Suxamethonium chlorid VUAB 100 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Suxamethonium chlorid VUAB 100 mg prášok na injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Suxamethonium chlorid VUAB 100 mg: dihydrát suxametóniumdichlo­ridu (suxamethonii chloridum dihydricum) 110 mg (zodpovedá suxametóniumdichlo­ridu (suxamethonii dichloridum) 100 mg) v jednej injekčnej liekovke

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na injekčný roztok

Biely až takmer biely prášok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Suxamethonium chlorid VUAB sa používa ako svalové relaxans v rámci celkovej anestézie. Používa sa ako svalové relaxans na uľahčenie endotracheálnej intubácie, najmä tzv. bleskovej intubácie, mechanickej ventilácie a pri rôznych chirurgických a pôrodníckych zákrokoch.

Používa sa tiež pri závažnom laryngospazme a na redukciu intenzity svalových kontrakcií spojených s farmakologicky alebo elektricky vyvolanými kŕčmi.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liek sa obvykle podáva formou intravenóznej injekcie alebo infúzie, prípadne formou intramuskulárnej injekcie.

Dávkovanie

Dávkovanie u dospelých: Dávkovanie závisí od telesnej hmotnosti, požadovaného stupňa svalovej relaxácie, cesty podania a od odozvy na liek u individuálnych pacientov. Intravenózna jednotlivá dávka suxametóniumdichlo­ridu je pre všetky vekové skupiny 1,0 až 1,5 mg/kg telesnej váhy. Dávkovanie u starších pacientov: Odporučené dávkovanie u starších pacientov je rovnaké ako u dospelých pacientov mladšieho veku.

Dávkovanie u detí: U detí je možné podať liek intramuskulárne v dávkovaní 2–3 mg suxametóniumdichlo­ridu/kg telesnej hmotnosti.

Pri predĺženom podaní (prerušovane alebo nepretržite) má byť pomocou neurostimulátora kontrolovaná intenzita a charakter neuromuskulárnej blokácie, pretože tu existuje nebezpečenstvo bloku fázy II.

Spôsob podávania:

Pri intravenóznej aplikácii sa obsah liekovky zriedi 10 ml vody na injekciu alebo fyziologickým roztokom, výsledná koncentrácia je v prípade 100 mg liekovky 1 %. Pri infúznom podávaní sa ďalej riedi na 0,1 % až 0,2 % roztok 5 % roztokom glukózy alebo sterilným fyziologickým roztokom.

4.3 Kontraindikácie

Liek nemá žiadny účinok na úroveň vedomia a nemá byť podávaný pacientovi, ktorý nie je pod celkovou anestéziou.

V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytovať precitlivenosť na suxametóniumdichlo­rid a liek nemá byť podávaný pacientom, u ktorých je táto precitlivenos­ť známa.

Suxametónium môže u citlivých jedincov spôsobiť pretrvávajúce myofibrilárne kontrakcie, preto nemôže byť tento liek podávaný pacientom s výskytom malígnej hypertermie v osobnej či rodinnej anamnéze. Pokiaľ sa tento stav vyskytne neočakávane, tak má byť okamžite prerušené podávanie všetkých anestetík, o ktorých je známe, že tento stav spôsobujú (vrátane lieku Suxamethonium chlorid VUAB) a majú byť okamžite zavedené všetky podporné opatrenia. Ako primárne špecifický terapeutický liek má byť intravenózne podaná sodná soľ dantrolenu, čo najskôr po stanovení tejto diagnózy.

Liek nemá byť podávaný pacientom s dedičnou atypickou plazmatickou cholinesterázovou aktivitou.

