Súhrnné informácie o lieku - Suxamethonium chlorid VUAB 250 mg
1. NÁZOV LIEKU
Suxamethonium chlorid VUAB 250 mg prášok na injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Suxamethonium chlorid VUAB 250 mg: suxametóniumdichlorid, dihydrát 275 mg (zodpovedá suxametóniumdichlorid 250 mg) v jednej injekčnej liekovke
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok na injekčný roztok
Biely až takmer biely prášok.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Suxamethonium chlorid VUAB sa používa ako svalové relaxans v rámci celkovej anestézie. Používa sa ako svalové relaxans na uľahčenie endotracheálnej intubácie, najmä tzv. bleskovej intubácie, mechanickej ventilácie a pri rôznych chirurgických a pôrodníckych zákrokoch.
Používa sa tiež pri závažnom laryngospazme a na redukciu intenzity svalových kontrakcií spojených s farmakologicky alebo elektricky vyvolanými kŕčmi.
Suxamethonium chlorid VUAB je indikovaný dospelým a deťom vo všetkých vekových kategóriách.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Liek sa obvykle podáva formou intravenóznej injekcie alebo infúzie, prípadne formou intramuskulárnej injekcie.
Dávkovanie
Dospelí
Dávkovanie závisí od telesnej hmotnosti, požadovaného stupňa svalovej relaxácie, cesty podania a od odozvy na liek u individuálnych pacientov. Intravenózna jednotlivá dávka suxametóniumdichloridu je pre všetky vekové skupiny 1,0 až 1,5 mg/kg telesnej hmotnosti.
Pediatrická populácia
Dojčatá a malé deti sú odolnejšie voči suxametónium v porovnaní s dospelými. Odporučené intravenózne dávkovanie u novorodencov a u detí do dvoch rokov je 2 mg/kg telesnej hmotnosti a u starších detí a adolescentov 1 mg/kg telesnej hmotnosti. U detí je možné podať liek aj intramuskulárne v dávkovaní 2–3 mg suxametóniumdichloridu/kg telesnej hmotnosti.
Starší pacienti
Odporučené dávkovanie u starších pacientov je rovnaké ako u dospelých pacientov mladšieho veku. Starší pacienti môžu byť citlivejší k srdcovej arytmii, zvlášť ak súčasne užívajú lieky podobné digitalisu. Viac pozri časť 4.4.
Pri predĺženom podaní (prerušovane alebo nepretržite) má byť pomocou neurostimulátora kontrolovaná intenzita a charakter neuromuskulárnej blokácie, pretože tu existuje nebezpečenstvo bloku fázy II.
Spôsob podávania:
Pri intravenóznej aplikácii sa obsah liekovky zriedi 10 ml vody na injekciu alebo sterilným fyziologickým roztokom, výsledná koncentrácia je 2,5 %. Pri infúznom podávaní sa ďalej riedi na 0,1 % až 0,2 % roztok sterilným 5 % roztokom glukózy alebo sterilným fyziologickým roztokom. Rýchlosť infúzie by mala byť nastavená podľa reakcie jednotlivých pacientov. Odporučená rýchlosť infúzie by mala byť 2,5 – 4 mg/min.
Celková dávka suxamethónia podaná opakovanými injekciami alebo infúziou nemá presiahnuť 500 mg za jednu hodinu. U detí celková dávka suxamethónia nemá presiahnuť 150 mg.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na suxametóniumdichlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Liek nemá žiadny účinok na úroveň vedomia a nemá byť podávaný pacientovi, ktorý nie je v celkovej anestézii.
Suxametónium môže u citlivých jedincov spôsobiť pretrvávajúce myofibrilárne kontrakcie, preto nemôže byť tento liek podávaný pacientom s výskytom malígnej hypertermie v osobnej či rodinnej anamnéze. Pokiaľ sa tento stav vyskytne neočakávane, tak má byť okamžite ukončené podávanie všetkých anestetík, o ktorých je známe, že tento stav spôsobujú (vrátane lieku Suxamethonium chlorid VUAB) a majú byť okamžite zavedené všetky podporné opatrenia. Ako primárne špecifický terapeutický liek má byť intravenózne podaná sodná soľ dantrolenu, čo najskôr po stanovení tejto diagnózy.
Liek sa nesmie podávať pacientom s dedičnou atypickou plazmatickou cholínesterázovou aktivitou.
