Somatuline Autogel 120 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Somatuline Autogel 60 mg

Somatuline Autogel 90 mg

Somatuline Autogel 120 mg

injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Lanreotid 60 mg, 90 mg, 120 mg (prítomný vo forme lanreotidacetátu).

Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje presýtený roztok lanreotidacetátu, čo zodpovedá 0,246 mg bázy lanreotidu na mg roztoku, ktorý zaisťuje podanie dávky 60 mg, 90 mg, 120 mg lanreotidu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke.

Biely až bledožltý polotuhý roztok.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Somatuline Autogel je indikovaný:

• na dlhodobú liečbu akromegálie, keď cirkulujúce hladiny GH (rastového hormónu) a/alebo IGF-I (rastový faktor-I podobný inzulínu) zostávajú abnormálne po chirurgickej liečbe a/alebo rádioterapii alebo u pacientov, u ktorých chirurgická liečba a/alebo rádioterapia nie sú možné,
• na zmiernenie príznakov spojených s akromegáliou,
• na liečbu symptómov spojených s neuroendokrinnými tumormi.
• na liečbu Grade 1 a podskupiny Grade 2 (index proliferácie Ki67 do 10%) midgut gastroenteropan­kreatických neuroendokrinných tumorov (GEP-NETs), pankreatických tumorov alebo tumorov neznámeho pôvodu, kde hindgut pôvod bol vylúčený, u dospelých pacientov s neresekovateľným lokálne pokročilým alebo metastatickým ochorením (pozri kap. 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Akromegália a liečba symptómov spojených s neuroendokrinnými tumormi: Odporúčaná počiatočná dávka je 60 až 120 mg podávaných každých 28 dní.

Ak bol napríklad pacient predtým liečený jednou dávkou lieku SOMATULINE P.R. 30 mg každých 14 dní, má byť počiatočná dávka lieku Somatuline Autogel 60 mg každých 28 dní. Ak bol pacient predtým liečený jednou dávkou lieku SOMATULINE P.R. 30 mg každých 10 dní, počiatočná dávka lieku Somatuline Autogel má byť 90 mg každých 28 dní.

Potom má byť dávka individualizovaná podľa odpovede pacienta (hodnotené ako zníženie symptómov a/alebo zníženie hodnôt GH a/alebo IGF-I).

Ak nie je dosiahnutá požadovaná odpoveď, dávka sa môže zvýšiť.

Ak je dosiahnutá kompletná kontrola ochorenia (hodnota GH pod 1 ng/ml, normalizácia IGF-I a/alebo vymiznutie príznakov), môže byť dávka znížená.

S analógom somatostatínu dobre stabilizovaní pacienti môžu byť liečení liekom Somatuline Autogel 120 mg každých 42–56 dní.

Dlhodobé monitorovanie príznakov, hodnôt GH a IGF-I sa má vykonávať podľa klinickej potreby.

Liečba Grade 1 a podskupiny Grade 2 (index proliferácie Ki67 do 10%) midgut gastroenteropan­kreatických neuroendokrinných tumorov (GEP-NETs), pankreatických tumorov alebo tumorov neznámeho pôvodu, kde hindgut pôvod bol vylúčený, u dospelých pacientov s neresekovateľným lokálne pokročilým alebo metastatickým ochorením:

Odporúčaná dávka je 1 injekcia lieku Somatuline Autogel 120 mg podávaná každých 28 dní. Liečba s liekom Somatuline Autogel má pokračovať tak dlho, ako je to potrebné pre kontrolu nádoru.

Porucha funkcie obličiek a/alebo pečene:

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania z dôvodu širokého terapeutického rozsahu lanreotidu (pozri časť 5.2).

Starší pacienti:

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávkovania z dôvodu širokého terapeutického rozsahu lanreotidu (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia:

Somatuline Autogel sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania

Somatuline Autogel má byť podaný hlboko pod kožu v hornom vonkajšom kvadrante sedacieho svalu alebo do vrchnej vonkajšej časti stehna.

Pre pacientov , ktorí dostávajú stabilnú dávku lieku Somatuline Autogel a absolvovali primeraný tréning, môže byť liek aplikovaný buď samotným pacientom alebo kvalifikovanou osobou. V prípade autoinjekcie, injekcia má byť aplikovaná do vrchnej vonkajšej časti stehna.