U normálnych jedincov sa po podaní lieku často vyskytuje akútny prechodný vzrast sérových koncentrácií draslíka; veľkosť tohto vzrastu sa pohybuje okolo 0,5 mmol/l. Pri určitých patologických stavoch alebo podmienkach môže byť vzrast v sérových koncentráciách draslíka po podaní lieku extrémny a môže spôsobiť vážnu srdcovú arytmiu a srdcové zastavenie. Z týchto dôvodov sa liek nemôže podávať v nasledujúcich prípadoch:

• – u pacientov zotavujúcich sa zo závažného úrazu alebo z ťažkých popálenín; obdobie najväčšieho rizika hyperkaliémie je od 5 do 70 dní po zranení a môže byť ďalej predĺžené, pokiaľ je spomalený proces hojenia kvôli pretrvávajúcim infekciám;

• – u pacientov s neurologickými deficitmi, medzi ktoré patrí akútna atrofia veľkých svalov (lézia horných a/alebo dolných motorických neurónov), sa možnosť uvoľňovania draslíka vyskytuje

• – u pacientov s predošlým prípadom hyperkaliémie. V neprítomnosti hyperkaliémie a neuropatie nie je obličková nedostatočnosť kontraindikáciou pre podanie normálnej jednotlivej dávky lieku, ale niekoľkonásobné alebo vyššie dávky by mohli spôsobiť klinicky významný vzrast sérových koncentrácií draslíka a nemajú byť podávané.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liek má byť podávaný len pod odborným dohľadom anestéziológa, ktorý je vyškolený v zaistení umelého dýchania a dobre oboznámený s účinkom, vlastnosťami a rizikami lieku. Liek má byť podávaný len tam, kde je k dispozícii adekvátne vybavenie pre okamžitú endotracheálnu intubáciu s podávaním kyslíka intermitentnou pozitívnou tlakovou ventiláciou.

Boli zaznamenané vysoké hodnoty skríženej senzitivity (viac než 50 %) medzi neuromuskulárnymi blokátormi. Preto tam, kde je to možné, má byť pred podaním suxametónia vylúčená hypersenzitivita na ostatné neuromuskulárne blokárory. Suxametónium má byť u citlivých pacientov používané len pokiaľ je to skutočne nevyhnutné. Pacienti, ktorí mali hypersenzitívnu reakciu v celkovej anestézii by mali byť následne testovaní na hypersenzitivitu na iné neuromuskulárne blokátory.

Liek nemá byť zmiešaný v jednej striekačke so žiadnym ďalším liečivom, zvlášť nie s tiopentalom.

V priebehu predĺženého podávania lieku je odporučené, aby bol pacient plne monitorovaný periférnym nervovým stimulátorom kvôli vylúčeniu predávkovania.

Liek je rýchlo hydrolyzovaný plazmatickou cholinesterázou, čím je limitovaná intenzita a trvanie neuromuskulárnej blokácie.

Jedinci so zníženou cholinesterázovou aktivitou v plazme vykazujú predĺženú odozvu na suxametónium. Približne 0,05 % populácie má dedične zníženú cholinesterázovú aktivitu. Predĺžená a intenzívnejšia neuromuskulárna blokáda nasledujúca po podaní lieku sa môže vyskytnúť sekundárne vedľa redukovanej plazmatickej cholinesterázovej aktivity v nasledujúcich stavoch alebo patologických podmienkach: fyziologické odchýlky v tehotenstve a šestonedelí; geneticky daná abnormálna plazmatická cholinesteráza; závažný generalizovaný tetanus, tuberkulóza, iné závažné alebo chronické infekcie nasledujúce po závažných popáleninách; chronická oslabujúca nemoc, zhubný nádor; chronická anémia a podvýživa; posledné štádium zlyhania pečene, akútne a chronické zlyhanie obličiek; autoimunitné choroby: myxedém; kolagenózy; iatrogénne poruchy: nasledujúce po výmene plazmy, plazmaferézii, kardiopulmonárnom bypasse, a ako dôsledok súčasného podávania iných liekov (pozri časť 4.5).

Pokiaľ je liek podávaný dlhší čas, charakteristický účinok depolarizujúceho neuromuskulárneho blokátora (fáza I) sa môže zmeniť na účinok nedepolarizujúceho blokátora (fáza II). Hoci sa fáza II blokátora podobá vlastnostiam nedepolarizujúceho blokátora, reverzibilná reakcia účinkom anticholineste­rázových látok na pôvodný blokátor nemôže byť vždy úplná nebo trvalá. Keď je úplne vytvorený blok fázy II, jeho účinky obyčajne môžu byť plne reverzibilné pôsobením štandardných dávok neostigmínu spolu s anticholinergnými látkami.