U normálnych jedincov sa po podaní lieku často vyskytuje akútny prechodný vzostup sérových koncentrácií draslíka; veľkosť tohto vzostupu sa pohybuje okolo 0,5 mmol/l. Pri určitých patologických stavoch alebo podmienkach môže byť vzostup v sérových koncentráciách draslíka po podaní lieku extrémny a môže spôsobiť vážnu srdcovú arytmiu a zastavenie srdca. Z týchto dôvodov sa liek nemôže podávať v nasledujúcich prípadoch:
-
– u pacientov zotavujúcich sa zo závažného úrazu alebo z ťažkých popálenín; obdobie najväčšieho rizika hyperkaliémie je od 5 do 70 dní po zranení a môže byť ďalej predĺžené, pokiaľ je spomalený proces hojenia kvôli pretrvávajúcim infekciám;
-
– u pacientov s neurologickými deficitmi, medzi ktoré patrí akútna atrofia veľkých svalov (lézia horných a/alebo dolných motorických neurónov), sa možnosť uvoľňovania draslíka vyskytuje
-
– u pacientov s predchádzajúcim výskytom hyperkaliémie. V neprítomnosti hyperkaliémie a neuropatie nie je obličková nedostatočnosť kontraindikáciou pre podanie normálnej jednotlivej dávky lieku, ale niekoľkonásobné alebo vyššie dávky by mohli spôsobiť klinicky významný vzrast sérových koncentrácií draslíka a nemajú byť podávané.
Suxametónium spôsobuje významné krátkodobé zvýšenie vnútroočného tlaku a preto nemá byť liek podávaný v pri otvorených očných poraneniach alebo pokiaľ je zvýšenie vnútroočného tlaku nežiaduce. Liek má byť použitý len v prípade, keď potenciálny prínos jeho použitia preváži nad potenciálnymi rizikami, ktoré sa týkajú oka.
Liek nemá byť podávaný pacientom s osobnou či rodinnou anamnézou vrodených myotonických ochorení, ako je myotonia congenita a myotonická dystrofia, pretože jeho podanie môže byť občas spojené so závažnými myotonickými kŕčmi a rigiditou.
Liek nemá byť podávaný pacientom s myopatiami kostrového svalstva ako je napr. Duchenenova svalová dystrofia, pretože jeho podanie môže súvisieť s malígnou hypertermiou, ventrikulárnou dysrytmiou a zastavením srdca a druhotne viesť k akútnej rabdomyolýze s hyperkaliémiou.
Liek nesmie byť podávaný pacientom s intrakraniálnou arteriálnou aneuryzmou, závažnou intrakraniálnou hypertenziou, závažnou bradykardiou, kompresívnou fraktúrou miechy, porušením miechy a luxáciou stavca, paraplegiou, dehydratáciou s nerovnováhou elektrolytov a s funkčnými poruchami pľúc.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Liek má byť podávaný len pod odborným dohľadom anesteziológa, ktorý je vyškolený v zaistení umelého dýchania a dobre oboznámený s účinkom, vlastnosťami a rizikami lieku. Liek má byť podávaný len tam, kde je k dispozícii adekvátne vybavenie pre okamžitú endotracheálnu intubáciu s podávaním kyslíka intermitentnou pozitívnou tlakovou ventiláciou.
Boli zaznamenané vysoké hodnoty skríženej senzitivity (viac než 50 %) medzi neuromuskulárnymi blokátormi. Preto tam, kde je to možné, má byť pred podaním suxametónia vylúčená hypersenzitivita na ostatné neuromuskulárne blokátory. Suxametónium má byť u citlivých pacientov používané len pokiaľ je to skutočne nevyhnutné. Pacienti, ktorí mali hypersenzitívnu reakciu v celkovej anestézii majú byť následne testovaní na hypersenzitivitu na iné neuromuskulárne blokátory.
Liek nemá byť zmiešaný v jednej striekačke so žiadnym ďalším liečivom, zvlášť nie s tiopentalom.
V priebehu predĺženého podávania lieku je odporučené, aby bol pacient plne monitorovaný periférnym nervovým stimulátorom kvôli vylúčeniu predávkovania.
Liek je rýchlo hydrolyzovaný plazmatickou cholínesterázou, čím je limitovaná intenzita a trvanie neuromuskulárnej blokácie.
Jedinci so zníženou cholínesterázovou aktivitou v plazme vykazujú predĺženú odozvu na suxametónium. Približne 0,05 % populácie má dedične zníženú cholínesterázovú aktivitu. Predĺžená a intenzívnejšia neuromuskulárna blokáda nasledujúca po podaní lieku sa môže vyskytnúť sekundárne vedľa redukovanej plazmatickej cholínesterázovej aktivity v nasledujúcich stavoch alebo patologických podmienkach: fyziologické odchýlky v tehotenstve a šestonedelí; geneticky daná abnormálna plazmatická cholínesteráza; závažný generalizovaný tetanus, tuberkulóza, iné závažné alebo chronické infekcie nasledujúce po závažných popáleninách; chronická oslabujúca nemoc, zhubný nádor; chronická anémia a podvýživa; posledné štádium zlyhania pečene, akútne a chronické zlyhanie obličiek; autoimunitné choroby: myxedém; kolagenózy; iatrogénne poruchy nasledujúce po výmene plazmy, plazmaferéze, kardiopulmonárnom bypasse, a ako dôsledok súčasného podávania iných liekov (pozri časť 4.5).