Rozhodnutie o aplikácii samotným pacientom alebo kvalifikovanou osobou má byť uskutočnené zdravotníckym pracovníkom.

Bez ohľadu na miesto vpichu injekcie, má byť koža napnutá a ihla má byť vpichnutá rýchlo celou svojou dĺžkou, kolmo do kože.

Miesto vpichu sa má striedať medzi pravou a ľavou stranou.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo príbuzné peptidy, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Lanreotid môže znížiť motilitu žlčníka a viesť k tvorbe žlčových kameňov. Preto je potrebné pacientov pravidelne sledovať.

Farmakologické štúdie u zvierat a u ľudí dokazujú, že lanreotid, rovnako ako somatostatín a jeho analógy, inhibuje sekréciu inzulínu a glukagónu. Z tohto dôvodu sa môže u pacientov liečených lanreotidom objaviť hypoglykémia alebo hyperglykémia. Na začiatku liečby lanreotidom alebo pri úprave dávky je potrebné kontrolovať hladiny glukózy v krvi a podľa toho upraviť antidiabetickú liečbu.

Počas liečby lanreotidom bolo u akromegalických pacientov pozorované mierne zníženie funkcie štítnej žľazy, hoci klinická hypotyreóza je zriedkavá (<1%). Tam, kde je to klinicky indikované, sa má vykonať vyšetrenie funkcie štítnej žľazy.

U pacientov bez prítomných srdcových problémov môže lanreotid viesť k zníženiu srdcového rytmu, pričom nemusí dosiahnuť hranicu bradykardie. U pacientov, ktorí pred liečbou lanreotidom trpeli srdcovými poruchami, sa môže objaviť sínusová bradykardia. Na začiatku liečby lanreotidom u pacientov s bradykardiou je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakologické gastrointestinálne účinky lanreotidu môžu spôsobiť zníženie intestinálnej absorpcie súbežne podávaných liečiv vrátane cyklosporínu.

Súčasné podanie cyklosporínu s lanreotidom môže znížiť relatívnu biologickú dostupnosť cyklosporínu, preto môže byť nevyhnutné upraviť dávku cyklosporínu a udržovať jeho terapeutické hladiny.

Interakcie s liekmi s vysokou väzbou na plazmu sú nepravdepodobné vzhľadom k miernej väzbe lanreotidu na sérové proteíny.

Obmedzené publikované údaje naznačujú, že súbežné podávanie analógov somatostatínu a bromokryptínu môže zvyšovať dostupnosť bromokryptínu.

Súbežné podávanie liečiv indukujúcich bradykardiu (napr. beta-blokátory) môže mať aditívny účinok na mierne zníženie srdcového rytmu v súvislosti s lanreotidom. Môže byť nevyhnutná úprava dávky takýchto súčasne podávaných liekov.

Obmedzené publikované údaje naznačujú, že analógy somatostatínu môžu znižovať metabolický klírens zložiek, o ktorých je známe, že sú metabolizované enzýmami cytochrómu P450, čo môže byť dôsledkom supresie rastového hormónu. Pretože nemožno vylúčiť, že lanreotid môže mať takýto účinok, iné liečivá, predovšetkým tie, ktoré sú metabolizované CYP3A4 a ktoré majú úzky terapeutický index (napr. chinidín, terfenadín), sa preto majú používať opatrne.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

V štúdiách u zvierat sa nepreukázali teratogénne účinky v súvislosti s lanreotidom počas organogenézy.

Údaje o obmedzenom počte gravidných žien užívajúcich lanreotid nepreukázali žiadne nežiaduce účinky na graviditu alebo na zdravie plodu/novorodenca. V súčasnosti, nie sú dostupné žiadne ďalšie významné epidemiologic­ké údaje.

Pretože štúdie u zvierat nie vždy svedčia o odpovedi u ľudí, lanreotid sa má podávať gravidným ženám len v prípade, že to je jednoznačne nevyhnutné.

Dojčenie

Nie je známe, či sa toto liečivo vylučuje do materského mlieka u ľudí.

Pretože sa veľa liečiv vylučuje do materského mlieka u ľudí, pri podávaní lanreotidu počas laktácie je potrebná opatrnosť.