Po opakovanom podaní lieku sa môže vyskytnúť tachyfylaxia.

Po podaní suxametónia sa často vyskytujú bolesti svalov, najviac u ambulantných pacientov, ktorí podstúpili krátky chirurgický zákrok v celkovej anestézii. Zrejme neexistuje priama spojitosť medzi stupňom viditeľnej svalovej fascikulácie po podaní lieku a výskytom alebo závažnosťou bolesti. Použitie malých dávok nedepolarizujúcich svalových relaxancií podaných niekoľko minút pred podaním suxametónia je opodstatnené pre redukciu výskytu a závažnosti bolesti svalov spojených so suxametóniom. Táto technika môže vyžadovať použitie dávok suxametónia v nadbytku 1 mg/kg na dosiahnutie vyhovujúcich podmienok pre endotracheálnu intubáciu.

Pri použití suxametónia u detí je potrebná opatrnosť, pretože pediatrickí pacienti sú viac náchylní k nediagnosti­kovanej myopatii alebo majú neznámu predispozíciu k malígnej hypertermii a rabdomyolýze, a tak sú viac vystavení zvýšenému riziku vážnych vedľajších účinkov po podaní suxametónia (pozri časti 4.3 a 4.8).

U pacientov so závažnou sepsou má potenciálne riziko hyperkaliémie zrejme vzťah k závažnosti a dĺžke trvania infekcie.

Podanie lieku sa neodporúča pacientom s pokročilou myasténiou gravis. Hoci sú títo pacienti rezistentní na suxametónium, dochádza u nich k rozvoju bloku fázy II, čo môže viesť k spomaleniu procesu uzdravenia. Pacienti s myastenickým Baton-Lambertovým syndrómom sú citlivejší na liek a vyžadujú znížené dávkovanie.

U zdravých dospelých liek na začiatku podávania občas spôsobuje slabé, prechodné spomalenie srdcového rytmu. Bradykardia je oveľa častejšie pozorovaná u detí a po opakovaných dávkach lieku u detí i u dospelých. Predchádzajúca intravenózna aplikácia atropínu alebo glykopyrolátu významne redukuje výskyt a závažnosť bradykardie spôsobenej suxametóniom.

V neprítomnosti preexistujúcej alebo vyvolanej hyperkaliémie sa ventrikulárne arytmie po podaní lieku vyskytujú zriedka. Pacienti, ktorí užívajú lieky ako je digoxín sú na tieto arytmie citlivejší. Pôsobenie suxametónia na srdce môže spôsobiť zmeny v srdcovom rytme vrátane srdcového zastavenia.

4.5 Liekové a iné interakcie

O niektorých liekoch a chemikáliách je známe, že znižujú normálnu plazmatickú cholinesterázovú aktivitu a môžu preto predĺžiť neuromuskulárne blokujúce účinky lieku. Medzi tieto látky patria: organofosfátové insekticídy a metrifonát; echotiofátové očné kvapky; trimetafan; špecifické blokátory anticholinesterázy: neostigmín, pyridostigmín, fyzostigmín, edrofonium, takrín; cytotoxické zlúčeniny: cyklofosfamid, mechloretamín, trietylénmelamín a tiotepa; psychiatrické lieky: fenelzín, promazín a chlorpromazín; anestetiká: ketamín, morfín a antagonisty morfínu, petidín, pankuronium, propanidid.

Medzi ďalšie lieky s potenciálnymi škodlivými účinkami na plazmatickú cholinesterázovú aktivitu patrí aprotinín, difenhydramín, prometazín, estrogény, oxytocín, vysoké dávky steroidov a perorálna antikoncepcia, terbutalín a metoklopramid.