Pokiaľ je liek podávaný dlhší čas, charakteristický účinok depolarizujúceho neuromuskulárneho blokátora (fáza I) sa môže zmeniť na účinok nedepolarizujúceho blokátora (fáza II). Hoci sa fáza II blokátora podobá vlastnostiam nedepolarizujúceho blokátora, reverzibilná reakcia účinkom anticholínesterázových látok na pôvodný blokátor nemôže byť vždy úplná alebo trvalá. Keď je úplne vytvorený blok fázy II, jeho účinky obyčajne môžu byť plne reverzibilné pôsobením štandardných dávok neostigmínu spolu s anticholinergnými látkami.
Po opakovanom podaní lieku sa môže vyskytnúť tachyfylaxia.
Po podaní suxametónia sa často vyskytujú bolesti svalov, najviac u ambulantných pacientov, ktorí podstúpili krátky chirurgický zákrok v celkovej anestézii. Zrejme neexistuje priama spojitosť medzi stupňom viditeľnej svalovej fascikulácie po podaní lieku a výskytom alebo závažnosťou bolesti. Použitie malých dávok nedepolarizujúcich svalových relaxancií podaných niekoľko minút pred podaním suxametónia je opodstatnené pre redukciu výskytu a závažnosti bolesti svalov spojených so suxametóniom. Táto technika môže vyžadovať použitie dávok suxametónia v nadbytku 1 mg/kg na dosiahnutie vyhovujúcich podmienok pre endotracheálnu intubáciu.
U pacientov so závažnou sepsou má potenciálne riziko hyperkaliémie zrejme vzťah k závažnosti a dĺžke trvania infekcie.
Podanie lieku sa neodporúča pacientom s pokročilou myasténiou gravis. Hoci sú títo pacienti rezistentní na suxametónium, dochádza u nich k rozvoju bloku fázy II, čo môže viesť k spomaleniu procesu uzdravenia. Pacienti s myastenickým Baton-Lambertovým syndrómom sú citlivejší na liek a vyžadujú znížené dávkovanie.
U zdravých dospelých liek na začiatku podávania občas spôsobuje slabé, prechodné spomalenie srdcového rytmu. Bradykardia je oveľa častejšie pozorovaná u detí a po opakovaných dávkach lieku u detí i u dospelých. Predchádzajúca intravenózna aplikácia atropínu alebo glykopyrolátu významne redukuje výskyt a závažnosť bradykardie spôsobenej suxametóniom.
V neprítomnosti preexistujúcej alebo vyvolanej hyperkaliémie sa ventrikulárne arytmie po podaní lieku vyskytujú zriedka. Pacienti, ktorí užívajú lieky ako je digoxín sú na tieto arytmie citlivejší. Pôsobenie suxametónia na srdce môže spôsobiť zmeny v srdcovom rytme vrátane zastavenia srdca.
Pediatrická populácia
Pri použití suxametónia u detí je potrebná opatrnosť, pretože pediatrickí pacienti sú viac náchylní k nediagnostikovanej myopatii alebo majú neznámu predispozíciu k malígnej hypertermii a rabdomyolýze, a tak sú viac vystavení zvýšenému riziku vážnych nežiaducich účinkov po podaní suxametónia (pozri časti 4.3 a 4.8).
4.5 Liekové a iné interakcie
O niektorých liekoch a chemikáliách je známe, že znižujú normálnu plazmatickú cholínesterázovú aktivitu a môžu preto predĺžiť neuromuskulárne blokujúce účinky lieku. Medzi tieto látky patria: organofosfátové insekticídy a metrifonát; echotiofátové očné kvapky; trimetafan; špecifické blokátory acetylcholínesterázy: neostigmín, pyridostigmín, fyzostigmín, edrofonium, takrín; cytotoxické zlúčeniny: cyklofosfamid, mechloretamín, trietylénmelamín a tiotepa; psychiatrické lieky: fenelzín, promazín a chlorpromazín; anestetiká a anodyná: ketamín, morfín a antagonisty morfínu, petidín, pankuronium, propanidid.
