydrát laktózy

povidón

koloidný oxid kremičitý

magnéziumstearát

predželatínovaný škrob

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15 – 25 °C vo vnútornom a vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Al/PVC blister, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 30 alebo 60 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PRO.MED.CS Praha a.s.

Telčská 1

140 00 Praha 4

Česká republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0478/06-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 8. novembra 2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 6. septembra 2011