Fertilita

U samíc potkanov sa pozorovala znížená fertilita z dôvodu inhibície sekrécie GH pri dávkach oveľa vyšších ako sa dosahujú u ľudí pri terapeutických dávkach.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Somatuline Autogel má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Hoci sa nestanovil žiadny účinok na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, v súvislosti s liekom Somatuline Autogel bol zaznamenaný závrat (pozri časť 4.8). Ak sa u pacienta objaví závrat, nemá viesť motorové vozidlo ani obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky hlásené u pacientov s akromegáliou a GEP-NETs liečených lanreotidom

v klinických štúdiách sú vymenované pod príslušnou triedou orgánových systémov podľa nasledujúcej klasifikácie: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100).

Najčastejšie očakávané nežiaduce liekové reakcie po liečbe lanreotidom sú gastrointestinálne poruchy (najčastejšie sú hlásené hnačka a bolesti brucha, zvyčajne mierne alebo stredne závažné a prechodné), cholelitiáza (často asymptomatická) a reakcie v mieste vpichu (bolesť, uzliny a indurácie).

Profil nežiaducich účinkov je podobný ako pre všetky indikácie.

* založené na spoločných štúdiách uskutočnených s pacientmi s akromegáliou ** založené na spoločných štúdiách uskutočnených s pacientmi s GEP-NETs

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Ak dôjde k predávkovaniu, liečba má byť symptomatická.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Hormóny hypofýzy a hypotalamu a analógy, Somatostatín a analógy. ATC kód: H01CB03.

Lanreotid je oktapeptidový analóg prirodzeného somatostatínu. Rovnako ako somatostatín je lanreotid inhibítorom rôznych endokrinných, neuroendokrinných, exokrinných a parakrinných funkcií. Lanreotid má vysokú afinitu k ľudským receptorom pre somatostatín (SSTR) 2 a 5 a redukovanú väzobnú afinitu k ľudským SSTR 1, 3 a 4. Zdá sa, že hlavným mechanizmom zodpovedným za inhibíciu GH je účinok na ľudské SSTR 2 a 5. Lanreotid je účinnejší ako prírodzený somatostatín a vykazuje dlhšie trvanie účinku.

Lanreotid, rovnako ako somatostatín, preukazuje všeobecný exokrinný antisekretorický účinok. Inhibuje bazálnu sekréciu motilínu, žalúdočného inhibičného peptidu a pankreatického polypeptidu, ale nemá signifikantný účinok na sekretín na lačno alebo na sekréciu gastrínu. Okrem toho, znižuje hladinu plazmatického chromogranínu A a kyseliny 5-HIAA v moči (5-hydroxyindoloctová kyselina) u pacientov s GEP-NETs a zvýšené hladiny týchto nádorových markerov.Lanreotid výrazne inhibuje jedlom indukovaný zvýšený prietok krvi v arteria mesenterica superior a vo vena portae. Lanreotid signifikantne znižuje prostaglandínom E1 stimulovanú jejunálnu sekréciu vody, sodíka, draslíka a chloridov. Lanreotid znižuje hladiny prolaktínu u dlhodobo liečených pacientov s akromegáliou.

• V otvorenej štúdii sa Somatuline Autogel 120 mg podával každých 28 dní počas 48 týždňov u 90, predtým neliečených pacientov s akromegáliou, s diagnózou makroadenómu hypofýzy. Redukcia objemu tumoru o > 20% bola pozorovaná u 63% pacientov (95% CI: 52%-73%).

• V 48. týždni bola priemerná percentuálna redukcia objemu tumoru 26.8%, hodnoty GH boli pod 2,5 ^g/L u 77,8% pacientov a hodnoty IGF-1 boli normalizované u 50% pacientov. Normalizovaná hladina IGF-1 v kombinácii s GH pod 2,5 ^g/L bola pozorovaná u 43,5 % pacientov. Väčšina pacientov hlásila jasnú úľavu od príznakov akromegálie ako sú únava, nadmerné potenie, bolesť kĺbov a opuch mäkkých tkanív. Skorá aj trvalá redukcia objemu tumoru rovnako ako GH a IGF-1 boli pozorované od 12. týždňa.

Zo štúdie boli vylúčení pacienti, u ktorých sa počas obdobia štúdie predpokladá chirurgický zákrok hypofýzy alebo rádioterapia.

Bola uskutočnená randomizovaná, dvojito-zaslepená, multicentrická, placebom kontrolovaná klinická štúdia fázy III s fixnou dobou trvania po dobu 96 týždňov s liekom Somatuline Autogel u pacientov s gastroentero­pankreatickými neuroendokrinnými tumormi kvôli posúdeniu antiproliferačného účinku lanreotidu.

Pacienti boli randomizovaní v pomere 1:1 pre podanie lieku Somatuline Autogel 120 mg každých 28 dní (n=101) alebo placeba (n=103). Randomizácia bola stratifikovaná na základe prítomnosti alebo neprítomnosti predchádzajúcej liečby a na základe prítomnosti alebo neprítomnosti progresie ochorenia pri vstupe pacienta do štúdie, hodnotenej podľa kritérií RECIST 1.0 (Response Evaluation Criteria in Solid Tumours) počas 3 až 6 mesačnej skríningovej fázy.

Pacienti mali metastatické a/alebo lokálne pokročilé inoperabilné ochorenie s histologicky potvrdenými dobre alebo stredne diferencovanými tumormi primárne lokalizovanými v pankrease (44,6% pacientov), strednej časti tráviaceho traku – „midgut“ (35,8%), dolnej časti tráviaceho traktu -„hind-gut“ (6,9%) alebo v inej/neznámej primárnej lokalizácii (12,7%).

69% pacientov s GEP-NETs mali Grade 1 tumor (G1), definovaný buď indexom proliferácie

Ki67 < 2% (50,5% z celkového počtu pacientov) alebo mitotickým indexom < 2 mitózy / 10 HPF (18,5 % z celkového počtu pacientov) a 30% pacientov s GEP-NETs mali Grade 2 tumor v dolnom rozsahu (G2) (definovaný indexom proliferácie Ki67 > 2% – < 10%). Stupeň tumoru (Grade) nebol dostupný pri 1% pacientov. Štúdia vylúčila pacientov s G2 GEP-NETs s vyšším bunkovým indexom proliferácie (Ki67 >10% – <20%) a s G3 GEP – neuroendokrinnými karcinómmi (index proliferácie Ki67 > 20%).

Celkovo 52,5% pacientov malo hepatálnu tumoróznu nálož < 10%, 14,5% malo hepatálnu tumoróznu nálož > 10 a < 25% a 33% malo hepatálnu tumoróznu nálož > 25%.

Primárnym cieľom hodnotenia bolo prežitie bez progresie (progression-free survival – PFS) merané buď ako doba do progresie ochorenia pomocou RECIST 1.0 alebo doba do úmrtia v priebehu 96 týždňov po prvom liečebnom podaní. Pre analýzu PFS bolo využité nezávislé centrálne hodnotené rádiologické vyhodnotenie progresie.

Tabuľka 1: Výsledky účinnosti z klinickej štúdie fázy III

Schéma 1 : Krivky prežitia podľa Kaplan-Meiera

100

80 -

60 -

50 -

30 -

20 -

10 “

0 -

čas (týždne)

Počet pacientov stále v ohrození

1—

108

Placebo (n=103)

Medián = 72 týždňov*

Somatuline Autogel 101 Placebo j Q3

Pomer rizika=0,47 95% CI (0,30–0,73) 7MX0002

Somatuline Autogel (n= 101)

Medián = nedosiahnutý

Prospešný účinok lanreotidu v znížení rizika progresie ochorenia alebo úmrtia bol jednotný bez ohľadu na lokalizáciu primárneho tumoru, hepatálnu tumoróznu nálož, predchádzajúcu chemoterapiu, počiatočný Ki67, grade tumoru alebo ďalšie predšpecifikované charakteristiky uvedené v schéme 2.

Klinicky významný prínos liečby s liekom Somatuline Autogel bol pozorovaný u pacientov s tumormi pankreasu, midgut a iného/neznámeho pôvodu, v celej sledovanej populácií. Obmedzený počet pacientov s hind-gut tumormi (14/204) spôsobil sťaženú interpretáciu výsledkov tejto podskupiny. Dostupné dáta nepodporujú prínos lanreotidu u týchto pacientov.

Schéma 2 – Výsledky analýzy z Coxovho modelu proporcionálnych rizík PFS

Pomer rizika – HR (95% CI)

Poznámka: Všetky HRs sú relatíxue riziká pre Somatuline Autogel vs placebo. Výsledky premenných sú odvodené zo samostatných Cq^ PH modelov s hodnotami pre liečbu, progresiu na začiatku liečby, predchádzajúcu terapiu, a z hodnôt vyznačených na vertikálnej osi.