Medzi ďalšie lieky s potenciálnymi škodlivými účinkami na plazmatickú cholínesterázovú aktivitu patrí aprotinín, difenhydramín, prometazín, estrogény, oxytocín, vysoké dávky steroidov a perorálna antikoncepcia, terbutalín a metoklopramid.
Určité lieky alebo látky môžu zvýšiť alebo predĺžiť neuromuskulárne účinky tohto lieku mechanizmom nezávislým na plazmatickej cholínesterázovej aktivite. Medzi tieto látky patria: soli horčíka; uhličitan lítny; azatioprin; chinín a chlorochín; antibiotiká ako sú aminoglykozidy, klindamycín a polymyxíny; antiarytmiká: chinidín, prokaínamid, verapamil, betablokátory, lidokaín a prokaín; prchavé inhalačné anestetiká: halotan, enfluran, desfluran, izofluran, dietyléter a metoxyfluran. Tieto látky majú malý účinok na blokátor fázy I po injekcii lieku, ale urýchlia nástup a zosilnia intenzitu suxametóniového blokátora fázy II.
Pacienti užívajúci lieky ako je digoxín sú citlivejší na účinky hyperkaliémie vyvolanej suxametóniom.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Neboli uskutočnené žiadne štúdie účinku suxametónia na fertilitu, graviditu a laktáciu.
Gravidita
Suxametónium nemá priamy účinok na maternicu alebo ďalšie hladké svalstvo. Pri normálnych terapeutických dávkach neprechádza cez placentárnu bariéru v dostatočnom množstve pre ovplyvnenie dýchania dieťaťa.
Prínos použitia suxametónia ako súčasti rýchleho postupu pre navodenie celkovej anestézie normálne preváži možné riziko pre plod.
Cholínesterázové hladiny v plazme klesajú v priebehu prvého trimestra gravidity na asi 70 až 80 % ich hodnôt pred graviditou; ďalší pokles na asi 60 až 70 % ich hodnôt pred graviditou sa vyskytuje v priebehu 2 až 4 dní po pôrode. Cholínesterázové hladiny v plazme potom vzrastajú, aby dosiahli normálne hodnoty v priebehu nasledujúcich 6 týždňov.
V dôsledku toho veľké množstvo gravidných pacientok a pacientok v šestonedelí môže vykazovať ľahko predĺženú neuromuskulárnu blokádu, ktorá nasleduje po injekcii lieku.
Dojčenie
Nie je známe, že by sa suxametónium alebo jeho metabolity vylučovali do materského mlieka.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Toto upozornenie nie je relevantné pri použití tohto lieku. Suxametónium sa vždy používa
v kombinácii s celkovou anestéziou a preto sa naň vzťahujú bežné opatrenia, ktoré sú odporučené po podstúpení celkovej anestézie.
4.8 Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky sú rozdelené podľa systémových orgánových tried a frekvencie výskytu. Odhadované frekvencie boli určené z publikovaných údajov. Frekvencie sú definované takto: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté Prechodne zvýšená hladina draslíka v krvi.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Časté Bradykardia, tachykardia.
Zriedkavé Arytmia (vrátane ventrikulárnej arytmie), zastavenie srdca.
Boli zaznamenané prípady zastavenia srdca spôsobené hyperkaliémiou, ktorá nasledovala po podaní suxametónia pacientom s vrodenou mozgovou obrnou, tetanom, Duchenenovou svalovou dystrofiou a
uzavretým poranením hlavy. Podobné prípady sa tiež zriedka vyskytli u detí s dovtedy nediagnostikovanými svalovými poruchami.
Poruchy oka Časté | Zvýšený vnútroočný tlak. |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastina
Zriedkavé | Bronchospazmus, dlhodobo znížená respirácia (pozri časť 4.4), apnoe. |
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté | Zvýšený intragastrický tlak. Nadmerná tvorba slín. |
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté Kožná vyrážka.
Neznáme Systémová kontaktná dermatitída.
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva Veľmi časté
Časté
Zriedkavé
Svalová fascikulácia, pooperačná svalová bolesť (pozri časť 4.4). Myoglobinémia, myoglobinúria (bol tiež popísaný výskyt rabdomyolýzy – pozri časti 4.3 a 4.4).
Trizmus.
Poruchy ciev Časté
Sčervenanie kože.
Hypertenzia a hypotenzia.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Veľmi zriedkavé
Malígna hypertermia (pozri časť 4.4).
Poruchy imunitného systému
Veľmi zriedkavé
Anafylaktické reakcie.
Poruchy nervového systému Neznáme
Zvýšený intrakraniálny tlak.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v *.
4.9 Predávkovanie
Medzi najvážnejšie účinky predávkovania patrí apnoe a predĺžená doba svalovej paralýzy. Je preto nevyhnutné zaistiť prístup vzduchu a dostatočnú ventiláciu, dokiaľ sa neobnoví spontánne dýchanie.
Rozhodnutie použiť neostigmín k obráteniu suxametóniom navodeného bloku fázy II závisí od posúdenia jednotlivých prípadov klinickým lekárom. Pre toto rozhodnutie je dôležité monitorovať neuromuskulárnu funkciu a získať tak potrebné informácie. Pokiaľ je použitý neostigmín, jeho podanie má byť spojené s podaním príslušných dávok anticholinergnej látky ako je atropín.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Myorelaxanciá, deriváty cholínu
ATC kód: M03AB01
Suxametóniumdichlorid je svalové relaxans nekompetitívneho, depolarizujúceho typu.
Vytláča acetylcholín na cholinergných receptoroch nervovosvalovej platničky a depolarizáciou iniciálne ruší podráždenie svalových vláken. Stav depolarizácie je tiež priamo zachovávaný bránením repolarizácie, takže sa následne uvoľnený acetylcholín naviaže na depolarizovanú nervovosvalovú platničku, a tak zostane neúčinný.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
O farmakokinetických vlastnostiach suxametónia je k dispozícii len obmedzené množstvo údajov, hlavne kvôli jeho extrémne rýchlemu metabolizmu. Suxametónium je rýchlo a vo veľkej miere u normálnych jedincov metabolizované plazmatickou cholínesterázou primárne na monosukcinylcholín, ktorý má slabý relaxačný účinok a v ďalšej fáze sa štiepi na telu vlastné substancie kyselinu jantárovú a cholín, ktoré sú renálne oddelené. 80% podaného liečiva je hydrolyzované skôr, ako sa dostane k nervovo-svalovým spojom. Asi 10 % suxametónia sa vylučuje v nezmenenej forme močom.
K relaxácii svalstva dochádza obvykle počas 60 sekúnd. Účinok odznieva do 3–5 minút.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Suxametónium sa používa viac než 50 rokov. Dlhoročné skúsenosti s týmto liekom nahradili nedostatok výsledkov z predklinických štúdií. Dlhodobé štúdie skúmajúce mutagénny potenciál, karcinogénny potenciál alebo reprodukčnú toxicitu nie sú k dispozícii.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Tento liek neobsahuje žiadne pomocné látky.
6.2 Inkompatibility
V alkalickom prostredí sa rýchlo inaktivuje a môže tvoriť precipitát, preto sa nesmie miešať s roztokmi barbiturátov s krátkodobým účinkom (tiopental) a pri infúznej aplikácii riediť roztokmi s alkalickým pH, ako je Ringer-laktát a Hartmannov roztok.
6.3 Čas použiteľnosti
Neotvorená liekovka: 3 roky.
Po prvom otvorení: Liek musí byť použitý bezprostredne po otvorení liekovky.
Po nariedení: Chemická a fyzikálna stabilita po nariedení lieku bola preukázaná počas 24 hodín pri teplote do 2 – 8 °C.
Z mikrobiologického hľadiska má byť liek použitý okamžite. Ak nie je použitý okamžite, čas a podmienky uchovávania sú na zodpovednosti užívateľa a normálne nemajú pri teplote 2–8 °C prekročiť 24 hodín, pokiaľ riedenie neprebehlo za aseptických, validovaných podmienok.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v pôvodnom obale, aby bol liek chránený pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie po riedení lieku pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Bezfarebná sklenená injekčná liekovka, gumová zátka, hliníkový kryt.
Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Pokyny k rekonštitúcii (a ďalšiemu riedeniu)
Tento liek môže byť riedený iba vodou na injekcie alebo sterilným fyziologickým roztokom.
Pri intravenóznej aplikácii sa obsah liekovky zriedi 10 ml vody na injekciu alebo fyziologickým roztokom, výsledná koncentrácia je 2,5 %. Pri infúznom podávaní sa ďalej riedi na 0,1 % až 0,2 % roztok 5 % roztokom glukózy alebo sterilným fyziologickým roztokom
Parenterálne lieky musia byť pred použitím vizuálne skontrolované, či neobsahujú častice a či nie sú zafarbené. Pokiaľ áno, nesmú sa použiť.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
VUAB Pharma a.s.
Vltavská 53
25263 Roztoky
Česká republika
tel : 220394504
fax: 220911036
e-mail:
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
63/0446/16-S
-
9. DÁTUM PRVNEJ REGISTRÁCIE/ PREDLŽENIE REGISTRÁCIE