Určité lieky alebo látky môžu zvýšiť alebo predĺžiť neuromuskulárne účinky tohto lieku mechanizmom nezávislým na plazmatickej cholinesterázovej aktivite. Medzi tieto látky patria: soli horčíka; uhličitan lítny; azatioprin; chinín a chlorochín; antibiotiká ako sú aminoglykozidy, klindamycín a polymyxíny; antiarytmiká: chinidín, prokaínamid, verapamil, beta blokátory, lidokaín a prokaín; prchavé inhalačné anestetiká: halotan, enfluran, desfluran, izofluran, dietyléter a metoxyfluran. Tieto látky majú malý účinok na blokátor fázy I po injekcii lieku, ale urýchlia nástup a zosilnia intenzitu suxametóniového blokátora fázy II.

Pacient užívajúci lieky ako je digoxín sú citlivejší na účinky hyperkaliémie vyvolanej suxametóniom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Neboli uskutočnené žiadne štúdie účinku suxametónia na fertilitu, graviditu a laktáciu.

Gravidita

Suxametónium nemá priamy účinok na maternicu alebo ďalšie hladké svalstvo. Pri normálnych terapeutických dávkach neprechádza cez placentárnu bariéru v dostatočnom množstve pre ovplyvnenie dýchania dieťaťa.

Prínos použitia suxametónia ako súčasti rýchleho postupu pre navodenie celkovej anestézie normálne preváži možné riziko pre plod.

Cholinesterázové hladiny v plazme klesajú v priebehu prvého trimestra gravidity na asi 70 až 80 % ich hodnôt pred graviditou; ďalší pokles na asi 60 až 70 % ich hodnôt pred graviditou sa vyskytuje v priebehu 2 až 4 dní po pôrode. Cholinesterázové hladiny v plazme potom vzrastajú, aby dosiahli normálne hodnoty v priebehu nasledujúcich 6 týždňov.

V dôsledku toho veľké množstvo gravidných pacientok a pacientok v šestonedelí môže vykazovať ľahko predĺženú neuromuskulárnu blokádu, ktorá nasleduje po injekcii lieku.

Dojčenie

Nie je známe, že by sa suxametónium alebo jeho metabolity vylučovali do materského mlieka.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Toto upozornenie nie je relevantné pri použití tohto lieku. Suxametónium sa vždy používa v kombinácii s celkovou anestéziou a preto sa naň vzťahujú bežné opatrenia, ktoré sú odporučené po podstúpení celkovej anestézie.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú rozdelené podľa systémových orgánových tried a frekvencie výskytu. Odhadované frekvencie boli určené z publikovaných údajov. Frekvencie sú definované takto: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté Prechodne zvýšená hladina draslíka v krvi.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté Brachykardia, tachykardia.

Zriedkavé Arytmia (vrátane ventrikulárnej arytmie), zastavenie srdca.

Boli zaznamenané prípady zastavenia srdca spôsobené hyperkaliémiou, ktorá nasledovala po podaní suxametónia pacientom s vrodenou mozgovou obrnou, tetanom, Duchennenovou svalovou dystrofiou a uzavretým poranením hlavy. Podobné prípady sa tiež zriedka vyskytli u detí s dovtedy nediagnostikovanými svalovými poruchami.

Poruchy oka

Časté Zvýšený vnútroočný tlak.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastina

Zriedkavé Bronchospazmus, dlhodobo znížená respirácia (pozri časť 4.4), apnoe.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté Zvýšený intragastrický tlak.

Nadmerná tvorba slín.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté Kožná vyrážka.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Veľmi časté Svalová fascikulácia, pooperačná svalová bolesť (pozri časť 4.4).

Časté Myoglobinémia, myoglobinúria (bol tiež popísaný výskyt

rabdomyolýzy – pozri časti 4.3 a 4.4).

Zriedkavé Trismus.

Poruchy ciev

Časté Sčervenanie kože.

Hypertenzia a hypotenzia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi zriedkavé Malígna hypertermia (pozri časť 4.4).

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé Anafylaktické reakcie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Medzi najvážnejšie účinky predávkovania patrí apnoe a predĺžená doba svalovej paralýzy. Je preto nevyhnutné zaistiť prístup vzduchu a dostatočnú ventiláciu, dokiaľ sa neobnoví spontánne dýchanie.