Prechod z placeba na Somatuline Autogel, v rozšírenej štúdii, nastal u 45,6% (47/103) pacientov.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdie s liekom Somatuline Autogel vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre akromegálie a hypofyzárny gigantizmus (pozri časť 4.2 – informácie pre pediatrické použitie). Európska agentúra pre lieky zaradila gastroenteropan­kreatické neuroendokrinné tumory (okrem neuroblastómu, neuroganglioblas­tómu, phaechromocytómu) do zoznamu výnimiek.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Podstatné farmakokinetické parametre lanreotidu po intravenóznej aplikácii u zdravých dobrovoľníkov ukázali limitovanú extravaskulárnu distribúciu, s ustáleným distribučným objemom 16 l. Celkový klírens bol 23,7 l/hod, terminálny polčas bol 1,14 hodiny a stredný čas pretrvávania bol 0,68 hodiny.

V štúdiách hodnotiacich vylučovanie sa menej ako 5 % lanreotidu vylúčilo v moči a menej ako 0,5 % v nezmenenej forme v stolici, čo svedčí o malom vylučovaní žlčou.

Po hlbokom subkutánnom podaní lieku Somatuline Autogel 60, 90 a 120 mg u zdravých dobrovoľníkov dosiahli koncentrácie lanreotidu priemerné maximálne sérové koncentrácie 4,25; 8,39 a 6,79 ng/ml. Tieto hodnoty Cmax sa dosahujú v priebehu prvého dňa 8, 12 a 7 hodín (stredné hodnoty) po podaní. Koncentrácie lanreotidu klesajú pomaly z maximálnych sérových hladín kinetikou prvého rádu s terminálnym polčasom 23,3; 27,4 a 30,1 dní a 4 týždne po podaní boli priemerné sérové hladiny lanreotidu 0,9; 1,11 a 1,69 ng/ml. Absolútna biodostupnosť bola 73,4; 69,0 a 78,4 %.

Po hlbokom subkutánnom podaní lieku Somatuline Autogel 60, 90 a 120 mg pacientom s akromegáliou dosiahli koncentrácie lanreotidu priemerné maximálne sérové koncentrácie 1,6; 3,5 a 3,1 ng/ml. Tieto hodnoty Cmax sa dosahujú v priebehu prvého dňa 6, 6 a 24 hodín po podaní.

Koncentrácie lanreotidu pomaly klesajú z maximálnych sérových hladín kinetikou prvého rádu a 4 týždne po podaní boli priemerné sérové hladiny lanreotidu 0,7; 1,0 a 1,4 ng/ml.

Sérové hladiny lanreotidu v rovnovážnom stave sa dosiahli v priemere po 4 injekciách každé 4 týždne. Po opakovanom podaní dávky každé 4 týždne boli priemerné hodnoty Cmax v rovnovážnom stave 3,8; 5,7 a 7,7 ng/ml pre 60, 90 a 120 mg, priemerné hodnoty Cmin boli 1,8; 2,5 a 3,8 ng/ml. Index kolísania maximálnej a minimálnej hodnoty bol mierny a pohyboval sa v rozmedzí od 81 do 108 %.

U pacientov s akromegáliou sa pozorovali po hlbokom subkutánnom podaní lieku Somatuline Autogel 60, 90 a120 mg lineárne farmakokinetické profily uvoľňovania. Najnižšie sérové hladiny lanreotidu dosiahnuté po troch hlbokých subkutánnych injekciách lieku Somatuline Autogel 60, 90 alebo 120 mg podaných každých 28 dní boli podobné ako najnižšie sérové hladiny lanreotidu v rovnovážnom stave u pacientov s akromegáliou, ktorí boli predtým liečení intramuskulárnym podaním lieku SOMATULINE P.R. 30 mg každých 14, 10 alebo 7 dní.

• V populačnej farmakokinetickej analýze s 290 GEP-NET pacientmi liečenými liekom Somatuline Autogel 120 mg, bolo pozorované rýchle uvoľnenie liečiva so strednými hodnotami Cmax 7,49 ± 7,58 ng/mL, dosiahnuté v priebehu prvého dňa po jednej injekcii. Koncentrácie v rovnovažnom stave boli dosiahnuté po 5 injekciách lieku Somatuline Autogel 120 mg podávaných každých 28 dní

a udržali sa do posledného hodnotenia (až 96 týždňov po prvej injekcii). V rovnovažnom stave boli stredné hodnoty Cmax 13,9 ± 7,44 ng/ml a priemerné minimálne sérové hladiny 6,56 ± 1,99 ng/ml. Zdanlivý terminálny polčas eliminácie bol 49,8 ± 28 dní.

Porucha funkcie obličiek/pečene:

U osôb so závažnou poruchou funkcie obličiek klesol celkový sérový klírens lanreotidu približne dvojnásobne, s následným zvýšením polčasu a AUC. U osôb so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene sa pozorovalo zníženie klírensu (30 %). Distribučný objem a stredný čas pretrvávania sa zvýšil u osôb so všetkými stupňami insuficiencie pečene.

Nebol pozorovaný žiaden vplyv na klírens lanreotidu pri populačnej farmakokinetickej analýze GEP-NET pacientov, vrátane 165 pacientov s mierne a stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (v poradí 106 a 59) liečených liekom Somatuline Autogel. GEP-NET pacienti so závažným poškodením funkcie obliečiek neboli študovaní.

GEP-NET pacienti s poškodením pečene (podľa Child-Pugh score) neboli študovaní.

Nie je potrebné upravovať počiatočnú dávku u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene, pretože sérové koncentrácie lanreotidu u týchto populácií sú pravdepodobne v rámci rozmedzia sérových koncentrácií, ktoré sú bezpečne tolerované u zdravých jedincov.

Starší pacienti:

U starších pacientov sa preukázalo zvýšenie polčasu a stredného času pretrvávania v porovnaní so zdravými mladými jedincami. Nie je potrebné upravovať počiatočnú dávku u starších pacientov, pretože sérové koncentrácie lanreotidu v tejto populácii sú pravdepodobne v rámci rozmedzia sérových koncentrácií, ktoré sú bezpečne tolerované u zdravých jedincov.

• V populačnej farmakokinetickej analýze GEP-NET pacientov, vrátane 122 vo veku 65 až 85 rokov, nebol pozorovaný žiaden vplyv veku na klírens a distribučný objem lanreotidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

• V karcinogénnych biologických testoch uskutočnených u potkanov a myší sa nepozorovali žiadne systémové neoplastické zmeny pri dávkach oveľa vyšších ako sú terapeutické dávky u ľudí. Zvýšená incidencia subkutánnych tumorov sa pozorovala v mieste injekcie pravdepodobne z dôvodu zvýšenej frekvencie podávania dávky u zvierat (denne) v porovnaní s dávkovaním raz mesačne u ľudí, a preto nemusí byť klinicky významná.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

voda na injekciu

ľadová kyselina octová (na úpravu pH).

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky.

Po otvorení ochranného laminátového puzdra sa má liek podať okamžite.

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2 °C až 8 °C) v pôvodnom obale.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Somatuline Autogel je dodávaný v naplnenej injekčnej striekačke (z priehľadného polypropylénu) vybavenej automatickým bezpečnostným systémom, ihlou (z nehrdzavejúcej ocele), puzdrom ihly z plastickej hmoty (LDPE) a plunžerovým uzáverom (z brómbutylo­vej gumy).

Každá naplnená striekačka je balená v laminátovom puzdre (z polyetylén­teraftalátu/ hliníka/ polyetylénlaminátu) a v kartónovej škatuľke.

Škatuľka s jednou 0,5 ml naplnenou injekčnou striekačkou s automatickým bezpečnostným systémom a jednou ihlou (1,2 mm x 20 mm).

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke je pripravený na použitie.

Po prvom otvorení je na bezprostredné jednorazové použitie.

Je dôležité aplikovať liek presne podľa pokynov v písomnej informácii pre používateľa. Nepoužívajte, ak je laminátové puzdro poškodené alebo otvorené.

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

IPSEN PHARMA

65 Quai Georges Gorse

92100 Boulogne Billancourt

Francúzsko

8.

Somatuline Autogel 60 mg: 56/0122/03-S

Somatuline Autogel 90 mg: 56/0123/03-S

Somatuline Autogel 120 mg: 56/0124/03-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 22. apríla 2003

Dátum posledného predĺženia: 17. septembra 2008