Rozhodnutie použiť neostigmín k obráteniu suxametóniom navodeného bloku fázy II závisí od posúdenia jednotlivých prípadov klinickým lekárom. Pre toto rozhodnutie je dôležité monitorovať neuromuskulárnu funkciu a získať tak potrebné informácie. Pokiaľ je použitý neostigmín, jeho podanie má byť spojené s podaním príslušných dávok anticholinergnej látky ako je atropín.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Myorelaxanciá, deriváty cholínu. ATC kód: M03AB01

Suxametóniumdichlo­rid je svalové relaxans nekompetitívneho, depolarizujúce­ho typu.

Vytláča acetylcholín na cholinergných receptoroch motorickej koncovej platničky a depolarizáciou iniciálne ruší podráždenie svalových vláken. Stav depolarizácie je tiež priamo zachovávaný bránením repolarizácie, takže sa následne uvoľnený acetylcholín naviaže na depolarizovanú motorickú koncovú platničku, a tak zostane neúčinný.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

O farmakokine­tických vlastnostiach suxametónia je k dispozícii len obmedzené množstvo údajov, hlavne kvôli jeho extrémne rýchlemu metabolizmu. Suxametónium je rýchle a vo veľkej miere u normálnych jedincov metabolizovaný plazmatickou cholinesterázou primárne na monosukcinylcholín, ktorý má slabý relaxačný účinok a v ďalšej fáze sa štiepi na telu vlastné substancie kyselinu jantárovú a cholín, ktoré sú renálne oddelené. Asi 10 % suxametónia sa vylučuje v nezmenenej forme močom. Účinok odznieva do 3–5 minút.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Suxametónium sa používa viac než 50 rokov. Dlhoročné skúsenosti s týmto liekom nahradili nedostatok výsledkov z predklinických štúdií. Dlhodobé štúdie skúmajúce mutagénny potenciál, karcinogénny potenciál alebo reprodukčnú toxikológiu nie sú k dispozícii.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Žiadne.

6.2 Inkompatibility

V alkalickom prostredí sa rýchlo inaktivuje a môže tvoriť precipitát, preto sa nesmie miešať s roztokmi barbiturátov s krátkodobým účinkom (tiopental) a pri infúznej aplikácii riediť roztokmi s alkalickým pH, ako je Ringer-laktát a Hartmannov roztok.

6.3 Čas použiteľnosti

Neotvorená liekovka: 3 roky

Po prvom otvorení: Liek musí byť použitý bezprostredne po otvorení liekovky.

Po nariedení: Chemická a fyzikálna stabilita po nariedení lieku bola preukázaná počas 24 hodín pri teplote do 2 – 8 °C.

Z mikrobiologického hľadiska má byť liek použitý okamžite. Ak nie je použitý okamžite, čas a podmienky uchovávania sú na zodpovednosti užívateľa a normálne nemajú pri teplote 2–8 °C prekročiť 24 hodín, pokiaľ riedenie neprebehlo za aseptických, validovaných podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale, aby bol liek chránený pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebná sklenená injekčná liekovka, gumová zátka, hliníkový uzáver alebo uzáver s plastovým odklápacím krytom, škatuľa.

Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pokyny k rekonštitúcii (a ďalšiemu riedeniu)

Tento liek môže byť riedený iba vodou na injekcie alebo sterilným fyziologickým roztokom.

Pri intravenóznej aplikácii sa obsah liekovky zriedi 10 ml vody na injekciu alebo fyziologickým roztokom, výsledná koncentrácia je u 100 mg liekovky 1 %. Pri infúznom podávaní sa ďalej riedi na 0,1 % až 0,2 % roztok 5 % roztokom glukózy alebo sterilným fyziologickým roztokom

Parenterálne lieky musia byť pred použitím vizuálne skontrolované, či neobsahujú častice a či nie sú zafarbené. Pokiaľ áno, nesmú sa použiť.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

VUAB Pharma a.s.

Vltavská 53

25263 Roztoky

Česká republika

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2016/05120-Z1B

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2016/04231-PRE

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Suxamethonium chlorid VUAB 100 mg: 63/0244/12-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. máj 2012

Dátum posledného predĺženia registrácie: